Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoEk/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208213835
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4208213835.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C., o vymoženie
sumy 366,46 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6Er/655/2008
a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Zámocká 30, Bratislava (pôvodne vedenej u súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 8515/08), o odvolaní
oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduKomárnoč.k.6Er/655/2008-66zodňa21.02.2023,takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v I. a II. výroku p o t v r d z u j e .

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej aj ako súd prvej inštancie alebo exekučný súd) napadnutým uznesením
vyhlásil exekúciu za neprípustnú (I. výrok) a exekúciu zastavil (II. výrok). Súdnemu exekútorovi nárok
na náhradu trov exekúcie nepriznal (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil citáciou a odkazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/, § 203 ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do 31. 03. 2017), ust. § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č.
244/2002 Z. z.).

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia exekučný súd uviedol, že dňa 07. 11. 2008 udelil súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*030511, a to

na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR 04763/2008 zo dňa 23.
06. 2008, ktorý tvorí exekučný titul.

4. Exekučný súd, za účelom posúdenia zákonnosti prebiehajúcej exekúcie, opätovne preskúmal
oprávneným predloženú zmluvu o úvere č. 4073491 uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 23.

10. 2007, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 6.000,- Sk (199,16 eur),
ktorý sa povinný zaviazal splácať mesačnou splátkou vo výške 1.080,- Sk (35,85 eur). Povinný sa
zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 4.800,- Sk (159,33 eur).
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú i všeobecné obchodné podmienky, pričom s prihliadnutím
na povahu účastníkov a obsah zmluvy exekučný súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah,
na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Súčasťou všeobecných obchodných

podmienok bola i rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti
s ňou bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd.5. Exekučný súd ďalej skonštatoval, že zmluva o úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou
v zákone č. 258/2001 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou

spotrebiteľských zmlúv od 01. 04. 2004 predpisom lex specialis a podľa jeho názoru ide aj v tomto
prípade o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú
sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech
spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a aplikoval ust. § 2 písm.
a/, b/ v znení účinnom do 31. 12. 2007, ako aj ustanovenia § 3 ods. 1, 2 tohto zákona, ust. § 53, § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007.

6. Zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným mal súd za zrejmé, že oprávnený
ponúkasvojeslužbyspotrebiteľomprostredníctvomštandardnýchformulárovýchzmlúv,ktorémávopred
pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú
doložku, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka nebola
povinným individuálne dojednaná, čím spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Jednostrannosť a
nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa
budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie
rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch

uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť právomoc
rozhodcovského súdu a vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať (s
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky), nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať za

spôsobilý exekučný titul.

7. S poukazom na neprijateľnosť a neplatnosť rozhodcovskej doložky, exekučný titul vydaný na základe
tejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú
prekážku brániacu pokračovaniu vo vykonávaní exekúcie, preto súd, vychádzajúc z príslušných

zákonných ustanovení exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za
neprípustnú a zároveň túto zastavil.
8. Dňa 11. 11. 2022 súdny exekútor exekučnému súdu doručil oznámenie, v zmysle ktorého si trovy
exekúcie neuplatnil, a preto mu exekučný súd nárok na ich náhradu nepriznal.

9. Uznesenie súdu prvej inštancie v I. a II. výroku napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním
oprávnený, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ Civilného
sporového poriadku, teda z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolanie odôvodnil tým, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 23. 10. 2007
zmluvu o úvere č. 4073491 podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

v znení neskorších predpisov, ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ tohto zákona povahu
absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa preto v danom prípade nie
je možná, nakoľko právny vzťah medzi účastníkmi (s prihliadnutím na charakter zmluvy) nie je vzťahom
spotrebiteľským, a teda sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, ktorej uzavretie
(v uvedenej forme) inicioval a vyvolal sám povinný.

11. Oprávnený ďalej uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru (ďalej aj VPPÚ), kde priamo na prednej strane zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že
súhlasí so Všeobecnýmipodmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy,nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane
týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky
právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Všeobecné podmienky poskytnutia

úveru boli teda neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z
hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku
papiera, resp. obojstranne a dlžník jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Predložením
zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ si oprávnený splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu
k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere.

12. Oprávnený bol ďalej toho názoru, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru (17. bod VPPU) a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý
pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským
súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na časovú verziu Občianskeho zákonníka
účinnú v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorá nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky, ale

táto doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka
nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný mal
teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho

úkonu treba naviac hodnotiť v čase jeho uzavretia bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu,
ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité je teda to, či rozhodcovská doložka v čase jej uzavretia
sama o sebe ne/umožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu,
pričom nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti.

13. Oprávnený záverom poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy
k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť
sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským
a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská
doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka

výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo a nie rozhodcovská
doložka. Poukázal na ust. § 19 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého má podanie žaloby
rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania
nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom, čo
znamená prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom

procesnom postavení. Povinný má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom
z titulu porušenia jeho práv alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom konaní.
13.1 V rámci svojej argumentácie oprávnený poukázal na niektoré rozhodnutia Vrchného súdu
v Olomouci, rozhodnutia ESD, Krajského súdu v Hradci Králové a Najvyššieho súdu Českej republiky.

14. Z vyššie uvedených dôvodov mal oprávnený preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská
doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného
bol toho názoru, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach.

15. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v I. a II. výroku zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu
vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

16. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

17. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (ust. § 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 21. 02. 2023 v I. a II. výroku potvrdil ako vecne správne podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a stotožnil sa i s jeho odôvodnením.18. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 16. 09. 2008 bola u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, spísaná zápisnica, obsahom ktorej bol návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie. Dňa 03. 11. 2008 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava a vydaný ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom pod sp. zn. SR 04763/08 zo dňa
23.06.2008,ktorýpodľavyznačenejdoložkynadobudolprávoplatnosťdňa28.07.2008avykonateľnosť
dňa 31. 07. 2008. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj

z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania vznikol na základe
zmluvy o úvere č. 4073491 uzatvorenej dňa 23. 10. 2007 (ďalej ako „zmluva“), na základe ktorej
poskytol oprávnený povinnému úver v sume 199,16 eur (6.000,- Sk), ktorý sa povinný zaviazal vrátiť
o zvýšený poplatok v sume 159,33 eur (4.800,- Sk) a teda celkovo vrátiť sumu 358,49 eur (10.800,-
Sk) v 10 mesačných splátkach po 35,85 eur (1.080,- Sk), počnúc dňom 25. 11. 2007. Súčasťou zmluvy
o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ), ktoré v 17. bode obsahovali i

rozhodcovskúdoložku.Súdvydalpoverenieč.5401030511zodňa07.11.2008,ktorýmpoverilsúdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie.
18.1 Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6Er/655/2008-12 zo dňa 09. 02. 2010 vydaným vyšším súdnym
úradníkom rozhodol o odklade výkonu exekúcie do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15CoE/117/2010-25 zo dňa 27. mája 2010 odvolanie oprávneného

proti vyššie uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie odmietol ako oneskorene podané.
18.2 Následne súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 21. 02. 2023, ktorým exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju a proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie.
18.3 JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol dňa 31. 10. 2023 z funkcie súdneho exekútora odvolaný a jeho
náhradníkom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, Bratislava.

18.4 Dňa 11. 04. 2025 bolo na Krajský súd v Nitre doručené oznámenie spoločnosti Advocate s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO 36 865 141 o ukončení právneho zastúpenia a poskytovania právnych
služieb pre oprávneného.

19. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

účinnom do 31. 12. 2007 (teda i v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19.1 Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b/ dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c/ vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d/ vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e/ umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f/ umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g/ oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h/prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,i/ umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j/ určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19.2 Podľa § 54 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon
č. 233/1995 Z. z. alebo Exekučný poriadok) v znení účinnom do 14. 10. 2008, teda i v čase začatia
exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje

k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
20.1 Podľa § 44 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného
navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

21. Podľa § 243b ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalšíchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejajzákonč.233/1995Z.z.aleboExekučnýporiadok)
účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred
1. novembrom 2013.

21.1 Podľa § 243d ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov
od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov

rozhodcovského konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014.

21.2 Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
21.3 Podľa § 243p ods. 1 vyššie citovaného zákona, na exekučné konanie začaté a právoplatne

neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v
znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023,
zostávajú zachované.

22. Podľa § 9a ods. 1, 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č.
233/1995 Z. z. alebo Exekučný poriadok) účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
22.1 Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ vyššie citovaného zákona, exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.
22.2 Podľa ust. § 44 ods. 2 vyššie citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

22.3 Podľa § 57 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak
a/ sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c/ zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6b)
e/ bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f/ po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i/ oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j/ pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k/ rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo

na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l/ je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m/rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a

nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

22.4 Podľa § 58 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

23. Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, teda v znení do 31. 12. 2014 (ďalej aj

zákon č. 244/2002 Z. z.), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.
23.1 Podľa § 45 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastavía/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).
Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

24. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.
januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

25. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25.1 Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

26. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným
nesprávnym právnym posúdením a teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutieodôvodnil,tovšetkosprihliadnutímnato,
že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

27. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 23. 10. 2007 v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej ako

„VPPÚ“). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v 17. bode VPPÚ, ktoré
boli súčasťou zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného
titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej doložky. V tomto prípade povinný dlh riadne nesplácal, a tak sa oprávnený

obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie označený rozhodcovský rozsudok. Proti
rozsudku rozhodcovského súdu povinný odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

28. Podľa ust. § 58 ods. 1 zákon č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu možno
zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, boli uvedené

v ust. § 57 ods. 1, 2 uvedeného zákona. Súd prvej inštancie ako exekučný súd je povinný v priebehu
celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným
z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z
uvedeného vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí,
žesúdanédôvodynaukončenienútenéhovymáhaniapohľadávky,atoajzasituácie,žepríslušnýsúdny

exekútor už bol poverený na vykonanie exekúcie. V tomto prípade súd prvej inštancie správne považoval
zmluvu o úvere zo dňa 23. 10. 2007 za spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že veriteľ (v tomto exekučnom konaní oprávnený) je
osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník
(v tomto exekučnom konaní povinný) je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v

rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dlžník teda zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z
obsahu zmluvného dojednania vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu
nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy, pretože inak by
mu úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobomnevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane
spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil oprávneného ako dodávateľa,

povinného ako spotrebiteľa a úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, pričom správne aplikoval
aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Na uvedenom nič nemení ani
skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy sa za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 31. 12. 2007) považovala kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa ust. § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V tomto smere odvolací
súd dodáva, že predmetné ustanovenie bolo novelizované od 01. 01. 2008, od kedy je podľa ust.
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 01. 01. 2008 výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 01. 01. 2008, v dôsledku čoho treba posudzovanú zmluvu o úvere považovať za zmluvu
spotrebiteľskú.

29. Predmetná zmluva o úvere bola vyhotovená na predtlačenom formulári a všeobecné podmienky
poskytnutia úveru neboli dojednané individuálne, ale bez vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, čo

je typické pre spotrebiteľské zmluvy. Za použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 Občianskeho
zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie, že úver bol
poskytnutý na výkon obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti úverového dlžníka ťaží toho, kto takéto
poskytnutie úveru tvrdí, teda oprávneného. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by

dostatočne relevantným spôsobom preukazovali, že predmetný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere nie
je vzťahom spotrebiteľským.

30. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. V tomto smere je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.

ÚS 243/07 zo dňa 01. 09. 2008, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré
možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá ich do zmluvy nenapísala,
v danom prípade v prospech povinného. Inak povedané, účel poskytnutia finančných prostriedkov
uvedený v zmluve o úvere je spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text tejto zmluvy
vopred nevyhotovil. Odvolací súd na základe uvedeného, rovnako ako súd prvej inštancie zastáva názor,

že právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal spotrebiteľský charakter.
Ide teda o vzťah, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o
ochrane spotrebiteľa, a to znamená, že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo.
31. V prejednávanej veci bol ako exekučný titul predložený rozsudok rozhodcovského súdu, ktorého
právomoc bola založená rozhodcovskou doložkou (17. bod VPPÚ, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere zo

dňa 23. 10. 2007). Súd prvej inštancie, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, správne
podrobil prieskumu rozhodcovskú doložku a dospel k záverom, že ide o neprijateľnú a neindividuálne
dojednanú zmluvnú podmienku, ktorú vyhodnotil ako absolútne neplatnú. Rozhodcovská doložka je
súčasťou VPPÚ, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Z tejto zmluvy je zrejmé, že ide o formulárovú
zmluvu, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce

sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť,
ani neovplyvnil, ale na základe rozhodcovskej doložky bol povinný podrobiť sa rozhodnutiu veriteľom
vopred určeného rozhodcovského súdu, na základe čoho nemožno hovoriť o individuálne dojednanej
podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Individuálnosť dojednaní totižto nie je závislá od fyzického oddelenia,
prípadne odčlenenia časti dojednaní od iných, ale musí tu byť preukázaná možnosť spotrebiteľa

ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, ktorá mu je predkladaná dodávateľom. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16. 01. 2013, v
zmysle ktorého, rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom
slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o

tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Predpokladom pre záver o neindividuálnom charaktere
zmluvnej podmienky je stav, keď zmluvné podmienky v rozhodcovskej doložke boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah. Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli VPPÚ (v nich bola obsiahnutá
rozhodcovská doložka), povinný podpísal, pričom zakotvenie rozhodcovskej doložky do VPPÚ sa skôrjaví ako zámer oprávneného smerujúci k obchádzaniu zákonnej úpravy na ochranu spotrebiteľa a
nie ako individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Povinný ako spotrebiteľ obsah rozhodcovskej
doložky (formulárového charakteru) nemohol nijako ovplyvniť, a to i napriek tomu, že sa nachádzala na

samostatnom liste papiera vo forme zmluvného dojednania tvoriaceho súčasť úverovej zmluvy. Dôkazné
bremeno na preukázanie individuálneho charakteru zaťažuje toho, kto zmluvné dojednanie do zmluvy
vložil. Oprávnený však v tomto prípade nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opak, teda že by
rozhodcovská doložka začlenená do VPPÚ bola individuálne dojednaná.

32. Poukazujúc na vyššie uvádzané skutočnosti o neindividuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky,
je táto absolútne neplatná, nevyvoláva žiadne právne účinky a ani možnosť spotrebiteľa (povinného)
od nej odstúpiť, nesvedčí o jej individuálnom dojednaní s poukazom na jej absolútnu neplatnosť. Od
rozhodcovskej doložky možno odstúpiť iba v prípade, že je platná, absolútna neplatnosť v zmysle ust.
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (platnom v čase uzatvorenia zmluvy) spôsobuje jej neplatnosť od
počiatku (ex tunc), a teda nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie. Nad rámec

uvedeného odvolací súd poukazuje na závery prijaté Ústavným súdom SR v jeho uznesení sp. zn. IV.
ÚS 371/2018 zo dňa 20. 06. 2018, v ktorom ústavný súd v obsahovo obdobnej veci uznal argumentáciu
exekučného súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

33. K odvolacej argumentácii oprávneného spočívajúcej v tom, že v predmetnej veci nie je možná

aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno
pri otázke posudzovania postavenia povinného ako spotrebiteľa je na tej strane, ktorá uvedené
namieta. Zmluvu o úvere uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným
ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto
konanie povinného dostatočne nepreukázal. Z obsahu zmluvy (č. l. 10 súdneho spisu) nevyplýva
(okrem označenia „zmluva o úvere – uzavretá doleuvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka“), že by povinný zmluvu uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmluve
je povinný označený menom, priezviskom, trvalým pobytom, rodným číslom a číslom občianskeho

preukazu. Za použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri
pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné
dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania
dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí
byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa

názoru odvolacieho súdu, bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie paragrafového znenia
vybraného právneho predpisu (v danom prípade ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), ktorý
nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním účastníka zmluvy, a navyše, ak je
tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. Podľa názoru odvolacieho súdu je
označenie dlžníka v zmluve o úvere spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text

tejto zmluvy vopred nevyhotovil. Za danej situácie teda možno označenie povinného hodnotiť ako pokus
o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda nemal
pochybnosť o tom, že zmluva (spoločne so VPPÚ) uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 23.
10. 2007, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom
na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinného a je potrebné aplikovať právne predpisy na

ochranu spotrebiteľa.

34. Zodpovedá skutočnosti, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená
aj v Obchodnom zákonníku (ust. § 497 a nasl.), ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver
poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch však upravuje úverové vzťahy v prípade, keď
je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu
k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy,
ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým
počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred

predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy.
Spotrebiteľ - povinný - nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere
(spotrebiteľskej zmluvy), nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie
návrhu, ktoré by znamenalo neposkytnutie úveru.35. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú (I. výrok) a jej zastavení (II. výrok) v zmysle ust.

§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil, nakoľko rozhodcovský súd
nebol oprávnený vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky, a pokiaľ tak urobil, na základe ním vydaného rozhodcovského rozsudku, nemôže prebiehať
proti povinnému exekučné konanie.

36. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie chybu obsiahnutú v záhlaví
napadnutého uznesenia, ktorá spočíva v nesprávnom uvedení adresy pobytu povinného, kde je
nesprávne uvedené „D. XXX/X, C.“. Podľa lustrácie zo dňa 11. 04. 2025, ktorú si vyžiadal odvolací súd
z Registra obyvateľov SR vyplýva, že povinný má od 20. 08. 2015 hlásený trvalý pobyt v meste C. bez
uvedenia konkrétnej adresy.

37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255 ods.
1 CSP tak, že povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V danom prípade
mal v odvolacom konaní povinný plný úspech, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu trov
konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli
(neplatil žiadne súdne poplatky, ani nebol zastúpený advokátom), súd povinnému v predmetnej veci

nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pričom sa riadil právnym názorom vyjadreným v
uznesení Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018, podľa ktorého
ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v
súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že
sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.