Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Spv/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106438
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106438.1

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej
veci žalobcu: KLEEN spol. s r.o., so sídlom Šumavská 1, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 51 751 534, právne zastúpený Mgr. Peter Kružliak, advokát, so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09
Bratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so

sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 30 810 787, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zn. POZ 1936-2021/II-44-2023 zo dňa 26.septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 22.07.2021 žalobca v postavení prihlasovateľa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu požiadal o zápis slovnej ochrannej známky v slovnom vyjadrení „CLEANGLASS“ (ďalej

aj „prihlásené označenie“ alebo „ochranná známka“) do registra ochranných známok na Úrade
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici (ďalej aj „Úrad“). Ochrannú známku
žalobca v prihláške podradil pre Zoznam tovarov alebo služieb zoradený podľa aktuálnej Niceskej
klasifikácie (ďalej aj „medzinárodné triedenie tovarov a služieb“) pod triedu 3 „mydlá; leštiace a hladiace
prípravky; prípravky na dosiahnutie vysokého lesku; prípravky na odstraňovanie škvŕn; detergenty (nie
na použitie vo výrobnom procese a na lekárske použitie); prípravky na čistenie povrchov; prípravky

na odstraňovanie vodného kameňa (pre domácnosť); odmasťovacie prípravky (nie na použitie vo
výrobnom procese); čistiace prípravky; čistiace oleje; chemické čistiace prípravky na domáce použitie“
a pod triedu 5 „chemické dezinfekčné prostriedky na WC; dezinfekčné prípravky; antibakteriálne mydlá;
antibakteriálne tekuté mydlá; dezinfekčné mydlá“.

2. Úrad priemyselného vlastníctva SR v prvostupňovom administratívnom konaní vykonal rešerš

na označenie slovnej ochrannej známky „CLEANGLASS“ ku dňu 05.08.2021 pod č. 1936-2021-1.
O výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti informoval žalobcu podaním č. POZ 1936-2021 zo dňa
12.08.2021 (ďalej aj „výsledok prieskumu zápisnej spôsobilosti“), v ktorom uviedol, že skúmané
označenie je prihlásené pre tovary v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb (viď
bod 1. tohto rozsudku), výlučné slovné označenie „CLEANGLASS“ je tvorené dvomi všeobecnými
slovnými prvkami, pričom vynechanie medzery medzi nimi z hľadiska známkovej praxe, ako aj z hľadiska

významového vnímania relevantného spotrebiteľa, nie je podstatné. Prvý slovný prvok „clean“
v anglickom jazyku znamená „čistiť, vyčistiť, očistiť, čistý, svieži, leštiť, vyleštiť, upratať“. Druhý slovnýprvok „glass“ v tom istom jazyku znamená „sklo, pohár, zrkadlo, okenná tabuľa, zasklenie, sklenený,
sklársky“. Je teda zrejmé, že označenie „CLEANGLASS“ ako celok len jednoducho opisuje druh, účel,
charakter a zameranie tovarov prihlásených v triedach 3 a 5. Preto je označenie „CLEANGLASS“ vo

vzťahu k vyššie uvedeným spomenutým tovarom označením opisným v zmysle § 5 ods. 1 písm. c)
zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení platnom pre toto konanie (ďalej len „Zákon
o ochranných známkach“), ktoré ako celok poskytuje relevantným užívateľom predmetných tovarov,
ktorými sú v tomto prípade bežní občania SR, riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní,
len jednoduchou informáciu o tom, že prihlásené tovary sú svojím druhom, účelom a charakterom

(inými vlastnosťami) zamerané na čistenie, leštenie, prípadne upratovanie sklenených predmetov,
zrkadiel, okenných tabúľ, rôznych zasklení, pričom tieto činnosti môžu byť realizované v rôznych
priestoroch, ako sú napr. kúpeľne, priestory WC, kuchyne a pod. Ide o výlučne slovné označenie,
ktoré bez akýchkoľvek ďalších dištinktívnych prvkov nie je spôsobilé rozlíšiť tovary prihlasovateľa
od rovnakých tovarov iných osôb či subjektov. Z týchto skutočností vyplýva absencia rozlišovacej
spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k predmetným tovarom v zmysle § 5 ods. 1 písm. b)

Zákona o ochranných známkach. Skúmané označenie funkciu ochrannej známky neplní, preto ho
nie je možné zapísať do registra ochranných známok. K uvedenému výsledku prieskumu zápisnej
spôsobilosti sa mohol prihlasovateľ (žalobca) vyjadriť v určenej lehote, pričom bol poučený, že pokiaľ
sa v stanovenej alebo predĺženej lehote nevyjadrí, bude prihláška ochrannej známky podľa § 28 ods. 4
Zákona o ochranných známkach zamietnutá.

3. Žalobca podal k výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky (v opakovane
predĺženej lehote) Vyjadrenie zo dňa 19.02.2022, v ktorom namietal posúdenie vykonané v spojitosti
s charakterom prihlasovaného označenia. Mal za to, že prihlasované označenie disponuje vlastnou
rozlišovacou spôsobilosťou v rozsahu požadovanom v § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o ochranných

známkach, čím je súčasne prekonaná aj výhrada Úradu v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) Zákona
o ochranných známkach, prihlasované označenie nepovažoval za opisné. Zároveň v nadväznosti na § 5
ods. 2 Zákona o ochranných známkach prihlasovateľ predložil Úradu dôkazy č. 1 až 8, o ktorých tvrdil,
že preukazujú, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť. Prihlasované označenie
považoval za spôsobilé na jeho zápis ako ochrannej známky do registra.

4. Úrad ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím zn. POZ 1936-2021/Z-70-2023 zo dňa
22.02.2023 zamietol prihlášku ochrannej známky č. POZ 1936-2021 zo dňa 22.07.2021 (ďalej ako
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochranných známkach v nadväznosti na
§ 5 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o ochranných známkach. V odôvodnení rozhodnutia poukázal

na priebeh administratívneho konania a na závery vyplývajúce z prieskumu zápisnej spôsobilosti
prihlášky ochrannej známky (zhodne ako je uvedené v bode 2. tohto rozsudku). Ďalej poukázal na
obsah vyjadrenia prihlasovateľa (žalobcu) k výsledku prieskumu, v ktorom žalobca vyjadril nesúhlasné
stanovisko s jeho výsledkom, tvrdiac, že prihlásené označenie ako spojenie dvoch cudzích slov
vytvára u relevantného spotrebiteľa na území Slovenskej republiky istý element prekvapenia, resp.

„výrazný alebo neobvyklý aspekt pri vnímaní daného označenia“, na základe čoho je podľa neho
vylúčená opisnosť tohto označenia. Poukázal tiež na to, že v prípade priemerného spotrebiteľa,
bežného občana Slovenskej republiky, anglický jazyk nie je jeho materinskou rečou a vnímanie slov
v cudzom jazyku nie je možné považovať za ekvivalentné jeho bezprostrednému vnímaniu významu
tých istých slov v slovenčine. Žalobca sa nestotožnil s názorom prvostupňového orgánu verejnej

správy, že spojenie dvoch anglických plnovýznamových slov do jedného celku (tzn. vynechanie medzery
medzi nimi) nemá na zabezpečenie rozlišovacej spôsobilosti predmetného označenia žiaden vplyv.
Význam vynechania medzery žalobca odôvodnil slabou úrovňou spontánnej znalosti anglického jazyka
zo strany relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, pričom takto zlúčený pojem bude podľa žalobcu
relevantný spotrebiteľ vnímať ako jazykový neologizmus, resp. novotvar. Mal za to, že prihlásené

označenie je spôsobilé odlíšiť tovary prihlasovateľa od rovnakých tovarov iných osôb či subjektov,
na základe čoho má podľa neho vlastnú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť v takej miere, aby mohlo byť
zapísané ako ochranná známka. Úrad k uvedenej argumentácii uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením
žalobcu, že spojenie medzi prihláseným označením „CLEANGLASS“ a základnou charakteristikou,
resp. účelom a zameraním predmetných tovarov nie je do takej miery priame, aby ho priemerný

spotrebiteľ - užívateľ bol schopný vyhodnotiť bezprostredne, bez dlhšej alebo detailnejšej úvahy,
či hlbšej reflexie. K spochybneniu jazykovej úrovne relevantnej spotrebiteľskej verejnosti na území
SR ohľadom znalosti anglického jazyka Úrad uviedol, že relevantná časť slovenskej verejnosti je
v súčasnosti už do takej miery vzdelaná v oblasti najvýznamnejšieho svetového jazyka, akým jeangličtina, že z významového hľadiska je okamžite schopná rozpoznať dva bežné anglické výrazy v
znení „CLEAN“ (čistiť, leštiť, upratovať) a „GLASS“ (sklo, pohár, zrkadlo, okenná tabuľa). Neplatí tak
žalobcove tvrdenie, že prihlásené označenie sa pre relevantného spotrebiteľa na území Slovenskej

republiky,hovoriacehoslovenskýmjazykom,vyznačujeistouprekvapivosťouanetypickýmcharakterom.
Pri bežných, rozsahom krátkych a významovo okamžite rozpoznateľných anglických slovách (clean
a glass), nemôže podľa Úradu zohrať žiadnu rolu ani vynechanie medzery medzi nimi. Predmetné
označenie z tohto dôvodu nemá vlastnú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k predmetným
tovarom pre jeho možný zápis do registra ochranných známkach. Podľa úradu žalobca neodôvodnil

zápisnú spôsobilosť prihláseného označenia, resp. nevyvrátil Úradom vytýkané zápisné prekážky vo
vzťahu k dotknutým tovarom.

5. Úrad v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca vo vyjadrení k výsledku zápisnej
spôsobilosti uviedol, že v nadväznosti na § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach predkladá
dôkazy o tom, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť (Profil prihlasovateľa

na sociálnej sieti Facebook, Príspevok k výrobku označenému prihlasovaným označením z 15.04.2021,
Príspevok k výrobku označenému prihlasovaným označením - nedatovaný, Faktúry č. 200100098 a č.
210100066 vystavené odberateľovi CWS - boco Slovensko s.r.o., Predaj výrobku pod prihlasovaným
označením zo stránky A., Potvrdenie o registrácii domény od 12.07.2018, Potvrdenie o existencii
stránky k 10.04.2022, ďalej aj „Dokumenty“), tvrdiac, že predmetné označenie „CLEANGLASS“ zaviedol

v apríli 2020 a odvtedy ho používa a že ponúka na predaj predmetné tovary aj prostredníctvom
vlastného e - shopu dostupného na doméne A.. Žalobca mal za to, že týmito dokumentami vydokladoval
používanie predmetného označenia v obchodnom styku pred podaním prihlášky ochrannej známky
a prihlásené označenie tak vo vzťahu k predmetným tovarom nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť.
Úrad po preskúmaní predložených dôkazov uviedol, že rozlišovaciu spôsobilosť výlučne slovného

označenia, ktoré je vo vzťahu k predmetným tovarom a službám opisné, je možné preukázať
dokladmi spĺňajúcimi ust. § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach. Poukázal na to, že Európsky
súdny dvor zároveň spresňuje spôsob posúdenia nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti označení
pre zápis do registra ochranných známok stanovením kritérií pre doklady preukazujúce rozlišovaciu
spôsobilosť vyplývajúcich z jeho rozhodnutí ECJ 108/97 a 109/97. Jedná sa o posúdenie stavu

pred podaním predmetnej prihlášky na území štátu, v ktorom bola prihláška podaná. Ide o nasledovné
kritériá: používanie označenia vo vzťahu k relevantnej časti verejnosti, percentuálny podiel na trhu,
intenzita používania označenia, časová dĺžka používania označenia, množstvo vynaložených investícií
na reklamu, v každom jednotlivom prípade je posúdenie rozlišovacej spôsobilosti individuálne. Z
uvedených kritérií podľa Úradu vyplýva, že na preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti

prihláseného označenia pred podaním prihlášky ochrannej známky na území SR je potrebné zo strany
prihlasovateľa predložiť faktúry či dodacie listy, ktoré okrem datovania dodávok predmetných tovarov
(pred podaním prihlášky) poskytujú aj údaje o zemepisných miestach, do ktorých smerujú predmetné
tovary, tiež údaje o šírke daného sortimentu (tzn. do akej miery sortiment korešponduje s prihlásenými
tovarmi), či o množstve jednotlivých druhov tovarov. Okrem faktúr a dodacích listov na daný účel slúžia

aj rôzne letáky, ponukové listy, katalógy a pod., v ktorých je uvedené obchodné meno prihlasovateľa,
ako aj samotné prihlásené výlučne slovné označenie „CLEANGLASS“, pričom toto výlučne slovné
označenie by malo byť uvedené na zobrazených výrobkoch v daných letákoch či katalógoch. Uvedené
preukazné materiály môžu byť tiež doplnené výkazom množstva vynaložených investícií na reklamu
pre dotknuté tovary. Úrad následne v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil žalobcom predložené doklady

v zmysle vyššie uvedených kritérií so záverom, že dokument „Profil prihlasovateľa na sociálnej sieti
Facebook“ neposkytuje údaje o naplnení dotknutých kritérií a k preukázaniu nadobudnutia rozlišovacej
spôsobilosti predmetného označenia; dokument „Príspevok k výrobku označenému prihlasovaným
označením z 15.04.2021“ o.i. zobrazuje jeden výrobok označený slovným prvkom „Cleanglass“, nejde
však o zhodné označenie s tým prihlasovaným, na uvedenom výrobku je označenie obrazové, tvoriace

etiketu sprejovej fľaše, vo farebnom vyhotovení s obrázkom, font písma slovného prvku je markantne
modifikovaný v bielej farbe, slovný prvok je orientovaný našikmo a nad ním je umiestnený ďalší
slovný prvok v znení „Kleen“, čo je časť obchodného mena prihlasovateľa, a tento doklad teda
neposkytuje údaje pre naplnenie vyššie uvedených kritérií, najmä ohľadom používania označenia vo
vzťahu k relevantnej v časti verejnosti na celom území SR; dokument „Príspevok k výrobku označenému

prihláseným označením“, bez uvedenia dátumu, predstavuje len zväčšeninu zobrazenia toho istého
výrobku z predošlého dokumentu a tento doklad nevyvracia vytýkané zápisné prekážky prihláseného
označenia; Faktúra č. 200100098 je datovaná pred podaním predmetnej prihlášky ochrannej známky
(09.10.2020), dokumentuje dodanie jediného druhu výrobku pod názvom „CLEANGLASS“ jedinémudodávateľovi - spoločnosti CWS – boco Slovensko, s.r.o. Bratislava, pričom z tohto dokladu nie je
jasné, aká časť územia SR bola pokrytá dodávkami tohto výrobku, vrátane percentuálneho podielu
na trhu, keďže žalobca nezdokumentoval následnú distribúciu uvedeného tovaru do ďalších oblastí

SR dotknutou spoločnosťou, neboli teda naplnené kritériá pre preukázanie nadobudnutia rozlišovacej
spôsobilosti predmetného označenia, najmä z titulu používania označenia vo vzťahu k relevantnej časti
verejnosti na celom území SR; Faktúra č. 210100066 bola vystavená 10.09.2021, t.j. až po dátume
podania predmetnej prihlášky ochrannej známky (22.07.2021), tento doklad teda nespĺňa podmienku
pre preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia; doklad „Predaj

výrobku pod prihláseným označením so stránky A.“, predstavujúci ponuku s textom a zobrazením vyššie
uvedeného výrobku „Cleanglass“, pričom posledné dva doložené dokumenty (Potvrdenie o registrácii
domény od 12.07.2018 a Potvrdenie o existencii stránky k 10.04.2022 podľa archívu internetových
stránok v Wayback Machine web.archive.org.) iba dokladujú vznik a existenciu spomenutej webovej
stránky, čo nie je postačujúce, pretože samotná webová stránka hodnoverne nepreukazuje naplnenie
vyššie uvedených podmienok pre nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti predmetného označenia.

Žalobca ani neposkytol štatistické vyhodnotenie návštevnosti danej internetovej stránky počas obdobia
pred podaním predmetnej prihlášky ochrannej známky, a teda žalobca týmito dokladmi nevyvrátil
vytýkané zápisné prekážky prihláseného označenia.

6. V odôvodnení rozhodnutia Úrad napokon konštatoval, že na základe analýzy argumentácie žalobcu a

ním predložených dokladov dospel k záveru, že žalobca ani v jednom z vyššie uvedených argumentov
a dokladov neodôvodnil zápisnú spôsobilosť prihláseného označenia, resp. nevyvrátil Úradom vytýkané
zápisné prekážky vo vzťahu k predmetným tovarom. Na základe uvedených skutočností Úrad dospel
k záveru, že prihlasované výlučne slovné označenie „CLEANGLASS“ nie je možné v zmysle § 5 ods. 1
písm. b) a c) Zákona o ochranných známkach zapísať do registra ochranných známok, a preto bola

prihláška ochrannej známky zamietnutá.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda Úradu
rozhodnutím zn. POZ 1936-2021/II-44-2023 zo dňa 26.09.2023 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“
alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnul podstatné dôvody prvostupňového rozhodnutia, ako
aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu. Poukázal na podaný rozklad
proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom žalobca namietal záver prvostupňového orgánu verejnej
správy o absencii rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na základe vnímania významu
prihláseného označenia priemerným spotrebiteľom a vyjadril nesúhlas s argumentáciou Úradu ohľadom

znalosti anglického jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou. Podľa žalobcu znalosť anglického
jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou nie je notorietou či všeobecne známou skutočnosťou.
Posúdenie vnútornej rozlišovacej spôsobilosti označení má byť podľa žalobcu v podobných prípadoch
vykonané individuálne, a to s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Ak Úrad tvrdil, že slovenský
spotrebiteľ pripíše cudzím slovám taký význam, aký majú v cudzom jazyku, mal toto tvrdenie preukázať

konkrétnymi skutočnosťami o vnímaní predmetného slova spotrebiteľskou verejnosťou. Žalobca v
rozklade konštatoval, že slovo „clean“ ani slovo „glass“, resp. ani kombinácia „cleanglass“, nie sú
bežnými slovami slovnej zásoby, teda nemajú priamy význam v slovenskom jazyku; ide o dve cudzie
slová, ktoré nemusia byť známe slovenskému spotrebiteľovi, resp. nemusí poznať ich doslovný preklad
a táto skutočnosť robí z ich spojenia do jedného celku viac ako len súčet individuálnych častí. Prihlásené

označenie podľa žalobcu vo vzťahu k nárokovaným tovarom disponuje minimálnou mierou rozlišovacej
spôsobilosti, a preto záver Úradu o opisnosti a chýbajúcej rozlišovacej spôsobilosti prihláseného
označenia považoval za nesprávny. Za nesprávne považoval žalobca aj Úradom vykonané hodnotenie
dôkazov, ktoré žalobca predložil vo vyjadrení k výsledku prieskumu za účelom prekonania zápisnej
nespôsobilosti prihláseného označenia na základe jeho používania a prezentoval svoje hodnotenie

týchto dôkazov. Uvedené je pritom v zhode s uznávanými štandardmi zápisnej spôsobilosti podobných
označení. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C - 363/99 z 12.02.2004, Koninklijke KPN Nederland NV vs. Benelux Merkenbureau. Prihlásené
označenie podľa žalobcu vo vzťahu k nárokovaným tovarom disponuje minimálnou mierou rozlišovacej
spôsobilosti, a preto záver Úradu o opisnosti a chýbajúcej rozlišovacej spôsobilosti prihláseného

označenia považoval za nesprávny. Za nesprávne považoval aj Úradom vykonané hodnotenie dôkazov,
ktoré žalobca predložil vo vyjadrení k výsledku prieskumu za účelom prekonania zápisnej nespôsobilosti
prihláseného označenia na základe jeho používania.8. Žalovaný vo vzťahu k nesúhlasu žalobcu o posúdení vnútornej rozlišovacej spôsobilosti prihláseného
označenia a posúdenia nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5
ods. 2 Zákona o ochranných známkach poukázal na základné zásady a princípy známkového práva

a na význam a zmysel ochranných známok. Zdôraznil, že pri skúmaní zápisnej spôsobilosti označenia
(s ohľadom na základnú funkciu ochrannej známky) je potrebné posúdiť, či označenie je spôsobilé
odlíšiť tovary a služby jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby (tzv. vnútorná rozlišovacia
spôsobilosť), pričom je nutné vziať do úvahy dojem, akým označenie pôsobí ako celok na relevantného
spotrebiteľa, s prihliadnutím na charakter a povahu prihlásených tovarov a služieb. Na to, aby označenie

malo rozlišovaciu spôsobilosť a nebola uplatnená zápisná výluka podľa § 5 ods. 1 písm. b) Zákona
o ochranných známkach nestačí, aby sa označenie len odlišovalo od iných zapísaných alebo známych
označení, ale je potrebné, aby svojou formou a obsahom bolo do takej miery originálne, že jeho osobitné
znaky majú schopnosť individualizovať tovary a služby, ktoré majú byť ním označované. Označenie má
teda rozlišovaciu spôsobilosť pre konkrétne tovary a služby, ak spotrebiteľ je alebo bude podľa neho
schopný odlíšiť tovary a služby pochádzajúce z určitého obchodného zdroja. Ďalšia absolútna zápisné

výluka uvedená v § 5 ods. 1 písm. c) Zákona o ochranných známkach bráni zápisu označenia, ktoré je
tvorené výlučne označeniami alebo údajmi poukazujúcimi na niektorú z „vlastností“ tovaru alebo služby,
pre ktorú sa zápis žiada. Existenciu prekážok brániacich zápisu označenia ako ochrannej známky, ktoré
sú uvedené v § 5 ods. 1 písm. b) až d) Zákona o ochranných známkach, možno prekonať preukázaním
nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti vo vzťahu k iným tovarom a službám, pre ktoré je označenie

prihlásené (§ 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach). Rozlišovaciu spôsobilosť môže označenie
nadobudnúť len intenzívnym a dlhodobým používaním, vďaka ktorému relevantná verejnosť identifikuje
tovary a služby označenia ako tovary a služby pochádzajúce od konkrétnej osoby a označenie nebude
považovať za všeobecne používané. Uniesť dôkazné bremeno, t.j. označiť a predložiť potrebné dôkazy
a uvedenými dôkazmi svoje tvrdenia preukázať, musí v zmysle § 52 ods. 1 a 3 Zákona o ochranných

známkach prihlasovateľ (žalobca). Pri posudzovaní, či prihlasovateľ prostredníctvom predložených
dokladov preukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti označenia, vychádza Úrad z okolností
konkrétneho prípadu a do úvahy berie viaceré relevantné faktory (charakter označenia, intenzita, čas,
zemepisné rozšírenie, doba jeho používania, podiel, v akom je označenie zastúpené na trhu, výšku
investícií vynaložených na jeho propagáciu a pod.).

9. K vecným dôvodom, na základe ktorých bolo vydané prvostupňové rozhodnutie žalovaný uviedol,
že prihlásené označenie je tvorené výlučne slovným po prvkom „CLEANGLASS“ napísaným veľkými
tlačenými písmenami. Hoci prihlásené označenie predstavuje jeden slovný prvok, spotrebiteľom bude
na prvý pohľad zrejmé, že ide o spojenie dvoch cudzích slov „CLEAN“ a „GLASS“. Slovo „CLEAN“

je vnímané vo význame „čistý; čistotný; (vy)čistiť; upratať“ a slovo „GLASS“ znamená „sklo; pohár;
zrkadlo“ (In: https://slovniky. Lingea.sk//anglicko - slovensky/). Žalovaný preto v zhode s Úradom
vyjadril názor, že prihlásené označenie ako celok bude spotrebiteľská verejnosť vnímať vo význame
„čistiť/čisté, vyčistené sklo, pohár, zrkadlo“. Je preto zrejmé, že prihlásené označenie bude vo vzťahu
k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno

súhrnne označiť ako mydlá, čistiace prípravky a prípravky na domáce chemické čistenie a dezinfekciu,
relevantnou verejnosťou, ktorou je široká spotrebiteľská verejnosť, vnímané ako opisné, poskytujúce
jej priamo informáciu o charaktere a zameraní týchto tovarov, t.j., že ide o prípravky slúžiace
na odstraňovanie nečistôt zo skla, resp. z povrchov sklenených predmetov. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T - 234/06 zo dňa 19.11.2009. K argumentu žalobcu

ohľadom znalosti anglického jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou, konkrétne anglických
výrazov „CLEAN“ a „GLASS“ žalovaný uviedol, že nie je sporné, že v súčasnosti do života slovenskej
spoločnosti preniklo a preniká stále viac výrazov slovných spojení z angličtiny, s čím priamo súvisí
aj zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenským spotrebiteľom. Slovenská spotrebiteľská
verejnosť je konfrontovaná s anglickým jazykom nielen v rámci vyučovacích procesov (a to nielen pokiaľ

ide o žiakov základných a stredných škôl, ale aj využívaním rôznych jazykových kurzov pre všetky
vekové kategórie), ale aj v pracovnom prostredí či v prostredí zábavného priemyslu a trávenia voľného
času (internet, sociálne siete, televízne vysielanie, počítačové hry, dovolenky v zahraničí a pod.).
Žalovaný zhodne s Úradom konštatoval, že to, že anglický jazyk je známy podstatnej časti slovenskej
spotrebiteľskej verejnosti aspoň na základnej používateľské u úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej

zásoby, do ktorej patria aj slová, ktorými je tvorené prihlásené označenie, je všeobecne známou
skutočnosťou, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovania
zo strany Úradu. Nie je preto dôvodné tvrdiť, že priemerný slovenský spotrebiteľ nebude rozumieť
anglickým slová „CLEAN“ a „GLASS“, ktoré tvoria prihlásené označenie len preto, že predstavujúslová pochádzajúce z jazyka, ktorý je pre neho cudzím jazykom, resp. nie je úradným jazykom
na Slovensku. K skutočnosti, že prihlásené označenie bolo vytvorené spojením dvoch cudzích slov
do jedného celku žalovaný uviedol, že v danom prípade ide iba o spojenie dvoch anglických slov,

ktorých význam spotrebitelia poznajú. Vo všeobecnosti platí, že obyčajná kombinácia prvkov, z ktorých
každý je opisný vo vzťahu k vlastnostiam samotných tovarov alebo služieb, zostáva opisnou vo vzťahu
k týmto vlastnostiam. Z obyčajného spojenia týchto prvkov bez použitia neobvyklých obmien nemôže
vzniknúť nič iné ako opisné označenie, pričom nie je rozhodujúce, či ide o slová v slovenskom
jazyku alebo v anglickom jazyku, ktorých význam podstatná časť slovenskej spotrebiteľskej verejnosti

pozná. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Rozsudok Všeobecného súdu EÚ vo veci T - 435/07 z
dňa 26.11.2008 (ochranná známka „NEW LOOK“), podľa ktorého „ ...Z judikatúry je známe, že slovný
prvok pozostávajúci z anglických slov, ktorých kombinácia je gramaticky správna, môže mať zmysel
nielen pre anglicky hovoriacu verejnosť, ale tiež pre verejnosť s dostatočnou znalosťou anglického
jazyka.“ Žalovaný preto konštatoval, že prihlásené označenie, ktoré je výlučne slovné, bez akýchkoľvek
dištinktívnych prvkov, nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5

ods. 1 písm. b) Zákona o ochranných známkach, keďže predstavuje označenie takého charakteru,
na základe ktorého spotrebiteľ nedokáže odlíšiť tovary prihlasovateľa od rovnakých tovarov iných
subjektov. Vzhľadom na to, že prihlásené označenie ako celok vo vzťahu ku všetkým nárokovaným
tovarom opisuje ich charakter a zameranie, zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c)
Zákona o ochranných známkach.

10. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia k možnosti prekonania konštatovanej zápisnej
nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach
uviedol, že Úrad dospel k záveru, že prihlasovateľ predloženými dokladmi nepreukázal nadobudnutie
rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom, vychádzajúc

z posúdenia a dôkazných materiálov predložených prihlasovateľom (žalobcom) v prvostupňovom
konaní (dôkazy č. 1, 2, 3, 4, 5), ktoré žalobca v rámci rozkladu doplnil o nedatovaný printscreen
webovej stránky A. (dôkaz č. 6). K možnosti prekonania zápisných prekážok uvedených v § 5 ods. 1
písm. b) až d) Zákona o ochranných známkach vyplývajúcej z § 5 ods. 2 cit. zákona žalovaný
poukázal na skutočnosť, že označenie môže rozlišovaciu spôsobilosť nadobudnúť len intenzívnym

a dlhodobým používaním, vďaka ktorému relevantná verejnosť identifikuje tovary alebo služby ním
označované ako tovary alebo služby pochádzajúce od konkrétnej osoby a označenie nebude považovať
za všeobecne používané. Povinnosť označiť a predložiť potrebné dôkazy spočíva výlučne na osobe
prihlasovateľa, pretože v zmysle § 52 ods. 3 Zákona o ochranných známkach Úrad rozhoduje
na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Vzhľadom

na to, že Zákon o ochranných známkach vyžaduje preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti
pred dátumom podania samotnej prihlášky ochrannej známky (v tomto prípade 22.07.2021), je
potrebné, aby predložené dôkazné materiály osvedčovali skutočnosti z obdobia pred týmto dátumom.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol vyhodnotenie žalobcom predložených dôkazov č. 1 až
5 zhodne, ako Úrad v prvostupňovom rozhodnutí, so záverom, že tieto dôkazy nemožno považovať

za relevantné pre účely preukázania nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia.
Rovnako dôkaz č. 6, predložený k rozkladu, vyhodnotil ako taký, z ktorého jednak nie je možné
vyvodiť dátum jeho vyhotovenia a rovnako z neho nevyplýva ani používanie prihláseného označenia
vo vzťahu k nárokovaným tovarom ako označenia identifikujúceho ich obchodný pôvod. Na základe
zhodnotenia predložených dôkazných materiálov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach

žalovaný konštatoval, že tieto nepreukázali také používanie prihláseného označenia, na základe
ktorého by bolo zrejmé, že relevantní spotrebitelia budú prihlásené výlučne slovné označenie vnímať
ako označenie obchodného pôvodu nárokovaných tovarov, t.j., že len na základe prihláseného
označenia dokážu identifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov a nebudú ho vo vzťahu
k nárokovaným tovarom vnímať len ako označenie opisujúce ich charakter a zameranie. Žalovaný

zdôraznil,žepreúčelyprekonaniavznesenýchzápisnýchvýlukvzmysle§5ods.2Zákonaoochranných
známkach je potrebné predložiť dôkazy, z ktorých vyplýva rozsiahle a intenzívne používanie označenia
prihláseného na zápis v súvislosti s nárokovanými tovarmi a službami, pred dátumom podania prihlášky
ochrannej známky a vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, vďaka ktorému relevantná spotrebiteľská
verejnosť identifikuje tovary a služby ním označované ako tovary a služby pochádzajúce z určitého

obchodného zdroja, čo v danom prípade nemožno považovať za splnené. Vzhľadom na uvedené
žalovaný konštatoval, že v predmetnom prípade sú naplnené zápisné výluky v zmysle § 5 ods. 1 písm. b)
a c) Zákona o ochranných známkach, preto je dôvodné prihlášku ochrannej známky „CLEANGLASS“,
č. spisu POZ 1936 – 2021, zamietnuť.Správna žaloba

11. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, a to z dôvodov
uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), pričom poukázal na podstatné dôvody, na ktorých bolo založené
rozhodnutie žalovaného.

12. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že kľúčovou okolnosťou pre rozhodnutie žalovaného je otázka
znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa, ktorý podľa názoru žalovaného
rozumie obom anglickým slovám tvoriacim prihlasované označenie. Podľa žalovaného to, že anglický
jazyk je známy podstatnej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti aspoň na základnej používateľskej
úrovni, a teda v rozsahu základnej slovnej zásoby, do ktorej patria aj slová, ktorými je tvorené prihlásené

označenie, je všeobecne známou skutočnosťou, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie
žiadneho osobitného dokazovania zo strany úradu. Podľa žalobcu sa v prípade znalosti cudzieho jazyka
slovenskou verejnosťou jedná o otázku skutkovú, pričom žalovaný na preukázanie tohto skutkového
záveru nevykonal žiadne dôkazy. Žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že samotný Zákon o ochranných
známkach neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by žalovanému umožňovalo ako podklad rozhodnutia

použiť všeobecne známu skutočnosť, pričom podporná aplikácia § 34 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) je
s poukazom na § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach vylúčená, nemožno notorietu ako podklad
preukázania skutkového tvrdenia v rámci správneho konania týkajúceho sa ochranných známok
principiálne zvoliť. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že priemerný slovenský spotrebiteľ (cudziemu) slovu

rozumie v takej miere, aby bolo na prekážku zápisnej spôsobilosti, musí podľa žalobcu osvedčiť znalosť
cudzieho jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti objektívnym spôsobom. Žalovaný žiadnym
spôsobom nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej
verejnosti, a preto je žalovaným konštatovaný skutkový stav o znalosti anglického jazyka v slovenskej
spotrebiteľskej verejnosti nedostačujúci na riadne posúdenie veci a súčasne predmetný skutkový stav

podľa žalobcu nemá oporu v administratívnom spise.

13. Žalobca v správnej žalobe ďalej uviedol, že s poukazom na nedostatočné zistenie skutkového
stavu v spojitosti so znalosťou anglického jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou namieta
aj nesprávne právne posúdenie veci s ohľadom na charakter predmetného označenia. Poukázal na to,

že predmetné označenie pozostáva z dvoch cudzích slov tvoriacich jeden celok. Hodnotenie, pri ktorom
žalovaný redukoval túto skutočnosť s ohľadom na priamy preklad oboch cudzích slov do slovenského
jazyka v nedostatočnej miere zohľadňuje skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ slová v cudzom
jazyku objektívne vníma inak ako ekvivalentné označenia v slovenčine a samotné spojenie dvoch
cudzích slov do jedného celku má vplyv na ich vnímanie priemerným spotrebiteľom. Keďže žalovaný

prisvojomposúdenísituácievôbecnezohľadnilšpecifikáspojeniadvochcudzíchslovdoprihlasovaného
označenia, pričom vychádzal len z jednoduchého „prečítania“ predmetného označenia, ako keby bolo
napísané ekvivalentnými slovenskými slovami, postupoval podľa žalobcu v rozpore s ustanoveniami § 5
ods. 1 písm. b) a písm. c) Zákona o ochranných známkach, a preto napadnuté rozhodnutie vychádza
aj v tejto súvislosti z nesprávneho právneho posúdenia.

14. Žalobca napokon v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Tvrdil,
že žalovaný vychádzal pri hodnotení podmienok zápisnej spôsobilosti z viacerých všeobecných
tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil, hoci mal vychádzať z okolností individuálneho
prípadu. Záver žalovaného o tom, že slová tvoriace prihlasované označenie sú bežné anglické

slová, nachádzajúce sa v slovníku anglického jazyka, bez podrobnejšej analýzy príslušných výrazov
podľa objektívnych okolností, ktoré majú bezprostredný vplyv na to, či slovo je bežné alebo nie
(napr. frekventovanosť používania vo všeobecnom zmysle slova, nielen na Slovensku), považoval
žalobca za arbitrárny a zo strany žalovaného za nezdôvodnený. Rovnako žalovaný žiadnym spôsobom
nezdôvodnil, prečo by malo byť priemernému spotrebiteľovi „na prvý pohľad zrejmé, že ide o spojenie

dvoch cudzích slov „CLEAN“ a „GLASS“. Žalobca považuje preto rozhodnutie žalovaného za arbitrárne
a neodôvodnené v kontexte aplikácie dvoch všeobecných tvrdení o prenikaní anglického jazyka
do slovenčiny, ktorými žalovaný odôvodnil kľúčové závery pre vydanie napadnutého rozhodnutia, teda
že z hľadiska priemerného spotrebiteľa nie je vôbec žiaden rozdiel medzi situáciou, kedy prihlasovanéoznačenie pozostáva z dvoch cudzích slov a situáciou, kedy by ho tvorili dve slová slovenského
jazyka. V tomto prípade podľa žalobcu vykazuje napadnuté rozhodnutie znaky arbitrárnosti, ktoré majú
za dôsledok jeho nedostatočné zdôvodnenie a tým aj nepreskúmateľnosť. Žalobca navrhol, aby správny

súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy.

Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe opísal priebeh konania, poukázal na dôvody, na ktorých
boli založené preskúmavané rozhodnutia a zhrnul žalobné námietky. Uviedol, že so žalobnými dôvodmi
sa nestotožňuje a napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie považuje za správne,
náležite a zrozumiteľne odôvodnené a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Mal za to, že
náležite zistil skutkový stav tak, ako mu to ukladá ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pri rozhodovaní
aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o ochranných známkach a ostatných relevantných právnych

predpisov a rozhodol na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkom konania
predložené.

16. K žalobnej námietke nedostatočného odôvodnenia a absencie dôkazov vedúcich k záveru o tom,
že relevantná spotrebiteľská verejnosť pozná význam slov „clean“ a „glass“, ktoré tvoria prihlásené

označenie, pričom žalobca mal za to, že žalovaný nevykonal na preukázanie skutkového záveru
o schopnosti priemerného slovenského spotrebiteľa porozumieť dvom anglickým slovám tvoriacim
prihlásené označenie žiadne dôkazy a len konštatoval, že ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú
nemusí dokazovať, žalovaný uviedol, že z podanej žaloby vyplýva, že v nej nespochybňuje význam
jednotlivých slov tvoriacich prihlásené označenie, ani jeho význam ako celku tak, ako ho žalovaný

popísal v napadnutom rozhodnutí a ani nespochybňuje jeho opisnosť. Žalobca prioritne nespochybňuje
záver žalovaného o vedomosti spotrebiteľskej verejnosti o význame slov, ktorými je tvorené prihlásené
o označenie. Žalovaný zdôraznil, že k záveru o znalosti významu slov tvoriacich prihlásené označenie
u relevantnej spotrebiteľskej verejnosti dospel na základe skutočnosti, že úroveň znalosti anglického
jazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti sa nielen neustále zvyšuje, ale v súčasnosti dosiahnutá

úroveň je už taká, že dotknutá spotrebiteľská verejnosť bude poznať význam predmetných slov.
Toto východisko je podľa názoru žalovaného potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť.
K poukazu žalobcu na ust. § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach, v zmysle ktorého je aplikácia
ust. § 34 ods. 6 Správneho poriadku vylúčená, v dôsledku čoho podľa žalobcu nemožno prijať skutkové
tvrdenia žalovaného bez ich preukázania konkrétnymi dôkazmi, žalovaný uviedol, že napriek vylúčeniu

priamej aplikácie ust. §§ 32 až 34 Správneho poriadku v konaní o ochranných známkach, je
Úrad viazaný základnými pravidlami konania upravenými v § 3 Správneho poriadku. Žalovaný tak
v súlade so zákonom, podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochranných známkach, posúdil spôsobilosť
prihláseného označenia na zápis do registra ochranných známok podľa § 5 Zákona o ochranných
známkach, pričom pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

žalovanému z jeho činnosti. Ich preukazovanie zo strany žalovaného by bolo nedôvodné (nadbytočné),
a tiež v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. S odkazom na ust. 186 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“)
a komentár k tomuto ustanoveniu žalovaný zdôraznil, že v súdnej praxi sa dajú nájsť rozhodnutia,
u ktorých súd za notorietu v prostredí Slovenskej republiky považoval napríklad to, že pojem „NIVA“

sa u priemerného spotrebiteľa, ktorý nakupuje potraviny a syry nevyhnutne spája so špecifickým
druhom syra, obsahujúceho modrozelenú pleseň. Súd teda notorietu konštatuje a v dôsledku toho
dôkazné bremeno sa presúva na stranu, ktorá existenciu notoriety popiera. Žalovaný tiež poukázal
na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo dňa 07.10.2014,
z ktorého o.i. vyplýva, že „práve intenzita všeobecne známej skutočnosti širokému okruhu osôb,

účastníkom konania, ako aj orgánom prejednávajúcim vec, jej dáva tú vlastnosť, že sa jej obsah
prezumuje za preukázaný. Určité skutočnosti objektívnej reality sú také intenzívne a exkluzívne,
že sudca ich existenciu môže v rozhodnutí deklarovať ako člen spoločnosti, napríklad ako spotrebiteľ.
Rozhodovaciačinnosťsúdujezaloženáajnapoznaníobjektívnejrealitysudcamiakočlenmispoločnosti,
spotrebiteľmi na potravinovom trhu...Všeobecne známe skutočnosti tvoria v rámci dokazovania pozadie,

na ktorom sa vytvára úsudok správneho orgánu pri vytváraní správnej úvahy...Súd ju iba konštatuje
a v dôsledku konštatácie sa dôkazné bremeno presúva na subjekt, ktorý jej existenciu popiera.
V konaní preto dochádza k obráteniu dôkazného bremena.“ Z uvedeného teda podľa žalovaného
vyplýva, že pokiaľ účastník konania spochybní tvrdenú všeobecne známu skutočnosť, prechádzadôkazné bremeno na jeho stranu, teda tento účastník konania musí predložiť dôkazy, ktorými danú
všeobecnú známu skutočnosť chce vyvrátiť. V predmetnom správnom konaní však zo strany žalobcu
k takémuto postupu nedošlo. Obmedzil sa len na konštatovanie nesúhlasu so závermi žalovaného

a žiadne dôkazy či argumenty o tom, že by slovenská spotrebiteľská verejnosť nemala mať vedomosť
o významne anglických slov tvoriacich prihlásené označenie, nepredložil. Žalovaný poukázal na to,
že v preskúmavaných rozhodnutiach uviedol dôvody svojej správnej úvahy, ktoré ho viedli k záveru,
že relevantná spotrebiteľská verejnosť bude vnímať význam slov, ktorými je prihlásené označenie
tvorené ako „čistiť/čisté, vyčistené sklo, pohár, zrkadlo“, keď o.i. konštatoval, že angličtina je celosvetovo

najpoužívanejším jazykom, že slovenská spotrebiteľská verejnosť je konfrontovaná s angličtinou v
najrozličnejších každodenných situáciách. Dôsledkom tejto skutočnosti je nielen prispôsobenie vzorcov
správania spotrebiteľskej verejnosti (uvedomenie si potreby ovládať anglický jazyk), ale aj prispôsobenie
celospoločenského prístupu k vzdelávaciemu systému (po roku 1989 došlo k výraznej zmene vo výučbe
cudzích jazykov).

17. Žalovaný ďalej poukázal na novelu zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Školský zákon“),
ktorý od roku 2011 zaviedol zásadu, že cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi
ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať. V súlade s touto zásadou
a na základe vtedy prijatej koncepcie vyučovania jazykov na základných a stredných školách bola

zavedená povinná angličtina od tretieho ročníka základnej školy. Hoci sa následne od školského
roku 2019/2020 zrušila povinnosť mať anglický jazyk ako prvý cudzí jazyk, zaviedla sa povinnosť
zvoliť si tento jazyk ako druhý povinný cudzí jazyk v prípade, že nebol zvolený ako prvý cudzí jazyk.
O rozšírenosti výučby anglického jazyka žalovaný poukázal na správu TASR zo dňa 27.09.2022 a
Správu o priebehu a výsledkoch externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky

v školskom roku 2016/2017 spracovanú Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania zo
septembra 2017. Hoci uvedené údaje hovoria len o znalosti anglického jazyka medzi žiakmi základných
a stredných škôl a vzhľadom na časové súvislosti dátumu podania prihlášky prihláseného označenia
ide v súčasnosti o kategóriu spotrebiteľskej verejnosti do 30 rokov, nemožno poprieť, že anglický jazyk
už predovšetkým od roku 1989 preniká do rôznych oblastí života slovenskej spotrebiteľskej verejnosti.

Slovenská spotrebiteľská verejnosť je konfrontovaná s anglickým jazykom nielen v rámci vyučovacích
procesov, ale aj v pracovnom prostredí, či v prostredí zábavného priemyslu a trávenia voľného času.
Je teda zrejmé, že aj ostatná spotrebiteľská verejnosť vo vyšších vekových kategóriách je s anglickým
jazykom konfrontovaná a anglický jazyk bude podstatnej časti tejto verejnosti známy, a to minimálne
na základnej používateľskej úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej zásoby. Žalovaný v tejto súvislosti

poukázal aj na index znalosti angličtiny (EF English Profeciency Index) spracúvaný spoločnosťou EF
Education first, podľa ktorého patrí Slovenská republika od roku 2017 v znalosti anglického jazyka
medzi krajiny s vysokou úrovňou odbornosti, ktorá vypovedá o schopnosti v tomto jazyku prečítať
si noviny, porozumieť televíznym programom a bez problémov pripraviť pracovnú prezentáciu po
anglicky. Žalovaný v súvislosti s posúdením otázky, či majú byť slová tvoriace prihlásené označenie

považované za súčasť základnej slovnej zásoby, uviedol, že hoci anglický jazyk má až milión slov,
aj tí, pre ktorých je angličtina rodným jazykom, používajú v 90 % len 7500 slov. Tieto slová predstavujú
základnú slovnú zásobu anglického jazyka. Poukázal na internetový slovník Longman, podľa ktorého
slovo „glass“ patrí medzi 1000 najpoužívanejších hovorových a písaných slov, slovo „clean“ je zaradené
medzi 2000 najpoužívanejších hovorových a písaných slov. Z uvedeného je tak zrejmé, že slová, ktorými

je prihlásené označenie tvorené, patria do základnej slovnej zásoby anglického jazyka. Pre úplnosť
žalovaný poukázal aj na vybrané rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa dotýkajú otázky
rozšírenia anglického jazyka medzi obyvateľmi Európskej únie a vymedzenia základnej slovnej zásoby
anglickéhojazyka(napr.rozsudokVšeobecnéhosúduEÚvoveciT-436/12zodňa08.07.2015(obrazové
označenie „rock&rock“), bod 83; rozsudok Všeobecného súdu EÚ vo veci T-528/11 zo dňa 16.01.2014

(obrazová ochranná známka „FOREVER“), bod 68; resp. v Zbierke nezverejnené rozsudky SD EÚ zo
dňa 28.10.2009 vo veci T - 273/08 (slovná ochranná známka „ First - On - Skin“), bod 37 a zo dňa
05.10.2011 vo veci T - 118/09 (obrazová ochranná známka „Bloomclothes“), bod 38). Žalovaný mal za to,
že všetky vyššie uvedené skutočnosti sú medzi slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou dobre známe
a ako celok jednoznačne odôvodňujú fakt, že poznanie významu slovných prvkov „clean“ a „glass“ u

relevantnej spotrebiteľskej verejnosti je všeobecne známou skutočnosťou. Tvrdenie žalobcu o opaku,
ako aj jeho názor o nutnosti osvedčenia znalosti cudzieho jazyka, ako aj konkrétnych slov, ktorými je
prihlásené označenie tvorené, u priemerného spotrebiteľa objektívnym spôsobom je podľa žalovaného
potrebné považovať za neopodstatnený, pričom ani samotný žalobca bližšie nešpecifikuje, v čom máspočívaťobjektívneosvedčenieznalosticudzíchslovaneuvádzaanižiadnedôkazy,ktorébyspochybnili
závery žalovaného o vnímaní významu prihláseného označenia zo strany relevantnej spotrebiteľskej
verejnosti. Podľa žalovaného bolo dôvodné dospieť v preskúmavaných rozhodnutiach k záveru,

že slovenský spotrebiteľ bude prihlásené označenie vnímať ako prostriedok na čistenie sklenených
povrchov, čo poukazuje na nedostatok prihlasovanej ochrannej známky z dôvodu nedostatočnej
rozlišovacej spôsobilosti. Napadnuté rozhodnutie neodporuje pravidlám logického myslenia a je v súlade
so základnými princípmi administratívneho konania. Žalobca svojou argumentáciou nevyvrátil závery
žalovaného, že prihlásené označenie nespĺňa základnú hmotnoprávnu podmienku existencie označenia

ako ochrannej známky, ktorá vyplýva z funkcie a zmyslu ochrannej známky vo forme rozlišovacej
spôsobilosti a tým neumožňuje individualizáciu tovarov alebo služieb rôznych osôb šírených, resp.
poskytovaných pod týmto označením.

18. K žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia charakteru prihláseného označenia a
k nezohľadneniu špecifík spojenia dvoch cudzích slov žalovaný uviedol, že „špecifiká spojenia dvoch

cudzích slov“ zohľadnil a tomuto sa náležite venoval v prvostupňovom rozhodnutí na str. 5 a 6, pričom
žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí závery prvostupňového rozhodnutia ako vecne správne potvrdil.
Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade ide iba o spojenie dvoch anglických slov, ktorých význam
spotrebitelia poznajú. Vo všeobecnosti pritom platí, že obyčajná kombinácia prvkov, z ktorých každý je
opisný vo vzťahu k vlastnostiam samotných tovarov alebo služieb, zostáva opisnou vo vzťahu k týmto

vlastnostiam. Z obyčajného spojenia týchto prvkov bez použitia neobvyklých obmien, predovšetkým
syntaktickýchalebovýznamových,nemôževzniknúťničinéakoopisnéoznačenie.Niejepritomdôležité,
či ide o slová v slovenskom jazyku alebo o slová v anglickom jazyku, ktorých významu podstatná
časť slovenskej spotrebiteľskej verejnosti rozumie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok
Všeobecného súdu EÚ zo dňa 26.11.2008 vo veci T - 435/07 (ochranná známka „NEW LOOK“),

ktorý v bode 20. o.i. uvádza: „ Z judikatúry je známe, že slovný prvok pozostávajúci z anglických slov,
ktorých kombinácia je gramaticky správna, môže mať zmysel nielen pre anglicky hovoriacich verejnosť,
ale tiež pre verejnosť s dostatočnou znalosťou anglického jazyka.“ Žalovaný tiež uviedol, že hoci žalobca
tvrdí nesprávnosť záverov žalovaného, nijakým spôsobom neuviedol, prečo by mali byť tieto závery
nesprávne. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

Replika

19. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že toto vyjadrenie nevyvracia žalobné
dôvody uvedené v správnej žalobe. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa tvrdenia, že skutočnosti

všeobecne známe dokazovať netreba s poukazom na „princípy správneho konania“ žalobca uviedol,
že absencia ustanovenia o prípustnosti všeobecne známych skutočností v Zákone o ochranných
známkach znamená, že všeobecne známa skutočnosť nemôže byť pre účely dokazovania v konaní
podľa Zákona o ochranných známkach využitá. Trval na tom, že bolo povinnosťou žalovaného
odôvodniť jeho skutkové zistenia (o znalosti cudzích slov slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou,

ktoré sa majú prenášať do hodnotenia vnímania označenia slovenskými spotrebiteľmi) dôkazmi. Podľa
žalobcu samotný obsah vyjadrenia žalovaného len potvrdzuje žalobné dôvody týkajúce sa namietanej
arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia,
pričom považuje za neprípustnú snahu žalobcu dodatočne dopĺňať skutkové tvrdenia a predkladať
nové dôkazy potvrdzujúce skutkové závery, o ktoré žalovaný oprel napadnuté rozhodnutie a rozširovať

tým jeho odôvodnenie. Žalobca sa následne vyjadril k tvrdeniam a dôkazom označeným žalovaným
v jeho vyjadrení, o.i. namietal relevantnosť metodiky hodnotenia anglickej slovnej zásoby slovníkom
B. na preukázanie znalosti anglického jazyka a konkrétne výrazov „clean“ a „glass“ v slovenskej
spotrebiteľskej verejnosti. Ďalej žalobca odmietol ako všeobecne neprenosnú rozhodovaciu prax súdov
Európskej únie, ktoré citoval žalovaný vo vyjadrení, ktoré sa týkajú registrácie ochranných známok

Európskej únie. Mal za to, že v tomto konkrétnom prípade je vylúčená aplikácia princípu, podľa
ktorého by malo rozporovanie všeobecne známej skutočnosti prenášať dôkazné bremeno na žalobcu.
Poukázal na základný princíp dokazovania, že negatívna skutočnosť sa nedá preukázať -dôkazom
sa nedá preukázať „neznalosť“ cudzích jazykov slovenským spotrebiteľom. Skutkový záver o znalosti
angličtiny v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, osobitne výrazov „clean“ a „glass" podľa žalobcu

nemá oporu v zistenom podklade pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí a nie je preto možné
súhlasiť so žalovaným, že sa pre priemerného spotrebiteľa jedná o spojenie dvoch slov, ktorých význam
spotrebitelia poznajú. Vzhľadom na uvedené žalobca naďalej považoval podanú žalobu v rozsahu
žalobných dôvodov za dôvodnú.Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

20. Správny súd v Banskej Bystrici ako kauzálne príslušný na toto konanie podľa § 16 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy,
vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom rozsah súdneho prieskumu bol stanovený
dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a po prejednaní veci
na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

21. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava žalobných dôvodov uvedených
v správnej žalobe. Mal za to, že rozhodnutie je postavené na konštatovaní určitej úrovne znalosti
anglického jazyka a slovnej zásoby v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, pričom túto skutočnosť
žalovaný považoval za všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné dokazovať. Trval na tom,
že orgány verejnej správy nevykonali dokazovanie na to, aby objektívne zistili určitú znalosť konkrétnych

slov alebo znalosť anglického jazyka vo vzťahu ku prihlásenému označeniu. Skutková okolnosť znalosti
anglického jazyka priemerným slovenským spotrebiteľom nebola osvedčená, rozhodnutie bolo založené
len na všeobecnom konštatovaní jeho znalostí. V tejto súvislosti poukázal na to, že v konaní podľa
Zákona o ochranných známkach je aplikácia § 34 Správneho poriadku vylúčená. Vyjadril nesúhlas
so záverom, že slová, ktoré tvoria prihlásené označenie, sú slovami základnej anglickej slovnej zásoby.

Poukázalnato,žeposudzovaniezákladnejslovnejzásobyvovzťahukzáveru,čisajednáalebonejedná
o základné slová anglickej slovnej zásoby, je objektivizované napr. podľa Cambridgského slovníka.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predložil rozhodnutie Všeobecného súdu zo dňa 09.04.2025
vo veci T - 209/24, ktorého preklad vykonal sám, v ktorom podľa neho bolo konštatované, že slovenskí,
českí i španielski spotrebitelia nedisponujú znalosťou anglického jazyka na takej úrovni, aby ovládali

základnú slovnú zásobu. Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného i prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

22. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava argumentácie uvedenej
v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí i vo svojom písomnom vyjadrení. Zdôraznila, že Úrad

v rámci svojej zákonom danej kompetencie posúdil prihlasované označenie z hľadiska náležitostí
vyžadovaných pre zápis tohto označenia ako ochrannej známky do registra podľa Zákona o ochranných
známkach a dostatočne odôvodnil dôvody, pre ktoré musel túto prihlášku zamietnuť. V odôvodnení
uviedol konkrétne dôvody osvedčujúce a preukazujúce záver žalovaného o absencii rozlišovacej
spôsobilostiuvedenéhoprihlasovanéhooznačenia,akoajjehoopisnosti,pričombolaaplikovanázásada

formálnej i materiálnej pravdy vyplývajúca z ustanovení Zákona o ochranných známkach. Vo vzťahu k
rozsudku Všeobecného súdu predloženého právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní poukázala
na to, že toto rozhodnutie nebolo súčasťou administratívneho konania, keďže bolo vydané až po vydaní
preskúmavaných rozhodnutí, a preto žalovaný nemohol na tento rozsudok prihliadať. Uviedla, že obsah
predmetného rozsudku je žalovanému známy a konštatovala, že tento nie je možné v preskúmanom

prípade aplikovať, keďže skutkové okolnosti daného prípadu sú odlišné od skutkových okolností
prípadu, ktorý bol predmetom rozsudku. Taktiež závery o posudzovaní a klasifikácii základnej slovnej
zásoby podľa Cambridgeského slovníka prezentované právnym zástupcom žalobcu podľa poverenej
zástupkynežalovanéhozpredmetnéhorozsudkunevyplývajú.Navrhla,abysprávnysúdžalobuzamietol
a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

23. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

24. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. Podľa § 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie
(ďalej len „Zákon o ochranných známkach“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou
ochranou ochranných známok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).26. Podľa § 2 Zákona o ochranných známkach ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie,
najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru
alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé

a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a
b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
(ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť
predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.

27. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak
nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

28. Podľa § 5 ods. 1 písm. c) Zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak
je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu,
kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia

služieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb.

29. Podľa § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa
zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na
základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky,

rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené.

30. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o ochranných známkach úrad v konaní o zápise ochrannej známky do
registra preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

31. Podľa § 28 ods. 4, 5 Zákona o ochranných známkach (4) Ak označenie nie je spôsobilé na
zápis podľa § 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť
prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.
(5) Ak sa dôvody na zamietnutie prihlášky podľa odseku 4 týkajú len určitej časti tovarov alebo služieb,
úrad prihlášku zamietne len pre tieto tovary alebo služby.

32. Podľa § 40 ods. 1, 2, 3 Zákona o ochranných známkach (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, proti
rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia; včas podaný
rozklad má odkladný účinok.
(2) Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí a) vo veciach, v ktorých

možno začať konanie z vlastného podnetu, b) vo veciach spoločných práv alebo povinností týkajúcich
sa viacerých účastníkov konania na jednej strane.
(3) Odôvodnenie rozkladu musí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. V prípade
nepodania odôvodnenia rozkladu v tejto lehote úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví
aj v prípade oneskoreného alebo neprípustného rozkladu.

33. Podľa § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní27) okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), §
32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.

34. Podľa § 52 ods.1, 2, 3 Zákona o ochranných známkach (1) Účastník konania je povinný navrhnúť
a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
(2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach.
(3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania

predložené. zákona o ochranných známkach; Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

35. Podľa § 3 ods. 1, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických

osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.36. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

37. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

38. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať
súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale

bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s
rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (§ 134 ods. 1 SSP, s výnimkou prípadov
uvedených v ods. 2). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať

podľa zistení zo administratívneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.
Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým
dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými
predpismi.

39. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad
žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí prihlášky
ochrannej známky č. POZ 1936- 2021 zo dňa 12.08.2021 prihlasovateľa (žalobcu) podľa § 28
ods. 4 Zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a písm. c) Zákona

o ochranných známkach. Rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného boli
odôvodnené v podstate tým, že prihlásené označenie „CLEANGLASS“ vo vzťahu k nárokovaným
tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb nemá rozlišovaciu spôsobilosť
a je opisné. K možnosti prekonania konštatovanej zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v
zmysle§5ods.2Zákonaoochrannýchznámkachprvostupňovýorgánverejnejsprávyižalovanýuviedli,

že prihlasovateľ (žalobca) predloženými dokladmi nepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti
prihláseného označenia na základe jeho používania (vo vzťahu k nárokovaným tovarom).

40. Správny súd predovšetkým uvádza, že žalobca svojou argumentáciou uvedenou v správnej
žalobe v podstate nespochybnil závery orgánov verejnej správy o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti

prihlasovaného označenia, ani závery o opisnosti prihlasovaného označenia „CLEANGLASS“ vo vzťahu
k nárokovaným tovarom alebo službám. V správnej žalobe neprodukoval ani žiadne námietky vo vzťahu
k prijatému záveru o neprekonaní zápisnej výluky v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach v
administratívnom konaní žalobcom predloženými dôkazmi. Podľa formulácie žalobných dôvodov
žalobca primárne namietal vady zistenia a hodnotenia skutkového stavu s argumentáciou, že podľa

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia kľúčovou pre rozhodnutie je znalosť anglického jazyka u
priemerného slovenského spotrebiteľa, ktorý podľa názoru žalovaného rozumie obom anglickým slovám
tvoriacim prihlasované označenie, pričom bolo poukázané na skutočnosť, že anglický jazyk (výrazy
a slovné spojenia z angličtiny) preniká do života slovenskej spoločnosti, s čím súvisí aj zvyšovanie
úrovne ovládania anglického jazyka slovenským spotrebiteľom aspoň na základnej používateľskej

úrovni, t.j. v rozsahu základnej slovnej zásoby, do ktorej podľa žalovaného patria aj slová, ktorými je
tvorené prihlásené označenie, čo žalovaný považoval za všeobecne známu skutočnosť, ktorá pre svoje
uplatnenie nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovania. V rámci tejto námietky žalobca
poukázal na ust. § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach, v zmysle ktorého sa o.i. ust. § 34 ods. 6
Správneho poriadku (podľa ktorého skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu

z úradnej činnosti netreba dokazovať) neaplikuje. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového
stavu na riadne posúdenie veci, pričom mal za to, že žalovaný nevykonal dokazovanie smerujúce
k znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, neosvedčil znalosť cudzieho jazyka
v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti objektívnym spôsobom, a preto žalovaným konštatovaný závero znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti podľa žalobcu nemá ani oporu
v administratívnom spise, v dôsledku čoho žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci.
Správny súd uvedené námietky vyhodnotil ako nedôvodné.

41. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie
pred Úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Úradu je teda zákonom zverená
kompetencia posudzovať o.i. splnenie podmienok pre zápis prihlasovaného označenia prihlasovateľa
(v tomto prípade žalobcu) ako ochrannej známky. Ustanovenie § 5 Zákona o ochranných známkach
taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia prihlasovaného označenia do registra ochranných známok.

Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré Úrad prihliada z úradnej povinnosti.
Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl. 4 Smernice 2015/2436/EÚ (ďalej aj „Smernica“), ktorý
v ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu a v ods. 2 a 3 uvádza fakultatívne
dôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych dôvodov. Slovenský zákonodarca
prevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v Smernici. Mnohé z týchto dôvodov
sú všeobecne formulované a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú výklad. Výklad týchto

pojmov patrí do právomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do registra, ako aj
správnych súdov, pričom je potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci už podal Súdny dvor EÚ.
Správne súdy majú tiež možnosť požiadať Súdny dvor EÚ o výklad v rámci prejudiciálneho konania.
Posúdenie jednotlivých absolútnych dôvodov pre nevykonanie zápisu prihlasovaného označenia do
registra ochranných známok je preto vecou výkladu a následnej aplikácie na zistený skutkový stav

orgánov verejnej správy a správnych súdov a nie vecou ich diskrečnej právomoci (viď rozsudok
Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8As 37/2011-154). Niektoré absolútne dôvody sa prekrývajú
(napr. nedostatok rozlišovacej spôsobilosti je samostatný dôvod pod písm. b) ods. 1 § 5 Zákona
o ochranných známkach a zároveň je súčasťou dôvodu pod písm. a) ods. 1 cit. ustanovenia). Napriek
tomu, podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ to nič nemení na skutočnosti, že každý z dôvodov zamietnutia

zápisu je nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54).

42. Rozlišovacia spôsobilosť je základným a nemenným atribútom ochranných známok daným už od
počiatku ich vzniku, keďže je hlavným dôvodom zavedenia ochranných známok vôbec. Umožňuje
nielen odlíšiť jednu fyzickú alebo právnickú osobu od iných (túto funkciu plní aj obchodné meno),

ale najmä umožňuje odlíšiť výrobky a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných,
čím spotrebiteľovi zároveň poskytuje aj informácie o vlastnostiach a kvalite ponúkaného výrobku a
umožňuje mu tak ľahšiu orientáciu na trhu a tvorbu jeho rozhodnutia o výbere vhodnej spotrebiteľskej
stratégie. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie
identity pôvodu tovarov alebo služieb spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi tým, že mu umožňuje

bez možnosti zámeny rozlišovať tovary alebo služby od ostatných tovarov alebo služieb, ktoré majú
iný pôvod (C-517/99, bod 22; C-39/97, bod 28). Na to, aby ochranná známka mohla plniť svoju
podstatnú úlohu v systéme nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorú sa snaží ZFEÚ vytvoriť, musí
poskytnúť záruku, že všetky tovary a služby označené touto ochrannou známkou, vznikli pod kontrolou
jednej osoby, ktorá je zodpovedná za ich kvalitu (C-39/97, bod 28; C-10/89, body 13 a 14 a tam

citovaná judikatúra). Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky podľa sekundárneho práva EÚ sa
musí posudzovať tak vo vzťahu k tovarom a službám, ktoré sú ňou označené, ako aj vzhľadom na
vnímanie príslušnej skupiny verejnosti, ktorú tvoria riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní
spotrebitelia (C-363/99, bod 34 a tam citovaná judikatúra; viď aj § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o ochranných
známkach). Rozlišovaciu spôsobilosť možno vnímať z pohľadu objektu (tovarov a služieb), subjektu,

ktorý dané označenie používa, a z pohľadu samotného označenia, ktoré má byť zapísané ako ochranná
známka. Napokon, pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti nesmie chýbať pohľad príslušnej skupiny
verejnosti, ktorej sú označené výrobky alebo služby určené. Niektoré označenia prihlasované ako
ochranná známka vykazujú menšiu, iné väčšiu rozlišovaciu spôsobilosť. Rozlišovacia spôsobilosť
ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia 2017/1001 (ďalej aj „Nariadenie“)

znamená, že daná ochranná známka umožňuje identifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré sa zápis
žiada, ako výrobok alebo službu pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok
alebo túto službu od výrobkov alebo služieb iných podnikov (viď rozsudok z 08.02.2011, Paroc/ÚHVT
(INSULATEFORLIFE),T-157/08,EU:T:2011:33,bod44acitovanújudikatúru).Rozlišovaciaspôsobilosť
ochrannej známky sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre

ktoré sa zápis požaduje, a na druhej strane vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti
(viď rozsudok z 25.09.2014, Giorgis/ÚHVT – Comigel (Forma dvoch zabalených pohárov), T-474/12,
EU:T:2014:813, bod 13 a citovaná judikatúra]. Označenia, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť,
uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia, sa považujú za nespôsobilé plniť základnú funkciuochrannej známky, a to identifikovať pôvod tovaru alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje,
aby tak spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tento tovar alebo službu, umožnil pri ďalšom nadobudnutí
vykonať rovnaký výber, ak sa skúsenosť ukáže byť pozitívnou, alebo vykonať iný výber, ak sa ukáže

ako negatívna (rozsudok z 27. 02.2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL), T-34/00, EU:T:2002:41,
bod 37; viď tiež rozsudky z 15.09.2009, Wella/ÚHVT (TAME IT), T-471/07, EU:T:2009:328, bod 14
a citovanú judikatúru, a z 13.03.2024, Quality First/EUIPO (MORE-BIOTIC), T-243/23, neuverejnený,
EU:T:2024:162, bod 19 a citovanú judikatúru). Ďalším významným rozhodnutím je rozsudok ESD vo
veci C - 541/18 zo dňa 12.09.2019 AS proti proti Deutsches Patent- und Markenamt, v ktorom Súdny

dvor EÚ uviedol, že „... článok 3 ods. 1 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/
ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok
sa má vykladať v tom zmysle, že rozlišovacia spôsobilosť označenia, o ktorého zápis ako ochrannej
známky sa žiada, sa má preskúmať s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti,
vrátane všetkých spôsobov pravdepodobného používania prihlasovanej ochrannej známky. V prípade
neexistencie iných nepriamych dôkazov ide o také spôsoby používania, ktoré vzhľadom na zvyklosti v

dotknutom hospodárskom odvetví môžu byť v praxi významné“. Toto rozhodnutie zdôraznilo význam
dôkladnéhoposúdeniarozlišovacejspôsobilostipriprihlasovaníochrannýchznámok,pričomjepotrebné
brať do úvahy nielen jednotlivé prvky označenia, ale aj celkový dojem a spôsob akým budú vnímané
relevantnou skupinou verejnosti.

43. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy v preskúmavanom prípade posúdili rozlišovaciu
spôsobilosť prihláseného označenia tak z objektívneho, ako aj zo subjektívneho hľadiska a svoju úvahu
uviedli v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované
označenie musí byť čo do obsahu i prevedenia natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia
spoľahlivo odlíšiť konkrétny výrobok/službu, pre ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné

vnímanie spotrebiteľom. Označenie je dištinktívne, ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať
označený výrobok/službu a dokáže si ho spojiť s jeho výrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie
priemerný spotrebiteľ s obvyklým prehľadom a bežnou orientáciou na trhu, s priemernými geografickými
a jazykovými znalosťami. Nedostatkom rozlišovacej spôsobilosti trpia predovšetkým označenia popisné
a druhové. Popisné označenia sú všeobecne také, ktoré iba charakterizujú vlastnosť, spôsob výroby

alebo zloženie výrobku a pod. Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý
vo svojom rozhodnutí na strane 5 uviedol „... je zrejmé, že prihlásené označenie bude vo vzťahu
k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno
súhrnne označiť ako mydlá, čistiace prípravky a prípravky na domáce chemické čistenie a dezinfekciu,
relevantnou verejnosťou, ktorou je široká spotrebiteľská verejnosť, vnímané ako opisné, poskytujúce

jej priamu informáciu o charaktere a zameraní týchto tovarov, t. j., že ide o prípravky slúžiace na
odstraňovanie nečistôt zo skla, resp. z povrchov sklenených predmetov“. Rozlišovacia spôsobilosť
ochrannej známky má teda za úlohu odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb
iných osôb. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č.
j. 7 As 35/2011 - 246 vo veci GOLF, podľa ktorého „smyslem ochranných známek je mimo jiné „oslovit

relevantní okruh spotřebitelů tak, aby pomocí označení výrobek tzv. identifikovali s jeho původcem.
Právě stanovením zákonných podmínek zápisné způsobilosti zákon omezil „lákání spotřebitelů“ pomocí
označení požadavkem určité minimální míry rozlišovací způsobilosti, aby institut ochranných známek
plnil svůj primární identifikační účel v rámci konkurenční soutěže podnikatelů na relevantním trhu. (…)
Proto by značky a údaje, které mohou sloužit pro určení vlastností zboží nebo služeb, pro které se

žádá zápis, měly zůstat volně k dispozici všem podnikatelům, aby mohly být použity při popisu stejných
vlastností jejich vlastního zboží“. Vo všeobecnosti platí, že cudzojazyčné označenia môžu mať vplyv na
tútoschopnosť.NapríkladslovO„pizza“pretalianskejedlomáslabúrozlišovaciuspôsobilosť.Aknaopak
cudzojazyčné označenie nemá vnímateľný význam pre priemerného spotrebiteľa, jeho rozlišovacia
spôsobilosť je vysoká a môže byť registrované ako ochranná známka. Úrad skúma či priemerný

spotrebiteľ cieľovej krajiny rozumie významu cudzojazyčného slova. Pri skúmaní cudzojazyčného
označenia ochrannej známky je dôležité posúdenie nasledovných kritérií: znalosť cudzieho jazyka v
cieľovej skupine; význam slova, jeho opisnosť v súvislosti s tovarom a službou; výslovnosť a vizuálna
podobnosť s existujúcimi ochrannými známkami. Je teda možné zhrnúť, že cudzojazyčné označenie
môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, ak je výraz opisný

a široko známy pravdepodobne nebude chránený, ak je však cudzojazyčné slovo pre spotrebiteľa
nezrozumiteľné alebo fantazijné, môže mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť a môže byť vhodné na
ochranu ako ochranná známka. Ak cudzojazyčné označenie priamo opisuje vlastnosti výrobku alebo
služby čo i len v jednej variante významu, nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť uznanú akoochranná známka. Súdny dvor EÚ sa pokúsil vymedziť prípady, na ktoré sa tento absolútny dôvod
zamietnutia prihlasovaného označenia vzťahuje. Podľa neho ide o prípady, keď je označenie, ktorého
zápis ako ochrannej známky sa požaduje, spôsobilé označiť „vlastnosť“ výrobkov alebo služieb, ktoré

sú predmetom prihlášky; voľba výrazu „vlastnosť“ zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú
predmetom tohto ustanovenia, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie vlastností tovarov
alebo služieb, pre ktoré sa zápis požaduje, ktoré zainteresované kruhy ľahko rozpoznajú (C-51/10 P,
body 49 až 50). V rozsudku T-507/08 - Natur -Aktiva (2011) spoločnosť Hipp požiadala o registráciu
ochrannej známky „Natur-Aktiva“ pre potraviny a nápoje, pričom súd rozhodol, že kombinácia slov natur

(príroda) a aktiva (aktivita) je pre priemerného spotrebiteľa v Európskej únii dostatočne zrozumiteľná
a opisná, a preto nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Tento prípad poukazuje na to, že ak je cudzojazyčné
slovo v bežnom použití ľahko zrozumiteľné vo viacerých jazykoch, môže byť považované za opisné.
Súdny dvor EÚ tiež konštatoval, že zápis označenia možno zamietnuť iba vtedy, ak možno rozumne
predpokladať, že ho zainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností
(C-51/10 P, bod 50; C-108/97 a C-109/97, bod 31; C-363/99, bod 56). Súdy EÚ napr. odmietli priznať

právnu ochranu označeniu „1000“ pre periodiká obsahujúce krížovky, keďže toto označenie by verejnosť
vnímala ako opisný charakter tovaru, že dané periodikum obsahuje 1000 krížoviek (C-51/10 P, T-298/06)
alebo označeniu „ecodoor“, ktoré by verejnosť vnímala ako ekologický spôsob konštrukcie dverí, ale nie
ako označenie vyjadrujúce pôvod tovarov od konkrétneho podnikateľa (T-625/11, bod 24; C-126/13 P),
či označeniu „EcoPerfect“, ktoré sa využíva na označenie výrobkov alebo služieb, ktoré sú priateľské k

životnémuprostrediuanezaťažujúho(T-328/11,bod45).Zuvedenéhovyplýva,žeoznačeniemáopisný
charakter, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými tovarmi alebo službami,
ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z
vlastností predmetných výrobkov alebo služieb (T-234/06, bod 25 a tam citovaná judikatúra). Opisný
charakter ochrannej známky sa totiž posudzuje vo vzťahu k výrobkom, pre ktoré bola ochranná známka

zapísaná, berúc do úvahy predpokladané vnímanie priemerného spotrebiteľa predmetnej kategórie
tovarov, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného (T-234/06, bod 26). Správny súd
podporne poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 6As 304/2020 – 42 zo
dňa 23.06.2021 vo veci zamietnutia návrhu na zápis slovnej ochrannej známky v znení „TravelPortal“,
nakoľko prihlasované označenie vyhodnotil ako nespôsobilé na zápis pre jeho chýbajúcu rozlišovaciu

spôsobilosť.

44. V preskúmavanom prípade orgány verejnej správy dospeli k záveru, že znalosť anglického jazyka
u priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadajú aj slovné prvky
obsiahnuté v označení „CLEANGLASS“. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v súčasnosti

prenikajú anglické výrazy do slovenského jazyka a tieto v niektorých prípadoch vytláčajú slovenské
ekvivalenty. Orgány verejnej správy svoj záver o znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského
spotrebiteľa odôvodnili s argumentáciou, že prihlásené označenie je tvorené výlučne slovným prvkom
„CLEANGLASS“, pričom ide o spojenie dvoch cudzích slov „CLEAN“ a „GLASS“, ktorých význam
spotrebitelia poznajú. Slovo „CLEAN“ je vnímané vo význame „čistý; čistotný; (vy)čistiť; upratať“

a slovo „GLASS" znamená „sklo; pohár; zrkadlo“ (In:https://slovniky.Lingea.sk/anglicko - slovensky/).
Aj keď slovné prvky „CLEAN“ a „GLASS“, ktoré tvoria prihlásené označenie, predstavujú anglické
výrazy, t.j. predstavujú slová pochádzajúce z jazyka, ktorý je pre slovenského spotrebiteľa cudzím
jazykom, resp. nie je úradným jazykom na Slovensku, prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na
úroveň znalosti anglického jazyka relevantnej spotrebiteľskej verejnosti na území Slovenskej republiky,

pričom relevantná časť slovenskej verejnosti je v súčasnosti už do takej miery vzdelaná v oblasti
najvýznamnejšieho svetového jazyka, akým je angličtina, že z významového hľadiska je okamžite
schopná rozpoznať dva bežné anglické výrazy v znení „CLEAN“ a „GLASS“. Žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia k argumentu prihlasovateľa ohľadom znalosti anglického jazyka slovenskou spotrebiteľskou
verejnosťou, konkrétne anglických výrazov „CLEAN“ a „GLASS“ doplnil, že nie je sporné, že v súčasnosti

do života slovenskej spoločnosti preniklo a preniká stále viac výrazov a slovných spojení z angličtiny,
s čím priamo súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenským spotrebiteľom.
Angličtina je celosvetovo najpoužívanejším jazykom, pričom Slovenská republika nie je izolovanou
krajinou, je plnoprávnym členom tak európskeho, ako aj medzinárodného spoločenstva. Slovenská
spotrebiteľská verejnosť je konfrontovaná s anglickým jazykom nielen v rámci vyučovacích procesov

(a to nielen pokiaľ ide o žiakov základných a stredných škôl, ale aj využívaním rôznych jazykových
kurzov pre všetky vekové kategórie), ale aj v pracovnom prostredí či v prostredí zábavného priemyslu
a trávenia voľného času (internet, sociálne siete, televízne vysielanie, počítačové hry, dovolenky
v zahraničí a pod.). Orgán rozhodujúci o rozklade v zhode s prvostupňovým orgánom konštatuje,že to, že anglický jazyk je známy podstatnej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti aspoň na
základnej používateľskej úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej zásoby, do ktorej patria aj slová,
ktorými je tvorené prihlásené označenie, je všeobecne známou skutočnosťou, ktorá pre svoje uplatnenie

nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovanie zo strany úradu. S ohľadom na uvedené
nie je dôvodné tvrdiť, že priemerný slovenský spotrebiteľ, za ktorého je v zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ potrebné považovať riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného
spotrebiteľa, nebude rozumieť anglickým slovám „CLEAN“ a „GLASS“, ktoré tvoria prihlásené označenie
len preto, že predstavujú slová pochádzajúce z jazyka, ktorý je pre neho cudzím jazykom, resp. nie je

úradným jazykom na Slovensku. Podľa názoru správneho súdu vyššie uvedená argumentácia orgánov
verejnej správy sa nevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam
a skutočnosti, že väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie
významu týchto slov napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným jazykom na Slovensku. Žalobca
napokon v správnej žalobe (v rámci námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu) expressis
verbis netvrdil, že vyššie uvedená úvaha, resp. závery orgánov verejnej správy sú nesprávne, resp.

že nezodpovedajú skutočnosti a nepredložil ani dôkazy spochybňujúce závery prijaté orgánmi verejnej
správy, ktoré sa nevymykajú zásadám logického uvažovania a nespornej skutočnosti, že prenikanie
anglického jazyka na území Slovenska sa stále viac prehlbuje, a preto podstatná časť slovenskej
verejnosti (slovenských spotrebiteľov) ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu
vyššie uvedených slov, nepredložil ani dôkazy spochybňujúce záver, že uvedené slová „clean“

a „glass“ sú bežné slová patriace do základnej slovnej zásoby. Správny súd preto vyhodnotil uvedenú
námietku žalobcu ako nedôvodnú, ktorá predstavuje len vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu
s odôvodnením rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy.

45. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaným konštatovaný skutkový stav o znalosti anglického jazyka

v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci a súčasne predmetný
skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, a to z dôvodu, že žalovaný žiadnym spôsobom
nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti,
pričom s poukazom na § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach, (ktorý o.i. vylučuje aplikáciu ust.
§ 34 ods. 6 Správneho poriadku v konaní podľa Zákona o ochranných známkach) uviedol, že tzv.

notorietu ako podklad preukázania skutkového tvrdenia v rámci správneho konania týkajúceho sa
ochranných známok nemožno zvoliť, správny súd uvádza, že je možné prisvedčiť žalobcovi, že Zákon
o ochranných známkach v ust. § 51 vylučuje o.i. aj aplikáciu ust. § 34 ods. 6 Správneho poriadku
(podľa ktorého skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti
netreba dokazovať), avšak skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia (v

rámci vysporiadania sa s námietkou žalobcu uplatnenou v rozklade ohľadom znalosti anglického jazyka
slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou) o. i. konštatoval, že „... anglický jazyk je známy podstatnej časti
slovenskej spotrebiteľskej verejnosti aspoň na základnej používateľskej úrovni, teda v rozsahu základnej
slovnej zásoby, do ktorej patria aj slová, ktorými je tvorené prihlásené označenie, je všeobecne známou
skutočnosťou, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovania

zo strany úradu“ neznamená, že žalovaný aplikoval ust. § 34 ods. 6 Správneho poriadku. Žalovaný i
prvostupňovýorgánverejnejsprávyvrámciposudzovaniasplneniapodmienokprezápisprihlasovaného
označenia do registra ochranných známok mali v kompetencii posúdiť všetky rozhodné skutočnosti,
na základe ktorých následne posudzovali splnenie, resp. nesplnenie podmienok na zápis predmetného
prihlasovaného označenia do registra ochranných známok, pričom v rámci správnej úvahy, v intenciách

zákona a v súlade so zásadami logického uvažovania orgány verejnej správy následne svoju úvahu
uviedli v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd má za to, že žalovaný i prvostupňový
orgán verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o prihláške žalobcu vo
vzťahu k splneniu podmienok pre zápis predmetného prihlasovaného označenia do registra ochranných
známok v zmysle ust. § 5 Zákona o ochranných známkach, keď po zistení, že prihlasované označenie

nespĺňa podmienky na zápis v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o ochranných známkach
(nedostatočná rozlišovacia spôsobilosť a opisnosť), ako aj nepreukázanie prekonania vznesených
zápisných výluk v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach predloženými dôkazmi (ktorý
záver žalobca v správnej žalobe ani nenamietal) konštatovali, že neboli splnené podmienky pre zápis
prihlasovaného označenia do registra a následne prihlášku zamietli s poukazom na § 28 ods. 4 v spojení

s § 5 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o ochranných zámkach. V tejto súvislosti je podľa správneho súdu
potrebné poukázať na to, že aj keď vo všeobecnosti platí, že orgán verejnej správy má povinnosť
zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie
je viazaný len návrhmi účastníkov konania, toto vyjadrenie zásady materiálnej pravdy je však v konanípred Úradom nahradené ustanoveniami, ktoré sú vyjadrením zásady formálnej pravdy, čím sa procesná
aktivita, najmä povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena, prenáša na účastníkov konania. Za úspech v
konaní nesie zodpovednosť účastník konania, ktorý je povinný navrhovať dôkazy, a v prípade, že nimi aj

disponuje, tieto dôkazy predkladať. Dôkazy následne vykonáva orgán verejnej správy. Orgán verejnej
správy je však povinný vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania a je viazaný odôvodnením
a dôkazmi účastníkov konania. Z vlastnej iniciatívy dôkazy nenavrhuje. Správny súd poukazuje v tejto
súvislosti na povinnosť žalobcu ako účastníka administratívneho konania v zmysle § 52 ods. 1 a 3
Zákona o ochranných známkach predložiť alebo navrhnúť dôkazy, ak mal za to, že závery orgánov

verejnej správy nie sú správne, resp. že skutkový stav nie je dostatočne zistený. V preskúmavanom
prípade žalobca v administratívnom konaní nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie
úrovne znalosti anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa, ktorá by nepostačovala na
porozumenievýznamuanglickýchslov„clean“a„glass“,pretobolorgánverejnejsprávyvrámcizákonom
zverenej správnej úvahy a posúdenia rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia oprávnený
posúdiť to, či priemerný slovenský spotrebiteľ porozumie významu týchto slov. Možno preto súhlasiť

so žalovaným, že pokiaľ účastník konania chcel relevantne spochybniť záver Úradu i žalovaného,
ku ktorému dospeli v rámci im zákonom zverenej správnej úvahy, prešlo dôkazné bremeno na jeho
stranu, a teda žalobca mal povinnosť predložiť dôkazy, ktorými by orgánmi verejnej správy tvrdenú
skutočnosť vyvrátil. V predmetnom konaní však žalobca nepredložil žiadne dôkazy či argumenty o tom,
že slovenská spotrebiteľská verejnosť nemá mať vedomosť o významne anglických slov tvoriacich

prihlásené označenie, ani že sa nejedná o bežné slová patriace do základnej slovnej zásoby. Neobstojí
ani tvrdenie žalobcu, že nie je schopný preukázať niečo čo nie je, nakoľko úroveň znalosti anglického
jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa v miere, ktorá nepostačuje na porozumenie slovným
prvkom tvoriacim prihlasované označenie, predstavuje skutočnosť, ktorá vo všeobecnosti existuje, teda
je možné ju preukazovať.

46. Správny súd má vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že pokiaľ Úrad i žalovaný dospeli
k záveru, že prihlasované označenie „CLEANGLASS“ nemá rozlišovaciu spôsobilosť a je opisné vo
vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, tento
záver je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Je tomu tak aj z dôvodu, že v prípade

prihlasovaného označenia „CLEANGLASS“ sa nejedená o neobvyklé slovné spojenie, ktoré by malo
rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované výrobky samé osebe, pretože je zložené z dvoch anglických
výrazov, s ktorých významom je bežný slovenský spotrebiteľ oboznámený, a ktoré bezprostredne
súvisia s nárokovanými výrobkami, keď označujú oblasť (výrobky na odstraňovanie nečistôt zo skla,
resp. zo sklenených povrchov), ktorej sa týkajú. Jedná sa preto o označenie popisné, bez rozlišovacej

spôsobilosti. Správny súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ide o unikátne spojenie slov. Naopak,
správny súd sa stotožňuje s hodnotením Úradu i žalovaného, že ide o jednoduché spojenie dvoch
slov, ktoré samostatne sú nositeľmi svojho sémantického významu, pričom ich sémantický význam sa
ich jednoduchým spojením do jedného slova žiadnym spôsobom nemení. Správny súd poukazuje na
to, že Všeobecný súd Európskej únie tiež skúmal opisný charakter označení novotvarov zložených z

viacerýchslovaleboichskratieksozáverom,ženato,abytakétooznačeniebolozapísanéakoochranná
známka, musí toto označenie u cieľovej skupiny verejnosti vytvárať dojem dostatočne vzdialený od
dojmu vytvoreného jednoduchým spojením slovných prvkov, ktoré ju tvoria tak, aby tým bol zmenený
význam alebo rozsah tohto pojmu (vid T-207/06, body 29 a 35). Aby ochranná známka tvorená
novotvarom alebo slovom, ktoré je výsledkom kombinácie znakov, mohla byť pokladaná za opisnú,

nestačí, aby sa konštatoval prípadný opisný charakter pre každý z týchto znakov; takýto charakter musí
byť taktiež konštatovaný pre novotvar alebo samotné slovo (T-19/04, bod 26). V tejto súvislosti Súdny
dvor EÚ odmietol priznať právnu ochranu označeniu EUROPIG, keďže označenie „euro“ naznačuje
európsky pôvod výrobku a „pig“ naznačuje, že ide o bravčový mäsový výrobok, pričom označenie bolo
prihlasované pre mäsové výrobky; ani novotvar „europig“ nezabezpečil dostatočne vzdialený dojem od

tohto opisného charakteru výrobku (bližšie pozri T-207/06; T-19/04; T-367/02 až C-369/02, bod 31).
Inak by tomu bolo teda v prípade, keby toto spojenie bolo prekvapivé, fantazijné, teda také, ktoré v tejto
kombinácii nemá vlastný význam. Význam slovnej kombinácie „CLEANGLASS“ je však spotrebiteľovi
celkom jasný a je rovnako spotrebiteľom takto používaný a vnímaný ako informatívna správa označujúca
výrobky, ktoré sa používajú na odstránenie nečistôt zo skla, resp. sklenených povrchov. V rámci správnej

úvahy má žalovaný možnosť vytvárať si úsudok na vec v tolerančnom pásme (porovnaj Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/3/2011 zo dňa 03.10.2011). Správny súd má za
to, že žalovaný touto úvahou nevybočil z medzí správnej úvahy a dostatočne odôvodnil svoje závery.47. Pokiaľ žalobca namietal, že skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, a to vo vzťahu
ku skutkovému záveru o znalosti anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa na takej
úrovni, že porozumie významu slovných prvkov „clean“ a „glass“ tvoriacich prihlasované označenie,

správny súd zdôrazňuje, že otázku rozlišovacej spôsobilosti označenia je potrebné posudzovať vo
vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a tiež vo vzťahu k tomu, ako tieto výrobky
(resp. služby) vníma príslušná skupina verejnosti (napr. C-456/01 P a C-457/01 P, bod 35; C-25/05
P, bod 25; C-238/06 P, bod 79; C344/10 P a C-345/10 P, bod 43). Záver o nedištinktívnosti vychádza
vždy z objektívneho a subjektívneho posúdenia s tým, že sa má všeobecne za to, že všeobecné,

popisné a široko formulované označenie prispieva k nedištinktívnosti označenia výrobkov a služieb.
V posudzovanej veci nie je pochýb, že sa vo vzťahu k ponúkaným výrobkom jedná o označenie
všeobecné a popisné a nie o označenie originálne. Žalovaný nie je k tejto otázke povinný vykonávať
žiadny prieskum znalosti úrovne anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa. Naopak, je
na žalobcovi, aby v zmysle § 5 Zákona o ochranných známkach preukázal nadobudnutie rozlišovacej
spôsobilosti, v rámci ktorého môže, resp. musí predložiť dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že široká

verejnosť bude vnímať toto označenie ako označenie originálne, ktoré je spojené so žalobcom.
Preto ak žalobca síce namietal nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom znalosti anglického
jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa v miere dostatočnej na porozumenie významu slov
tvoriacich prihlasované označenie, avšak nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by úroveň tejto znalosti
preukázal, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej povinnosti preukázať rozlišovaciu spôsobilosť

prihlasovaného označenia. Napokon žalobca (ako už bolo vyššie uvedené) ani nenavrhol v tomto smere
vykonať žiadne dokazovanie. Správny súd poukazuje na to, že Zákon o ochranných známkach upravuje
práva a povinnosti orgánu verejnej správy a účastníkov konania pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie.
Aj z dôvodovej správy k Zákonu o ochranných známkach vyplýva, že „... ustanovenie § 52 Zákona
o ochranných známkach korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa

striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktórnosti
konania a na uplatňovanie zásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania
podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým ovplyvniť priebeh samotného konania. Ustanovenie
upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží
zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.“ V tejto súvislosti správny súd

podporne poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžh 1/2010 zo dňa 30.06.2011,
ktorého závery o dokazovaní v konaní pred Úradom sú napriek tomu, že zodpovedajú predchádzajúcej
právnej úprave (zákon č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach) použiteľné aj v tomto konaní a v zmysle
ktorých „... účastníci konania sú povinní predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
pričom súčasne (zákon) zakotvuje právo a povinnosť úradu vykonávať dokazovanie a hodnotiť dôkazy

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Len
skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté, môže
byť podkladom pre rozhodnutie. Správny orgán je povinný postupovať v súlade so Správnym poriadkom,
aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k
veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Nečinný účastník však následne nemôže namietať

nevykonanie dôkazov, resp. neuváženie skutočností, ktoré mohol oznámiť, označiť alebo predložiť
a neurobil tak. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie
pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom
nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej
výsledok konania. Nemožno preto rozumne od správneho orgánu očakávať, že bude predvídať možné

výhrady a námietky účastníkov konania a v súlade s týmito s účastníkom komunikovať“. Pre úplnosť
správny súd uvádza, že námietka žalobcu, že Úrad pochybil, ak nevykonal dokazovanie za účelom
preukázania toho, že je slovné spojenie prihlasované žalobcom na zápis bežné (poznateľné čo do
významu), nie je dôvodná. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, na aké tovary sa má prihlasované
označenie vzťahovať, ani skutočnosť, že tieto tovary ponúkajú na trhu aj ďalšie subjekty. Úzka jazyková

spojitosť medzi anglickým výrazom „cleanglass“ a výrobkami na čistenie je natoľko zrejmá, že ohľadom
nej nebolo potrebné vykonávať dokazovanie. Následné hodnotenie toho, či v tomto konkrétnom
prípade došlo k naplneniu neurčitého právneho pojmu „rozlišovacia spôsobilosť“, potom nebolo otázkou
skutkovou, ale otázkou právnou, pretože sa jednalo o subsumpciu konkrétneho skutkového stavu pod
príslušnú právnu normu. Výrok rozhodnutia žalovaného (i Úradu) teda zodpovedá skutkovému stavu

zistenému z vykonaných dôkazov označených žalobcom. Ide o rozhodnutie v administratívnom konaní,
ktoré zodpovedá spôsobu dokazovania podľa § 52 Zákona o ochranných známkach.48. V posudzovanom prípade Úrad i žalovaný dospeli tiež k záveru, že žalobca nepreukázal ani
to, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom.
Úrad a následne žalovaný pri posudzovaní otázky, či prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu

spôsobilosť pri používaní v obchodnom styku, vychádzali z dôkazov predložených žalobcom (dôkazy
špecifikované v bode 5 a 10 tohto rozsudku), pričom dospeli k zhodnému záveru, že z predložených
dôkazných materiálov je zrejmé, že nepreukazujú nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného
označenia v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach, keďže buď nie sú datované, príp.
nespadajú do rozhodného obdobia, t. j. do obdobia pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky,

alebo sa na nich nenachádza prihlásené označenie v takej podobe, v akej bolo prihlásené na zápis do
registraochrannýchznámok.Nakoľkoktomutoprávnemuzáveruaksamotnémuspôsobuvyhodnotenia
dôkazov orgánmi verejnej správy žalobca v správnej žalobe neuplatnil žiadne žalobné námietky a
správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu, ani nemôže
za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v správnej žalobe podľa obsahu
administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného konkretizovať,

uvedené závery Úradu i žalovaného o tom, že prihlasované označenie nenadobudlo rozlišovaciu
spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom, vyhodnotil ako správne.

49. Žalobca napokon v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného pre nedostatok dôvodov a tvrdil, že žalovaný vychádza z viacerých všeobecných tvrdení,

ktoré žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Žalobca konkrétne namietal arbitrárnosť a neodôvodnenosť
záveru žalovaného, že slová tvoriace prihlasované označenie sú bežné anglické slová s poukazom
na to, že ich význam sa nachádza v slovníku anglického jazyka; ďalej, že žalovaný nezdôvodnil,
prečo by malo byť priemernému spotrebiteľovi „na prvý pohľad zrejmé, že ide o spojenie dvoch cudzích
slov „clean“ a „glass“, ako aj to, že napadnuté rozhodnutie vychádza len zo všeobecných tvrdení

o prenikaní anglického jazyka do slovenčiny. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Rozhodnutie žalovaného (ako aj rozhodnutie Úradu) obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti
v zmysle § 46 až 47 Správneho poriadku, ktorého ustanovenia sa v zmysle § 51 Zákona o ochranných
známkach aplikujú aj na konanie o ochranných známkach. Napadnuté rozhodnutie správny sa považuje
za náležite odôvodnené vo vzťahu k výroku, teda vo vzťahu k posúdeniu toho, či prihláška ochrannej

známky, resp. prihlasovaného označenia spĺňa alebo nespĺňa náležitosti, resp. podmienky pre jej zápis
do registra ochranných známok. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia (ani v odôvodnení rozhodnutia
Úradu) správny súd neidentifikoval žiadne nedostatky, ktoré by spôsobovali jeho nepreskúmateľnosť.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje dôvody, ktoré jasne a zrozumiteľne dávajú odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/03
zo dňa 03.03.2003). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, v čom
spočíva nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia žalobcu a aké úvahy ho
viedli k záveru, že žalobca nepreukázal prekonanie zápisných výluk vyplývajúcich z ust. § 5 ods. 1
písm. b) a c) Zákona o ochranných známkach a nepreukázal ani nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti

prihlasovaného označenia v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach. Tvrdenie žalobcu
o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného tak predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu
s odôvodnením, resp. s hodnotením žalovaného, pričom samotné vyjadrenie nesúhlasu nepostačuje
na konštatovanie nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

50. Žalobca v replike a na pojednávaní uviedol, že považuje za neprípustnú snahu žalovaného
vo vyjadrení k správnej žalobe dodatočne dopĺňať skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy
potvrdzujúce skutkové závery, o ktoré žalovaný oprel napadnuté rozhodnutie a rozširovať tým jeho
odôvodnenie. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením, že nie je prípustné, aby žalovaný nahrádzal
argumentáciou uvedenou vo vyjadrení k správnej žalobe absenciu právneho posúdenia v odôvodnení

svojho rozhodnutia. V preskúmavanom prípade sa však o tento prípad nejedná. Žalovaný síce vo
vyjadrení k správnej žalobe uviedol ďalšie argumenty nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
(svedčiace v prospech jeho záveru, že prihlasované označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť a ani
ju nenadobudlo), avšak podľa názoru správneho súdu nešlo ani o dopĺňanie právneho posúdenia,
ani o dopĺňanie dôvodov, ktoré by v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentovali. Správny

súd preto posudzoval obsah vyjadrenia žalovaného len ako uvedenie podpornej argumentácie, ktorá
mala osvedčiť, resp. zdôrazniť správnosť tých záverov žalovaného, ku ktorým dospel v napadnutom
rozhodnutí a ktoré boli súčasťou odôvodnenia. Ako správny súd uviedol už v bode 49. tohto rozsudku,napadnuté rozhodnutie žalovaného (i Úradu) spĺňalo atribúty preskúmateľnosti a obsahovalo právne
posúdenie veci, ktoré zodpovedalo zistenému skutkovému stavu a bolo náležite odôvodnené.

51. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na Rozsudok Všeobecného súdu
z 09.04.2025 vo veci T - 209/24, správny súd konštatuje, že jednak predmetné rozhodnutie bolo
vydané po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a jednak prostý odkaz na rozhodnutie, resp. na
vybranú parciálnu časť z tohto rozhodnutia (predloženú v preklade vykonanom právnym zástupcom
žalobcu) bez toho, aby právny zástupca žalobcu ozrejmil skutkovú a právnu obdobnosť prípadu

s preskúmavanou vecou, nemožno k takémuto rozhodnutiu prihliadnuť. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR,
v zmysle ktorej na účinné použitie označeného rozsudku bolo potrebné, aby žalobca predovšetkým
ozrejmil jeho právny a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné
ustanovenia zákona, relevantné právne závery, spolu s analýzou ich dopadu na skutkové a právne
okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím a na konkrétne dôsledky ich vplyvu

na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalobcom označený rozsudok, resp. výňatok z jeho
odôvodnenia a následné vyjadrenie názoru žalobcu k nim vyššie uvedené kritériá nespĺňajú. Pre úplnosť
správny súd uvádza, že skutkové okolnosti preskúmavanej veci sú odlišné od skutkových okolností
prípadu, ktorý bol predmetom tohto rozsudku.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich
vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe dospel k záveru, že správna žaloba je
nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

53. Otrováchkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§167ods.1SSPacontrario,podľaktoréhomáprávo
na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti
úspešní. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
pred správnym súdom nepriznal. Správny súd nezistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o trovách
konania žalovaného podľa § 168 SSP.

54. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať
účastník konania, bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu
(§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd
v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú

subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym
súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo
procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí
o kasačnej sťažnosti alebo

i) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak,
že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod
kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.