Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. jún 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/324/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121210929
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7121210929.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci oprávneného A. B.
nar. X.X.XXXX bývajúceho na C. D. E. X F. G. dieťaťa rodičov: H. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na C.
D. E. X F. G. právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom na G. D.
E. XX F. G. a I. B. nar. X.X.XXXX bývajúceho na C. D. E. X F. G., prechodne bývajúceho na B. D. E.

XX F. G. právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hopferova s.r.o. so sídlom na Bajzovej ul. č. 2
v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného za účasti kolízneho opatrovníka Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice počas maloletosti oprávneného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Košice I z 5.9.2022 č.k. 20P/9/2021-235 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku IV. o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Nariaďuje opravu záhlavia rozsudku o doplnenie dátumu narodenia otca a výroku I. rozsudku v časti
počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Mení rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 13.7.2011, sp. zn. 23C/136/2009-102 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Košice, sp. zn. 7CoP/354/2011-120 zo dňa 2.4.2012 tak, že otec je povinný
prispievať na výživu syna A. B., nar. X.X.XXXX sumou 90 Eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred
k rukám matky a to odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Dlžné výživné za obdobie od 3.12.2021 do 5.9.2022 vo výške 362,60 Eur je otec povinný uhradiť k

rukám matky do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Navrhovateľka má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45 %.

2. Rozhodol tak o návrhu matky vtedy ešte maloletého A., ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na
200 Eur mesačne, zaplatenia dlžného výživného do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a náhrady
trov konania od otca v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie posúdil návrh na priznanie náhrady trov
konania podľa § 255 CSP a priznal navrhovateľke nárok v rozsahu 45%, pretože vo veci bola len
čiastočne úspešná.

3. Proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací
súd zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov konania neprizná nárok na náhradu trov konania podľa § 52zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Má za to, že súd prvej inštancie
v danej veci neaplikoval správny právny predpis. Uviedol, že predmetom konania je zvýšenie výživného
pre maloleté dieťa, čo je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 písm. c/ CMP.

V Civilnom mimosporovom poriadku je obsiahnutá špeciálna úprava trov konania v ustanoveniach § 49
ods. 1, § 52 a § 55. Súd prvej inštancie mal preto aplikovať vo veci ustanovenie § 52 CMP a podľa neho
žiadnemu z účastníkov konania nepriznať nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie nielenže
pri rodinnoprávnej veci aplikoval zásadu úspechu a matke priznal nárok na náhradu trov konania,
dokonca rozhodoval na základe úplne iného právneho predpisu, a to Civilného sporového poriadku.

Žiadnym spôsobom pritom súd prvej inštancie neuviedol, prečo sa odchýlil od úpravy obsiahnutej
vCivilnommimosporovomkonaní.Vdanejvecisapritomvôbecnejednáosporovékonanieanejednása
ani o situáciu, kedy by súd považoval priznanie náhrady trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu za
spravodlivé v zmysle ust. § 55 CMP. Pokiaľ by prišlo k uplatneniu nároku na náhradu trov konania a súd
dospeje k záveru, že sú tu okolnosti, s ohľadom na ktoré je spravodlivé priznať náhradu trov konania,
mal by účastníka, ktorý má byť zaviazaný na náhradu trov konania na túto skutočnosť vopred upozorniť

a dať mu priestor na predstavenie prípadných opačných argumentov.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrval na svojich vyjadreniach a navrhol rozhodnúť
s poukazom na najlepší záujem dieťaťa.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

6. Výroky rozsudku o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom a o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti
neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§
367 ods. 2 CSP).

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 389 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

9. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

10. Odôvodnenie rozhodnutia má podľa ustálenej súdnej praxe spĺňať požiadavku vysvetlenia

a posúdenia podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, ktoré skutočnosti súd
prvej inštancie považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal pri
rozhodovaní a ako ich hodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Z § 191 ods. 1 CSP vyplýva, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť,
napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní

rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach totiž neznamená, že by
súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o
ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať
sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom

svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania,
zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod.
a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti jepotrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a
ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom,
z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia

podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe
zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola
preto vec rozhodnutá. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré
je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,
ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok

46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne
argumentovaťprotirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchopravnýchprostriedkov,tátovadabráni
odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné,
lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

12. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

13. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

14. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

15. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

16. Konania vedené podľa zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok sa podstatným
spôsobom líšia od sporových konaní vedených podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
Sporové konanie plní reparačnú funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už
jestvujúceho sporu o právo t.j. konkrétneho právneho konfliktu. Naproti tomu, mimosporové konanie

plní funkciu preventívnu, pričom jeho cieľom je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť
úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen
v spôsobe začatia konania, v postavení účastníkov, v odlišných možnostiach dispozície konaním, v
aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke náhrady trov konania. Rozdiel od sporového
konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci, v mimosporových konaniach

primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda
sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení § 53 až 55 CMP.
Výnimkou upravenou v § 55 CMP je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to
s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa
tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, preto materiálny korektív spravodlivého požadovania

náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

17. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom

výroku o trovách konania aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z §
379 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý výrok
rozhodnutia je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b a c) CSP, pretože je odôvodnený len použitím
§ 255 CSP, ktorý sa na predmetnú vec vôbec nevzťahuje. Z rozhodnutia nevyplývajú žiadne úvahy,
ktorými sa súd prvej inštancie spravoval, keď podriadil svoje rozhodnutie o trovách konania pod § 255

CSP, napriek tomu, že Civilný mimosporový poriadok obsahuje špeciálnu právnu úpravu trov konania, ak
je predmetom konania zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, ktoré je konaním vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých spadajúcim pod ust. 111 CMP a výživné plnoletých osôb, ktoré je konaním vedeným
podľa § 154 CMP. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v predmetnej veci neaplikoval správnyprávnypredpis,vecnesprávneprávneposúdil,riadnesvojerozhodnutieneodôvodnilanezaoberalsaani
možnosťou využitia materiálneho korektívu upraveného v § 55 CMP, odvolací súd nemohol o odvolaní
sám rozhodnúť, pretože by tým účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom a eventuálne

sa voči prijatým záverom ďalej brániť prostredníctvom riadneho opravného prostriedku. Z uvedených
dôvodov mohol len napadnutý výrok rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušiť a v tejto časti vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. V ďalšom konaní teda bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť dôvody nepreskúmateľnosti

napadnutého výroku rozsudku, aplikovať ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, zaoberať
sa v tejto súvislosti aj možnosťou použitia § 55 CMP, vyzvať účastníkov konania na vyjadrenie k aplikácii
nových právnych predpisov, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť dôkazy
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v
súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli spätne
preskúmateľné a boli logicky správne a presvedčivé.

19. Podľa § 224 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd kedykoľvek aj
bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd
vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

20. Odvolací súd si zároveň všimol, že súd prvej inštancie sa dopustil zrejmej nesprávnosti pri písomnom
vyhotovení rozsudku, keď v jeho záhlaví neuviedol dátum narodenia otca a následne vo výrokovej
časti rozsudku označoval tohto účastníka konania už len ako „otec“. Účastníci konania pritom musia
byť identifikovaní nezameniteľným spôsobom, čo znamená, že v písomnom vyhotovení rozsudku je
potrebné použiť také údaje, aké zákon vyžaduje v § 133 CSP, v zmysle ktorého sa fyzická osoba

označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným
identifikačným údajom. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu
časť rozhodnutia. Sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania, preto musí byť
určitý, konkrétny a vykonateľný, aby o týchto nevznikli žiadne pochybnosti a eventuálne ďalšie nezhody.
Osobitne v mimosporových konaniach, v ktorých súd nie je viazaný návrhom účastníkov, výrok musí

byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom
konania. V danej veci súd prvej inštancie vo výroku I. zvýšil výživné od otca pre vtedy ešte maloletého
A. na 90 Eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku, avšak následne v bode II. rozsudku vyčíslil dlh
na výživnom už od 3.12.2021, kedy matka doručila súdu návrh na zvýšenie výživného. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ako aj z výroku II. je možné vyvodiť, že súd prvej inštancie zvýšil výživné od otca

pre vtedy ešte maloletého A. od podania návrhu. Z uvedených dôvodov bude povinnosťou súdu prvej
inštancie opraviť aj túto zrejmú nesprávnosť a výrok I. v časti týkajúcej sa počiatku zvýšenej vyživovacej
povinnosti otca „odo dňa právoplatnosti rozsudku“ zosúladiť s výrokom II. o počiatku dlžného výživného,
ako aj so samotným odôvodnením rozhodnutia od 3.12.2021.

21. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie bezodkladne vydať opravné uznesenie podľa
§ 224 CSP a toto doručiť všetkým subjektom konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).