Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/177/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123306807
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123306807.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: DARIAX s.r.o., so sídlom Lovecká 256/11,
Košice - mestská časť Kavečany 040 01, IČO: 54 557 909, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Daniel
Blyšťan s.r.o., so sídlom Thurzova 3367/6A, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47 231 785, proti
žalovanému: LPN s. r. o., so sídlom Na Kalvárii 5, 040 01 Košice, IČO: 44 672 900, zast.: Mgr. Dávid Ján
Novák, so sídlom Na Kalvárii 5, 040 01 Košice, o zaplatenie 3.474,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 91Cb/54/2023-137 zo dňa 13.júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 91Cb/54/2023-137 zo dňa 13.júna 2024.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
istinu 3.474,78 eura s úrokom z omeškania 11,50 % ročne zo sumy 520,00 eura od 23.12.2022 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 11,50 % ročne zo sumy 1.588,24 eura od 23.12.2022 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 11,50 % ročne zo sumy 1.153,18 eura od 23.12.2022 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 11,50 % ročne zo sumy 213,36 eura od 23.12.2022 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o výške súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2.Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že žalobca žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde
Banská Bystrica dňa 26.4.2023 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 3.474,78 eura s
prísl. a náhradu trov konania titulom kúpnej zmluvy na základe vystavených faktúr za dodaný tovar podľa
objednávok žalovaného. Žalovaný si mal ako odberateľ objednať u žalobcu ako dodávateľa formou e-
mailu tovar - výpalky. Na základe emailových objednávok žalobca dodal žalovanému ako odberateľovi
dňa 1.12.2022 tovar. Za dodaný tovar vystavil žalovanému faktúry: faktúra č. 202212001 - 520,00 eur

s DPH, vystavená dňa 1.12.2022, splatná dňa 22.12.2022, dodací list č. 84/22; faktúra č. 202212002 -
1.588,24 eura s DPH, vystavená dňa 1.12.2022, splatná dňa 22.12.2022, dodací list č. 85/22; faktúra
č. 202212003 - 1.153,18 eura s DPH, vystavená dňa 1.12.2022, splatná dňa 22.12.2022, dodací list č.
86/22; faktúra č. 202212004 - 213,36 eura s DPH, vystavená dňa 1.12.2022, splatná dňa 22.12.2022,
dodací list č. 87/22. Žalobca dňa 22.3.2023 zaslal žalovanému upomienku na neuhradené faktúry č.
202212001, 202212002, 202212003, 202212004. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v
ktorom uviedol, že pred podaním žaloby žalobca uviedol žalovaného do omylu tým, že so žalovaným

komunikoval za účelom uzatvorenia dohody, v dôsledku uplatnenia nároku v upomínacom konaní, došlo
zo strany žalobcu k zneužitiu práva, ktoré v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky nepožíva
právnu ochranu. Pohľadávka, ktorá je predmetom platobného rozkazu, t.j. istina vo výške 3.474,78 eura
s príslušenstvom, je medzi žalobcom a žalovaným sporná, pričom žalobca a žalovaný jednali vo veciurčenia výšky a právneho dôvodu pohľadávky. Žalovaný očakával, že rokovania povedú k výsledku
v podobe uznania oprávnenej časti dlhu, resp. uznania oprávnenej časti záväzku v právnej forme.
Žalovaný uviedol, že je nesporné, že došlo k dodaniu tovaru, avšak žalobca pravdepodobne nedodal

tovar, ktorý si žalovaný objednal, pričom účelovo zavádzal žalovaného ohľadom tovaru, ktorý mu dodal.
Žalovaný po dodaní tovaru požadoval od žalobcu materiálové atesty, kde je presný rozmer, fyzikálne a
chemické vlastnosti/parametre namerané na konkrétnej tavbe a ďalšie informácie (množstvo materiálu
z danej tavby a pod.), žalobca na túto žiadosť mal účelovo reagovať tým, že atesty za materiál dodá
až po celkovej úhrade ceny za dodaný tovar.

3. Žalobca podľa tvrdenia žalovaného odmietol žalovanému dodať atesty a zákazník žalovaného
odmieta prevziať stavbu a odmieta aj zaplatiť za vykonané dielo. Žalobca na jednej strane žiada úhradu
za tovar, no zároveň odmieta dodať atesty k materiálu, čím žalovanému znemožňuje úhradu jeho
záväzku, pretože nevie odovzdať dielo zákazníkovi, ktorému bol predmetný tovar dodaný. Zákazník
žalovanéhomá pochybnosti,čižalovanýnadielopoužilmateriálsvyžadovanýmivlastnosťamimateriálu

a podľa zákazníka žalovaného použil menej kvalitný a lacnejší materiál, z daného dôvodu rovnako
odmieta prevziať stavbu. Žalobca pravdepodobne dodal tovar v horšej kvalite, čím uviedol žalovaného
do omylu a tým mu aj zapríčinil škodu (zatiaľ bližšie nešpecifikovanú) a zo strany žalovaného nedôjde
k uznaniu celého nároku žalobcu, preto žalovaný predbežne poprel celý nárok žalobcu čo do dôvodu,
ako aj do výšky. Uviedol, že faktúry mu boli doručené, avšak pre účelovosť konania žalobcu pri dodaní

tovaru, ako aj v predsúdnom konaní, žalovaný neuznáva nárok žalobcu. Konanie žalobcu považuje za
zneužitie práva, a to predovšetkým z dôvodu, že uplatňuje nároky vyplývajúce z neplatných právnych
úkonov, ktorých obsah aj spôsob výkonu je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

4. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca si uplatňuje svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy z dôvodu

zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar, právny vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným posúdil
ako obchodnoprávny, ktorý sa riadi podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka ako vzťah
z kúpnej zmluvy, na základe ktorej vznikol žalobcovi (predávajúcemu) záväzok dodať kupujúcemu
(žalovanému) hnuteľnú vec (tovar) a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúcemu vznikol
záväzok zaplatiť kúpnu cenu. Súd prvej inštancie zdôraznil skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným

išlo o obchodnoprávny vzťah medzi právnickými osobami, ktoré vykonávajú samostatnú podnikateľskú
činnosť vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.

5. Medzi stranami sporu ako nesporné súd prvej inštancie uviedol, uzavretie kúpnej zmluvy na základe
objednávok žalovaného a žalovaný prevzal tovar, sporná bola úhrada kúpnej ceny, keďže žalovaný

za dodaný tovar nezaplatil a po podaní žaloby tvrdil, že tovar nespĺňa požadované technické kritéria/
materiálové atesty.

6. Obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že zaplatenie kúpnej ceny za tovar (ktorého dodanie žalovaný
nepopiera) z dôvodu, že k dodanému tovaru neboli dodané požadované technické kritéria/materiálové

atesty, ktoré by osvedčovali, že tovar (stavebné materiály) spĺňa všetky požadované vlastnosti,
pokladal súd prvej inštancie za nedôvodnú, pretože bola v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd
prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný si ako kupujúci objednal tovar, ktorého vlastnosti
bližšie nevymedzil (e-mailová komunikácia žalobcu a žalovaného), žalobca na základe uzavretej
kúpnej zmluvy na základe objednávok žalovaného ako predávajúci tovar riadne dodal o čom svedčia

dodacie listy, žalovaný za dodaný tovar nezaplatil faktúry v lehote splatnosti. Súd prvej inštancie
nemal preukázané, že žalovaný ako kupujúci počas trvania zmluvného vzťahu podmieňoval doloženie
certifikátu k tovaru. Žalovaný na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy dňa 1.12.2022 dohodnutý tovar
prevzal a nenamietal jeho vlastnosti pri prevzatí resp. vady tovaru. Žalovaný pri objednávke tovaru
žiadne špecifické vlastnosti predmetu kúpy nepožadoval (len všeobecné - typ a hrúbka, v objednávke

materiálu nedeklaroval fyzikálne a chemické vlastnosti/parametre), nepožadoval materiálové atesty.
Žiadne nedostatky predmetu kúpy (vady tovaru) nenamietol a neuplatnil ani v čase dodania tovaru ani
po dodaní tovaru (napriek rozsiahlej mailovej komunikácii) a neuplatnil ich ani pri podaní odporu t.j.
nikdy neuviedol špecifikáciu vady a ani uplatnenie nárokov z prípadných vád (ako primeraná zľava z
kúpnej ceny atď. - § 436 Obchodného zákonníka). Žalovaný dodaný tovar riadne použil pri výkone

svojej podnikateľskej činnosti (táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná), čo je v rozpore s
jeho tvrdením v podanom odpore, že žalobca na dielo nedodal materiál s vyžadovanými vlastnosťami
materiálu,nazákladečohojehozákazníkodmietaprevziaťstavbuatýmpádommuodmietaajzaplatiťza
vykonanédielo. Žalobcaažalovanýsúprávnickéosoby,ktorémajúrovnépostavenieazmluvnúvoľnosťv právnom vzťahu. Z uvedeného dôvodu si žalovaný tieto skutočnosti (a ním podmienené vlastnosti
tovaru) mohol upraviť v kúpnej zmluve, ktorú so žalobcom uzavrel.
7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca dodal žalovanému tovar v množstve, akosti a vyhotovení,

ktoré určuje zmluva a ktoré sa hodí na účel určený v zmluve. Žalobca ako predávajúci neporušil svoje
povinnosti ustanovené v § 420 Obchodného zákonníka. Žalobca ako predávajúci nedodal žalovanému
ako kupujúcemu ani tovar, ktorý by mal vady uvedené v § 422 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka
(za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva a vady v dokladoch potrebných
na užívanie tovaru), pretože tovar bol dodaný v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy na základe objednávky

(žalovaným riadne prevzatý) a bez vád v dokladoch, pretože v kúpnej zmluve neboli presne vymedzené.
Ustanovenie § 417 Obchodného zákonníka má dispozitívny charakter, a bolo vhodné, aby si strany
v zmluve špecifikovali doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, čo sa v tomto prípade nestalo (prípadná
špecifikácia nad bežný rámec), na základe čoho dodaný tovar zo strany žalobcu nemôže mať vady, a
teda ani tieto vady si žalovaný nemôže uplatniť v zmysle § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvej
inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože žalobca svoj záväzok dodať žalovanému hnuteľnú

vec (tovar) a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci splnil, žalovaný ako kupujúci svoj záväzok
zaplatiť kúpnu cenu nesplnil.

8. Obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že pred podaním žaloby žalobca uviedol žalovaného do
omylu s tým, že so žalovaným komunikoval, a následne uplatnením nároku v upomínacom konaní

došlo zo strany žalobcu k zneužitiu práva, a tak pohľadávka vo výške 3.474,78 eura s príslušenstvom,
je medzi žalobcom a žalovaným sporná; žalobca a žalovaný ešte pred podaním návrhu na vydanie
platobného rozkazu jednali vo veci určenia výšky a právneho dôvodu pohľadávky; žalovaný očakával,
že rokovania povedú k výsledku v podobe uznania oprávnenej časti dlhu, resp. uznania oprávnenej
časti záväzku v právnej forme; žalobca pravdepodobne nedodal tovar, ktorý si žalovaný objednal, pričom

účelovo zavádzal žalovaného ohľadom tovaru, ktorý mu dodal; žalovaný po dodaní tovaru požadoval od
žalobcu materiálové atesty, kde je presný rozmer, fyzikálne a chemické vlastnosti/parametre namerané
na konkrétnej tavbe a ďalšie informácie (množstvo materiálu z danej tavby a pod.), pričom spoločnosť
žalobcu na túto žiadosť účelovo začala reagovať tým, že atesty za materiál dodá až po celkovej
úhrade záväzku; súd prvej inštancie nepokladal v kontexte vykonaného dokazovania za preukázanú.

Uzavrel, že uplatnenie práva na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar nemôže byť zneužitím práva,
ktoré nepožíva právnu ochranu. Pokiaľ dodaný tovar mal byť pre žalovaného nepoužiteľný, uviedol,
že žalovaný ho použil a podpísal dodacie listy, po dodaní a použití tovaru z jeho strany má faktúry
zaevidované aj vo svojom kontrolnom výkaze (podľa vyjadrenia Finančného riaditeľstva). Súd prvej
inštancie uviedol, že v prípade ak by po dokazovaní aj pripustil, že dodaný tovar žalobcu má mať vady,

ako uvádza žalovaný, žalovanému ako kupujúcemu nemožno práva z vád tovaru priznať v súdnom
konaní, pretože neboli uplatnené včas (§ 428 ods. 1 Obchodného zákonníka). Z hľadiska času je
kupujúci povinný práva z vadného plnenia uplatniť „bez zbytočného odkladu“ po výskyte vady. Takáto
lehota predstavuje určitý časový úsek, v rámci ktorého je nutné konať čo najrýchlejšie, a to vo väzbe
na konkrétne okolnosti prípadu. Medzi okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré môžu byť vzaté do úvahy

pri posudzovaní dodržania takto určenej lehoty, možno zaradiť najmä povahu a náročnosť úkonu,
kapacitné možnosti subjektu s prihliadnutím na množstvo povinností, mechanizmus rozhodovania
určitého subjektu, objektívne prekážky pri plnení povinnosti, disponovanie potrebnými podkladmi či
informáciami o skutočnostiach nevyhnutných na riadne vykonanie úkonu a pod. Mailová komunikácia
z 11.5.2023 neobsahuje riadne uplatnenie vád tovaru, vady tovaru si žalovaný neuplatnil riadne ani

v odpore proti platobnému rozkazu.
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods.1, § 409 ods.1, § 411, § 417,§
418, § 420 ods.1,2,3,4, § 422 ods.1, § 428 ods.1,2,3, § 436 ods.1,2,3 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“ alebo ObZ), ustanovení § 365 ods. 2, § 369
ods. 1 a 2, Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 a § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013

Z. z. upravujúcich omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1,2 CSP § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

11.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný,atovcelomrozsahu.
Odvolanie podal z dôvodov podľa §365 ods.1 písm. a/ až h/, a to, že neboli splnené procesné podmienky,
že súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených
dôvodov žalovaný považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, nepreskúmateľné a

predčasné. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dokazovanie, pričom v odôvodnení napadnutého
rozsudku sa k týmto návrhom ani nevyjadril čo spôsobuje nepreskúmateľnosť a nezákonnosť
napadnutého rozsudku.

11.1. Žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie nereagoval na jeho návrh vykonať dokazovanie výsluchom
strán sporu, ktoré nepredvolal na pojednávanie a neuviedol prečo tak neurobil.

11.2 Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že žalovaný opakovane urgoval dodanie atestov, pretože
predmetné atesty je žalovaný povinný odovzdať zákazníkovi, pre ktorého vykonával dielo (na ktoré
bol použitý materiál od žalobcu). Žalobca účelne nepoprel tvrdenia, že žalovanému nedodal tovar s
vlastnosťami, ktoré vyžadoval žalovaný. Žalovaný nemohol v moment prevzatia tovaru uplatniť vady,

nakoľko sa nejedná o zjavné vady, ktoré bolo možné zistiť pri prehliadke. Poukázal na ustanovenia ObZ
upravujúce vady tovaru a právo kupujúceho z vád tovaru a lehotu na ich uplatnenie a zdôraznil § 422
ods.1 písm. c/ a ods. 2 ObZ.

11.3 Ďalej namietal, že žalobca pri dodaní tovaru vedel, že žalovanému nedodal tovar s vlastnosťami,

ktoré si žalovaný vyhradil, pričom nakoľko sa jedná o tovar, pri ktorom nie je možné vady zistiť
pri prehliadke (teda, že sa skutočne jedná o tovar s vyhradenými vlastnosťami), tak tým pádom
preukázateľne došlo zo strany žalobcu k zneužitiu práva, ak uvádza, že žalovaný nenamietol vady
včas. Žalovaný opakovane požadoval dodanie atestov (ktoré bol žalobca povinný dodať) a potreboval
sa riadne oboznámiť s fyzikálnymi vlastnosťami dodaného tovaru, avšak konaním žalobcu mu bolo

znemožnené riadne uplatniť vady.

11.4 Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na doplnenie
dokazovania a to za účelom výsluchu strán a za účelom preukázania vlastností dodaného tovaru, ktorý
tovar podľa žalovaného nespĺňa vlastnosti, ktoré boli žalovaným výslovne vyžiadané. Žalovaný zvažuje

vykonať znalecké dokazovanie, za účelom odstránenia spornosti otázky ohľadom vlastností dodaného
tovaru, nakoľko je stále sporné, či žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý si žalovaný objednal. Konaním
žalobcu jednoznačne účelovo došlo k zmareniu skorého uplatnenia vád, pričom žalovaný až po tom, čo
žalobca opakovane pred podaním žaloby odmietol dodať atesty zistil, že bol uvedený do omylu ohľadom
skutočne dodaného tovaru. Z daného stavu, má žalovaný za to, že vady vzhľadom na okolnosti prípadu

uplatnil včas.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.
Stotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie, ako vecne správnym. Dodal, že súd prvej inštancie
správne na základe predložených dôkazov zistil skutkový stav, následne súd správne rozhodol a svoje

rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

12.1 Uviedol, že žalovaný ani sám nevie, či dodaný tovar mal alebo nemal ním uvádzané vady.
Žalobca dodal žalovanému tovar v zmysle objednávky, ktorú zadal žalovaný. Tovar bol riadne dodaný a
žalovaným riadne prevzatý. Taktiež za tovar žalobca vystavil žalovanému faktúry, ku úhrade nedošlo.

Taktiež nedošlo k uplatneniu nárokov z vád dodaného tovaru tak, ako to predpokladá Obchodný
zákonník.

12.2 Žalovanému nič nebránilo uplatniť vady tovaru u žalobcu (za predpokladu, že daný tovar mal
vady), avšak žalovaný tak neučinil. Žalovaný si vady tovaru u žalobcu neuplatnil, tento dokonca

použil ďalej na svoju podnikateľskú činnosť (dodal ich svojmu odberateľovi). Žalovaný nerozporoval
ani nevrátil žalobcovi vystavenú faktúru, ale túto eviduje vo svojom kontrolnom výkaze. E-mail so
žiadosťou žalovaného o dodanie atestov bol žalobcovi doručený v máji roku 2023, pričom k dodaniu
tovaru došlo 1.12.2022 a splatnosť faktúr za dodaný tovar bola dňa 22.12.2022. Žalovaný sa podľažalobcu už v čase dopytovania o dodanie atestov len snažil oddialiť úhradu splatných faktúr. Žalobca
opakovane zdôraznil, že podmienkou úhrady ceny dodaného tovaru nebolo dodanie „atestov“ ani
meranie akýchkoľvek vlastnosti dodaného tovaru, takáto podmienka úhrady ceny nebola žalovaným v

spore preukázaná. V ďalšom sa argumentácia žalovaného podľa žalobcu obmedzovala na opakovanie
ním už prezentovaných tvrdení, ku ktorým sa žalobca vyjadril na pojednávaní, ako aj vo svojich
písomných podaniach a ktorými sa zaoberal aj súd prvej inštancie, v odôvodnení svojho rozsudku.

13. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

16. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, ktorý v odvolaní poukázal:

16.1. na nesprávny záver súdu prvej inštancie, ohľadom toho, že žalobca žalovanému dodal tovar
s vlastnosťami, ktoré si vymienil

16.2. na to, že rozhodnutie je nesprávne a predčasné, keď nebolo vykonané navrhované dokazovanie

a nebolo vysvetlené, prečo navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykonal.

17. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmeno a/ až h/ CSP. Odvolací
súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie,
nie sú naplnené.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

19. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k
správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

21. Odvolací súd k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP a to, že neboli splnené
procesné podmienky udáva, že žalovaný nevymedzil, nesplnenie ktorej procesnej podmienky či
podmienok namieta, pričom vo všeobecnosti nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod § 365
ods.1 CSP bez toho, aby nebol identifikovaný t.j. v akom konkrétom pochybení odvolateľ vidí naplnenie
odvolacieho dôvodu. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas

celého priebehu konania. Odvolací súd nezistil, aby neboli splnené procesné podmienky na prejednanie
a rozhodnutie sporu.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový

poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22.1 Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a zárukyposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod

porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

22.2 Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

nepreskúmateľný, čím došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, udáva, že nie
je dôvodné.

23. Z pohľadu odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu
súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle § 365 ods.
1 písm. b) CSP.

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,

pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na

právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Súd
by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery,
ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie má
byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho

bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

26. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým
spôsobomazakýchdôvodovdospelkukonkrétnemurozhodnutiu.Povinnosťousúdujevodôvodnenísa
vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán. V danom prípade súd prvej inštancie uviedol, čoho

sa žalobca domáhal a na základe akých skutkových tvrdení. Uviedol aj postoj protistrany, vymenoval
všetky predložené listiny a označil, aké prostriedky procesného útoku použili sporové strany. Uviedol
skutkové a právne posúdenie, pričom kvalifikoval vzťah sporových strán ako obchodnoprávny a konanie
ako uplatnenie si uznanej pohľadávky a vysporiadal sa aj s kompenzačnou námietkou žalovaného, ktorú
posúdil ako nepreukázanú a nedôvodnú. Vysvetlil, aké právne normy na vec aplikoval a konštatoval,

ktoré predpoklady pre úspech v spore bolo nevyhnutné preukázať. Následne sa týmito kritériami súd
prvej inštancie zaoberal a dospel k záveru, že žalobca preukázal uplatnený nárok. Súd prvej inštancie
uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Odvolací súd teda uzatvára, že rozsudok
súdu prvej inštancie je odôvodnený v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom nejaví prvky arbitrárnosti či
nepreskúmateľnosti. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval

zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad
pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR.

27. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS
330/2013, či 4 Cdo 3/2019, 8 Cdo 152/2018, bod 26, 5 Cdo 57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťourozhodnutia vtedy, keď všeobecný súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného
skutkovéhostavuvecipredvídať,čímbolaúčastníkoviodňatámožnosťprávneaskutkovoargumentovať
vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho

rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,
porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.). Odvolací súd k tomuto udáva, že do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III.

ÚS 284/08). Len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.

28. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu
prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti
napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

29. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie
podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť
odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.

30. Odvolací súd pritom udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní
(obchodnoprávnom spore).

31. Odvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.c/,d/CSPtaktiežnebolinaplnené,keďvovecirozhodoval
zákonný sudca a konanie nemalo inú vadu z následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci a ani tieto

odvolacie dôvody žalovaný nenaplnil žiadnym obsahom.

32. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie a to výsluch žalobcu a
žalovaného a nevykonanie navrhovaného dokazovania riadne neodôvodnil v písomnom vyhotovení
rozsudku a ani na pojednávaní 13.6.2024. Ak sa rozhodol navrhnutý dôkaz nevykonať, mal súd prvej

inštancie uvedené zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 220 ods. 2). Spravidla však ide
o dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti preto, lebo tú skutočnosť možno
preukázať iným dôkazom (sudca vyberá, ktorý z viacerých možných je vhodný, pričom vždy prihliada
na hospodárnosť) alebo sa týkajú skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež také,
ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie (skutočnosť, ktorú majú preukázať, už bola

preukázaná, resp. je vôbec otázne, ktorú skutočnosť má dôkaz preukazovať). Práve s poukazom na
sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 CSP, keď žalovaný v spore ani v odvolaní neuviedol
na aké skutočnosti majúce vzťah k prejednávanej veci mal byť v konaní vypočutý žalovaný a žalobca.
Žalobca a ani žalovaný na pojednávaní prítomní neboli, za účelom ich výsluch by bolo potrebné
pojednávanie odročiť, pričom konajúci sudca súdu prvej inštancie zhodnotil, že ich výpoveď v spore

s ohľadom na predložené dôkazy nebola potrebná pre rozhodnutie (čo vyplýva z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozsudku a nepriniesla by žalovanému priaznivé rozhodnutie. Odvolací súd pritom
poukazuje, že splnomocnený zástupca strany, ktorým bol v danej veci advokát, je oprávnený konať za
stranu v celom konaní (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 2 CSP), čo zahŕňa aj právo prednášať za
stranu, ktorú zastupuje, aj skutkové tvrdenia. Skutkové tvrdenia právneho zástupcu sú teda tvrdeniami

strany, a majú preto rovnakú silu, ako tvrdenia, ktoré prednáša strana samotná. Strana v konaní môže
na návrh podľa § 195 ods. 1 CSP vypovedať o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo,
ak ich nemožno preukázať inak.33.1 Odvolací súd konštatuje, že súd nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Výber
dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1). Súd musí
dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený

sporovou stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Iba ak by súd vylúčil
z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladalo by to odvolací
dôvod podľa § ods. 1 písm. e) CSP. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd musí mať vždy vyriešenú
otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz.

34. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že fundamentálnymi povinnosťami sporových strán v spore
sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto
strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými
prostriedkami. Dôležitá je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia. Nie
je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní,
čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku vytýčiť ďalšie

pojednávanie. Ak neexistujú osobitné dôvody (napr. ak oneskorenie je dané reakciou na nové
skutočnosti, ktoré vyšli v spore najavo), v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo
dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

35. Odvolací súd udáva, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je

postupom, ktorým by mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o
tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva,
že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, ktorý bol navrhnutý stranou sporu, pričom súd prvej
inštancie prihliadol na zásadu sudcovskej koncentrácie konania, odvolací súd konštatuje, že nedošlo
k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a ani k inej vade konania, ktorá by mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie v spore.

36. Ďalej odvolací súd udáva, že ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou
sarozumieto,žesúdprirozhodovanívychádzavýlučnezdôkazov,ktorémunavrhlistranysporu.Proces
dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe

kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa
v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov
zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky.
Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch
procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje

princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si
svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa
ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu, a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom
procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

37. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

38. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

39. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné
pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je

povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo
právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu
vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

40. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávneskutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

41. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, že
žalovaný splnenie odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preukazoval tým, že súd prvej inštancie
nesprávnezistilskutkovýstav,keďdospelkzáveru,žežalobca dodalžalovanémutovar,ktorýsiobjednal
žalovaný pričom žalovaný predpokladá, že tovar nemal požadované vlastnosti hlavne ohľadom akosti.

41.1 Odvolací súd v tejto súvislosti z obsahu spisu zistil, že žalovaný netvrdil, že tovar má vady a tieto
nešpecifikoval. Žalovaný ak namietal nedodanie atestov na oboznámenie sa s vlastnosťami dodaného
tovaru , mal predtým ako tovar objednal u žalobcu fyzikálne vlastnosti špecifikovať a teda vyžiadať
si kvalitatívne požiadavky na tovar, aby bolo možné po dodaní posúdiť či bol alebo nebol dodaný
tovar s vymienenými vlastnosťami. Z dôkazov vyplynulo, že žalovaný si ako kupujúci objednal tovar,
ktorého vlastnosti bližšie nevymedzil a nepožadoval dodanie atestov resp. certifikátu vzťahujúcemu sa

na tovar. Uvedené namietal až v máji 2023 a tovar bol dodaný v decembri 2022. Ak vedel, že tovar bude
ďalej dodávaný a jeho odberateľ mal konkrétne požiadavky na tovar a dodanie atestov mal uvedené
požadovať už v procese uzatvárania kúpnej zmluvy. Ak tretia osoba, ktorej žalovaný tovar dodával si
vymienila konkrétne vlastnosti a dodanie atestov, mal tak smerovať svoju objednávku ku žalobcovi.
Obranažalovaného,žepripreberanínevedelposúdiťkvalitutovaruatedačimátovarvadyalebonie,tiež

neobstojí. Minimálne pri dodaní tovaru ak nevedel posúdiť tovar mohol požiadať o certifikát k výrobku.
Žalovaný tvrdil, že došlo z jeho strany ku včasnému uplatneniu vád s čím sa nemožno stotožniť a dôvody
prečo je tomu tak súd prvej inštancie správne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku v odseku
23 až 29.

42. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP odvolací súd uvádza, že ani tento
odvolací dôvod nie je naplnený. Tento dôvod nie je vnímaný ako reálna vada rozhodnutia, keď ide
o nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania
novotami, ktoré žalovaný ani netvrdil.

43.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z. vyvodzuje zo
skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval.

44. Odvolací súd však konštatuje, že žiadne nesprávne právne posúdenie nemožno konštatovať. Pokiaľ
sa odvolával žalovaný v odvolaní na aplikáciu § 428 ods.1 písm. c ObZ, uvedené v kontexte zisteného

skutkového stavu neobstojí. Pokiaľ by tovar aj vady mal, čo preukázané nebolo, nemohol by žalovaný
v spore uspieť aplikujúc súdom prvej inštancie § 428 ods. 2 ObZ.
45. Odvolací súd udáva, že v prejednávanom spore bolo preukázané, že žalobca, ako predávajúci dodal
riadne a včas žalovanému ako kupujúcemu tovar, následne vystavil faktúry. Dodanie tovaru ani výšku
kúpnej ceny žalovaný nerozporoval a bol povinný zaplatiť v lehote splatnosti cenu špecifikovanú vo

faktúrachvystavenýchzostranyžalobcuprežalovaného.Žalovanýnenamietalprípadné vadydodaného
tovaru ( ktoré neboli v spore preukázané len bolo tvrdené, že tovar má pravdepodobne vady), súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru aj ohľadom lehoty na uplatnenie si vád tovaru a konkrétnych
nárokov z vád, ktoré si žalovaný ani neuplatnil.

46. Odvolací súd konštatuje, že v spore bola preukázaná dôvodnosť nároku uplatneného proti
žalovanému zo strany žalobcu touto žalobou a súd prvej inštancie správne posúdil, že žalobca dôkazmi
predloženými v spore nárok preukázal.

47. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu v

celkovej výške 3.474,78 eura s prísl. na základe kúpnej zmluvy a faktúr vystavených zo strany žalobcu
v zmysle dojednaní zmluvy a zároveň súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
aj zákonné úroky z omeškania 11,50 % p.a. zo sumy tak ako je uvedené vo výroku I. napadnutého
rozsudku.48.Odvolacísúdpretopodľa§387ods.1CSP,potvrdilrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny,
pretože odvolanie nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách

konania, ktorým súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému.

49. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní
úspešný v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť

neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).