Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518203248
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7518203248.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov JUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, D., 2. E. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, 3. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, 4. E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
I. XX, 5. J. K., nar. X.X.XXXX, bytom L. M. X, D., 6. L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, M. J.,
7. L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, O., 8. C. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, D., 9. G. G., nar.
X.X.XXXX, bytom I. XX, XX. R. C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, XX. I. N., nar. X.X.XXXX, bytom
D. XX/XX, M. J., 12. I. N. S., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, XX. I. T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXX, všetci zastúpení JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou, so sídlom Strojárenská 11C, Košice, proti

žalovaným: 1. E. O., I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom U. M. K., F. XXX, 2. S. F., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX,
3. A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, 4. N. F., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, 5. J. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom I. XX a 6. J. E., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní právneho
predchodcu žalovaných v 1. až 5. rade S. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom I.
XX, proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 25. novembra 2019, č.k. 18C/137/2018 - 124

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd")
napadnutým rozsudkom určil, že J. E. (aktuálne žalovaný v 6. rade) je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec: I., okres: Košice - okolie a to pozemku parc. reg. "E"
č. 658/25 - orná pôda o výmere 5805 m2, zapísaný na LV č. XXXX v podiele 1/12 k celku, pozemku
parc. reg. "E" č. 658/27 - orná pôda o výmere 6138 m2, zapísaný na LV č. XXXX v podiele 1/3 k celku,
pozemku parc. reg. "E" č. 209/2 - orná pôda o výmere 459 m2, zapísaný na LV č. XXX, v podiele 1/6 k
celku, pozemku parc. reg. "E" č. 209/3 - orná pôda o výmere 300 m2, zapísaný na LV č. XXX, v podiele

1/6 k celku, pozemok parc. reg. "E" č. 715/8 - orná pôda o výmere 5952 m2, zapísaný na LV č. XXX, v
podiele 1/6 k celku, pozemok parc. reg. "E" č. 726/10 - orná pôda o výmere 5718 m2, zapísaný na LV č.
XXX, v podiele 1/6 k celku, pozemok parc. reg. "E" č. 728/13 - orná pôda o výmere 3003 m2 , zapísaný
na LV č. XXX v podiele 1/6 k celku. Žalobcom v 1. - 13. rade priznal náhradu trov konania voči právnemu
predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade a žalovanému v 6. rade vo výške 100 %, ktorá bude vyčíslená
súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2.Rozhodoltakožalobe,ktorousapozmenežalobnéhonávrhupripustenejuznesenímOkresnéhosúdu
Košice - okolie zo dňa 9.4.2019 č. k. 18C/137/2018 -74 a po zmene subjektov pripustenej uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.5.2025 č. k. 3Co/69/2024 – 192 žalobcovia v konečnom dôsledku
domáhali určenia, že J. E. je podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností.3. Skutkovým základom takto uplatneného nároku bolo v podstatnom tvrdenie žalobcov, že sú
podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom na základe darovacej zmluvy uzavretej

dňa 29.5.2015 žalovaný v 6. rade ako darca daroval právnemu predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade
ako obdarovanému okrem iných aj svoje spoluvlastnícke podiely na týchto nehnuteľnostiach. O tom,
že došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov, nemali žalobcovia vedomosť do posledných dní pred
podaním žaloby. Žalovaný v 6. rade tak nerešpektoval ich zákonné predkupné právo a previedol svoje
spoluvlastnícke podiely na právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade, ktorý mu nie je blízkou

osobou. Preto považujú darovaciu zmluvu za neplatnú.

4. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel bezo zvyšku z opisu skutkového deja
žalobcami; naviac tiež ustálil, že dovolania sa neplatnosti právneho úkonu z 22.5.2018 sú vypracované
osobitne ku každému listu vlastníctva (č. 1051, č. 1053 a č. 932), adresované každému z účastníkov
darovacej zmluvy a obsahujú dovolanie sa neplatnosti darovacej zmluvy podielovými spoluvlastníkmi

(žalobcami) s poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka z dôvodu porušenia § 140 Občianskeho
zákonníka. Na dovolaniach sa neplatnosti právneho úkonu adresovaných žalovanému v 6. rade je jeho
podpis a dátum prevzatia 23.5.2018. Dovolania sa neplatnosti právneho úkonu adresované právnemu
predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade nie sú ním podpísané.

5. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 140, § 40a, § 603 ods. 3, §
853 ods. 1, § 100 ods. 1, ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka. S ich použitím dospel k záveru,
že je nesporné, že žalovaný v 6. rade pred tým, než previedol svoje podiely na nehnuteľnostiach,
neponúkol ich ostatným spoluvlastníkom, čím došlo k porušeniu ich predkupného práva. Spoluvlastníci
s tým prejavili nesúhlas a z možností, ktoré im zákon ponúka pri porušení predkupného práva, si

zvolili možnosť - dovolanie sa neplatnosti darovacej zmluvy. Písomné dovolanie sa neplatnosti osobne
odovzdali darcovi, ktorý prevzatie tohto úkonu potvrdil podpisom dňa 23.5.2018. Žalobcovia tvrdili, že
žalobkyne v 1., 3. a 5. rade osobne odovzdali písomné dovolanie sa neplatnosti darovacej zmluvy aj
právnemu predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade, pričom mu vysvetlili, že sa dovolávajú neplatnosti
darovacej zmluvy, odmietol však prevzatie podpísať. Tvrdil, že síce u neho boli, dokonca viackrát rôzne

zo žalobkýň, jemu však žiaden list nedoniesli, obvinili ho, že okradol ich brata a žiadali, aby mu pozemky
vrátil. Toto tvrdenie právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade, že mu písomné dovolanie nebolo
doručené, súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové tvrdenie v snahe dosiahnuť podklad pre úspešnú
námietku premlčania, že k dovolaniu sa neplatnosti došlo až doručením žaloby, resp. až uplatnením
zmeny žaloby. Súd konštatoval, že k dovolaniu sa neplatnosti voči právnemu predchodcovi žalovaných

v 1. - 5. rade žalobcami postačuje, že k tomu došlo ústne tým, že žalobkyňa v 1. rade vysvetlila právnemu
predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade, čo je obsahom dovolania a toto zhodne potvrdili všetky tri
vypovedajúce žalobkyne. Stalo sa tak 23.5.2018 doma u právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade.
Premlčacia doba začala plynúť dňom podpisu darovacej zmluvy, t. j. 29.5.2015 a uplynula by 29.5.2018.
Žalobcovia sa však včas dovolali svojho práva, pred ukončením premlčacej doby, a to dňa 23.5.2018.

Preto súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú právnym predchodcom žalovaných v 1. - 5. rade za
neúspešnú. Súd uviedol, že dovolaním sa neplatnosti darovacej zmluvy ostatnými spoluvlastníkmi voči
obom účastníkom zmluvy sa táto zmluva v napadnutom rozsahu stala neplatnou od počiatku. Vzhľadom
na to, že napriek tejto neplatnosti naďalej bol právny predchodca žalovaných v 1. - 5. rade vedený v
katastri nehnuteľností ako spoluvlastník sporných nehnuteľností, žalobcovia správne volili žalobu na

odstránenie tohto stavu, a to určovaciu žalobu na určenie vlastníckeho práva pôvodného podielového
spoluvlastníka - žalovaného v 6. rade. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že naliehavý právny záujem
na podaní tejto žaloby je daný.

6. Ohľadom prednostného uplatnenia ustanovení zákona č. 140/2014 Z. z. súd prvej inštancie uviedol,

že tieto ustanovenia boli na základe nálezu Ústavného súdu SR č. 33/2019 Z. z. zrušené k 11.2.2019 z
dôvodu nesúladu s Ústavou SR. Konštatoval, že aj v prípade, že by boli ešte účinné, predkupné právo
spoluvlastníkov nehnuteľností podľa Občianskeho zákonníka malo prednosť pred ustanoveniami tohto
zákona a aj v tomto prípade muselo byť rešpektované.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a 262 C.s.p., keďže žalobcovia boli v konaní v celom

rozsahu úspešní, zaviazal žalovaných nahradiť im trovy konania v plnej výške.
8. Proti tomuto rozsudku podal právny predchodca žalovaných v 1. - 5. rade v zákonnej lehote odvolanie
s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na plnú náhradu trovkonania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania, alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. V odvolaní právny predchodca žalovaných v 1. - 5. rade namietal, že súd prvej inštancie uveril
tvrdeniam žalobkýň v 1., 3. a 5. rade, že mu odovzdali (doručili) písomné dovolanie sa neplatnosti
darovacej zmluvy aj napriek tomu, že to poprel. Ani z výpovede týchto žalobkýň, ani z jeho výpovede
nevyplýva, že by sa žalobkyne boli počas návštevy u neho dovolávali neplatnosti darovacej zmluvy,
ani on ich prednesy tak nepochopil. Aj keď boli rozpory vo výpovediach žalobkýň a ich výpovede

boli nekonkrétne, prvoinštančný súd uzavrel, že k dovolaniu sa neplatnosti postačuje aj ústna forma.
Z výpovedí žalobkýň však podľa neho nevyplýva, že by dovolanie sa neplatnosti bolo vykonané
zákonnou cestou, pretože ich prejav vôle preukázaný nebol. Ani jedna zo žalobkýň neopísala vo
svojej výpovedi, že by bolo obsahom ich rokovania s ním dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu.
Akceptácia prvoinštančného súdu, keď žalobkyne právnemu predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade
bezobsažne vysvetlili, o čo im ide, neobstojí, aby súd mohol toto vysvetlenie považovať za uplatnenie

dovolania sa prednostného práva kúpy, naviac keď z výpovede žalobkyne v 1. rade na pojednávaní
dňa 15.10.2019 vyplynulo, že dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu bolo doručené právnemu
predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade dňa 21.5.2018, pričom samotný písomný úkon bol spracovaný
až dňa 22.5.2018 a najprv ho mali doručovať žalovanému v 6. rade dňa 23.5.2018 a až následne
jemu. Je nepochybné, že písomné dovolanie sa neplatnosti darovacej zmluvy mu nebolo doručené

poštou, čo potvrdili žalobkyne v 1., 3. a 5. rade s odôvodnením, že by to do 29.5.2018 nestihli doručiť,
kedy mala uplynúť premlčacia lehota na podanie žaloby na súd. Poukázal na judikát NS SR č. 4 Cdo
34/2007, NS SR č. Cdo 186/2006 a NS ČR č. 32 Odo 568/2002. Podľa názoru právneho predchodcu
žalovaných v 1. - 5. rade toto tvrdenie žalobkýň neobstojí, stačilo im dňa 22.5.2018 svoj prejav vôle
doručiť prostredníctvom pošty doporučenou zásielkou, čím by bolo došlo k splneniu ich povinnosti načas

sa dovolať neplatnosti právneho úkonu.

10. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal aj s existenciou naliehavého
právneho záujmu, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za vecne a po právnej stránke
nesprávne, súd nerozhodol na základe zisteného skutkového stavu a zákonným spôsobom sa

nevysporiadal so žalobným návrhom žalobcu. Zároveň súd neuviedol, ako sa vysporiadal so zmenou
žaloby, so vznesenou námietkou premlčania. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto považuje
za nepresvedčivé, nereflektujúce celkovú zmenu koncepcie civilného procesu po nadobudnutí účinnosti
Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie podľa neho rozhodol rozdielne od konštantnej
judikatúrnej praxe a svoj odklon neodôvodnil, zároveň sa nevyrovnal najmä s jeho podstatnými

argumentmi. Zdôraznil, že jeho obrana spočívala najmä v tom, že žaloba bola podaná už za
účinnosti Civilného sporového poriadku, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, teda o určenie právnej
skutočnosti.Právnypredchodcažalovanýchv1.–5.radenamietal,ževzmysleust.§137 písm.d)C.s.p.
žalobca už nemá takúto žalobu k dispozícii, nakoľko nevyplýva z osobitného predpisu. Na základe tejto
skutočnosti žalobcovia navrhli zmenu žalobného návrhu. Nakoľko návrh na zmenu žaloby bol doručený

súdu až 28.2.2019, t. j. po uplynutí 3 - ročnej premlčacej lehoty od uzatvorenia zmluvy, vzniesol námietku
premlčania, pričom s touto skutočnosťou sa prvoinštančný súd nijakým spôsobom nevysporiadal.

11. Odvolateľ ďalej poukazuje na to, že žalobcovia ani v dovolaní sa neplatnosti darovacej zmluvy
doručenom žalovanému v 6. rade, ale ani v žalobe, ani v priebehu konania, existenciu naliehavého

právneho záujmu nepreukázali. Účastníci konania, ktorí vypovedali v spore, potvrdili do zápisnice, že
nikdy nemali záujem od žalovaného v 6. rade odkúpiť pozemky, ktoré boli predmetom napadnutej
darovacej zmluvy, to znamená nemali záujem uplatniť prednostné právo kúpy, chceli len zabrániť
vstupu tretích osôb do spoluvlastníckeho vzťahu a preto majú záujem iba o prinavrátenie pôvodného
spoluvlastníckeho stavu, nie o odkúpenie nehnuteľností, čo je zmyslom zákonného predkupného práva.

Tento dôvod napadnutia darovacej zmluvy považuje právny predchodca žalovaných v 1. - 5. rade za
nezákonný. Takýmto postupom súd poskytol právnu ochranu žalobcom na úkor právnej istoty právneho
predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade.

12. Odvolateľ poukazuje na nesprávny právny názor vyslovený prvoinštančným súdom aj k jeho obrane,

že nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva zo strany žalovaného v 6. rade z dôvodu,
že strany pri uzatváraní darovacej zmluvy postupovali v súlade s platnými ustanoveniami zákona č.
140/2014 Z.z. Súd vyslovil názor, že ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z. boli zrušené na základe
Nálezu ÚS SR č. 33/2019 Z.z. z dôvodov nesúladu s Ústavou SR. Odvolateľ ale konštatuje, žeprvoinštančný súd nemal posudzovať platnosť ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z. na základe nálezu
ÚS SR č. 33/2019 Z.z., t.j. v čase, keď súd vyhlásil rozsudok, ale mal aplikovať ustanovenia zákona
č. 140/2014 Z.z. účinného v čase uzatvárania napadnutej darovacej zmluvy. Prvoinštančný súd síce

konštatoval, že aj v prípade, že by boli účinné ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z., predkupné právo
spoluvlastníkov nehnuteľností malo prednosť pred ustanoveniami tohto zákona a aj v tomto prípade
muselo byť rešpektované, avšak tento svoj právny názor, vyslovený v bode 25. rozsudku, prvoinštančný
súd nijako neodôvodnil, ani neuviedol právnu normu, o ktorú by bol svoj názor resp. myšlienkové kroky
oprel, resp. odôvodnil to zaužívanou súdnou praxou.

13. Žalobcovia sa k odvolaniu právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade nevyjadrili.

14. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia,
nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci,
právny predchodca žalovaných v 1. - 5. rade podľa úvahy odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody

podľa ust. 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. V odvolaní právnym predchodcom žalovaných v 1. - 5. rade
formálneoznačenýatiežcitovanýodvolacídôvodpodľaust.§365ods.1písm.d)C.s.p.nebolpodopretý
konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na prítomnosť inej vady konania,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu
nebol tento ďalší odvolací dôvod materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnený.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie právneho predchodcu
žalovaných v 1. - 5. rade ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených

odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že nie je
(odvolanie) dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.6.2025
po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej
stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa
v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez
akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových

otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387
ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň
na podstatné tvrdenia právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta
druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:

17. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. Vo všeobecnosti odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom
a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. V citovanom ustanovení preto zákon
určuje konkrétne požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho

opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia
vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami
nesporné a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam
sporným. V odôvodnení rozsudku súd vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej
právnej normy, podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom

práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi
strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol
rozhodujúce argumenty, pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez
náležitého zdôvodnenia, požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.19. Súd prvej inštancie podľa zistenia odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol, čoho sa žalobcovia domáhali i aké bolo procesné stanovisko žalovaných k žalobe, z ich
tvrdení a argumentácie vyselektoval podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty a vo vzťahu

k rozhodujúcim sporným skutočnostiam podrobne ozrejmil tiež, aké zistenia vyplynuli z toho ktorého
z vykonaných dôkazov. Zistené skutočnosti následne zrozumiteľne a v súlade so zásadami formálnej
logiky premietol do rozhodujúcich skutkových záverov a z nich právnymi úvahami zdôvodnil následky,
ktoré z nich za daného skutkového stavu vyplývajú. Vo svetle východísk uvedených v predchádzajúcom
bode, podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno odôvodnenie napadnutého rozsudku považovať

ani za arbitrárne ani za úplne odchylné od veci samej a ani za extrémne nelogické a preto odvolaciu
námietku právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade proti odôvodneniu napadnutého rozsudku
odvolací súd posúdil len ako nespokojnosť odvolateľa so závermi prezentovanými v odôvodnení, ktorá,
ako už bolo zmienené, nezakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť
uskutočňovať jej procesné práva, a teda dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b) C.s.p. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá ust. § 220 ods. 2 C.s.p., preto nemožno konštatovať, že

rozsudok trpí nepreskúmateľnosťou.

20. Pokiaľ ide o právnym predchodcom žalovaných v 1. – 5. rade uplatnený odvolací dôvod podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., odvolací súd konštatuje, že vo všeobecnosti k nesprávnym skutkovým
zisteniam na základe vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo

pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Skutkové zistenie nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním
vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor.

Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých
podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci (por. napr.
rozhodnutie NS SR 1 MCdo 4/2009).

21. Právny predchodca žalovaných v 1. – 5. rade v odvolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie

veci prvoinštančným súdom. Odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení,
aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením
je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové
zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý
tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda
v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu
a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 C.s.p., t. j. každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol starostlivo na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odvolací

dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. preto nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade
skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery
o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. §
365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

23. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam právneho predchodcu
žalovaných v 1. - 5. rade odvolací súd dopĺňa nasledovné:

24. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je jednostranný právny úkon, ktorý sa musí
adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade keď ten, kto sa

dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný
prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením
dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno
prirovnať k absolútnej neplatnosti. Písomná forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je predpísaná,to znamená, že relatívnej neplatnosti sa možno dovolávať aj ústne. V písomnej forme ho však treba
urobiť vždy, ak je zákonom ustanovená alebo dohodou účastníkov dojednaná písomná forma právneho
úkonu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej

premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Ak však
v priebehu tejto premlčacej doby dôjde k dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným od
začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno uplatniť v súdnom alebo v inom právnom konaní bez ohľadu
na plynutie času. V tom spočíva jej podobnosť s absolútnou neplatnosťou.

25. V súvislosti s odvolacou argumentáciou právneho predchodcu žalovaných v 1. -5. rade o tom, že
žalobcovia sa nedovolali relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy v rámci zákonom stanovenej trojročnej
premlčacej lehoty odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje so skutkovým nálezom súdu prvej inštancie,
že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno, pokiaľ ide o spornú okolnosť dovolania sa neplatnosti darovacej
zmluvy v časti, v ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi, voči obom účastníkom relatívne neplatného
právneho úkonu. Odvolací súd v tejto spojitosti akcentuje, že sám právny predchodca žalovaných v 1.

- 5. rade potvrdil, že žalobkyne v 1., 3. a 5. rade boli u neho doma, nepochybne už v ten istý deň
takouto písomnosťou disponovali a ani právny predchodca žalovaných v 1. - 5. rade netvrdil, ani nič,
čo v priebehu konania vyšlo najavo, nenasvedčuje, že by stretnutie žalobkýň v 1., 3. a 5. rade s
právnym predchodcom žalovaných v 1. - 5. rade mohlo mať aj iný účel. Žalobcami tvrdený priebeh
spornej skutkovej okolnosti preto nevyvoláva rozumné pochybnosti o tom, že na tomto stretnutí došlo

k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti. Naopak, interpretácia právneho predchodcu žalovaných v 1. -
5. rade, ktorý nedokázal zmysluplne opísať, čo vlastne bolo účelom tejto návštevy, postráda atribúty
racionálneho priebehu udalosti. Z výpovedí žalobkýň v 1., 3. a 5. rade vyplynulo, že dovolanie sa
neplatnosti (s dátumom 22.5.2018) mali už pripravené právničkou, preto tvrdenie právneho predchodcu
žalovaných v 1. - 5. rade, že mu nič neodovzdali, je iracionálne. Odvolací súd považoval za vierohodné

tvrdenia žalobcov, že na stretnutí s právnym predchodcom žalovaných v 1. - 5. rade disponovali týmito
dovolaniami, pretože tie boli prílohou žaloby spísanej 24.5.2018, podanej na súde 25.5.2018, čiže nie
je rozumný dôvod pochybovať o tom, že by tieto písomnosti nepredložili.

26. Možno preto súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia sa včas dovolali relatívnej

neplatnosti voči obom účastníkom darovacej zmluvy, a to vo vzťahu k darcovi - žalovanému v 6. rade
dňa 23.5.2018, čo potvrdil svojím podpisom, pričom voči obdarovanému - právnemu predchodcovi
žalovaných v 1. - 5. rade ústne, dňa 23.5.2018 u neho doma, to znamená pred ukončením premlčacej
lehoty, ktorá začala plynúť dňom podpisu darovacej zmluvy, t. j. 29.5.2015 a uplynula 29.5.2018. Záver
súduprvejinštancie,žedovolaniesaneplatnostibolouplatnenépreduplynutímpremlčacejdoby,jepreto

správny. Účinky hmotnoprávneho úkonu nastali vtedy, keď sa žalobcovia dovolali neplatnosti - v tomto
momente bolo uplatnené majetkové právo, ktoré podlieha premlčaniu, pričom procesné dispozície so
žalobným návrhom na to už nemali vplyv.

27. Pokiaľ existovala neistota, či už na strane účastníkov, príp. aj súdu, ohľadom procesnej prípustnosti

žaloby o neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva z pohľadu ust. § 137 písm.
d) C.s.p., je potrebné zdôrazniť, že tento stav bol do istej miery vyvolaný v tom čase ešte prebiehajúcou
odbornou diskusiou o tejto otázke, ktorá však medzičasom bola vyriešená uznesením Najvyššieho súdu
SR z 29.1.2024, sp. zn. 4Cdo/238/2022, uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
6/2024.

28. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade týkajúcej
sa aplikability Ústavným súdom SR zrušených ustanovení zákona č. 140/2014 Z.z. sa odvolací
súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že osobitné podmienky prevodu vlastníckeho
práva k poľnohospodárskemu pozemku vyplývajúce z týchto zákonných ustanovení sa nedotýkali

predkupného práva spoluvlastníkov, ktoré vyplýva z Občianskeho zákonníka.

29. Na margo argumentu odvolateľa o neexistencii naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov,
ktorí mali potvrdiť do zápisnice, že nikdy nemali záujem od žalovaného v 6. rade sporné pozemky
odkúpiť, odvolací súd konštatuje, že k uvedenej skutočnosti sa vyjadrila len žalobkyňa v 3. rade, a to

vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 25.11.2019. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že ostatné dve
žalobkyne - v 1. a 5. rade, ktoré boli v konaní vypočuté, sa k tomu nevyjadrili, čo je zrejmé zo zápisnice
o pojednávaní zo dňa 15.10.2019. Tento argument odvolateľa preto nemá faktický základ.30. Z týchto dôvodov odvolací súd s použitím ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vecne správny rozsudok
súdu prvej inštancie ako v napadnutom vyhovujúcom výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania,
majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalobcov v spore.

31. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

32. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

33. V odvolacom konaní mali žalobcovia plný procesný úspech, a preto im v súlade s citovaným
zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovaným, ktorí boli v odvolacom
konaní neúspešní. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobcom v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich
vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania

tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).