Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. jún 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121442862
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6121442862.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom C. D. XXX/XX, E., právne zast. MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s.r.o.,
Palackého 6403, Trenčín, IČO: 52418219 proti žalovanému Z.A.I.C s.r.o., Legionárska 7158/5, Trenčín,
IČO: 36344885, právne zastúpenému JUDr. Kľučková, advokátka s.r.o., Pluhová 29, Bratislava, IČO:
36864242, o zaplatenie 929.700 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.248 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
2.248 Eur od 27.7.2023 do zaplatenia zastavuje.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

IV. Súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. 19C/33/2021-146 zo dňa 12.01.2024
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 11Co/11/2024-175 zo dňa 27.3.2024

o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 929.700 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 929.700 Eur od 25.5.2021 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že
dňa 10.9.2015 uzavrel žalobca ako veriteľ zmluvu o pôžičke s dlžníkom F. A. G., nar. XX.X.XXXX , ktorej
predmetom bola peňažná pôžička v sume 1.046.700 Eur, s tým, že dlžník sa zaviazal pôžičku splatiť
najneskôr do 10.9.2016. Dňa 10.09.2016 uzatvorili žalobca a dlžník Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke, v
ktorom sa dohodli na zmene dátumu splatnosti pôžičky na 10.9.2019. Dňa 07.07.2020 uzatvorili dlžník a
žalobca Dodatok č. 2 k Zmluve o pôžičke, ktorým si upravili úhradu dlžnej sumy v jednotlivých splátkach

(ďalej aj ako „Dodatok č. 2“) a zároveň dňa 07.07.2020 uzatvorili Notársku zápisnicu pod číslom N
559/2020, Nz 18524/2020, NCRIs 18861/2020 (ďalej aj ako „Notárska zápisnica“), ktorou dlžník uznal
svoj dlh - záväzok voči žalobcovi v celej výške dlžnej istiny, t. j. v sume vo výške 1.046.700,00 Eur, a
to ku dňu uzatvorenia Notárskej zápisnice a zároveň dlžník súhlasil s priamou vykonateľnosťou. Dlžník
po uzatvorení Dodatku č. 2 uhradil dňa 10.07.2020 sumu vo výške 17.000 Eur, dňa 10.08.2020 sumu
vo výške 50.000 Eur a dňa 18.09.2020 sumu vo výške 50.000 Eur. V Dodatku č. 2 sa zmluvné strany
dohodli, že v prípade, ak dlžník neuhradí ktorúkoľvek splátku pôžičky riadne a včas podľa splátok, stráca

automaticky výhodu splátok a je povinný (a to aj bez akejkoľvek výzvy veriteľa) uhradiť veriteľovi celú
zostávajúcu výšku pôžičky v jednej splátke splatnej do piatich dní od vzniku omeškania, t. j. do piatich
dní od posledného dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý nebola splátka pôžičky zaplatená riadne a včas.
Dlžník ani po uznaní záväzku neuhradil žalobcovi pôžičku v určených splátkach a dlžná suma sa takstala splatná v celej výške, t. j. dlžná suma predstavuje istinu vo výške 929.700 Eur, ktorú dlžník do
dnešného dňa žalobcovi neuhradil, a to ani len čiastočne. Žalovaný dňa 11.02.2021 podpísal ručiteľské
vyhlásenie, v ktorom sa zaviazal uspokojiť nárok žalobcu, vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, v znení

Dodatku č.1 a Dodatku č. 2, v prípade, ak by žalobcov nárok nebol dlžníkom riadne uspokojený. Dlžná
čiastka ku dňu podpísania tohto ručiteľského vyhlásenia predstavovala sumu vo výške istiny 929.700
Eur. Dňa 15.05.2021 bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu zaslaná výzva na
úhradu dlžnej čiastky, na ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Žalovaný ani dlžník napriek
uvedenej výzve dlžnú sumu vo výške 929.700 Eur neuhradili, a to ani len čiastočne. Žalobca si uplatnil

nároknaúrokzomeškaniapodľa§517Občianskehozákonníka,atoododňanasledujúcehopomárnom
uplynutí lehoty podľa výzvy, t. j. odo dňa 25.05.2021.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. V ňom žalovaný
namietal nesprávnosť petitu v danej veci, keďže ručenie je akcesorický záväzok vo vzťahu k hlavnému
zabezpečovanému záväzku, a vzhľadom na túto povahu ručenia nie je možný vznik situácie, že veriteľ

môže dostať to isté plnenie dvakrát, od dlžníka i od ručiteľa. Nejedná sa o dva oddelené záväzky,
a preto je nesprávne navrhovať zaviazať ručiteľa na oddeliteľné plnenie. Zo žalobného návrhu nie je
zrejmé, na akom základe žalobca v jeho výzve zo dňa 15.5.2021 určil žalovanému na plnenie sumy vo
výške 929.700,- Eur lehotu päť dní, z tohto dôvodu nie je možné sa k tejto lehote a tvrdenému začiatku
omeškania zo strany žalovaného vyjadriť. V konaní nebolo preukázané splnenie základnej podmienky

pre vznik povinnosti žalovaného splniť dlh za dlžníka v zmysle § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pretože do konania bola síce predložená výzva adresovaná dlžníkovi zo dňa 15.05.2021, avšak bez
preukázania jej doručenia dlžníkovi.

3. Na odpor žalovaného reagoval žalobca v jeho podaní na č.l. 45 spisu. V ňom uviedol, že dlžník

do dnešného dňa riadne nesplnil svoj záväzok voči žalobcovi, a to aj napriek predžalobnej výzve a
intenzívnej komunikácii so žalobcom. Na základe týchto skutočností podal žalobca návrh na vydanie
platobnéhorozkazunažalovanéhoakoručiteľa.Poukázaltiežnaskutočnosť,žehlavnýdlžníkjejediným
spoločníkom a jedným z dvoch konateľov žalovaného (oprávnený konať samostatne). Z uvedeného je
nesporné, že ručiteľ (teda žalovaný) musí mať vedomosť, v akom stave je splnenie (resp. nesplnenie)

hlavného záväzku. Voči dlžníkovi už má žalobca exekučný titul, a to notársku zápisnicu. V zmysle
judikatúry R 2/1968 platí, že po splnení podmienky uvedenej v ustanovení § 548 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nestojí nič v ceste tomu, aby sa veriteľ domáhal splnenia dlhu tak proti hlavnému dlžníkovi –
ktorý sa existenciou ručiteľského záväzku svojej povinnosti nijako nezbavil – ako aj proti ručiteľovi, ktorý
podľa ustanovenia § 546 Občianskeho zákonníka ručením vzal na seba povinnosť voči veriteľovi , že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného v celom rozsahu
za špekulatívne, klamlivé a účelové, s cieľom predĺžiť konanie, natiahnuť čas a vyhnúť sa plneniu.

4.Žalovanývpodanízodňa22.12.2021trvalnasvojejargumentáciivodpore.Ďalejuviedol,žeztextácie
čl. II Zmluvy o pôžičke je zrejmé, že reálnosť odovzdania tvrdenej pôžičky na základe Zmluvy o pôžičke

neexistuje a na základe predmetnej zmluvy o pôžičke žiadna pôžička nebola poskytnutá. Zmluva o
pôžičke je zmluvou reálnou, čo znamená, že pre jej platnosť sa vyžaduje v čase jej uzavretia aj reálne
odovzdanie predmetu pôžičky. Súdna prax pripúšťa možnosť vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu
vyplývajúcej z uznania dlhu, a to preukázaním skutočností, že dlh nevznikol. Na základe uvedeného má
žalovaný za to, že žalobca v konaní svoj žalovaný nárok nepreukázal, žaloba je nedôvodná. Žalovaný

v podaní zo dňa 31.1.2023 zároveň uviedol, že ručenie ako subsidiárny a akcesorický záväzok je
závislým na existencii hlavného zabezpečovaného záväzku. V prípade ak hlavný záväzok neexistuje ,
nie je právne možné za takýto záväzok prevziať ručenie, keďže pri ručení platí zásada, že bez platného
hlavného záväzku niet ručenia.

5. Žalobca podaním zo dňa 7.8.2023 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 2.248 Eur z dôvodu,
že dňa 26.07.2023 bola na účet žalobcu poukázaná táto suma dlhu z pôžičky, ktorú vymohol od dlžníka
súdny exekútor JUDr. Eva Šteinerová, ml., v exekúcii vedenej žalobcom ako oprávneným voči dlžníkovi
pod sp. zn. 61Ek/3630/2021. Žalobca trval na zaplatení sumy 927.700 Eur spolu úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 929.700 Eur od 25.05.2021 do 26.07.2023, úrokom z omeškania vo

výške 5,00 % ročne zo sumy 927.700 Eur od 27.07.2023 do zaplatenia. Poukázal na to, že žalobca
podal proti dlžníkovi návrh na vykonanie exekúcie z titulu nezaplateného dlhu zo zmluvy o pôžičke na
podklade vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie notárskej zápisnice sp. zn. N 559/2020,
Nz 18524/2020, NCRIs 18861/2020 zo dňa 7.7.2020. Poverený súdny exekútor JUDr. Eva Šteinerováml. vydal dňa 14.01.2022 upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým bol dlžník preukázateľne vyzvaný
na zaplatenie dlhu zo zmluvy o pôžičke. Z dôvodu právnej istoty žalobca poslednýkrát vyzval dlžníka
na zaplatenie dlhu písomnou výzvou zo dňa 15.04.2023, ktorá mu bola doručená dňa 11.05.2023. Ďalej

žalobca uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vydal dňa 29.06.2023 uznesenie
sp. zn. 61Ek/3630/2021, ktorým zmenil výrok uznesenia vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 61Ek/3630/2021 zo dňa 13.09.2022 tak, že návrh povinného – dlžníka na
zastavenie exekúcie sa zamieta. Súd zistil, že Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.09.2015 si zmluvné
strany zosumarizovali jednotlivé zmluvy o pôžičkách s tým, že pre jednotlivé záväzky z týchto zmlúv

dali jednotný právny rámec. Neobratná, laikmi spísaná novácia záväzku, kedy záväzky vyplývajúce zo
zmlúv o pôžičke sa nenahradili úkonom s výslovným označením dohody o novácii podľa § 570 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ale opätovne právnym úkonom s pomenovaním zmluva o pôžičke, ešte
neznamená, že znej podľa obsahu a vôle strán ako aj kontextu vývoja celého vzájomného zmluvného
vzťahu nemožno spravodlivo považovať tento za úkon normovaný § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd potom dospel k záveru, že záväzok zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.09.2015 v znení Dodatku č. 1

zo dňa 10.09.2016 a v znení Dodatku č. 2 zo dňa 07.07.2020 ako podklad notárskej zápisnice, ktorá je
exekučným titulom, má reálny základ v hmotnom práve. Záväzok z uvedenej zmluvy o pôžičke je platný,
zmluva o pôžičke má potrebné náležitosti. Preto podľa žalobcu neobstojí procesná obrana žalovaného,
že neexistuje hlavný záväzok a že nie je právne možné za takýto neexistujúci záväzok prevziať ručenie.
Žalobcapoukázalajnazmluvuopristúpeníkzáväzkuzodňa10.09.2015,ktorúžalovanýakopristupujúci

dlžník uzatvoril so žalobcom. Z uvedenej Zmluvy o pristúpení k záväzku je celkom zrejmé, že žalovaný
v nej v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka prejavil vôľu pristúpiť k záväzku zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 10.09.2015 a zaplatiť tento žalobcovi ako veriteľovi. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka sa
takýmto právnym úkonom pristupujúci dlžník stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci
sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Je zrejmé, že žalovaný viackrát a opakovane prejavil jednoznačnú

vôľu splniť dlh dlžníka, ktorý má voči žalobcovi ako veriteľovi, či už v podobe pristúpenia k záväzku
alebo formou ručiteľského záväzku. Žalovaný nepochybne vyjadril vôľu a chcel uistiť žalobcu, že mu
jeho pôžička bude vrátená

6. Súd vec prejednal na pojednávaní podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí boli riadne a včas predvolaní a ktorých
neprítomnosť ospravedlnili ich právni zástupcovia, pričom strany súhlasili s prejednaním sporu v ich
neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o pôžičke zo dňa 10.9.2015, dodatku č. 1 k zmluve

o pôžičke zo dňa 10.9.2015, notárskej zápisnice N 559/2020, Nz 18524/2020, NCRIs 18861/2020
zo dňa 7.7.2020, dodatku č. 2 k zmluve o pôžičke zo dňa 7.7.2020, ručiteľského vyhlásenia zo
dňa 11.2.2021, výpisu z obchodného registra ohľadom žalovaného, výzvy na úhradu dlžnej čiastky
zo dňa 15.5.2021, výzvy na úhradu dlžnej čiastky zo dňa 15.5.2021, odporu žalovaného z č.l. 34,
vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného z č.l. 45, vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.12.2021, návrhu

na prerušenie konania zo dňa 31.1.2023, príloh tohto podania, a to návrhu na zastavenie exekúcie zo
dňa 23.3.2022, sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 10.10.2022, vyjadrenia povinného zo dňa 15.11.2022,
uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek 3630/2021 zo dňa 13.9.2022, upovedomenia
o začatí exekúcie 340EX 28/22 zo dňa 14.1.2022, návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní zo dňa
7.8.2023, príloh tohto podania z č.l. 96 až 136, vrátane zmluvy o pôžičke zo dňa 8.8.2013, dodatku

č. 2 k zmluve o pôžičke zo dňa 8.8.2014, zmluvy o pôžičke zo dňa 8.8.2013, dodatku č. 2 k zmluve
o pôžičke zo dňa 8.8.2014, detailov pohybov na účte, zmluvy o pôžičke zo dňa 23.1.2014, dodatku č.
1 k zmluve o pôžičke zo dňa 22.9.2014, fotokópií zmeniek, zmluvy o pôžičke zo dňa 27.2.2014, zmluvy
o pôžičke zo dňa 1.4.2014, uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek 3630/2021 zo
dňa 29.6.2023 s doložkou právoplatnosti, výzvy na úhradu dlžnej čiastky zo dňa 15.4.2023 s podacím

lístkom výpisom ohľadom doporučeného listu, zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa 10.9.2015, návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 13.12.2023, odvolania žalobcu zo dňa 6.2.2024,
vyjadrenia žalovaného k odvolaniu zo dňa 22.3.2024, doplnenie odvolania zo dňa 27.3.2024, výpisu
z obchodného registra ohľadom žalovaného, originálu zmluvy o pôžičke zo dňa 01.04.2014 s rukou
písaným textom o úhrade pôžičky, fotokópie výzvy žalobcu zo dňa 15.05.2021 s doručenkou od dlžníka

zo dňa 19.05.2021.

8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní opravila chybu v písaní v čiastočnom späťvzatí žaloby
v podaní žalobcu zo dňa 7.8.2023 a to v tom smere, že po zohľadnení čiastočnej úhrady v sume 2.248Eur zo dňa 26.7.2023 žalobca trvá na zaplatení sumy 927.452 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne, zo sumy 929.700 Eur od 25.5.2021 do 26.7.2023, s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 927.452 Eur od 27.7.2023 do zaplatenia. Ďalej uviedla, že žalobca preukázal svoj nárok.

Procesná obrana žalovaného neobstojí. Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 61Ek/3630/2021 skonštatoval, že hlavný záväzok zo zmluvy o pôžičke je platný. Neobstojí
anitvrdeniežalovaného,žežalobcapísomnenevyzvaldlžníkanazaplateniedlhuzpôžičky.Žalobcovisa
podarilo dohľadať doručenku od dlžníka ohľadom písomnej výzvy zo dňa 15.5.2021. Dlžník bol vyzvaný
nazaplateniedlhuzozmluvyopôžičkeajupovedomenímsúdnehoexekútoraozačatíexekúcie, ktorása

vedie v spomínanom exekučnom konaní a bol vyzvaný na zaplatenie tohto dlhu ďalšou výzvou žalobcu
zo dňa 15.4.2023. Žalobca má za to, že žalobný petit je formulovaný správne. Mal právo si vybrať proti
komu podá žalobu, avšak dlh je voči dlžníkovi už exekučne vymáhaný, preto zažaloval iba žalovaného
ako ručiteľa. Trvala na tom, že ručiteľské vyhlásenie žalovaného zo dňa 11.2.2021 je platným právnym
úkonom. Poukázala na doslovný text tohto ručiteľského vyhlásenia, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že žalovaný vyšpecifikoval, k akému záväzku sa zaručil za jeho splnenie, pričom k tomu ručiteľskému

vyhláseniu boli pripojené zmluva o pôžičke zo dňa 10.9.2015 vrátane jej dvoch dodatkov a notárska
zápisnica zo dňa 7.7.2020. Ručenie bolo vyhlásené už k inému, novému záväzku v znení dodatkov č. 1,
2 k zmluve o pôžičke. Žalovaný podpísal zmluvu o pristúpení k záväzku zo zmluvy o pôžičke v konkrétnej
výške, ale ručiteľské vyhlásenie, ktoré učinil žalovaný bolo dané nielen ohľadom tejto zmluvy o pôžičke,
ale ohľadom odlišného záväzku, keďže sa v ňom zaväzuje, že zaplatí záväzok v inej výške podľa zmluvy

o pôžičke, avšak v znení dodatku č. 1 a 2 k tejto zmluve o pôžičke. Z uvedených dôvodov právna
zástupkyňa žalobcu navrhla, aby súd žalobe vyhovel s prihliadnutím na korigované čiastočné späťvzatie
žaloby.

9. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobca sa domáha žalobou proti

žalovanému peňažného plnenia z dôvodu ručenia. Žalobca v priebehu konania predložil zmluvu
o pristúpení žalovaného k záväzku zo dňa 10.9.2015. Žalovaný namieta neplatnosť ručiteľského
vyhlásenia žalovaného zo dňa 11.2.2021, keďže má za to, že nie je právne možné, aby solidárny dlžník
prevzal ručenie voči veriteľovi ohľadom dlhu, ktorý je povinný platiť spoločne a nerozdielne s iným
dlžníkom. Nemohol sa platne zaručiť za svoj vlastný dlh. Uvedené je dôvodom na zamietnutie žaloby

v celom rozsahu. Ručiteľské vyhlásenie pripravoval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
ktorý je odborne spôsobilou osobou a preto nie je možné podpísanie ručiteľského vyhlásenia vykladať
na ťarchu žalovaného, ktorý nie je odborne spôsobilá osoba. Ak by žalobca mal záujem zmeniť skutkové
okolnosti sporu, žalovaný namieta premlčanie práva žalobcu. Ak súd bude mať za to, že ručenie je
platné, i napriek záverom uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica v exekučnom konaní vedenom

proti F. G., žalovaný má za to, že zmluva o pôžičke zo dňa 10.9.2015 nespĺňa náležitosti novácie podľa
§ 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je neplatným právnym úkonom, a keďže neprebehlo reálne
odovzdanie financií, ktoré tvoria pôžičku, je neplatným úkonom aj zmluva o pôžičke. Poukázala na
tvrdenie žalobcu, ktorý najskôr ako nováciu označoval dodatok č. 2 k zmluve o pôžičke, až následne
začal ako nováciu označovať zmluvu o pôžičke a to v exekučnom konaní, kde ani dokazovanie nie je

prípustné. Z listín predložených žalobcom v exekučnom konaní a v tomto konaní vyplýva, že nesedia
sumy prevodných príkazov a sumy, na ktoré zneli zmluvy o pôžičkách. Sumárna výška financií zaslaných
zo strany žalobcu F. G. je 1.079.000 Eur, avšak v zmluvách o pôžičkách je úhrnná suma 1.046.700 Eur,
teda nižšia a žalobca nevysvetlil, prečo ide o rozdielnu sumu, keď dodatočne špecifikoval nejaké zmluvy,
ktoré mali byť nahradené zmluvou o pôžičke zo dňa 10.9.2015. F. G. vrátil žalobcovi dňa 22.9.2014

sumu 362.000 Eur , čo žalobca potvrdil svojím podpisom na zmluve o pôžičke z 1.4.2014. V uznesení
Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým bol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý nie je
vrátenie tejto sumy žalobcovi vôbec spomenuté. Tieto nezrovnalosti sú podľa žalovaného dôvodom na
neurčitosť zmluvy zo dňa 10.9.2015 prezentovanej ako novácie a z tohto titulu je neplatná. Poukázala
na judikatúru súdov, v zmysle ktorej platí, že ak má uzatvorením novej dohody pôvodný záväzok

zaniknúť, musí byť jednoznačne zrejmé, aký záväzok má zaniknúť, v dohode má byť zanikajúci záväzok
presne určený. Uvedené sa v prípade predmetnej zmluvy o pôžičke nestalo. Má za to, že určitosť
novácie nepreukazuje dodatočné uvádzanie a dokladanie zaniknutých pôžičiek, ktoré z písomnej
dohody o novácii vôbec nevyplývajú. Ak by teda súd vyhodnotil ručiteľské vyhlásenie ako platný právny
úkon, zmluva o pôžičke zo dňa 10.9.2015 nie je platným právnym úkonom, keďže nespĺňa zákonné

náležitosti novácie, a teda nie je možné prevziať ručenie za neexistujúci dlh. Bez ohľadu na vôľu
účastníkov ak realizovaný právny úkon nemá zákonom požadované náležitosti, nemožne byť platný.
Nesúhlasila s argumentáciou právnej zástupkyne žalobcu ohľadom ručenia vo vzťahu k dodatkom
k zmluve o pôžičke. Notárskou zápisnicou totiž nevzniká nový dlh, iba sa posilňuje postavenie veriteľavoči dlžníkovi. Dodatky k zmluve o pôžičke sú naviazané na hlavný právny úkon na zmluvu pôžičke
zo dňa 10.9.2015, ktorú dopĺňali. Z uvedených dôvodov právna zástupkyňa žalovaného navrhla žalobu
v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že

splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

12. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

13. Podľa § 548 Občianskeho zákonníka Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na
to veriteľ písomne vyzval.

14. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

16. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

17.Súdpodľa§145ods.2CSPkonanievýrokomI.zastavilvspäťvzatejčasti.Keďžekspäťvzatiužaloby

v tejto časti došlo ešte pred otvorením pojednávania nebol potrebný súhlas protistrany s čiastočným
späťvzatím žaloby.

18. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP)
ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi občianske súdne konanie, je postavený na zásade

kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten
spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať
dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť
za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení.

Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné
tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich
skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie
k strate sporu.

19. Žalobca svoju žalobu oprel o skutkové tvrdenia spočívajúce v tom, že žalobcovi proti žalovanému
vznikol nárok na uplatnené peňažné plnenie na základe ručiteľského záväzku žalovaného zo dňa
11.2.2021, v rámci ktorého sa žalovaný mal zaviazať, že splní za dlžníka F. A. G. dlh zo zmluvy
opôžičke,aktentodlhneuspokojídlžník.Bolopretoprocesnoupovinnosťoužalobcupreukázať,žedošlo
k vzniku tohto tvrdeného zabezpečovacieho právneho vzťahu, a že boli splnené zákonné podmienky

pre vznik povinnosti žalovaného ako ručiteľa poskytnúť veriteľovi plnenie. Ručenie v zmysle § 546
vzniká dvojstranným právnym úkonom, a to dohodou medzi veriteľom a ručiteľom, v rámci ktorej ručiteľ
písomne zoberie na seba povinnosť uspokojiť veriteľovu pohľadávku, ak ju neuspokojí sám dlžník.
Popri hlavnom zabezpečovanom záväzku tak vzniká vedľajší akcesorický ručiteľský záväzok, ktorého
existenciajepodmienenáexistenciouhlavnéhozáväzkuazuvedenéhocharakteruručiteľskéhozáväzku

je tiež zrejmé, že určitý subjekt sa môže platne zaručiť za splnenie existujúceho dlhu niekoho iného,
teda odporuje povahe tohto zabezpečovacieho inštitútu, aby dlžník platne prevzal ručenie za svoj
vlastný záväzok. Zákon vyžadoval písomný prejav vôle osoby, ktorý preberá na seba ručiteľský záväzok.
Písomná forma ručiteľského vyhlásenia splnená bola. Podpis konateľa žalovaného na tejto listine je ajúradne overený. Žalobca ani žalovaný nepopierali, že žalobca ako veriteľ udelil súhlas so vznikom tohto
ručiteľského záväzku. Pre vznik platného zabezpečenia pohľadávky ručením zákon nevyžaduje súhlas
dlžníka.

20. V konaní bolo preukázané, že dňa 10.9.2015 podpísal žalobca ako veriteľ a F. A. G. ako fyzická
osoba v pozícii dlžníka zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka.
Z čl. I., II. zmluvy o pôžičke vyplýva, že ňou zmluvné strany prejavili vôľu nahradiť doterajšie záväzky
z pôžičiek novým záväzkom v celkovej sume 1.046.700 Eur, ktorý záväzok z pôžičky sa dlžník zaviazal

zaplatiť veriteľovi do 10.9.2016. V v čl. III zmluvy o pôžičke bolo zároveň dohodnuté, že dlžník je povinný
platiť veriteľovi úroky z pôžičky vo výške 10.470 Eur mesačne až do úplného splatenia pôžičky.

21. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej preukázané, že dňa 10.9.2015 podpísal žalobca ako veriteľ
a žalovaný ako pristupujúci dlžník podľa § 533 Občianskeho zákonníka zmluvu o pristúpení k záväzku
Ing. Dušana Velikého z uvedenej zmluvy o pôžičke zo dňa 10.9.2015. Za žalovaného ako obchodnú

spoločnosť konal pri uzatváraní tejto zmluvy F. A. G. jeden z dvoch konateľov žalovaného, ktorý bol
v zmysle zápisu v obchodnom registri oprávnený konať za žalovaného samostatne. Zmluva o pristúpení
k záväzku má zákonom predpísanú písomnú formu, bola uzatvorená medzi veriteľom zo zmluvy
o pôžičke a pristupujúcim dlžníkom, teda zákonom predpokladanými subjektami; doterajší dlžník nemusí
byť zmluvnou stranou tohto právneho úkonu. Zmluva má všetky zákonom vyžadované náležitosti.

V zmluve o pristúpení k záväzku (v jej bodoch 1.2., 2.1.) je uvedené, že žalovaný pristupuje k záväzku
pôvodného dlžníka označeného ako F. A. G. titulom pohľadávky veriteľa (žalobcu) zo zmluvy o pôžičke
uzatvorenej dňa 10.9.2015 medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom vo výške istiny 1.046.700 Eur.
Z ustanovení tejto zmluvy teda nevyplýva, žeby pristupujúci dlžník pristúpil aj k záväzku platiť veriteľovi
úroky z pôžičky. V zmluve je tak jednoznačne vymedzený právny dôvod vzniku záväzku ako aj rozsah

záväzku, ku ktorému tretia osoba pristupuje. Pristupujúci dlžník je zaviazaný v rozsahu subjektívnej
povinnosti, ktorá zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpil. Na základe uvedenej zmluvy o pristúpení
k záväzku sa žalovaný stal ďalším dlžníkom z pôžičky popri dlžníkovi F. G. a obom dlžníkom vznikol
voči žalobcovi v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoločný (solidárny) záväzok, z ktorého
sú voči nemu zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žiadna zo sporových strán nepopierala platnosť tejto

zmluvy o pristúpení k záväzku, netvrdila, žeby zmluva o pristúpení k záväzku bola neskorším právnym
úkonom dotknutých zmluvných strán zrušená. Z uvedených dôvodov súd zmluvu o pristúpení k záväzku
považoval za platnú a mal za to, že na základe uvedenej zmluvy postavenie žalovaného ako solidárneho
dlžníka zo zmluvy o pôžičke trvalo aj ku dňu 11.2.2021, kedy žalovaný podpísal predmetné ručiteľské
vyhlásenie. Preto nemohlo dôjsť k platnej dohode o ručení, keď žalovaný podpísal dňa 11.2.2021

ručiteľské vyhlásenie ohľadom predmetnej pôžičky. Odporuje zmyslu tohto zabezpečovacieho inštitútu,
aby solidárny dlžník sa zaručil za splnenie vlastného dlhu. Jedna a tá istá osoba nemôže vystupovať
ako dlžník z hlavného záväzkového vzťahu a zároveň ako ručiteľ na základe neskoršieho ručiteľského
vyhlásenia. Uvedený záver je opodstatnený vzhľadom na rozdielnu povahu týchto záväzkov ako aj
s prihliadnutím na rozdielne právne následky po splnení dlhu solidárnym dlžníkom a po splnení dlhu

ručiteľom vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý dlh nesplnil. V prípade, že dlh splní jeden zo solidárnych dlžníkov,
je oprávnený podľa § 511 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka požadovať od ostatných len to, čo pripadá
na ich podiely na dlhu, ale ak dlh splní ručiteľ za dlžníka, je ručiteľ oprávnený podľa § 550 Občianskeho
zákonníka požadovať od dlžníka náhradu za celé plnenie poskytnuté veriteľovi. S poukazom na všetky
uvedené dôvody ručiteľské vyhlásenie je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor so

zákonným ustanovením § 546 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa ručiteľ môže zaručiť len za
splnenie cudzieho dlhu, nie za splnenie svojho vlastného dlhu.

22. Neobstojí ani procesná obrana žalobcu prednesená jeho právnou zástupkyňou na pojednávaní,
v zmysle ktorej sa ručiteľské vyhlásenie žalovaného zo dňa 11.2.2021 týkalo odlišného záväzku, keďže

sa v ňom žalovaný zaviazal zaplatiť záväzok v inej výške , na základe zmluvy o pôžičke, avšak v znení
jej dodatkov č. 1, 2. Z Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 10.9.2016 vyplýva, že sa ním žalobca
ako veriteľ a Ing. Dušan Veliký ako dlžník zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.9.2015 dohodli na novej
lehote splatnosti pôžičky do 10.9.2019. Z Dodatku č. 2 k zmluve o pôžičke zo dňa 7.7.2020 vyplýva,
že si ním žalobca ako veriteľ a F. A. G. ako dlžník zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.9.2015 dohodli

povinnosť dlžníka splácať pôžičku v splátkach špecifikovaných v čl. II tohto dodatku so stratou výhody
splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Z ručiteľského vyhlásenia zo dňa 11.2.2021 bolo
preukázané, že žalovaný v ňom prejavil vôľu splniť za F. G. ako dlžníka voči žalobcovi ako veriteľovi
pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.9.2015 v znení dodatkov č. 1, 2 k nej vo výške 929.700 Eur.Skutočnosť, že v ručiteľskom vyhlásení je uvedená iná, nižšia suma pôžičky je dôsledkom toho, že dlžník
po uzatvorení dodatku č. 2 k zmluve o pôžičke vykonal v prospech žalobcu ako veriteľa čiastočné úhrady
dlhu z pôžičky, ako tieto úhrady špecifikoval žalobca v žalobe a žalovaný jeho tvrdenia o čiastočných

úhradách nepopieral. Ide stále o ten istý záväzok , ktorý je v ručiteľskom vyhlásení jasne identifikovaný
uvedením právneho dôvodu jeho vzniku, teda zmluvy o pôžičke zo dňa 10.9.2015 s uvedením jej
zmluvných strán. Dodatkami č. 1, 2 k zmluve o pôžičke bola menená len lehota splatnosti pôžičky vo
vzťahu medzi veriteľom a F. G. ako jedného zo solidárnych dlžníkov. Súd dodáva, že žalovaný ako druhý
solidárny dlžník dodatky k zmluve o pôžičke ani uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice nepodpísal,

a na neho sa preto účinky týchto právnych úkonov nevzťahujú.

23. S poukazom na všetky uvedené dôvody, keď ručiteľský záväzok je neplatný, súd žalobe nemohol
vyhovieť a výrokom II. ju zamietol ako nedôvodnú. Žalobca nenavrhol pripustiť zmenu žaloby, v zmysle
ktorej by sa domáhal proti žalovanému zaplatenia dlhu z pôžičky na základe zmluvy o pristúpení
kzáväzkuapretosasúdvzhľadomnaprocesnúekonómiunezaoberalnámietkoupremlčaniavznesenou

žalovaným pre prípad, ak by žalobca nárok uplatnil titulom pristúpenia žalovaného k záväzku a ani
ostatnou procesnou obranou žalovanej strany.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

29. Konanie bolo v časti o zaplatenie sumy 2.248 Eur zastavené pre späťvzatie žaloby žalobcom v tejto
časti. Žalobu však nevzal späť z dôvodu správania sa žalovaného, ktorý by uvedenú sumu uhradil

žalobcovi po začatí konania, ale žalobca k tomuto procesnému úkonu pristúpil po tom , keď táto suma
bola v prebiehajúcom exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica vymožená
od dlžníka. Za zastavenie konania v tejto časti teda procesne nezodpovedá žalovaný, ale procesná
zodpovednosť ide na vrub žalobcu. Žaloba bola zamietnutá, z čoho vyplýva procesný neúspech žalobcu
v konaní. Preto vzhľadom na zásadu procesnej zodpovednosti za zastavenie konania podľa ust. § 256

ods. 1 CSP a zásadu úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí žalovanému náhrada trov konania
v plnom rozsahu. Súd potom podľa § 262 ods. 1 CSP výrokom III. vyslovil, že žalovaný má proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

30. Podľa § 335 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

31. Podľa § 344 CSP Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

32. Keďže žaloba bola zamietnutá , súd výrokom IV. podľa § 335 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP
zrušil nariadené zabezpečovacie opatrenie.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.