Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. júl 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9Csp/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725200811
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Šarišský

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7725200811.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovaným: 1/ A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., 2/, A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. E. X, XXX XX A., v konaní
o zaplatenie 7.868,34 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.3.2025 domáhal voči žalovaným v 1. a v 2.

rade zaplatenia sumy vo výške 7.868,34 EUR spolu s príslušenstvom titulom nesplatenia peňažných
prostriedkov vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súčasne žiadal priznať nárok
na náhradu trov konania.

2.Žalobuodôvodniltým,ženazákladezmluvyopostúpenípohľadávok uzavretejpodľaust.§524anasl.
Občianskeho zákonníka zo dňa 13.12.2022 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalobcom
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným v 1. a v 2. rade.

3. Postupca a žalovaní v 1. a v 2. rade uzatvorili dňa 30.1.2020 Zmluvu č. 5167689594, ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“).

4. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovaným v 1. a v 2. rade peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných

obchodných podmienkach.

5. Žalovaní v 1. a v 2. rade neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa
Zmluvy.

6. Žalovaní v 1. a v 2. rade napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ich postupca v súlade s
ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15

dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnili v stanovených
termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaní sa
dostali do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom boli súčasne upozornení
v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnostiúveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník k 17.8.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom ich vyzval na úhradu
dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3

mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.

7. Žalovaní pred postúpením pohľadávky vykonali úhrady vo výške 1.210,05 EUR a po postúpení vo
výške 800 EUR.

8. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 7.865,34 EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny
úveru vo výške 1 317,48 EUR.

9. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č.
40/1964Zb.Občianskehozákonníkapočnúcdňom14.12.2022,t.j.dňomnasledujúcimpodnivyhlásenia
mimoriadnej splatnosti.

10. Tunajší súd výzvou zo dňa 28.3.2025 vyzval žalobcu aby uviedol, akým spôsobom bola pred
uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná jeho právnym predchodcom, t. j. spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a. s., schopnosť žalovaných splácať úver, akým spôsobom postupca skúmal
bonitu z hľadiska ich príjmu, výdavkov na živobytie a iné ich záväzky a následne ako výsledky zistenia

vyhodnotilsohľadomnadobu,naktorúsaposkytolspotrebiteľskýúver,navýškuspotrebiteľskéhoúveru,
prípadnenajehoúčelspoukazomnaust.§7ods.1zákona č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,
aby predložil výpočet ukazovateľov schopnosti splácať spotrebiteľský úver a ich celkovú zadlženosť
k príjmu v súlade s opatrením Národnej banky Slovenska č. 10/2017 Z. z., aby uviedol splnenie
zákonných podmienok pre zosplatnenie spotrebiteľského úveru a aby uviedol, s ktorou konkrétnou

splátkou boli žalovaní v omeškaní viac ako 3 mesiace, na základe ktorej došlo v zmysle vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, k zosplatneniu celého spotrebiteľského úveru. Súd súčasne žalobcu
vyzval na predloženie listinných dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností.

11. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.4.2025 predložil súdu so žalobou výstup z

interných aplikácií postupcu, ktoré žalobca obdržal od postupcu, na preukázanie riadneho overenia
schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľa o úver. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha
vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú
napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej
podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého

výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov, ktoré boli použité pri
posudzovaní bonity. Postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovanými v čl. II,
bod 6 Zmluvy, čím je splnený bod 1. Postupca výzvou zo dňa 23.07.2022 vyzval žalovaných na úhradu
omeškaných splátok a upozornil ich na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Výzva zo
dňa 23.07.2022 bola spolu s podacím hárkom súčasťou príloh podanej žaloby. Po zadaní podacieho

čísla z hárku (RF436729640SK a RF436729636SK) na stránke https:// tandt.posta.sk/ je možné zistiť,
že zásielka bola podaná do poštovej prepravy dňa 25.07.2022 a doručená žalovanému v 1/ rade dňa
27.07.2022 a žalovanému v 2/ rade dňa 27.07.2022. Nakoľko žalovaní omeškané splátky neuhradili,
postupca podaním zo dňa 25.08.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca k žalobe priložil
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti.

12. Žalovaný v 1. rade prevzal žalobu s prílohami dňa 7.4.2025 a žalovaný v 2. rade dňa 22.5.2025,
pričom v lehote stanovenej súdom sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadrili.

13. Písomným podaním doručeným súdu dňa 2.7.2025 žalobca súdu ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní. Súčasne, okrem iného uviedol, že súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami
sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako
sporné, a preto žalobca nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za
dôvodný v celom rozsahu a nemá preto ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy. Podľa názoru žalobcu, iné
ako vyhovujúce rozhodnutie, by predstavovalo prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené právo

žalobcu na spravodlivý proces, keďže súd v konaní neprezentoval spornosť skutočností, na základe
čoho by žalobcovi umožnil v súlade so zásadou kontradiktórnosti argumentovať a doplniť tak skutkové
tvrdenia, ktoré sa javia ako významné.14. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 9.7.2025.

15. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

16. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaní v 1. a v 2.
rade uzavreli dňa 30.1.2020 Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. 5167689594. V zmysle
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru právny predchodca žalobcu ako banka poskytla žalovaným
spotrebiteľský úver na čokoľvek vo výške 9.000 EUR s fixnou úrokovou sadzbou 11,40 % na dobu určitú,

s konečnou splatnosťou úveru dňa 28.2.2028. Žalovaní mal splácať úver v rámci 96 splátok s výškou
jednotlivej splátky 154,87 EUR. RPMN bola dohodnutá vo výške 14,24 %. Celková čiastka, ktorú museli
žalovaní zaplatiť bola suma vo výške 14.865,63 EUR.

17. Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca uzavreli dňa 13.12.2022 Zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 0843/2022/CE. V zmysle prílohy k zmluve a špecifikácie postúpenej pohľadávky súd zistil,

že súčasťou postúpenia bola aj pohľadávka spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s. voči žalovanému
v 1. rade.

18. Výzvou zo dňa 9.9.2022 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu sumy
vo výške 10.934,44 EUR a upozornil ho na možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade neuhradenia

dlžnej sumy.

19. Výzvou zo dňa 23.7.2022 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného v 2. rade na úhradu sumy
vo výške 2.082,24 EUR a upozornil ho na možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade neuhradenia
dlžnej sumy.

20. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.8.2022 oznámil žalovanému v 1. rade vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 24.8.2022.

21. Oznámením o postúpení pohľadávky právny predchodca žalobcu oznámil dňa 14.12.2022

žalovanému v 1. a v 2. rade postúpenie pohľadávky na žalobcu.

22. Pokusom o zmier zo dňa 17.2.2025 žalobca vyzval žalovaného v 1. a v 2. rade na zaplatenie sumy
12.263,60 EUR najneskôr do 27.2.2025.

23. Vo výpočte primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať) Slovenskej sporiteľne,
a.s. je uvedená výška príjmu žalovaného v 1. rade (417 EUR) a žalovaného v 2. rade vo výške 489
EUR, ako aj to, že príjem žalovaného v 1. rade mal pochádzať z podnikania a žalovaného v 2. rade zo
závislej činnosti. Súčasne z daného dokumentu vyplýva to, že žalovaný (pozn. súdu: z dokumentu nie
je známe či žalovaný v 1. alebo v 2. rade) je slobodný s 4 členmi domácnosti, životnými potrebami vo

výške 612,32 EUR a nevyplácanými záväzkami vo výške 15 EUR.

24. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

25. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými došlo

k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných pôžičkách, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.

26. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu (30.1.2020), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného
predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu

spotrebiteľskýchúverovpodľazákonač.129/2010Z.z.akoajaplikáciivšeobecnýchustanoveníochrany
spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva sú použité len vtedy,
ak neodporujú právnej úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zákonmi prichádzajúcimido úvahy: 1) zákon o spotrebiteľských úveroch, 2) Občiansky zákonník a 3) Obchodný zákonník panuje
pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, respektíve tak nečiní
úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava

podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na
takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích
predpisoch k nemu.

28. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku

právneho vzťahu (30.1.2020), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa ust. § 52 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Podľa ust. § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

31. Podľa ust. § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa ust. § 53 ods. 9 citovaného zákona, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

33. Podľa § 524 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

34. Podľa § 526 ods. 1 a 2 citovaného zákona, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

35. Podľa ust. § 565 citovaného zákona, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

36. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase vzniku právneho vzťahu (30.1.2020), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

37. Podľa ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie

je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie

nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

38. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za

podmienok ustanovených osobitným zákonom.

39. Podľa ust. § 7 ods. 16 citovaného zákona, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, b) s odbornou starostlivosťou;

vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

40. Podľa ust. § 7 ods. 17 citovaného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané

informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom
na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

41. Podľa ust. § 7 ods. 19 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej

zadlženosti k príjmu.

42. Podľa ust. § 7 ods. 20 citovaného zákona, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)

výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

43.Podľaust.§7ods.23citovanéhozákona,veriteľpodľa§20ods.1písm.a),banka,zahraničnábanka
a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa
limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej

zadlženosti k príjmu.

44. Podľa ust. § 7 ods. 27 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané
a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa

a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa

v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné

minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

45. Podľa ust. § 7 ods. 41 citovaného zákona, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska,
sa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a
spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a

spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním
súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b)
požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na
overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského
úveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského

úveru,e)limitnapodielspotrebiteľskýchúverovposkytnutýchprostredníctvomsamostatnýchfinančných
agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto
podielu.

46. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová"spotrebiteľskýúver"vpríslušnomgramatickom
tvare.

47. Podľa ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené

rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
48.Podľaust.§11ods.2citovanéhozákona,akveriteľnekonalsodbornoustarostlivosťoupodľa§7ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

49. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b)prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
50. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (30.1.2020), ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúťinformáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu (30.1.2020), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.

52. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

53. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že právny predchodca žalobcu obchodná
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaní v 1. a v 2. rade uzavreli dňa 30.1.2020 Zmluvu
o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. 5167689594. V zmysle zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského

úveru právny predchodca žalobcu ako banka poskytla žalovaným spotrebiteľský úver na čokoľvek vo
výške 9.000 EUR s fixnou úrokovou sadzbou 11,40 % na dobu určitú, s konečnou splatnosťou úveru
dňa 28.2.2028. Žalovaní mal splácať úver v rámci 96 splátok s výškou jednotlivej splátky 154,87 EUR.
RPMN bola dohodnutá vo výške 14,24 %. Celková čiastka, ktorú museli žalovaní zaplatiť bola suma
vo výške 14.865,63 EUR. Z listinných dôkazov bolo nesporné, že výzvou zo dňa 9.9.2022 právny

predchodca žalobcu vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu sumy vo výške 10.934,44 EUR a upozornil
ho na možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy a súčasne výzvou zo dňa
23.7.2022 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného v 2. rade na úhradu sumy vo výške 2.082,24
EUR a taktiež ho upozornil na možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy.
Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.8.2022 oznámil žalovanému v 1. rade vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 24.8.2022.

54. Súd z listinných dôkazov zistil, že právny Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca
uzavreli dňa 13.12.2022 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0843/2022/CE. V zmysle prílohy k zmluve
a špecifikácie postúpenej pohľadávky súd zistil, že súčasťou postúpenia bola aj pohľadávka spoločnosti

Slovenská sporiteľňa, a. s. voči žalovanému v 1. rade.

55. Súd prvej inštancie v prejednávanom spore v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
s poukazom na ust. § 17 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 92 ods. 8
Zákona o bankách a v danej spojitosti, či došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ako

podmienky postupiteľnosti splatnej pohľadávky na tretiu osobu.

56. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné
bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace

skutkové tvrdenia veriteľa. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp.
zn. 4Cdo/162/2020 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022
pod č. 6/2022)

57.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho

konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný).

58. V danom prípade Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0843/2022/CE právny predchodca žalobcu,

postúpil na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti
upravuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasl., a preto bolo obligatórnou povinnosťou súdu prvej
inštancie skúmať, či boli splnené zákonné podmienky postúpenia pohľadávky banky a teda či v tomto
konaní žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu.

59. Na to, aby pôvodný veriteľ bol oprávnený postúpiť pohľadávku na žalobcu musela byť pohľadávka
pôvodnéhoveriteľasplatná(ust.§17ods.1zákonač.129/2010Z.z.)nazákladevyhláseniamimoriadnej
splatnosti úveru v zmysle zákonnej dikcie ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd tak podrobil
skúmaniu vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu.60. V danej spojitosti súd skúmal, či pôvodný veriteľ pohľadávky s odbornou starostlivosťou posúdil
schopnosť žalovaných splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť
preskúmať ex officio existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej
veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú

požiadavky podľa uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C–679/18).

61. Súd sa preto zaoberal tým, či právny predchodca žalobcu splnil svoju povinnosť konať s odbornou
starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovaným vyplývajúcej z § 7 ods. 1, 19 až 42 zákona č. 129/2010
Z.z. a s poukazom na § 11 ods. 2 citovaného zákona. V tejto súvislosti je potrebné aplikovať aj
opatrenie NBS č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018. Tie vydala NBS s poukazom na § 7 ods. 41

písm. a/ až s/ zákona č. 129/2010 Z.z. Spomínané opatrenie uvádza limity pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v § 2 ods. 2 (hodnota 1) a pre ukazovateľ podielu výšky celkovej
zadlženosti k príjmu v § 6a ods. 2 (hodnota 8). Zároveň toto opatrenie stanovuje metodiku výpočtu oboch
ukazovateľov.

62. Bonita vyjadruje hodnotu a dôveryhodnosť ekonomického subjektu na finančnom trhu. Bonita
subjektu je najčastejšie posudzovaná bankami pred poskytnutím úveru. Ak banka vyhodnotí klienta ako
úveru schopného, vyjadruje tak svoju dôveru v jeho schopnosť plniť svoje záväzky. Hodnotenie bonity
určitého bankového klienta je výsledkom úverovej analýzy, ktorá je súčasťou úverového procesu. Po
fázežiadostioúvernasledujefázaskúškyúverovejspôsobilostižiadateľa(analýzaúverovejschopnosti),

v rámci ktorej sa analyzujú tri hlavné oblasti: právne pomery žiadateľa, osobná dôveryhodnosť žiadateľa
a jeho hospodárska a finančná situácia. U individuálnych žiadateľoch banka posudzuje osobné údaje
ako vek, pohlavie, vzdelanie, profesiu, rodinný stav a tiež trvalé príjmy a pravidelné výdaje žiadateľa, či
celej domácnosti. Banka skúma tiež žiadateľovu úverovú históriu a platobnú morálku. Jedným zo zdrojov
(nie jediným) týchto informácii je Spoločný register bankových informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje

informácie o úveroch a dlžníkoch z podnikateľskej sféry od všetkých slovenských bánk a pobočiek
zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku.

63. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné

opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity

a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,

ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

64. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

65. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa
využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom aexistenčnom minime podľa zákona č. 110/2006, a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa
zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 33 Cdo 2178/2018). Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s

odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity spotrebiteľa. Ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

66.Spoukazomnanároky,ktorénadodávateľa,vdanomprípadebanku,kladieúnijnéprávoavkontexte

ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní
preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a
podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie.

67. Podľa názoru súdu bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukázal, že pôvodný veriteľ náležite
skúmal bonitu žalovaných, t. j., že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch.

68.Zobsahužalobyajeprílohžiadnymspôsobomnevyplýva,žebypôvodnýveriteľ–bankaakýmkoľvek

spôsobom skúmal bonitu žalovaných, súd preto výzvou zo dňa 28.3.2025 vyzval žalobcu aby uviedol,
akým spôsobom bola pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná jeho právnym
predchodcom, t. j. spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s., schopnosť žalovaných splácať úver a ďalšie
skutočnosti bližšie uvedené v bode 12. rozsudku.

69. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.4.2025 predložil súdu so žalobou výstup z
interných aplikácií postupcu, ktoré žalobca obdržal od postupcu, na preukázanie riadneho overenia
schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľa o úver. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha
vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú
napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej

podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého
výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov, ktoré boli použité pri
posudzovaní bonity. Postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovanými v čl. II,
bod 6 Zmluvy, čím je splnený bod 1. Postupca výzvou zo dňa 23.07.2022 vyzval žalovaných na úhradu
omeškaných splátok a upozornil ich na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Výzva zo

dňa 23.07.2022 bola spolu s podacím hárkom súčasťou príloh podanej žaloby. Po zadaní podacieho
čísla z hárku (RF436729640SK a RF436729636SK) na stránke https:// tandt.posta.sk/ je možné zistiť,
že zásielka bola podaná do poštovej prepravy dňa 25.07.2022 a doručená žalovanému v 1/ rade dňa
27.07.2022 a žalovanému v 2/ rade dňa 27.07.2022. Nakoľko žalovaní omeškané splátky neuhradili,
postupca podaním zo dňa 25.08.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca k žalobe priložil

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti.

70. Súd však musí konštatovať, že žalobca do konania pojednávania vo veci nezaslal žiadne ďalšie
podklady ohľadom zisťovania bonity žalovaných a súčasne v konaní pred súdom prvej inštancie na
preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. nepredložil žiadne

ďalšie skutkové tvrdenie. Na preukázanie splnenia esenciálnej zákonnej povinnosti tak neuplatnil žiaden
prostriedok procesného útoku.

71. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na

vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

72. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

73. Žalobca tak v žalobe ako aj v priebehu konania nesplnil základnú povinnosť pravdivo a úplne uviesť
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak, ako mu to ukladá ust. § 150 ods. 1
Civilného sporového poriadku.74. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

75. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia
objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,
kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

76. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý
následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá
je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá
strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.

77. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi
spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je
určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,
možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

78. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo
(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR
385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

79. Vo vzťahu splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej
povinnosti veriteľa, žalobca na základe výzvy súdu zo dňa 28.3.2025 odpovedal podaním doručeným
súdu dňa 25.4.2025, v ktorom predložil jediný listinný dôkaz, ktorý by podľa jeho tvrdenia mal
preukazovať náležité skúmanie bonity žalovaných, a to výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia

ukazovateľa schopnosti splácať). Žalobca uviedol, že uvedené potvrdenie je výsledkom zhromaždenia
dát z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne a otázok položených žiadateľovi o úver. Súd však
musí konštatovať, že takýto jeden listinný dôkaz je absolútne nedostačujúci na preukázanie skúmania
bonity žalovaných právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom internom dokumente je uvedená len
výška príjmov a to, že pochádza z podnikania, resp. závislej činnosti, pričom táto skutočnosť mala

byť overená finančnými výkazmi. Súd však konštatuje, že žiadne listinné dôkazy v podobe finančných
výkazov žalobca nepredložil. Súd tak nemohol zistiť ako dlho disponovali žalovaní takýmto príjmom
a ani v akých výškach dosahovali príjmy z podnikania a závislej činnosti na mesačnej báze. Súčasťou
dokumentu boli taktiež informácie týkajúce sa rodinného života a výpočet ukazovateľov schopnosti
splácať úver. Uvedený dokument sa súdu javí len ako dotazník právneho predchodcu žalobcu, ktorý

neobsahuje žiadny súhrn relevantných dát napr. z SRBI, NRKI alebo SP. Ak boli zdrojom interného
dokumentu právneho predchodcu žalobcu relevantné dáta, mal to preukázať listinnými dôkazmi. Podľa
názoru súdu tvrdenie žalobcu, že interný dokument je vytvorený z relevantných dát, bez predloženia
konkrétnych dôkazov, nemožno považovať za objektívny zdroj informácii a ani dôkaz o tom, že k
takémutooverovaniuskutočnedošlo.Pokiaľideoúdajeovýškeživotnýchpotriebaosobnýchpomeroch,

takisto nie je jasné, akým spôsobom a či vôbec boli tieto informácie overené. Súd zároveň poukazuje na
to, že veriteľ sa nemôže uspokojiť iba s informáciami, ktoré získal od potencionálneho klienta, pretože
tento v snahe, aby úver získal, môže svoje príjmy nadhodnotiť a výdavky podhodnotiť, pričom je to,
ale práve „starostlivý“ veriteľ, ktorý tieto tvrdenia náležite preverí, nakoľko v opačnom prípade znáša
následky svojho konania bez „odbornej starostlivosti“. Ak žalobca svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi

dôkazmi, tak v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Súd tak k
výpočtu primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať) Slovenskej sporiteľne, a.s.
konštatuje,žeideointernýdokumentprávnehopredchodcužalobcu,ktorýbolpravdepodobnevytvorený
formou dotazníka, a ktorý je sám o sebe bez relevantného právneho významu vo vzťahu k skúmaniu
bonity žalovaného.

80. Súd tak konštatuje, že žalobca nepredložil žiadny relevantný doklad o tom, ako skúmal príjmy
a výdavky žalovaných. Súd tak mal zato, že svoje skutkové tvrdenia nepodložil relevantnými listinnými
dôkazmi, ktorými by zistil výšku príjmu žalovaných, rodinný stav, rodinné výdavky, celkové výdavky,a preto má súd zato, že žalobca ani nemohol relevantne určiť finančnú situáciu žalovaných, nakoľko
nedisponoval podkladmi na takéto určenie.

81. Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní napriek
predchádzajúcej výzve zo dňa 28.3.2025 nepreukázal postup, ktorý by zakladal odbornú starostlivosť,
t. j. skúmanie bonity pri posudzovaní schopnosti žalovaných splatiť spotrebiteľský úver. Žalobca síce
do vydania tohto rozsudku odpovedal na výzvu súdu, avšak dodané dôkazy hodnoverne preukazujúce
postupvsúladesust.§7zákonaospotrebiteľskýchúverochnemožnopovažovaťzapostačujúce,ateda

za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej
mu v predmetnom zákonnom ustanovení.

82. Právny predchodca žalobcu bol povinný zisťovať príjem žalovaných, ktorý mal byť v danom prípade
overený na základe finančných výkazov z podnikania, resp. výplatnými páskami, ktorá informácia bola
uvedená v internom dokumente právneho predchodcu žalobcu. Súd však konštatuje, že predmetné

finančné výkazy a výplatné pásky nie sú súčasťou prílohy, nevedno o aké výkazy išlo, a teda nebolo
možné overiť ako skúmal právny predchodca žalobcu príjem žalovaných. Súd tak mal zato, že žalobca
neskúmal príjem žalovaných v dostatočnom rozsahu.

83. Súčasne súd upozorňuje na to, že povinnosťou žalobcu bolo pritom zisťovať nielen príjem, ale aj

výdavky žalovaných - spotrebiteľa. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu
dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že pri posudzovaní
výdavkov vychádzal zo sumy životného minima, čo mali predstavovať životné potreby žalovanyćh, t.
j. životné minimum. Podľa názoru súdu ak sa žalobca uspokojil iba s životnými potrebami uvedenými
v dotazníku interného dokumentu právneho predchodcu žalobcu, tak takýto postup nezohľadňuje

individuálnosť životnej situácie žalovaných.

84. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda
žalovaných, čo znamená povinnosť zistiť jednak ich príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na

posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z
ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov,
ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je

povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú
iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto
závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA
proti E. B. a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné

bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom
na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené
dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa
26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018
zo dňa 20.3.2019.

85. Z ust. § 7 ods. 27 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch plynie, že náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom
anapríjemspotrebiteľa,niesatejtozákonnejpovinnostizbaviťodkazomnaživotnéminimum,nakoľkoto

nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa
a jeho rodiny.

86. Z ust. § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy

životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím
súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškounákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa
prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným
minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a

ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je
určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z uvedené nepochybne
neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného

minima.

87. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77 z
25.7.2018.

88. Žalobca podľa názoru súdu podcenil skúmanie výdavkov žalovaných, ak sa obmedzil na výšku
sumy životného minima na jednu dospelú osobu, nakoľko v rámci preverovania žalovaných žiadny
spôsobom neskúmal ich výdavky. Žalobca na výzvu súdu, aby preukázal skúmanie schopnosti splácať
úver žalovanými vo vzťahu k výdavkovej časti uviedol, že vychádzal zo sumy životného minima, t.
j. výdavky nahradil údajom o životnom minime. Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti

dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu.

89. Pri overovaní bonity žalovaných tak žalobca nemal k dispozícii údaje o jeho výdavkoch, čo vedie k
záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaných o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje.

90. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019 a
rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022.

91. Súd tak mal za nesporné, že žalobca predloženými dôkazmi hodnoverne nepreukázal, že by splnil
povinnosť v zmysle dikcie ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a teda že

bypostupovalsvynaloženímsodbornejstarostlivostipriposkytnutíúveruposúdiťschopnosťžalovaných
splácať úver t. j. neskúmal ich bonitu. Zároveň súd pripomína, že vynaloženie odbornej starostlivosti je
povinný žalobca hodnoverne preukázať, čo je zrejmé z ust. § 7 ods. 16 písm. b) zákona č. 129/2010
Z. z. Žalobca získané informácie použil celkom zjavne nedostatočným spôsobom, keď na základe
predložených listinných dôkazov poskytol žalovaným úver, pričom nezískal informácie o ich príjmoch a

výdavkoch, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie o skutočnej bonite klienta, z ktorých
by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Nedôsledne zisťoval, a preto ani
nezohľadnil ich príjmy a výdavky, aj keď mal objektívnu možnosť si ich pred poskytnutím úveru overiť.

92. Podľa názoru súdu všetky skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania vo svojom súhrne

preukazujú, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, čím tak hrubo porušil povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorého dôsledkom je to, že sa spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie v zmysle
ust. § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch. Súčasne tým boli naplnené predpoklady
nato, aby žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovaných, ktorí boli v hmotnoprávnom postavení

spotrebiteľa, jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Pôvodný veriteľ pohľadávky si tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom
odporujúcim vyššie citovaným zákonným ustanoveniam. Táto skutočnosť vyplynula z vykonaného
dokazovania. Tento jeho jednostranný právny úkon bol teda urobený v rozpore so zákonom (§ 11 ods. 2
prvou vetou zákona č. 129/2010 Z. z.), a preto je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Prirodzená splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať dňa 28.2.2028.

93. Pôvodný veriteľ však následne so žalobcom v právnom postavení postupníka uzavrel Zmluvu
o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2022. V zmysle vykonaného dokazovania tak urobil pred
splatnosťou poslednej splátky, čo je v priamom rozpore s ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.

z., nakoľko išlo o postúpenie úveru, ktorý nie je splatný, a teda jedná sa o ,,živý úver“ a to zákon o
spotrebiteľských úveroch nepripúšťa, čo nepochybne vyplýva z predmetného ustanovenia. Pôvodný
veriteľ pohľadávky tak porušil ustanovenie § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom aúčinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Túto zmluvu je tak potrebné kvalifikovať ako
neplatný právny úkon.

94. S poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenie preto súd dospel k záveru
o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ku ktorej došlo v rozpore so zákonom, teda
citovaným ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a teda uvedená zmluva je absolútne neplatná s
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v
tomto spore, ako aj na podanie žaloby, a preto súd jeho žalobu zamietol.

95. V zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie tak prvú časť rozhodnutia založil na tom, že právny
predchodca žalobcu neskúmal bonitu žalovaných, a preto nemohol spotrebiteľský úver zosplatniť,
z ktorého dôvodu následne nebol oprávnený postúpiť nesplatnú pohľadávku na žalobcu.

96. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, súd považoval za vhodné uviesť, že žalobca považoval list

právneho predchodcu žalobcu, konkrétne výzvu zo dňa 23.7.2022 a zo dňa 9.9.2022, kde právny
predchodca žalobcu vyzval žalovaných na úhradu dlžných súm a upozornil ich na možnosť zosplatnenia
celého úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy, za výzvu v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Po predmetných výzvach následne žalobca
adresoval žalovaným list zo dňa 25.8.2022, v ktorom im oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úveru.

97. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že výzva zo dňa 23.7.2022 a zo dňa 9.9.2022
(a nakoniec ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.8.2022), ktorým právny
predchodca žalobcu vyzval žalovaných na úhradu dlžnej čiastky, nešpecifikuje konkrétnu splátku,

pre ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa (žalovaných), že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije
oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru. V uvedenej výzve bolo uvedené len to, že dlh
žalovaných predstavuje sumu vo výške 10.934,44 EUR.

98. Podľa názoru súdu za náležite odôvodnené, dostatočne určité a zrozumiteľné upozornenie

spotrebiteľa ako bezvadný právny úkon dodávateľa, ktorý v spojení s jeho ďalším nadväzujúcim
jednostranným hmotnoprávnym úkonom (vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky) vyvolá ním
zamýšľané právne účinky ustanovené v zákone (tzv. zosplatnenie jeho pohľadávky proti spotrebiteľovi),
možno pritom považovať len také písomné upozornenie spotrebiteľa, ktoré rešpektuje zákonné
obmedzenia vyplývajúce z § 53 ods. 9 o. z. v spojení s jeho § 565, t. j. z ktorého aj priemerný spotrebiteľ

bez príslušného právnického vzdelania môže nepochybne posúdiť, že (i) k tomuto kroku dodávateľ
skutočne pristúpil pre omeškanie spotrebiteľa so zaplatením splátky, ktoré (ii) trvá najmenej tri mesiace
a (iii) súčasne v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením (iv) spotrebiteľa upozornil na uplatnenie
práva dodávateľa ustanoveného v § 565 o. z. Nespochybniteľným právom spotrebiteľa ako adresáta
takéhoto úkonu dodávateľa, ktorým tomuto argumentujúc porušením jeho zmluvných povinností z

jednostranného rozhodnutia dodávateľa sa menia a zanikajú jeho zmluvne dohodnuté práva (záväzok
plniť v splátkach), je totiž rozhodne vedieť, nesplnením ktorej splátky svoje povinnosti spotrebiteľ podľa
dodávateľa porušil a pre omeškanie ktorej splátky dodávateľ následne sa rozhodol použiť svoje právo
vyplývajúce z §565 Občianskeho zákonníka, pričom z koncepcie týchto dvoch zákonných ustanovení
vyplýva, že musí ísť o splátku tú istú.

99. Súd tak musí konštatovať, že z výzvy žalobcu zo dňa 23.7.2022 a zo dňa 9.9.2022, nebolo
možné tieto skutočnosti zistiť a žalovaní ani nemohli akokoľvek vecne argumentovať, pričom hrozbu
zosplatnenia pohľadávky dodávateľa dokonca nemohli ani odvrátiť prípadným dodatočným zaplatením
omeškanej splátky, pre absenciu jej potrebnej bližšej identifikácie v spornej výzve. Súčasne sa žalovaní

z uvedeného dôvodu ani nemohli mimosúdne úspešne ubrániť ani proti avizovanému použitiu práva
dodávateľa ustanoveného v § 565 Občianskeho zákonníka. Obsah predmetnej výzvy preto nie je v
súlade so zákonom, tento spotrebiteľa jednoznačne zavádza a zhoršuje jeho zmluvné postavenie (§54
ods. 1 Občianskeho zákonníka).

100. Podľa právneho názoru súdu je takýto právny úkon neurčitý z dôvodu, že v tomto liste nie je
riadne špecifikovaná konkrétna omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť, či došlok splneniu podmienky ustanovenej v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje využitie
práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka súd
považoval tento právny úkon postupcu za neplatný, z dôvodu jeho neurčitosti. Pohľadávka sa nestala

splatnou aj z toho dôvodu pred postúpením, a preto postúpenie pohľadávky je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné, a teda žalobca aj z tohto dôvodu nie je aktívne vecne legitimovaný.

101. Žalobca uviedol, že nemá povinnosť kvalifikovať pre nesplnenie, ktorej splátky uplatňuje právo
podľa ust. § 565 a ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

102. K danému tvrdeniu žalobcu súd uvádza, že konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu
spotrebiteľského úveru, je skutkovým tvrdením a riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom
sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania.

103. Je potrebné poukázať na to, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v

ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.

104. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi
celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení
dohodnutých splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie
nasledujúcej splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po
opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona. V

prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije, vyhlásenie
predčasnej splatnosti má významné právne následky.

105. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzatvorená spotrebiteľská
zmluva, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť

i špeciálne ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V
zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

106. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na
uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie
celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne

doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi.

107. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto

prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre
uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

108. Preto podľa názoru súdu právny úkon akým je výzva pred zosplatnením a nakoniec aj samo
zosplatnenie celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to

identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak
právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh
zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý, nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu
zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa. V zmysle
vyššie uvedeného je preto právny úkon zosplatnenia pre jeho neurčitosť neplatný podľa ust. § 37 ods.

1 Občianskeho zákonníka.

109. Súd má za to, že z upozornenia na možnosť zosplatnenia (výzvy zo dňa 23.7.2022 a zo dňa
9.9.2022)musíbyťzrejmé,preomeškaniektorejkonkrétnejsplátkymôžebyťpredmetnýúverpredčasnezosplatnený, nestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením
viacerých splátok (uvedením výšky omeškaných splátok). Tento údaj musí byť vo výzve podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka jednoznačne konkretizovaný. I keď Občiansky zákonník expressis verbis

neuvádza čo má byť obsahom predmetných oznámení, tento obsah možno nepochybne vyabstrahovať
z podmienok, ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Pokiaľ
ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť predčasného zosplatnenia úveru podmieňuje
uplynutím 3 mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka
musí byť jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ

predsa musí vedieť, pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť úver uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto
informáciou nemal disponovať aj dlžník. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, s ktorom je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku,
nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota
troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

110. Z obsahu predmetnej výzvy zo dňa 23.7.2022 a zo dňa 9.9.2022 žalovaní nemali možnosť posúdiť,
zaplatením ktorej konkrétnej splátky (prípadne v akej výške) je možné odvrátiť predčasné zosplatnenie
úveru. Právny predchodca žalobcu im poskytol informáciu o celkovej výške pohľadávky banky, s ktorou
sú žalovaní v omeškaní ku konkrétnemu dátumu, avšak pre účely predčasného zosplatnenia žalovaní

(spotrebitelia) potrebovali nevyhnutne vedieť tú konkrétnu splátku, ktorú ak zaplatia budú schopní
predčasné zosplatnenie úveru úspešne odvrátiť.

111. Súd tak mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že neboli splnené všetky zákonné
podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, t.j. že právnym predchodcom žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným
spôsobom pre neurčitosť tohto právneho úkonu (37 OZ) výzvy zo dňa 23.7.2022 a zo dňa 9.9.2022 z
dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu následne
úver zosplatnil. Pohľadávka sa aj z tohto dôvodu nestala splatnou pred postúpením, čo znamená, že
aj z tohto dôvodu pôjde podľa právneho názoru súdu o neplatné postúpenie pohľadávky podľa § 39

Občianskeho zákonníka a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

112. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti právneho úkonu – postúpení
pohľadávky, ktorá nebola splatná a to z dvoch dôvodov, a teda, že ide o neplatnosť právneho úkonu pre
rozpor so zákonom v zmysle ust. § 17 ods. 1 v spojení s ust. § 7 ods. 1 a ust. § 11 ods. 2 zákona č.

129/2010Z.zakoajzdôvoduneurčitostiprávnehoúkonu(§37Občianskehozákonníka)-mimoriadneho
zosplatnenia úveru tým, že právny predchodca žalobcu neurčil pre ktorú splátku využil právo realizovať
mimoriadne zosplatnenie úveru.

113. Súd tak má zato, že dostatočne jasne a zreteľne vysvetlil, prečo sa pohľadávka nestala splatnou

pred postúpením, čo znamená neplatné postúpenie pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka a
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a v konečnom dôsledku zamietnutie žaloby
v zostávajúcej časti.

114. Súčasne sa súdu v danom kontexte žiada upriamiť pozornosť na list žalobcu doručený tunajšiemu

súdu dňa 2.7.2025, v rámci ktorého žalobca uviedol že súd v priebehu konania neprezentoval pred
stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré
by vnímal ako sporné, a preto žalobca nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou
uplatnený nárok za dôvodný v celom rozsahu a nemá preto ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy. Podľa
názoru žalobcu, iné ako vyhovujúce rozhodnutie, by predstavovalo prekvapivé rozhodnutie, ktorým

by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, keďže súd v konaní neprezentoval spornosť
skutočností, na základe čoho by žalobcovi umožnil v súlade so zásadou kontradiktórnosti argumentovať
a doplniť tak skutkové tvrdenia, ktoré sa javia ako významné. Žalobca vo výzve taktiež žiadal odročiť
pojednávanie v prípade, ak súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, a
teda súd má zaslať žalobcovi výzvu na preukázanie tvrdených skutočností.

115. Obiter dictum považoval súd predmetné vyjadrenie žalobcu za nerelevantné, a to vzhľadom na
výzvu súdu zo dňa 28.3.2025 (čl. 86 súdneho spisu) adresovanú žalobcovi, v rámci ktorej súd explicitne
definoval v piatich bodoch to, čo požaduje od žalobcu, aby súdu preukázal, nakoľko preskúmavalopodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu o ochrane spotrebiteľa. Z predmetnej výzvy
je nepochybne jasné, čo súd od žalobcu žiadal a čo bolo pre súd sporné, resp. čo potreboval v konaní
objasniť. V rámci prvých troch bodov (otázok) súd žiadal od žalobcu vysvetlenie týkajúce sa skúmania

bonity žalovaných právnym predchodcom žalobcu. V druhých dvoch bodoch súd žiadal vysvetlenie
splnenia zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru a uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou boli
žalovanívomeškaní.Žalobcasaodpoveďoudoručenousúdudňa25.4.2025kvýzvesúduvyjadril,avšak
súd tak, ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia vyššie, sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu
a s jeho tvrdeniami ohľadom vysvetlenia daných bodov výzvy. Súčasne súd poznamenáva, že žalobca

dokonca ani žiadnym spôsobom nereflektoval na predloženie listinných dôkazov, na predloženie ktorých
bol vyzvaný. (pozn. predložil len jeden dokument - výstup z interných aplikácií postupcu)

116. Súd ma v zmysle vyššie uvedeného nepochybne za to, že v konaní bola naplnená rovnosť zbraní
ako aj kontradiktórnosť konania, a to tým, že súd dal možnosť a priestor žalobcovi vyjadriť sa ku
konkrétnym otázkam, prostredníctvom ktorých žalobca v konaní vedel čo je sporné, a teda umožnil mu

preukázaťnímtvrdenýskutkovýstav.Súdvšakmalnazákladevykonanéhodokazovanianadanéotázky
iný právny názor, ktorý je špecifikovaný v odôvodnení tohto rozsudku.
117. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

118. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

119. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

120. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto bol žalobca v konaní v celom rozsahu neúspešný.
Žalovaným by tak patril nárok na náhradu trov konania. Po preskúmaní súdneho spisu však súd

konštatuje, že žalovaným v prebiehajúcom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že
im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktorépredchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.