Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617207613
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1617207613.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov
senátu JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobkyne: N. H., A.. XX.XX.XXXX, W.
F. Š. Č.. XXXX, zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Červeňova č. 15, proti
žalovanému:Všeobecnáúverovábanka,a.s.,sosídlomvBratislave,MlynskéNivyč.1,IČO:31320155,
zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia

č. 93, o určenie, že spotrebiteľská zmluva je bezúročná a bez poplatkov a i., na odvolanie oboch strán
sporu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 11.decembra 2020 č. k. 31Csp/110/2017-154,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., V. až VII. z r u š u j e a konanie v rozsahu
zrušenia z a s t a v u j e .

Stranám n e p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
7110121 zo dňa 12.06.2012 je bezúročná a bez poplatkov. Vo výrokoch II., III. a IV. zamietol žalobu v
časti určenia povinnosti žalobkyne platiť splátky. Vo výroku V. súd určil dohodu o zrážkach zo mzdy za
neplatnú. Vo výroku VI. zamietol žalobu v časti určenia, že všetky poplatky zahrnuté pod položkou a)

„pokuta a sankcie“ v zmluve sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné. Vo výroku VII. zamietol
žalobu v časti určenia, že vymedzené zmluvné podmienky v čl. VII. a v čl. VIII. VOP sú neplatné.
Žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 3/7.

2. V odôvodnení uviedol, že úver na základe spotrebiteľskej zmluvy je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o 5CoCsp/12/2021 2

spotrebiteľských úveroch. Dospel k záveru, že v spotrebiteľskej zmluve nie je v rozpore s ustanovením §
9 ods. 2 písm. k) a f) uvedený termín splatnosti prvej a ani nasledujúcich splátok, ako aj dátum konečnej
splatnosti. Pri splátke nie je uvedené, či ide o mesačnú splátku a ani deň jej splatnosti. Zmluva obsahuje
iba výšku splátky 99,04 €. Žalovaný síce predložil VOP účinné od 01.10.2010, na tieto nemožno v zmysle
judikatúry súdov (napr. 2Cdo 245/10) prihliadnuť, keďže nie sú žalobkyňou podpísané, teda nespĺňajú
požiadavku na ich písomnú formu. Napokon sú vyhotovené takým drobným písmom, že sú jednoducho

nečitateľné.

3. Dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ktorú treba považovať v zmysle
§ 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za neplatnú, keď bez absencie súdneho
prieskumu záväzkov spotrebiteľa by zamestnávateľ žalobkyne bol povinný vykonávať zrážky v rozsahu,
ustálenom len dodávateľom.4. Zamietnutie žaloby vo výroku VI. odôvodnil tým, že zmluva neobsahuje dojednania označené
ako „pokuta a sankcie“. Poukázal tiež na existenciu súdneho konania, iniciovaného žalovaným na
OS BA III pod sp. zn. 12Csp/73/2017 o zaplatenie 1.465,59 €, v ktorom súd posúdi i dôvodnosť

uplatňovaných peňažných pohľadávok. Napokon odôvodnil zamietnutie žaloby vo výrokoch VII. a VIII.
tým, že dojednania, ktoré v tejto časti žalobkyňa napáda, sú obvyklými.

5. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcich výrokoch VI. a VII., podala včas odvolanie žalobkyňa.
Tvrdila,žedojednaniavčastiVIIaVIIIVOPpredstavujúznačnúnerovnováhuvneprospechspotrebiteľa,

spočívajúcu v prezumpcii jeho dostatočnej informovanosti a zbavenia sa zodpovednosti zo strany
dodávateľa. Poukázala na prax súdov, v zmysle ktorej sú dojednanie o zmluvnej pokute neplatné, ak
výška pokuty niekoľkonásobne prevyšovala zabezpečovanú povinnosť. Namietala tiež nedostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Napokon nesúhlasila s priznaním trov konania žalovanému.
Požadovala aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, keď považovala za spravodlivé a v súlade s dobrými
mravmi náhradu trov žalovanému nepriznať. Žalobkyňa sa totiž práve z dôvodu nepriaznivej finančnej

situácie obrátila na dodávateľa s cieľom získať spotrebiteľský úver. Dôvody osobitného zreteľa vyplývajú
jednak zo sociálnych pomerov žalobkyne, jednak z jej postoja v spore, keď nespôsobovala prieťahy,
rešpektovala súdom stanovené lehoty a nebránila riadnemu prejednaniu sporu.

6. Proti vyhovujúcim výrokom I. a V. podal včas odvolanie žalovaný. V napadnutých častiach žiadal

rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o pôžičke nie je uvedený dátum splatnosti
jednotlivých mesačných splátok, keď v čl. VI. zmluvy „podmienky prefinancovania pôžičky“ je uvedená
výška splátky a aj ich počet. Termín splátok je uvedený do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca,
pričom prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Súčasne je uvedená konečná

splatnosť mesiacom a rokom 6/16. Z tohto údaja musí byť i priemernému spotrebiteľovi zrejmé, kedy
nastáva konečná splatnosť úveru. ESD vo svojom rozhodnutí C-42/15 uviedol, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy
už umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Nesúhlasil ani
so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, keď ide o štandardný

zabezpečovací inštitút podľa § 551 OZ a uzavretá dohoda jej všetky podstatné náležitosti obsahuje.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného považovala v časti neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy rozsudok za vecne správne. Poukázala na rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré vo tejto otázke
rozhodli obdobne.

8. Odvolací súd uznesením zo dňa 27. júna 2023 č. k. 5CoCsp/12/21-254 v neprávoplatných výrokoch
I., V. až VII. rozsudok súdu prvej inštancie pre prekážku veci rozsúdenej podľa § 161 ods. 2, § 230, §
389 ods. 1, písm. a/ a § 391 ods. 1 CSP zrušil v rozsahu zrušenia konanie zastavil.

9. Na dovolanie žalobkyne dovolací súd uznesením zo dňa 29. januára 2025 sp. zn. 3 Cdo/35/23

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa záverov dovolacieho
súdu odvolací súd založil predmetný spor na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, ktorý
ustanovenie § 161 ods. 1 a 230 CSP neaplikoval, nesprávne bez toho, aby si splnil manudukčnú
povinnosť, vyplývajúcu z ustanovenia § 382 CSP, ktorým postupom došlo k porušeniu práva žalobkyne
na spravodlivý proces žalobkyne.

10. V ďalšom konaní odvolací súd vyzval strany k možnému použitiu ustanovenia § 161 ods. 2 a § 230
CSP.

11.Žalobkyňazopakovalaargumentáciuzdovolaniaoformalistickomvýkladeprekážkyveciprávoplatne

rozsúdenej odvolacím súdom, poukázala na vývoj judikatúry v otázke vzťahu žaloby na plnenie a
určovacej žaloby, predovšetkým na rozhodnutie českého najvyššieho súdu R 82/2014, v zmysle ktorého
nemôže obstáť záver, že právoplatnosť rozsudku možno vztiahnuť aj na rozhodnutie o prejudiciálnej
otázke, ktorá je v odôvodnení. Tvrdila, že nejde o totožnosť predmetu konania, ak nie je totožný i petit.
Poukázala tiež na rozhodnutie dovolacieho súdu R 47/2020, týkajúce sa síce otázky danosti naliehavosti

právneho záujmu, avšak jeho závery považovala za relevantné aj pre posudzovanie prekážky rei
iudicatae vo vzťahu medzi žalobou na plnenie a žalobou na určenie. K strate naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení nedochádza ani v prípade, ak by rozhodnutie o žalobe na plnenie
nepokrylo celý obsah právneho vzťahu medzi stranami. Tvrdila preto, že aktuálny judikatórny trend votázke nazerania na koexistenciu vzťahu určenia a plnenia prekonal súdnu prax, ktorá na tento vzťah
nazerala cez princíp subsidiarity určovacej žaloby, ktorý de facto nepripúšťal, aby popri sebe existovali
dva rozsudku, určovací rozsudok a rozsudok na plnenie. Vytkol súdu, že konanie zastavil pre prekážku

rozsúdenej veci bez toho, aby sa zamyslel nad tým, či je rozhodnutím v konaní o žalobe na plnenie
vyčerpaný celý predmet konania o určovacej žalobe, čím de facto prihliadol výlučne na právny záujem
žalovaného.

12. Žalovaný navrhol pre prekážku veci rozsúdenej v napadnutých častiach rozsudok súdu prvej

inštancie zrušiť a konanie zastaviť. Tvrdil, že podľa ustálenej súdnej praxe rozsudok o žalobe na plnenie
tvorí prekážku rei iudicatae vo vzťahu k žalobe na určenie.

13. Dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu s ohľadom na zachovanie princípu právnej istoty
u žalobkyne v tom, že odvolací súd (napriek povinnosti ex offo skúmať procesné podmienky) bude
nahliadať na spor rovnako ako súd prvej inštancie (čl. 2), a pokiaľ nie, umožní sa im k tomuto názoru

vyjadriť. Podľa názoru odvolacieho súdu práve z dôvodu toho istého princípu právnej istoty prejednaniu
a rozhodnutiu veci bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae). Cieľom
tejto procesnej podmienky je nepochybne, aby ten istý spor nebol vyriešený v rôznych konaniach rôzne.

14. Odvolací súd v celom rozsahu zotrváva na svojom závere o tom, že prejednaniu a rozhodnutiu sporu
o žalobe na určenie, že spotrebiteľská zmluva o úvere č. 7110121 zo dňa 12.06.2012, na základe ktorej
žalobkyňa čerpala spotrebiteľský úver vo výške 3.300 €, je bezúročná a bez poplatkov (spolu s ostatnými
určeniami) bráni prekážka veci rozsúdenej v spore, vedenom z iniciatívy žalovaného na základe tej
istej spotrebiteľskej zmluvy na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12Csp/73/17, právoplatne

skončenom dňa 27.05.2022, upravená v ustanovení § 230 CSP. Odvolací súd opätovne poukazuje na
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, napr. v rozhodnutiach 5Cdo/280/2010, R 110/2003, R 2/2011 a
4 Cdo 144/2024.

15. S ohľadom na uvedené rozhodnutia občianskoprávneho kolégia dovolacieho súdu, odvolací súd

sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobkyne, že pre posúdenie danosti prekážky rei iudicatae je potrebné (a
možné) vec posudzovať v zmysle judikátu R 47/2020, ktorý ako správne uviedla, sa týka otázky danosti
existencie naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom určení, vychádzajúci z právneho
stavu do 30.6.2016.

16. V čase prijatia judikatúry dovolacím súdom (bod 13, takisto podľa stavu do 30.6.2016) žaloba
na určenie vždy mala iný petit, než žaloba na plnenie. Rovnako sa vždy vychádzalo z premisy, že
právoplatným sa stáva len výrok rozhodnutia súdu.

17. Pokiaľ v súvislosti s rozhodnutím R 47/2020 vytkla odvolaciemu súdu, že sa nezaoberal otázkou, či v

spore o žalobe na plnenie bol vyčerpaný celý predmet sporu o žalobe na určenie, samotná žalobkyňa sa
vo vyjadrení na základe výzvy odvolacieho súdu podľa § 382 CSP k tejto ňou nastolenej otázke nijako
nevyjadrila.

18. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vo veci strán sporu sp. zn. 12Csp/73/17 o žalobe

na plnenie vyplýva, že súd prvej inštancie de facto akceptoval v spore argumentáciu žalobkyne
(tam žalovanej), ktorou odôvodňovala i žalobu na určenie. Súd napokon žalobkyňu zaviazal len na
nevýznamné plnenie v rozsahu 155, 62 € s príslušenstvom (úver 3.300 €). Jediná otázka, ktorú súd
v spore o žalobe na plnenie (prejudiciálne) nevyriešil, je otázka platnosti dohody o zrážkach zo mzdy
žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu je táto otázka pre žalobkyňu už celkom bezpredmetná.

Rozsah dlhu žalobkyne zo spotrebiteľskej zmluvy je už totiž právoplatne ustálený súdom, nezávisí od
vôle obchodníka (žalovaného), čo v konečnom dôsledku žalobkyňa v tejto časti žalobou sledovala.

19. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že predovšetkým z dôvodu novej konštrukcie medzitýmneho
rozsudku podľa § 214 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 bez výslovnej úpravy v procesnom predpise) treba

podľa právnej vedy prehodnotiť judikatúru o vzťahu žaloby na plnenie a určovacej žaloby, ktorá suplovala
absenciu právnej úpravy medzitýmneho rozsudku (napr. Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 838 s.). Súčasne však podľa komentára toho istého autora kuustanoveniu § 214 ods. 2 CSP (791-793 s.) spoločenský účel tejto právnej úpravy je zamedzenie
množeniu žalôb, súvisiacich s tou istou vecou, prejednávaných rôznymi súdmi.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu za stavu, keď žalobkyňa podala žalobu na určenie krátko pred
podaním žaloby na plnenie žalovaným, túto následne nezobrala späť a v spore o žalobe na plnenie
nepodala návrh podľa § 214 ods. 2 CSP a ani žalovaný nepodal návrh na prerušenie konania o žalobe na
určenie (nesprávne súd prvej inštancie neprávoplatne prerušil konanie o žalobe na plnenie) i s ohľadom
na absenciu záujmu žalobkyne na požadovaných určeniach pre výsledok sporu o žalobe na plnenie v

zásade v jej prospech (bod 18), racionálnemu usporiadaniu vzťahov medzi stranami, i s prihliadnutím na
princíp právnej istoty, zodpovedá odvolacím súdom zvolený postup podľa judikatúry, na ktorú poukázal.

21. Rozhodnutie českého najvyššieho súdu R 82/2014, na ktoré v dovolaní i vo vyjadrení žalobkyňa
poukázala, nie je rozhodnutím v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP. Za najvyššie súdne autority je potrebné
považovať medzinárodne súdy (ES, ESĹP), Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR. Z jeho právnej vety

však nevyplýva, že došlo k posunu judikatúry tvrdeným smerom.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu v odvolaním
napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie v rozsahu zrušenia zastavil (§ 389
ods. 1, písm. a/ v spojení s § 230, § 391 ods. 1, § 161 ods. 1, 2 CSP).

23. Stranám nepriznal náhradu trov konania prvoinštančného, odvolacieho konania a dovolacieho
konania, keď stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania nemožno jednoznačne určiť (§ 256
ods. 1 CSP). Žalobkyňa podala určovaciu žalobu ako prvá, avšak v spore o žalobe na plnenie jej boli
priznané trovy konania (v oboch sporoch totožná argumentácia). Žalovaný podal žalobu na plnenie, keď

istina úveru nebola celkom splatená, žaloba na plnenie má v zásade prednosť pred žalobou na určenie.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).