Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010098
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1623010098.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

narodeného XX.XX.XXXX, pre zločin neoprávnená výroba omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona
v znení účinnom do 30.04.2022, na hlavnom pojednávaní dňa 17. júna 2024 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., C..XX.XXXX v D. E., trvalé bydlisko: F. G.
XXXX/XXX, XXX XX H.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

od presne nezisteného času, minimálne od augusta 2021 do dňa 09.09.2021, si opakovane
neoprávnene bez povolenia za finančnú hotovosť od doposiaľ nestotožnených osôb zadovažoval na
doposiaľ nestotožnených miestach v Slovenskej republike metamfetamín (pervitín), následne pervitín
prechovával pri sebe ako aj v mieste svojho bydliska v H., F. H. XXXX/XXX, následne pervitín ďalej

predával po predchádzajúcom telefonickom dohovore minimálne osobám H. H., nar. XX.XX.XXXX,
v meste Malacky pri trafike na ulici Cesta Mládeže, na parkovisku pri herni Monaco, pri Troch duboch
za pumpu Shell, pred bytovým domom v H. na ulici F. H. XXXX/XXX, v obci Rohožník, dva až tri krát
týždenne v hodnote od 60,- Eur do 150,- Eur a I. D., nar. XX.XX.XXXX, v meste Malacky pri Kauflande,
pred bytovým domom v H. na ulici F. H. XXXX/XXX, dvakrát týždenne jednu až dve dávky v hodnote
10,- Eur za jednu dávku, ako aj ďalším doposiaľ nestotožneným osobám, s tým, že v zmysle zákona č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene kúpil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku

č í m s p á c h a l

zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do
30.04.2022.

Za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 172 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022, s použitím § 42 ods. 1 Trestného
zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona a s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 7 Trestného zákona,

§ 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r
a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákonasúd zrušuje výrokotresteuloženýmurozsudkomOkresnéhosúdu
Malacky sp. zn. 7T/32/2022 zo dňa 18.04.2023, právoplatný dňa 18.04.2023, ako aj výrok o treste, ktorý
bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/83/2021 zo dňa 27.07.2022,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala tunajšiemu súdu dňa 21.02.2023 obžalobu číslo 1Pv
117/22/1106 na v tom čase obvineného A. B. pre spáchanie zločinu nedovolená výroba omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie dňa 17.06.2024, na ktoré sa obžalovaný riadne ustanovil.

Na nariadenom hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, učinil tým vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom obžalovaný

súčasne odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Po
súhlasnom stanovisku prokurátora a obhajcu, súd jeho vyhlásenie prijal podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku bez zistenia prekážok a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na
hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd následne vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste,
ochranného opatrenia a náhrady škody, teda nevykonal dokazovanie ohľadom viny obžalovaného, vina

bola ustálená na základe výsledkov vyšetrovania.

Podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022 (ďalej len ako „Trestný
zákon“),ktoneoprávnenekúpi,predá,vymení,zadováži,aleboprechovávapoakúkoľvekdobu,omamnú
látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím

slobody na tri roky až desať rokov.

Po objektívnej stránke obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona, kedy úmyselným konaním si zadovažoval, predával

a prechovával omamnú látku, in conreto metamfetamín a to na rôznych miestach a rôznym záujmovým
osobám bližšie špecifikovaným v skutkovej vete predmetného rozhodnutia.
Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, pričom priamy úmysel zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky, pretože
obžalovaný v priamom úmysle kupoval, predával a prechovával zakázanú omamnú látku. Svojím

konaním obžalovaný, ktorý je spôsobilým subjektom skutkovej podstaty trestného činu v rozsahu
veku i príčetnosti, porušil objekt trestného činu a to záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia.
Obžalovaný tak svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného
činu tak, ako je uvedené v obžalobnom návrhu prokurátora.
Súd však s ohľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1. písm. b) Trestné poriadku

vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov podľa §
269 Trestného poriadku, ktoré boli podstatné pre výrok o treste, konkrétne prečítaním aktualizovaného
odpisu registra trestov a priestupkov obžalovaného, podstatného obsahu pripojeného spisového

materiálu Okresného súdu Malacky spisová značka 7T/32/2022, z neho najmä trestného rozkazuOkresného súdu Malacky7T/32/2022 zo dňa 12.09.2022, ako i rozsudku Okresného súdu Malacky
spisová značka 7T/32/2022 zo dňa 18.04.2023.

Obhajca uviedol, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného a priznanie viny navrhol toto zohľadniť
ako poľahčujúcu okolnosť a na základe tejto navrhol aplikovať ustanovenia§ 39 Trestného zákona
o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod spodnú hranicu, so zradením na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný uviedol, že úprimne ľutuje toho, čoho sa dopustil, veľmi ho to mrzí.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 36 písm. l), n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy
predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona, ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá

zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie
týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými

skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno
v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,

trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za

úmyselný trestný čin.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob
spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere

trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu). Samotný princíp proporcionality sa pritom skladá z troch zložiek a to vhodnosť,
potrebnosť a proporcionalita v užšom zmysle. Pri vhodnosti trestu sa posudzujú právne prostriedky
smerujúcekdosiahnutiuželanéhocieľa,pričomprimeranésúlentaképrávneprostriedky,ktorésúvôbec
schopné dosiahnuť žiadaný cieľ. Pri druhej zložke - teste potrebnosti sa posudzuje, či je zvolená úprava

potrebná v tom zmysle, že nezasahuje do základného práva vo väčšom rozsahu, než je prípustné.
Vedľajšie efekty a dodatočné náklady zvolenej úpravy by preto mali byť obmedzené na minimum. Pri
tretej zložke – teste pomeriavania (proporcionality v užšom slova zmysle) sa už posudzujú právne, nie
skutkové okolnosti. Skúma sa, či závažnosť zásahu a tiež dôvodov, ktoré tento zásah ospravedlňujú,
sú vo vzájomnom vzťahu.

V súvislosti s výrokom o treste je zároveň primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t.j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Z hľadiska pomerov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný má v registri trestov 7 odsúdení,
z toho tri odsúdenia za drogovú trestnú činnosť; naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Malacky spisová značka 7T/32/2022 zo dňa 18.04.2023, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona účinného do 30.04.2022, za čo
mu bol uložený súhrnný trest domáceho väzenia vo výmere 3 roky; rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 18.04.2023.

V registri priestupkov a správny deliktov má obžalovaný 13 záznamov za obdobie rokov 2020 – 2021,

v prevažnej väčšine za priestupky spáchané na úseku cestnej premávky.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd

už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona -
tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti,
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči
ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie

(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu
nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o
treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeranýs maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným. V zmysle tejto
požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi
spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa

nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov
páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť
prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne (ale
samozrejmeineprimeranemierne)trestypôsobiaškodlivonapáchateľaispoločnosť.Primeranosťtrestu

je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným
predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho
protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany
páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.
Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného taktiež obligatórne prihliadol aj na pomer a závažnosť
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúca okolnosť u obžalovaného bola vzhliadnutá podľa

§ 36 písm. l) Tr. zákona, teda že sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval.
Súd ďalej priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona (napomáhanie).
Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom
podľa § 36 písm. n) Tr. zák. patrí medzi dôležité poľahčujúce okolnosti, umožňujúce dokonca uskutočniť
odklon v trestnom konaní. V prípravnom konaní patrí medzi najvýznamnejšie napomáhanie orgánom

činným v trestnom konaní splnenie podmienok obvineným pre uzavretie dohody o vine a treste. V konaní
pred súdom je takýmto najvýznamnejším napomáhaním vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1
písm. b), c) Tr. por. (uznanie viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe). Na základe takéhoto
vyhlásenia, súdu spravidla odpadá povinnosť vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie aj vo vzťahu
k výroku o vine, čo má výrazný vplyv na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ak teda obžalovaný v

prejednávanej veci urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a súd vyhlásenie prijal,
je povinnosťou súdu priznať obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť. Túto poľahčujúcu okolnosť
pritom nemožno zamieňať s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznanie a úprimné
oľutovanie), splnenie ktorej ešte automaticky neznamená aj napomáhanie príslušným orgánom. (bližšie
viď rozsudok NS SR 3To/4/2016 zo dňa 12. 11.2018). Súd ďalej konštatuje, že obžalovanému svedčí

jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený,
dokonca opakovane). V týchto súvislostiach súd uvádza, že obžalovaného vzhľadom na jeho drogovú
trestnú minulosť možno hodnotiť ako špeciálneho recidivistu, ktorý však v predmetnom konaní preukázal
mieru sebareflexie s ohľadom na jeho priznanie sa ku skutku, ktorého spáchanie súčasne oľutoval.
Pomer vyššie uvádzaných okolností je teda 2:1. Keďže súd ukladal súhrnný trest, podľa zásad

uvedených v § 41 ods. 2 Trestného zákona, tzn. s použitím asperácie, nemohol zarátať aj priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona, keďže by mu bola táto skutočnosť zohľadnená 2 krát, čo je
neprípustné. V prípade použitia asperácie sa trest ukladá podľa zákonného ustanovenia obsahujúceho
najprísnejšiu trestnú sadzbu spomedzi zbiehajúcej sa trestnej činnosti, kedy sa horná hranica trestnej
sadzby zvýši o 1/3. Napokon súd obligatórne postupom podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ukladal

obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, keďže v danom prípade sa obžalovaný dopustil stíhaného
trestného činu minimálne od augusta 2021 do dňa 09.09.2021, teda skôr, ako Okresný súd Malacky
vyhlásil rozsudok spisová značka 7T/32/2022 zo dňa 18.04.2023, právoplatný 18.04.2023, ktorým bol
uložený súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k výroku o trest uloženého rozsudkom Okresného súdu
Malacky spisová značka 1T/83/2021 zo dňa 27.07.2022, právoplatného dňa 27.07.2022. Podľa zásad

ukladania súhrnného trestu pritom možno obžalovanému uložiť trest, ktorý nebude miernejší ako trest
uložený skorším rozhodnutím. V tejto súvislosti súd konštatuje, že rozsudkom Okresného súdu Malacky
spisová značka 7T/32/2022 zo dňa 18.04.2023, právoplatným 18.04.2023, bol obžalovanému uložený
trest domáceho väzenia vo výmere 3 roky.
Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Malacky spisová značka

7T/32/2022 zo dňa 18.04.2023, právoplatným 18.04.2023 (ako aj odsúdenie Okresného súdu Malacky
spisová značka 1T/83/2021 zo dňa 27.07.2022, právoplatného dňa 27.07.2022), súd obžalovanému
uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák., nakoľko
skutku sa dopustil skôr ako bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci Okresného súdu Malacky spisová
značka 0T/31/2023 zo dňa 27.03.2023. Súd odsúdil obžalovaného podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona

v znení účinnom do 30.04.2022, teda podľa najprísnejšie trestného činu, pričom prihliadnuc na okolnosti
trestných činov, osobu páchateľa i na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, uložil
obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 (šesť) mesiacov, čo je na pri
spodnej hranici trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona o zrušení výrokuo treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/32/2022 zo
dňa 18.04.2023, právoplatný dňa 18.04.2023, ako aj výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/83/2021 zo dňa 27.07.2022, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol

v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody
pre úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest odňatia slobody bude predstavovať pre obžalovaného potrebnú represiu a bude
tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a
starostlivo zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná

osobe obžalovaného, jeho pomerom, ako i prognózam jeho nápravy, prihliadajúc predovšetkým na
okolnosti spáchania trestného činu a jeho závažnosť. Súd pri uložení trestu reflektoval a zohľadnil
tiež zásadu proporcionality a racionality a prihliadol tiež na postoj obžalovaného, ktorý svoju vinu zo
spáchanie obžalovaného skutku priznal. Trest uložený v uvedenej výmere, vrátane určeného spôsobu
jeho výkonu, preto podľa úvahy súdu dajú možnosť obžalovanému na potrebnú prevýchovu a efektívnu

reflexiu vo vzťahu k vlastnému protiprávnemu konaniu.

Záverom súd uvádza, že, že pri ukladaní trestu a najmä pri voľbe jeho druhu a výmery posudzoval, či je
možné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, ako navrhoval aj obhajca obžalovaného.
Podľa tohto ustanovenia, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa

má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenú týmto zákonom. Pomery páchateľa sa týkajú jeho
osobnostného hodnotenia a hodnotenia okolností, z ktorých vyplýva, ako bude pre obžalovaného
uložený trest citeľný. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru,

z ktorých je zrejmé, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by
páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Súd s ohľadom na všetky okolnosti veci
uzatvára, že v danom prípade neboli zistené dôvody pre aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona,
nakoľko súd uložené tresty považuje za absolútne primerané vo vzťahu k zásahom do základných
práv a povinností obžalovaného a zároveň dostatočne silné na dosiahnutie ich účelu a síce účelu vo

vzťahu k ochrane spoločnosti pred obžalovaným (ochranná funkcia) tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí vhodné podmienky na jeho výchovu (individuálna
prevencia)ktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov(generálna
prevencia). Súd taktiež dáva do pozornosti, že v danom prípade sa ukladal súhrnný trest, ktorý
nesmie byť miernejší, ako trest uložený skorším rozsudkom. Ochrannú funkciu uloženého trestu pritom

súd v danom prípade účinne dosiahne uložením trestu odňatia slobody pri spodnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, pri rešpektovaní zásady ukotvenej v § 2 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň
jeho represívna zložka bude plne dosiahnutá jeho nepodmienečným výkonom, v rámci ktorého sa
bude môcť obžalovaný zúčastniť sociálnych výcvikov zameraných na jeho účinnú prevýchovu. Napokon
spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest,

je protiprávne a nežiaduce. Účinnosť generálnej a preventívne prevencie je preto v danom prípade tiež
docielená naplnením princípu neodvrátiteľnosti trestu.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.