Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623200165
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1623200165.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, A. XXX, A., zast. JUDr. Tomáš DopitaADVOKÁT, s.r.o., Vazovova 6838/9B, Bratislava,
IČO: 53 998 791, proti žalovanému: GGH, s.r.o., Kuchyňa 561, Kuchyňa, IČO: 31 445 951, o nahradenie
prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd primárny petit žaloby z a m i e ta.

II. Súd n a h r á d z a prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobkyňou ako kupujúcou
kúpnu zmluvu v nasledovnom znení:

KÚPNA ZMLUVA
uzavretá podľa ust. § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zmluva“), medzi:

Predávajúcim: GGH, s. r. o.

so sídlom: Kuchyňa 561, 900 52, Kuchyňa, Slovenská republika
IČO: 31 445 951
zápis: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 21068/B
(ďalej ako „Predávajúci“)
a
Kupujúcim: A. B., C. D.
dátum narodenia: XX.XX.XXXX
rodné číslo: XXXXXX/XXXX

trvalý pobyt: A. XXX, XXX XX A., Slovenská republika
štátna príslušnosť: Slovenská republika
(ďalej ako „Kupujúci“)
(Predávajúci a Kupujúci spolu ďalej tiež ako „Zmluvné strany“ a jednotlivo ako ,,Zmluvná strana“)
za nasledovných podmienok:

Čl. I.
Predmet Zmluvy

1.1 Predmetom Zmluvy je prevod spoluvlastníckeho podielu Predávajúceho o veľkosti 1/6-ina k celku
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A., obec A., okres D., zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresného úradu D., katastrálny odbor, a to:

c) pozemku parcely registra „E.“ s parcelným číslom X/X o výmere XXX m2, druh pozemku – lesný
pozemok,d)pozemkuparcelyregistra„F.“sparcelnýmčíslomXXovýmere2.460m2,druhpozemku–trvalýtrávny
porast (ďalej spolu ako „Predmet prevodu“).
na Kupujúceho, za odplatu.

Čl. II.
Kúpna cena a spôsob jej zaplatenia

2.1 Kúpna cena Predmetu prevodu predstavuje sumu vo výške 263,52 EUR (ďalej ako „Kúpna

cena“). Kúpna cena bude Kupujúcim uhradená Predávajúcemu z vlastných zdrojov do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva Kupujúceho k Predmetu prevodu do
katastra nehnuteľnosti.

Čl. III.
Osobitné ustanovenia

3.4. Predávajúci sa zaväzuje, že k Predmetu prevodu nezriadi a ani nezriadil žiadne práva tretích osôb
(ako najmä záložné práva, vecné bremená, nájomné práva, resp. iné práva), ktoré by akýmkoľvek
spôsobom obmedzovali Kupujúceho vo výkone vlastníckeho práva k Predmetu prevodu a ani neurobí
či neurobil žiadne kroky k zriadeniu týchto práv. Odlišne od prvej vety, v prípade, že Predávajúci takéto

práva zriadil, je povinný do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech Kupujúceho zabezpečiť ich výmaz.
3.5.Zmluvnéstranyzároveňakonavrhovateliatýmtovyhlasujú,žeprávnyúkonjeurobenývpredpísanej
forme, ich prejavy vôle ako navrhovateľov obsiahnuté v texte Kúpnej zmluvy sú zrozumiteľné a určité.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týmto predkladajú návrh, aby katastrálny odbor Okresného

úradu D., pre okres Malacky, obec A., katastrálne územie A., vydal rozhodnutie, ktorým p o v o l í vklad
vlastníckeho práva k Predmetu prevodu do katastra nehnuteľností tak, že na príslušnom liste vlastníctva
uvedenom v článku I. tohto návrhu, vykoná zápis v zmysle tohto návrhu a Kúpnej zmluvy (prevod
spoluvlastníckeho podielu 1/6-ina k celku z Predávajúceho na Kupujúceho). Na preukázanie vyššie
uvedených skutočností predkladajú Navrhovatelia tunajšiemu okresnému úradu nasledovné dokumenty

- Kúpna zmluva v dvoch vyhotoveniach spolu s právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Malacky,
ktorým bol prejav vôle Predávajúceho nahradený.
3.6. Zmluvné strany sú povinné zabezpečiť svoju súčinnosť s katastrálnym odborom príslušného
okresného úradu pri odstraňovaní prípadných nedostatkov Zmluvy alebo návrhu na vklad, brániacich
vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k Predmetu prevodu v prospech Kupujúceho.

Čl. IV.
Nadobudnutie vlastníckeho práva k Predmetu prevodu

4.2 Kupujúci nadobudne vlastnícke právo (vecné právo) k Predmetu prevodu dňom právoplatného
rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva katastrálnym odborom Okresného úradu D..

Čl. V.
Záverečné ustanovenia

5.1 Všetky zmeny a dodatky k Zmluve sú platné len v písomnej forme a s podpismi oboch Zmluvných
strán na tej istej listine.
5.4 Práva a povinnosti Zmluvných strán výslovne v Zmluve neupravené sa riadia príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení a ostatnými všeobecne záväznými predpismi

platnými na území Slovenskej republiky.
5.5 V prípade, ak by Zmluva alebo jej niektoré ustanovenia stratili platnosť, účinnosť, alebo by neboli
spôsobilými na povolenie zápisu vkladu vlastníckeho práva Kupujúceho k Predmetu prevodu do katastra
nehnuteľností, zaväzujú sa Zmluvné strany bez zbytočného odkladu takýto nedostatok odstrániť, a to
vo forme a spôsobom, ktorý je v súlade s príslušnými právnymi predpismi a najviac sa približuje účelu

a cieľu, ktorý zamýšľali Zmluvné strany dosiahnuť pôvodným ustanovením Zmluvy.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.01.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nahradil
prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu v znení

uvedenom v petite žaloby, ktorou prevedie spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v katastrálnom území A., okres D., obec A. zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom D.,
katastrálny odbor, a to: a) pozemku parcely registra „E.“ s parcelným číslom X/X o výmere XXX m2,
druh pozemku – trvalý trávnatý porast, b) pozemku parcely registra „F.“ s parcelným číslom XX o výmere
X.XXX m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala in eventum
prvom rade nahradiť prejav vôle žalovaného na uzavretí takto kúpnej zmluvy na spoluvlastnícky podiel

na predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti X/X-XXXX za kúpnu cenu 790,56 Eur alebo ak súd žalobe
v tomto rozsahu nevyhovie, žiadala nahradiť prejav vôle na predmetných nehnuteľnostiach v podiele
o výške 1/6-tina za kúpnu cenu 263,52 Eur.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu

X/X-XXXX k celku na uvedených nehnuteľnostiach. Žalovaný je právnym nástupcom pôvodného
spoluvlastníka, zo strany ktorého bolo porušené predkupnú právo žalobkyne a kedy Kúpnou zmluvou
zavkladovanou pod G./XXXX, právopl. 28.01.2020 žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti
3/6-tiny k celku na predmetných pozemkoch. Žalobkyňa preukázateľne uviedla, že došlo k porušeniu
povinnosti vyplývajúcej zo zákonného predkupného právneho vzťahu, a to v dôsledku takého

postupu, kedy ponuka voči ostatným spoluvlastníkom nebola urobená tak, ako to predpokladá
zákon (takže spoluvlastníci nemohli uplatniť svoje predkupné právo). Odlišne od uvedeného uzavrela
bývalý spoluvlastník pozemkov p. F. H., C. D., nar. XX.XX.XXXX so žalovaným ako súčasným
podielovým spoluvlastníkom kúpnu zmluvu datovanú 08.01.2020, ktorá ako nadobúdací titul bola
formou nadobudnutia pozemkov vedenej príslušným okresným úradom, katastrálnym zákonom. Kúpna

cena v zmysle zmluvy zodpovedala sume vo výške 0,48 Eur za 1m2 nadobudnutých nehnuteľností
(pri striktnom výpočte prevedených m2 vzhľadom na spoluvlastnícke podiely viacerých nehnuteľností
vzhľadom na výšku kúpnej ceny, nakoľko iný výpočet vzhľadom na ideálny spoluvlastnícky podiel nie je
možné prijať). Žalovaný bol zo strany žalobkyne telefonicky vyzvaný na predloženie ponuky na predaj
pozemkov, rovnako telefonicky tak zo strany právneho zástupcu žalobcu a tiež písomnou formou výzvou

zo dňa 18.01.2023 s poskytnutím lehoty do dňa 23.01.2023. Žalovaný však na výzvu nereagoval.
Žalobkyňa zastáva relevantnú judikatúru a právny názor presadzovaný Najvyšším súdom ČR, ktorý sa
na rozhodný skutkový stav javí z hľadiska spravodlivosti za najlepšie aplikovateľný (33 Cdo 603/2008
a 22 Cdo 2358/2010) – prirastanie podielov ostatným spoluvlastníkom, ktorí predkupné právo nemajú
záujem uplatniť.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.04.2023, pričom uviedol, že
žalovaný je spoločnosť, ktorá sa zaoberá v katastri obce Kuchyňa poľnohospodárskou prvovýrobou,
a to rastlinnou výrobou a živočíšnou – chovom hovädzieho dobytka. Pôda preto pre žalovaného
predstavuje základný výrobný prostriedok nevyhnutný pre jeho činnosť. Z tohto dôvodu žalovaný.

Uzatvára nájomné zmluvy s vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy za účelom jej obhospodárovania.
Z času na čas nastane situácia, že prenajímateľ prejaví vôľu odpredať svoju pôdu, a to z dôvodu,
že nemá pre ňu žiadne vlastné využitie. Hodnota jednotlivých parciel je odlišná, nakoľko mnohé
z nich sú mimo akéhokoľvek hospodárskeho využitia (priekopy, rigoly, mokrade, stromové medze,
a pod.) a častokrát je na nich zriadená aj nelegálna skládka. Vo vedomí si skutočnosti, že buď sa

predá všetka pôda predávajúceho, alebo žiadna, k tomu takto pristupuje aj žalovaný a nadobúda
vlastníctvo aj k pozemkom, ktoré by za iných okolností kúpiť nechcel. Tejto skutočnosti je po vzájomnej
dohode oboch zmluvných strán prispôsobená aj kúpna cena vyjadrená jednou sumou za všetky
odkupované pozemky, resp. Spoluvlastnícke podiely. Obe zmluvné strany sú si vedomé toho, že
predmetom kúpnej zmluvy je nedeliteľný súbor viacerých parciel, častokrát zapísaných na viacerých

listoch vlastníctva a tieto predstavujú jeden ucelený celok ocenený konečnou kúpnou cenou. Dňa
20.01.2023 (piatok) bola žalovanému doručená výzva žalobkyne na uskutočnenie ponuky na predaj
pozemkov, a to do 23.01.2023 (pondelok). Žalovaný listom zoo dňa 20.01.2023 upovedomil žalobkyňu
o tejto skutočnosti, že z dôvodu čerpania úveru v banke, ktorého účelom bolo financovanie kúpy
okrem iného aj požadovaných dvoch pozemkov, viazne na spoluvlastníckom podiele žalovaného na

požadovaných dvoch pozemkoch záložné právo záložného veriteľa – banky, zabezpečujúce spomínanýúver. Z toho dôvodu, aj keby žalovaný chcel, tak urobiť nemôže, nakoľko jeho dispozičné právo
nakladať so spoluvlastníckym podielom je obmedzené viaznucim záložným právom. Žalovaný uviedol,
že bez súhlasu záložného veriteľa nemôže akýmkoľvek spôsobom s predmetným spoluvlastníckym

podielomnakladať.Vzmysle§605tretejvetyObčianskehozákonníka,malpredchádzajúcispoluvlastník
povinnosť uskutočniť ponuku v rámci predkupného práva písomne. Ponuka musí obsahovať záväzné
oznámenie a zadefinovanie všetkých podmienok, za ktorých navrhovateľ ponúka svoj podiel na kúpu.
Svojim spôsobom sa jedná o návrh kúpnej zmluvy, čo vedľa podstatných náležitostí ako je predmet
kúpy a cena predmetu kúpy, musí obsahovať aj ďalšie podmienky a požiadavky, za ktorých má dôjsť

k predaju. Teda pôvodný spoluvlastník mal povinnosť zaslať písomnú ponuku ostatným spoluvlastníkom,
t.j.žalobkyni,p.D.D.ap.B.D.,vktorejbyichvyzvalnaodkúpeniespoluvlastníckehopodielukpredmetu
kúpnej zmluvy, čiže k 51 pozemkom o celkovej výmere pripadajúcej na prevádzaný spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 46.811 m2, za celkovú kúpnu cenu 23.405 Eur, pričom ich povinnosťou by bolo zaplatiť
10.000 Eur prevodom na bankový účet pôvodného spoluvlastníka v deň uzavretia kúpnej zmluvy
a zvyšok 13.405 Eur zaplatiť prevodom na bankový účet pôvodného spoluvlastníka do piatich dní odo

dňa doručenia právoplatného rozhodnutia Okresného úradu D., odbor katastrálny. Následne by mali
ostatní spoluvlastníci možnosť túto ponuku prijať, a to podľa ich vzájomnej dohody, kto akou mierou
ponuku prijme, alebo v prípade, že by k dohode nedošlo, v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka,
každý mal právo vykúpiť ponúknutý podiel pomerne podľa veľkosti podielov, čo znamená každý 1/3-tinu
z ponúkaného spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa by tak mala možnosť len reagovať na predloženú

ponuku pôvodného spoluvlastníka na odkúpenie 1/3-tiny spoluvlastníckeho podielu ku všetkým 51
pozemkomzakúpnucenu7.801,67Eurspovinnosťouúhradykúpnejcenyuvádzanouvyššie.Žalobkyňa
nemá právo ponuku zmeniť a požadovať od pôvodného spoluvlastníka, aby ju v zmenenej forme aj prijal.
Ponuka na uplatnenie si predkupného práva spoluvlastníkov je definitívnym prejavom vôle pôvodného
spoluvlastníka čo, za čo a akým spôsobom zo svojho vlastníctva mieni previesť na tretiu osobu a musí

odzrkadľovať ostatné podmienky dohodnuté s treťou osobou. Ako taká je nemenná, akákoľvek zmena
by vyvolala povinnosť následnej novej ponuky pre ostatných spoluvlastníkov, nakoľko jej zmenou by
došlo k podstatnej zmene hmotnoprávnych skutočností a podstatnej zmene kúpnej zmluvy. Išlo by
tak o absolútne nový prípad ponuky, nových okolností, na základe ktorých by sa ostatní spoluvlastníci
rozhodovali, či svoje predkupné právo využijú, alebo nie. Preto v prípade riadne predloženej ponuky

na uplatnenie si predkupného práva zo strany pôvodného spoluvlastníka, by žalobkyňa mala možnosť
iba odkúpiť jednu tretinu spoluvlastníckeho podielu ku všetkým 51 pozemkom za kúpnu cenu 7.801,67
Eur a nie iba k časti predmetu kúpy, a to dva pozemky z celkovo 51. A contrario platí aj to, že pôvodný
spoluvlastník nemôže urobiť ponuku na uplatnenie si predkupného práva iba na dva pozemky a, ak
si to ostatní spoluvlastníci vyhodnotia ako pre nich nezaujímavé a predkupné právo si neuplatnia,

následne rozšíriť predmet kúpnej zmluvy a predať tretej osobe všetkých 521 pozemkov za úplne iných
podmienok, ako boli uvedené v ponuke. Je preto viac ako otázne, či by pri riadne predloženej ponuke
pôvodného spoluvlastníka, žalobkyňa svoje predkupné právo aj v skutočnosti využila a odkúpila by
pomerne časť podielu za cenu 7.801,67 Eur, alebo v prípade dohody ostatných spoluvlastníkov celý
podiel za cenu 23.405 Eur na všetkých 51 pozemkoch, ako to dňa 08.01.2020 uskutočnil žalovaný,

alebo nie, keďže vo svojej žalobe požaduje nahradiť vôľu žalovaného iba k časti predajnej ceny k dvom
požadovaným pozemkom. Žalovaný ďalej uviedol, že akceptuje tvrdenie žalobkyne o tej skutočnosti, že
došlo k porušeniu povinnosti pôvodného spoluvlastníka ponúknuť na odkúpenie spoluvlastnícky podiel
ostatným spoluvlastníkom. Žalobkyňa podľa judikatúry má právo domáhať sa výlučne ponuky na predaj
veci, ktorú žalovaný kúpil od pôvodného spoluvlastníka a za tých istých podmienok. Žalovaný odkúpil

od pôvodného spoluvlastníka predmet kúpy, ktorý je definovaný v čl. I Predmet kúpnej zmluvy. Predmet
kúpy, a teda vec, ktorú žalovaný kúpil od pôvodného spoluvlastníka je spoluvlastnícky podiel na 51
pozemkoch, a to za cenu 23.604 Eur. Toto je aj vec, ktorej odpredania vo svoj prospech sa žalobkyňa
môže na súde domáhať, avšak vzhľadom k absencii dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, ktorej
existenciu žalobkyňa nepreukázala, môže sa tejto veci domáhať iba pomerne podľa veľkosti podielov

s ostatnými spoluvlastníkmi, čiže v tomto prípade iba 1/3 prevádzaného spoluvlastníckeho podielu.
Vôľou pôvodného spoluvlastníka bol predaj svojho spoluvlastníckeho podielu ku všetkým 51 pozemkom
za cenu 23.604 Eur, ako je to jednoznačne uvedené v kúpnej zmluve a k týmto 51 pozemkov sa viaže
aj predkupné právo ostatných spoluvlastníkov a aj žalobkyne a nie predaj spoluvlastníckeho podielu iba
k dvom požadovaným pozemkom, ako požaduje žalobkyňa v podanej žalobe. Toto dispozičné právo

pôvodného spoluvlastníka nemôže byť obmedzené predkupným právom spoluvlastníka, ktorý by si
predkupné právo uplatnil iba k časti veci, ktorá je predmetom kúpnej zmluvy. Toto právo má spoluvlastník
iba k veci ako celku, nakoľko sa jedná o záväzne ustálený predmet kúpy a tomu aj zodpovedajúcu
jeho cenu. Na základe toho mal žalovaný za to, že žalobkyňa, ktorá má právo domáhať sa na súdenahradiť vôľu žalovaného k prevodu 1/3-tiny nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu výlučne ku
všetkým 51 pozemkom naraz na žalobkyňu a nie iba k dvom, a to za podmienok stanovených kúpnou
zmluvou, nevyzvala žalovaného riadne, aby jej ponúkol na predaj vec za podmienok za akých jej mal vec

ponúknuť pôvodný spoluvlastník. Taktiež mal za to, že žalobkyňa sa voči žalovanému nedomáha riadne,
aby jej nadobudnutú vec s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, ponúkol na
kúpu za rovnakých podmienok, ako ju žalovaný nadobudol, nakoľko žiada nahradiť vôľu žalovaného
previesť iba časť veci, ktorú od pôvodného spoluvlastníka nadobudol a nie za rovnakých podmienok,
čo je podstatnou náležitosťou úspešného uplatnenia so práv z porušenia predkupného práva. Takýto

výrok je v rozpore s dobrými mravmi a ako taký nemôže požívať právnu ochranu. Takisto žalovaný
namietal aj to, že žalobkyňa v rámci svojho žalobného návrhu v čl. II navrhovanej kúpnej zmluvy
stanovuje, že kúpna cena za prevádzaný spoluvlastnícky podiel bude zo strany žalobkyne uhradená
žalovanému do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu. Ide o vadne uplatnený
nárok žalobkyňou, nakoľko táto náležitosť nie je rovnaká ako podmienky kúpnej zmluvy, na základe
ktorej vec nadobudol žalovaný. Nárok žalobkyne nebol teda uplatnený v súlade s hmotným právom,

nakoľko nežiada odpredať vec, ktorú žalovaný nadobudol od pôvodného spoluvlastníka, ani neponúka
za ňu rovnakú kúpnu cenu, ani ju nepožaduje odkúpiť za rovnakých podmienok, ako vec žalovaný
nadobudol od pôvodného spoluvlastníka. V prípade, ak by chcela žalobkyňa toto svoje vadne uplatnené
právo zmeniť, a to úpravou petitu, vzniesol žalovaný námietku premlčania. Ďalej žalovaný tvrdí, že
z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že sa nepripúšťa prirastanie alebo konzumácia predkupného

práva tých spoluvlastníkov, ktorí si predkupné právo neuplatnili, alebo sa ho nedomáhajú. Skutočnosť,
že sa ostatní spoluvlastníci nedomáhajú svojho predkupného práva, nemožno bez ďalšieho vykladať
ako vôľu ostatných spoluvlastníkov sa predkupného práva vzdať v prospech jedného spoluvlastníka.
Toto ich konanie, resp. nekonanie nemožno považovať za konkludentný prejav vôle. Podľa informácii
žalovaného, ostatní spoluvlastníci preferujú situáciu, aby spoluvlastníkom ostal žalovaný. Žalovaný na

základe toho žiadal žalobu zamietnuť.

4. Podaním doručeným súdu dňa 15.05.2023 v replike žalobkyňa uviedla, že tvrdenia žalovaného
o výkone podnikateľskej činnosti, čerpaní bankového úveru pre účely kúpy a zámer zmluvných
strán do predaja zahrnúť určitý súbor nehnuteľností, považuje v danej sporovej veci za irelevantné.

Argumentácia žalovaného neospravedlňuje konanie žalovaného a tretích osôb, ktoré je v rozpore
s platnými právnymi predpismi, a kedy právo žalobkyne je chránené inštitútom v podobe možnosti
dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa žalobkyňa podaním žaloby dovolala.
Žalobkyňa zvolila právne konformný spôsob, a to nahradenie prejavu vôle k nehnuteľnostiam, pri
ktorých by za predpokladu, že by jej boli ponúknuté na kúpu, a teda pri zachovaní predkupného práva,

prejavila záujem o nadobudnutie, pričom ďalšie okolnosti a rozsah by bol na jej zvážení. K porušeniu
predkupného práva však došlo. Tvrdenia žalovaného o ponuke tretej osoby v postavení predávajúceho
ako zmluvnej strany vo vzťahu k žalovanému ako kupujúcemu sú len domnienkami. Je potrebné
zamerať sa na otázku koho zákon chráni – žalobkyňu ako podielovú spoluvlastníčku, ktorej práva boli
porušené. S argumentáciou žalovaného o nevyhnutnosti dodržania všetkých podmienok stanovených

kúpnou zmluvou rovnako nemožno súhlasiť, nakoľko v takom prípade sa žalobkyňa dostáva do neistého
postavenia, kedy nie len, že by pri takomto výklade zákonných ustanovení bolo právo žalobkyne
ako vlastníka porušené, táto by s prihliadnutím na uvedené nemala možnosť sa objektívne a riadne
domôcť svojho práva. Nakoľko kúpna cena nebola určená za ten-ktorý spoluvlastnícky podiel, je
potrebné ustáliť priemernú cenu vychádzajúc z podielu na príslušnej výmere m2 a celkovej kúpnej

cene. Žalobkyňa má za to, že právo žalobkyne sa v prípade spôsobu, akým sa domáha svojho
práva, nemôže vzťahovať na všetky nehnuteľnosti, nakoľko žiadna ponuka zo strany predávajúceho
(tretej osoby) ako podielového spoluvlastníka žalobkyni doručená nebola. Uvedené podporuje tiež tá
skutočnosť, že žalobkyňa nie je podielovým spoluvlastníkom na množstve pridružených nehnuteľností,
a teda s argumentáciou žalovaného sa nemožno za žiadnych okolností stotožniť, kedy účelový výklad

žalovaného by nie len logicky nebolo možné aplikovať v praxi, tento výklad by sa rovnako prel o právami
ďalších osôb, ktoré podielovými spoluvlastníkmi iných nehnuteľností sú (pozn. ktorých žalobkyňa ako
podielová spoluvlastníčka nie je evidovaná), a v čoho dôsledku by k matematickému rozdeleniu podľa
podielov nebolo možné, nakoľko by sa iné nehnuteľnosti delili medzi osoby, ktoré spoluvlastnícky
podiel na príslušných nehnuteľnostiach nemali a nemajú. Preto je vlastná argumentácia žalovaného vo

viacerých bodoch protichodná (čo do rozsahu kúpy a zachovania veľkosti podielu, ktorý môže žalobkyňa
požadovať). Zároveň argumentácia žalovaného neobstojí, a to vzhľadom na skutočnosť, že predkupné
právo žalobkyne bolo porušené, a preto nemožno ďalej sťažiť aj uplatnenie jej práva prezentovanýmspôsobom nadobúdania súboru nehnuteľností, za podmienok, ku ktorým žalobkyňa ako subjekt, ktorý
nebol zmluvnou stranou nemala prístup, a teda sa o obsahu zmluvy nemala ako možnosť dozvedieť.

5. Podaním doručeným súdu dňa 19.02.2024 v duplike žalovaný uviedol, že uplatnenie si predkupného
práva, t.j. vôľu nadobudnúť ponúkaný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti za asbsolútne totožných
podmienok ako j zamýšľaný predaj tretej osobe, je esenciálnou podstatou predkupného práva.
Žalobkyňa ako spoluvlastníčka nemá možnosť, moderovať, ani nijakým iným spôsobom meniť
tieto podmienky, nakoľko takúto možnosť právny poriadok a jeho ustanovenia upravujúce inštitút

predkupného práva nijakým spôsobom nepripúšťajú. V prípade zmeny podmienok zamýšľaného/
uskutočneného predaja spoluvlastníckeho podielu by sa jednalo o nový prípad, ktorý by bol opäť plne
v rozhodovacej dispozícii pôvodného spoluvlastníka. Prejavená vôľa pôvodného spoluvlastníka p. F. H.
jednoznačne smerovala k úmyslu a cieľu predať spoluvlastnícky podiel ku všetkým pozemkom spolu
ako jednému celku. Podstatou predkupného práva je, možnosť spoluvlastníka na ponuku pôvodného
spoluvlastníka (ktorá musí byť totožná s podmienkami dohodnutými s kupujúcim – treťou osobou)

iba reagovať (akceptovať ju takú aká je, alebo odmietnuť) a nie ju akýmkoľvek spôsobom meniť.
Akákoľvek zmena v prijatí, alebo neprijatí tejto ponuky by znamenala nie využitie predkupného práva
spoluvlasntíka, ale návrh novej kúpnej zmluvy z jeho strany voči pôvodnému spoluvlastníkovi, vznik
novej právnej skutočnosti, ktorú samozrejme pôvodný spoluvlastník môže, alebo nemusí akceptovať.
Neprijatie ponuky na prednostné odkúpenie ponúknutých spoluvlastníckych podielov tak, ako bola

zo strán pôvodného spoluvlastníka urobená, ale jej prijatie s výhradami a zmenami, nie je využitím
predkupného práva, ale jeho odmietnutím, sprevádzaným novým protinávrhom novej kúpnej zmluvy zo
strany spoluvlastníka. Ak by sa pripustila mylná interpretácia žalobkyne a teda, že spoluvlastník v rámci
zákonného predkupného práva má možnosť ponuky zo strany pôvodného spoluvlastník svojvoľne meniť
s akákoľvek takáto zmena sa bude považovať za uplatnenie si jeho predkupného práva, pôvodný

spoluvlastník by bol nezákonne obmedzovaný vo výkon svojho vlastníckeho práva, a to z nasledujúcich
dôvodov. Takýmto výkladom by mohlo dôjsť k uplatňovaniu práva zneužívajúcim spôsobom, nakoľko
by takýto postup mohol spoluvlastníka de facto zablokovať nakladanie s majetkom pôvodného
spoluvlastníka. Ak by spoluvlastník na ponuku na odkúpenie všetkých pozemkov povedal nie, ja
chcem kúpiť iba dva, ostatné môžeš predať, zo strany potenciálneho kupujúceho by sa mohlo jednať

také zmenu predmetu kúpy, že by nebol ochotný zostávajúce pozemky od pôvodného spoluvlastníka
kúpiť. Pôvodný spoluvlastník vo vedomí si obťažného následného predaja zostávajúcich pozemkov, by
nemohol pristúpiť na neoprávnenú požiadavku spoluvlastníka na kúpu iba dvoch pozemkov a žiadne
pozemky by nepredal. Stal by sa tak rukojemníkom svojho spoluvlastníka, ktorý odmietol kúpiť to, čo je
ponúkané, ale chcel iba časť. Zároveň by pôvodný vlastník nemohol predať všetko tretej osobe, lebo

jeho spoluvlastník si uplatnil predkupné právo iba na časť predmetu kúpy. Takto vykladané predkupné
právo ide jednoznačne nad rámec právnej úpravy, potláča právom chránené záujmy a práva pôvodného
spoluvlastníka nakladať so svojim vlastníctvom a obmedzuj ho. Žalobkyňa si tak nárok neuplatnila
riadne, jej postup voči žalovanému preto nemal požadované právne účinky, tie nenastali a žalobkyňa
si na konajúcom súde neuplatnila svoj nárok riadne a včas. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení podporne

uvádza, že nie je podielovou spoluvlastníčkou na množstve pridružených nehnuteľností a z toho
dôvodu sa nemožno s argumentáciou žalovaného stotožniť. Faktom je, že na všetkých prevádzaných
pozemkoch na ktorých žalovaný od pôvodného vlastníka nadobudol spoluvlastnícky podiel, je a aj
bola spoluvlastníčkou aj žalobkyňa. Predmetnou kúpnou zmluvou nebola prevádzaná iná pridružená
nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníčkou by žalobkyňa nebola.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.10.2024, na ktorom žalobkyňa cestou svojho právneho
zástupcu uviedla, že považuje za nesporné, že k porušeniu predkupného práva došlo. Ďalej mala za to,
že zvyšní podieloví spoluvlastníci svojou pasivitou Sali konkludentne najavo, resp. mohli prejaviť záujem
o odkúpenie. Požiadala súd, aby žalobe vyhovel v primárnom alebo eventuálnom petite. Žalovaný

uviedol, že ponuka, ktorú bol povinný pôvodný spoluvlastník urobiť mala obsahovať rovnaké podmienky
ako boli ponúknuté žalovanému a jedine za týchto podmienok, t.j. za podmienok odkúpenia aj zvyšných
49 pozemkov. Táto ponuka sa nemôže zmeniť Ak žalobkyňa využila svoje právo a žiada odkúpenie len
dvoch podielov, ide z jej strany len o akýsi protinávrh novej kúpnej zmluvy za nových podmienok. Takže
si žalobkyňa uplatňuje práva z protinávrhu a na to žiadal žalovaný, aby súd neprihliadal. Protinávrh

nie je povinný pôvodný spoluvlastník prijať. A preto nemožno k tomu ani žalovaného zaviazať. Podľa
žalobkyne argumentácia žalovaného nemá oporu v hmotnom práve, pretože v danom prípade ponuka
žalobkyni nebola daná vôbec. Podielového spoluvlastníka nemožno nútiť spôsobom aký žiada žalovaný,
aby nadobúdal nehnuteľnosti, ktoré nechce.7. Súd v veci pokračoval v pojednávaní dňa 02.04.2025, kde vypočul svedkov D. D. a B. D..

8. Podaním doručeným súdu dňa 09.04.2025 sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že výzva na uplatnenie
si predkupného práva je v skutočnosti návrh kúpnej zmluvy vystavený odstupujúcim spoluvlastníkom,
ktorý je adresovaný zostávajúcemu spoluvlastníkovi. Stanoviť rozsah predmetu tohto návrhu je výlučne
v dispozícii odstupujúceho spoluvlastníka. Zostávajúci spoluvlastník má v tomto prípade právo iba na
dve veci, a to tento návrh kúpnej zmluvy odstupujúceho, a to tento návrh kúpnej zmluvy odstupujúceho

spoluvlastníka prijať v celosti so všetkými jeho náležitosťami a podmienkami, a teda uplatniť si
predkupné právo, alebo ho odmietnuť. Uplatnenie si predkupného práva zo strany zostávajúceho, je
teda v skutočnosti akceptáciou, prijatím návrhu kúpnej zmluvy zostávajúcim spoluvlastníkom, ktorý mu
bol adresovaný zo strany odstupujúceho (pôvodného) spoluvlastníka. V prípade, ak by zostávajúci
spoluvlastník tento návrh neprijal v celosti, ale chcel by niečo v ňom zmeniť, jednalo by sa v skutočnosti
o odmietnutie návrhu kúpnej zmluvy odstupujúceho spoluvlastníka (to znamená neuplatnenie si

predkupného práva) a o vytvorenie protinávrhu kúpnej zmluvy zo strany zostávajúceho spoluvlastníka
adresovaného odstupujúcemu spoluvlastníkovi. Odstupujúci spoluvlastník však v takomto prípade nie
je protinávrhom zostávajúceho spoluvlastníka viazaný a keďže zo strany zostávajúceho spoluvlastníka
došlo k odmietnutiu návrhu kúpnej zmluvy – čiže odmietnutiu výzvy na uplatnenie si predkupného
práva a predloženiu protinávrhu odstupujúci spoluvlastník je oprávnený podiel previesť na tretiu osobu.

Práva zostávajúceho spoluvlastníka spojené s jeho predkupným právom priamo a bezprostredne
definujú aj jeho práva, ktoré mu vyplývajú z porušenia predkupného práva. Porušením predkupného
práva zostávajúcemu spoluvlastníkovi nevznikajú väčšie práva, aké mu vplývali z predkupného práva.
V prejednávanom prípade sú iba adresované voči inej osobe ako odstupujúcemu spoluvlastníkovi,
sú smerované voči nadobúdateľovi, ale majú totožný, identický rozsah, aký mali voči odstupujúcemu

spoluvlastníkovi. Žalobkyňa sa teda podanou žalobou nedomáha nahradiť vôľu žalovaného tak,
aby došlo k uplatneniu práv vyplývajúcich z predkupného práva, ktoré mala voči odstupujúcemu
spoluvlastníkovi, ale domáha sa toho, aby súd nahradil vôľu žalovaného akceptovať jej protinávrh
k pôvodnému predkupnému právu. A toto právo žalobkyňa nikdy nemala, nakoľko takýto protinávrh by
nikdy odstupujúci spoluvlastník nebol povinný prijať a nebol by ním nikdy viazaný. Ak by si žalobkyňa

uvedomila chybu svojho žalobného návrhu a chcela by to odstrániť, žalovaný opakovane vzniesol
námietku premlčania. Žalovaný ďalej namietal neoprávnenosť žaloby aj v tej časti, kde žalobkyňa
žiada nahradiť vôľu žalovaného k výške spoluvlastníckeho podielu 3/6 z celku. Z výpovede svedkov
– zostávajúcich spoluvlastníkov jednoznačne vyplynulo, že žalobkyni, v rozpore s jej tvrdením, nikdy
nevyjadrili vôľu vzdania sa svojho predkupného práva voči žalovanému v jej prospech a nesúhlasia

s tým, aby si žalobkyňa uplatňovala svoj nárok vo výške spoluvlastníckeho podielu 3/6 z celku.

9. Podaním doručeným súdu dňa 04.05.2025 žalobkyňa uviedla, že z výpovedi svedkov na pojednávaní
dňa 02.04.2025 je zrejmé, že prevody mohli byť špekulatívne, pričom mohla byť pôvodná vlastníčka
uvedená pri predaji do omylu, avšak žalobkyňa rešpektuje, že otázka domáhania sa príslušných práv

je výsostným právom na strane danej osoby. So závermi vyjadrenia žalovaného sa nestotožňuje,
nakoľko jeho právna argumentácia odporuje podstate zákona, a to najmä príslušného ustanovenia ktoré
má chrániť podielových spoluvlastníkov pred relatívne neplatným prevodom, resp. ďalším drobením
podielov na nehnuteľnosti. Jednoduché zamietnutie žaloby bez toho, aby bol reflektovaný alternatívny
petit žaloby zo dňa 24.01.2023, teda podľa žalobkyne nie je na mieste. Zároveň požiadala, aby súd

konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

10. Na pojednávaní dňa 16.05.2025 žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tým, že k prevodu na p. H. prišlo
špekulatívne. On sám párkrát túto pani navštívil, rozprával sa s ňou a jej manželom, na prevody nijako
netlačili. Právom záverečnej reči sa žalovaný pridržal svojho písomného podania doručeného súdu dňa

09.04.2025 ako aj ostatných písomných podaní a ústnych prednesov.

11. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, svedeckými výpoveďami svedkov a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

12. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. súd zistil, že nehnuteľnosti na ňom zapísané:
pozemok parcela reg. „E.“ parc. č. X/X o výmere XXX m2, druh pozemku lesný pozemok a okrem iných
parcela registra „E“ parc. č. XX o výmere XXXX m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast (pozemok
umiestnený mimo zastavaného územia obce) je v spoluvlastníctve žalovaného v podiele X/X, D. D.v podiele X/X, B. D. 1/6 a žalobkyne v podiele X/X. Titulom nadobudnutia žalovaného bola Kúpna zmluva
G./XXXX, právopl. 28.01.2020, podiel o veľkosti X/X – XX/XXXX.

13. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2020 súd zistil, že ju uzavreli ako predávajúci F. H., C. D. a ako
kupujúci žalovaný.

14. Podľa čl. I bod 1.1 Kúpnej zmluvy predávajúci je vlastníkom nasledovných nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX I. XXXX v katastrálnom území A.

v podieloch určených v predmetnom článku Kúpnej zmluvy.

15. Podľa čl. III bod 3.1 Kúpnej zmluvy predávajúci predáva kupujúcemu nehnuteľnosti uvedené v čl.
I bod 1.1 tejto Zmluvy za zmluvnú kúpnu cenu dohodnutú vo výške 23.405 Eur.

16. Z výzvy zo dňa 18.01.2023 súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného, konštatujúc, že prevodom

podielu na žalovaného došlo k porušeniu predkupného práva, na uskutočnenie ponuky na predaj
pozemkov podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to najneskôr do 23.01.2023. Výzva bola
doručená dňa 20.01.2023.

17. Z výpisov z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX

z katastrálneho územia A. súd zistil, že nehnuteľnosti tam uvedené sú v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne a iných spoluvlastníkov.

18. Z výsluchu svedka D. D. súd zistil, že pani H. je jeho sesternica. On so súrodencami a s p. H., ktorá
je jeho sesternica sa moc nestýkajú. Asi 2 – 3 roky dozadu sa svedok dozvedel, p. H. mu to povedala,

že pozemky predala omylom tejto spoločnosti. Ona vtedy predala všetky pozemky v chotári, pretože
potrebovala peniaze, lebo sa starala o svoju chorú mamu. Avšak tieto dva pozemky predať nechcela
a omylom ich previedla. Išla vraj potom za p. J. a on bol vraj ochotný jej tieto pozemky vrátiť. Ona ale asi
zrejme nemala už peniaze, ktoré by mu vrátila, pretože mala aj postihnutého manžela a nepracovala,
pretože sa starala o mamu. Svedok s ňou rozprával len jedenkrát a ďalej nevie ako to dopadlo. Svedok

uviedol, že pred predajom nebol oslovený nikdy. On sa o tom dozvedel až po tom predaji. Na otázku
či mal ako podielový spoluvlastník záujem uplatňovať si predkupné právo uviedol, že vtedy o tom ani
nevedel, čiže nemal. Ale teraz, keď nad tým uvažuje, tak keď ona mala X/X, mohol mať z toho on X/X
a jeho brat B. tiež mohol mať X/X. Na otázku či si spomína, či dal žalobkyni súhlas, aby si uplatňovala
nároky aj za neho svedok uviedol, že nie, oni sa rozprávali len raz. Oni sa vôbec nestretávajú. Na otázku

či sa dohodol so žalobkyňou, že môže v tomto spore získať všetky X/X aj za neho uviedol, že nie, oni
sa nerozprávajú. Myslí si, že by bolo spravodlivé, keby každý z toho mal svoj podiel.

19. Z výsluchu svedka B. D. súd zistil, že F. H. je jeho sesternica a suseda. O uzavretí predmetnej kúpnej
zmluvy nevedel, nevedel, že predala nejaké pozemky, ale vie o tom, že mala chorú mamu a peniaze

sa jej zišli. Pred predajom oslovený nebol. Ohľadom transakcie predaja so žalobkyňou nekomunikoval
a v poslednej dobe s ňou nekomunikuje vôbec. Na otázku čo dal žalobkyni súhlas, aby si uplatňovala
nároky aj za neho uviedol, že nie, nebol oslovený takže komunikovať nemohli. Nie je pravda že by mal
žalobkyni povedať, že sa vzdáva svojho predkupného práva a že si môže žalobkyňa uplatňovať celé
3/6 sama.

20. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

21. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

22. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť,

musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po
ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.23. Podľa § 606 Občianskeho zákonníka Kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú
niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky
ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.

24. Spoluvlastníkovi, ktorý chce svoj podiel previesť na osobu inú ako osobu jemu blízku, vzniká podľa
§ 140 Občianskeho zákonníka povinnosť ponúknuť podiel najprv ostatným spoluvlastníkom. Podľa
§ 605 Občianskeho zákonníka musí ponuka urobená v rámci predkupného práva obsahovať všetky
podmienky, za ktorých spoluvlastník ponúka svoj podiel na predaj, čo znamená oznámenie nielen

podstatných náležitostí kúpnej zmluvy (t. j. predmet kúpy a kúpna cena), ale aj všetkých ostatných
podmienok, za ktorých má dôjsť k prevodu. Nedoručenie ponuky všetkým podielovým spoluvlastníkom
je nutné považovať za nesplnenie ponukovej povinnosti. Ak je ostatných spoluvlastníkov viac, zákon
preferuje dohodu spoluvlastníkov o výkone predkupného práva. Pokiaľ k takejto dohode nedôjde,
podieloví spoluvlastníci majú právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti
vlastných podielov. Dohodu o výkone predkupného práva môžu po vykonaní ponuky ohlásením všetkých

podmienok uzavrieť všetci oprávnení spoluvlastníci. Keďže v tomto prípade nejde o hospodárenie
so spoločnou vecou, princíp majority sa uplatňovať nebude. Za porušenie povinnosti povinného
z predkupného práva možno považovať najmä prípady, kedy voči ostatným spoluvlastníkom vôbec
nedošlo k urobeniu ponuky, alebo kedy ponuka síce bola urobená, no za nevýhodnejších podmienok,
než za akých bol podiel neskôr scudzený alebo bol podiel prevedený na záujemcu pred uplynutím

lehoty na prijatie ponuky. V prípade porušenia povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka má
oprávnený spoluvlastník právo a) dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a
Občianskeho zákonníka, b) domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil podiel povinnej osoby, alebo c) si predkupné právo
ponechať voči budúcemu nadobúdateľovi.

25. V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila svoj nárok podľa § 140 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom svoj nárok vyvodzovala z tvrdenej skutočnosti, že
žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa 08.01.2020 nadobudol nehnuteľnosti označené v žalobe od pôvodnej
spoluvlastníčky p. F. H. bez toho, aby pôvodná spoluvlastníčka splnila svoju povinnosť voči žalobkyni

ako podielovej spoluvlastníčke podľa § 140 Občianskeho zákonníka, a to pred prevodom ponúknuť
svoj spoluvlastnícky podiel na kúpu žalobkyni, a teda uzavretím Kúpnej zmluvy došlo k porušeniu
predkupného práva žalobkyne. Žalobkyňa zvolila spôsob domáhania sa ochrany svojho porušeného
predkupného práva podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to žiadať sa od žalovaného
nahradenie prejavu jeho vôle na uskutočnení ponuky voči žalobkyni na predaj predmetného podielu za

rovnakých podmienok, ako ho nadobudol od pôvodnej spoluvlastníčky. Žalobkyňa žalovaného oslovila
a požiadala ho o uskutočnenie takejto ponuky, žalovaný však ponuku neuskutočnil. Obrátila sa teda
podanou žalobou na príslušný súd.

26. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzavretí kúpnej

zmluvy, ktorej predmetom bude podiel o veľkosti X/X-XXXX z celku (podiel, ktorý bol predmetom
prevodu z pôvodnej spoluvlastníčky na žalovaného) in eventum žiadala nahradiť prejav vôle žalovaného
na uzavretí zmluvy, ktorej predmetom bude podiel o veľkosti 1/6-tina z celku (teda pomerná časť
prevedeného podielu pripadajúca na žalobkyňu).

27. Eventuálny žalobný návrh je návrh, ktorý žalobca formuluje popri inom, primárnom žalobnom
návrhu, pričom žalobca žiada o eventuálnom petite rozhodnúť pre prípad, že súd primárny žalobný
návrh zamietne. Ak súd primárnemu žalobnému návrhu vyhovie, o eventuálnom žalobnom návrhu
nerozhoduje. V hmotnoprávnej rovine vzniká eventuálny petit v situácii, keď napríklad nie je možné
uspokojiť primárny nárok alebo ak primárny nárok vôbec nevznikol. Eventuálnym petitom žalobca

požaduje splnenie
určitej povinnosti, resp. prisúdenie určitého plnenia (primárny petit) s tým, že ak tento prvý (primárny
petit) bude zamietnutý (napr. pre nemožnosť splnenia), súčasne žalobca požaduje, aby bolo rozhodnuté
o druhom (eventuálnom) petite. Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, že súd
nemôže vyhovieť obom žalobným petitom a nemá ani možnosť voľby medzi nimi, pretože o eventuálnom

petite rozhoduje až vtedy, ak primárny petit neprichádza do úvahy (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/68/2014).28. V danej veci ako prvé sa súd považuje za potrebné vyjadriť k žalovaným vznesenej námietke
premlčania, ktorú žalovaný uplatnil pre prípad, že by žalobkyňa žiadala zmenu žaloby. Súd v tejto
súvislosti uvádza, že žalobkyňa počas konania žalobu nezmenila. Súd tak rozhodoval o žalobe v jej

pôvodnom znení. Vklad vlastníckeho práva žalovaného na základe predmetnej Kúpnej zmluvy bol
povolený dňa 28.01.2020. Žalobu žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu dňa 25.01.2023, t.j. v rámci 3
ročnej premlčacej doby. Žalobu žalobkyňa teda podala včas. Námietka premlčania vznesená zo strany
žalovaného je teda nedôvodná.

29. Žalovaný počas konania uviedol, že nepopiera tvrdenie žalobkyne o tom, že k porušeniu povinnosti
pôvodného spoluvlastníka ponúknuť na odkúpenie spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom
došlo. Súd tak mal za nesporné, že pred predmetným predajom spoluvlastníckeho podielu p. H. ako
pôvodnej spoluvlastníčky žalovanému, k ponuke v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka ani voči
žalobkyni, ani voči zvyšným spoluvlastníkom p. B. D. a p. D. D. nedošlo vôbec. Ponuka zo strany
pôvodnej spoluvlastníčky nebola urobená žiadna.

30. Žalovaný však namietal, že predmetnou Kúpnou zmluvou predávajúca pôvodná spoluvlastníčka
previedla na neho podiely k spolu 51 pozemkom, pričom predmetom žaloby je nahradenie prejavu
vôle na prevode len dvoch z nich: a) pozemku parcely registra „E.“ s parcelným číslom X/X o výmere
XXX m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, b) pozemku parcely registra „F.“ s parcelným číslom

XX o výmere X.XXX m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nemá
možnosť nijak moderovať ani zmeniť podmienky, za akých bol podiel predaný od spoluvlastníka tretej
osobe – žalovanému. Podstatou predkupného práva podľa žalovaného je možnosť spoluvlastníka na
ponuku pôvodného spoluvlastníka reagovať (akceptovať ju takú aká je, alebo ju odmietnuť) a nie ju
meniť. Akákoľvek zmena v prijatí alebo neprijatí ponuky by znamenala nie využitie predkupného práva,

ale návrh novej kúpnej zmluvy z jeho strany voči pôvodnému spoluvlastníkovi. Neprijatie ponuky na
prednostné spoluvlastnícke podiely neznamená podľa žalovaného využitie predkupného práva, ale jeho
odmietnutie. Iný výklad predkupného práva by podľa žalovaného bolo uplatnenie práva zneužívajúcim
spôsobom, pretože by pôvodný spoluvlastník nemohol predať všetko tretej osobe, pretože jeho
spoluvlastník by si uplatnil predkupné právo iba na časť predmetu kúpy. Potláčalo by to právom

chránené záujmy pôvodného spoluvlastníka. Pôvodný spoluvlastník totiž previedol svoje podiely na 51
nehnuteľnostiach a takýto výklad by nezohľadňoval situáciu, že možno kupujúci mal záujem o všetky
nehnuteľnosti ako balík a ak by si spoluvlastník uplatnil predkupné právo len voči dvom, mohol by
sa natoľko zmeniť predmet záujmu kupujúceho, že by od pôvodného spoluvlastníka zvyšné podiely
nekúpil, čo by jednoznačne znamenalo obmedzenie pôvodného spoluvlastníka v nakladaní s jeho

spoluvlastníckym podielom.

31. S takouto interpretáciou výkonu práva na ochranu pred porušením predkupného práva ostávajúceho
spoluvlastníka sa však súd nestotožnil. Podstatou predkupného práva podľa § 140 Občianskeho
zákonníka je ochrana vzájomných vzťahov podielových spoluvlastníkov, ktorej zmyslom je dosiahnuť

nerušenú správu a hospodárenie s vecou, ktorá spoluvlastnícky patrí viacerým osobám. Ak sa niektorý
zo spoluvlastníkov rozhodne svoj spoluvlastnícky podiel predať/previesť (okrem prevodu blízkej osobe)
je povinný tento svoj spoluvlastnícky podiel ponúknuť najskôr na predaj, resp. odkúpenie ostatným
svojím spoluvlastníkom. Cieľom tohto inštitútu je umožniť ostávajúcim spoluvlastníkom, v prípade, ak
nemajú záujem o to, aby do spoluvlastníckeho vzťahu s nimi vstúpil tretí subjekt, aby vykúpili ustupujúci

podiel a zabránili tým prípadnej nežiadúcej situácii, a to možným problémom v pokojnom hospodárení
so spoločnou vecou tým, že bude možno ťažšie dosiahnuť konsenzus. Keďže v prejednávanej veci
boli predmetom prevodu spoluvlastnícke podiely ustupujúcej spoluvlastníčky k 51 pozemkom, žalovaný
tvrdil, že tým, že si žalobkyňa uplatnila predkupné právo len voči dvom z nich, nedošlo k relevantne
uplatnenému nároku z porušenia predkupného práva, pretože obsah predkupného práva žalobkyne

je tvorený tým, čo pôvodný spoluvlastník na predaj skutočne ponúkol. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa
uplatnením si predkupného práva len v prípade dvoch pozemkov v podstate uskutočnila protinávrh,
resp. nový návrh na uzavretie zmluvy a odmietla ponuku pôvodnej spoluvlastníčky. V prvom rade
tu však súd poukazuje na medzi stranami nespornú skutočnosť, a to, že v danej veci k žiadnej
ponuke zo strany pôvodnej spoluvlastníčky voči žalobkyni na odkúpenie podielov na dvoch alebo na

51 pozemkoch nedošlo. Pôvodná spoluvlastníčka p. H. neponúkla žiadny zo svojich spoluvlastníckych
podielov žalobkyni pred prevodom na žalovaného na kúpu a svoje podiely jednoducho na žalovaného
previedla. Nemožno tak hovoriť o tom, že tým, že žalobkyňa jej ponuku neprijala, resp. bola by prijala len
v časti dvoch pozemkov, že by tým menila obsah ponuky pôvodnej spoluvlastníčky tak, ako to uvádzalžalovaný. Za danej skutkovej situácie aká v konkrétnej veci nastala, a to, že ponuka na kúpu podielov
nebola daná vôbec, žalobkyňa nemala akú ponuku meniť, resp. moderovať vo vzťahu k pôvodnej
spoluvlastníčke. Výkladom, ktorý preferoval žalovaný, by sa žalobkyňa ocitla v situácii, kedy nesporne

došlo k porušeniu jej predkupného práva, pretože povinnosť ponuky splnená nesporne nebola, avšak
žalobkyňa by v prípade, ak by nemala záujem odkúpiť všetkých 51 pozemkov, ktoré mala v úmysle
predať pôvodná spoluvlastníčka, musela by sa zmieriť s tým, že došlo k porušeniu zákona, avšak nemá
možnosť sa domôcť nápravy. Uvedený výklad je však podľa súdu nesprávny. Netreba opomínať, že hoci
bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou aj pri ostatných pozemkoch,

ktoré boli predmetom prevodu, každý z predmetných pozemkov je samostatnou vecou spôsobilou na
prevod. Súd je toho názoru, že žalobkyňa sa mohla slobodne rozhodnúť, v ktorej časti sa bude domáhať
ochranyjejporušenéhopredkupnéhopráva.Žalobkyňamohlaslobodneuplatniťsvojeprávovyplývajúce
z porušeného predkupného práva vo vzťahu aj len k dvom pozemkom. Žalobkyňa má nárok žiadať
nahradiť prejav vôle žalovaného na prevode aj len týchto dvoch pozemkov, ktoré boli súhrnne na
žalovaného prevedené. Súd je názoru, že aj v prípade, ak by bola ponuka zo strany odstupujúcej

spoluvlastníčky voči žalobkyni vykonaná a keby žalobkyni odstupujúca spoluvlastníčka aj ponúkla na
predaj všetky spoluvlastnícke podiely (k 51 pozemkom) a žalobkyňa by trvala na svojom záujme len
o dva z nich, odstupujúca spoluvlastníčka by mala možnosť buď kúpnu zmluvu na tieto dva pozemky so
žalobkyňouuzavrieť(pretožebymedzinimivznikolkonsenzusoprevodetýchtodvochpozemkov),alebo
sa rozhodnúť svoj spoluvlastnícky podiel na tých to dvoch pozemkoch si ponechať a predať len pozemky,

kde žalobkyňa svoje predkupné právo nemala záujem využiť. V každom prípade, ak by žalobkyňa
v prípade riadnej ponuky prejavila záujem o ponúknutý podiel na týchto dvoch pozemkoch, nemala
by odstupujúca spoluvlastníčka právo tieto previesť na tretiu osobu, bez toho, aby porušila predkupné
právo žalobkyne. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného, že odstupujúci spoluvlastník by
bol obmedzovaný na svojich právach, pretože ak by chcel predať napríklad všetkých 51 pozemkov

a žalobkyňa by mala záujem len o dva z nich, nemusel by byť potom schopný zvyšných 49 pozemkov
riadne predať, pretože odstupujúci spoluvlastník si musí byť vedomý toho, že jeho vlastníctvo nie je
výlučné a že je vo vlastníckom vzťahu s ostatnými spoluvlastníkmi a teda je viazaný predkupným
právom ostatných spoluvlastníkov, ktoré vzniká priamo zo zákona spolu s vznikom spoluvlastníctva.
Takýmto výkladom, aký prezentuje žalovaný by mohlo ľahko dôjsť k obchádzaniu ponukovej povinnosti

odstupujúceho spoluvlastníka, pretože by stačilo odstupujúcemu spoluvlastníkovi ponúknuť na kúpu
ostatným spoluvlastníkom celý „balík“ svojich podielov a ak by ostatní spoluvlastníci nemali o ostatné
pozemky/podielyzáujembolibyvsituácii,žebyporušeniepredkupnéhoprávamuselilenakceptovať.Na
situácii nič nemení ani to, že v tomto prípade žalobkyňa je spoluvlastníčkou aj pri ostatných pozemkoch.
Súd je ďalej toho názoru, že aj keď bol predmetom Kúpnej zmluvy prevod podielov k 51 pozemkom, za

situácie, keď netvoria funkčný celok (čo v konaní nebolo tvrdené ani zo strany žalovaného ani zo strany
žalobkyne), je možné takúto listinu (zmluvu) považovať za prejav viacerých oddeliteľných právnych
úkonov, teda aj z tohto dôvodu je možné konštatovať, že žalobkyňa má nárok požadovať prevod len
niektorých z nich. Keďže predmetom kúpnej zmluvy bol prevod podielov k viacerým pozemkom, podľa
súdu je potrebné na to nazerať tak, že išlo o viaceré samostatné podielové spoluvlastníctva, kde takýmto

úkonom (Kúpnou zmluvou zo dňa 08.01.2020) došlo k porušeniu každého jedného predkupného práva,
ktoré vyplývalo žalobkyni samostatne z každého jednotlivého podielového spoluvlastníctva k tomu-
ktorému pozemku. Žalobkyňa má právo sa slobode podľa svojej vôle rozhodnúť, ktorého porušenia
predkupného práva sa bude dovolávať.

32. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že predkupné právo žalobkyne porušené bolo a je daný
jej nárok domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy.

33. Žalobkyňa vymedzila žalobný petit eventuálne a žiadala nahradiť prejav vôle žalovaného na prevode
podielu o veľkosti 3/6-tiny, čo predstavovalo celý prevedený podiel, pretože tvrdila, že podiel ostatných

spoluvlastníkov p. B. D. a p. D. D. k jej podielu prirástol a má právo domáhať sa odkúpenia podielu
aj v časti pripadajúcej na nich. Ak by sa súd s uvedenou argumentáciou nestotožnil, žiadala žalobkyňa
nahradiť prejav vôle žalovaného na prevode podielu o veľkosti 1/6-tina, ktorý predstavuje pomernú
časť prevedeného podielu prislúchajúcu k podielu žalobkyne (podiel žalobkyne na predmetných
nehnuteľnostiach je 1/6-tina).

34. V zmysle § 140 druhá veta Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone
predkupnéhopráva,majúprávovykúpiťpodielpomernepodľaveľkostipodielov.Žalobkyňapoukazovala
na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 603/2008, Rc 75/2010 a 22Cdo 2358/2010, v zmyslektorých judikatúra v Českej republike zaujala názor, že ak ostatní obídení spoluvlastníci dajú najavo, že
nechcú využiť svoje predkupné právo, prirastie podiel pripadajúci na nich k podielu spoluvlastníka, ktorý
svoje predkupné právo využiť chce, resp. sa chce domáhať ochrany pred porušením jeho predkupného

práva. S touto argumentáciou sa súd nestotožňuje najmä s poukazom na rozhodovaciu činnosť
najvyšších súdnych autorít v SR, a to najmä s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/91/2008, 6Cdo 83/2021, 7Cdo 183/2021, ktoré v záujme právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2 CSP je
súd povinný rešpektovať. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že ak sa podieloví spoluvlastníci, ktorých
predkupné právo bolo porušené, chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov

z predkupného práva, musia sa dohodnúť o výkone predkupného práva (§ 140 veta druhá Občianskeho
zákonníka). Predpokladom úspešnosti žaloby, ktorou sa jeden z viacerých spoluvlastníkov, ktorých
predkupné právo bolo porušené, domáha, aby bol rozsudkom súdu nahradený prejav vôle žalovaného
ponúknuť mu v celosti na predaj ním nadobudnutý spoluvlastnícky podiel (§ 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), je preto preukázanie existencie dohody všetkých oprávnených spoluvlastníkov, obsah ktorej
zodpovedá požiadavke uplatnenej žalobou. Z vykonaného dokazovania súd jednoznačne zistil, že

obídení spoluvlastníci B. D. a D. D., ktorí v konaní vypovedali ako svedkovia, neboli zo strany žalobkyne
oslovení, aby sa o výkone ich predkupného práva dohodli a jasne uviedli, že k dohode so žalobkyňou
v zmysle § 140 druhá veta Občianskeho zákonníka nedošlo, pretože s ňou ani nekomunikovali ani
nekomunikujú. Svedok D. D. dokonca sám uviedol, že ak by o prevode vedel, žiadal by, aby časť
podielu bola prevedená aj na neho. V konaní tak bolo jednoznačne preukázané, že ostatní obídení

spoluvlastníci sa so žalobkyňou nedohodli, že má právo žiadať nahradenie prejavu vôle na prevode
celej časti podielu a nie len na jej prislúchajúcej časti. Nečinnosť ostatných obídených podielových
spoluvlastníkov nemožno vykladať tak, že súhlasia výslovne s tým, že žalobkyňa si bude uplatňovať
nároky z porušeného predkupného práva aj za nich. V zmysle vyššie uvedenej judikatúry tak, keďže
nebolo v konaní preukázané, že by sa obídení spoluvlastníci dohodli tak, že žalobkyňa má právo žiadať

nahradenie prejavu vôle na prevod celého podielu, má súd za to, že žaloba žalobkyne v časti primárneho
petitu je nedôvodná a žalobkyňa má nárok sa domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného na prevode
len pomernej časti predmetného podielu, a to v podiele o výške X/X-XXXX (prevedený podiel bolo vo
výške X/X-XXXX, žalobkyňa a ostatní dvaja spoluvlastníci majú podiel každý vo výške 1/- tina; pomerná
časť,ktorúježalobkyňaoprávnenážiadaťaktorápripadánaňujepodieloveľkostiX/X-XXXX).Pretosúd

primárny petit žalobkyne zamietol a vyhovel žalobe v časti eventuálneho petitu, a teda nahradil prejav
vôle žalovaného na uzavretí kúpnej zmluvy, ktorou prevedie podiel o veľkosti X/X-XX na žalobkyňu.

35. Pokiaľ ide o kúpnu cenu uvedenú v znení kúpnej zmluvy, na ktorej žiadala žalobkyňa nahradiť
prejav vôle žalovaného, žalobkyňa uviedla kúpnu cenu za prevod podielu o veľkosti 1/6-tina vo výške

263,52 Eur. V predmetnej Kúpnej zmluve zo dňa 08.01.2020 bola kúpna cena za všetky pozemky
určená spoločne, a to v sume 23.405 Eur, pričom bola kúpna cena rozdelená na dve časti, a to
prvú vo výške 10.000 Eur, ktorú bol povinný žalovaný uhradiť kupujúcemu prevodom na jeho účet
v deň odovzdania podpísanej zmluvy kupujúcemu s overenými podpismi a druhú časť vo výške 13.405
Eur, ktorú bol povinný žalovaný zaplatiť predávajúcemu do piatich pracovných dní odo dňa doručenia

právoplatného rozhodnutia Okresného úradu D., katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. Kúpna cena inak v zmluve rozdelená nebola napriek tomu,
že predmetom bolo 51 pozemkov druhu orná pôda, trvalý trávnatý porast a jeden pozemok druhovo
označený ako lesný pozemok. Pri prepočte kúpnej ceny vzhľadom na celkovú prevádzanú výmeru
predmetných pozemkov (pri sčítaní celkovej výmery pozemkov po zohľadnení podielu na nich, ktorý

bol predmetom prevodu) bolo možné určiť, že kúpna cena bola v zmluve dohodnutá vo výške 0,48
Eur za 1m2. Keďže žalobkyňa žiadala nahradiť prejav vôle na prevode dvoch pozemkov – prvého
o výmere XXX m2 a druhého o výmere X.XXX m2 a prevádzal sa podiel X/X-XXXX, cena určená
ako: 834 m2 + 2460 m2 = 3294 m2 : 6 = 549 m2 x 0,48 Eur/ 1 m2 = 263,52 Eur je určená správne.
Súd v tejto súvislosti uvádza, že skutočnosť, že kúpna cena pri napadnutej kúpnej zmluve bola určená

spoločne za všetkých 51 pozemkov, pričom žalobkyňa žiadala nahradiť prejav vôle žalovaného na
prevode len dvoch z nich nemôže byť sama osebe prekážkou vyhoveniu takejto žalobe. Takto určené
podmienky kúpnej ceny zodpovedajú ponuke a situácii, za ktorej žalovaný predmetné pozemky odkúpil.
Je zrejmé, že vo všeobecnosti by mohla byť kúpna cena určená samostatne pre ornú pôdu, lesný
pozemokalebotrvalýtrávnatýporast,avšakužsamotnézmluvnéstranypôvodnejkúpnejzmluvyprejavili

vôľu určiť kúpnu cenu jednotne pre všetky pozemky. Z takejto vôle možno vyvodiť aj podmienky, za
akých má titulom porušeného predkupného práva žalovaný ponúknuť žalobkyni predmetné pozemky
naspäť na kúpu. Navyše súd podotýka, že žiadna zo strán sporu ani netvrdila, že by cena pozemkov
mala byť určená vzhľadom na druh pozemku rôzne. Súd mal teda za to, že žalobkyňou určené zmluvnépodmienky uvedené v návrhu kúpnej zmluvy sú rovnaké, za akých podiel nadobudol žalovaný. Pokiaľ
žalovaný uvádzal, že žalobkyňa by mala byť povinná zaplatiť prípadne kúpnu cenu za prevádzaný
podiel spôsobom, akým ju zaplatil žalovaný, teda vyššie uvedené rozdelenia na dve časti, súd uvádza,

že rôzna lehota splatnosti kúpnej ceny, neznamená, že nie sú dodržané rovnaké podmienky prevodu
ako v prípade prevodu na žalovaného. Lehota 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu
vlastníckeho práva kupujúceho nie je možné považovať za odlišnú podmienku, ktorá by mohla byť
dôvodom na zamietnutie žaloby.

36. Na záver sa súd zaoberal skutočnosťou, ako uviedol v doplnení svojho predbežného právneho
posúdenia na pojednávaní dňa 16.05.2025, či na daný spor dopadá zákon č. 180/1995 Z.z.
o zákaze drobenia poľnohospodárskej pôdy, a to najmä jeho § 23 a 24, vzhľadom na to, že jeden
z prevádzaných pozemkov, ku ktorého prevodu sa má nahradiť prejav vôle žalovaného je umiestnený
mimo zastavaného územia obce a ide o druh pozemku trvalý trávnatý porast, teda o poľnohospodársku
pôdu.Kuvedenémuposúdeniusúdviedlaskutočnosť,žepovykonanomdokazovaní,najmäpovýsluchu

svedkov v predmetnom konaní, zistil, že žalobkyňa sa výslovne s ostatnými ostávajúcimi spoluvlastníkmi
na výkone svojho predkupného práva nedohodla a má teda nárok žiadať nahradenie prejavu vôle
žalovanéhonaprevodelenčastiprevedenéhopodielu,atonamiestoprevedenéhopodieluvovýške3/6-
tiny, má právo žiadať ponuku na kúpu pomernej časti podielu vo veľkosti 1/6-tina. Teda podiel 3/6-tiny
bude rozdelený na 1/6-tinu, ktorú žalovaný prevedie na žalobkyňu a 2/6-tiny, ktoré ostanú žalovanému.

V tomto smere však súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/68/2022 zo
dňa 31.03.2025 v ktorom sa dovolací súd zaoberal právnou otázkou – otázkou aplikácie ustanovení
zákona č. 180/1995 Z.z. o zákaze drobenia pozemkov vo vzťahu k právo (o nahradenie prejavu vôle)
vyplývajúceho z porušenia predkupného práva. Dovolací súd tu dospel k záveru, že súdy nižších
inštancií nesprávne aplikovali ustanovenia týkajúce sa zákazu drobenia pozemkov (§ 21 až § 24 z.č.

180/1995 Z.z.) aj vo vzťahu k právam vyplývajúcim z porušenia predkupného práva, tak ako ich má
na mysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ustálená súdna prax Najvyššieho súdu SR, a to
spôsobom odôvodňujúcim záver o prílišnom extenzívnom a formalistickom výklade zákona č. 180/1995
Z.z. a zároveň zakladajúcom záver o porušení predkupného práva žalobkyne na súdnu ochranu podľa
čl.46 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru dovolacieho súdu ustanovenie zákona ľ. 180/1995 Z.z.

týkajúce sa zákazu drobenia pozemkov nemožno chápať tak, že absolútne zakazujú akékoľvek drobenie
pozemkov nad zákonom stanovený limit a v uvedenom smere ukladajú všetkých štátnym orgánom
konať tak, aby k drobeniu nedošlo. Z ustanoveného zákazu drobenia pozemkov obsahuje dotknutý
právny predpis viacero výnimiek a pripúšťa situáciu, že na základe právneho úkonu môže vzniknúť
spoluvlastnícky podiel, ktorý je v rozpore so stanovenými podmienkami tohto zákona, v ktorom prípade

je štát oprávnený podať návrh na určenie jeho neplatnosti, pričom v tomto konaní pred súdom a pri
samotnom podaní návrhu je zastúpený prokurátorom. Z toho dôvodu bol dovolací súd názoru, že súd
konali nad zákonom stanovený rámec a žalobkyňa v danej veci zvolila správny typ žaloby v súvislosti
s namietaným porušením predkupného práva. S poukazom na toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
súd teda posúdil, že aplikácia ustanovení § 21 až 24 zákona č. 180/1995 Z.z. na daný spor by bola

prílišným formalistickým výkladom týchto ustanovení. Súd tiež v neposlednom rade poukazuje a to,
že pozemok parcela registra „F.“, parc. č. XX druh pozemku trvalý trávnatý porast, ktorej sa uvedené
skutočnosti týkajú, je ako celok vo výmere menšej ako samotná minimálna hranica rozsahu určená
zákonom, t.j. pozemok je celý vo výmere 2460 m2, pričom zákon stanovuje hranicu minimálnej výmery
3.000 m2. Okrem toho opatrenia proti drobeniu pozemkov sa týkajú len vzniku nových pozemkov

alebo nových spoluvlastníckych podielov, netýkajú sa „preskupovania“ už existujúcich spoluvlastníckych
podielov (teda situácií, keď do vlastníckej štruktúry nevstupuje nový spoluvlastník, len si už existujúci
spoluvlastníci medzi sebou prevedú časť ich spoluvlastníckych podielov).

37. Na základe uvedeného mal súd za to, že v konaní bolo preukázané, že predkupné právo žalobkyne

porušené bolo a žalobkyňa riadnym spôsobom uplatnila svoj nárok podľa § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a keďže žalovaný ponuku neuskutočnil, súd nahradil prejav vôle žalovaného na uzavretí
kúpnej zmluvy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila svoj nárok takým spôsobom, že žiadala rozhodnúť o ňou
označenom zloženom petite. V primárnom petite žiadala nahradiť prejav vôle žalovaného na prevode
podielu o veľkosti 3/6-tiny a v prípade, ak súd bude mať za to, že nie je možné o takomto petite
rozhodnúť, žiadala eventuálne nahradiť prejav vôle žalovaného na prevode podielu o veľkosti X/X-
XXXX. Súd v danej veci rozhodol tak, že primárny petit zamietol a vyhovel žalobe v časti eventuálneho

petitu. Z obsahu žalobkyňou označeného petitu je zrejmé, že oba nemohli naraz popri sebe obstáť,
pretože šlo iba o jeden nárok žalobkyne a buď by súd žalobe vyhovel v jednom z nich, alebo by žalobu
v celom rozsahu zamietol. Už pri podaní žaloby žalobkyňou bolo jej cieľom, aby súd vyhovel v aspoň
v jednom žiadanom petite. Súd žalobe v časti eventuálneho petitu vyhovel, preto je toho názoru, že
možnokonštatovaťúspechvsporenastranežalobkyne.Súdpretopriznalnároknanáhradutrovkonania
žalobkyni v rozsahu 100% vo vzťah k neúspešnému žalovanému.

42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučnéhoporiadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,

ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v

takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).