Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424212314
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424212314.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: J.. P. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Y., zast. Advokátskou kanceláriou Attorneity Legal s.r.o., IČO: 54 912
989, Krížna 56, Bratislava, proti žalovanému: Slovenský zápasnícky zväz, IČO: 31 791 981, so sídlom
Olympijské námestie 1, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., IČO:

36 860 662, Bajkalská 13, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13. januára 2025, č.k. 2C/104/2024-56,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal zaplatiť na účet Mestského
súdu Bratislava IV súdny poplatok vo výške 25 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu všetkých uznesení prijatých

na valnom zhromaždení žalovaného dňa 17.11.2024 a povinnosť zopakovať valné zhromaždenie s
tým istým programom v lehote do dvoch mesiacov od vydania neodkladného opatrenia. V prípade
neprerokovania všetkých bodov valného zhromaždenia v uvedenej lehote má žalovaný povinnosť zdržať
sa i naďalej výkonu pôvodne prijatých a nanovo neprerokovaných uznesení z valného zhromaždenia
zo dňa 17.11.2024 až do ich opakovaného prerokovania, pričom žalovaný je povinný opakovať
zasadnutia valného zhromaždenia v mesačných intervaloch, až kým nebudú prerokované všetky body

z pôvodného zasadnutia valného zhromaždenia zo dňa 17.11.2024. Ďalej konštatoval, že žalobca
svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 17.11.2024 sa konalo valné zhromaždenie žalovaného, ktoré bolo
poznačené viacerými závažnými pochybeniami. Žalobca namietal porušenie stanov žalovaného a
zákona č. 440/2015 Z.z. o športe, a síce priebeh a organizáciu valného zhromaždenia, porušovanie práv
členov, odoberanie hlasovacích práv a nezákonný postup pri vylúčení žalobcu ako člena žalovaného.
Žalobca tvrdil, že žalovaný nesplnil podmienku v ust. § 17 ods. 1 písm. b) zákona o športe, podľa ktorého

národný športový zväz zverejňuje na svojom webovom sídle a v informačnom systéme športu zoznam
členov najvyššieho orgánu a ich náhradníkov v rozsahu meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu alebo
obdobnéhopobytuaprináhradníkochajúdajotom,kohovnajvyššomorgánezastupujú.Zoznamčlenov
najvyššieho orgánu nebol zverejnený v informačnom systéme športu ani na webovej stránke žalovaného
a bol zverejnený až po výzve kontrolóra žalovaného dňa 14.11.2024, ale naďalej nebol zverejnený
na webovej stránke žalovaného. Uviedol, že podľa tabuľky s počtami delegátov, ktorá bola zaslaná

členom žalovaného dňa 29.10.2024, sú členovia žalovaného povinní oznámiť Výkonnému výboru
Slovenského zápasníckeho zväzu (ďalej aj „VV SZZ“) zoznam poverených delegátov, ktorí ich budúzastupovať a priložiť ich písomné poverenia. Zverejnený zoznam členov najvyššieho orgánu žalovaného
sa však nezhodoval s tabuľkou s počtami delegátov, ktorá bola zaslaná všetkým klubom žalovaného
dňa 29.10.2024, keďže v novom zozname boli doplnení dvaja noví delegáti s hlasovacím právom.

Skonštatoval, že na zasadnutí VV SZZ dňa 17.11.2024 boli odvolávaní a menovaní reprezentační
tréneri s hlasovacím právom, a teda sa menili delegáti valného zhromaždenia žalovaného. Ďalej uviedol,
že W.. Č. nebol uvedený v tabuľke zverejnenej v informačnom systéme športu a ani mu v termíne
určenom zákonom nebola zaslaná pozvánka. Mal potom za to, že týmto konaním žalovaného sa
znejasnila situácia ohľadom počtu delegátov a hlasov na zasadnutí valného zhromaždenia, nakoľko

na valnom zhromaždení bolo podľa zápisnice pozvaných 90 delegátov, pričom na základe zverejnenej
tabuľky v informačnom systéme športu malo ísť o 89 delegátov. Nejasným bolo aj určenie zástupcu
športovcov ako delegáta na valnom zhromaždení, keďže nie je overené, či bol naozaj navrhnutý aspoň
50 športovcami, ako to vyžaduje zákon o športe. Uviedol, že prezident žalovaného požiadal delegátov
valného zhromaždenia o hlasovanie vo veci dočasného pozastavenia práva hlasovať pre delegátov
ZK Baník Prievidza a ZK Mladosť Prievidza a siedmim delegátom odobrali hlasovacie právo, teda

zostalo 83 delegátov, zvyšných 7 delegátov nebolo oprávnených hlasovať. Poukázal v tejto súvislosti
na zápisnicu z valného zhromaždenia, v ktorej „Prezident SZZ sa obrátil na hlavnú kontrolórku SZZ s
otázkou, či je kvórum pre zasadnutie VZ SZZ z pôvodných 90 po oprave 84. T.. O. - hl. kontrolórka
SZZ vyjadrila súhlasné stanovisko.“ Podľa žalobcu ale zo zverejnenej tabuľky, kde je kvórum podľa
informačného systému športu stanovené na 89 delegátov, po odpočítaní 7 delegátov, ktorí boli zbavení

hlasovacieho práva, by počet delegátov s hlasovacím právom mal byť 82 a v zápise by nemal byť
uvedený počet 84, pretože to nezodpovedá ani počtu delegátov pozvaných na valné zhromaždenie
(90) a ani pôvodnému počtu delegátov (89). Namietal aj nedodržanie lehoty na zaslanie podkladov, v
dôsledku čoho nemali delegáti dostatok času na prípravu, čím bola ovplyvnená ich schopnosť využiť
svoje hlasovacie práva. Za závažné porušenie ochrany práv členov žalovaného považoval žalobca

aj to, že do organizácie valného zhromaždenia bola zapojená súkromná bezpečnostná služba, ktorá
mala prístup k osobným údajom delegátov a členov žalovaného bez predchádzajúceho schválenia zo
strany výkonného výboru žalovaného alebo delegátov valného zhromaždenia. Napokon argumentoval,
že jeho vylúčenie ako člena žalovaného je neplatné a v rozpore so stanovami, pretože neboli splnené
procesné a hmotnoprávne podmienky na jeho vylúčenie, keď mandátová komisia pri spočítavaní

delegátov s hlasovacím právom započítala aj mandát žalobcu v bode týkajúcom sa jeho vylúčenia zo
zväzu, hoci sa on v tom čase nenachádzal v rokovacej miestnosti a nemal možnosť sa k vylúčeniu
vyjadriť, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu a princíp prezumpcie neviny. Ďalej poukázal na
bod 7/, kde je formulácia vylúčenia nejednoznačná a zavádzajúca a podľa stanov nie je možné člena
vylúčiť, ale len odvolať. Podľa bodu 6.8.6 môže byť člen vylúčený iba na základe rozhodnutia valného

zhromaždenia žalovaného výnimočne, a to v prípade závažného porušenia právnych predpisov, stanov,
rozhodnutí alebo vnútorných predpisov žalovaného, alebo v prípade konania v rozpore s etikou a
dobrými mravmi, pričom vylúčenie nadobúda účinnosť dňom rozhodnutia valného zhromaždenia. V
zápisnici ani nie je uvedené, ktoré konkrétne predpisy alebo pravidlá porušil a všetky obvinenia sa
zakladajú na nepodložených tvrdeniach, a preto neexistuje jasný a overiteľný dôvod na jeho vylúčenie.

Poukázal na počty hlasov pri hlasovaní o jeho vylúčení: Za: 48, Proti: 20, Neplatný: 4. Spolu hlasovalo 72
delegátov. Uviedol, že podľa bodu 10.5.6. stanov sa na odvolanie člena VV SZZ vyžaduje kvalifikovaná
(3/5-ová väčšina hlasov všetkých delegátov). Z 90 delegátov je 3/5-ová väčšina 54 delegátov a zo
zápisnice nie je zrejmé, či sa hlasovalo o odvolaní z funkcie člena VV SZZ alebo o vylúčení zo SZZ.
Podľa žalobcu bol aj pri následných hlasovaniach celkový počet hlasujúcich delegátov len 55, 56, resp.

66, čo vyvoláva otázky ohľadom skutočnej účasti na valnom zhromaždení, transparentnosti a účasti na
rozhodovacích procesoch, čo môže mať vplyv na správnosť a platnosť rozhodnutí. Naliehavý právny
záujem žalobcu na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia spočíva v tom, že nie je jasné, či
bolo valné zhromaždenie uznášaniaschopné, keďže nebolo zrejmé, kto sú delegáti oprávnení hlasovať
a nie je zrejmé, či boli platne prijaté uznesenia, vrátane zmeny stanov či odvolania alebo vylúčenia

žalobcu. Akceptovanie prijatých uznesení by mohlo podľa žalobcu nezvratne poškodiť žalovaného
a šport zápasenia v Slovenskej republike, keďže boli prijaté zásadné zmeny bez toho, aby bolo
zrejmé,čiboliprijatéplatne,uznášaniaschopnýmvalnýmzhromaždenímadostatočnouväčšinouhlasov.
Potreba bezodkladnej úpravy pomerov spočíva v nejasnosti ohľadom uznášaniaschopnosti a reálnych
počtov oprávnených delegátov, ako aj v tom, že sám žalobca bol odvolaný, resp. vylúčený ako člen

žalovaného, čím sa mu zamedzuje v práve podieľať sa na rozhodovacích procesoch u žalovaného,
ale aj v jeho najvyššom výkonnom orgáne. Nenariadením neodkladného opatrenia by vznikol priestor
pre konanie, ktorým by mohol vzniknúť stav, ktorý by viedol k neodstrániteľným následkom v rámci
fungovania žalovaného. Ak by boli uznesenia vrátane odvolania a vylúčenia žalobcu neplatné, hrozívznik škody, resp. minimálne zhoršenie právnej pozície žalobcu, ktorý bol vylúčený ako člen žalovaného
a nemôže realizovať svoje členské práva a ohrozený je aj chod žalovaného, ktorý by sa mal spravovať
uzneseniami prijatými v rozpore s jeho stanovami a so zákonom o športe. Navrhovaným neodkladným

opatrením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, pričom zároveň právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
a týmto obmedzením nevznikne neprimeraná ujma dotknutej strany, nebude vytvorený nezvratný stav a
dosiahnesakonečnévyriešeniesporubeztoho,abybolonutnépodávaťosobitnúžalobu,alebodokonca
viaceré žaloby o určenie práva.

3. Súd prvej inštancie vec posúdil právne podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d) a §
326 C.s.p. a vysvetlil, že účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán sporu
spojená s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a zabezpečenie nerušeného výkonu
rozhodnutiavovecisamej.Základnýmpredpokladomjehonariadeniajeexistenciapotrebybezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podmienkou nariadenia

neodkladného opatrenia je bezvadný návrh s určito a konkrétne formulovaným žalobným návrhom
a s dostatočne zrozumiteľne opísanými rozhodujúcimi skutočnosťami zdôvodňujúcimi nevyhnutnosť
potreby navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
nebolo vážnejších pochybností o potrebe neodkladnej navrhovanej úpravy teda, že bez okamžitej, i keď

len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán sporu ohrozené. Osvedčiť dôvodnosť
a naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia je povinný žalobca v rámci popisu rozhodujúcich
skutočností a označených relevantných dôkazov s ich predložením, okrem tých, ktoré nemôže predložiť
bez vlastnej viny.
4. Zopakoval, že žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha uloženia povinnosti

žalovanému zdržať sa výkonu všetkých uznesení prijatých na valnom zhromaždení žalovaného dňa
17.11.2024 a povinnosť zopakovať valné zhromaždenie s tým istým programom v lehote do dvoch
mesiacov od vydania tohto neodkladného opatrenia. V prípade neprerokovania všetkých bodov
valného zhromaždenia v uvedenej lehote má žalovaný povinnosť zdržať sa i naďalej výkonu pôvodne
prijatých a nanovo neprerokovaných uznesení z valného zhromaždenia zo dňa 17.11.2024 až do ich

opakovaného prerokovania, pričom žalovaný je povinný opakovať zasadnutia valného zhromaždenia
v mesačných intervaloch, až kým nebudú prerokované všetky body z pôvodného zasadnutia valného
zhromaždenia zo dňa 17.11.2024. S poukazom na uvedené potom skonštatoval, že žalobca v rámci
opisu rozhodujúcich skutočností neuviedol potrebu nevyhnutnej úpravy pomerov, ktoré by neodkladnosť
navrhovanej úpravy pomerov aspoň osvedčovali, nakoľko žalobcom tvrdená možnosť nezvratného

poškodenia žalovaného a športu zápasenia v Slovenskej republike prijatím zmien, o ktorých platnosti
má žalobca pochybnosti, ako aj odvolanie, resp. vylúčenie žalobcu a s tým spojené zamedzenie
práva podieľať sa na rozhodovacích procesoch žalovaného je v rámci skutočností opísaných v
návrhu žalobcu nepostačujúce a pre jeho nariadenie nedostatočné vzhľadom na absenciu opísania
neodkladnosti navrhovanej úpravy a konkrétnej ujmy alebo určitej škody alebo iného konkrétne

uvedeného nenapraviteľného možného dôsledku, ktorý by reálne mohol bezprostredne vzniknúť
nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Vyhodnotil, že len samotné konštatovanie
žalobcu, že nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by vznikol nenávratný stav, ktorý by
viedol k neodstrániteľným následkom v rámci fungovania žalovaného je len všeobecným hypotetickým
konštatovaním, ktoré neosvedčuje nevyhnutnosť neodkladnej úpravy pomerov, ktorá by ako okamžitý

právny prostriedok ochrany práva a právom chránených záujmov zabránila reálnej hrozbe vzniku
ujmy alebo škody na právach žalobcu alebo iných subjektov. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že
žalobca neosvedčil, že bez nariadenia ním navrhovaného neodkladného opatrenia by prijaté uznesenia,
odvolanie a vylúčenie žalobcu mohli bezprostredne spôsobiť škodu alebo ujmu žalobcovi alebo
ich bezprostrednú hrozbu, ako ani to, že by bol ohrozený žalovaný, ktorý by sa mal spravovať

uzneseniami prijatými v rozpore s jeho stanovami a so zákonom o športe. Zhrnul, že žalobca teda
neosvedčil naplnenie podmienky nevyhnutnosti navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov, ako ani
podmienky nevyhnutnosti zabezpečenia dočasnej ochrany žalobcu alebo právom chránených záujmov
navrhovaným neodkladným opatrením.
5. Záverom uviedol, že žalobcom formulovaný petit nie je určitý a ani vykonateľný, nakoľko v ňom

absentuje určenie výkonu akých konkrétnych uznesení sa má žalovaný zdržať, určenie konkrétneho
programu valného zhromaždenia, ako aj konkrétne určenie rámca opakovaných prerokovaní. S
poukazom na ust. § 325 ods. 2 C.s.p. vysvetlil, že neodkladným opatrením možno protistrane uložiť
v zásade akékoľvek plnenie či zdržanie sa úkonov, avšak je nevyhnutné, aby navrhovaný petitneodkladného opatrenia bol dostatočne konkrétny, špecifický a určitý, aby sa absolútne presne dalo
špecifikovať a konkretizovať plnenie, prípadne zdržanie sa úkonov, ktoré sa od protistrany očakáva. Aj
lenmalánekonkrétnosťavšeobecnosťrobípetitnávrhunevykonateľným,čoužsamoosebejedôvodom

na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Uzavrel, že nakoľko žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, jeho návrh zamietol.
7. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému nárok
na ich náhradu nepriznal s odôvodnením, že i keď mal žalovaný v konaní plný úspech a mal by tak voči

žalobcovi nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy mu nevznikli.
8. Žalobcu, ktorý s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nezaplatil súdny poplatok, zaviazal
tento poplatok vo výške 25 eur zaplatiť na účet Mestského súdu Bratislava IV podľa ust. § 2 ods. 1 písm.
a), § 5 ods. 1 písm. a) a § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
zmien a doplnkov a položky 1 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s položkou 1 písm. a)
o minimálnej sadzbe súdneho poplatku.

9. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu
včas odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p.. Odvolaciemu súdu
navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil ním navrhované neodkladné
opatrenie, a aby mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Úvodom skonštatoval,
že vo svojom návrhu uviedol reálne skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov

a osvedčil, že mu reálne, bezprostredne a priamo hrozí ujma v prípade nenariadenia neodkladného
opatrenia, pretože mu bolo zasiahnuté do jeho trvajúcich nárokov a právnych vzťahov vyplývajúcich
z členstva v žalovanom a vo VV SZZ, ktorých členstiev a práv bol zbavený uzneseniami prijatými
na valnom zhromaždení dňa 17.11.2024. Argumentoval, že bez okamžitej úpravy pomerov budú jeho
práva a oprávnené záujmy ohrozené, keďže nemôže využívať svoje členské práva na ovplyvňovanie

chodu žalovaného, pričom platnosť týchto uznesení, ako aj všetkých ostatných uznesení prijatých
na predmetnom valnom zhromaždení je spochybnená z dôvodu nepozvania delegátov a zbavovania
hlasovacích práv. Mal za to, že nie je zrejmé, či tieto zásadné zmeny týkajúce sa členských práv
žalobcu boli prijaté platne, uznášaniaschopným valným zhromaždením a dostatočnou väčšinou hlasov.
Vylúčením žalobcu ako člena žalovaného a jeho odvolaním z VV SZZ došlo k zásahu do jeho práva

podieľať sa na činnosti žalovaného, vrátane práva hlasovať, byť volený do orgánov žalovaného,
zastávať zvolenú funkciu a ovplyvňovať rozhodovanie o smerovaní žalovaného, pričom zároveň stratil
možnosť efektívne napadnúť následky sporných uznesení internými prostriedkami nápravy v rámci
žalovaného. V dôsledku uvedeného potom môže nastať nenávratný stav, nakoľko bez účasti žalobcu v
orgánoch žalovaného je spochybniteľným každé ďalšie hlasovanie a rozhodovanie orgánov žalovaného

a prijatie a vykonanie neplatných rozhodnutí orgánov žalovaného môže spôsobiť ekonomické škody
žalovanému. Mal potom za to, že škoda mu už nielenže vznikla tým, že nie je členom žalovaného a
ani VV SZZ, ale ďalšia ujma aj priamo hrozí, nakoľko sa nemôže podieľať na činnosti žalovaného,
čím sa všetky ďalšie postupy žalovaného spochybňujú a môžu byť spätne napádané ako neplatné
vzhľadom na protiprávne odvolanie a vylúčenie žalobcu. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie ustálenej

absencii riadneho, určitého, zrozumiteľného a vykonateľného petitu uviedol, že vo svojom návrhu
jednoznačne identifikoval, že sa jedná o všetky uznesenia prijaté na valnom zhromaždení žalovaného
dňa 17.11.2024. Mal za to, že predmetné uznesenia je možné jednoducho určiť na základe zápisnice
zo zasadnutia valného zhromaždenia zo dňa 17.11.2024, čo zabezpečuje vykonateľnosť nariadeného
neodkladného opatrenia bez potreby uvádzať všetky uznesenia v petite. Zhrnul, že petit jasne stanovuje

povinnosť zdržať sa výkonu všetkých uznesení prijatých na konkrétnom valnom zhromaždení, jasne
ukladá povinnosť zopakovať zasadnutie valného zhromaždenia s rovnakým programom a v presne
stanovenej lehote, pričom stanovuje aj konkrétny mechanizmus opakovania prerokovania, ktorý je
možné realizovať, a teda predmetný návrh smeruje k zabezpečeniu toho, aby boli všetky uznesenia
prerokované v súlade so stanovami žalovaného a zákonom o športe, čím sa predchádza ďalšiemu

protiprávnemu konaniu a poškodzovaniu práv žalovaného a jeho členov, osobitne žalobcu. Uzavrel, že
navrhovaným neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha,
zároveň právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom
a nad nevyhnutný rozsah a týmto obmedzením nevznikne neprimeraná ujma dotknutej strane, pričom
navrhovaným neodkladným opatrením tiež nebude vytvorený nezvratný stav.

10. Žalovaný navrhol prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení (ktoré mu odvolací
súd umožnil v zmysle ust. § 329 ods. 1 veta druhá C.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať
mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako i
odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. Poukázal na to, že žalobca uviedol v návrhu skutočnosti,ktoré ničím nepreukázal, a to, že počet delegátov na VZ SZZ dňa 17.11.2024 bol iný ako je uvedený v
zápisnici z VZ. Tu zdôraznil, že na valnom zhromaždení bola prítomná kontrolórka zväzu p. O., manželka
žalobcu, ktorá zúčastneným potvrdila, že kvórum pre zasadnutie VZ je 84 hlasov, čo jednoznačne

vyplýva zo zápisnice VZ SZZ. Žalobca tiež v návrhu neuviedol a ani nepredložil žiaden dôkaz o tom,
že VZ neprebehlo tak, ako bolo uvedené v zápisnici. Žalovaný všetky jeho tvrdenia poprel (že VZ
bolo chybne zvolané, že vraj boli nezrovnalosti v zozname delegátov, že vraj došlo k neoprávnenému
vylúčeniu a odobratiu hlasovacích práv a iné údajné nedostatky) a zvýraznil, že žalobca svoje tvrdenia
neosvedčil, nepredložil žiaden dôkaz a tento ani neexistuje. Žalobca vôbec neuviedol v čom by mal

byť ohrozený chod celého SZZ, ani aká konkrétna škoda by mala hroziť (finančná alebo iná), z čoho
vyvodil všeobecnosť jeho tvrdení, ktoré sa ani nezakladajú na pravde. S poukazom na to, že VZ
schválilo dôležité body, týkajúce sa organizovania Majstrovstiev Európy v apríli 2025, mal za to, že
žalobca sa z osobných pohnútok pokúša dosiahnuť nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by
vznikla práve zväzu vážna ujma, keď by pravdepodobne musel zrušiť organizáciu ME v zápasení, čo
by malo ďalekosiahle materiálne následky a poškodilo reputáciu SR v zahraničí. Z tvrdenia žalobcu, že

nariadením neodkladného opatrenia sa dá dosiahnuť konečné vyriešenie sporu bez nutnosti podávať
žalobu, mal za zrejmé, že žalobca nechce, aby sa súd zaoberal údajnou neplatnosťou rozhodnutí
prijatých na VZ SZZ dňa 17.11.2024, ale snaží sa získať konečné súdne rozhodnutie bez dokazovania.
Pripomenul, že žalobca žiadny dôkaz o tom, že by kvórum VZ bolo v zápisnici uvedené nesprávne,
nepredložil, ale dokonca to ani netvrdil, keď len tvrdil, že nie je jasné, či bola na zasadnutí dostatočná

účasť oprávnených delegátov. Upriamil pozornosť na to, že žalobca ani po štyroch mesiacoch po tom,
ako bol zo zväzu vylúčený, nepodal na príslušný súd žalobu, ktorou by sa domáhal určenia neplatnosti
rozhodnutí prijatých na VZ dňa 17.11.2024, čo samo osebe vylučuje akúkoľvek existenciu potreby
bezodkladneupraviťpomeryneodkladnýmopatrením.Navrhovanéneodkladnéopatreniepovažovaltiež
za absolútne neprimerané. Súhlasil so súdom prvej inštancie, že navrhovaný petit je neurčitý, všeobecný

a nevykonateľný, pričom zdôraznil, že žalobcom požadovaná povinnosť, aby žalovaný prerokovával
body programu opakovane v mesačných intervaloch, je aj v rozpore so Stanovami SZZ (bod 10.3),
v ktorých je na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia definovaná lehota 60 dní. Záverom
poukázal na to, že všetky rozhodnutia prijaté na VZ žalovaného dňa 17.11.2024 už boli realizované a
vykonané, takže nie je zrejmé, ako by sa mal žalovaný zdržať sa ich výkonu.

11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému zamietnutý, je vo výroku vecne
správne, preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, keď sa plne stotožnil aj s jeho odôvodnením,

na ktoré týmto poukazuje a nepovažuje za potrebné ho opakovať. Dospel totiž k rovnakému záveru ako
súd prvej inštancie, že pre nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia neboli splnené
podmienky. Za využitia ust. § 387 ods. 2 C.s.p. len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia
a na odvolacie námietky žalobcov uvádza nasledovné.
12. Podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p. súd môže pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ust. § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.
Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je
potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§
325 ods. 1 C.s.p.). Vždy je potom potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia,v tomto prípade žalobcu, osvedčený, a či je neodkladné opatrenie naliehavo potrebné. Pre úspešné
uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia teda zákon vyžaduje osvedčenie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov sporových strán,

čižeosvedčenie,žebezúpravyichprávnychpomerovbybolonejakékonkrétneprávožalobcuohrozené,
pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie
je možné návrhu vyhovieť. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno
strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa
zdržala alebo niečo znášala.

14. Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením,
ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými
stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne
vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p. je prípustné a opodstatnené len
vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu,

ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami
nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným
spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobca, osvedčiť jednak
uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu,
ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a

bezprostredne mu hroziaca ujma. Nárok žalobcu je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených
dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy žalobcu
musí byť konkrétna, a žalobca ju musí vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie
bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli

zabráneniu nejakej reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite
zasiahnuť súdnym rozhodnutím.
15. Možno teda zhrnúť, že ak žalobca navrhol voči žalovanému nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorýmsledovaldosiahnutieúpravypomerovsporovýchstrán,malpovinnosťosvedčiťsvojnárok,právny
vzťah medzi sporovými stranami, ktorý vyžaduje neodkladnú úpravu, a tiež, že bez takejto úpravy

pomerov mu vzhľadom na konkrétne konanie žalovaného reálne a bezprostredne hrozí ujma, ktorej
môže zabrániť len navrhnutým neodkladným opatrením. Žalobca bol teda povinný tvrdiť a zároveň
osvedčiť, že úprava pomerov strán je z nejakých konkrétnych dôvodov naliehavo potrebná. Túto
povinnosť si však podľa názoru odvolacieho súdu (zhodného so súdom prvej inštancie) nesplnil.
16. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia

požadovaného žalobcom neboli splnené, a preto jeho návrh zamietol. Odvolací súd s jeho rozhodnutím
súhlasí. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnutého
uznesenia, ako i žalobcom k návrhu priložených dôkazov, nezistil totiž, zhodne so súdom prvej
inštancie, žiadny dôvod, na základe ktorého by bola bezodkladná úprava pomerov medzi žalobcom a
žalovaným naliehavo potrebná. Napokon, žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani

žiadne konkrétne tvrdenie alebo argumentáciu, skutočne odôvodňujúcu potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov strán neuviedol, a to napriek tomu, že je ako navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný
tvrdiť a zároveň aj osvedčiť dôvody, pre ktoré je naliehavo a bezodkladne potrebné upraviť pomery
strán sporu (ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p.). Žalobcom uvedený popis rozhodujúcich skutočností nie
je dostatočný na to, aby z neho bolo možné vyvodiť nejaký konkrétny nárok žalobcu, ktorý by sa

aspoň javil pravdepodobný, a dôvody, z ktorých by mala vyplývať naliehavá potreba bezodkladnej
úpravy pomerov strán, sú len všeobecné a bez akejkoľvek špecifikácie, pričom ním priložené listinné
dôkazy jeho vágne tvrdenia nijak neosvedčujú. V tejto súvislosti z jeho rozsiahleho návrhu vyplýva
len to, že samotný žalobca má pochybnosti o tom, či bolo valné zhromaždenie pripravené správne
(či si zväz splnil všetky povinnosti) a či aj správne prebehlo, keď vyjadruje svoj názor na údajnú

zmätočnosť a neprehľadnosť prípravy a priebehu valného zhromaždenia, ktoré v ňom vyvolávajú otázky
ohľadom účasti na valnom zhromaždení, transparentnosti a účasti na rozhodovacích procesoch, čo
môže mať podľa jeho názoru vplyv na správnosť a platnosť prijatých rozhodnutí, či už vo vzťahu k jeho
vylúčeniu zo zväzu, alebo vo vzťahu k fungovaniu zväzu. Skutočnosť, že žalobca netvrdil a napokon
ani ničím neosvedčil neplatnosť valného zhromaždenia resp. jednotlivých uznesení na ňom prijatých,

je nepochybná už z formulácií zvolených v jeho návrhu, v ktorom uviedol, že nie je jasné, či bolo
valné zhromaždenie uznášaniaschopné, keďže nebolo zrejmé, kto sú delegáti oprávnení hlasovať a
nie je zrejmé, či boli platne prijaté uznesenia, vrátane zmeny stanov či jeho odvolania alebo vylúčenia.
Samotná prezentovaná pochybnosť žalobcu o platnosti valného zhromaždenia bez produkovaniaakýchkoľvek dôkazov, ktorými by jeho neplatnosť aspoň osvedčil (z ním predloženej zápisnice z valného
zhromaždenia nevyplýva), však nemôže byť východiskom pre nariadenie neodkladného opatrenia v ním
navrhnutom znení uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu všetkých uznesení prijatých na

valnom zhromaždení dňa 17.11.2024, a to už vôbec nie za stavu, keď žalobca v návrhu výslovne uviedol,
že žiadnu žalobu vo veci samej podať nemieni. Žalobca v podstate navrhol nariadenie neodkladného
opatrenia súdom len za účelom odstránenia jeho pochybností o platnosti valného zhromaždenia,
čo však na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Keďže neosvedčil už samotný nárok,
neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia a uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu

všetkých uznesení prijatých na konkrétnom valnom zhromaždení do úvahy. Naviac, ako už bolo uvedené
vyššie, žalobca tiež neosvedčil naliehavosť a bezodkladnosť požadovanej úpravy pomerov strán, keď
neosvedčil, že jemu alebo žalovanému bez nariadenia neodkladného opatrenia bezprostredne hrozí
nejaká reálna konkrétna ujma. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť
výlučne na základe subjektívneho názoru žalobcu, že bez jeho nariadenia by mohol vzniknúť stav,
ktorý by viedol k neodstrániteľným následkom v rámci fungovania žalovaného (bez konkretizovania).

K argumentu žalobcu v návrhu, ktorý zopakoval aj v odvolaní, že ak by boli uznesenia vrátane jeho
odvolania resp. vylúčenia neplatné, hrozí mu vznik škody, resp. minimálne zhoršenie jeho právnej
pozície, keďže bol vylúčený ako člen žalovaného a nemôže realizovať svoje členské práva a ohrozený
je aj chod žalovaného, ktorý by sa mal spravovať uzneseniami prijatými v rozpore s jeho stanovami
a so zákonom o športe, považuje odvolací súd za potrebné zopakovať, že žalobca platnosť valného

zhromaždenia v návrhu len spochybnil, ale jeho neplatnosť ničím neosvedčil, a preto sa jeho nárok
nejaví pravdepodobným, pričom žalobca ani nemieni podať voči žalovanému žalobu vo veci samej.
Žalobcom tvrdená možná ujma na jeho právach resp. ohrozenie riadneho chodu žalovaného sú potom
len podmienené (možnou neplatnosťou) a hypotetické. Možno uzavrieť, že žalobca potrebu neodkladnej
úpravy pomerov strán uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu všetkých uznesení prijatých

na valnom zhromaždení dňa 17.11.2024, ani naliehavosť takejto úpravy ničím neosvedčil, a preto, ak
súd prvej inštancie jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol správne.
17. Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom požadované znenie výroku
neodkladného opatrenia nie je určité a ani vykonateľné, nakoľko v ňom absentuje určenie výkonu akých
konkrétnych uznesení sa má žalovaný zdržať, určenie konkrétneho programu valného zhromaždenia,

ako aj konkrétne určenie rámca opakovaných prerokovaní. Žalobca sa navrhovaným neodkladným
opatrením domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu všetkých uznesení prijatých
na valnom zhromaždení žalovaného dňa 17.11.2024 a povinnosti zopakovať valné zhromaždenie s
tým istým programom v lehote do dvoch mesiacov od vydania neodkladného opatrenia, a v prípade
neprerokovania všetkých bodov valného zhromaždenia v uvedenej lehote má žalovaný povinnosť zdržať

sa i naďalej výkonu pôvodne prijatých a nanovo neprerokovaných uznesení z valného zhromaždenia zo
dňa 17.11.2024 až do ich opakovaného prerokovania, pričom žalovaný je povinný opakovať zasadnutia
valného zhromaždenia v mesačných intervaloch, až kým nebudú prerokované všetky body z pôvodného
zasadnutia valného zhromaždenia zo dňa 17.11.2024. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie,
že nariadenie neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení nie je určité a ani vykonateľné,

keďže v podstate odkazuje na zápisnicu z valného zhromaždenia zo dňa 17.11.2024 a v nej zachytený,
na základe návrhov členov na tomto valnom zhromaždení doplnený a odhlasovaný program. Uvedené
potvrdzuje aj žalobca v odvolaní, keď v rámci svojich odvolacích námietok odkazuje práve na zápisnicu
zo zasadnutia valného zhromaždenia zo dňa 17.11.2024 tvrdiac, že petit jasne ukladá povinnosť
zopakovať zasadnutie valného zhromaždenia s rovnakým programom a v presne stanovenej lehote. Z

predmetnej zápisnice vyplýva, že bod 1/ programu valného zhromaždenia bol otvorenie a schválenie
programu valného zhromaždenia, v rámci ktorého rôzni členovia zväzu navrhovali doplnenie programu
o rôzne body a o ich návrhoch sa hlasovalo. Niektoré z navrhnutých bodov boli hlasovaním schválené
a program valného zhromaždenia bol o tieto body doplnený a hlasovaním schválený. Či mal žalobca
v požadovanom výroku neodkladného opatrenia na mysli prerokovanie pôvodného, alebo na základe

odhlasovaných návrhov členov, v tom čase delegátov s hlasovacím právom, zmeneného programu
valného zhromaždenia, z jeho návrhu nevyplýva. Rovnako zostalo nevysvetlené, či by mal byť žalovaný
viazaný dňa 17.11.2024 hlasovaním odsúhlaseným programom valného zhromaždenia (hoci niektoré
jeho body už v súčasnosti nie sú vzhľadom na plynutie času aktuálne a boli splnené) a uprieť v bode
1/ programu členom zväzu, delegátom s hlasovacím právom, právo navrhnúť doplnenie bodov do

programu a hlasovať o ich návrhoch (ak by ich právo rešpektoval, program by nemusel byť totožný
s programom zo dňa 17.11.2024, čím by ale porušil súdom nariadenú povinnosť). Ako by mohol
žalovaný splniť súdom uloženú povinnosť zopakovať valné zhromaždenie s tým istým programom
v lehote do dvoch mesiacov od vydania neodkladného opatrenia (bod 1/ programu je otvorenie aschválenie programu valného zhromaždenia) napr. za stavu, kedy by delegáti s hlasovacím právom
program totožný s programom zo dňa 17.11.2024 neschválili hlasovaním, a ako by mal súd ním uloženú
povinnosť vymáhať, nedokázal ani odvolací súd z návrhu zistiť. Je však nepochybné, že žalobca

požaduje uložiť žalovanému povinnosť zopakovať valné zhromaždenie s tým istým programom ako
dňa 17.11.2024, ktorej splnenie nedokáže sám ovplyvniť, keďže závisí od vôle delegátov s hlasovacím
právom hlasovať v bode 1/ programu za schválenie takéhoto programu. Záver súdu prvej inštancie, že
žalobcom navrhované znenie výroku neodkladného opatrenia nie je určité a je nevykonateľné, je potom
správny a odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné.

18. Keďže žalobca napadol odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, preskúmal
odvolací súd aj zvyšné dva výroky napadnutého uznesenia. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalovanému náhradu trov konania nepriznal, žalobca v odvolaní nijak neargumentoval a
zmenu tohto výroku (a priznanie nároku na náhradu trov konania jemu) odvodzoval od v odvolaní
požadovanej zmeny rozhodnutia. Preto sa odvolací súd obmedzí len na konštatovanie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti. Ak o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1

C.s.p. pri plnom úspechu žalovaného, aplikoval správne zákonné ustanovenie a správne tiež vyhodnotil,
že žalovanému žiadne trovy nevznikli. Ak potom žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, rozhodol
správne. Rovnako nie je čo vytknúť jeho rozhodnutiu, ktorým zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť
súdny poplatok vo výške 25 eur za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Z predloženého spisu
vyplýva, že žalobca si povinnosť zaplatiť súdny poplatok spolu s návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia nesplnil, a preto ho súd prvej inštancie správne zaviazal povinnosťou tento poplatok zaplatiť
na účet Mestského súdu Bratislava IV podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a) a § 6 ods. 1, 2 a 3
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov a položky 1 písm. c)
sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s položkou 1 písm. a) o minimálnej sadzbe súdneho poplatku.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. §

387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396
ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).