Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122209526
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122209526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B., XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX B. XXX, zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, 080 01 Prešov, Sládkovičova 8, proti
žalovanej: B. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XX, zastúpená: JUDr. Martina Kožárová
Jenčová, advokátka, 080 01 Prešov, Slovenská 69, o určenie vlastníckeho práva a o protižalobe
žalovanejourčeniespoluvlastníctvaaprísl.,oodvolanížalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešov
č.k. 11C/65/2022-184 zo dňa 29.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné
č. XXX zapísaného na LV č. XXXX kat úz. B. postaveného na parcele D. XXX/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 207 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. B..

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala protižalobou určiť, že sporný rodinný dom je v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu po 1.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom rodinnému domu súp. č. XXX zapísanom na LV č. XXXX
k.ú. B. stojaceho na parcele D. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 207m2 zapísanej na
LV č. XXXX k.ú. B..

II. Protižalobu žalovanej zamieta.

III. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania a žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.“

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dohoda strán sporu o založení podielového spoluvlastníctva
k domu by musela existovať ku dňu vzniku stavby, nepostačuje, ak by strany sporu sa dohodli na tom,

že si spoločne postavia dom a neskôr ešte pred vznikom stavby sa rozišli. V tomto prípade žalobca
popieral takúto dohodu na rozdiel od žalovanej. Samotná žalovaná však uviedla, že k rozchodu so
žalobcom došlo v čase, keď síce bola postavená hrubá stavba, ale vnútorné priečky sa ešte nestavali,
a tým teda potvrdila, že v čase vzniku stavby ako veci dohoda so žalobcom o založení podielovéhospoluvlastníctva k domu neexistovala. Žalovaná nepreukázala ani to, že do momentu vzniku stavby
sa osobne podieľala na jej vzniku vlastnou prácou a dodaním materiálu. Sama potvrdila, že na stavbe
nepracovala a aj keď tvrdila, že zaplatila stavebný materiál (čo žalobca rozhodne poprel) svoje tvrdenie

nepreukázala. Na druhej strane súd prvej inštancie nemal dôvod neveriť tvrdeniu žalobcu o určitých
úsporách, ktoré použil na začiatok stavby, keďže predtým pracoval v zahraničí a reálnu možnosť úspor
vo výške okolo 200.000 SK potvrdil aj svedok E. B., ktorý spolu s ním v zahraničí pôsobil a je nesporné,
že na stavbu žalobca použil aj úver zo ŠFRB, ktorý čerpal začiatkom júla 2008. Pokiaľ ide o vyhlásenie
žalobcu z 12.12.2001 pre Okresný úrad odbor katastrálny v Prešove, ktorým súhlasil so zápisom

žalovanej ako spoluvlastníčky rodinného domu, toto vyhlásenie žalobca urobil 5 mesiacov po uzavretí
manželstva so žalovanou, teda v čase, keď nemohol predpokladať nejaké nezhody medzi stranami
sporu a keď žalobca nemal dôvod neveriť v trvácnosť ich manželstva. Súd prvej inštancie preto nevnímal
tento úkon žalobcu ako prejav uznania podielového spoluvlastníctva žalovanej, keďže vo vyhlásení ani
neuvádza žiadny podiel žalovanej, ale to, aby bola zapísaná ako vlastníčka, čo je potrebné hodnotiť
v tom kontexte, že už boli manželmi. Pre súd vyznelo hodnoverne ako dôvod tohto vyhlásenia to, čo

napokon potvrdila aj žalovaná, že bolo pre nich praktickejšie pri vybavovaní dotácie na slnečné kolektory,
aby žiadateľkou bola ona, keďže mala dostatok času na vybavovanie rôznych potvrdení nevyhnutných
v tejto žiadosti a nie je možné vylúčiť ani to, že žalobca mal daňové nedoplatky (na čo poukázal svedok
F.), čo vylučovalo priznanie dotácie, pričom základnou podmienkou žiadateľa bolo to, aby bol minimálne
spoluvlastníkom rodinného domu. Spomínané vyhlásenie žalobcu si súd prvej inštancie vysvetlil týmto

praktickým dôvodom na rozdiel od opakovaných vyjadrení žalovanej v spore o vyporiadanie BSM o
tom, že sporný dom je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Pre súd prvej inštancie bolo zásadné to, v
akom stave bola stavba rodinného domu v čase prvého rozchodu strán sporu a akou mierou sa v
tom čase podieľala žalovaná na danej stavbe. Po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel súd prvej
inštancie k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by sa stala podielovou

spoluvlastníčkou rodinného domu a preto jej protižalobu zamietol. Zároveň považoval za dôvodné
vyhovieť žalobe žalobcu o určenie jeho výlučného vlastníctva k danej nehnuteľnosti, čím sa obnoví
pôvodný zápis jeho vlastníctva v katastri nehnuteľnosti, ktorý predchádzal súčasnému nepravdivému
zápisu, keďže dom v skutočnosti nikdy nebol v bezpodielovom spoluvlastníctve strán. V konaní bolo
preukázané, že stavebníkom domu aj z občianskoprávneho hľadiska bol výlučne žalobca, ktorý ho

postavil sám zo svojich prostriedkov a žalovaná len investovala svoje prostriedky do tejto stavby, čím
jej vznikol peňažný nárok voči žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže stav zápisu
vlastníctva v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnému vlastníctvu, má žalobca naliehavý právny
záujem na tejto určovacej žalobe s poukazom na § 137 písm. c) CPS, a preto súd prvej inštancie žalobe
vyhovel.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že v spore bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tým
vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej, avšak prvoinštančný súd vzhliadol
dôvody pre nepriznanie tohto nároku vo výnimočných okolnostiach tohto prípadu. Tie spočívajú v
tom, že v podstate celý tento spor zavinil žalobca svojim vyhlásením adresovaným Okresnému úradu,

odboru katastrálnemu v Prešove, na základe ktorého bola zapísaná ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti
aj žalovaná. Pokiaľ by toto vyhlásenie neučinil, ostal by zapísaný na LV ako výlučný vlastník sporného
rodinnému domu a tým by odpadol dôvod na podanie tejto žaloby.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná namietajúc nesprávne

skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázala na aplikačnú prax Najvyššieho súdu
SR, predovšetkým na rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/58/2021 zo dňa 25.01.2023, sp. zn. 4Cdo/131/2018
zo dňa 27.08.2019 a závery vyplývajúce z nich. Závery súdu prvej inštancie týkajúce sa predloženého
čestného vyhláseniu G. H. I. považovala za vecne nesprávne a v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR vo veci sp. zn. 4Cdo/13/2009. Podrobne sa vyjadrila k spomínanému čestnému vyhláseniu,

výpovediam svedkov, okolnostiach financovania spoločnej nehnuteľnosti, dôvodu čerpania medziúveru
odPrvejstavebnejsporiteľneaspôsobunakladaniustýmitoprostriedkami,vyhláseniuzodňa12.12.2001
pre Okresný úrad, katastrálny odbor a elektronickú komunikáciu medzi stranami sporu. Poukázala na
poistnú zmluvu, ktorú uzatvorila k 23.06.2008 a uhradeniu ročného poistného. Mala za to, že súd prvej
inštancie posudzoval dôkazy jednostranne, a preto dospel k nesprávnym záverom o nepreukázaní

existencie konkludentnej dohody, čo je podľa nej v rozpore s vykonaným dokazovaním. Trvala na tom,
že jej protižaloba je dôvodná. Rovnako nesúhlasila ani s výrokom o trovách konania. Navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
žalobcovi nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré prvoinštančný súd aplikoval na vec ust. § 257 CSP. S istou

výhradou súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že celý tento spor zavinil žalobca spomínaným
čestným vyhlásením, ale tento záver už podľa neho nie je možné aplikovať na konanie o protižalobe
žalovanej, ktorá sa domáhala určenia podielového spoluvlastníctva. Navrhol rozsudok vo výroku
o trovách konania zmeniť a priznať mu voči žalovanej trovy konania v celom rozsahu.

8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny
a zákonný. Vyjadril sa k hodnoteniu dôkazov, jednotlivým svedeckým výpovediam a najmä k rozporným
tvrdeniam žalovanej. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Cdo/58/2021 ako aj
sp. zn. 4Cdo/131/2018. Argumentáciu žalovanej považoval za nekonzistentnú a nepresvedčivú. Navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

9. K vyjadreniu žalobcu zaslala repliku žalovaná. Vyjadrenie žalobcu považovala za nesprávne.
Opakovane sa podrobne vyjadrila k skutkovým okolnostiam prejednávanej veci a aplikačnej praxi
Najvyššieho súdu SR. Zotrvala na svojej argumentácií a odvolacích návrhoch.

10.Kreplikežalovanejduplikažalobcuvsúdomstanovenejlehoteanidoskončeniaodvolaciehokonania

odvolaciemu súdu nebola zaslaná.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke dňa 21.05.2025 a dospel k záveru, že
odvolania strán sporu nie sú dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietanou nepreskúmateľnosťou a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na
zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na

každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

15. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený

na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je

základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súladeso skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie

listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými
stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť
dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

16. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd

uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.

zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu
tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd
za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade
súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým
je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a

oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako
ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v
rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

17. Tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou

domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné č. XXX zapísaného na LV č. XXXX
katastrálne územie B. postaveného na parcele D. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 207
m2 zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie B..

Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala protižalobou určiť, že sporný rodinný dom je v podielovom

spoluvlastníctve strán sporu po 1.

18. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že pozemok, na ktorom bol postavený sporný rodinný
dom (parcela J. XXX/X - záhrada o výmere 621 m2 v katastrálnom území. B.) nadobudol žalobca od
svojho otca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.10.2006 do svojho výlučného vlastníctva

Stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu na parcele č.XXX/X bolo vydané dňa 21.01.2008
obcou B. ako stavebným úradom pod č. XX/XXXX na osobu žalobcu.

19. Po výstavbe rodinného domu bola parcela XXX/X rozdelená na parcely D. J. XXX/X - záhrada o

výmere 414 m2 a D. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 207 m2 zapísané na LV č. XXXX katastrálne
územie B., obe vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

20. Kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi povolené užívanie rodinnému domu, postaveného
na parcele D. J. XXX/X kat.úz. B., vydala dňa 01.07.2010 obec B. pod č. XXX/XXXX. Rodinný dom

postavený na parcele D. XXX/X evidovaný na LV č. XXXX katastrálnom území B. bol zapísaný do
výlučného vlastníctva žalobcu.21. Zmena v právnom stave, teda v zápise sporného rodinného domu do bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu nastala až na základe písomného vyhlásenia žalobcu zo dňa 12.12.2011.
V spomínanom vyhlásení, adresovanému Okresnému úradu, odboru katastrálnemu v Prešove, žalobca

vyslovene súhlasil so zápisom žalovanej (v tom čase manželky) ako spoluvlastníčky rodinného domu so
súpisným č. XXX evidovanom LV č. XXXX katastrálne územie B.. Tento stav, teda stav, kedy je sporný
rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX kat. územie B. v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu,
pretrváva doteraz.

22. V konaní nebolo sporné, že strany sporu v minulosti boli v partnerskom zväzku, v istom období vzťah
ukončili, následne ho obnovili. Dňa 16.07.2011 strany sporu uzatvorili manželstvo, ktoré bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 14C/192/2013-20 zo dňa 16.05.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.05.2014.

23. Sporné bolo obdobie, kedy došlo u končeniu partnerského zväzku strán sporu. Kým žalobca

datoval rozchod so žalovanou ku koncu mája roku 2008, žalovaná uvádzala august až október 2008.
Rovnako bolo sporné aké boli plány strán sporu ohľadom ich spoločnej budúcnosti a spoločnej výstavby
rodinného domu. Žalobca v priebehu celého konania zotrval na svojich pôvodných vyjadreniach, tieto
ostali nemenné a neodchyľujú sa od tých, ktoré uvádzal aj v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov so sp. zn. 30Pc/17/2017 o vyporiadanie BSM. Popieral, že by sa so žalovanou dohodol

na spoločnej výstavbe rodinného domu a na tom, že sporný rodinný dom bude ich spoločný, teda že
žalovaná bude jeho podielovou spoluvlastníčkou. Taktiež negoval tvrdenia žalovanej, že by sa táto
podieľala na výstavbe sporného rodinného domu, a to či už ona osobne alebo prostredníctvom svojich
rodinných príslušníkov, či známych. Uznal len to, že z úveru, ktorý čerpala žalovaná spolu so svojim
bratom od K. K., L. vo výške 44.000,- EUR boli uhrádzané dokončovacie práce na spornom rodinnom

dome a rovnako sa z tohto úveru nakupovali hnuteľné veci do domácnosti. Žalovaná uvádzala, že
výstavba sporného rodinného domu bola ich spoločným plánom, keďže plánovali spoločnú budúcnosť,
uvádzala rôzne skutkové tvrdenia a predkladala dôkazy o tom ako a čím sa podieľala na výstavbe
sporného rodinného domu ona, prípadne jej rodina, a to či už osobne (napr. tým, že zabezpečila
stravu pre robotníkov na stavbe) alebo aj finančne. Viaceré tvrdenia žalovanej sa však v priebehu

konania po vykonanom dokazovaní ukázali ako nepravdivé, neúplné, či priamo zavádzajúce, napr.
príjmové pokladničné doklady zo dňa 14.05.2008 a 16.06.2008 vystavené na meno žalovanej, ktorými
sa žalovaná snažila preukázať jej podieľanie sa na výstavbe sporného rodinného domu, boli fingované,
čo vyplynulo z výpovede svedka B. K., či tvrdenie žalovanej, že finančné prostriedky z medziúveru,
ktorý čerpala od Prvej stavebnej sporiteľne na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

úvere zo dňa 22.04.2008 vo výše 550 000,- Sk (18 256,- EUR) použila na kúpu stavebného materiálu M.
a preplatenie dvoch faktúr od N. A., konkrétne faktúru č. X/XXXX zo dňa 17.04.2008 vo výške 26.600,-
Sk a faktúru č. X/XXXX vo výške 52.000,- Sk, pričom v priebehu konania potvrdila, že N. A. nepozná
a že fakturované práce menovaný nevykonal. Pokiaľ ide o nákup stavebného materiálu od spomínanej
spoločnosti M., v preskúmavanom súdnom spise sa nachádza len jedna faktúra od tejto spoločnosti,

pričom bola vystavená na žalobcu, súdu ju predložil rovnako žalobca a z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že bola predložená F. banke, v ktorej mal účet ŠFRB, ktorý preplácal žalobcovi faktúry po ich
odsúhlasení, čo minimálne spochybňuje, ak nie priamo vyvracia tvrdenia žalovanej ohľadom čerpania
vyššie spomínaného úveru za účelom kúpy stavebného materiálu od spomínanej spoločnosti.

24. Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na rozporné tvrdenia žalovanej, ktorá
svoje výpovede opakovane menila nielen v tomto konaní, ale aj v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov so sp. zn. 30Pc/17/2017 o vyporiadanie BSM. Žalovaná najskôr vo vyššie spomínanom
konaní (sp. zn. 30Pc/17/2017) tvrdila, že sporný rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, na najbližšom pojednávanie v predmetnej veci právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že

sporný rodinný dom nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, ale je potrebné započítať vnosy
žalovanej do majetku žalobcu. Následne, v písomnom vyjadrení žalovaná vyhlásila, že sporný rodinný
dom je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a toto tvrdenie zopakovala aj jej právna zástupkyňa na
ďalšom pojednávaní v predmetnej veci. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 30Pc/17/2017-148 zo dňa
04.02.2009 nevyporiadal rodinný dom, teda ho vylúčil z masy BSM. Krajský súd v Prešove uznesením

č.k. 24CoP/95/2019-174 zo dňa 18.06.2020 zrušil rozsudok prvej inštancie z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia, prečo sporný rodinný dom bol vylúčený z masy BSM. Po zrušení prvoinštančného
rozsudku a vrátení veci súdu prvej inštancie Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 12.04.2021
opätovne rozhodol tak, že sporný rodinný dom vylúčil z masy BSM. Voči tomuto rozsudku nepodalažiadna zo strán odvolanie, právoplatnosť nadobudol dňa 08.07.2021. Medzičasom žalovaná iniciovala
na Okresnom súde Prešov konania o vyporiadanie BSM k hnuteľným veciam a vo vzťahu k spornému
rodinnému domu žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, pričom tvrdila, že v zmysle

dohodysožalobcomakobývalýmmanželomsústranysporupodielovýspoluvlastnícistým,žežalobcovi
by mal náležať sporný rodinný dom v podiele 1/3 a žalovanej v podiele 2/3. Spomínané konanie vedené
pod sp. zn. 11C/200/2016 bolo uznesením zo dňa 27.05.2016 právoplatne zastavené pre nezaplatenie
súdneho poplatku.

25. Ako odvolací súd uviedol už vyššie, medzi stranami sporu bolo sporné, kedy došlo k ukončeniu
ich partnerského vzťahu. Žalobca deklaroval ukončenie partnerského vzťahu so žalovanou ku koncu
mája roku 2008. Žalovaná nevedela bližšie konkretizovať tento čas, uvádzala obdobie od augusta až
do októbra roku 2008. Rovnako sporným bolo v akom štádiu sa nachádzala stavba v čase, keď strany
sporuukončilipartnerskývzťah.Podľažalobcubolavrozhodnomčasespravenálenzákladovábetónová
doska na základoch sporného rodinného domu, kým podľa žalovanej bol už urobený aj krov, teda aj

vonkajšie priečky, nie však vnútorné. V konaní nebolo sporným, že rodinný dom sa začal stavať v apríli
2008 a bol ukončený v roku 2010. Ako správne ustálil súd prvej inštancie, posúdenie momentu vzniku
stavy bolo zásadné pre posúdenie prípadne existencie dohody o podielovom spoluvlastníctve strán
k stavbe. Táto (dohoda o podielovom spoluvlastníctve strán k stavbe) musí byť uzavretá do okamihu
vzniku stavby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 111/1992 zo dňa 30.11.1992, rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2534/2000 zo dňa 05.02.2002).

26. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so súdom prvej inštancie, ktorý svoje úvahy a právne
posúdenie veci mimoriadne podrobne a hodnoverne zdôvodnil, v súlade s ustálenou aplikačnou praxou
najvyšších súdnych autorít, a to, že v priebehu konania nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností preukázané, že by medzi stranami sporu existovala dohoda o tom, že stavba, ktorú
realizoval žalobca v rokoch 2008 až 2010, (zapísaná ako rodinný dom so súpisným č. XXX zapísanom
na LV č. XXXX, katastrálne územie B., stojaceho na parcele D. J. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 207 m2 zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie B.) bude patriť do podielového
spoluvlastníctva strán sporu. Žalovaná síce v priebehu celého konania existenciu uvedenej dohody

deklarovala, no vo vzťahu k tomuto tvrdeniu neuniesla dôkazné bremeno, ktoré leží práve na nej ako
iniciátorke protižaloby.

27. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ
je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je

preukázané (v tom zmysle, že ho súd považuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani
na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

28. Odvolací súd pripomína, že v rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak

povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za
základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalovaná tvrdí, že so žalobcom uzatvorili dohodu o podielovom
spoluvlastníctve k spornému rodinnému domu, musí túto skutočnosť preukázať, a to tak, aby
opravdivostijejtvrdenínevznikližiadnepochybnosti.Môžemetiežpovedať,žežalovanámusípreukázať
skutočnosti, na základe ktorých mu jej právo patrí, resp. od ktorých svoje právo odvodzuje.

Ústavný súd SR v rozhodnutí II. ÚS 38/2015 ustálil, že: „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží
na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky,
ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.“.

29. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je určenie výlučného vlastníctva
žalobcu, resp. podielového spoluvlastníctva strán sporu k sporného rodinnému domu, v ktorom ako
v civilnom sporovom konaní platí princíp kontradiktórnosti konania, a teda nie je úlohou súdu, ale
procesných strán a ich procesnej diligencie, aby zabezpečili dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť,
či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné, či obsahuje také skutkové a
právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť;
nezáležípritom,akýjejehoskutočnýúčinoknasúdnerozhodnutie(napr.vecK.S.protiFínsku,rozsudokESĽP z 31. mája 2001; vec F. R. proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 28. júna 2001). Inak povedané
požiadavka „kontradiktórnosti konania" sa v judikatúre ESĽP chápe čisto formálne. Z jej hľadiska v
podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov

predložených súdu (mutatis mutandis I. ÚS 230/03, II. ÚS 249/2012). (Nález Ústavného súdu SR z 30.
apríla 2013, sp. zn. II. ÚS 168/2012-44).

30. Žalovaná v snahe preukázať dôvodnosť svojho protinávrhu na určenie, že sporný rodinný dom
je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, poukazovala na rôzne skutočnosti (výpoveď svedkov,

faktúry, čestné vyhlásenia a i.) a vyjadrenia, tieto sa však v priebehu konania ukázali ako nepravdivé
a zavádzajúce. Rovnako tomu bolo aj v prípade rôznych tvrdení žalovanej, ktoré nielen počas tohto
konania, ale aj konania vedeného na Okresnom súde Prešov sp. zn. 30Pc/17/2017 o vyporiadanie BSM
neustále menila, čo v očiach súdu vzbudzovalo dôvodné pochybnosti o pravdivosti jej tvrdení. Napokon,
mnohé tvrdenia žalovanej boli priamo vyvrátené dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie,
napr. výpoveďami svedkov, ktorí nielen vyvrátili tvrdenia žalovanej, ale aj potvrdili tvrdenia žalobcu. Ide

napr. o spomínané podieľanie sa žalovanej na výstavbe sporného rodinného domu osobným vkladom
(varením obedov pre robotníkov, zabezpečovaním stravy pre nich a pod.) alebo finančným vkladom
(preplácanie žalovanou uvádzaných faktúr, čerpanie úveru od Prvej stavebnej sporiteľne, či Slovenskej
sporiteľne, a.s. a pod.). V konaní bolo preukázané, že žalovaná sa na stavbe sporného rodinného
domu osobne nepodieľala, na stavbu nechodila, nepomáhala ona osobne, ani jej príbuzní, či známi,

rovnako bolo preukázané, že obedy a ostatnú stravu pre robotníkov zabezpečoval žalobca, resp. jeho
mama, ale nie žalovaná ako to tvrdila (z prostriedkov rodinnej firmy), vykonaným dokazovaním bolo
potvrdené jedine to, že žalovaná jedenkrát zabezpečila robotníkom na stavbe nápoje. Rovnako nebolo
preukázané, že by sa žalovaná na stavbe sporného rodinného domu podieľala finančným vkladom.
Jej tvrdenia ohľadom čerpania úveru od Prvej stavebnej sporiteľne a Slovenskej sporiteľne, a. s. za

účelom preplácania faktúr a ostatných nákladov súvisiacich so stavbou sporného rodinného domu
boli v priebehu konania vyvrátené, a to nielen vo vzťahu k samotným faktúram, ale aj vo vzťahu k
dôvodom čerpania spomínaného úveru a spôsobu ako s ním žalovaná nakladala.

31.Sohľadomnavšetkyuvedenéskutočnostiakoajskutočnosti,ktorévyplynulizdokazovania,odvolací

súd v otázke uzavretia dohody o podielovom spoluvlastníctve strán sporu k spornému rodinnému domu,
opakovane uvádza, že dospel k rovnakému záveru ako aj súd prvej inštancie, a to že v priebehu konania
žalovaná nepreukázala, že by takáto dohoda medzi stranami sporu existovala ku dňu vzniku stavby,
resp. že by vôbec takáto dohoda existovala v akomkoľvek štádiu vzťahu medzi stranami sporu, či už
počas ich partnerského spolužitia alebo počas ich manželstva. Skutočnosť, že žalovaná investovala

vlastné finančné prostriedky, nadobudnuté z úveru od Slovenskej sporiteľne, a. s., do dokončovacích
prác a zariadenie do domu nemalo za následok vznik spoluvlastníctva žalovanej k spornému rodinnému
domu, ani nepreukazovala existenciu spomínanej dohody strán sporu o tom, že sporný rodinný dom
bude v ich podielovom spoluvlastníctve.

32. Pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý je žalovaná evidovaná ako spoluvlastníčka rodinného domu so
súpisným č. XXX evidovanom LV č. XXXX katastrálne územie B., stojaceho na parcele D. J. XXX/
X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 207 m 2 zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie,
na tomto sa zhodli obe strany sporu. Nebolo sporné, že žalobca adresoval Okresnému úradu Prešov,
katastrálny odbor písomné vyhlásenie zo dňa 12.12.2011, v ktorom súhlasil so zápisom žalovanej (v

tom čase svojej manželky) ako spoluvlastníčky rodinného domu so súpisným č. XXX evidovanom LV
č. XXXX katastrálne územie B.. Rovnako nebol sporný dôvod, pre ktorý žalobca spomínané vyhlásenie
Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor adresoval. Žalobca k predmetnému vyhláseniu pred súdom
prvej inštancie uviedol, že sa snažil vybaviť dotáciu na slnečné kolektory, pričom bolo jednoduchšie,
aby žiadateľkou o dotácie bola žalovaná, ktorá bola v tom čase riadne zamestnaná (bola zamestnaná

u svojej matky) na rozdiel od žalovaného, ktorý bol živnostníkom a zrejme mal aj daňové nedoplatky, čo
by vylučovalo priznanie dotácie. Navyše podľa žalobcu mala žalovaná dostatok času na vybavovanie
rôznych potvrdení, ktoré mali tvoriť prílohu žiadosti o dotácie. Základnou podmienkou žiadateľa o dotáciu
bolo, aby bol minimálne spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Toto zdôvodnenie žalobcu napokon potvrdila
aj samotná žalovaná. Odvolací súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že v predmetnom vyhlásení

žalobcu sa neuvádzala výška podielu v akom by mala žalovaná sporný rodinný dom nadobudnúť ako
podielová spoluvlastníčka, žalobca jedine uviedol, že súhlasí so zápisom žalovanej ako spoluvlastníčky.
Za daných okolností tento úkon žalobcu, podľa odvolacieho súdu, nemožno vnímať ako prejav uznania
podielového spoluvlastníctva žalovanej.33. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia, na ktoré žalovaná poukazuje, a to čestné vyhlásenie G. H. I. -
prehlásenie, že za vypracovanie projektu sporného rodinného domu v hotovosti zaplatila žalovaná (č.

l. 83) a O. P. – prehlásenie obchodnej zástupkyne Prvej stavebnej sporiteľne o tom, za akým účelom
žalovaná čerpala medziúver (financovanie spoločného bývania strán sporu), odvolací súd uvádza, že
aj keby sa prehlásenie G. H. I. preukázalo ako pravdivé, uvedené by nič nezmenilo na závere, ktoré
odvolací súd uviedol už vyššie, a to, že v priebehu celého konania nebola jednoznačne preukázaná
vôľa oboch strán sporu uzavrieť dohodu o podielovom spoluvlastníctve k spornému rodinnému domu.

Na uvedený záver odvolacieho súdu nemá právny význam, či žalovaná platila za vypracovanie projektu
alebo nie (svoje úvahy odvolací súd podrobne opísal vyššie, preto sa k nim nebude opakovane
vyjadrovať). Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu O. P. odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že finančné prostriedky čerpané žalovanou od
Prvej stavebnej sporiteľne na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
22.04.2008 vo výše 550 000,- Sk (18 256,- EUR) neboli použité na stavbu sporného rodinného domu,

ale na dokončovacie práve a zariaďovanie sporného rodinného domu.

34.ŽalovanávodvolanípoukazovalanajudikatúruNajvyššiehosúduSR,odktorejsasúdprvejinštancie
svojím rozhodnutím mal odkloniť. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko má za to,
že závery a právne posúdenie veci odvolacím súdom v zhode so súdom prvej inštancie je plne súladné

s aplikačnou praxou Najvyššieho súdu SR.

V tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 93/1999 zo dňa 01.03.2000,
v ktorom najvyšší súd ustálil nasledovné: „V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd uviedol, že
odvolací súd správne vychádzal z toho, že na posúdenie otázky vzniku podielového spoluvlastníctva

k stavbe stavanej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda medzi nimi, obsahom
ktorej je založenie spoluvlastníckych vzťahov.
Na uzatváranie takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 a nasl. OZ o právnych
úkonoch. Zákon na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť dohoda urobená
buď výslovne (za použitia slov) tak, že sa slová prednesú ústne (ústna forma), alebo zaznamenajú

písomne (písomná forma), alebo tiež iným než výslovným spôsobom (konkludentne), ktorý nevzbudzuje
pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť (pozri § 35 ods. 1 OZ). Či už je takýto právny úkon urobený
v tej alebo onej forme, na jeho platnosť sa vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti
ustanovených zákonom (pozri § 37 OZ). Z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci
tohto právneho úkonu sa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli (teda skôr, než sa začalo

so stavbou), na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Bez zmluvného konsenzu účastníkov
o tom nemôže dôjsť k uzavretiu dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe.“.

35.OdvolacísúdpriposudzovanídôvodnostinávrhovstránsporuvychádzaltiežzrozsudkuNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo 131/2018 zo dňa 27.08.2019: „Rozhodovacia prax najvyššieho súdu zotrváva

na názore, že dohoda uzavretá medzi viacerými osobami o založení spoluvlastníckych vzťahov k domu
alebo inej stavbe postavenej ich spoločnou činnosťou nemusí byť písomná a nie je ani potrebné, aby
sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z tejto
dohody musí byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe. Ak podiely
spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké.

Na posúdenie otázky vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe stavebnou činnosťou viacerých
osôb je rozhodujúca dohoda medzi nimi, obsahom ktorej je založenie spoluvlastníckych vzťahov. Na
uzatváranie takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka
o právnych úkonoch. Zákon na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť
dohoda urobená buď výslovne (za použitia slov) tak, že sa slová prednesú ústne (ústa forma), alebo

zaznamenajú písomne ( písomná forma), ale tiež iným než výslovným spôsobom (konkludentne), ktorý
nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Či už je takýto právny úkon urobený v
tej alebo onej forme, na jeho platnosť sa vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti
ustanovených zákonom. Z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho
úkonu sa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli (teda skôr, než sa začalo so stavbou),

na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Bez zmluvného konsenzu účastníkov o tom nemôže
dôjsť k uzavretiu dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe. Ak sa však účastníci dohodli
na uvedenej podstate tohto úkonu, teda na tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k budúcej
stavbe, nemá prípadná absencia ostatných dohovorov, ktoré sa spravidla vyskytujú v dohodách o vznikupodielového spoluvlastníctva k stavbe napr. o výške spoluvlastníckych podielov, o organizačnom či
finančnom zabezpečení stavby a o krytí stavebných nákladov, či budúcom spôsobe užívania spoločnej
stavby) za následok neplatnosť predmetnej dohody.

Občiansky zákonník pre uzavretie dohody o vzniku spoluvlastníctva v zmysle ustanovenia § 137
neustanovuje osobitnú formu; takáto dohoda môže byť uzavretá aj ústne. Nič však nebráni tomu, aby
zmluvné strany aj dodatočne deklarovali obsah nimi uzavretej dohody o vzniku spoluvlastníctva a určení
spoluvlastníckych podielov. Nakoľko zákon pre platnosť dohody o vzniku spoluvlastníctva podľa § 137
Občianskeho zákonníka neustanovuje obsahové náležitosti takejto dohody, nemožno trvať ani na tom,

aby ihneď pri dohode o vzniku spoluvlastníctva došlo aj k dohode o výške spoluvlastníckych podielov
a to pred dokončením stavby (pozri R 16/1983).“.

36. Odvolací súd neopomenul ani rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo58/2021 zo dňa
25.01.2023, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „rodinný dom bol zhotovený spoločnou činnosťou
žalobcu a žalovaného za súčasnej pomoci ich rodinných príslušníkov, ktorí stavbu realizovali s úmyslom

mať ju obaja pre seba, pričom obe strany (žalobkyňa i žalovaný) podľa svojich možností všetkými
dostupnými formami za aktívnej pomoci svojich rodinných príslušníkov (to znamená svojou prácou,
finančne,prípadneinoučinnosťou,ktorúsiokolnostivyžadovaliprizhotovovanítejtostavby)participovali
najejvznikuaodporovalobyelementárnymprincípomlogiky,abytaktomuboloajbezexistenciedohody
medzi žalobkyňou a žalovaným o ich rovnocennom spoluvlastníctve k zhotovenej stavbe.

Vlastníctvo novo vyhotovenej stavby nadobúda originárnym spôsobom ten, kto stavbu uskutočnil s
úmyslom mať ju pre seba. Nie je pritom rozhodujúce, kto bol uvedený ako stavebník v stavebnom
alebo kolaudačnom rozhodnutí. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej
spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení
spoluvlastníckych vzťahov (R 16/1983). Táto dohoda musí byť uzavretá pred dokončením stavby;

nemusí byť písomná a nie je potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych
podielov.“

37. V nadväznosti na odvolacie námietky žalovanej odvolací súd odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Cdo57/2021 zo dňa 29.11.2023, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „41.

Občiansky zákonník neustanovuje žiadne osobitné vymedzenie spôsobu nadobúdania spoločných vecí
spoluvlastníkmi. To znamená, že sa v tejto súvislosti použije predovšetkým všeobecný režim vyplývajúci
z§132,zohľadňujúcšpecifikáspoluvlastníctvaakotakého.Prinadobudnutívlastníctvaknovovytvorenej
veci treba za jej vlastníka považovať toho, kto ju vytvoril, ak zo zmluvy nevyplýva, že vec bola vytváraná
od počiatku pre iného. Dohoda o založení spoluvlastníctva k novovytvorenej veci musí byť uzavretá

medzi všetkými budúcimi spoluvlastníkmi pred začatím stavebnej činnosti, pričom z nej musí byť zrejmá
nepochybná vôľa zhotoviť stavbu práve v režime podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ čo i len jeden
z týchto esenciálnych prvkov chýba, stavba nebude predmetom podielového spoluvlastníctva. Dohoda
o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe môže byť platne uzavretá v čase, ktorý časovo
predchádza vzniku stavby ako veci, spôsobilej byť predmetom práv a povinností (Najvyšší súd Českej

republiky R 44/1993).

38. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3MCdo/4/2013 z 31. marca 2014, na ktorý dovolateľka poukázala,
riešil otázku nadobudnutia vlastníctva novovytvorenej stavby a uviedol, že ,,vlastníctvo novovytvorenej
stavby nadobúda originálnym spôsobom ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Nie

je pritom rozhodujúce, kto bol uvedený ako stavebník v stavebnom alebo kolaudačnom rozhodnutí.
Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých
osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov (R 16/1983).
Táto dohoda musí byť uzavretá pred dokončením stavby; nemusí byť písomná a nie je potrebné, aby
sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ stavbu uskutočňovalo

viacero osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzatvorili žiadnu dohodu, pričom z okolností
prípadu nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu, ktorá bude iba vo vlastníctve niektorých z nich (t. j., že
ostatné osoby zúčastňujúce sa na stavbe nemajú úmysel stavať pre seba a nadobudnúť výstavbou
vlastníctvo stavby), nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že spoluvlastníkmi stavby sa stali všetky osoby
zúčastňujúce sa na spoločnej výstavbe. Sama skutočnosť, že sa stavebníci dohodli iba na ,,spoločnom

užívaní“ alebo ,,spoločnom bývaní“ bez toho, aby sa ich dohoda výslovne týkala aj vlastníctva alebo
spoluvlastníctva, ešte nevylučuje vznik spoluvlastníctva“.39. Rovnako uvedená otázka bola riešená v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/227/2013 z 29.
apríla 2015, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že ,,ustálenej judikatúre zodpovedá právny záver, v zmysle
ktorého dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov k domu alebo k inej stavbe postavenej spoločnou

činnosťou viacerých osôb nemusí byť písomná a nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred
dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov, z jej obsahu musí byť zrejmé, že účastníci chceli založiť
podielové spoluvlastníctvo k stavbe (R 16/1983, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 300/08 z 18. októbra 2008). Spoluvlastníctvo k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých
osôb môže vzniknúť aj v prípade, ak takéto osoby neuzavreli o vlastníctve k novej stavbe žiadnu dohodu.

Je tomu tak preto, že vlastníctvo k novo zhotovenej veci nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s právne
relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba (stavebník), pričom nie je rozhodujúce, komu bolo
adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k
novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo
vlastníctve len niektorých z týchto osôb, stavebníkmi sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými
spoluvlastníkmi stavby (porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1174/2001

z 5. novembra 2002, sp. zn. 22Cdo/2258/2007 z 25. júna 2007)“.

40. V danom prípade súdy nižších inštancií komplexne a správne posúdili skutkové okolnosti týkajúce
sa vzťahu medzi žalobkyňou a zosnulým Q. R., i napriek existencii jeho manželského zväzku so
záverom, že sa nejednalo o vzťah druha a družky, preto už pri prvotnej úvahe o nadobudnutí spoločnej

nehnuteľnosti prípadnou kúpou si žalobkyňa musela byť vedomá, že bez ďalších právnych úkonov len
bežnou kúpou nemôže s Q. R. nadobudnúť spoločnú nehnuteľnosť, a to ani spoločnou výstavbou s
prihliadnutím aj na žalobný návrh, ktorým sa domáhala určenia, že v druhej polovici došlo k vzniku
vlastníckeho práva na strane Q. R. spolu s manželkou v podiele 1/2 z titulu ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Ani samotná existencia vzťahu druha a družky automaticky neznamená,

že veci, ktoré osoby takto žijúce nadobudnú za trvania tohto zväzku do svojho vlastníctva, sa stávajú
ich podielovým spoluvlastníctvom. Je len na vôli takých osôb, či veci, ktoré spoločne kúpia, chcú
nadobudnúť do svojho podielového spoluvlastníctva (Ústavný súd Českej republiky sp. zn. I. ÚS
562/2005).

41. Pokiaľ dovolateľka mala vedomosť o tom, že nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy z roku 2003
nadobudla žalovaná 1/, uvedené vylučuje jej tvrdenie o existencii dohody o podielovom spoluvlastníctve
sQ.R.knovovytvorenejveci.Prevznikpodielovéhospoluvlastníctvasavyžadujedohoda,ktorásmeruje
práve k nadobudnutiu spoluvlastníckeho práva k veci, nie iba k spoločnému užívaniu veci. Z jej obsahu
však musí byť nad všetky pochybnosti jasné, že účastníci podielové spoluvlastníctvo chceli založiť (napr.

sp. zn. 4Cdo/93/99 zverejnené v časopise Zo súdnej praxe č.14/2000). Pokiaľ sa otec žalovanej 1/
rozhodol investovať finančné prostriedky v prospech dcéry pochádzajúcej z manželstva, zakúpením
rodinného domu, či pozemkov nachádzajúcich sa v obci S., uvedená okolnosť svedčí o jasne prejavenej
vôli Q. R. nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť v prospech žalovanej 1/ práve uvedeným spôsobom.
Napokon aj ďalšie skutkové okolnosti týkajúce sa nadobudnutia pozemkov prináležiacich k spornej

nehnuteľnosti, ako i nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu na pozemku na základe ďalších právnych
úkonov v prospech žalovanej 1/, potvrdzuje správnosť záveru súdov nižších inštancií o nepreukázaní
existencie dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva.

42. K (ne)možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k novovzniknutej veci a to vytvorením veci

stavebníkmi bez dohody o založení podielového spoluvlastníctva, dovolací súd uvádza, že v
preskúmavanej veci skutočnosť, že sa žalobkyňa spolu s Q. R. dohodli len na ,,spoločnom užívaní“
novovytvorenej veci bez toho, aby sa dohodli o vlastníctve k stavbe v zmysle právnych záverov
vyplývajúcich z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo/4/2013, 6Cdo/227/2013, nevylučuje vznik
ich spoluvlastníctva. Vychádzajúc však z individuálnych skutkových okolností danej veci nebolo možné

dospieť k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva zhotovením veci spoločnou výstavbou
došlo. V sporovom konaní je súd viazaný skutkovými tvrdeniami strán, na preukázanie ktorých je
strana povinná uniesť bremeno tvrdenia. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť t. j.
uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci (§ 150 CSP). Pokiaľ odvolací

súd v preskúmavanej veci komplexne posúdil existenciu relevantných okolností pre posúdenie vzniku
podielového spoluvlastníctva k novovytvorenej veci, správne dospel k záveru, že z vyjadrení strán, ani
z listinných dôkazov nevyplýva, že by sa žalobkyňa spolu s Q. R. mali dohodnúť na tom, že budú
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Žalobkyňa mala minimálne 16 rokov vedomosť o tom, že nehnuteľnostinekupovala, nie je uvádzaná ani ako spoluvlastníčka pozemkov a rodinného domu. Mala vedomosť o
tom, že jediným vlastníkom nehnuteľností je žalovaná 1/, pričom nikdy túto skutočnosť nerozporovala.
Taktiež žalobkyňa nepreukázala, že by s Q. R. komunikovali o vzniku spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

Zároveň nemožno prehliadnuť ani dobu, ktorá uplynula od kúpy nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 23.
mája2003uzavretoumedziH.T.akopredávajúcimaU.R.akokupujúcoudopodaniažalobyvroku2018.
Ak ide o vec zhotovenú spoločnou činnosťou, nie je rozhodujúce či a v akej miere sa ten ktorý subjekt
podieľal na zhotovení veci (stavby), ale to, či sa osoby, ktoré vec zhotovili spoločnosťou činnosťou
dohodli na tom, že vec bude v ich spoluvlastníctve.“

43. Záverom odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 82/2022 zo
dňa 26.09.2024, z ktorého vyplýva, že: „24.7. Iba pre úplnosť dovolací súd uvádza, že otázkou vzniku
podielového spoluvlastníctva pri stavbe sa najvyšší súd zaoberal aj v novšom rozhodnutí z 25. 01.
2023 sp. zn. 4Cdo/58/2021, keď rozvinul závery vyplývajúce z R 16/1983; vyslovil, že na uzatváranie
dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe s a vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34

a nasl. Občianskeho zákonníka; zákon na uzavretie takejto dohody nepredpisuje žiadnu konkrétnu
formu, preto môže byť dohoda urobená buď výslovne tak, že sa slová prednesú ústne (ústna forma),
alebo zaznamenajú písomne (písomná forma), ale tiež iným než výslovným spôsobom (konkludentne),
ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, č o jej účastníci chceli prejaviť. Z obsahového hľadiska musí
byť zrejmé, ž e účastníci tohto právneho úkonu s a aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred

dohodli (teda skôr, než sa začalo so stavbou), na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe.
Bez zmluvného konsenzu účastníkov o tom nemôže dôjsť k uzavretiu dohody o vzniku podielového
spoluvlastníctva k stavbe. Ak sa však účastníci dohodli na uvedenej podstate tohto úkonu, teda na tom,
že založia spoluvlastníctvo k budúcej stavbe, nemá prípadná absencia ostatných dohovorov, ktoré sa
spravidla vyskytujú v dohodách o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe, za následok neplatnosť

predmetnej dohody. V uvedenom rozhodnutí (sp. zn. 4Cdo/58/2021) dovolací súd poukázal na závery
vyplývajúce z rozhodnutia sp. zn. 3MCdo/4/2013, podľa ktorých pokiaľ stavbu uskutočňovalo viacero
osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzatvorili žiadnu dohodu, pritom z okolností prípadu nie je
zrejmé, že malo ísť o stavbu, ktorá bude iba vo vlastníctve niektorých z nich (t. j. že ostatné osoby
zúčastňujúce sa na stavbe nemajú úmysel stavať pre seba a nadobudnúť výstavbou vlastníctvo stavby),

nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že spoluvlastníkmi stavby sa stali všetky osoby zúčastňujúce sa na
spoločnej výstavbe. Sama skutočnosť, že sa stavebníci dohodli iba na „spoločnom užívaní“ alebo
„spoločnom bývaní“ bez toho, aby sa ich dohoda výslovne týkala vlastníctva alebo spoluvlastníctva, ešte
nevylučuje vznik spoluvlastníctva.“.

44. Vo svetle vyššie citovaných rozhodnutí a právnych záverov v nich vyslovených má odvolací súd za
to, že v predmetnej veci bolo rozhodnuté v súlade s ustálenou praxou Najvyššieho súdu SR.

45. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť

č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ďalšími odvolacími námietkami (poistná zmluva
k spornému rodinnému domu, elektronická komunikácia strán sporu a i.), ktoré neboli spôsobilé privodiť
zmenu rozhodnutia vo vzťahu k odvolateľovi.

46. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné, a preto napadnutý
rozsudok spolu so súvisiacim výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil postupom podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP.

47. Vo vzťahu k žalobcom namietanému výroku o trovách konania sa odvolací súd plne stotožňuje

so záverom prvoinštančného súdu ohľadom dôvodnosti aplikácie ust. § 257 CSP. Správna je úvaha
súdu prvej inštancie, ktorý za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval konanie žalobcu, ktorý zaslal
Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor písomné vyhlásenie, na základe ktorého bola zapísaná
ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti aj žalovaná, pričom účelom tohto konania žalobcu bola jedine snaha
získať dotáciu na slnečné kolektory s tým, že žalovaná sa nachádzala vo výhodnejšom postavení

oproti žalobcovi (bola riadne zamestnaná, kým žalobca bol živnostník pravdepodobne aj s daňovými
nedoplatkami, mala viac voľného času na vybavovanie dokladov potrebných k žiadosti o dotáciu).
Žalobca teda sám, svojim vlastným konaním zavinil tento spor, keďže nebyť jeho písomného vyhlásenia
adresovaného Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor, nebolo by ani predmetného sporu. Pokiaľide o protižalobu žalovanej, predmetné úvahy sa vzťahujú aj na protižalobu. Ako odvolací súd už uviedol,
keby žalobca svojim vyhlásením neprivodil zápis žalovanej ako spoluvlastníčky sporného rodinného
domu, žalovaná by nemala dôvod na podanie protižaloby.

48. Vedúc rovnakými úvahami ako pri trovách prvoinštančného konania, rozhodol odvolací súd aj o
trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP tak, že stranám sporu
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).