Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 27Csp/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225200623
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2225200623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu:

M.B.A. Consult Investments s.r.o., IČO: 55 414 656, so sídlom Boženy Němcovej 1080/13, Brezno,
zastúpený: Advokátska kancelária Galadík s.r.o., IČO: 54 691 419, so sídlom Nám. Štefana Moysesa
45/17A, Banská Bystrica, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E. F.,
o zaplatenie 427,68 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie 40,- Eur zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 387,68 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 %

ročne zo sumy 427,68 Eur od 07.06.2024 do 19.05.2025 a s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne
zo sumy 387,68 Eur od 20.05.2025 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 40,- Eur na účet žalobcu splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca počnúc miesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že s omeškaním plnenia čo i len jednej splátky
sa stáva zročný celý dlh.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.03.2025 domáhal od žalovanej zaplatenia

427,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 427,68 Eur od 07.06.2024 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila dňa 12.04.2022 so žalovanou
Zmluvu o splátkovom úvere č. 5189669199. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebného úveru vo
výške 500,- Eur. Dlžník úver načerpal dňa 12.04.2022. Pôvodný veriteľ si svoje povinnosti vyplývajúce
z predmetnej zmluvy plnil, žalovaná však podmienky pre splácanie úveru riadne nedodržiavala, čím sa

dostala do omeškania. Z výpisu z úverového účtu je zjavné, že žalovaná uhradila splátky v celkovej
výške 166,31 Eur, ktoré boli započítané nasledovne: na istinu v sume 72,32 Eur, na riadny úrok
v sume 91,88 Eur, na úrok z omeškania v sume 2,11 Eur. Dlžná istina tak po odpočítaní uhradených
splátok započítaných na istinu predstavovala sumu 427,68 Eur. Výzvou zo dňa 26.06.2023 oznámil
pôvodný veriteľ žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky. Zásielka adresovaná žalovanej
sa pôvodnému veriteľovi vrátila ako nedoručená dňa 03.07.2023 s poznámkou pošty „adresát neznámy“.
Výzvou zo dňa 05.05.2024 oznámil pôvodný veriteľ žalovanej, že je v omeškaní so splácaním

pohľadávky a upozornil ju, že ak v lehote 15 dní nevysporiada pohľadávku, banka bude oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zásielka bola žalovanej doručená dňa 15.05.2024. Žalobca mal
za to, že pôvodný veriteľ splnil podmienky vyžadované § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pôvodný
veriteľ následne pristúpil dňa 06.06.2024 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Oznámenieo vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola žalovanej doručená dňa 14.06.2024. Výzvou zo dňa 27.08.2024
oznámil pôvodný veriteľ žalovanej výšku jej dlhu a upozornil ju na možnosť postúpenia pohľadávky.
Predmetná zásielka sa pôvodnému veriteľovi vrátila s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej

lehote“. S poukazom na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a s prihliadnutím na § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka: pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 06.06.2024; kvalifikovaná
výzva zo dňa 09.05.2024 podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bola žalovanej doručená dňa
05.05.2024. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4065104 zo dňa 06.12.2024 bola pohľadávka
pôvodného veriteľa voči žalovanej postúpená na žalobcu. Žalobca mal za to, že pôvodný veriteľ splnil

podmienky pre postúpenie pohľadávky vyžadované ust.§ 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže žalovaná
bolapôvodnýmveriteľomvyzvanánazaplatenieomeškanejčastidlhuvýzvouzodňa05.05.2024,pričom
napriek písomnej výzve zo dňa 05.05.2024 bola žalovaná v omeškaní dlhšie ako 90 dní, čo preukazuje
výpis z úverového účtu. Žalobca si zároveň s poukazom na článok I bod 1 zmluvy o úvere uplatnil aj
úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej istiny od 07.06.2024 do zaplatenia.

3. Pôvodný žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: Výpočet primárnej návratnosti,
Dopyt do Sociálnej poisťovne, Výsledok dopytu do Sociálnej poisťovne, Odpis z podacieho hárku č.
EPH334696875 s ftc. nedoručenej zásielky, Výzva zo dňa 26.06.2023, Odpis z podacieho hárku č.
EPH378381438, Výzva zo dňa 05.05.2024, ftc. doručenky (č.l. 20), Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 07.06.2024, Odpis z podacieho hárku č. EPH383525660, Odpis z podacieho hárku

č. EPH393998942 s ftc. nedoručenej zásielky, Výzva zo dňa 27.08.2024, Oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 14.12.2024, Odpis z podacieho hárku č. EPH411329031 s ftc. nedoručenej zásielky,
platobná história, Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 4065104 zo dňa 06.12.2024,
Sadzobník Slovenskej sporiteľne a.s., Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 01.01.2015, Všeobecné obchodné podmienky

Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 01.01.2015, Výpis z úveru, Zmluva o splátkovom úvere zo
dňa 12.04.2022, informácie o úvere, Zmluva o postúpení pohľadávok č. 4065104 zo dňa 06.12.2024.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 04.04.2025 uviedla, že dlžnú sumu sa zaväzuje
uhradiťvmesačnýchsplátkachpočnúcmesiacom11.Uhrádzaťbudedo25.dňavmesiaci.Ďalejuviedla,

že jej dlh vznikol z dôvodu platobnej neschopnosti a nie je v jej možnostiach uhradiť ho jednorazovo.
Žalovaná k svojmu vyjadreniu pripojila lekárske správy o jej zdravotnom stave.

5. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 15.04.2025 žalobca k otázke skúmania bonity o.i. uviedol,
že dôkaz predložený žalobcom a označený ako informácia o primárnej návratnosti preukazuje skúmanie

bonity žalovanej. Z predloženého dôkazu vyplýva, že žalovaná mala príjem vo výške 562,- Eur, a to
z dôchodku, bola ovdovelá, životné potreby predstavovali 218,- Eur a nevyplácaná záväzky tvorili 15
% mesačne. Reálna výška rezervy predstavovala 93 %. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru k 06.06.2024, a to na základe omeškanej splátky splatnej dňa 25.02.2024.
Žalovaná sa splátkou splatnou dňa 25.02.2024 dostala do omeškania dňa 26.02.2024. Trojmesačná

lehota od omeškania uplynula 26.05.2024 a pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť do najbližšej
nasledujúcej splátky, t.j. do 25.06.2024, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo k 06.06.2024. Mal za
to, že pôvodný veriteľ dodržal kritériá stanovené platnou legislatívou. K preukázaniu vyzvania žalovanej
v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách uviedol, že výzvou zo dňa 27.08.2024 bola žalovaná
upozornená na skutočnosť, že je v omeškaní so splácaním svojho záväzku viac ako tri mesiace a banka

je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Táto zásielka sa pôvodnému veriteľovi vrátila ako
nedoručená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote.

6. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 30.04.2025, žalobca uviedol, že súhlasí s návrhom
žalovanej na zaplatenie dlžnej sumy v splátkach vo výške 40,- Eur mesačne, počnúc mesiacom máj

2025, vždy k 25. dňu v mesiaci.

7. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 27.05.2025 o.i. uviedla, že dňa 03.04.2025 žiadala
o splátkový kalendár a prvú splátku už uhradila.

8. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 11.06.2025 žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 40,-
Eur späť s prihliadnutím na to, že eviduje zo strany žalovanej úhradu zo dňa 19.05.2025 vo výške 40,-
Eur.9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.06.2025, na ktoré sa strany sporu, napriek riadne
a včas vykázanému doručeniu predvolania, nedostavili. Právny zástupca žalobcu písomným podaním
doručeným súdu dňa 02.06.2025 ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti. Žalovaná svoju

neúčasť ospravedlnila písomným podaním doručeným súdu dňa 27.05.2025 zo zdravotných dôvodov.
Súd tak pojednával v neprítomnosti strán sporu.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami (uvedené v bode
3.), vyjadrením žalovanej zo dňa 04.04.2025 a jeho prílohami, vyjadrením žalobcu zo dňa 15.04.2025,

podaním žalobcu zo dňa 30.04.2025, podaním žalovanej zo dňa 27.05.2025 a jeho prílohami (najmä
s potvrdením o zaplatení sumy 40,- Eur – č.l. 208), podaním žalobcu zo dňa 02.06.2025, podaním
žalobcu zo dňa 11.06.2025, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

11. Dňa 12.04.2022 uzavrel právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) so žalovanou
ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol

žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 500,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných
splátkach (72) po 10,42 Eur, pri celkovej čiastke, ktorú mala žalovaná zaplatiť 748,93 Eur, s fixnou
úrokovou sadzbou 5 % p.a. a RPMN 15,91 %. Právny predchodca pred poskytnutím úveru vykonal
lustráciu v Sociálnej poisťovni a zisťoval úverovú zaťaženosť žalovanej. Žalovaná porušila povinnosť
uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05.05.2024 vyzval

žalovanejkzaplateniudlžnejsumyanáslednepreneuhradeniedlhuvyhlásilpodanímzodňa06.06.2024
mimoriadnu splatnosť úveru a oznámil žalovanej predčasnú splatnosť úveru a vyzval ju na úhradu dlžnej
sumy 487,24 Eur. Z prehľadu splátok a úhrad k zmluve vyplýva, že žalovaná uhradila celkovo sumu
166,31 Eur. Následne právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, a to
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.12.2024.

12. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru

podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery
a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa

poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku
3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. a) až v) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo

fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ
nemápridelenérodnéčíslo,uvediesadátumnarodenia,d)dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu

alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto

informácieovšetkýchuplatniteľnýchúrokovýchsadzbáchspotrebiteľskéhoúveru,h)ročnúpercentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne

poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti

podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného

orgánu dohľadu podľa § 23.

Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnostispotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 145 ods. 2, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Žalobca písomným podaním zo dňa 11.06.2025 vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti istiny
vo výške 40,- Eur vzhľadom na plnenie poskytnuté žalovanou v priebehu konania dňa 19.05.2025.

Súd rešpektujúc dispozičné právo žalobcu konanie čiastočne v uvedenom rozsahu zastavil. Súd tak
postupoval bez súhlasu žalovanej, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením
pojednávania (výrok I.).

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z

vyššie označených dôkazov vyplýva, že dňa 12.04.2022 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka ospotrebiteľských zmluvách a zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že predmetný vzťah je spotrebiteľskou
zmluvou, pretože právny predchodca žalobcu zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
vystupoval v nej ako obchodník a žalovaná ako spotrebiteľ. Z obsahu zmluvy súd zistil, že táto má

zákonom predpísanú písomnú formu, poskytnutý úver je v nej jasne a zrozumiteľne špecifikovaný a sú
v ňom zrozumiteľne špecifikované všetky zákonom predpísané náležitosti. Súd má zato, že predmetná
spotrebiteľská zmluva je vypracovaná v súlade s legislatívou vzťahujúcou sa na obdobie, kedy bola
vypracovaná.

15. Súd v konaní skúmal, či právny predchodca žalobcu bol oprávnený pohľadávku zosplatniť s
poukazom na § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda či pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
žalovanej posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Pojem
odbornej starostlivosti nie je právnym predpisom definovaný. Opierajúc sa o rozhodovaciu činnosť súdov
Slovenskej republiky ako aj F. E. G. H. (napr. rozsudok vo veci C-565/12, I. I. J. I. proti K. B. zo dňa
27.03.2014 a rozsudok vo veci C-449/13, J. J. K. L., J. L., M. F., K. L. zo dňa 18.12.2014 ), súd má za

to, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom
účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný
individuálnymi okolnosťami. Odbornou nie je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity
bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom,
ktoré sú taktiež neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené. V prípade, že veriteľ túto

svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie nemožnosťou vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a pre prípad, že dôjde k hrubému porušeniu
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, takéto konanie veriteľa je sankcionované bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).

16. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do
príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais

proti K. B., C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo
bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný
dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie
veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu
spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti

a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

17. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy

osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili

potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého

obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

18. V rozsudku sp. zn. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa 30.11.2020 Krajský súd v Trnave uviedol,
že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,

t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1
zákon o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi
informáciulenovýškesvojichpríjmovavýdavkov,aleodveriteľasavyžaduje,abyposkytnutéinformácieanalyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej

schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do
budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je
napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a
pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzkyriadnesplácať.ZtextuZoSÚvyplýva,žeinformácieprerozhodnutiedodávateľaotom,čizmluvu

uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz

o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci

rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

19. V zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch možno od žalobcu požadovať preukázanie
skúmanie bonity klienta. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, ako pôvodný veriteľ si svoje povinnosti

vyplývajúce z právnych predpisov, z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, splnil. Súd po
vykonanom dokazovaní mal za to, že právny predchodca žalobcu svoju povinnosť skúmať bonitu
žalovanej s odbornou starostlivosťou nezanedbal. Listinnými dôkazmi totiž žalobca preukázal a vysvetlil
akými úvahami sa riadil jeho právny predchodca pri posudzovaní bonity žalovanej. Žalovaná deklarovala
príjem z dôchodku vo výške 562,- Eur. Právny predchodca žalobcu ďalej zistil nevyplávané záväzky

žalovanej v sume 15,- Eur mesačne. Žalovaná v čase poskytnutia úveru bola ovdovelá a neuviedla
žiadne vyživovacie povinnosti. Čo sa týka ďalších mesačných výdavkov žalovanej, právny predchodca
žalobcu počítal so sumou životného minima, t.j. sumou vo výške 218,- Eur. Pri uvedenom príjme
a celkových výdavkoch je zrejmé, že voľné zdroje žalovanej boli v takej výške, z ktorej bola schopná
mesačne splácať splátky úveru vo výške 10,42 Eur.

20. Podstatou právnej úpravy obsiahnutej v § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
aby veriteľ mohol požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, je splnenie
nasledovných podmienok: (i) musí so spotrebiteľom vopred dohodnúť možnosť zosplatnenia celého
dlhu, (ii) spotrebiteľ musí byť v omeškaní so splácaním aspoň 3 mesiace a (iii) musí aspoň 15 dní

vopred vedieť o tom, že veriteľ hodlá úver zosplatniť, pričom musí mať možnosť odvrátiť výkon tohto
práva veriteľa tým, že zaplatí príslušnú splátku. Keďže ide o kogentné zákonné ustanovenia, akékoľvek
zmluvné nastavenie, resp. nastavenie obchodných podmienok veriteľa, ktoré uvedené nerešpektuje, je
potrebné považovať za rozporné so zákonom.

21. Právo právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa požadovať predčasné splatenie úveru v prípade
porušenia zmluvy nesplácaním úveru bolo dohodnuté v zmluve (Článok II. bod 4. Zmluvy o splátkovom
úveru). Uvedené zmluvné dojednanie súd považoval za individuálne dojednané, s ktorým bola žalovaná
v potrebnom rozsahu oboznámená a s jeho obsahom súhlasila.

22. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná svoju povinnosť v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nesplnila, pričom k zosplatneniu úveru došlo pre nesplnenie splátky splatnej dňa 25.02.2024.
Z výzvy zo dňa 05.05.2024 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie
dlhu zo zmluvy, s ktorým bola v omeškaní. Súčasne ju upozornil, že ak k úhrade nedôjde, bude
požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti. Predmetnú

výzvu žalovaná prevzala dňa 15.05.2024. Z predloženej spotrebiteľskej zmluvy je zrejmé, že žalovaná
uviedla právnemu predchodcovi svoju korešpondenčnú adresu, čím vymedzila sféru svojej dispozície.
Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že právny predchodca výzvu zo dňa 05.05.2024 doručoval
žalovanej na ňou uvedenú korešpondenčnú adresu. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, žeuvedenázásielkasariadnedostaladodispozičnejsféryžalovanej.Vovýzvestanovenálehotanaplnenie
tak začala plynúť 16.05.2024 a uplynula dňa 30.05.2024.

23. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
XXXX/XX/XXXX zo dňa 15.12.2020 (R 4/2021), v ktorom sa uvádza: „Právna teória i súdna prax takou
možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také
prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta
či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej

zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom
zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho
úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). Teória dôjdenia vychádza z toho, že
z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho
úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním

písomností.Dôjdenímdosféryvplyvupríjemcusarozumienapríkladvhodenielistudoschránkypríjemcu
alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti
možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal
reálnumožnosťoboznámiťsasprejavomvôle,nastávajúprávneúčinkyjednostrannéhoprávnehoúkonu
obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia

prejavu vôle ďalej platí, že prejav vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých
okolností mohol s obsahom prejavu vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol
predpokladať prijatie prejavu. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces
účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný
a nemožno ho jednostranne odvolať. V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním

právnych úkonov a iných listín v zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa
ktorej sa zásielka považuje za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia
zásielky) bolo reálne vykonané. ... Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým
doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla
v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého

miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je
dôležité,čisaadresátsobsahomzásielkyzoznámilalebonie.Zpodstatydoručovaniatakpreúčastníkov
zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie
zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu
povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov - zmluvnej strane nemožno

pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola
včas oznámená (z dôvodu právnej istoty v právnych vzťahov možno odporučiť dojednať notifikačnú
povinnosť týkajúcu sa zmien v doručovaní výslovným spôsobom v zmluve). Je neprípustné, aby adresát
porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov
pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým,

čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Pri druhom spôsobe dojednania fikcie doručenia je irelevantné,
či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava - dôležité je to ako vymedzil spôsob prijímania
zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil
svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Opačná
argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná strana by úmyselne uviedla adresu, na

ktorejsanezdržiava,abyznemožnilaúčinnédoručovanie.Taktodojednanúfikciudoručeniamožnoistým
spôsobom považovať za nadbytočnú, nakoľko pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje
reálne prevzatie zásielky adresátom - z toho vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia
sa bude právny úkon považovať za doručený bez ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do
dispozičnej sféry adresáta. Koncepcia Občianskeho zákonníka je postavená na dispozitívnosti väčšiny

jeho ustanovení, pričom v mnohých prípadoch je ponechané na zmluvnej slobode účastníkov, akým
spôsobom pre svoje záväzkové vzťahy zákonnú úpravu modifikujú. V súlade s ustanovením § 2
ods. 3 Občianskeho zákonníka si totiž účastníci môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou
odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva,
že sa od nich nemožno odchýliť. Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,

že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie
doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé
vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s
obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že muto nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny
úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát
vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej

adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na
požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa
chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť
s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa
adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o

doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby
odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne
preukázať.

24. Opierajúc sa o vyššie uvedený právny názor súd mal za to, že výzva zo dňa 15.05.2024 sa dostala
do dispozičnej sféry žalovanej, teda došlo k riadnemu doručeniu predmetnej výzvy do vlastných rúk

žalovanej, ktorá mala možnosť sa oboznámiť s obsahom tejto výzvy. Keďže žalovaná na výzvu žalobcu
nereagovala, žalobca zosplatnil úver ku dňu 06.06.2024. Aj uvedená listina sa dostala do dispozičnej
sféry žalovanej, a to jej doručením žalovanej na jej korešpondenčnú adresu dňa 14.06.2024. Súd
z uvedeného uzatvára, že právny predchodca žalobcu platne vyzval žalovanú na úhradu jej dlhu po
splatnosti a po splnení zákonných podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s §

565 Občianskeho zákonníka vyhlásil úver za predčasne splatný.

25. K platnosti zosplatnenia úveru súd dodáva, že „v spotrebiteľských vzťahoch môže veriteľ žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na

uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody
splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva,
že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo
splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že
upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa§ 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že
veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije.
Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou
dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
zákonodarcavýslovneneupravuje,čimôžuplynúťsúbežnealebočiuvedenáminimálne15-dňoválehota

môžezačaťplynúťažpouplynutítrojmesačnejdoby.Z§565vetadruháObčianskehozákonníkavyplýva
iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v
čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula

lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. V tejto súvislosti najvyšší súd zastáva názor,
že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť
zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva
nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok. ... Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom,

ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť
podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení
konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste
viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou
(skutkovou otázkou nesporne je označenie takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom

zosplatnení; ak však tieto listiny vymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely
začatia počítania premlčacej doby len právnym konštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ
sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania
účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie §
565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou

splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.“ (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 30.01.2024 a sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo
dňa 25.01.2024). V súdenej veci z listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaná bola v omeškaní viac ako tri
mesiace so splátkou splatnou dňa 25.02.2024, pričom právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniupredčasnej splatnosti úveru listom zo dňa 06.06.2024. Právny predchodca žalobcu tak využil právo
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky. Súd teda v danom prípade nezistil rozpor s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka.

26. Súd zároveň posudzoval aj otázku platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu, pričom v tomto
smere v plnom rozsahu poukazuje na závery odvolacieho súdu vyjadrené v uznesení č.k. XXXXXXX/
X/XXXX-XXX zo dňa 22.01.2025, v ktorom odvolací súd o.i. citoval uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 27.09.2023,v ktorom najvyšší súd uviedol, že
niet žiadneho dôvodu vyžadovať, aby výzva banky adresovaná dlžníkovi vv zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách obsahovala ďalšie, osobitné náležitosti než tie explicitne vyjadrené, a to a) preukázateľné
zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a b) dlžníkovo následne nepretržité omeškanie
dlhšie ako 90 dní. Z predmetného ustanovenia však pri použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva
povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na

tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať resp. informovať klienta/dlžníka
na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku
na inú osobu. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ
pristúpi k postúpeniu pohľadávky, mus z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna
špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť.

27. Súd ďalej poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. XXXXXXX/X/XXXX-XXX zo
dňa 27.11.2024, v ktorom sa uvádza, že „odvolací súd zastáva názor, že predpokladom postupiteľnosti
pohľadávky banky na inú osobu v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB je, aby banka dlžníka na jej splnenie
písomne vyzvala a aby bol dlžník ohľadom tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní. Ak tieto

predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ďalej niet žiadneho dôvodu odkláňať
sa od názorov vyjadrených v citovanom judikáte R 60/2018 a vyžadovať, aby výzva banky adresovaná
dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB obsahovala ďalšie osobitné náležitosti než tie, explicitne
vyjadrené“.

28. V predmetnej právnej veci postúpil právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4065104 zo dňa 06.12.2024 na žalobcu pohľadávku voči žalovanej
zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.04.2022. Právny predchodca žalobcu osobitnou výzvou zo
dňa 27.08.2024 oznámil žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky a súčasne ju upozornil
na možnosť postúpenia pohľadávky tretiemu subjektu. Predmetná výzva je výzvou podľa § 92 ods. 8

zákonaobankách.Predmetnávýzvasavrátilaprávnemupredchodcoviakonedoručenádňa24.09.2024
s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Zároveň je zrejmé, že od uplynutia lehoty
na plnenie do okamihu postúpenia pohľadávky uplynula lehota 90 dní.

29. Opierajúc sa o vyššie uvedené súd uzavrel, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, keďže boli

splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a žalobca je tak aktívne vecne legitimovaný
v spore. Zároveň súd zdôrazňuje, že zohľadnil taktiež aj ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010
v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, pričom mal za to, že aj v tomto smere bol postup
právnehopredchodcužalobcusprávny.Súdvtejtosúvislostiosobitnezdôrazňuje,žeprávnypredchodca
skúmal bonitu žalovanej pred poskytnutím spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou a po

porušení zmluvných povinností žalovanou zosplatnil úver v súlade s ustanoveniami § 565 a § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka.

30. V konaní bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 500,- Eur,
ako aj to, že žalovaná si povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy - platiť splátky úveru riadne

a včas nesplnila. Žalovaná uhradila celkovo sumu 166,31 Eur (z ktorej na istinu bola započítaná suma
72,32 Eur, na úroky suma 91,88 Eur, na poplatky suma 2,11 Eur). Z výsledkov dokazovania je nesporné,
že žalovaná si svoju povinnosť splatiť dlžnú sumu ani po zosplatnení úveru nesplnila a nevykonala
žiadnu úhradu. Žalovaná v konaní skutočnosti tvrdené žalobcom nerozporovala, poukázala na to, že
bola platobne neschopná a súčasne požiadala o splátkový kalendár, pričom v priebehu konania jednu

splátku aj uhradila. Súd mal tak preukázané tvrdenia žalobcu a preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu (po
zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby) a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť istinu vo výške 387,68
Eur. Zároveň, keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd v súlade s
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorýmsa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 427,68 Eur od 07.06.2024 do 19.05.2024 a vo
výške 9,50 % ročne zo sumy 387,68 Eur od 20.05.2025, do zaplatenia.

31. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za

následok splatnosť celého plnenia.

32. Súd zároveň v súlade s návrhom žalovanej, zaviazal žalovanú uhradiť dlh v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 40,- Eur, splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príslušná
splátka platí, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd v tomto smere
prihliadol na skutočnosť, že žalovaná má zhoršený zdravotný stav a nízky príjem. Súčasne však súd dbal

na to, aby žalovaná svoj dlh uhradila do troch rokov od právoplatnosti rozsudku. S výškou mesačných
splátok žalobca vyjadril súhlas. Zároveň súd stanovil, že omeškanie žalovanej so splnením čo i len jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

35. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Súd o nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspešnosti strán v
konaní. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (čiastočné zastavenie konania zavinila žalovaná
z dôvodu čiastočnej úhrady dlhu počas konania a vo zvyšnej časti súd žalobe vyhovel v celom
rozsahu), súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej. Dôvody hodné osobitného

zreteľa pre prípadný postup podľa § 257 CSP súd na strane žalovanej nevzhliadol a ich existencia ani
nebola žalovanou tvrdená a preukázaná. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.