Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 30Cb/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122207366
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Varga
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7122207366.4

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo VINOHRADY Choňkovce, so sídlom
072 63 Choňkovce 250, IČO: 00 197 271, právne zastúpený JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so
sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice proti žalovanému: Východoslovenská energetika, a.s., sídlo: Mlynská
31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI
s.r.o., sídlo: Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09,

IČO: 51 003 848, o zaplatenie 33.216,61 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.05.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy vo výške 33.216,33 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo
sumy 11.113,22 EUR od 22.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 22.103,39 EUR od 21.5.2015 do zaplatenia;
zároveň žiadal náhradu trov konania.
Svoj nárok odôvodnil skutočnosťami, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 19.11.2014 uzavretá
Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE_169_2011_15_VSE
(ďalej len „Zmluva“). V zmysle čl. I Zmluvy, predmetom uvedenej Zmluvy, je záväzok žalobcu dodať

elektrinu žalovanému v zmysle ustanovení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o podpore“ ZoP). Záväzku žalobcu korešponduje záväzok žalovaného odobrať vo vlastnom
mene a na vlastný účet od navrhovateľa elektrinu podliehajúcu § 3 ods.1 písm.b) ZoP a zaplatiť za
ňu určenú cenu a prevziať záväzok zodpovednosti za odchýlku žalobcu v zmysle ustanovení Zákona
o podpore.

Žalobca v súlade so zmluvou vystavil žalovanému faktúru č. 31032015 zo dňa 07.04.2015 za dodanú
elektrinu do DS na straty k 31.03.2015 vo výške 11.113,22 € ; faktúra č. 300420152 zo dňa 06.05.2015
splatnú dňa 20.5.2015 dodanú elektrinu do DS na straty k 30.4.2015 na sumu 22.103,39 € vystavených
v súlade so zmluvnými dojednaniami, zo Zmluvou, a za dodanú elektrinu si vyúčtoval cenu spolu
s doplatkom v zmysle ustanovení Zákona o podpore určeného Cenovým rozhodnutím Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) vydaného žalobcovi.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ako aj následných vyjadreniach s návrhom žalobcu
nesúhlasil; nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný, pretože žalobca nepreukázal splnenie podmienok
na vyplatenie doplatku za skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac roku 2015
v zmysle ustanovení zákona OZE, hlavne včasné splnenie notifikačnej povinnosti v zmysle ust. § 4 ods.
2 písm. c) zákona o OZE, a teda v lehote uvedenej v zákone (do 15.08.2014) nedoručil Oznámenie

priamo žalovanému do jeho dispozičnej sféry.3. Súd prvej inštancie v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 30Cb/149/2015 rozhodol Rozsudkom
zo dňa 4.9.2019, tak, že žalobe (pozri odsek 1.) vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Žalovaný voči uvedenému rozsudku podal odvolanie, o ktorom rozhodoval

odvolací súd, ktorý svojím Rozsudkom zo dňa 29.4.2020, sp. zn. 2Cob/19/2020, potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.. Z uvedeného dôvodu súdne rozhodnutia v danej časti nadobudli
právoplatnosť.

4. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal dovolanie voči právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho
súdu. O dovolaní žalovaného rozhodol dovolací súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Uznesením
zo dňa 28.2.2022, sp. zn. 2Obdo/7/2021, tak, že rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie (Okresnému súdu Košice I) na ďalšie konanie. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.5.2022.

5. Po vrátení veci na ďalšie konanie (po právoplatnom skončení dovolacieho konania – pozri odsek 4.)
bola sporu medzi žalobcom a žalovaným v zmysle zákonných predpisov (Vyhláška MS SR č. 543/2005
Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný
súd a vojenské súdy - § 152 ods. 5) podateľňou súdu prvej inštancie (t. č. Mestský súd Košice) priradená
sp. zn. 30Cb/38/2022 spolu s IČS: 7122202696.

6. Žalovaný podaním z 30.6.2023 podal voči žalobcovi vzájomnú žalobu v zmysle § 147 CSP
na zaplatenie sumy 55.244,96 € s príslušenstvom. Súd túto vzájomnú žalobu uznesením sp. zn.
30Cb/38/2022 zo dňa 9.8.2023 vylúčil na samostatné konanie.

7. Žalobca podaním, doručeným súdu elektronicky dňa 20.11.2023, oznámil, že žalobu berie v celom
rozsahu späť v celom rozsahu, pretože odpadol predmet konania, nakoľko pohľadávka uplatnená
žalobou bola žalovaným v celom rozsahu uhradená; k úhrade pohľadávky (uplatnenej istiny) došlo dňa
31.07.2020,Zuvedenéhodôvodumázato,žežalobanebolapodanábezdôvodneapoúhradežalovanej
istiny konanie žiada v celom rozsahu zastaviť; žalobca zastavenie konania nezavinil a preto v zmysle

ust. § 255 CSP žiada, aby súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom spore ide o ďalšie konanie po zrušujúcom rozhodnutí
dovolacieho súdu , súd návrh žalobcu na zastavenie konania zaslal na vyjadrenie žalovanému.

9. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 21.11.2023 nesúhlasil so zastavením konania na
základe späťvzatia žalobného návrhu a žiadal, aby súd vo veci meritórne rozhodol. Poukázal na to,
že meritórne rozhodnutie súdu by malo byť súdne rozhodnutie o neexistencii hmotnoprávneho nároku
žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny v zmysle právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v jeho
rozhodnutí uvedenom v odseku 4. a tiež rozhodovacej praxe súdov v obdobných sporoch po zaujatí

právneho názoru na charakter lehoty určenej zákonom o OZE ohľadom splnenia notifikačnej povinnosti
výrobcov elektriny (žalobca) vo vzťahu k distribučnej spoločnosti (žalovaný).
Žalovaný poukázal na to, že k úhrade žalovanej istiny došlo v exekučnom konaní vedenom v prospech
oprávneného – žalobcu realizovaného na základe nezákonných, následne Najvyšším súdom SR
zrušených exekučných titulov. Žalovaný sa domáha vrátenia neoprávnene vymoženej sumy od žalobcu

cez vzájomnú žalobu podanú súdu dňa 30.06.2023 pretože má za to, že nesprávne a nezákonné súdne
rozhodnutia vytvorili nezákonný exekučný titul na neexistujúcu pohľadávku žalobcu, na ktorú v zmysle
vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR neexistuje žiadny hmotnoprávny nárok; žalobca sa
na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil. Z uvedených dôvodov má žalovaný za to, že je nevyhnutné,
aby súd v spore meritórne rozhodol, preto so späťvzatím žaloby a zastavením konania v celom rozsahu

nesúhlasí.

10. Podľa ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas

žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.11. Z obsahu spisu vyplýva, že v ďalšom konaní po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu sa vo
veci nekonalo žiadne pojednávanie, či predbežné prejednanie sporu a tiež skutočnosť, že žalovaný
nesúhlasí so späťvzatím žaloby z ním uvádzaných dôvodov, ktoré súd vzhľadom na procesný postup

žalovaného v tomto konaní (podanie vzájomnej žaloby) nepovažuje za také vážne dôvody, pre ktoré je
potrebnévsporevydaniemeritórnehorozhodnutia.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobcaurobilprocesný
úkon späťvzatie žaloby v celom rozsahu voči súdu a tiež, že žalovaným uvádzané dôvody nesúhlasu
súd nepovažuje za dôvodné v zmysle uvedeného a citovaného ustanovenia CSP rozhodol v spore tak,
že konanie v celom rozsahu zastavil tak ako to uviedol v I. výroku výrokovej časti tohto uznesenia.

Súd poukazuje na to, že žalovaným uvádzané dôvody v jeho nesúhlase so späťvzatím žaloby budú
predmetom dokazovania v inom samostatnom súdnom konaní, ktoré bolo vylúčené na samostatné
konanie – vzájomná žaloba.

12. Podľa ust. § 251 CSP, Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
V zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Uznesením o zastavení konania sa konanie končí bez meritórneho rozhodnutia v spore a súd je
povinný v ňom, aj bez návrhu, rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. V zmysle § 256 ods. 1
CSP, súd v prvom rade skúma, či niektorá zo sporových strán zavinila, že konanie sa muselo zastaviť,
skúma procesné zavinenie strany sporu na zastavení konania a teda skúma dôvody a pohnútky

žalobcu smerujúce k späťvzatiu žaloby. Žalobca síce tvrdí vo svojom späťvzatí, že zobral žalobu späť
z dôvodu úhrady žalovanej sumy aj s príslušenstvom, avšak súd musí poukázať na to, že táto suma bola
v pôvodnom právoplatne skončenom konaní (30Cb/149/2015) vymožená nedobrovoľne bez participácie
žalovaného, až na základe výkonu rozhodnutia, pričom následne došlo k zrušeniu rozhodnutí súdu –
samotného exekučného titulu rozhodnutím dovolacieho súdu, ktorý zrušil pôvodné rozhodnutia súdov

(rozsudky OS KE I, sp. zn. 30Cb/149/2015 a rozsudok KS KE zo dňa 29.4.2020, sp. zn. 2Cob/19/2020).
Z tohto dôvodu teda samotné vymoženie žalovanej sumy je (a bolo) v princípe nedôvodné, na ktoré
nemal žalobca zatiaľ nárok, o tomto nároku sa teda v súčasnosti právoplatne nerozhodlo (teda ako
by nedošlo ani k vymoženiu samotnej žalovanej sumy, ktorá je v súčasnosti už aj žalovaná späť od
žalovaného tzv. vylúčený nárok na samostatné konanie) a preto súd považuje toto späťvzatie žalobcu

ako bez uvedenia reálneho dôvodu majúceho za následok to, že procesne zavinil zastavenie konania
a je preto povinný uhradiť jeho trovy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v
3 písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).