Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219206130
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7219206130.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek

senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletú H. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom I. práce,
sociálnych vecí a rodiny F., pochádzajúcu z matky Y. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XX, F., právne
zastúpenej JUDr. Dušanom Antolom, advokátom so sídlom Zbrojničná 12, Košice a otca H. J., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX, F., právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so
sídlom Floriánska 16, Košice v konaní o návrhu matky na zmenu rodičovských práv a povinností, o
odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 19P/101/2019 - 383 zo dňa 11.7.2023, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok vo výroku o úprave styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený a povinný sa
stretávať s maloletou H. každý párny týždeň v sobotu od 14.00 hod do 19.00 hod., počas Vianoc každý
rok dňa 25.12. od 11.00 hod. do 19.00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 11.8. od 10.00 hod.
do 18.8. do 19.00 hod.

II. Matka je povinná maloletú dcéru na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný maloletú prevziať
a odovzdať v mieste bydliska matky.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1.Matkamaloletejžiadala,abysúdzmenilrozsudokOkresnéhosúduKošiceIIsp.zn.23P/241/2014-337
zo dňa 9.6.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 9.3.2018 a rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 7CoP/194/2018-510, 7CoP/195/2018 zo dňa 29.3.2019 tak, že maloletú zverí do
osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, určí výživné zo

strany otca vo výške 200 € mesačne od 9.6.2016, dlžné výživné zaviaže otca povinnosťou zaplatiť k
rukám matky dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletou neupraví. Zároveň
navrhla rozhodnúť aj o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice, ako súd prvej inštancie („ďalej len súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:I.MenírozsudokOkresnéhosúduKošiceII,č.k.23P/241/2014-337zodňa9.6.2016spojenýsdopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 23P/241/2014-479 zo dňa 9.3.2018 a rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach, č.k. 7CoP/194/2018-510 zo dňa 29.3.2019 vo výroku, ktorý upravuje rodičovské práva

a povinností nasledovne:

Maloletú H. zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný s účinnosťou od doručenia tohto rozsudku prispievať na výživu maloletej H. výživným
vo výške 200 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 15.7.2019 do 31.7.2023 nevzniklo.

Styk otca s maloletou H. ostáva neupravený.

II. Žiaden s účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že návrh pôvodne nebol podaný
dôvodne a v podstate ho matka podala ako ďalší opravný prostriedok, ktorým žiadala zhojiť nedostatky,
ktorévidelavpredchádzajúcichsúdnychkonaniach.Vychádzajúczozákonnéhoustanovenia,žepresúd
jerozhodujúcistavvčasevyhláseniarozhodnutiaasúdprvejinštanciekonštatoval,žekudňuvyhlásenia
rozhodnutia mal za preukázanú existenciu dôvodov pre zmenu poslednej úpravy rodičovských práv a

povinností voči maloletej H.e. Nariadená striedavá osobná starostlivosť sa nikdy nerealizovala, otec
sa s dcérou nestýkal od roku 2014. Dcéra ho počas celého obdobia veľmi radikálne odmietala, je
nepochybné, že z celej situácie bola mimoriadne traumatizovaná a akákoľvek zmienka o otcovi v nej
vyvolávala paniku a psychickú nepohodu až stres. Súd prvej inštancie konštatoval, že uvedený stav je z
veľkej miery možné pripísať na ťarchu matky, pretože dcéra bola v jej výlučnom výchovnom pôsobení.

Z intervencie súdu sa podarilo túto situáciu reparovať, stretávanie sa začalo realizovať, vzťah medzi
otcom a dcérou sa buduje, avšak je zatiaľ stále veľmi krehký. Súd prvej inštancie uviedol, že v tejto
situácii je výlučne na otcovi, aby ako dospelý a rodičovsky spôsobilý účastník tohto vzťahu pôsobil a
pristupoval k dcére tak, aby sa tento vzťah mohol rozvíjať a prehlbovať, aby nadobudla dôveru a vieru v
jeho reálny záujem o ňu. Súd prvej inštancie tu zohľadnil aj názor maloletej a zveril maloletú do osobnej

starostlivosti matky, s čím súhlasil aj otec maloletej.

4. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a
potenciálneho príjmu otca. Skonštatoval, že otec uvádzal svoj príjem vo výške 500-600,-eur mesačne,
pričom má potenciál dosahovať aj vyšší príjem vzhľadom k tomu, že pracuje len niekoľko hodín ako

taxikár a svoj pracovný čas si manažuje sám.

5. V otázke úpravy styku maloletej s otcom súd prvej inštancie uviedol, že otec žiadal o presnú úpravu
styku, pretože sa obával, že styk sa realizovať nebude. Z výsluchu maloletej vyplynulo, že je to práve
otec ktorý prispôsobuje styk svojím preferenciám a často nereflektuje na potreby dcéry. Súd vyhovel

návrhu maloletej a jej styk s otcom neupravil, ponechal to na dohode maloletej s otcom reflektujúc pritom
na to, že maloletá nastupuje na štúdium na strednej škole a jej tanečné tréningy, ktoré jej zaberajú veľa
voľného času.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 11 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku („ďalej len CMP“), § 1 CMP, § 111 písm. b) a § 120 CMP, § 2 ods. 1, ods. 2
CMP, § 212 CMP, § 217 Civilného sporového poriadku („ďalej len CSP“), § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 62 ods. 1, ods.

2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

8. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 4CoP/124/2023-450 zo dňa 23.1.2024 rozhodol tak, že:I. M e n í rozsudok vo výroku o úprave styku otca s maloletou H. tak, že otec je oprávnený sa stretávať
s maloletou H. každý párny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 a každú stredu od 18.00
hod. do 20.00 hod.

II. Matka je povinná maloletú H. na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný maloletú H. prevziať
a odovzdať v mieste bydliska matky.

III. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o určení výživného a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1CdoR/9/2024-571 zo dňa 29.1.2025 rozhodol

tak, že:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23. januára 2024 č. k. 4CoP/124/2023 - 450 vo výroku I., ktorým
zmenil výrok I. rozsudku Mestského súdu Košice z 11. júla 2023, č. k. 19P/101/2019 - 383 tak, že otec je
oprávnený a povinný stretávať sa s maloletou H. každý párny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele

do 18.00 hod. a každú stredu od 18.00 hod. do 20.00 hod., z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie vo zvyšnej časti (proti napadnutému výroku II. a III.) o d m i e t a.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to proti výroku I.
rozsudku, v časti určenia výživného a v časti neupravenia styku s maloletou. Uviedol, že má za to, že
súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že otec má potenciál dosahovať príjem umožňujúci mu

plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej v dostatočnom rozsahu, avšak tento dobrovoľne nevyužíva.
V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, na základe akej
skutočnosti dospel súd k uvedenému záveru. Súd prvej inštancie neuvádza, z akej skutočnosti vzhliadol
potenciál otca dosahovať väčší príjem ako má v súčasnej dobe, ani na základe akej skutočnosti dospel
k záveru, že otec túto možnosť dobrovoľne nevyužíva. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie

nevyplýva, že by mal súd za to, že príjem otca je vyšší ako uvádza, má však za to, že otec má potenciál
dosahovať vyšší príjem. Uviedol, že je zamestnaný u zamestnávateľa T. F. s.r.o. na pozícii taxikár, a
to na dohodu, pretože žiadna taxislužba v F. nezamestnáva zamestnancov na trvalý pracovný pomer.
Oficiálny príjem otca bol preto podľa výplatných pások v mesiaci 2/2023 vo výške 93,95 eura, v mesiaci
3/2023 vo výške 193,54 eura a v mesiaci 4/2023 vo výške 148,27 eura. Reálne však mesačne v čistom

zarobí cca 600 eur. Túto skutočnosť nemá ako preukázať, nakoľko mzda je mu vyplácaná v hotovosti
a on nedokáže svojho zamestnávateľa donútiť, aby ho prijal na trvalý pracovný pomer. Tieto okolnosti
však nie sú zavinené konaním otca, a preto nie je možné mu ich zo strany súdu pričítať na ťarchu. Otec
zdôraznil, že jeho zárobku zodpovedá aj jeho majetková situácia a životná úroveň. Nevlastní žiaden
nehnuteľný majetok alebo hodnotnejší hnuteľný majetok. Býva v byte svojej bývalej manželky. Ďalej v

tomto smere otec uviedol, že zavádzajúco vyznieva aj tvrdenie súdu, že si manažuje svoj čas sám a
že ako taxikár pracuje iba niekoľko hodín. Uviedol, že na pojednávaní súdu vysvetlil špecifiká svojho
zamestnania, a to, že je v práci od pondelka do piatku od 7.00 hod. ráno do 16-tej hodiny, pričom je
pravda, že to, kedy bude vykonávať svoju prácu, je na ňom. To však neznamená, ako súd nesprávne
uvádza, že pracuje ako taxikár iba niekoľko hodín. Bohužiaľ do pracovného času u zamestnávateľa sa

mu nezapočítava obdobie, kedy je pripravený vyraziť za zákazníkom, teda keď čaká. Do pracovného
času sa mu u zamestnávateľa započítava iba taký čas, keď zákazníka reálne vezie. Otec nedokáže
ovplyvniť, či jeho služby v daný deň využije 20 zákazníkov alebo iba jeden. Otec vo svojom odvolaní
ďalej poukazoval na ust. § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, kde sa
uvádza, že znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je uchádzač o zamestnanie,

ktorý je občanom starším ako 50 rokov veku. Otec uvádza, že v súčasnosti má 59 rokov, t.j. podľa
platnej právnej úpravy sa považuje za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie a povolanie taxikára
vykonáva už 30 rokov. V žiadnom inom odbore nemá takú prax. Pracuje cca 45 hodín v týždni. Napriek
uvedenému súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia dospel k nesprávnemu záveru, že otec mal potenciáldosahovať príjem umožňujúci mu plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej v dostatočnom
rozsahu, avšak tento dobrovoľne nevyužíva. Uviedol, že samotná skutočnosť, že jeho príjem je nízky,
nie je dôvodom na uplatnenie princípu potenciality tak ako to určil súd prvej inštancie. Ďalej uviedol, že

jeho majetkové pomery a jeho príjem mu neumožňujú hradiť výživné v takom rozsahu, ako ho určil súd.
Súdom určená suma je pre neho likvidačná, vystavuje ho riziku exekúcie. Vzhľadom na uvedené navrhol
rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia výživného zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na
výživu maloletej H. výživným vo výške 50 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

11. Otec ďalej argumentoval, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že je potrebné
styk otca s maloletou neupravovať. V prvom rade rozporuje tvrdenie súdu prvej inštancie, že je to
práve otec, ktorý prispôsobuje styk k svojim preferenciám, často nereflektujúc za návrhy dcéry. V tomto
smere sa súd z neznámeho dôvodu stotožnil nekriticky s tvrdením maloletej, ktorá je v značnej miere
ovplyvnená názorom matky. Z dôvodu na strane otca sa styk neuskutočnil raz, maximálne 2x, avšak

maloletá mala vždy možnosť pridať sa k otcovi, čo odmietla. Naopak počas konania vyšlo najavo, že
mobilné číslo, ktoré matka na maloletú uviedla, nebolo číslom na osobný mobil maloletej, ale na erárny
mobil, ktorý musel byť stále v prúde, aby fungoval, pričom maloletá otcovi častokrát nezdvíhala, a ak
aj skontrolovala mobil a videla zmeškaný hovor, otcovi sa ozvala až o niekoľko dní neskôr. Častokrát
sa stávalo, že na prípadné SMS správy maloletá nereagovala vôbec. Až na pojednávaní konanom dňa

11.7.2023 súd prvej inštancie zabezpečil, aby otcovi bolo poskytnuté mobilné číslo na maloletú. Zo
začiatku chodila dcéra na stretnutia s otcom s matkou, ktorá do stretnutí zasahovala a neskôr chodila
na stretnutie vždy v sprievode kamaráta alebo kamarátky, kedy sa maloletá reálne otcovi nevenovala,
ale svoju pozornosť upriamovala na svoj doprovod. Z odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie je
zrejmé, že súd tieto vyššie uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom pri svojom rozhodovaní neposúdil a

nevyhodnotil. Navyše matka maloletej i naďalej zasahuje do stretávania otca s maloletou. V tomto smere
ďalej otec zdôrazňuje, že styk otca s maloletou sa žiadnym spôsobom nevykonával od apríla 2014 do
novembra 2022, a to z dôvodu, že matka maloletej tomuto styku aktívne a bezdôvodne bránila, pričom
táto skutočnosť bola viackrát konštatovaná rôznymi súdmi, vrátane súdu prvej inštancie v tomto konaní.
K obnoveniu styku došlo až na základe „vyhrážky“ súdu prvej inštancie, že ak nedôjde k obnoveniu

styku otca s maloletou, súd maloletú matke odníme a umiestni ju do zariadenia. Následne sa maloletá
začala s otcom nepravidelne stýkať, a to maximálne 2x do mesiaca na 2 hodiny. Súd prvej inštancie
napriek dlhodobej neexistencie styku otca s maloletou usúdil, že styk nie je potrebné upravovať. Od
uskutočnenia posledného pojednávania vo veci dňa 11.7.2023 ku dňu spísaniu odvolania sa otec s
maloletou videl 2x, a to napriek skutočnosti, že momentálne prebiehajú letné prázdniny, pretože vždy,

keď otec navrhne dcére stretnutie, maloletá ho odmietne s tým, že už má iný program. Navyše maloletá
sa u otca prostredníctvom SMS správy dožadovala, aby si ďalšie stretnutia dohadovali prostredníctvom
SMS správ, čo otec opätovne vníma ako snahu matky o zásah do stretávania sa. Uviedol, že rešpektuje
skutočnosť, že maloletá nastupuje do novej školy a že má aj iné mimoškolské aktivity, avšak uvedené
nemôžebyťdôvodomnaneupraveniestykuotcasmaloletouvôbec,takakotouviedolsúdprvejinštancie

vo svojom rozhodnutí, predovšetkým za stavu, kedy tento styk 9 rokov neprebiehal vôbec. Vzhľadom na
uvedené otec navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti neupravenia
styku a rozhodol tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny víkend od piatku od
18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každú stredu od 18.00 hod. do 20.00 hod.

12. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že vydaný rozsudok Mestského súdu Košice bol
vydaný po komplexne vykonanom dokazovaní a je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Podané
odvolanie otca neobsahuje žiadne také nové podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu
napadnutéhorozhodnutia.Lennaokrajmatkadieťaťapoukazuje,ženepožadovalaodotcadieťaťadlžné
výživné za obdobie od 15.7.2019 do 31.7.2023, preto považuje podané odvolanie otca aj z tohto pohľadu

za nedôvodné. Matka navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok Mestského súdu
Košice potvrdil vo všetkých výrokoch ako vecne správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospechbolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP) a nariadil vo veci odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP) z dôvodu potreby
doplnenia dokazovania.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej

časti a to výroku I. v časti úpravy styku otca s maloletou dcérou ( v dôsledku zrušenia tohto
výroku uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1CdoR/9/2024-571 zo dňa 29.1.2025).
Uznesením Mestského súdu Košice č. k. K2-19P/101/2019-543 zo dňa 23.5.2024 bolo konanie v časti
určenia výživného na maloletú H. Z., nar. XX.X.XXXX vylúčené na samostatné konanie.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Odvolací súd doplnil dokazovanie vyžiadaním si aktuálnej správy kolízneho opatrovníka a
nariadením odvolacieho pojednávania.

19. Súdom prvej inštancie bolo v rámci dokazovania zistené, že rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.
k. 23P/241/2014-337 zo dňa 9.6.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II, č. k.

23P/241/2014-479 zo dňa 9.3.2018 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7CoP/194/2018-510
zo dňa 29.3.2019 bola maloletá H. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v
dvojtýždňových intervaloch. Striedavá osobná starostlivosť o maloletú dcéru sa nikdy nerealizovala. V
danom prípade na základe skutočne zisteného skutočného stavu vychádzajúc z výpovede rodičov, správ
kolízneho opatrovníka, výsluchu maloletej ako aj predchádzajúcich súdnych konaní možno jednoznačne

konštatovať, že matka svojvoľne nerešpektuje súdne rozhodnutia a neumožňuje žiaden kontakt otca s
maloletou dcérou. Uvedená skutočnosť už bola skonštatovaná súdom prvej inštancie v konaní vedenom
na Okresnom súde Košice II č. k. 23P/241/2014 ako aj odvolacím súdom v danej veci. Najvyšší
súd Slovenskej republiky o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.
7CoP/194/2018 zo dňa 29.3.2019, ktorým bolo dovolanie matky odmietnuté, konštatoval, že záujem

maloletého dieťaťa nemožno vidieť iba v tom, že za každú cenu bude rešpektovaný faktický vzťah. Nie
je to namieste najmä vtedy, ak by faktický vzťah bol vyvolaný svojvoľným nerešpektovaním súdnych
rozhodnutí alebo práv druhého rodiča. Zdôraznil, že zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 4 na prvom
mieste určuje ako podmienku pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektovanie
práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Až od tejto podmienky sa

odvíjajú ostatné kritériá pre posudzovanie najlepších záujmov maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho
citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a s ohľadom na schopnosti
rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.20. V tomto konaní bol viackrát zisťovaný názor maloletej a to kolíznym opatrovníkom ako aj zákonnou
sudkyňou, kedy maloletá opakovane uvádzala, že sa s otcom nechce stretávať, pretože sa ho bojí,
nevedela vysvetliť dôvod jej obáv. Matka ako aj kolízny opatrovník navrhli, aby stretávanie sa maloletej

dcéry s otcom nebolo upravené z dôvodu, že maloletá sa začala s otcom stretávať, zatiaľ sa len
spoznávajú, maloletá nastupuje od septembra na strednú školu a nevie aký bude mať režim, zároveň
sa venuje tancu, kde chodí dva krát týždenne na tréningy, pričom pred súťažou je tréningov viac. Z
vyjadrenia otca vyplýva, že s dcérou sa stretáva asi dva krát do mesiaca na dve hodiny, pričom dcéra si
na stretnutia vždy privedie kamarátku. Počas letných prázdnin k stretnutie dcéry s otcom nedošlo, dcéra

mu vždy napísala, že má iný program.

21. Matka v tejto veci podala návrh na zmenu súdneho rozhodnutia a žiadala zverenie maloletej
do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že striedavá osobná starostlivosť sa nerealizuje, oni ako
rodičiaspoluvôbecnekomunikujú,čímabsentujezákladnýpredpokladprenariadeniestriedavejosobnej
starostlivosti. Dcéra sa s otcom nechce stretávať. Až v priebehu tohto konania poskytla matka otcovi

telefónny kontakt na seba ako aj na maloletú dcéru. Napriek snahe, teda otec nemal možnosť sa s
dcérou skontaktovať.

22. Z vykonaného dokazovania s prihliadnutím aj na predchádzajúce súdne konania je zrejmé, že bez
intervencie súdu formou presnej úpravy styku otca s maloletou dcérou nebude realizované právo otca

na stretávanie sa s maloletou dcérou, ani rešpektovaný najlepší záujem dieťaťa, ktorého najdôležitejšou
súčasťou je právo byť v kontakte s oboma rodičmi. Je pravdou, že maloletá H. opakovane vyjadrila
názor, že sa otca bojí, dokonca sa vyjadrila, že by otca ani nespoznala, ak by ho stretla. Vyjadrovala
sa, že otec o ňu nejavil záujem, nepamätá si na pekné zážitky s ním. Takto zistený skutočný stav vo
vnímanímaloletejpresnezodpovedávýchovnémumodelumatky,ktoráneumožnilaotcovisasmaloletou

dcérou stretávať. Vyjadrenia a pocity maloletej H. vo vzťahu k otcovi pramenia z takto nastaveného
výchovného prostredia, kedy matka z dôvodu svojho negatívneho postoja k otcovi maloletej neumožnila
svojej maloletej dcére realizovať jej základné právo na výchovu a vytvorenie si vzťahu s oboma rodičmi.

23. Odvolací súd opakovane upozorňuje na to, že v preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu

najlepší záujem maloletej H.. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci
kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl. 5 Zákona o rodine. Každé dieťa má pritom
prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd
pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže

by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.

24. Ak by sa súd mal odkloniť od zásady rovnocennosti postavenia rodičov, musí tak byť učinené
len z dôvodu porušenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Za súčasného stavu, pokiaľ súdom
nie je upravený styk a preukázateľne sa styk nerealizuje, je otec de facto vylúčený z výkonu svojich

rodičovských práv a povinností, a aj v prípade jeho záujmu o výchovu maloletej nemá vytvorený
dostatočný časový priestor na budovanie vzájomného citového vzťahu s dcérou.

25. Zo súčasne zistenej situácie a to predovšetkým zo zisteného názoru maloletej H., ktorá je už vo
veku, kedy by súd mal prihliadať na jej názor a tento vyhodnocovať v súlade s jej najlepším záujmom,

teda právom dieťaťa vytvárať a upevňovať si vzťahové väzby k obom rodičom, sa odvolací súd pokúsil
upraviť stretávanie sa maloletej H. s otcom spôsobom, ktorý by rešpektoval osobnosť maloletej, ako aj
právo otca byť so svojím dieťaťom.

26. Maloletá H. pri zisťovaní jej názoru kolíznym opatrovníkom dňa 26.3.2025 uviedla, že s otcom sa

stretáva raz za dva, tri týždne, kde ona je vždy iniciátorom týchto stretnutí. Najradšej by sa s otcom
stretávala počas víkendov v sobotu, v nedeľu sa venuje príprave na vyučovanie. Počas školského roka
ju niekedy vozí otec autom na nultú hodinu. Taktiež ak zavolala otcovi, aby ju niekam odviezol, napríklad
večer z kina, alebo na nákup, zakaždým bol ochotný prísť, pokiaľ bol v F.. V prípade ak má sviatok, otec
ju vezme do obchodu, aby si niečo kúpila. Otec ju volal aj na návštevu jeho syna Z. do L., kde zatiaľ

nešla, necítila sa na to. Pokiaľ by ju otec pozval na dovolenku, nevedela uviesť, či by išla, záviselo by
to od veľa okolností, akí by tam boli ľudia, či by ich poznala, aby sa tam cítila príjemne a komfortne.27. Matka maloletej na odvolacom pojednávaní doplnila, že dcéra sa občas s otcom stretáva, kde si to
dohodnú oni sami cez sms správy, ona do toho nevstupuje. Občas sa stretnú na pár hodín, idú na pizzu,
zmrzlinu a pod. Ona môže dohliadnuť, aby sa stretli aspoň raz za mesiac.

28.Otecnaodvolacompojednávaníuviedol,ževnímapozitívne,žesasdcérouzačalistretávať,alestále
to nepovažuje za komfortné. Stretávajú sa raz až dva krát mesačne, idú zväčša kúpiť nejaké oblečenie
alebo do kina, teraz naposledy boli v posilňovni. Dcéra nepozná nikoho z jeho rodiny. Dcéra nechce ísť
k nemu ani na chatu. Otec ďalej uviedol, že je pravdou, že v sobotu chodí na chatu, ale ak sa chce dcéra

s ním stretávať v sobotu, on s tým súhlasí a takto si to zariadi. Chcel by, aby s ním dcéra strávila aj
počas Vianoc aspoň druhý sviatok vianočný a v auguste, kedy má on narodeniny s ním strávila týždeň
v čase jeho narodenín.

29. Kolízna opatrovníčka na odvolacom pojednávaní uviedla, že je potrebné rešpektovať to, že maloletá
H.a je vo veku 16,5 roka, teda treba rešpektovať jej záujmy, krúžky, kamarátske vzťahy. Žiadala, aby bol

styk upravený nejak šetrne rešpektujúc názor maloletej.

30. Odvolací súd naďalej zotrváva na svojom presvedčení, že z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynul záver o potrebe autoritatívneho rozhodnutia súdom. Štát má zodpovednosť prostredníctvom
svojich orgánov, teda aj prostredníctvom súdu viesť rodičov ku konštruktívnemu riešeniu krízy ich rodiny

a k rešpektu k rodičovstvu druhého rodiča.

31. Vyhodnocujúc záujem maloletého dieťaťa za dôležité považuje odvolací súd vytvorenie možnosti
a potreby sanácie vzťahu medzi otcom a dcérou.. Odvolací súd nezistil žiadne závažné dôvody, pre
ktoré by sa dcéra nemala s otcom stretávať resp. by mal úpravu styku ponechať len na vôli maloletej,

ktorá je evidentne pod silným vplyvom svojej matky, s ktorou žije dlhodobo v spoločnej domácnosti,
pričom vzájomný vzťah oboch rodičov je vyslovene negatívny. Nie je tu možné očakávať, že matka bude
stretávanie dcéry s otcom podporovať a už len tým je daný dôvod na presnú úpravu styku.

32. Odvolací súd pri úprave styku maloletej H. s otcom rešpektoval prejavený názor maloletej a jej

stretávanie s otcom upravil každý párny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 19.00 hod., počas Vianoc
každý rok 25.12. od 11.00 hod. do 19.00 hod. Odvolací súd upravil aj styk otca s maloletou dcérou každý
rok od 11.8. od 10.00 hod. do 18.8. do 19.00 hod. keďže otec vyjadril želanie, aby mohol byť s dcérou
na svoje narodeniny, čo súd považoval za ľudsky pochopiteľné, pričom ide o rozsah styku 8 dní počas
letných prázdnin, teda obdobia, kedy bude mať maloletá H. voľnejší režim, bez potreby učenia sa do

školy a výrazne to prispeje k upevneniu jej vzťahu s otcom. Maloletá H. sa už s otcom začala stretávať,
už ho pozná viac, zároveň je staršia, nemal by byť pre ňu čas ôsmich dní strávených s otcom niečím,
čo by ju stresovalo, resp. by to bolo pre ňu nekomfortné.

33. O trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 52 CMP,. Tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).