Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. august 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Tos/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323010669
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8323010669.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Gabriely Dubovej, PhD. a JUDr. Lucie Bašistovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.08.2025,
vtrestnejveciprotiodsúdenémuA.B.preprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.
1 Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/71/2023
zo dňa 13.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t asťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona vyslovil, že ods. A. B. sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom
Okresného súdu Humenné č. k. 3T/71/2023-189 zo dňa 31.10.2023, právoplatným 23.11.2023, vo
výmere 5 mesiacov vykoná. Zároveň podľa § 50 ods. 8 Tr. zákona s použitím § 48 ods. 2 písm. a)

Tr. zákona odsúdeného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal, ihneď po jeho vyhlásení, odsúdený sťažnosť, ktorú následne
prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil. Poukázal na to, že napadnutým uznesením
súd rozhodol o jeho neosvedčení z dôvodu, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustil ďalšej trestnej

činnosti v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 4T/3/2024, pričom svoje rozhodnutie založil
výlučne na existencii novej trestnej činnosti a automaticky vyhodnotil, že nie sú dané podmienky
na vyslovenie osvedčenia bez toho, aby sa náležite zaoberal materiálnymi okolnosťami prípadu,
osobnosťou odsúdeného, vývojom jeho správania po spáchaní novej trestnej činnosti a možným
účelom ďalšieho výkonu trestu. Má za to, že súd tak uprednostnil formálny výklad zákona pred
individualizovaným a účelovým prístupom, ktorý by zodpovedal princípom spravodlivého trestného

konania a účelu trestu ako výchovného a preventívneho prostriedku. Uviedol, že aj keď trestnú činnosť
spáchanú počas skúšobnej doby nemožno zľahčovať, tak podľa neho okolnosti jednotlivých skutkov,
ako aj spôsob ich objasnenia a následné jeho správanie nasvedčujú tomu, že išlo o izolované zlyhanie v
krízovom období, ktoré nie je nutné vyhodnocovať ako pretrvávajúcu hrozbu pre spoločnosť. K skutkom
sa priznal, spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, trest si riadne vykonal a po prepustení
vedie riadny život. Je zamestnaný, abstinuje, udržiava stabilné sociálne väzby. Ihneď po vykonaní trestu

odňatia slobody sa zaradil do spoločnosti, začal brigádne pracovať, a socializoval sa do normálnej
spoločnosti. Má prisľúbené stále zamestnanie v spoločnosti C. D. na pozíciu mechanik, v súčasnosti
tam pracuje na dohodu. V čase, keď sa nachádzal v ÚVV a ÚVTOS Ilava, podal na tunajší súd dňa
13.12.2024 návrh na vytýčenie termínu verejného zasadnutia za účelom osvedčenia/neosvedčenia sa
v skúšobnej dobe uloženej mu trestným rozkazom č. k. 3T/71/2023-189. Týmto návrhom chcel dospieť
najmä k tomu, aby v prípade neosvedčenia výkon trestu, tzn. premena podmienečného odsúdenia

nasledovala plynule za výkonom trestu odňatia slobody. V zásade aj keď bol podaný tento návrh dňa
13.12.2024, súd vytýčil verejné zasadnutie až 13.05.2025, teda takmer pol roka po podanom návrhu.Vzhľadom k tomu, že tento návrh bol Okresnému súdu Humenné doručený, súd mal vedomosť o tom, že
je vo výkone trestu odňatia slobody. Ak súd túto informáciu mal a vytýčil pojednávanie až po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody, je pre neho otázne, akú funkciu by v tomto smere mal zabezpečovať

výkon trestu odňatia slobody. Podľa jeho názoru výkon trestu odňatia slobody v tomto prípade by neplnil
žiadnu z funkcií výkonu trestu odňatia slobody, a to z dôvodu, že reštriktívnu a preventívnu funkciu
výkonu trestu odňatia slobody nemôže plniť vzhľadom k tomu, že sa obvinený nachádza na slobode a
výchovnú a resocializačnú funkciu splnil už doteraz vykonaný trest odňatia slobody, a to aj vzhľadom
na to, že si nepodal návrh na podmienečné prepustenie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa

domnieva, že súd mal skúmať možnosť osvedčenia aj napriek existencii novej trestnej činnosti, najmä
v situácii, keď je zrejmé, že u odsúdeného prebieha proces nápravy a ďalšie represívne opatrenia by
mohli byť kontraproduktívne. Vyslovením osvedčenia by súd mohol podporiť pokračujúcu resocializáciu,
stabilizáciu jeho správania a zabrániť jeho opätovnému zaradeniu do prostredia výkonu trestu, ktoré by
mohlo byť vzhľadom na súčasný vývoj kontraproduktívne. Z týchto dôvodov navrhol, aby nadriadený súd
napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku zrušil a vo veci rozhodol sám v zmysle §

50 ods. 4 Tr. zákona s poukazom na § 50 ods. 4 písm. a) a b) Tr. zákona.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr.
poriadku správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť

odsúdeného nie je dôvodná.

Prvostupňový súd v predmetnej veci správne zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Humenné
sp. zn. 3T/71/2023 zo dňa 31.10.2023, právoplatným dňa 23.11.2023, bol A. B. uznaný vinným z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia

slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a)
a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Súčasne mu
bol podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov na dobu 30 mesiacov a podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku aj povinnosť zaplatiť poškodenej C., D.
škodu vo výške 1.490,- eur.

Keďže podľa § 50 ods. 1, veta druhá Tr. zákona skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, tak skúšobná doba podmienečného odsúdenia odsúdenému
začalaplynúťod24.11.2023.Keďžeod14.04.2023do13.04.2025bolods.A.B.vovýkonetrestuodňatia
slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 4T/3/2024 zo 06.11.2024 a podľa §

50 ods. 1, veta tretia Tr. zákona počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody skúšobná doba
neplynie, tak by mu skúšobná doba vo veci sp. zn. 3T/71/2023 uplynula 23.05.2026.

Súd prvého stupňa správne citoval aj ust. § 50 ods. 4 Tr. zákona, ktoré upravuje podmienky pre
rozhodnutie súdu o osvedčení sa podmienečne odsúdeného. Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený

viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo
zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne,
a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd
postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa
odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia

slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu
na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,

b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Pri rozhodovaní o tom, či sa podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo či vykoná trest
odňatia slobody, teda musí súd vždy skúmať, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny

život alebo nie, prípadne či plnil uložené povinnosti a obmedzenia.

Pri skúmaní správania sa odsúdeného počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia prvostupňový
súd správne zistil, že odsúdený v jej priebehu neviedol riadny život. Svedčí o tom rozsudok Okresnéhosúdu Žilina sp. zn. 4T/3/2024 zo dňa 06.11.2024 (právoplatný 22.11.2024), ktorým bol A. B. uznaný
vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, prečinu
neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona, zločinu

neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr.
zákona a z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zákona.
Predmetné trestné činy spáchal 14.04.2024, teda v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Bol
mu za nich podľa § 171 ods. 4 Tr. zákona uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 12 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia, ako aj trest zákazu činnosti riadiť akékoľvek motorové vozidlá na dobu 6 rokov.

Spáchanie zločinu neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky a tiež aj rovnakého
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v priebehu skúšobnej doby, naviac len necelých 5
mesiacov po začatí jej plynutia, neumožňuje urobiť záver o tom, že by odsúdený viedol riadny život.
Preto prvostupňový súd správne postupoval, keď vo veci vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého mu
bol pôvodne podmienečne odložený, vykoná.

Je síce pravdou, že podľa § 50 ods. 4, veta tretia Tr. zákona ak sa odsúdený nachádza vo výkone
trestu odňatia slobody, má súd rozhodnúť tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule

za sebou. Takto učená lehota pre rozhodnutie súdu má však charakter poriadkovej lehoty, porušením
ktorej následkom nie je fikcia osvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe. Teda aj v takom prípade
súd musí skúmať, či odsúdený v skúšobnej dobe viedol riadny život. Vedením riadneho života sa
vo všeobecnosti rozumie stav, kedy odsúdený dodržiava právny poriadok a ďalšie základné normy
občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti, nezneužíva svoje práva proti

spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie v mieste bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťa sa
priestupkov, iných deliktov a trestných činov (R 22/1987). Jedným zo základných znakov riadneho
vedenia života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe
závažným spôsobom poruší právne normy najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to
spravidla o tom, že sa neosvedčil (R 19/1976).

Z uvedeného je zrejmé, že odsúdenému bolo umožnené, aby svojím správaním v skúšobnej dobe
a vedením riadneho života preukázal, že na jeho nápravu (prevýchovu) bezpodmienečný výkon
uloženého trestu odňatia slobody nie je potrebný, no toto dobrodenie zákona zjavne nevyužil, pretože
už 4 a pol mesiaca po začiatku plynutia skúšobnej doby spáchal nielen rovnaký trestný čin, pre ktorý bol

podmienečneodsúdený,aleajzávažnejšiutrestnúčinnosť(zločin),pričomsúčasneporušovalajuložený
trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Ani 5 mesiacov teda odsúdený nebol schopný viesť
riadny život. Ide o také závažné okolnosti, pre ktoré do úvahy neprichádza ani ponechanie odsúdenia
v platnosti podľa § 50 ods. 4, veta štvrtá Tr. zákona.

Naviac je potrebné zdôrazniť, že odsúdený ročný trest odňatia slobody vo veci sp. zn. 4T/3/2024 vykonal
len 13.04.2025 a už 13.05.2025 v tejto veci sp. zn. 3T/71/2023 súd rozhodol o nariadení výkonu trestu.

Súhlasiť nie je možné ani so sťažnostnou námietkou, podľa ktorej bol účel trestu dosiahnutý už výkonom
trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 4T/3/2024. Účelom trestu

totiž nie je len pôsobiť výchovne na páchateľa, ale zabezpečiť ochranu spoločnosti aj tým, že iných
odradíodpáchaniatrestnýchčinov.Akceptovaniepáchaniazločinuaopakovanéhopáchaniatohoistého
prečinu a zároveň porušovanie uloženého zákazu činnosti, naviac len 4 a pol mesiaca po začatí plynutia
skúšobnej doby, by k dosiahnutiu účelu trestu určite neviedlo.

V súlade so zákonom je tiež rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody.
Keďže odsúdený pred spáchaním predmetných prečinov v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu
odňatia slobody nebol, správne v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bol pre výkon trestu zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd teda nezistil dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia, toto uznesenie je potrebné
považovať vo všetkých jeho výrokoch za správne, a preto sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1
písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú jednomyseľne zamietol.
jednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.