Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123439382
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:6123439382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO:
50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller & Dikoš,
s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava
– Staré Mesto, právne zastúpený FELIX NEUPAUER § PARTNERS, s.r.o., IČO: 56 711 832, so sídlom

Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, v konaní o zaplatenie 574,06 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 574,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 574,06 Eur od 11.09.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 14.11.2023 sa

žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody v sume 574,06 Eur s 9,25 % úrokom
z omeškania ročne od 11.09.2023 do zaplatenia a trov konania. Okresný súd Banská Bystrica v rámci
upomínacieho konania sp. zn. 6Up/1789/2023 dňa 20.11.2023 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 22.06.2023 došlo v Martine
k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v tom
časebolafyzickáosoba–podnikateľaškodováudalosťbolaspôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidla

poistenéhoužalovaného.PoškodenáA.B.,bytomA.,C.XXXXX/Xnechalapoškodenémotorovévozidlo
za účelom vykonania jeho opravy odviesť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie
Zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 11.07.2023, na základe ktorej žalobca poškodenej
prenajal náhradné motorové vozidlo s tým, že nájom náhradného vozidla trval od 11.07.2023 do
04.08.2023, a to po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do ukončenia opravy. Po
túto dobu poškodená nemohla s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik na ňom disponovať.
Po dobu trvania nájmu nemala poškodená k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného

motorového vozidla bol pre ňu nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil
žalobca poškodenej faktúru splatnú dňa 19.08.2023 na sumu 1.055,10 Eur s DPH za 25 dní nájmu. Vo
fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla.
Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie
zodpovednosť poistenec žalovanej.
Poškodená odplatne odstúpila svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku

na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním
pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči
poškodenej vyplývajúceho z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávkyzo dňa 07.08.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.055,10 Eur s DPH, ktorej postúpenie
poškodenážalovanémuoznámila.Žalovanýdňa28.08.2023poskytolžalobcovipoistnéplnenievovýške
481,04 Eur. Podľa žalobcu postupoval tak v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné

plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch podľa žalobcu ustálila súdna prax tak,
že Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla
voči žalovanému tak zostáva zachovaný. Zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia

predmetnejpohľadávky.Dlžníkomvtomtoprípadejeprávežalovaný,nakoľkovčaseuzatvoreniaZmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody.
K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodená sa dostala do situácie, keď bola
nútená si prenajať náhradné motorové vozidlo za jej poškodené vozidlo v dôsledku poistnej
udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jej dobrovoľného
rozhodnutia. Ujma poškodenej spočívala v tom, že poškodená vynaložila náklady za nájom náhradného

vozidla k započítaniu ktorých bola donútená práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobila
a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje
poškodenej stav, keď nemohla z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodenej
nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jej poškodené vozidlo nachádza v autoservise
zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne chodiť pešo, na bicykli alebo prostriedkami

MHD, a preto jej nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajala náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého
náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu
náhradného motorového vozidla je doručenie Oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti
a poukázanie finančných prostriedkov ak na ne vzniká nárok oprávnenému. Dojednané nájomné vrátane

poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, právo na náhradu,
ktoré bolo postúpené na žalobcu, boli poškodenou nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené
v súvislosti s tým, že poškodená fakticky nemohla užívať svoje vlastné motorové vozidlo počas toho, ako
sa nachádzalo v autoservise. Poškodená si prenajala porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým
vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania, žalobca poukázal na Nález ÚS SR zo
dňa 14.10.2021 č.k. III. ÚS 309/2020-33.

2. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podala odpor, v ktorom uviedol, že otázka, či náklady
na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností

prípadu. Výška náhrady škody totiž nie je daná čiastkou skutočne vyplatenou, ale výškou čiastky
účelne vynaloženou. Dĺžka nutnej doby sa automaticky nerovná dobe poskytnutia poistného plnenia.
Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti (napr. stav vozidla, rozsah opravy, existencia totálnej škody)
sa posudzuje akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné so zreteľom na
postup obvyklý pri riešení následkov obdobných nehôd. Žalovaný predložil kalkuláciu výrobcu, z ktorej

vyplýva, že oprava poškodeného vozidla netrvala viac než 2 pracovné dni. Žalovaný vyjadril názor, že
v prejednávanom prípade možno považovať za nutnú a účelnú dĺžku opravy poškodeného motorového
vozidla v rozsahu najviac 11 dní, kde žalovaný vzal do úvahy 2 dni na dodanie dielov, 2 dní víkend
a sviatky, 1 deň na lakovanie a 2 dni na ostatné práce, spolu 7 dní, pričom žalovaný priznal spolu
11 dní s rezervou na prestoje žalovaného. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že poškodený subjekt

rozhoduje o tom, u koho je vozidlo opravené a od koho si prenajme náhradné vozidlo. Žalovaný je
však oprávnený namietať nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na opravu vozidla resp. nájom
náhradného vozidla. V prípade motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu je evidentné, že išlo
len o estetické poškodenie, ktoré nemalo žiaden vplyv na samotnú pojazdnosť motorového vozidla.
Poškodenie na motorovom vozidle právneho predchodcu žalobcu nebránilo právnemu predchodcovi

žalobcu v žiadnom prípade užívať jeho motorové vozidlo, čo potvrdzuje už len samotná skutočnosť, že
k zapožičaniu náhradného vozidla došlo až po cca 3 týždne po vzniku škodovej udalosti. Ďalej žalovaný
uviedol, že je oprávnený namietať absenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a škodovou udalosťou.
Pokiaľ oprava poškodeného vozidla netrvala viac ako 11 dní, vynaložené náklady na nájom náhradného
vozidla zodpovedajúcej 14 dňom nemožno podľa názoru žalovaného považovať za nutné a účelné.

3. Žalovaný navrhol v konaní vykonať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia spôsobilosti
motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu na úseku cestnej premávky ako aj relevantnú dobu
opravy s ohľadom na zdokumentovaný rozsah poškodenia, ktorá má vplyv na samotnú nevyhnutnosťa účelnosť prenájmu náhradného vozidla. Daná skutočnosť nemôže byť na ťarchu škodcu poisteného
užalovaného.Hociopravapoškodenéhovozidlajeobjektívnourelevantnouskutočnosťou,ktorázakladá
nutnosť prenájmu náhradného vozidla poškodenou, významné sú z hľadiska posudzovania odkázanosti

poškodeného na použitie náhradného vozidla aj konkrétne okolnosti, za ktorých sa oprava vykonala. Zo
stranyopravcunebolapodľaslovžalovanéhopreukázanánutnosťopravynadrámecčasuvymedzeného
výrobcom pre danú značku vozidla. Medzi škodou a škodovou udalosťou musí existovať príčinná
súvislosť. Podľa názoru žalovaného táto absentovala, nakoľko škoda žalobcovi vznikla v dôsledku
skutočností, ktoré nastali náhodne a nezávisle od škodovej udalosti. Riziko, že k týmto skutočnostiam

v súvislosti s odstraňovaním poškodeného vozidla dôjde znáša žalobca, ktorý nesie zodpovednosť
za výber autoservisu. Žalobca resp. jeho právny predchodca nebol odkázaný na použitie náhradného
vozidla na čas po oprave preto, že jeho poškodené vozidlo nebolo spôsobilé na užívanie a ani preto,
že bola vykonávaná oprava, ale pre žalovaného z významného dôvodu. Žalovaný neposkytol žalobcovi
poistné plnenie zodpovedajúce ďalším 14 dňom nájmu náhradného vozidla, nakoľko nešlo podľa jeho
presvedčeniaonutnéaúčelnevynaloženénáklady,pričomabsentujepríčinnásúvislosťmedziškodovou

udalosťou a škodou. Žalovaný ďalej uviedol, že ani čakanie na doručenie krycieho listu nemôže ísť
na ťarchu žalovaného, pretože je na vôli poškodeného, či škodu uhradí z vlastných zdrojov, alebo
počká na úhradu poisťovňou, čo potom ale neodôvodňuje účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla.
Žalovaný po doručení faktúry musel vykonať šetrenie za účelom zistenia nároku podľa § 11 ods. 6
Zákona o PZP a aj plniť v lehote podľa § 11 uvedeného zákona. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný

za to, že žalobcovi poukázal všetky účelne a dôvodne vynaložené náklady za prenájom náhradného
vozidla v zmysle Zákona o PZP. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
škodou a potrebou trvania nájmu náhradného vozidla po celý čas nad rámec dní priznaných žalovaným.
V závee svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že konanie žalobcu možno hodnotiť minimálne ako snahu
zneužiť systém PZP s cieľom neoprávnene sa obohatiť na úkor žalovanej ak už nie priamo ako snahu

parazitovať na systéme PZP. Takéto konanie žalobcu ako lovca dopravných nehôd nie je možné hodnotiť
ako výkon podnikateľskej činnosti, ktorý by bol v súlade so zásadou poctivého obchodného styku.
V závere žalovaný uviedol, že podľa jeho presvedčenia nie je dôvodný ani žalobcom uplatnený nárok
na zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko žalovaný si v zákonnej lehote splnil povinnosti vyplývajúce
z ustanovenia § 11 ods. 6 Zákona o PZP, a preto sa nemohol dostať do omeškania.

4. V rámci repliky žalobca uviedol, že odpor žalovaného považuje za nedôvodný a neopodstatnený.
Obrana žalovaného uplatnená v odpore, nemá podľa slov žalobcu oporu v skutkovom ani právnom
stave, je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Pre posúdenie
nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru žalobcu rozhodujúce, že v dôsledku

škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla poškodená užívať svoje motorové vozidlo
a na dobu jeho opravy si musela zapožičať náhradné vozidlo. Je nepochybné, že nájom motorové
vozidla vznikol v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom žalovaného. Zároveň
pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné
vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodenej z dôvodu jeho opravy v autoservise

a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodenej užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Poškodená
prišla o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta
žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využívala na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie
je preto od poškodenej možné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bola
obmedzená v užívaní svojho vlastníctva, aby upustila od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.

V zmysle platnej judikatúry, skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté motorové vozidlo,
nie aritmetický priemer prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej
dobe trvania opravy poškodeného vozidla. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej
bola poškodená v dôsledku ňou nezavineného konania vylúčená z užívania svojho vozidla. Predmetné
krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje podľa slov

žalobcu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom žalobca má za to, že takýto postup
nemožno akceptovať. Žalovaný v odpore spochybňoval nevyhnutnosť nájmu náhradného motorového
vozidla poukazom na časový odstup medzi dopravnou nehodou a opravou poškodeného vozidla.
Uvedené námietky sú však neopodstatnené. Skutočnosť, že vozidla bolo v spôsobe jeho užívania
vcestnejpremávkeakoajfakt,žeopravabolavykonanáspribližnetrojtýždňovýmčasovýmodstupomod

škodovejudalostiničnemenínaopodstatnenostidanéhonároku,keďženáhradunákladovvynaložených
poškodenou za náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú
poistnou udalosťou.V súvislosti s trvaním samotnej opravy žalobca poukázal na to, že poškodená nemohla žiadnym
spôsobomovplyvniťjejpriebehadobutrvania.Postupprácvserviseakoajcelkovádĺžkaopravsaodvíja
od mnohých faktorov, akými sú napr. počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne

obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od
vôle a konania poškodenej. Uvedené okolnosti preto nemožno pričítať na úkor poškodenej a vyžadovať,
aby sama znášala náklady za obdobie, kedy bola nedobrovoľne obmedzená v užívaní svojho vozidla
a prenájom náhradného vozidla bol pre ňu na účely jej bežného fungovania nevyhnutný. Žalobca
v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise za

účelom jeho opravy, pričom je potrebné zohľadniť fakt, že to bola práve poškodená, ktorej bol tento
stav vnútený bez jej zavinenia a ocitla sa tak v situácii, kedy nemohla využívať svoje motorové vozidlo.
Z faktúry vystavenej autoservisom Motorr Martin s.r.o. jednoznačne podľa slov žalobcu vyplýva, že bola
vystavená resp. že oprava bola ukončená až dňa 03.08.2023. Za účelom ozrejmenia bližších okolností
predmetnej opravy žalobca navrhol, aby súd vykonal písomný dopyt na autoservis Motorr Martin s.r.o.,
a to za účelom poskytnutia súčinnosti súdu v podobe potrebných vysvetlení o priebehu opravy, pričom

otázky na autoservis by strany sporu doručili v súdom určenej lehote.

5. Čo sa týka ukončenia opravy a vydania opraveného vozidla poškodenej, žalobca poukázal na to, že
až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodenej
resp.autoservisuješkodanapoškodenomvozidlereparovaná,pretožesamotnýmvystavenímfaktúryza

opravu poškodeného vozidla poškodená ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť
tak náhradné vozidlo. Poškodená si mohla svoje opravené vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho
listu zo strany žalovaného, čo vyplýva z predloženého potvrdenia autoservisu. Autoservis mal až po
doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného,
a preto po vystavení krycieho listu dňa 04.08.2023 bola poškodená informovaná o možnosti prevzatia

si opraveného vozidla a toto si aj bezodkladne v ten deň vyzdvihla a náhradné vozidlo vrátila.

6. Žalobca zdôraznil, že poškodená si splnila všetky svoje povinnosti za účelom včasného a okamžitého
uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu
k žalovanému tak aj voči autoservisu. O tom, že z jej strany nešlo o špekulatívne konanie svedčí aj

tá skutočnosť, že poškodená si motorové vozidlo nechala opraviť v autoservise, ktorý je obchodným
partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla. V dobrej
viere poškodená očakávala, že jej motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a tiež rýchlo.
V tejto súvislosti žalobca navrhol vykonať dokazovanie tým spôsobom, že súd si od uvedeného
autoservisu vyžiada zmluvu o obchodnej spolupráci medzi ním a žalovaným.

7. Žalobca poukázal ďalej na to, že v prípade vykonávania opráv motorového vozidla v dôsledku
poistných udalostí, autoservis nevydá poškodenému motorové vozidlo, a to až do momentu zaplatenia
fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla resp. poskytnutia plnenia poisťovňou alebo
krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla

poškodenej. Poškodená žiadnym spôsobom neprispela k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného
motorového vozidla a nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby ako účastníčka škodovej
udalosti, ktorú nezavinila, disponovala finančnými prostriedkami v prejednávanom prípade vo výške
1.337,89 Eur na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátila dobu zapožičania
motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nutné považovať za

účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného motorového vozidla a v žiadnom
prípade nie vystavaním faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho
užívania. Jedná sa o štandardný spôsob a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného
motorového vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z PZP.

8. V prejednávanej veci je podľa slov žalobcu relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé
obdobie v čase od 11.07.2023 do 04.08.2023 t.j. 25 dní nachádzalo v autoservise. Poškodená
si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičala náhradné motorové vozidlo a žalobca
dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie,
za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Za irelevantné, neúčelné a nehospodárne

považuje žalobca žalovaným navrhované znalecké dokazovanie za účelom posúdenia spôsobilosti
motorového vozidla poškodenej na úseku cestnej dopravy ako aj relevantnú dobu opravy s ohľadom
na zdokumentovaný stav poškodenia, nakoľko k samotnej oprave ako takej rovnako ako k postupu
a harmonogramu prác na danom aute sa vie vyjadriť jedine autoservis, ktorý opravu vykonal. Žalobcaodmietol tvrdenie žalovaného o tom, že by akýmkoľvek spôsobom parazitoval na PZP. Žalobca je
podnikateľským subjektom, ktorý svojim klientom ponúka komplexné služby, podniká v súlade so
zákonnými ustanoveniami a tiež pomáha poškodeným zmierniť stav, ktorý im bol vnútený dopravnou

nehodou. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úroku z omeškania, opakovane uviedol, že tento je dôvodný,
a to s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona o PZP.

9. V rámci dupliky žalovaný zotrval na svojom vyjadrení ohľadom charakteru praktík žalobcu, a teda, že
žalobca v neúnosnej miere parazituje na systéme PZP. Je v poriadku, ak vykonáva zárobkovú činnosť,

avšak aj táto musí byť v súlade s dobrými mravmi. Činnosť žalobcu však vykazuje podľa slov žalovaného
také znaky, ktoré ani v minimálne možnej miere nemožno označiť za spĺňajúce dobré mravy. Je ho
možné označiť za konanie zneužívajúce právo, zvlášť, keď je žalobca vlastnícky prepojený s advokátmi,
ktorými je zastúpený v prejednávanej veci. Žalovaný pre úplnosť dodal, že aj toto prepojenie/spolupráca
ilustruje morálny kredit žalobcu.

10. K veci žalovaný uviedol, že žalobca nedoložil do konania žiadne dôkazy, ktorými by preukázal
nevyhnutnosť doby nájmu nad rámec žalovaným priznanej doby nájmu, pritom dôkazné bremeno
na jeho strane. Žalovaný má naďalej za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide
o samotnú spornú dobu trvania nájmu v rozsahu 14 dní. K tvrdeniu žalobcu o tom, že z judikatúry
vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté auto žalovaná uviedla, že toto

tvrdenie by mohlo byť relevantné vtedy, ak by žalobca preukázal, že k vyplateniu nájomného skutočne
aj prišlo. V tomto ako i v ďalších obdobných sporoch medzi žalobcom a žalovaným, žalobca však
nikdy nepreukázal skutočnú úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Nikdy nevznikla skutočná škoda
spočívajúca v rozdiele v majetkovej sfére poškodeného pred nehodou a po nehode. Aj z toho dôvodu
mal žalovaný za to, že žalobca v plnej miere zneužíva systém PZP tak, ako to uviedol v podanom odpore.

Podnikanie s poistnými udalosťami nemusí byť samo o sebe nemravné, musí sa však diať v rámci
férovýchpravidielanesmiebyťnamierenéprotipodstateinštitútuPZPprimárneurčenéhokodškodneniu
nevinných obetí dopravných nehôd, nie však k tomu, aby sa prostredníctvom systému PZP obchodovalo
s fiktívnymi pohľadávkami na náhradu škody.

11. Žalovaný mal za to, že konanie žalobcu nie je v súlade s dobrými mravmi. Súd by mal preto
žalovaného preskúmať okolnosti opravy jeho poškodeného vozidla, rovnako tak postúpenie pohľadávky
vo vzťahu k tomu, že k úhrade nájomného za náhradné vozidlo nikdy zo strany poškodenej neprišlo.
Samotné vystavenie faktúry žalobcom ešte totiž nezakladá vznik skutočnej škody. V ďalšom žalovaný
uviedol, že i na poškodenú resp. žalobcu ako jej právneho nástupcu platí generálna preventívna

povinnosť, a teda počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode
a životnom prostredí. Poškodená si mala počínať tak, aby neprichádzalo k navýšeniu škody, a to
rozumným výberom požičovne náhradného vozidla, prevzatie vozidla včas resp. výberom autoservisu.
Žalovaný opakovanie namietol absenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a škodovou udalosťou.

12. Žalovaný následne namietol aj aktívnu legitimáciu žalobcu, keď z uvádzaného skutkového
stavu a predložených dôkazov vyplýva, že poškodená mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval
v neuhradenej faktúre, a preto bola subjektom, ktorý bol dlžníkom žalobcu, preto nemohla so
žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení
pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobcu, nakoľko uvedenú

pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodená žalobcovi neuhradila, a teda mu ako pohľadávka
nevznikla. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu žalovaného zo žalobcom
predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, keď z predloženej zmluvy vyplýva, že prejav vôle jej
účastníkov najmä smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných
pohľadávok poškodenej a žalobcu. Ak teda poškodená nebola majiteľom pohľadávky voči žalovanému

pred jej postúpením, nemohla túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne
nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktoré následne
žalobca mienil použiť na započítanie, a preto žalovaný má takýto úkon v zmysle § 39 OZ za absolútne
neplatný. Je povinnosťou žalobcu preukázať, že ním uplatnený nárok predstavuje škodu, za ktorú
zodpovedá žalovaný titulom PZP.

13. Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.04.2025. Na uvedené
pojednávanie sa nedostavil žalobca, dostavil sa právny zástupca žalobcu. Nedostavil sa žalovaný
ani jeho právny zástupca, ktorý písomne svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd konalv jeho neprítomnosti na základe predložených listinných dôkazov. Právny zástupca žalobcu, prítomný
na pojednávaní uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na všetkých svojich písomných podaniach
produkovaných v predmetnom konaní a predložených listinných dôkazov. Bol toho názoru, že žalovaný

si svojvoľne určil ako primeranú dĺžku opravy len v rozsahu ním priznaných 11 dní, a to bez ohľadu na
skutočnú dobu zotrvania motorového vozidla v oprave t.j. v opravovanom servise. Poukázal na to, že
poškodená si splnila všetky povinnosti, ktoré jej ukladá či už zákon ako aj pokyny autoservisu v súvislosti
s opravou vozidla, pričom svoje vozidlo nechala opraviť v autorizovanom servise, ktorý je súčasne
zmluvným partnerom žalovaného. Zároveň samotná poškodená nemala ako ovplyvniť alebo urýchliť

dĺžku trvania opravy a neskoršie vydanie jej motorového vozidla. Námietky žalovaného tak považoval za
nedôvodné, taktiež tvrdenia žalovaného o námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Mal za to, že
táto otázka už bola ustálená rozhodovacou súdnou praxou, navyše sám žalovaný pohľadávky žalobcu
čiastočne aj plnil, a preto jeho procesná obrana je v rozpore s jeho spôsobom šetrenia poistnej udalosti.
Vzhľadom na predložené listinné dôkazy, argumentáciu žalobcu, žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť
a žalovaného zaviazať na zaplatenie žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania a trovami konania.

14. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

15. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne

vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)
a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

16. Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku
škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vrátane inej ujmy vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo
v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je
povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

18. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je

povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.

19. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu.15a)20. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody

uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)

21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

22. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

23. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

24. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

26. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,

nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

27. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

28. Podľa § 581 Občianskeho zákonníka
(1) započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by
išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti

pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
(2) Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako
aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je
splatná.
(3) Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

29. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

32. Z predložených a doposiaľ uvedených skutkových tvrdení strán sporu bolo preukázané, že

v dôsledku škodovej udalosti, a to dopravnej nehody zo dňa 22.06.2023 zapríčinenej klientom
žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodenej. Uvedené medzi stranami nebolo sporné. Podľa
tvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu sa poškodené motorové vozidlo
poškodenej nachádzalo v autoservise od 11.07.2023 do 04.08.2023 (rub č.l. 9 súdneho spisu).Dňa 11.07.2023 uzavrela poškodená v pozícii nájomcu so žalobcom v pozícii prenajímateľa Zmluvu
o prenájme (č.l. 9 súdneho spisu) predmetom ktorej bol prenájom náhradného motorového vozidla
s dohodnutou dobou nájmu od 11.07.2023 do 04.08.2023, denná sadzba prenájmu bola dohodnutá

na sumu 41,- Eur s DPH, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla na sumu 30,- Eur s DPH.
Dňa 07.08.2023 vystavil žalobca poškodenej faktúru, ktorou jej vyfakturoval prenájom náhradného
motorového vozidla v dĺžke trvania 25 dní v sume 1.055,10 Eur s DPH.

33. Z čestného prehlásenia zo dňa 07.08.2023 (č.l. 10 súdneho spisu) vyplynulo, že náhradné vozidlo si

poškodená prenajala na dobu 25 dní z dôvodu, že jej vozidlo bolo po poistnej udalosti zo dňa 22.06.2023
v autoservise až kým servis opravu neukončil s tým, že zároveň prehlásila, že po dobu opravy svojho
poškodeného vozidla nemala k dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol
nevyhnutý z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti.

34. Dňa 07.08.2023 bola medzi poškodenou (v pozícii postupcu) a žalobcom uzavretá Zmluva

o postúpení pohľadávky (rub č.l. 11 súdneho spisu), v zmysle ktorej poškodená svoju pohľadávku voči
žalovanej, ktorá rieši škodu spôsobenú motorovým vozidlom škodcu (poistenca žalovaného) z titulu jeho
nároku voči poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. t.j. nárok poškodeného na náhradu účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa
22.06.2023 na vozidle poškodenej, postúpila za odplatu vo výške 1.055,10 Eur, ktorá suma zodpovedá

vyššie uvedenej faktúre zo dňa 07.08.2023, na žalobcu.

35. V bode 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na
úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom
Zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude postúpenú pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na

vlastný účet.

36. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.08.2023 ( č.l. 14 súdneho spisu) bolo preukázané, že
žalovaný žalobcovi uvedeným listom oznámil, že dňa 24.08.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na
základe ktorej žalobcovi v prílohe listu predložila výpočet výšky poistného plnenia s tým, že žalovaný

vyhodnotil ako primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla dobu 11 dní, v ktorej je zahrnutý čas na
opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných
dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami.

37. K namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu žalovaným súd udáva, že právne nástupníctvo

žalobcu vo vzťahu k žalovanej pohľadávke bolo preukázané, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky.
V zmysle tejto Zmluvy postupca postúpil postupníkovi pohľadávku vo výške 1.055,10 Eur, ktorú mal
voči žalovanej z titulu jej nároku voči poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. za náhradu účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo
dňa 22.06.2023 na vozidle poškodenej. V bode 4 predmetnej Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že

postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie predstavuje sumu 1.055,10 Eur,
ktorá zodpovedá sume vyúčtovanej za nájom náhradného vozidla vo faktúre č. 10102023 vystavenej
žalobcom ako prenajímateľom postupcovi – poškodenej ako nájomcovi náhradného motorového
vozidla. Dlžné nájomné ako záväzok poškodenej – nájomcu voči prenajímateľovi zaniklo vzájomným
započítaním s pohľadávkou poškodenej voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávok

podľa dohody o započítaní. Zmluvné strany sa totiž v bode 5 Zmluvy dohodli, že sa ich vzájomné
nároky podpisom uvedenej Zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1
Zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V rámci Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo
teda k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za
užívanie náhradného motorového vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Poškodenej vznikla

majetková ujma okamihom započítania dohodou týchto vzájomných pohľadávok. V prípade započítania
na základe dohody zákon dovoľuje, aby účastníci záväzkového vzťahu dohodli započítanie aj nad rámec
podmienok, ktoré inak ustanovuje pre započítanie jednostranným právnym úkonom. Započítaním potom
zanikol záväzok poškodenej a okamihom zániku tohto záväzku poškodenej vznikla reálne aj skutočná
škoda. Poškodená bola veriteľom žalovaného, preto mala pohľadávku voči žalovanému z titulu jeho

nároku na náhradu nákladov za prenájom vozidla, ktorú pohľadávku postúpila žalobcovi, teda bola
postúpená existujúca pohľadávka poškodenej pri dopravnej nehode na žalobcu. Zmluva o postúpení
pohľadávky neodporuje ustanoveniu § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný tvrdí, že škoda
poškodenej nevznikla, nakoľko reálne nebola zo strany žalobcu preukázaná tá skutočnosť, že by faktúrua prenájom náhradného vozidla poškodená aj reálne uhradila, tak v tejto súvislosti podľa názoru súdu
nie je na mieste trvať na tom, aby poškodená uhradila žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla
a aby jej žalobca ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze vrátil ako

odplatu za postúpenie pohľadávky. Možno teda uzavrieť, že konanie žalobcu resp. i poškodenej pri
uzatváraní Zmluvy o postúpení pohľadávky nie je obchádzaním zákona, nakoľko ak by sa postupovalo
tak, ako to popisuje žalovaný, išlo by skôr o formálne vygenerovanie viacerých právnych úkonov, ktoré
by ale nekorešpondovali s realitou. Podľa presvedčenia súdu, úhradu nájomného zo strany poškodenej
v takomto prípade supluje samotné postúpenie. Započítanie je pritom potrebné chápať ako ekvivalent

platby, išlo teda o úhradu vzájomných pohľadávok. Na žalobcu tak bola platne postúpená pohľadávka
poškodenej na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti
zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený túto si uplatňovať priamo voči poisťovni
t.j. žalovanému.

38. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP vzniklo poistenému z poistenia

zodpovednosti právo, aby poisťovateľ – žalovaný nahradil za neho poškodenej – v tomto prípade
žalobcovi, ako právnemu nástupcovi poškodenej uplatnené nároky na náhradu škody. S poukazom na
ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o PZP, žalobca ako právny nástupca poškodenej bol potom oprávnený
uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, žalovanému. Škodu a jej výšku je
potrebné definovať ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla a sumou vyplatenou

žalovaným - § 11 ods. 6, § 11 ods. 7, § 11 ods. 8, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., § 442 ods. 1,
§ 524 ods. 1 OZ.

39. V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou súd uvádza aj to, že žalovaný napokon aj poskytol
čiastočné plnenie nároku priamo žalobcovi, kedy jeho aktívnu legitimáciu nerozporoval.

40. K nutnosti a účelnosti nájmu nad 11 dní uznaných žalovaným a trvanie príčinnej súvislosti medzi
škodou a škodovou udalosťou súd uvádza, že pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu na náhradu účelne
vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, v danom smere možno konštatovať, že
poškodená náhradné motorové vozidlo používala v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla poisteného u žalovaného, a to v období od 11.07.2023 do 04.08.2023 t.j. 25 dní,
kedy dňa 04.08.2023 náhradné motorové vozidlo vrátila po tom, čo bol z autoservisu doručený krycí list
zo strany žalovaného, a dňa 07.08.2023 si prevzala svoje opravené motorové vozidlo zo servisu.

41. Podľa názoru súdu je žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu dôvodný. Poškodená totiž mala

nárok užívať náhradné motorové vozidlo až do momentu, kedy bolo jej vozidlo opravené a súčasne
bol žalobcovi doručený krycí list zo strany žalovaného. Ako totiž vyplýva z Nálezu ÚS SR č.k. III.
ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, ÚS sa priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom
náhradné motorového vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane
do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu svojich záverov v danej

veci v bode 23. nálezu uviedol: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby
nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia
posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín
opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového
vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený

preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu
nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“.

42. Žalobca preukázal dĺžku obdobia, po ktorú zotrvalo poškodené vozidlo poškodenej v autoservise, a
to potvrdením autoservisu o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla poškodenej, faktúrou za opravu

(č.l. 36 súdneho spisu) a tiež prehlásením poškodenej (č.l. 10 rub súdneho spisu), z ktorých vyplynulo,
že poškodené vozidlo poškodenej sa v servise z dôvodu vykonávania jeho opravy (od 11.07.2023
do 03.08.2023) resp. následne z dôvodu „čakania“ na doručenie krycieho listu zo strany žalovaného
nachádzalo od 11.07.2023 do 04.08.2023 s tým, že poškodená si následne svoje opravené vozidlo
prevzala dňa 07.08.2023. Ak teda žalovaný rozporoval uvedenú dĺžku opravy, bol povinný tieto svoje

tvrdenia a námietky v konaní pred súdom aj preukázať. V prejednávanom prípade mal súd k dispozícii
potvrdenie autoservisu o tom, že poškodené vozidlo poškodenej bolo po poistnej udalosti zo dňa
22.06.2023 prijaté do opravy dňa 11.07.2023 a ďalej, že krycí list (teda „prísľub“ žalovaného o tom, že
cenu opravy poškodeného motorového vozidla preplatí) bol autoservisu doručený dňa 04.08.2023, ktorýdeň sa zhoduje s dňom, kedy poškodená vrátila náhradné motorové vozidlo. Je teda možné vychádzať
s odkazom na ustálenú súdnu prax, že za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného motorového vozidla
je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu

poškodenéhovozidla,pričomtátopoistnáudalosťjevzmysle§11ods.6,ods.7Zákonač.381/2001Z.z.
vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia
v zákonom stanovenej lehote. Podľa názoru súdu je nadbytočné vykonať dôkaz, ktorý navrhol žalobca,
a síce písomný dopyt na autoservis Motorr Martin, s.r.o., a to za účelom poskytnutia súčinnosti súdu v
podobe potrebných vysvetlení o priebehu opravy, nakoľko dĺžka tejto opravy je zrejmá – vykonávala sa

v období od 11.07.2023 do 03.08.2023 s tým, že dňa 04.08.2023 bol zo strany žalovaného autoservisu
doručený krycí list (č.l. 10 rub súdneho spisu).

43. V tejto súvislosti súd uvádza, že pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v
kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti
poškodenej užívať svoje motorové vozidlo. V danom prípade súd považoval za relevantné, že vozidlo

sa do 04.08.2023 vrátane nachádzalo z dôvodu „čakania“ na krycí list v servise bez vplyvu poškodenej,
pričom prenájom bol pre poškodenú nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinila.

44. Uplatnený nárok na náhradu škody je teda podľa názoru súdu v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 OZ t.j., okrem

vzniku škody (predstavujúcej náklady na nájom náhradného motorového vozidla) a protiprávneho úkonu
(protiprávne konanie škodcu - poistenca žalovaného na úseku cestnej premávky), aj kritérium príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou.

45. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti –

existencia protiprávneho úkonu, b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d) zavinenie toho, kto škodu svojim
protiprávnym úkonom spôsobil, sú splnené. Dobu od zapožičania náhradného motorového vozidla do
momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti a o výške poistného plnenia
podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP resp. poukázania finančných prostriedkov za relevantnú, keď

kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané
náklady.

46. V zhode so žalobcom možno uzavrieť, že dĺžka opravy poškodeného motorového vozidla závisí od
viacerých faktorov (vyťaženosť servisu, doba dodania náhradných dielov, počet pracovníkov ..), ktoré

však poškodená nemá ako ovplyvniť. Rovnako tak poškodená nemá povinnosť hľadať opravovňu s
najväčšou rýchlosťou opravy.

47. Pokiaľ ide o žalovaným navrhované znalecké dokazovanie za účelom posúdenia spôsobilosti
motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu na úseku cestnej premávky ako aj relevantnú dobu

opravy s ohľadom na zdokumentovaný rozsahu poškodenia, ktorá má vplyv na samotnú nevyhnutnosť a
účelnosť prenájmu náhradného motorového vozidla súd nevykonal, nakoľko skutočnosť, že poškodené
motorové vozidlo poškodenej malo len estetické poškodenie, nemení nič na tej skutočnosti, že
i počas opravy takéhoto poškodenia muselo byť odovzdané a zotrvať v autoservise, a ďalej ak
v obdobných prípadoch žalované poisťovne predkladajú odborné vyjadrenia o tom, koľko mala trvať

oprava poškodeného motorového vozidla, tak z týchto odborných vyjadrení je zrejmé, že znalec vie určiť
len priemernú dĺžku opravy, nevie však určiť presne akú dlhú dobu mala v konkrétnom čase trvať oprava
konkrétneho vozidla v konkrétnom autoservise. Aj keby teda súd znalecké dokazovanie v tomto smere
vykonal, jeho závery by nijakým spôsobom nezmenili tú skutočnosť, že motorové vozidlo poškodenej
sa po celú dobu prenájmu náhradného motorového vozidla nachádzalo v autoservise, a teda že počas

celého uvedeného obdobia bol prenájom náhradného motorového vozidla dôvodný, krátenie poistného
plnenia zo strany žalovaného nebolo dôvodné, nakoľko dĺžku opravy nemala poškodená ako ovplyvniť.

48. Pri posudzovaní dôvodnosti žalovaného nároku je potrebné vychádzať v prvom rade z toho, že
účelom nájmu vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje

do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové
vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nespočíva iba v rozsahu poškodeného vozidla, ale aj
v primeraných nákladoch, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Za
opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnejudalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v
zmysle § 11 ods. 6, ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky
poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je všeobecne

známa obchodná prax, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy
alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho
„prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí.

49. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi

spôsobenoudopravnounehodouaškodoupoškodenej(nákladmizanájomnáhradnéhovozidlavobdobí
od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné
pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodenej či tretieho subjektu (napr. servisu). Iná
by bola situácia, ak by poškodená užívala náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu (prerušenie
príčinnej súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa tak, aby
škoda nevznikla, resp. aby sa táto ďalej nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení

ceny opravy resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním
servisu) atď.

50. Iné rozhodnutia súdov poukazujú na teóriu adekvátnej príčinnej súvislosti, v zmysle ktorej je
škoda v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou škodovou

udalosťou vtedy, ak protiprávny úkon (kvalifikovaná udalosť) je nielen podmienkou vzniku určitej škody,
ale má zároveň podľa obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za
následok spôsobenie tejto škody. Vylúčené sú preto také atypické následky konania škodcu, ktoré sú z
hľadiska škodovej udalosti pre vzniknutý následok podľa všeobecných životných skúseností ľahostajné
a ktoré sa podieľali na vzniku škody iba prostredníctvom nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca teda

zodpovedá iba za „adekvátne“ spôsobenie škody, teda za všetky negatívne následky svojho konania, s
ktorými sa vo všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať. V danom prípade
mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen škoda na vozidle,
ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenej, a to v rozsahu primeranom
typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim obchodnej praxi v danom

sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy do úhrady ceny opravy,
resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne zaužívanej obchodnej
praxe predvídateľná.

51. K námietke žalovaného, že vozidlo poškodenej bolo do opravy odovzdané až po troch týždňoch od

škodovej udalosti, v dôsledku čoho žalovaný usudzuje, že nešlo o nutný nájom náhradného motorového
vozidla, tak skutočnosť, že išlo len o estetické poškodenie vozidla nemení nič na tom, že si ho raz
poškodená dala opraviť a urobila tak zrejme po tom, čo jej autoservis oznámil, že má čas vykonať takúto
opravu.

52. K tvrdeniam žalovaného, že poškodená mohla zaplatiť cenu opravy a nemusela čakať na to, kým
bude zo strany žalovaného doručený autoservisu krycí list, v tomto prípade je možné súhlasiť s tvrdením
žalobcu, že nie je možné od poškodenej spravodlivo požadovať, aby ako účastníčka škodovej udalosti,
ktorú nezavinila, disponovala finančnými prostriedkami v prejednávanom prípade vo výške 1.337,89 Eur
na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátila dobu zapožičania motorového

vozidla.

53. K tvrdeniu žalovaného, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, s týmto sa súd
nestotožňuje. Žalobca totiž ponúka potenciálnym zákazníkom, poškodeným, možnosť dočasného
odplatného užívania náhradného motorového vozidla počas doby opravy ich poškodených vozidiel, ku

poškodeniu ktorých došlo pri dopravnej nehode. Nejde o konanie odporujúce poctivému obchodnému
styku. V konaní žalobca navyše poukázal na tú skutočnosť, že autoservis, ktorý vykonával opravu
poškodeného vozidla poškodenej, je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným
servisom pre model poškodeného vozidla. Ak teda v tejto súvislosti žalobca navrhol vykonať
dokazovanie tým spôsobom, že súd si od uvedeného autoservisu vyžiada zmluvu o obchodnej

spolupráci medzi ním a žalovaným, tak podľa súdu ide opäť o nadbytočné dokazovanie, keď uvedené
žalovaný nerozporoval.

54. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.55. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9,25
% ročne od 11.09.2023 do zaplatenia, možno konštatovať, že žalovaný (poisťovňa) bol v omeškaní s

plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytol v plnej výške. Vzhľadom na ustanovenie § 11 ods.
7 Zákona č. 381/2001 Z. z. sa tak žalovaný s plnením peňažného plnenia dostal do omeškania po
uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorej šetrenie podľa listu zo
dňa 25.08.2023 ukončila dňa 24.08.2023. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15 dní a 16.
dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto pokiaľ žalobca žiada úroky z

omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 11.09.2023, žiada ich podľa názoru súdu v
súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
58. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods.
1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných

na účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.V Martine, dňa 17.04.2025

JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa