Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 56Cb/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125200712
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125200712.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore navrhovateľa: A. B. C., C. C. B. X,XXX XX D., E.: XX XXX XXX, právne
zastúpený: XXXXXXXX F. B., C., C. C. : G. XX, XXX XX H. – I. J. C. I., E. : XX XXX XXX, proti odporcovi:
K. L., C., C. C. H. K. X, XXX XX L., E.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX, doručený

Okresnému súdu Žilina dňa XX.XX.XXXX z a m i e t a.

II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ domáhal voči
odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi nakladať ako predať,

darovať zameniť, založiť, zriadiť vecné bremeno, predkupné právo, dohodnúť zabezpečovací prevod
právaknehnuteľnosti,vložiťdoprávnickejosoby,urobiťpredmetomakejkoľvekdražbyaleboinakzaťažiť
alebo previesť nehnuteľnosti :
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode bez čísla, na prízemí, v obytnom dome súp. č. XXX
nachádzajúcom sa na pozemku parc. B. J. XXXX M. N. XXX I., druh pozemku zast. plocha a nádvorie
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve

a na pozemku XXX/XXXX, O.. P. G. J. XXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode bez čísla, na prízemí, v obytnom dome súp. č. XXX
nachádzajúcom sa na pozemku parc. B. J. XXXX M. N. XXX I., druh pozemku zast. plocha a nádvorie
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve
a na pozemku XXX/XXXX, O.. P. G. č. XXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. XX, suterén, v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom

sa na pozemku parc. B. J. XXXX M. N. XXX I., druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku XXX/XXXX, O.. P. G. č. XXXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. XX, suterén, v obytnom dome súp. č. XX nachádzajúcom
sa na pozemku parc. B. J. XXXX M. N. XXXX I., druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na

pozemku XXX/XXXXX, O.. P. G. J. XXXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. X, C., v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom
sa na pozemku parc. B. J. XXXX/X M. N. XXX I., druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku XXXX/XXXXX, O.. P. G. J. XXXXXX, dotknutý pozemok k parc. č. B. XXXX/X M. N. XXX I.,
zast. plocha a nádvorie

- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. XX, prízemie, v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom
sa na pozemku parc. B. J. XXXX M. N. XXX I., druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátanespoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku XXX/XXXX, O.. P. G. č. XXXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. XX, suterén, v obytnom dome súp. č. XXXX nachádzajúcom

sa na pozemku parc. B. J. XXXX M. N. XXX I., druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku XXX/XXXXX, O.. P. G. J. XXXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. XX, Q., v obytnom dome súp. J. XXX nachádzajúcom sa na
pozemkuparc.B.J.XXXXM.N.XXXI.,druhpozemkuzast.plochaanádvorievrátanespoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na pozemku XXX/XXXX,
O.. P. G. J. XXXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. XX, suterén, v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom
sa na pozemku parc. KNC J. XXXX M. N. XXX I., druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku XX/XXXX, zap. na G. J. XXXXX

- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. X, suterén, v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom
sa na pozemku parc. KNC č. XXXX M. N. XXX I., druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku XX/XXXX, O.. P. G. J. XXXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. X, suterén, v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom

sa na pozemku parc. KNC č. XXXX M. N. XXX I., druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku XX/XXXX, zap. na LV č. XXXXX
-nebytovýpriestorbezčísla,vovchodeč.X,suterén,vobytnomdomesúp.č.XXXnachádzajúcomsana
pozemkuparc.B.J.XXXXM.N.XXXI.,druhpozemkuzast.plochaanádvorievrátanespoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na pozemku XX/XXXX,
O.. P. G. J. XXXXX
-nebytovýpriestorbezčísla,vovchodeč.X,suterén,vobytnomdomesúp.č.XXXnachádzajúcomsana
pozemkuparc.B.J.XXXXM.N.XXXI.,druhpozemkuzast.plochaanádvorievrátanespoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na pozemku XX/XXXX,

zap. na LV č. XXXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. X, prízemie, v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom
sa na pozemku parc. B. J. XXXX M. N. XXX I., druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku XX/XXXX, O.. na LV č. XXXXX

- stavba, druh stavby budova technickej vybavenosti, popis stavby N. H., súp. č. XXXX, postavená na
pozemku parc č. XXXX, zap. na LV č. XXXXX
- stavba, druh stavby iná budova, popis stavby trafostanica, súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc
č. XXXX/X, zap. na LV č. XXXXX
- stavba, druh stavby iná budova, popis stavby centrálna výmenníková stanica, súp. č. XXXX, postavená

na pozemku parc č. XXXX, zap. na LV č. XXXXX
- stavba, druh stavby iná budova, popis stavby oddeľovacia stanica tepla, súp. č. XXXX, postavená na
pozemku parc č. XXXX/X, zap. na LV č. XXXXX
- pozemok parc. KNC č. XXXX/X M. N. XX I., zast. plocha a nádvorie, zap. na č.l. XXXXX
- pozemok parc. KNC č. XXXX/X M. N. XX I., O.. plocha a nádvorie, zap. na č.l. XXXXX

- pozemok parc. KNC č. XXXX/X M. N. XX I., zast. plocha a nádvorie, zap. na č.l. XXXXX
- VS Q. E., C.. č. XX na pozemku parc. č. XXXX, zap. na LV XXXXX
- VS Q. E. P. Q. parc. č. XXXX, zap. na LV XXXXX
- VS R. XX, na pozemku parc. č. XXXX, zap. na LV XXXXX
- VS R. XX na pozemku parc. č. XXXX, zap. na LV XXXXX

- VS R. XX F. XX na pozemku parc. č. XXXX, zap. na LV XXXX
- N. R. XX F. XX na pozemku parc. č. XXXX, zap. na LV XXXX
- VS R. XX F. XX na pozemku parc. č. XXXX, zap. na LV XXXXX
- VS H. E.- Q. P. Q. Q. J. XXXX, zap. na LV XXXXX,
a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej v konaní o určenie, že vlastníkom časti podniku

„Centrálne zásobovanie teplom“ je odporca. Zároveň žiadal, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť
podať žalobu o určenie, že vlastníkom časti podniku „Centrálne zásobovanie teplom“ je odporca do 60
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a priznať navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu
100%.2. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresný súd Žilina domáha
voči odporcovi úhrady pohľadávky vo výške X XXX XXX,XX S. s príslušenstvom. Konanie je vedené na

Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX a k dnešnému dňu nie je ukončené. Pohľadávka
navrhovateľa uplatnená vo vyššie uvedenom konaní vznikla na základe odstúpenia od Zmluvy o dielo
č. XXXX/X/XX O. T. XX.XX.XXXX N. O. T. J. X O. T. XX.XX.XXXX (ďalej len ako „zmluva o dielo“).
Na základe zmluvy o dielo navrhovateľ pre odporcu zhotovoval dielo – stavbu s názvom „Výstavba
mestskej plavárne v Ružomberku“ za cenu celkom vo výške X XXX XXX,XX S. bez DPH. Uviedol,

že navrhovateľ sa v rámci predmetného konania domáhal aj vydania zabezpečovacieho opatrenia,
a to návrhom zo dňa XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnil okrem iného aj tým, že ohrozenie výkonu
rozhodnutia vidí v tom, že celková zadlženosť odporcu je XX,XX %, čo vyplýva z účtovnej závierky
a verejne dostupných zdrojov na portáli finstat, pričom odporca je dlhodobo v strate, a to kontinuálne
od roku 2018 minimálne do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V prípade,
ak súd žalobe vyhovie, záväzky odporcu vykázané v účtovných výkazoch za obdobie pred podaním

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by vzrástli o pohľadávku navrhovateľa a tým by
odporca vykázal záporné vlastné imanie. Okresný súd Žilina Uznesením č. k. XXXX/XXX/XXXX - XXX
O. T. XX.XX.XXXX zabezpečovacie opatrenie vydal a na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu
zriadil záložné právo (ďalej len ako „zabezpečovacie opatrenie“). Zabezpečovacie opatrenie nadobudlo
vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Odporca podal voči zabezpečovaciemu opatreniu odvolanie zo dňa

XX.XX.XXXX, ktoré odôvodnil okrem iného aj tým, že je spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom je
mesto Ružomberok. Mestské zastupiteľstvo mesta Ružomberok prijalo Uznesenie č. XX/XXXX, ktorým
súhlasilo, aby odporca financoval výstavbu úverom, ktorý si zoberie, pričom mesto L. H. kryť splátky
úveru a úroky z neho po dobu výstavby a splácania úveru. P. I. L. N. do základného imania odporcu
nepeňažný vklad – pozemok, na ktorom mala byť výstavba realizovaná, v hodnote XXX XXX,XX S..

Mestské zastupiteľstvo mesta L. T. XX.XX.XXXX Q. U. J. XXX/XXXX, ktorým schválilo za účelom
prefinancovania výstavby postupné zvyšovanie základného imania odporcu v období od XX.X.XXXX
T. XX.X.XXXX o sumu celkom X XXX XXX,XX S.. Uviedol, že odporca ďalej uviedol, že uzavrel dňa
XX.XX.XXXX C. C. C., F.. O. M. V. J. XXX/XX/XX, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver na
financovanie výstavby vo výške X XXX XXX,XX S.. Odporca ďalej v odvolaní uviedol, že - z účtovnej

závierky odporcu za rok 2022 vyplýva hodnota majetku v celkovej výške XX XXX XXX,XX S., pričom
len hodnota dlhodobého hmotného majetku zodpovedá sume XX XXX XXX,XX S. (P. uviedol, že podľa
výročnej správy za rok XXXX, majetok odporcu za rok XXXX nepresiahol X XXX XXX,XX S., právny
zástupca odporcu uviedol hodnoty brutto a nie netto ako po správnosti mal), - je serióznou spoločnosťou
nakladajúcou s verejnými zdrojmi, pod verejnou kontrolou orgánov mesta L., - je výlučným vlastníkom

tepelných rozvodov v meste L., a teda má zabezpečený trvalý a doslova istý zdroj príjmov, - výnosy
z jeho hospodárskej činnosti za rok XXXX T. sumu X XXX XXX,XX EUR, pričom tieto v roku XXXX
mali ešte narásť a je dôvodný predpoklad, že budú rásť aj v nasledujúcich rokoch, - je vo vynikajúcej
ekonomickej kondícii, disponuje majetkom postačujúcim na uhradenie záväzkov, nerobí žiadne úkony
smerujúce k ukracovaniu svojich veriteľov, a je úplne vylúčené, aby neplnil reálne a oprávnené nároky

tretích osôb. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. XXXXX/XX/XXXX - XXX O. T. XX.XX.XXXX
zabezpečovacie opatrenie potvrdil. Odporca následne podal ústavnú sťažnosť, na základe ktorej V. C.
C. U. Krajského súdu č. k. XXXXX/XX/XXXX – XXX O. T. XX.XX.XXXX O. a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Krajský súd Uznesením č. k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX O. T. XX.XX.XXXX zabezpečovacie
opatrenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie M. C. D.. K dnešnému dňu M. C. D. M. zabezpečovacom

opatrení nerozhodol. Krátko na to, ako Krajský súd v Banskej Bystrici vydal uznesenie, ktorým zrušil
zabezpečovacie opatrenie (XX.XX.XXXX), odporca uzatvoril so spoločnosťou I. Q. L. C. zmluvu o
predaji časti podniku, a to dňa XX.XX.XXXX. Zmluva bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa
XX.XX.XXXX, F. R. V. P. T. XX.XX.XXXX. Touto zmluvou odporca previedol na I. Q. L. C. J. Q. – „K.
O. R.“. A teda v zásade celú tú časť podniku, z ktorej, ako sám uviedol v odvolaní, má zabezpečený

trvalý a doslova istý zdroj príjmov, z ktorého je schopný splácať svoje záväzky a aj záväzok voči
navrhovateľovi. Z ustanovenia čl. 5 zmluvy o predaji podniku vyplýva, že kúpna cena má byť určená
v budúcnosti, a to na základe znaleckého posudku alebo majetkovou metódou. Z lustrácie vykonanej
vo vzťahu k príslušnému katastru nehnuteľností pravdepodobne návrh na vklad vlastníckeho práva
na základe zmluvy o predaji podniku podaný k dnešnému dňu nebol. Touto zmluvou teda odporca

vyviedol podstatnú časť svojho podniku, ktorá predstavovala jeho základný zdroj príjmov, ktoré by mohli
slúžiť na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Odporca postúpil aj práva a povinnosti zo zmlúv o
vedení bankového účtu: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Mestské zastupiteľstvo mesta L. U. T. XX.XX.XXXX schválilo uznesením č. XXX/XXXX prevzatie, resp.prijatie úveru, ktorý bol poskytnutý odporcovi C. C., F. na financovanie výstavby mestskej plavárne
v Ružomberku, ale zrejme nebol odporcom čerpaný, a teda už v čase spísania odvolania odporca
vedel, že tento úver nebude možné použiť na financovanie pohľadávky navrhovateľa, hoci sa na túto

skutočnosť odvolával ako dôvod, pre ktorý tu nie sú dôvody, že exekúcia bude ohrozená. V odvolaní tak
aj v tomto ohľade uvádzal nepravdivé skutočnosti. Z materiálu predkladaného k návrhu tohto uznesenia
Mestskému zastupiteľstvu mesta Ružomberok v časti C. Dôvodová správa sa okrem iného uvádza, že
distribúciateplajehlavoučinnosťouodporcu.Uvedenépodporujetvrdenie,žeodporcazmluvouopredaji
podniku previedol svoj jediný zdroj príjmov. Ďalej sa v časti C. Dôvodová správa uvádza, že prevzatie

úveru sa navrhuje aj napriek existencii sporu s navrhovateľom, a teda Mestské zastupiteľstvo mesta L.
s veľkou pravdepodobnosťou malo informáciu o tomto spore a aj o výške pohľadávky navrhovateľa a
napriek tomu prevzatie úveru mestom L. schválilo. Možno predpokladať, že po predaji časti podniku u
odporcu zostala iba časť podniku, ktorá sa týka prevádzky plavárne. Ako vyplýva z výročnej správy za
rok 2023, v roku XXXX M. dosiahol z prevádzky plavárne stratu vo výške XX XXX,XX S.. Zo súvahy
vyplýva, že za rok XXXX M. dosiahol kladný hospodársky výsledok, avšak je zjavné, že ho dosiahol

práve z činnosti tej časti podniku, ktorú zmluvou o predaji podniku previedol. Zmluvou o predaji podniku
tedaodporcapreviedolvšetoksvojhnuteľnýanehnuteľnýmajetok,okrempozemku,naktorommalastáť
stavba mestskej plavárne, ktorú mal navrhovateľ postaviť, a to zrejme aj z dôvodu, že tento pozemok je
zaťažený záložným právom v prospech C. C., F., B. v tomto momente už pravdepodobne zabezpečuje
záväzok z úveru, ktorý prevzalo mesto Ružomberok. Skutočnosť, že činnosť prevádzkovania mestskej

plavárne odporcom je stratová, potvrdzuje aj fakt, že mesto L. O. o poskytnutí dotácie na prevádzku na
rok XXXX K. – XXXXXXXX/XXXX O. T. XX.XX.XXXX, ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv
dňa XX.XX.XXXX a nadobudla účinnosť dňa XX.XX.XXXX, poskytlo odporcovi dotáciu vo výške XXX
XXX,XX S.. R. z uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta L. J. XXX/XXXX, ktorým bola schválená
pôžička vo výške XXX.XXX,XX S. od mesta Ružomberok pre odporcu, vyplýva, že hospodárska činnosť

odporcu je stratová. Z vyššie uvedeného je viac než zrejmé, že časť podniku, ktorú odporca nepreviedol,
predstavuje stratovú hospodársku činnosť. Uviedol, že považuje svoju pohľadávku za odôvodnenú a
je toho názoru, že v konaní o jej priznanie bude úspešný. Do toho momentu, vzhľadom na postup
odporcu, však odporca zjavne nebude mať žiaden majetok a ani hospodársku činnosť, z ktorej by
mohol dosahovať príjmy, z ktorých by pohľadávku navrhovateľa uspokojil. Uviedol, že je toho názoru,

že odporca previedol časť svojho podniku práve so zámerom vyhnúť sa uspokojeniu jeho pohľadávky.
Navyše, z lustrácie zverejnených uznesení Mestského zastupiteľstva mesta L. zistil, že I. O. I. L.
nerokovalo o predaji časti podniku odporcu a neprijalo ohľadom takéhoto postupu žiadne uznesenie.
Poukázal na to, že ide o časť podniku, ktorá zabezpečuje rozvod a výrobu tepla pre celé mesto
Ružomberok, a teda ide o úkon, ktorý je základnou otázkou týkajúcou sa života mesta a nie je možné,

aby bol takýto úkon urobený bez toho, aby došlo k jeho schváleniu mestským zastupiteľstvom. Zároveň,
v zmysle Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Ružomberok, platnými a účinnými od
XX.XX.XXXX a jeho § 11 ods. 3 a 4 primátor mesta síce vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia
odporcu, avšak toto ustanovenie odkazuje (odkaz pod čiarou č. 18) na § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí

v znení neskorších predpisov. Uviedol, že z uvedených ustanovení je potrebné vyvodiť, že aj pri výkone
pôsobnosti valného zhromaždenia odporcu musí primátor mesta postupovať v zmysle uvedených
ustanovení (ustanovenia sú citované nižšie) a môže v rámci výkonu pôsobnosti vlastného zhromaždenia
rozhodnúť o prevode majetku odporcu len na základe uznesenia mestského zastupiteľstva. Uviedol,
že vzhľadom na spôsob určenia ceny v zmluve o predaji podniku a celkovo na postup odporcu pri

uzatváraní zmluvy o predaji časti podniku (najmä na absenciu súhlasu Mestského zastupiteľstva) je len
ťažko možné predpokladať, že kúpna cena bude zo strany kupujúceho uhradená riadnym bankovým
prevodom. Poukázal aj na to, že kupujúcim podľa zmluvy o predaji časti podniku je I. Q. L., C., ktorého
jediným spoločníkom je opäť mesto L.. Mestský podnik L., C. H. O. G. XX.XX.XXXX, a teda nemožno
predpokladať, že ku dňu uzatvorenia zmluvy o predaji časti podniku dosiahol také hospodárske výsledky,

ktoré by pokryli kúpnu cenu. Vychádzajúc len z hodnoty majetku uvedenej vo výročnej správe za rok
XXXX odporcu, kúpna cena za predaj časti podniku by sa mala pohybovať približne okolo sumy X XXX
XXX,XX S.. Zároveň keďže I. O. mesta Ružomberok neschválilo ani len predaj časti podniku, je len
veľmi ťažké očakávať, že by schválilo financovanie tohto prevodu a poskytlo I. Q. L. za týmto účelom
finančné prostriedky. Ak by k takému niečomu došlo, išlo by o neúčelné a nehospodárne nakladanie

s verejnými finančnými prostriedkami. V zmysle ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v platnom znení (ďalej len ako „Občiansky zákonník“): „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ V zmysle
ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorúvyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.“ V zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“
V zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 písm. j) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom

znení (ďalej len ako „Obchodný zákonník“): „Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom
spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo
zmluvy o predaji časti podniku,“ V zmysle ustanovenia § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Strany
sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od
ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.“ V zmysle ustanovenia § 265

zákona Obchodného zákonníka: „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku,nepožívaprávnuochranu.“Vzmysleustanovenia§476ods.1Obchodnéhozákonníka:„Základné
ustanovenia, Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke
právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci
sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.“ V zmysle
ustanovenia§482Obchodnéhozákonníka:„Predpokladása,žekúpnacenajeurčenánazákladeúdajov

o súhrne vecí, práv a záväzkov uvedených v účtovnej evidencii predávaného podniku ku dňu uzavretia
zmluvy a na základe ďalších hodnôt uvedených v zmluve, pokiaľ nie sú zahrnuté do účtovnej evidencie.
Ak má zmluva nadobudnúť účinnosť k neskoršiemu dátumu, mení sa výška kúpnej ceny s prihliadnutím
na zvýšenie alebo zníženie imania, ku ktorému došlo v medziobdobí.“ V zmysle ustanovenia § 483
ods. 3 Obchodného zákonníka: „Vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza

z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza
vkladom do katastra nehnuteľností. Ustanovenia § 444 až 446 platia obdobne.“ V zmysle ustanovenia §
548 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak
prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť
(§ 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta

to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.“ V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
č. 138/1991 o majetku obcí v platnom znení: „Obecné zastupiteľstvo schvaľuje a) spôsob prevodu
vlastníctva nehnuteľného majetku obce; to neplatí, ak je obec povinná previesť nehnuteľný majetok
podľa osobitného predpisu. b) podmienky obchodnej verejnej súťaže, ak sa má prevod vlastníctva
nehnuteľného majetku obce realizovať na základe obchodnej verejnej súťaže; podmienky obchodnej

verejnej súťaže musia zabezpečiť požiadavky na transparentnú a nediskriminačnú súťaž a nesmú brániť
vytvoreniu čestného súťažného prostredia, c) prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce, ak sa
realizujú priamym predajom alebo obchodnou verejnou súťažou, ak v podmienkach tejto súťaže nebola
určená požadovaná cena nehnuteľného majetku obce, d) prevody vlastníctva hnuteľného majetku obce
nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, e) nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu

určenú v zásadách hospodárenia, f) vklady majetku obce do majetku zakladaných alebo existujúcich
obchodných spoločností, g) koncesné zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesné zmluvy
na poskytnutie služby uzatvorené podľa osobitného predpisu22ab) (ďalej len „koncesná zmluva“), a
to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, h) zámer realizovať zlepšenie energetickej efektívnosti
budovy alebo zariadenia vo vlastníctve obce prostredníctvom energetickej služby s garantovanou

úsporou energie poskytovanej na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor.“ V
zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení: „Obecné zastupiteľstvo
rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené a) určovať zásady hospodárenia
a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony
týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny,

kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, vyhlásiť dobrovoľnú zbierku a ustanoviť jej
podmienky, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1,
rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci
zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta, c)
schvaľovaťúzemnýplánobceaúzemnýplánzónyvrátaneichzmienadoplnkov,atospolusnariadením,

ktorým sa vyhlasuje ich záväzná časť a schvaľovať koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce,
d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok, e) určovať náležitosti
miestnej dane alebo miestneho poplatku, f) vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach
života a rozvoja obce a zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce, g) uznášať sa na nariadeniach, h)
schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení podľa § 21

ods. 1, i) určiť plat starostu podľa osobitného zákona11) a určiť najneskôr XX T. pred voľbami na celé
funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu
rozsah výkonu jeho funkcie, j) voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len „hlavný kontrolór“),
určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi,k)schvaľovaťštatútobce,rokovacíporiadokobecnéhozastupiteľstvaazásadyodmeňovaniaposlancov,
l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu
vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné

právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj
schvaľovaťmajetkovúúčasťobcevprávnickejosobe,m)schvaľovaťzdružovanieobecnýchprostriedkov
a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu,
n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce, o) udeľovať
čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny, p) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce,

prípadneznelkuobce,q)vydávaťsúhlasspričlenenímobcepodľa§2aaods.1,r)upravovaťpodrobnosti
o zložení, právomociach a úlohách orgánov obecného zastupiteľstva podľa § 10 ods. 2 prvej vety, ako
aj o odmeňovaní ich členov, s) schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a
podnety na jej aktualizáciu, ak ide o pozemok vo vlastníctve obce.“ V zmysle ustanovenia § 137 zákona
č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v platnom znení: „Obsah žaloby, Žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý

spôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Uviedol, že je toho názoru, že zmluva o predaji časti podniku je absolútne neplatným právnym úkonom.
A to z nasledovných dôvodov: Z vyššie popísaného skutkového stavu a priložených dôkazov je zjavné,

že odporca sa uzavretím zmluvy o prevode časti podniku snaží vyhnúť splneniu svojej povinnosti v
zmysle ustanovenia § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka, a teda úhrady jeho nárokov z odstúpenia od
zmluvy. Povinnosť odporcu vyplýva zo zákona, a teda účel zmluvy o predaji časti podniku – vyhnúť sa
úhrade pohľadávky navrhovateľa odporuje zákonu. Zmluvou o predaji časti podniku sa zároveň podľa
jeho názoru odporca snaží obísť svoju zákonnú povinnosť uhradiť jeho nároky z odstúpenia od zmluvy. A

teda zároveň zákon obchádza. Vyvedením tej časti podniku, ktorá pre odporcu zabezpečuje hlavný zdroj
príjmov spôsobí, že odporca nebude schopný dosiahnuť príjmy, z ktorých by mohol jeho pohľadávku
uhradiť a tým dôjde k jeho poškodeniu. Zo základných ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich
zmluvu o predaji podniku vyplýva, že podstatnou náležitosťou zmluvy o predaji podniku je aj cena,
ktorú má kupujúci uhradiť. Zmluva o predaji časti podniku kúpnu cenu neobsahuje. V čl. 5 obsahuje

len vágny spôsob jej určenia v budúcnosti, ktorý je podľa nášho názoru zároveň aj neurčitý, rovnako
aj jej splatnosť, keďže je naviazaná na neurčitý dátum predloženia znaleckého posudku. Aj v tomto
smere zmluva o predaji časti podniku odporuje zákonu a je neplatná. Uviedol, že, zmluvu o predaji časti
podniku odporca uzavrel bez toho, aby bol takýto úkon schválený Mestským zastupiteľstvom mesta
Ružomberok. Uviedol, že v článku 4 ods. 4.5 zmluvy o predaji časti podniku sa uvádza, že zmluva o

predaji časti podniku bola schválená rozhodnutím jediného spoločníka. Jediným spoločníkom odporcu
je mesto Ružomberok. Ak by aj primátor mesta Ružomberok rozhodol o schválení zmluvy o predaji
časti podniku, takéto rozhodnutie odporuje zákonu a je neplatné. Rovnako aj zmluva o predaji časti
podniku bez predchádzajúceho súhlasu I. O. I. L. odporuje zákonu a je neplatná a zároveň nie je z tohto
dôvodu urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Uviedol, že s poukazom aj na argumentáciu odporcu

v odvolaní proti zabezpečovaciemu opatreniu je toho názoru, že zmluva o predaji časti podniku je aj v
rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy boli P. C. C. T. ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie
sa, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám (L. X/XXXX). Konanie
odporcu a jeho štatutárneho orgánu, ktoré vyústilo do uzavretia zmluvy o predaji časti podniku, ktorou
je sledovaný účel vyhnúť sa svojej povinnosti plniť záväzky voči navrhovateľovi, je v rozpore s touto

definíciou dobrých mravov. Aj z tohto dôvodu je zmluva o predaji časti podniku neplatná. Uviedol, že
je potrebné taktiež poukázať na to, že I. Q. L., C., ktorý je kupujúcim prevádzanej časti podniku, bol v
zmysle materiálu predkladaného k návrhu uznesenia Mestskému zastupiteľstvu, ktorým bolo schválené
jeho založenie, založený na iný účel, ako v dôsledku predaja časti podniku má aktuálne slúžiť (v materiáli
nie je spomenutý ako účel centrálne zásobovanie teplom). Je otázne, či aj použitie tejto spoločnosti ako

majetku mesta Ružomberok na iný ako Mestským zastupiteľstvom schválený účel je v poriadku a nie je
dôvodom pre neplatnosť zmluvy o prevode časti podniku. K uvedenému poukázal na judikatúru súdov:
P. C. C., C. O. XXXX/X/XXXX, O. T. XX.XX.XXXX: I. „Ak je rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce
rozdelené medzi orgány samosprávy obce, t. j. medzi starostu a obecné zastupiteľstvo, pre platnosť
právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi vôľou obce, ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo a

vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle obce navonok starostom ako jej štatutárnym orgánom.
II. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a
kontrolovať hospodárenie s ním aj v prípade, ak neboli schválené zásady hospodárenia a nakladania
s majetkom obce. P. C. C., C. O. XXXXX/XX/XXXX, O. T. XX.XX.XXXX XX. Jedným zo základnýchrozhodnutí pre oblasť interpretácie spôsobu konania verejnoprávnej korporácie je rozhodnutie P. C.
C. C. O. X K. XXX/XXXX O. XX.X.XXXX, ktoré bolo podrobené ústavnoprávnemu prieskumu a v
ňom formulované závery boli odobrené v náleze V. C. C. C. O.. E.. V. XXX/XX O. X.X.XXXX. Podľa

tohto rozhodnutia je potrebné odlišovať vykonávanie právnych úkonov obce od rozhodovania o týchto
úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry
obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto
vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie
rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené

medzi obecnú radu, štatutárny orgán (starostu) a obecné zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene
právnickej osoby je teda obmedzené iným orgánom. Akcentuje sa tu na prioritu verejného záujmu, kedy
sa okrem ochrany tretích osôb musí zohľadniť aj verejný záujem, rozdelenie kompetencií verejných
volených orgánov, resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov, pričom tieto záujmy môžu prevážiť nad
ochranou právnej istoty tretích osôb a ich dôvery v platnosť právnych úkonov. Rovnako z rozhodnutia
P. C. C. C. O. X M. XX/XXXX F. X M. XX/XXXX z XX. XXXXXXX XXXX N. kontinuita v totožnej

rozhodovacej praxi najvyššieho súdu vo vzťahu k verejnoprávnym entitám - obciam, a to v skutkovo
obdobnej veci ako je vec podrobená prieskumu dovolacieho súdu v prejednávanom prípade. Súdy
tu posudzovali platnosť zmluvy medzi obcou a poskytovateľom služby, kedy služba bola viac ako 10
rokov poskytovaná na základe zmluvy, ktorej platnosť strany nespochybňovali, až pokiaľ nedošlo k
jej súdnemu prieskumu so záverom o absolútnej neplatnosti úkonu, ktorému nepredchádzal súhlas

obecného zastupiteľstva. Tu P. C. konštatoval, že sporná zmluva (o zabezpečení prevádzky a vysielania
mestskej televízie), na základe ktorej žalobca uplatnil právo na zmluvnú pokutu, je neplatná, a to z
dôvodu, že predmetný úkon nebol schválený mestským zastupiteľstvom v zmysle § 11 ods. 4 písm.
a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Podľa vyššie označeného ustanovenia zákona o
obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu

vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu dočasne
prenechaným do hospodárenia obce, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a
kontrolovať hospodárenie s ním. K platnému uzatvoreniu zmluvy bol nevyhnutný súhlas mestského
zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu, ktorý by ako prejav vôle bol obsiahnutý v príslušnom uznesení
mestského,zastupiteľstvaspĺňajúcomtakformálne,akoajmeritórnenáležitosti.Keďževdanomprípade

takýto súhlas ako prejav vôle daný nebol, mala táto skutočnosť za následok konštatovanie absolútnej
neplatnosť zmluvy pre jej rozpor s § 39 OZ. Dovolací súd tu zároveň konštatoval, že neplatnosť zmluvy
nemôže zmeniť ani fakt, že účastníci namietanej zmluvy si podľa nej poskytovali vzájomné plnenia 10
rokov, pretože takéto plnenia nemôžu konvalidovať právny úkon, ktorý je absolútne neplatný.“ O., XXXX,
J.X:„Podľa§39OZneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojimobsahomaleboúčelomodporujezákonualebo

ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom
dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ,
aby zákon nebol dodržaný. Pritom zákonom sa tu myslí nielen Občiansky zákonník, ale aj ďalšie právne
predpisy,ktorémajúprávnusiluzákona.Aksaprávnypredpisnovejprávnejsily(napr.vyhláška)dostane
do rozporu so zákonom, to samo osebe nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Tento úkon však

nesmie obchádzať zákon alebo sa priečiť dobrým mravom. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon
najmä vtedy, ak je porušené spoločenské určenie vzťahu, o ktorý ide.“ Na základe vyššie uvedeného sa
bude navrhovateľ domáhať vyslovenia neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku na súde, resp. určenia,
že vlastníkom časti podniku – Centrálne zásobovanie teplom, ktorá je bližšie špecifikovaná v prílohách
zmluvy o predaji časti podniku, je odporca. Svoj naliehavý právny záujem vidí v tom, že vymožiteľnosť

jehoprávanauspokojeniejehopohľadávkysavdôsledkupredajačastipodnikuodporcomstaloneistým.
Vzhľadom na vyššie uvedené a na skutočnosť, že ešte nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam,ktorésúpredmetompredajačastipodniku,jepodľajehonázorupotrebnébezodkladne
upraviť pomery a zabrániť vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré tvoria
súčasť prevádzanej časti podniku, týmto neodkladným opatrením. Cieľom neodkladného opatrenia je

dosiahnuť, aby vo vlastníctve odporcu ostal aspoň nejaký majetok, z ktorého môže odporca dosahovať
výnosy, ktoré zabezpečia životaschopnosť odporcu a možnosť budúceho uspokojenia pohľadávky
navrhovateľa. V prípade, ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo a súd vyhovie žalobe navrhovateľa
o zaplatenie pohľadávky, je viac než zrejmé, že odporca sa dostane do predlženia a teda úpadku.
Už dnes je možné, že je platobne neschopný, keď jeho náklady musí financovať mesto Ružomberok.

Predĺženie spoločnosti zakladá povinnosť štatutárnemu orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. V
prípade, ak odporca nebude vlastniť žiaden majetok, bude tak úplne zmarené uspokojenie pohľadávky
navrhovateľa. Poukázal aj na to, že pravdepodobne jediným majetkom, ktorý nebol predmetom zmluvy
o prevode časti podniku je pozemok, na ktorom mala byť realizovaná výstavba plavárne. Jeho hodnotapredstavuje cca XXX XXX,XX S. (podľa znaleckého posudku vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX). Táto
hodnota by tak pokrývala menej ako 1/6 pohľadávky navrhovateľa, avšak jeho hodnota je vzhľadom
na zaťaženie záložným právom v prospech C. C., F. Q. nižšia (zabezpečuje už dnes pravdepodobne

úver mesta Ružomberok). Uviedol, že, aby do právoplatného rozhodnutia o určení, že odporca je
vlastníkom majetku prevedeného zmluvou o predaji časti podniku, nedošlo k úplnému zníženiu majetku
odporcu a aby počas tejto doby mal odporca aspoň nejaké výnosy a nenastala u neho povinnosť
podať návrh na vyhlásenie konkurzu, je podľa jeho názoru potrebné, aby mu súd uložil zdržať sa
prevodu nehnuteľného majetku v jeho vlastníctve. Zároveň je zjavné zo všetkých týchto dôvodov, že

v prípade, ak by bol navrhovateľ v konaní úspešný a mal by judikovanú pohľadávku, tak exekúcia
tejto pohľadávky by bola bezpochyby ohrozená a pohľadávku by nebolo z čoho uspokojiť. Podľa jeho
názoru takýto zásah súdu do vlastníckych práv odporcu bude primeraný, a to aj vzhľadom na spôsob,
ktorým k predaju časti podniku došlo, účel, ktorý tým odporca sleduje a zásah do majetkových práv
navrhovateľa, ktorý tým spôsobí. Pohľadávka odporcu predstavuje X XXX XXX,XX S. Vzhľadom na
účinnosť zmluvy o prevode časti podniku a s tým nevyhnutne spojený následný krok (podanie návrhu

na vklad do katastra nehnuteľností, ak sa tak už nestalo) je zrejmé, že obava zo vzniku ujmy je
bezprostredná, dostatočne osvedčená a trvá. Uviedol, že sa domáha vydania neodkladného opatrenia
z dôvodu, že sledovaný účel – zachovanie toho, aby odporca bol solventný a vedel uspokojiť jeho
pohľadávku z výsledkov hospodárenia - nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. §
343 ods. 1 CSP možno zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo

na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. V tejto veci je zrejmé, že obava ohrozenia exekúcie je odôvodnená, avšak
sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a to z dôvodu, že v prípade prevodu
nehnuteľností na inú osobu na základe zmluvy o predaji časti podniku by nebola zachovaná solventnosť
odporcu a nehnuteľnosti by vlastnila tretia osoba, ktorá by z nich profitovala. Nehnuteľnosti, ktoré sú

predmetom zmluvy o predaji časti podniku slúžia na distribúciu a výrobu tepla pre mesto Ružomberok,
teda slúžia pre verejnoprospešný účel, čo môže výkon záložného práva zriadeného zabezpečovacím
opatrením limitovať (užívanie takýchto nehnuteľností je limitované účelom a ich prevádzkovateľ musí
disponovať špeciálnym povolením). Vzhľadom na to, že samostatnou žalobou sa navrhovateľ bude
domáhať určenia, že odporca je vlastníkom prevedenej časti podniku a teda, že zmluva je absolútne

neplatná, vydanie zabezpečovacieho opatrenia nezabezpečí zamedzenie v prevode nehnuteľností
na základe absolútne neplatnej zmluvy. Zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach patriacich
tretej osobe a slúžiacich na verejnoprospešný účel, nebude naplnený účel neodkladného opatrenia,
ktorý navrhovateľ sleduje týmto návrhom. Zároveň nariadeným neodkladným opatrením nedôjde k
obmedzeniu odporcu v ich prevádzkovaní. Uviedol, že vzhľadom na aktuálnu situáciu ohľadom katastra

nehnuteľností osvedčuje vlastníctvo odporcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom neodkladného
opatrenia prílohou č. 1 – zoznam nehnuteľností k zmluve o predaji časti podniku. V prípade, ak by
súd neodkladné opatrenie nevydal, tak by postavil navrhovateľa do situácie, že odporca nedisponuje
majetkom (vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prejde na kupujúceho), a teda nebude vedieť
uspokojiť jeho pohľadávku a navrhovateľ bude zároveň vystavený riziku, že odporca bude povinný podať

návrh na vyhlásenie konkurzu. Uviedol, že vydanie neodkladného opatrenia predstavuje navrhovateľovu
jedinú možnosť, ako tejto situácii zabrániť.

3. Na preukázanie, resp. osvedčenie tvrdených skutočností, navrhovateľ vo svojom podaní označil
a v prílohe súdu ako dôkazy predložil : žalobu, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

uznesenie č.k. XXXX/XXX/XXXX – XXX O. T. XX.XX.XXXX, odvolanie žalovaného voči uzneseniu č.k.
XXXX/XXX/XXXX-XXX O. T. XX.XX.XXXX, uznesenie č.k. XXXX/XXX/XXXX -XXX O. T. XX.XX.XXXX,
U. J. XXXXX/XX/XXXX -XXX O. T. X.X.XXXX, Nález V. C. C. E./XXXX- XX O. T. XX.XX.XXXX, U.
B. C. H. H. J. XXXXX/XXX/XXXX – XXX O. T. XX.XX.XXXX, uznesenie I. O. I. L. XX/XXXX O. T.
XX.XX.XXXX, O. o predaji časti podniku s prílohami, zverejnenie v centrálnom registri zmlúv – C.,

XXXXXXX O. M. postúpení práv a povinností, XXXXXXX O. o postúpení práv a povinností, Uznesenie
mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX, návrh uznesenia – materiálu č. XX, výročnú správu za rok
XXXX, zmluvu o poskytnutí dotácie na prevádzku na rok XXXX, uznesenie Mestského zastupiteľstva
mesta Ružomberok č. XXX/XXXX, I. J. XX k návrhu uznesenia, predpoklad vyúčtovania výstavbovej
skupiny na rok XXXX, zmluvu o pôžičke, zásady hospodárenia, uznesenie mestského zastupiteľstva č.

XXX/XXXX, materiál k návrhu uznesenia č. XXX/XXXX, znalecký posudok.4. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

6. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín
od doručenia návrhu.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Podľa Článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

11. Prioritne súd uvádza, že pokiaľ ide o označenie strán v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, CSP strany neoznačuje ako žalobcu a žalovaného, keďže neodkladné opatrenie nie je ex
lege nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej. Vo všeobecnosti osobu, ktorá sa domáha nariadenia

neodkladného opatrenia, označuje CSP ako navrhovateľa a u označenia protistrany prichádza do úvahy
jej označenie v súlade s hmotným právom. Vzhľadom na uvedené súd v danej veci pristúpil k označeniu
strán konania ako navrhovateľ a odporca.

12. Pred posúdením dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúmal jeho

obligatórne náležitosti pričom zistil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti.

13. Všeobecne k inštitútu neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie § 326 ods. 1 CSP
súd uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia je navrhovateľ povinný opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že exekúcia

bude ohrozená a zároveň je navrhovateľ povinný opísať skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí
osvedčiť, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá
ohroziť jemu prislúchajúce subjektívne právo. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je pritom nositeľom
dôkazného bremena k osvedčeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom

neodkladného opatrenia je prostredníctvom poskytnutia predovšetkým dočasnej a provizórnej úpravy
právnych pomerov účastníkov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli či už pred začatím
konania alebo už aj v začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených
právnych vzťahov je však možné zabezpečiť a účastníkom poskytnúť v súlade s Článkom 17 CSPlen za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako sa toto vykonáva v
základnom konaní, a teda, že nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom
dokazovaní práva uplatneného vo veci samej. V nadväznosti na uvedené súd pri rozhodovaní o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom uvádzané tvrdenia a k nim predkladané dôkazy
skúma iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej
miere pravdepodobnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutých skutočností.

14. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil so

samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX, Q. preskúmal splnenie
jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok pre jeho nariadenie.

15. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a v kontexte predložených dôkazných prostriedkov súd vyhodnocoval vecnú legitimáciu osôb, ktoré
vystupujúakoprocesnéstranytohtokonania,otázkučinavrhovateľomopísanéskutočnostiapredložené

listinné dôkazy osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
ďalej potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným navrhovateľom. Nevyhnutným
predpokladom je tiež splnenie všeobecnej požiadavky, aby sa neodkladným opatrením medzi stranami
nevytvoril nenávratný stav, a podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, všetko
pri zohľadnení miery ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa odôvodňujúcich navrhovaný zásah

do právnych vzťahov strán sporu. Všetky uvedené podmienky neodkladného opatrenia súd posudzoval
kumulatívne, tzn. že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu neodkladného
opatrenia vyhovieť.

16. Po preskúmaní vyššie uvedených podmienok dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia nie sú splnené, a to z viacerých dôvodov :

17. Prvým dôvodom je skutočnosť, že pokiaľ ide o výmenníkové stanice : N. Q. E., C.. J. XX P. Q. Q. J.
XXXX, zap. na LV XXXXX, N. Q. E. P. Q. Q. J. XXXX, O.. na LV XXXXX, N. R. XX, P. Q. Q. J. XXXX, zap.
na G. XXXXX, VS R. XX P. Q. Q. J. XXXX, zap. na LV XXXXX, VS R. XX F. XX P. Q. Q. J. XXXX, zap. na

LV XXXX, N. R. XX F. XX na pozemku parc. č. XXXX, zap. na LV XXXX, VS Tatranská XX F. XX P. Q. Q.
J. XXXX, zap. na LV XXXXX, VS Baničné II- PVS na pozemku parc. č. XXXX, zap. na LV XXXXX, súd
nemal osvedčené, že tieto sú na navrhovateľom uvedených listoch vlastníctva evidované a preto v tejto
časti je návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonateľný a preto v tejto časti nie
je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Súd poukazuje na skutočnosť, ako

je uvedené nižšie, že požiadal M. V. L., katastrálny odbor o všetky listy vlastníctva ako ich špecifikoval
navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v petite návrhu), pričom na tých
listoch vlastníctva ako ich označil navrhovateľ, na ktorých mali byť vyššie uvedené výmenníkové stanice
zapísané, sa tieto nenachádzali.

18. Ďalším dôvodom, pre ktorý nemal súd za to, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia bol ten, že súd na rozdiel od navrhovateľa mal za to, že účel navrhovaného neodkladného
opatrenia možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dôvodom je skutočnosť, že v čase podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa tvrdenia navrhovateľa nehnuteľnosti, ktorých sa
malo navrhované neodkladné opatrenie týkať mali patriť odporcovi, t.j. stále mali byť vo vlastníctve

odporcu. Uvedené bolo potvrdené aj príslušnými listami vlastníctva, ktoré si súd vyžiadal podľa ust.
§ 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku od M. V. L., katastrálny odbor (keďže elektronické služby
katastra nehnuteľností sú nedostupné a provizórna stránka, kde možno aspoň nejaké informácie
získať, poskytuje informácie iba ku dňu XX.XX.XXXX), Q. B. B. T. XX.XX.XXXX bol vlastníkom
dotknutých nehnuteľností odporca a na príslušných listoch vlastníctva nebola vyznačená ani žiadna

plomba, ktorá by nasvedčovala tomu, žeby bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k dotknutým
nehnuteľnostiam. (Uvedené platí s výnimkou vyššie uvedených výmenníkových staníc, keďže tieto
sa na navrhovateľom označených listoch vlastníctva nenachádzajú, avšak vzhľadom k tomu, že pri
ostatných nehnuteľnostiach nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa
nehnuteľností – I. Q. L. C., tento nebol s najväčšou pravdepodobnosťou podaný ani ohľadom uvedených

výmenníkových staníc).

19. Tu zároveň súd poznamenáva, že uvedenú povinnosť si mal prioritne splniť navrhovateľ, nakoľko ten
je povinný osvedčiť ním tvrdené skutočnosti. Avšak v tomto ohľade zostal navrhovateľ úplne pasívny,a preto musel súd keďže pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení bolo nutné uvedenú skutočnosť mať
zistenú, byť aktívny namiesto neho. Súd zároveň poznamenáva, že o súčinnosť požiadal M. V. L., B.
M. (so žiadosťou o poskytnutie relevantných údajov týkajúcich sa dotknutých nehnuteľností a údajov

o ich aktuálnom vlastníkovi) už dňa XX.XX.XXXX, F. odpoveď mu bola doručená až dňa XX.XX.XXXX.
N. žiadosti o poskytnutie súčinnosti, boli nehnuteľnosti špecifikované presne v tom znení, ako ich
špecifikoval navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Ako bolo uvedené už vyššie, súd mal za to, že zriadenie záložného práva na predmetné

nehnuteľnosti v podobe zabezpečovacieho opatrenia by sledoval rovnaký účel ako nariadenie
neodkladného opatrenia, nakoľko aj účelom navrhovaného neodkladného opatrenia, tak ako ho
navrhovateľnavrhujeadôvodyprektoréhonavrhujejevkonečnomdôsledkuzabezpečenieuspokojenia
pohľadávky navrhovateľa v prípade ak táto bude úspešne judikovaná v prebiehajúcom konaní
vedenom na M. C. D. Q. C. O. XXXX/XXX/XXXX. Pričom podľa §324 ods. 3 Civilného sporového
poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením. Uvedené vyplýva z navrhovateľovho podania na rube č.l. X – cieľom
neodkladnéhoopatreniajedosiahnuť,abyvovlastníctveodporcuzostalaspoňnejakýmajetok,zktorého
môže odporca dosiahnuť výnosy, ktoré zabezpečia životaschopnosť odporcu a možnosť budúceho
uspokojenia pohľadávky navrhovateľa.“ Ďalej na tom istom č.l. súdneho spisu t.j. rub č.l. X navrhovateľ
uvádza „zároveň je zjavné zo všetkých týchto dôvodov, že v prípade, ak by bol navrhovateľ v konaní

úspešný a mal by judikovanú pohľadávku, tak exekúcia tejto pohľadávky by bola bezpochyby ohrozená
a pohľadávku by nebolo možné uspokojiť

21. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť

a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné
zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Splnenie uvedenej podmienky
skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti.
Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Následne tento účel

komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Pre úplnosť je
vhodné uviesť, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy
z ohrozenia exekúcie.

22. Po preskúmaní návrhu navrhovateľa mal súd jednoznačne osvedčené, že napriek tomu, že sa
navrhovateľ podľa svojho návrhu chce následne domáhať vo veci samej neplatnosti zmluvy o predaji
časti podniku, v skutočnosti predmetný návrh na nariadenia neodkladného opatrenia je návrhom na
zabezpečenie uspokojenia navrhovateľovej pohľadávky, ktorá je predmetom konania vedeného na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX. Vzhľadom k uvedenému, súd mal za to, že

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako ho navrhol a odôvodnil navrhovateľ nie je možné
vyhovieť a teda musí byť zamietnutý.

23. I v prípade, ak by tomu tak nebolo, t.j. žeby účel neodkladného opatrenia nebolo možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, sú tu ďalšie dôvody, pre ktoré súd návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol, a to :

24. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je skutočnosť,
že po preskúmaní podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, na to, aby súd mohol nariadiť
neodkladné opatrenie, dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia

nie sú splnené, a to z dôvodu chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov voči odporcovi, ktorú
navrhovateľ neosvedčil v takej miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť. K potrebnosti a
naliehavosti dočasnej úpravy pomerov strán súd uvádza, že právny záujem na úprave pomerov strán
sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný
v základnom konaní, prípadne vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešenie akútnej situácie

medzi stranami sporu, pričom obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, musí
zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva navrhovateľa, teda účinky neodkladného opatrenia
nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu.25. Z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov
vyplývajú skutkové tvrdenia o spore medzi stranami týkajúcom sa existencie pohľadávky navrhovateľa
voči odporcovi vo výške X XXX XXX,XX S. s prísl., pričom ohľadom predmetnej pohľadávky prebieha

na Okresnom súde Žilina konanie pod sp. O. XXXX/XXX/XXXX, ktoré podľa tvrdenia navrhovateľa ku
dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ukončené. Predmetná pohľadávka
mala navrhovateľovi vzniknúť na základe odstúpenia od O. M. T. J. XXXX/X/XX O. T. XX.XX.XXXX
N. O. T. J. X O. T. XX.XX.XXXX. Súd mal osvedčené, že v rámci predmetného konania sa navrhovateľ
domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pričom M. C. D. J. XXXX/XXX/XXXX – XXX N. T.

XX.XX.XXXX zabezpečovacie opatrenie a na nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu zriadil záložné právo,
s tým že predmetné zabezpečovacie opatrenie bolo B. C. N. H. H. J. XXXXX/XXX/XXXX -XXX O.
T. XX.XX.XXXX O. a vec vrátená na ďalšie konanie M. C. D. (XXXX/XXX/XXXX), pričom o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia Okresný súd Žilina ku dňu podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nerozhodol. Pokiaľ ide o predmet navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia
atohtonávrhunanariadenianeodkladnéhoopatrenia,tietosakryjúibapokiaľideonebytovýpriestorbez

uvedenia čísla, nachádzajúci sa v suteréne, vchod č. X. H. domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku
parc. č. XXXX, O. Q. F. P. M. N. XXX I., vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XX/XXXX, evidovaný M. V. L., Q. B. V.,. L. na LV č. XXXXX.

26. Naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil skutočnosťou že

krátko po tom, ako B. C. H. H. N. U. M. O. O. M. J. XX K. -XXX O. T. XX.XX.XXXX odporca uzatvoril
so spoločnosťou I. Q. L. C. O. o predaji časti podniku a to dňa XX.XX.XXXX, s tým, že zmluva
bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa XX.XX.XXXX a účinky nadobudla dňa XX.XX.XXXX,
pričom predmetnou zmluvou previedol odporca časť podniku „Centrálne zásobovanie teplom“, podľa
tvrdenia navrhovateľa trvalý a doslova istý zdroj príjmov, z ktorého je schopný splácať záväzky pričom

možno podľa tvrdenia navrhovateľa predpokladať, že u odporcu zostala iba časť podniku, ktorá sa
týka prevádzky plavárne, pričom podľa jeho tvrdenia by malo ísť o časť podniku, ktorá predstavuje
stratovú hospodársku činnosť, pričom navrhol nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu aby sa zabránilo
prevodu nehnuteľností, ktoré boli predmetom predaja časti podniku aby zostal u odporcu nejaký majetok,
z ktorého môže dosahovať výnosy, ktoré zabezpečia životaschopnosť odporcu a možnosť budúceho

uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. Zároveň navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že v prípade ak
nedôjde k dočasnej úprave pomerov a súd žalobe navrhovateľa vyhovie a pohľadávku mu prizná XXXX//
XXX/XXXX, odporca sa dostane do predĺženia a úpadku.

27. Preskúmaním uvedených tvrdení navrhovateľa a predložených listinných dôkazov však súd

nevzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán tak, ako ju navrhovateľ navrhuje.
Súd predovšetkým konštatuje, že i v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by zakázal
odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými v petite návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (a to predať, darovať zameniť, založiť, zriadiť vecné bremeno, predkupné právo, dohodnúť
zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti, vložiť do právnickej osoby, urobiť predmetom akejkoľvek

dražby alebo inak zaťažiť alebo previesť ako to navrhol navrhovateľ), uvedené neodkladné opatrenie
by sa dotklo len predmetných nehnuteľností. Podľa vyjadrenia navrhovateľa ako aj podľa listinných
dôkazov,ktorédoložildospisu,zmluvaopredajičastipodniku,ktoroumalibyťokreminéhoprevedenéna
nového nadobúdateľa aj nehnuteľnosti uvedené v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
už nadobudla účinnosť, a to dňa XX.XX.XXXX. R. znamená okrem prevodu nehnuteľností, táto je už

pokiaľ ide o ostatné veci, práva a iné majetkové hodnoty účinná. Pokiaľ ide o dotknuté nehnuteľnosti
tieto tak, ako to vyplýva z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj zmluvy o predaji
časti podniku patria k časti podniku „Centrálne zásobovanie teplom“ a teda by mali slúžiť tejto časti
podniku.Súdnemalosvedčenéakýmspôsobombymalobyťnariadenýmneodkladnýmopatrenímateda
zmarením predaja dotknutých nehnuteľností dosiahnuté získanie výnosov z predmetných nehnuteľností

pre odporcu (v prípade keď už ostatná prevádzaná časť podniku je vo vlastníctve nového nadobúdateľa).
Uvedené tvrdenie ohľadom možných výnosov odporcu v prípade zmarenia prevodu nehnuteľností je len
navrhovateľom tvrdené, teda hypotetické a ničím neosvedčené.

28. Zároveň súd uvádza, tak ako to uviedol aj navrhovateľ vo svojom návrhu, z predloženej výročnej

správy odporcu je zrejmé, že odporca v roku XXXX T. pozitívny hospodársky výsledok, a to XX XXX S..
Zmluva o predaji časti podniku je odplatná, t.j. za predaj podniku je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu.
Sám navrhovateľ uviedol, že predpokladaná kúpna cena za predaj časti podniku je okolo X XXX XXX S.,
čo ďaleko prevyšuje navrhovateľom uplatňovanú pohľadávku, pričom navrhovateľ vychádzal pri určenípredpokladanej kúpnej ceny z výročnej správy za rok XXXX, nie za rok 2024. (Podľa výročnej správy za
rok XXXX, mal odporca dosiahnuť v porovnaní s rokom 2023 v roku XXXX niekoľko násobne vyšší zisk
– v roku XXXX T. zisk vo výške XX XXX eur, pričom v tejto správe sa predpokladalo, že v roku XXXX

to bude až XXX XXX S.). Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ ide o iné záväzky odporcu –
napr. úver voči C. C., F., ktoré by potenciálne mohli byť tiež z predmetnej kúpnej ceny uhrádzané, že sám
navrhovateľvosvojompodaníuviedol,žetentoúverodporcomzrejmenebolčerpaný.Arovnakouviedol,
že mestské zastupiteľstvo I. L. na svojom zasadnutí prijalo uznesenie dňa XX.XX.XXXX J. XXX/XXXX,
ktorým schválilo prevzatie resp. prijatie úveru ktorý bol poskytnutý C. C. F. na financovanie výstavby

mestskej plavárne, pričom uvedené uznesenie aj doložil do spisu. To znamená, z uvedeného listinného
dôkazu je zrejmé, že I. L. W. pripravené pomôcť odporcovi s úhradou záväzkov odporcu vzniknutých
v súvislosti s úverom od C. C. F.. M. toho tento úver by podľa tvrdenia navrhovateľa mal byť zabezpečený
záložným právom na nehnuteľnosti na ktorej sa mala realizovať výstavba mestskej plavárne.

29. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, tvrdenie navrhovateľa, že nový nadobúdateľ predávanej časti podniku

nebude schopný zaplatiť dojednanú kúpnu cenu je len hypotetické, ničím nepodložené. Pokiaľ ide
o kúpnu cenu tá má byť určená znaleckým posudkom, príp. majetkovou hodnotou. Podľa zmluvy sa
pritom malo aplikovať ust. § 482 druhá veta Obchodného zákonníka, pričom medzi podpisom zmluvy –
XX.XX.XXXX a účinnosťou zmluvy – X.X.XXXX I. byť časový rozdiel niečo vyše mesiaca, čo by podľa
názoru súdu uvedenú kúpnu cenu nejako výrazne ovplyvniť nemalo. Súd v tejto súvislosti uvádza, že

podstatnou náležitosťou zmluvy o predaji podniku je dohoda o zaplatení kúpnej ceny. Pričom v bode 5.6
zmluvy o predaji časti podniku je dohodnutý spôsob úhrady kúpnej ceny kupujúcim.

30. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, tvrdenie navrhovateľa, že i napriek zaplateniu
odplaty za predaj časti podniku zo strany nadobúdateľa – I. Q. L. C. a prevádzkovaniu zvyšnej časti

podniku, ktorou by malo byť prevádzkovanie plavárne, by mal odporcovi hroziť navrhovateľom tvrdený
konkurz, súd nemal osvedčené. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že úver, B. I. H. Q. M. O. C.
C. C. F. P. výstavbu mestskej plavárne sa zaviazalo I. L. Q. a prijať – čo tvrdil sám navrhovateľ, zároveň
bolo osvedčené, že I. L., poskytlo odporcovi dotáciu na prevádzku plavárne na rok XXXX, čo rovnako
tvrdil sám navrhovateľ a doložil o predmetnom aj listinné dôkazy. Navrhovateľ k návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia doložil zmluvu o poskytnutí dotácie na prevádzku plavárne na rok XXXX, ktorou
I. L. poskytlo odporcovi dotáciu na prevádzku plavárne v sume XXX XXX S. a uznesenie mestského
zastupiteľstva č. XXX//XXXX (č.l. 146-148) ako aj uznesenie mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX
(č.l. 133-135). Preto mal súd za to, že tvrdenie navrhovateľa o hrozbe vyhlásenia konkurzu na majetok
odporcu je v tomto štádiu len domnienka či obava navrhovateľa, ktorá, však nie je zákonným dôvodom

na nariadenie neodkladného opatrenia.

31.Vzhľadomkuvedenémusúdnevzhliadolpotrebuneodkladnejúpravypomerovmedzinavrhovateľom
a odporcom, a vzhľadom na dojednanie ohľadom kúpnej ceny za predaj časti podniku, súd nemal
preukázané ani žeby prípadná exekúcia prípadnej navrhovateľovej pohľadávky voči odporcovi bola

ohrozená.

32. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že zvyšná časť podniku, a to prevádzkovanie plavárne je stratové
a to s ohľadom na poskytnutú dotáciu a na poskytnutú pôžičku zo strany I. L., podľa účelu pôžičky, ktorú
malo I. L. Q. M. J. XXX F. XXX súdneho spisu, táto mala byť poskytnutá predovšetkým na účely krytia

poskytnutého úveru v súvislosti s krytím nákladov“ Výstavbovej skupiny“ pre rok 2024. Napriek tvrdeniu
navrhovateľa, že prevádzkovanie neprevedenej časti podniku – prevádzkovanie mestskej plavárne má
byť stratové, z dôkazov – uznesenie mestského zastupiteľstva I. L. J. XXX/XXXX, uznesenie mestského
zastupiteľstva I. L. J. XXX/XXXX, mal súd osvedčené, že I. L. je pripravené pomôcť vykryť straty odporcu
vzniknuté v súvislosti s výstavbou a prevádzkou plavárne a pomôcť mu s úhradou záväzkov. Uvedené

boloosvedčenéajzmluvouoposkytnutídotácienaprevádzkuplavárnenarokXXXX,ktorouI.L.poskytlo
odporcovi dotáciu na prevádzku plavárne v sume XXX XXX S. (J. XXX -XXX).

33. Súd poznamenáva, že celý návrh navrhovateľa vychádza len z jeho predpokladov a domnienok ...
„možno predpokladať, že u odporcu zostala iba časť podniku, ktorá sa týka prevádzky plavárne“, ....

„úver od C. C., F. zrejme nebol odporcom čerpaný“ (kde na druhej strane tvrdí, že nehnuteľnosť na ktorej
sa mala realizovať výstavba mestskej plavárne by mala slúžiť na zabezpečenie záväzku z úveru, ktoré
prevzalo I. L.. Podľa súdu, ak by úver nebol čerpaný – P. H. O. N. C. C. F.)..... „nemožno predpokladať,
že I. Q. L. C. žeby dosiahol hospodárske výsledky, ktoré by pokryli kúpnu cenu“ ... „P. M. D. I. O. I.L. C. X. Q. F. Q. I. Q. L. C. X. prostriedky“..... . Súd uvádza, že pre úspešné uplatnenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia majú podstatný význam iba aspoň osvedčené skutočnosti, nestačia
len domnienky, úvahy a predpoklady navrhovateľa.

34. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že odporca sa dostane do predĺženia (resp. že už dnes je
v predĺžení) súd ho nemal osvedčené. Podľa výročnej správy za rok 2023 v roku XXXX mal odporca
pozitívny hospodársky výsledok XX XXX S. F. vlastné imanie vo výške XXX XXX S.. Zároveň podľa
predmetnej správy spoločnosť mala v roku 2024 dosiahnuť zisk po zdanení XXX XXX S.. Sám

navrhovateľ uviedol, že pravdepodobne odporcovi ostala časť podniku prevádzkujúca plaváreň, vrátane
pozemku, na ktorom mala byť realizovaná výstavka plavárne. Okrem toho úver, ktorý mal byť odporcovi
poskytnutý C. C. F. sa zaviazalo prevziať za odporcu I. L. (Q.. tento odporcom nebol vôbec čerpaný).
Do spisu bola doložená zmluva o pôžičke, ktorou I. L. malo poskytnúť odporcovi pôžičku vo výške
XXX XXX S. na krytie nákladov „Výstavbovej skupiny“, kde podľa predpokladov vyúčtovania (č.l. XXX)
zostatok bankového úveru mal byť krytý vo výške XX XXX,XX S., s tým, že podľa bodu 4. čl. II., táto mala

byť kapitalizovaná formou navýšenia základného imania odporcu. Zároveň bolo doložené uznesenie
mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX. A rovnako bolo doložené do spisu uznesenie mestského
zastupiteľstva L., J. XXX/XXXX v zmysle ktorého mestské zastupiteľstvo schválilo prijatie návratných
zdrojov financovania úveru vo výške X XXX XXX,XX S., ktorý bude poskytnutý C. C., F. za účelom
financovania kapitálových výdavkov súvisiacich s výstavbou mestskej plavárne. Na druhej strane I. L.

poskytlo odporcovi na prevádzku mestskej plavárne na rok XXXX dotáciu vo výške XXX XXX S.. Z
uvedeného mal súd osvedčené, že I. L. W. pripravené pomôcť vykryť prípadné straty odporcu vzniknuté
v súvislosti s výstavbou a prevádzkou plavárne a pomôcť mu s čerpanými úvermi. Navyše zmluva
o predaji časti podniku je odplatnou zmluvou, odporca bude mať (ak už ich nemá) peňažné prostriedky
z kúpnej ceny za predaj časti podniku. Preto tvrdenia navrhovateľa ohľadom predĺženia resp. hrozby

predĺženia odporcu sú zatiaľ len hypotetické, neosvedčené.

35. Vzhľadom k uvedenému, súd mal za to že v danej veci nebolo navrhovateľom osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán tak, ako ju navrhovateľ navrhuje.

36. Okrem vyššie uvedeného, súd mal za to, že návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia nemožno vyhovieť aj z toho dôvodu, nakoľko nariadením neodkladného opatrenia, tak ako ho
navrhuje navrhovateľ by mohol súd vytvoriť nenávratný stav, nakoľko podľa § 486 ods. 4 Obchodného
zákonníka, pre právne vady predávaného podniku platia obdobne § 433 až § 435. Ak vlastnícke právo
k nehnuteľnosťami tvoriacej súčasť podniku neprejde na kupujúceho a predávajúci neodstráni túto vadu

v primeranej dodatočnej lehote, ktorú mu kupujúci určí, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť.

37. Ďalším dôvodom pre ktoré súd nevzhliadol nevyhnutnú potrebu úpravy pomerov je skutočnosť,
že neodkladná úprava pomerov sa musí bezprostredne týkať konania vo veci samej, pred začatím
ktorého má byť neodkladné opatrenie nariadené, nakoľko právny záujem na úprave pomerov strán sa

prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v
základnom konaní. V danej veci sa navrhovateľ chce domáhať vo veci samej určenia, že vlastníkom
časti podniku „Centrálne zásobovanie teplom „, ktorá je predmetom zmluvy o predaji časti podniku je
odporca. Preto je súd toho názoru, že neodkladná úprava pomerov by sa mala týkať priamo tejto časti
podniku ako takej (nie pohľadávky navrhovateľa uplatňovanej v rámci iného konania ako to vyplýva

z návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia). Vo vzťahu k predmetu konania vo
veci samej – určeniu, že vlastníkom časti podniku „Centrálne zásobovanie teplom“ je odporca, súd
nevzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán tak, ako ju navrhovateľ navrhuje
a nevzhliadol ani ohrozenie prípadnej exekúcie. Vo vzťahu k určeniu že vlastníkom časti podniku
„Centrálne zásobovanie teplom“ je odporca, súd nevzhliadol naliehavú potrebu usporiadať vzťahy medzi

navrhovateľom a odporcom tak ako to navrhol navrhovateľ v súvislosti s predmetným konaním.

38. Skutočnosť, či W. F. P. W. O. M. Q. J. Q. U. I. M. F. Q. F. I. Q. L. C. ako kupujúcim neplatná,
je potrebné podrobiť náležitému dokazovaniu, ktoré je možné iba v rámci konania vo veci samej.
Uvedené nie je možné náležite skúmať v rámci konania o neodkladnom opatrení, kde sa rozhoduje len

na základe osvedčených skutočností a to tvrdených a osvedčených len navrhovateľom neodkladného
opatrenia. Pričom, súd ešte raz zdôrazňuje, že vo vzťahu ku konaniu vo veci samej o určenie,
že vlastníkom časti podniku „Centrálne zásobovanie teplom“ je odporca, súd nevzhliadol potrebuneodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcom a rovnako nevzhliadol, že by exekúcia
vo vzťahu k predmetnému konaniu mala byť ohrozená.

39. Zároveň je súd toho názoru, že keďže účelom celého neodkladného opatrenia je dočasne upraviť
pomeryvovzťahuknavrhovateľomtvrdenejpohľadávke,ktorájepredmetomkonaniavedenéhonaM.C.
D. Q. sp. z. XXXX//XXX/XXXX a rovnako nakoľko navrhovateľ ako dôvod podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedol aj skutočnosť, že je potenciálne ohrozená exekúcia tejto pohľadávky
v prípade ak by bola predmetná pohľadávka judikovaná, súd je toho názoru, že predmetný návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia mal byť navrhovateľom uplatnený v rámci konania vedenom na M.
C. D. Q. sp. zn. XXXX/XXX/XXXX.

40. Na záver súd uvádza, že za daných okolností vo vzťahu k dôvodom uvedeným v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia súd mal za to, že navrhovateľ hodnoverne neosvedčil naliehavosť
na nariadení neodkladného opatrenia, t.j. základné predpoklady v zmysle § 325 ods. 1 CSP a zároveň

neosvedčil, že sledovaný účel neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením
§324 ods. 3 CSP (nakoľko primárnym účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je zabezpečiť
potenciálnu možnosť uspokojenia navrhovateľom tvrdenej pohľadávky voči odporcovi) a zároveň pokiaľ
ide o výmenníkové stanice, keďže súd nemal osvedčené, že sa nachádzajú na navrhovateľom tvrdených
listoch vlastníctva (tieto listy vlastníctva boli doložené M. V. L. B. M. P. žiadosť tunajšieho súdu podľa

doslovnej špecifikácie výmenníkových staníc uvedených navrhovateľom v petite návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia), v tejto časti bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonateľný,
preto súd v podmienkach danej veci nevzhliadol naliehavosť danú situáciu riešiť bezprostredným
zásahom súdnej moci v podobne nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom k tomu, že súd
nevzhliadol zákonné dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia nebol dôvod uložiť navrhovateľovi

povinnosť v lehote XX T. Q. žalobu o určenie, že vlastníkom časti podniku „K. O. R.“ W. P..

41. Z dôvodu absencie osvedčenia existencie základných predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia rozhodol súd o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu,
tak ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.

42. Uvedené zhodnotenia vykonané súdom prvej inštancie sú len v štádiu predbežného posúdenia
osvedčenia, resp. neosvedčenia nároku navrhovateľa pre účely rozhodovania o navrhovanom
neodkladnom opatrení. Teda nie je vylúčené, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania v
prípadnom konaní vo veci samej a pri uplatnení všetkých princípov civilného sporového konania súd

dospeje k iným skutkovým a právnym záverom, teda odlišným od posúdenia vykonaného súdom v rámci
rozhodovania o neodkladnom opatrení.

43. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Nakoľko zamietnutím návrhu neodkladného opatrenia sa konanie končí, súd rozhodoval aj o nároku
na náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 CSP. Súd konštatuje, že odporcovi ako úspešnej procesnej strane svedčí nárok na náhradu trov
konaniavočinavrhovateľovi.Nakoľkovšakvprejednávanejvecinebolopreukázané,žeodporcovivznikli
v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva trovy konania, rozhodol súd tak, že odporcovi

nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

47. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ktorým
odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, súd súčasne uvádza, že následné rozhodnutie o
výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP nie je potrebné, preto o výške trov konania samostatným

uznesením nebude rozhodovať.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§

357 písm. d CSP).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotov kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Uznesenie, ktorým súd nariaďuje neodkladné opatrenie,
je vykonateľné doručením, ako osobitný predpis neustanovuje inak.