Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624227410
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624227410.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.
Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom
D. XX, zast. advokátom: JUDr. Samuel Baránik, so sídlom Podjavorinskej 7, Bratislava, proti
žalovanému: E. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. I. XXXX/XX, J., o určenie trvania právneho vzťahu,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta

č.k. 2C/116/2024-91 zo dňa 17.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému, aby znášal ňou užívanie
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedených pre katastrálne územie J., obec J.,

okres Skalica, a to príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom s nasledovnou špecifikáciou:
rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na C-KN parc. č. 75/5 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 100 m2 a pozemok na C-KN parc. č. 75/2 záhrada o výmere 78 m2; žalobkyňou na podklade
nájomnej zmluvy zo dňa 17.9.2021, aj po 31.10.2024, až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej, kde sa žalobkyňa žalobou ( pozn: v rámci tejto sa domáhala aj nariadenia zamietnutého návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia ) domáha určenia, že právny vzťah založený nájomnou zmluvou

zo dňa 17.9.2021, uzatvorenou medzi ňou ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, vo vzťahu k
nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedených pre katastrálne územie J., obec J.,
okres Skalica, a to príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom s nasledovnou špecifikáciou:
rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na C-KN parc. č. 75/5 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 100 m2 a pozemok na C-KN parc. č. 75/2 záhrada o výmere 78 m2, trvá aj po 31.10.2024.

2. Predmetné uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, 2 a
3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a ods. 2, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ,,C.s.p.“ ) a § 676 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník ( ďalej aj ,,O.z.“ ).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že podľa § 676 ods. O.z., vyplýva možnosť ukončiť

nájom aj inak ako uplynutím doby, ak si to zmluvné strany medzi sebou dohodnú, dané platí aj
pri nájme dojednanom na dobu určitú. Ďalej dôvodil tým, že v danom prípade nebola osvedčená
potreba bezodkladne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným, pretože žalobkyňa neosvedčila
tvrdenie o existencii právneho vzťahu so žalovaným v dôsledku neplatnosti výpovede z nájomného
vzťahu. Predmetná nájomná zmluva bola uzatvorená na dobru určitú, a to od 17.9.2021 do 31.12.2029,
a výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 26.7.2024, ktorú podal žalovaný ako nájomca, podľa súdu prvej

inštancie spĺňala náležitosti podľa čl. VIII bod. 1. písm. b.) nájomnej zmluvy, ktorý umožňuje stranám
podať písomnú výpoveď, a to aj bez uvedenia konkrétneho dôvodu, pričom podľa bodu 3 danéhozmluvného ustanovenia, výpovedná doba pre obe strany je tri mesiace a začína plynúť od prvého dňa
nasledujúcehokalendárnehomesiacapodoručenípísomnejvýpovededruhejzmluvnejstrane.Súdprvej
inštancie mal za to, že existencia ďalšieho právneho vzťahu založeného zmluvou o uzatvorení budúcej

kúpnej zmluvy na danú nehnuteľnosť, nemá vplyv na konanie o nariadení neodkladného opatrenia
spočívajúceho v tom, aby bola žalovanému nariadená povinnosť znášať užívanie nehnuteľnosti
žalobkyňou. Poukázal aj na to, že v tomto právnom vzťahu je vedený ďalší súdny spor, v ktorom bolo
nariadené neodkladné opatrenie, a tým bola poskytnutá dostatočná ochrana práv žalobkyne, ktoré
pramenia z právneho vzťahu založeného zmluvou o budúcej kúpnej zmluve.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie
a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uloží žalovanému povinnosť znášania ňou užívaných nehnuteľností: pozemok s parc. č. C-KN 75/2 –
záhrada o výmere 78 m2; pozemok s parc. č. C-KN 75/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
100 m2; stavba súp. č. XXXX – rodinný dom, postavená na pozemku s parc. č. C-KN 75/5, na

podklade nájomnej zmluvy zo dňa 17.9.2021 aj po 31.10.2024, až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Odvolacie dôvody vzhliadla v porušení jej práva na spravodlivý proces, keď súd prvej
inštancie jej znemožnil uskutočniť jej procesné práva ( § 365 ods. písm. b.) C.s.p.); ako aj v tom, že
súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( §
365 ods.1 písm. f.) C.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §

365 ods. 1 písm. h. ). V odvolaní argumentovala, že bol to žalovaný, ktorý nedodržal svoj zmluvný
záväzok budúceho predaja nehnuteľnosti a následne, keď sa obrátila na súd, ktorý rozhodol pre neho
nepriaznivo, ako „ odvetu “ tak spísal výpoveď z nájmu. V odvolaní poukázala aj na zásadu ,, Ex
iniuria ius non oritur – z nepráva ( protiprávneho konania ) právo nevzniká “. Ak by žalovaný dodržal
svoj zmluvný záväzok do 31.3.2023, boli by predmetné nehnuteľnosti prevedené do jej vlastníctva,

avšak žalovaný svojím protiprávnym úkonom vytvoril situáciu, ktorá by pri dodržaní zmluvného záväzku
nevznikla, teda svoje právo ( výpoveď ) čerpá z bezprávia, ktoré sám porušením zmluvy navodil.
Ide o šikanózne správanie zo strany žalovaného, ktorý si je vedomý náročnosti sťahovania notárskej
kancelárie a archívov a takýto šikanózny výkon práva je zneužitím subjektívneho práva, ktoré má
poškodiť druhú stranu, pričom súd prvej inštancie dané skutočnosti pri rozhodovaní nezohľadnil. Svoju

argumentáciu oprela aj o rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 191/2019 a rozhodnutie ESĽP vo
veci Vetrenko vs. Moldavsko zo dňa 18.5.2010. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávneho skutkového zistenia, pretože strany mali uzavrieť kúpnu zmluvu dňa 31.3.2023 a nie
31.12.2023 ako sa uvádza v uznesení. Súd prvej inštancie ju v konaní zaťažil dôkaznými požiadavkami,
ktoré v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie sú opodstatnené. V návrhu na nariadenie

neodkladnéhoopatreniamuselauviesťibaskutočnosti,priktorýchstačí,abysajaviliakopravdepodobné
a ohrozenie práva osvedčovali. Dôkazy podľa nej nemožno vnímať izolovane, ale vo vzájomných
súvislostiach a preto žiadala, aby odvolací súd právny záver súdu prvej inštancie prehodnotil.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 ods. 1 C.s.p. ), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou ( § 359 a § 362 ods. 1 C.s.p. ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné ( § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ C.s.p. ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti ( § 363 C.s.p. ) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( §

365 C.s.p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
( § 379 a § 380 C.s.p. ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario )
adospelkzáveru,ževčasenariadenianeodkladnéhoopatreniasúdomprvejinštancieneboliosvedčené
kumulatívne stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.8.Podľa§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť so súdom prvej inštancie osvedčením zisteným skutkovým
stavom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a
pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov

a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc odvolacej argumentácie, dopĺňa iba nasledovné:

10. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza

k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné
dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava,
že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu.
Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku,
ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti ( teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti ). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri

nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a

môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku
neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný ( nenapraviteľný ) stav v právnych
vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom
osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov ( zásada tzv. primeranosti zásahu ).

11. Skutočnosť, že v tomto konaní neboli preukázané všetky zákonom stanovené podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia, ešte viac znásobuje aj to, že samotná výpoveď z nájmu, ktorú
žalovaný adresoval žalobkyni, a s ktorou žalobkyňa nesúhlasí, sama o sebe nezakladá oprávnenie
žalovaného požadovať, aby žalobkyňa nehnuteľnosti vypratala. K tomu by mohlo
dôjsť až na základe právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe na vypratanie podľa § 137 písm. a)

C.s.p., pričom v takomto konaní by mala žalobkyňa možnosť preukázať svoj právny dôvod užívania
predmetných nehnuteľností. Ak by žalovaný pristúpil k vyprataniu bez rozhodnutia súdu, nešlo by o
prípustné svojpomocné konanie v zmysle § 6 O.z., ale o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi,
pričom by takýto postup mohol predstavovať aj protiprávne konanie dosahujúce intenzitu trestného činu
porušovania domovej slobody podľa Trestného zákona.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodované nebolo z dôvodu, že nešlo o rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí ( návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po začatí konania vo veci
samej ), v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.

13. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s .p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s .p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C. s. p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania ( § 430 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).