Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316209771
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5316209771.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci
žalobcu: J.V.J s.r.o. v likvidácii, so sídlom Horelica 222, Čadca, IČO: 46 575 901, právne zastúpený
JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom Mierova 1725, Čadca, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom
Skalité 1374, o zaplatenie 2 872,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Čadca z 29. septembra 2021, č. k. 4C/70/2017-345, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobcu na uloženie
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2 287 eur titulom plnenia na základe uzatvorenej zmluvy
o dielo (výrok I.). Podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na peňažné plnenie
z titulu uzavretia Zmluvy o dielo zo dňa 24.06.2016, uzavretej v písomnej forme, predmetom ktorej
bola konečná úprava domu, sieťka, fasáda, silikón Baumit 1,5 zrno točená, cokel 3 Styrodur, lepenie
kameňa a dláždenie balkóna. Cena diela bola dohodnutá na 5 120 eur, v zmluve bola preškrtnutá
kolónka cena „s DPH“ a zostala nepreškrtnutá kolonka „bez DPH“. Strany sa v zmluve dohodli na
zálohe 50 % z celkovej sumy 2 500 eur, po odpracovaní veľkej časti dohodnutých prác žalovaný
uhradí 30 % z celkovej ceny 1 500 eur a doplatok 20 % bude uhradených po dokončení dohodnutých

prác. Podpisom zápisu odovzdania prevzatia riadne dokončeného diela bude preberacie konanie diela
ukončené a dielo prechádza do vlastníctva objednávateľa. Strany si zároveň dohodli, že pokiaľ nie je
v zmluve uvedené inak, riadia sa pomery z nej vyplývajúce ustanoveniami Obchodného zákonníka. Na
zmluve o dielo na č. l. 35 na konci je dopísané odovzdanie kľúča od domu 12.09.2016 oproti podpisu.
Žalobca adresoval žalovanému písomné odstúpenie od zmluvy datované zo dňa 19.09.2016, v ktorom
ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol: „Na základe Vašej nespokojnosti a zdržiavania prác sme
ukončili práce na Vašej stavbe a odstupujeme od zmluvy o dielo, uzatvorenej 24.06.2016.“ Z faktúry č.

102016003 vystavenej žalobcom dňa 16.09.2016. splatnej 30.09.2016 mal preukázané, že žalovanému
boli fakturované vykonané práce na konečnej úprave domu, na základe priloženého vyúčtovania: cena
bez DPH 6 060 eur + 20 % DPH 1 212 eur, spolu konečná suma 7 272 eur, od tejto sumy bol
odpočítaný zaplatený preddavok 4 000 eur, k úhrade zostala suma 3 272 eur. Cenový rozpočet žalobcuz dôvodu odstúpenia od zmluvy je podrobne uvedený v bode 21. odôvodnenia rozsudku. Žalovaný
neuznal odstúpenie od zmluvy a listom zo dňa 06.10.2016 žiadal žalobcu bez zbytočného odkladu splniť
povinnosť vykonať dielo do 3 dní. Žalovaným bolo predložené vypracované odborné vyjadrenie D. A.

E., ktorý pri obhliadke dňa 29.06.2017 zistil nedostatky:

1/opadávaniesoklovéhokameňa-Vaspo,prenesprávnepoužitýtyplepidla,opadávanátepelnáizolácia
sokla,

2/ fasádna omietka - APO lišty, neodporne osadené, podbitie strechy znečistené

3/ balkón nedokončený.

Na základe takto zisteného skutkového stavu a na základe usmernenia odvolacieho súdu dospel k
záveru, že na právny vzťah medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom na

základe uzatvorenej zmluvy o dielo, je dôvodné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže
aj podľa záverečných ustanovení zmluvy o dielo sa strany dohodli, že ich právne pomery sa budú
riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1, keďže sa jedná o dispozitívne
ustanovenie, na ktorom sa strany mohli dohodnúť. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania ďalej
dospel k záveru, že dielo nebolo riadne vykonané a písomné odstúpenie žalobca od zmluvy o dielo

na základe jeho dôvodov: „Na základe Vašej nespokojnosti a zdržiavania prác sme ukončili práce na
Vašej stavbe...“, nemožno považovať za platné odstúpenie od zmluvy o dielo, či už podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z
ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplýva zistenie, že žalobca dielo riadne nevykonal. Žalobca vedomí si, že práce nevykonal, poskytol

žalovanému zľavu poukazujúc na ust. § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka za nedokončené práce v
sume 170 eur + ďalšiu zľavu, podľa neho za nedorobky v celkovej výške 570 eur. Vychádzajúc z výkladu
ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka aj zo záverov niektorých rozsudkov Najvyššieho súdu Českej
republiky (citované v bode 35.) pokiaľ má dielo nedorobky, je zrejmé, že zhotoviteľ si nesplnil svoju
povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním. Za daného stavu nemožno považovať

dielo za vykonané aj v prípade, pokiaľ si ho objednávateľ prevezme. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu,
že k odstúpeniu od zmluvy medzi žalobcom a žalovaným došlo na základe podmienok § 637 ods. 1 a 2
Občianskehozákonníkatvrdiacvpriebehukonania,žeobkladVaspo,ktoréobjednávalžalovanýbolkrivý
a tento bránil riadnemu vykonaniu diela. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že až v priebehu
vykonávaniu diela došlo medzi stranami k nezhodám, keď žalobca tvrdil, že žalovaný nemal pripravenú

stavbu, že zdržiaval práce, naproti tomu žalovaný uvádzal, že dielo bolo vykonávané vadne a žalobca
vadnosť nechcel odstrániť, jedná sa o vzájomné protirečivé tvrdenia, keďže ani jedna strana svoje
námietky neuvádzala písomne, ktoré (skutkové zistenia) však nemali podstatný význam pre posúdenie
platnosti odstúpenia od zmluvy. Žalobca svoje tvrdenie, o tom, že platne odstúpil od zmluvy podľa §
637 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by aj uvedená aplikácia Občianskeho zákonníka prichádzala

do úvahy z dôvodu uvádzaného v písomnom odstúpení od zmluvy - „nespokojnosť a zdržovania prác
na strane žalovaného“, je právnym dôvodom, ktorý nekorešponduje s ust. § 637 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a nezodpovedá ani skutkovým zisteniam na základe výsledkov vykonaného dokazovania.
V akom stave boli dokončovacie práce na rodinnom dome v čase, keď zo strany žalobcu došlo k
odovzdaniu kľúčov s tým, že ďalšie práce na dome nebude vykonávať, preukázal výsluch vypočutých

strán sporu v konaní ako aj svedkov, keď samotný žalobca nespochybňoval, že niektoré časti diela mali
nedostatky, dielo nebolo riadne dokončené a preto ponúkol žalovanému zľavu z ceny diela vo výške
570 eur. Z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú a predčasne podanú na zaplatenie ceny diela
zamietol, nakoľko nedospel k záveru, že dielo bolo riadne vykonané a že zmluvný vzťah medzi stranami
bol ukončený. Vo vzťahu časti zmluvy o dojednanej cene diela vo výške 5 120 eur s DPH/bez DPH

poukázal na ust. § 2 písm. z) a zákona č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého, ak chcel žalobca prirátať k
cene diela DPH, nemal vyškrtnúť kolonku bez DPH“, keďže žalovaný ako spotrebiteľ nemohol vedieť,
či žalobca je alebo nie je platcom DPH.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal,
že nesprávne súd prvej inštancie mu nepriznal vyplatenie finančných prostriedkov za vykonané práce

i napriek tomu, že nedokončené práce nebránia užívaniu stavby, a to nie z jeho viny, keďže samotný
žalovaný žiadal odovzdania kľúčov od nehnuteľnosti, na ktorej sa vykonávalo predmetné dielo. Pokiaľ
súd prvej inštancie vychádzal z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej
republiky, táto nie je pre súdy Slovenskej republiky záväzná. Namietal ďalej aplikáciu ustanoveníObchodného zákonníka na danú prejednávanú vec, keďže podľa § 52 Občianskeho zákonníka
doplnenéhozákonomč.102/2014Z.z.oposlednúvetu,ktorásatýkaprednostnejaplikácieObčianskeho
zákonníka na právne vzťahy so spotrebiteľmi, v tomto prípade aplikácia Občianskeho zákonníka

prichádzala do úvahy, aj keď na konkrétnu zmluvu bol dohodnutý režim Obchodného zákonníka. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co 823/2015 a rozsudok NS SR č.
k. 3 MCdo 4/2014 zo dňa 21.04.2015, z ktorého vyplýva záver, že v sporoch, kde na jednej strane
vystupuje podnikateľ, ktorý má postupovať s odbornou starostlivosťou a na druhej strane spotrebiteľ,
na takéto prípady sa vždy použijú ust. Občianskeho zákonníka. Vychádzajú z podmienok § 631, §

636 ods. 1 a § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na splatnosť ceny riadne prevzatého diela, nemá
vplyv skutočnosť, že dielo v čase plnenia (prevzatia objednávateľom) vykazuje vady, zhotoviteľ má teda
právo na zaplatenie ceny diela nielen v prípade, že dielo bolo vykonané v zmysle zmluvy riadne (bez
vád) a v dohodnutom čase (§ 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale aj v prípade, ak objednávateľ
prevzial dieľo, ktoré v čase plnenia vykazovalo vady. V danom prípade, pokiaľ dielo bolo prevzaté
objednávateľom, dielo vykazovalo len estetické vady (nedorobky), ktoré nebránia užívaniu diela, pričom

žalovaný prevzal dielo a sám nesúhlasil s dokončením diela (pri odovzdaní kľúčov) patrí mu odmena
za vykonané dielo. Za duševné rozpoloženie žalovaného, ktorý strhol časť obkladu a upozornil ho za
zlú kvalitu obkladu, za uvedené nezodpovedá, pričom aj z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva,
že žalovaný ho vyzýval na vrátenie kľúčov. Domnieva sa, že má právo na vyplatenie ceny zhotoveného
diela, napriek tomu, že dielo nebolo dokončené a malo vady, pretože nedorobky nebránia jeho riadnemu

užívaniu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo 164/2007 a 4 M Obdo 1/2007.
Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe na uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť mu
sumu 2 287 eur vyhovieť.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1

CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Najvyšší súd SR na základe podaného dovolania žalobcu rozsudok Krajského súdu v Žiline z 16.

marca 2022 sp. zn. 7Co/6/2022-381 v spojení s opravným uznesením z 29.09.2023 (č.l. 443) zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval
za nepreskúmateľné, za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu bolo treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu
v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku, ako aj vnútorná rozpornosť

odôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa pravidlám logického uvažovania. Uviedol ďalej, že odvolací súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými
v konaní na súde prvej inštancie, ak sa nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej
inštancie. Preto odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní. V podanom odvolaní žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci v posúdení

právneho vzťahu medzi ním a žalovaným na základe uzatvorenej zmluvy o dielo, keď nebolo sporné,
že išlo o spotrebiteľský vzťah, keď žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba a žalobca konal ako
podnikateľský subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V podanom odvolaní žalobca poukázal
na rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/823/2015 a NS SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 vo
vzťahu k prednostnému použitiu ustanovenia Občianskeho zákonníka v aplikácii § 52 ods. 2. Taktiež

žalobca poukázal na rovnaký právny názor vyjadrený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Mcdo 17/2014, ako
aj na rozhodnutie sp. zn. 4Cdo 164/2007. Pokiaľ odvolací súd náležitým spôsobom v celom súhrne
posudzovanýchskutočnostínezhodnotilžalobcomnamietanéskutočnosti,resp.dostatočnýmspôsobom
neodôvodnil ich bezvýznamnosť a irelevantnosť, odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné, čím bolo
konanie zaťažené vadou podľa § 420 písm. f) CSP.

7.Záversúduprvejinštancie,ktorýnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveruonedôvodnosti
podanej žaloby, keď vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako
zhotoviteľom diela a žalovaným ako objednávateľom, ďalej na okolnosti, ktoré nastali v priebehu
vykonávania diela a jeho dokončovania, keď žalobca v konaní mal na základe jeho tvrdení preukázať,
že došlo k ukončeniu diela na základe podmienok § 637 Občianskeho zákonníka vychádzajúc z úkonu

žalobcu z 19.09.2016, v ktorom ako zhotoviteľ odstúpil od zmluvy z dôvodu ,,nespokojnosti a zdržovania
prác žalovaným“, keď zároveň tvrdil, že došlo ku vzájomnému konkludentnému ukončeniu zmluvného
vzťahu, ktoré skutočnosti v konaní jednoznačne nepreukázal, odvolací súd považoval za správny.8. Odvolací súd na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/159/2023 z 11.12.2024 bol
viazaný právnym názorom najvyššieho súdu vyjadrený v bodoch 13 až 15 odôvodnenia, poukazujúc na
rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/823/2015 a NS SR sp. zn. 3Mcdo 14/2014 v sporoch,

keď na jednej strane vystupuje podnikateľ, ktorý ma postupovať s odbornou starostlivosťou a na
druhej strane spotrebiteľ, tak na takéto prípady sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka a zároveň aj ustanovenia Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa (52 ods. 2
a nasl. Občianskeho zákonníka), vychádzajúc najmä z hodnotenia v bodoch 15.3 až 15.5 odôvodnenia
rozsudku dovolacieho súdu.

9. Podľa teórie dôkazného bremena v kontradiktórnom civilnom súdnom konaní, základnou povinnosťou
žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný
tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej
normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich
tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie

je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich
súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ (nie je jasné),
ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného
dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru, či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení
strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana

sporu dostáva do dôkaznej núdze (porovnaj Karel Svoboda, Dokazování, str. 37 a nasl.). Ide v podstate
o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (Macúr Jozef, Důkazní břemeno v Civilním
soudním řízením, 1. vydaní Brno, Masarykova univerzita v Brně, 1995).
10. Na základe vyššie uvedených teoretických úvah, dôkazného bremena vo vzťahu k ust. § 631 a nasl.

Občianskeho zákonníka odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď pre
neunesenie dôkazného bremena pri preukazovaní podmienok Zmluvy o dielo zo dňa 24.06.2016, žalobu
zamietol. V spore o zaplatenie ceny diela bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu tvrdiť skutočnosti
o obsahu tohto právneho úkonu, ako aj predložiť dôkazy, ktoré na základe výsledkov vykonaného
dokazovania by mali preukázať jeho tvrdenie o ukončení diela podľa § 633 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, tvrdenia o odstúpení od zmluvy podľa § 637 Občianskeho zákonníka, alebo o vzájomnej
dohode o ukončení vykonávania diela.
11. Dôsledky neunesenie dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena
medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočnosti právo zakladajúcich.
Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolností, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak

tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky
neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim
tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní
nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho
nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného

bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Ako bolo už uvedené, nie
jepovinnosťoužalovanéhotvrdiťanidokazovaťskutočností,zktorýchžalobcasvojeprávoodvodzuje,t.j.
nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom
nemôže byť na ujmu.
12. V prejednávanej veci žalobca na základe podanej žaloby si uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela

na základe Zmluvy o dielo zo dňa 24.06.2016 uzavretej v písomnej forme, ktorého podmienky sú
uvedené v bode 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania
súdom prvej inštancie je zrejmé, že na zmluve o dielo na č.l. 35 bolo na konci dopísané odovzdanie
kľúča od domu 12.09.2016 oproti podpisu. Žalobca adresoval žalovanému písomné odstúpenie od
zmluvy datované z 19.09.2016, v ktorom ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol: ,,Na základe Vašej

nespokojnosti a zdržovania prác sme ukončili práce na Vašej stavbe a odstupujeme od Zmluvy o dielo,
uzavretej 24.06.2016“. Z faktúry č. 102016003 vystavenej žalobcom 16.09.2016 splatnej 30.09.2016
bolopreukázané,žežalovanémubolifakturovanévykonanéprácenakonečnejúpravedomu,nazáklade
priloženého vyúčtovania: cena bez DPH 6 060 EUR + 20 % DPH, DPH 1 612 EUR, spolu konečná
suma 7 272 EUR, od tejto sumy bol odpočítaný zaplatený preddavok 4 000 EUR, k úhrade zostala suma

3 272 EUR. Cenový rozpočet žalobcu z dôvodu odstúpenia od zmluvy je podrobne uvedený v bode 21
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.13. Žalobca na základe podanej žaloby (i keď citujúc ustanovenia Obchodného zákonníka) a v priebehu
konania uvádzal, že od Zmluvy o dielo odstúpil (na základe podmienok § 637 Občianskeho zákonníka),
čím odôvodňoval vznik nároku na zaplatenie ceny diela.

Podľa § 637 ods. 1) Občianskeho zákonníka ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky, ktoré
bránia riadnemu vyhotoveniu diela, zhotoviteľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného odkladu
upozorniť. Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ aj vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo vykonané
podľa pokynov, ktoré sú nevhodné.

Podľa § 637 ods. 2) Občianskeho zákonníka ak objednávateľ napriek upozorneniu zhotoviteľa trvá na
objednávke, zhotoviteľ môže od zmluvy odstúpiť.

14. Z výkladu ustanovenia § 637 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak má byť dielo vykonané
celkom alebo zčasti z materiálu dodaného objednávateľom, ktorý má nedostatky brániace riadnemu
zhotoveniu diela, alebo žiada objednávateľ, aby dielo bolo vykonané podľa jeho pokynov, ktoré sú

nevhodné, je zhotoviteľ povinný objednávateľa na to upozorniť.
Nedostatky materiálu sa myslia nielen jeho vady, ktoré sú zjavné (skryté vady materiálu totiž nie je
možné pred zhotovením diela zistiť), ale aj také jeho vlastnosti, ktoré znemožňujú objednané dielo riadne
zhotoviť.

Povinnosť upozorniť na nedostatky materiálu objednávateľa, alebo na nevhodnosť jeho pokynov je treba
splniť bez zbytočného odkladu potom, keď zhotoviteľ vady objavil, alebo ich mohol objaviť. Ak nesplní
zhotoviteľ túto povinnosť, zodpovedá za vady, ktoré má vec následkom nedostatkov materiálov alebo
nevhodnosti pokynov (§ 645 ods. 2 a § 653 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Forma upozornení nie je predpísaná, je však v záujme zhotoviteľa, aby volil taký spôsob, ktorým by
v prípade pochybnosti mohol splnenie povinnosti preukázať.

Ak trvá objednávateľ aj napriek upozorneniu na svojich požiadavkách, má zhotoviteľ právo od zmluvy
odstúpiť. Odstúpením sa zmluva ruší; ak bolo už čiastočné plnenie, vzniká medzi účastníkmi záväzok

z bezdôvodného obohatenia (§ 451 až § 459), zhotoviteľ má však nárok na zaplatenie ceny diela, alebo
jej časti (§ 641 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nemusí vracať zálohu na cenu, pokiaľ odpovedá tomuto
nároku.

15. Žalobca v priebehu konania uvádzal viaceré dôvody nielen k ukončeniu zmluvného vzťahu

(uvedené v bode 10 odôvodnenia toto rozsudku), ale aj vo vzťahu k podmienkam § 637 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktoré vo svojej norme umožňuje u zhotoviteľa ukončiť zmluvný vzťah (zmluvu
o dielo) z viacerých (v tomto zákonom ustanovení) uvedených právnych dôvodov. V prvej vete § 637
ods. 1 ukladá povinnosť zhotoviteľovi upozorniť objednávateľa na vadnosť materiálu, ktorý mu bráni
k riadnemu vykonaniu diela. Ako vyplýva z obsahu výpovede právneho zástupcu žalobcu na súde

prvej inštancie (bod 9 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), žalobca uplatnil odstúpenie od
zmluvy z dôvodu žalovaným dodaného nekvalitného obkladového kameňa značky ,,Vaspo“, podľa jeho
vyjadrenia: ,,vykonané dokazovanie jednoznačne svedčilo k tomu, že obklad bol nekvalitný, na čo ho aj
(žalovaného – poznámka odvolacieho súdu) upozorňoval neustále žalobca a z tohto dôvodu v podstate
uviedol, že nevedel urobiť ten obklad na 100 %, iba tak, ako to odznelo dnes na 98 %, pretože obklad bol

krivý.§637ods.2OZskutočnevyužilsamotnýžalobca,odzmluvyodstúpil,ajkeďtedajehoprávnyúkon
nie je úplne perfektný, to znamená, že sú tam isté neurčité znaky, pre ktoré súd označil toto odstúpenie
ako neplatné“.
Uvedené tvrdenie je v rozpore s tvrdením žalovaného (prostredníctvom jeho právneho zástupcu), ktorý
vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu žalobcu naproti tomu uvádzal, že k ukončeniu diela z uvedeného

dôvodu nemohlo dôjsť, nakoľko ,,dokončovacie práce v čase keď odišli, boli v takom stave, že balkón
zrobený nebol, nebola na ňom hydroizolácia ani dlažba, kameň (Vaspo) bol obložený asi na 60 – 70 %,
aj ten ešte odpadával...“. V kontexte vyššie uvádzanej spornosti strán sporu o vadnosti kameňa ,,Vaspo“
je potrebné hodnotiť výpoveď svedka F. G. (bod 16 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), ktorý na
pojednávanímalpotvrdiť,žedňa02.09.sazačaloreklamačnékonaniekobkladovémukameňu,,Vaspo“,

napriek tomu, že kameň nebol vadný, keď bol len oblúkovo zakrivený z dôvodu toho, že ide o betónové
výrobky, u ktorých je to bežné a obklad bol použiteľný, napriek tomu osobne potvrdil, že obklad sa
vymenil a nevypisovali sa o tom žiadne reklamačné papiere. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobca na
základe tvrdenia nepreukázal skutočnosti, že dôvodom pre odstúpenie od zmluvy v zmysle § 637 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka boli nedostatky vo vadnosti objednávateľom dodaného materiálu
(obkladového kameňa Vaspo) a že by boli práce (na základe nim predkladaných dôkazov) vykonané
v rozsahu 98 %, nakoľko aj táto skutočnosť bola medzi stranami sporná.

16. Obdobne z hľadiska teórie dôkazného bremena by bolo možné hodnotiť aj tvrdenie žalobcu
o podmienkach pre odstúpenie od zmluvy podľa § 637 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka
z dôvodu, že žalovaný ,,mal zdržiavať práce a že bol s vykonanými prácami nespokojný“. Na
základe podmienok § 637 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka – bolo povinnosťou žalobcu ako
zhotoviteľa z hľadiska toho, aby v konaní naplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených vo vyššie

citovanom zákonnom ustanovení bolo jednoznačne preukázané - definovať pokyn žalovaného ako
objednávateľa, ktorý pre vykonávanie diela bol nevhodný, resp. ktorý bránil riadnemu vykonaniu diela.
Pokiaľ teda žalobca ako zhotoviteľ diela (aj ako podnikateľ) sa nestotožňoval s pokynmi žalovaného
ako objednávateľa (fyzickej osoby), mal ho na to upozorniť, o aké nevhodné pokyny sa jedná, ktoré
bránia riadnemu vykonaniu diela a to z hľadiska preukazovania naplnenia hmotnoprávnych podmienok
§ 637 ods. 1 veta druhá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a v preukazovaní týchto skutočností v civilnom

(sporovom) konaní. Vo vzťahu k uvedenému, na neprospech žalobcu vyznieva výpoveď svedka D. G.
(hodnoteného súdom prvej inštancie v bode 15 odôvodnenia rozsudku) z obsahu ktorej vyplýva, že ,,zo
stavbyodišlizdôvodu,žeichnechcelvyplatiťžalovaný“.Nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovania
a hodnotením skutkových okolností na základe vykonaných dôkazov nebolo možné vyvodiť záver, že
žalobca skutočnosti pre naplnenie hmotnoprávnych podmienok § 637 ods. 1 veta druhá Občianskeho

zákonníka v konaní preukázal.
17. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné taktiež hodnotiť následne tvrdenie žalobcu
(prostredníctvom právneho zástupcu hodnotené v bode 9 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie),
že odovzdaním kľúčov od rodinného domu dňa 02.09.2016 je možné vidieť dohodu o ukončení diela
medzi zhotoviteľom a objednávateľom ,,keď aj samotný žalovaný už nechcel, aby žalobca pre neho

dielo vykonával“. Aj v tomto smere existovali v konaní medzi obidvoma stranami sporu rozdielne
skutkové tvrdenia, keď žalobca ako zhotoviteľ považoval dielo za dokončené a nedokončené boli
len nejaké ,,nedorobky“ kozmetického charakteru, na druhej strane žalovaný poukazoval, že nebolo
v podstatnej miere dielo dokončené (okrem toho, že vykazovalo ďalšie vady), tak v dokončení obkladu
sokla ako aj v nedokončení (nedorobení) balkóna. Z hľadiska teórie tvrdenia a teórie preukazovania

tvrdených skutočností, ako bolo uvádzané v bodoch 8 až 10 tohto rozsudku, nebolo možné na základe
výsledkov vykonaného dokazovania vyvodiť skutkové zistenie – aj v prípade, ak by bol daný záver
o ukončení zmluvného vzťahu – v akom rozsahu by mal žalovaný doplatiť cenu diela vychádzajúc
z údajov uvádzaných žalobcom vo faktúre č. 102016003 z 16.09.2016 tak, ako je špecifikované v bode
21 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Vychádzajúc z výpovede právneho zástupcu žalobcu

v bode 9 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie: ,,že zmluvu pripravoval samotný konateľ žalobcu
H. I., ktorý ju vytlačil z internetu, ako nejakú formulárovú zmluvu, ktorú predložil samotnému žalovanému,
ten mu odovzdal občiansky preukaz, na čom sa dohodli, preniesli na danú zmluvu, ktorá je formulárová,
tzn., že žiadna zo strán sporu ju nevyhotovila tým spôsobom, že by ju upravovala v počítači alebo
predkladala nejakým spôsobom, iba pre seba výhodné ustanovenia tak, aby bola táto zmluva iba

v prospech jednej strany“, súd prvej inštancie v bode 37 odôvodnenia rozsudku správne konštatoval, že
medzi stranami sa stalo sporným, aká cena diela bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným
ako objednávateľom dojednaná, keďže zmluvu pripravoval žalobca a pri uzatváraní (a podpisovaní)
bola preškrtnutá (nevyplnená) - za uvedenou výškou ceny diela ,,5 120 EUR bez DPH“ je následne
slovom uvádzaná ,,cena s DPH.......EUR“ – ktorá skutočnosť sa stala medzi stranami v priebehu konania

spornou. Bolo preto povinnosťou žalobcu, ak chcel byť v spore úspešný jednoznačne preukázať, aká
cena diela bola medzi stranami v čase jej uzavretia dohodnutá, teda či cena 5 120 EUR bez DPH
alebo 5 120 EUR s DPH, pričom okolnosti preškrtnutia (nevyplnenia) časti zmluvy - ,,ceny s DPH“
žalobca v konaní hodnoverným spôsobom neodôvodnil. Obdobne je potrebné hodnotiť uplatnenie ceny
diela na základe jej vyúčtovania faktúrou č. 102016003 z 16.09.2016 a cenového rozpočtu doúčtovania

(špecifikovaného v bode 21 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), ktoré obsahovalo okrem ceny
diela s DPH aj ďalšie položky (napr. príplatok za práce navyše, nedokončené práce, odpočet z ceny),
keď na základe žalobcom predkladaných dôkazov, resp. bez ďalšieho dokazovania (napr. odborného
ohodnotenia, vykonania ohliadky a pod.), nebolo by možné v konaní ustáliť uplatňovanú cenu diela.

Žalobca ako dodávateľ služby (plnenia) mal sa v zmysle podmienok § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
pri uzatváraní zmluvného vzťahu, v priebehu jeho trvania a v konečnom dôsledku v jeho ukončovaní
správať tak, aby k nejasnostiam a pochybnostiam o obsahu zmluvného záväzku takýmto spôsobom
nedochádzalo. Pokiaľ sa žalobca uvedeným spôsobom v uvedenom zmluvnom/spotrebiteľskom vzťahunesprával, tieto okolnosti nemohli byť vyhodnotené v spore v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.
Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdzhodnesozáveromsúduprvejinštancie,priaplikácii(nadanýprávny
vzťah) ustanovení Občianskeho zákonníka a ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa

uvedených v Občianskom zákonníku, dospel k záveru, že žalobca dôvodnosť uplatneného nároku
na zaplatenie žalovanej sumy v konaní nepreukázal, na základe čoho súd prvej inštancie dôvodne
jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. O trovách dovolacieho konania (v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 11.12.2024 sp. zn. 1Cdo
159/2023) odvolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 3 CSP v spojení s § 257 CSP a žalobcovi nárok na
náhradu trov tohto dovolacieho konania nepriznal.

20.OdvolacísúdvychádzajúczozáverovÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS453/2019z19.11.2019dospel
k záveru, že nie je vylúčené, aby v určitej fáze konania – v danom prípade v dovolacom konaní bola
úspešná tá strana (žalobca), ktorá nebola úspešná v konaní pred odvolacím súdom, aby takejto strane
konania bola priznaná náhrada trov (dovolacieho) konania.

21. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry (II.ÚS 113/2019-44/2019) aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní
o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že
sú tu dôvody hodné osobitého zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže

spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie
odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie o náhrade trov konania je v podstate druhotným spektrom
konania, preto z pohľadu ústavno-právnej udržateľnosti rozhodnutie Ústavný súd SR nepovažuje za
nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili

k potenciálnej aplikácii § 257 CSP (obdobne viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 299/2021).
22.ZodôvodneniauzneseniaNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo159/2023z11.decembra2024vyplýva,
že dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline z 16. marca 2022 sp. zn.
7Co/6/2022-381 (v spojení s opravným uznesením) bol nesprávny záver odvolacieho a prvostupňového
súdu, ktoré aplikovali na danú prejednávanú vec ustanovenia Obchodného zákonníka napriek tomu,

že v právnom vzťahu žalobcu ako zhotoviteľa diela a žalovaného ako objednávateľa a nároku na
zaplatenie peňažnej sumy uplatneného žalobou, je potrebné uplatňovať pre posúdenie zmluvného
vzťahu vzniku, trvania a jeho zániku ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj tie ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú posúdenia právnych vzťahov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
(§ 52 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka). Z uvedeného možno vyvodiť, že rozhodnutie

prvostupňového a druhostupňového súdu spočívalo na nesprávnej aplikácii právnych noriem. V novom
rozhodnutí, na základe odvolacieho pojednávania a vychádzajúc ďalej z právneho názoru dovolacieho
súdu, ktorým bol odvolací súd v ďalšom postupe viazaný, po vyhodnotení výsledkov vykonaného
dokazovania a aplikujúc ustanovenia Občianskeho zákonníka a právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa na predmetnú prejednávanú vec, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil..

V kontexte vyššie uvedeného, poukazujúc na charakter prejednávanej veci, keď nárok na zaplatenie
žalovanej sumy si žalobca uplatňoval ako podnikateľ voči žalovanému ako fyzickej osobe/spotrebiteľovi,
vychádzajúc ďalej z okolností prejednávanej veci, za ktorých si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie
žalovanej sumy, keď podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť k ukončeniu diela v roku 2016, keď žalovaný
ako spotrebiteľ v dôsledku najmä nejasných zmluvných úkonov vykonávaných zo strany žalobcu ako

podnikateľa sa dostával do právnej neistoty nielen s následkom posúdenia týchto zmluvných vzťahov
pre vyrovnanie finančných záväzkov, ale aj s dôsledkom nedokončenia diela (a jeho vadnosti), ktoré
trvá už deväť rokov, keď v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť tvrdenia právneho zástupcu žalovaného
na odvolacom pojednávaní, ktoré nebolo žalobcom spochybnené, ,,že od roku 2016 do súčasnej doby
žalobca (ako právnická osoba) nevedie žiadne účtovníctvo, neplní si žiadne povinnosti, nespracúva

končenú správu, zoznam majetku, zoznam pohľadávok, nevykonáva žiadnu činnosť, tento subjekt je
tu iba kvôli žalovanému“, za daných okolností odvolací súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa v okolnostiach prejednávanej veci aj na strane samotného žalovaného, ako je vyššieuvedené,prektoréniejedôvodnéžalobcovináhradutrovdovolaciehokonania(inakdôvodneuplatnenú)
priznať.
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)