Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010306
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5824010306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanej:

A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., adresa na doručovanie E. XXX/XX, D., pre
pokračovací zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného
zákona s poukazom na ust. § 138 písm. j/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 24.10.2024 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

ObžalovanáA.B.,C.D.,nar.XX.XX.XXXXvD.,trvalebytomF.XXX/X,D.–B.G.,adresanadoručovanie
E. XXX/XX, D., vydatá, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e

v bode 1/
dňa 31.01.2024 okolo 23:10 h v meste D., časť B. G., pred rodinným domom ul. F. XXX/X, D. - B. G.,
počas vykonávania služobnej činnosti podľa § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore
v znení neskorších predpisov opakovane vulgárne nadávala hliadke Obvodného oddelenia Policajného
zboru D. v zložení nstržm. H. I. H. a stržm. J. K., a pri obmedzovaní osobnej slobody J. L. štyrikrát udrela

otvorenou dlaňou do oblasti tváre a krku, trikrát zovretou päsťou do oblasti tváre a krku, niekoľkokrát
nohou do oblasti nôh a zadku a dvakrát do oblasti rozkroku nstržm H. I. H., a keď stržm. J. K. zakladal
J. L. putá, pristúpila k stržm. J. K., chytila ho za uniformu zo zadnej časti, odsunula ho od J. L. a päsťou
ho udrela do oblasti brady zo spodnej časti, čím poškodenému nstržm. H. I. H. spôsobila zranenia, a
to pomliaždenie brušnej steny a pomliaždenie mieška, s dobou liečenia v trvaní 1 deň a poškodenému
J. K. nespôsobila zranenia, pričom konala tak, aby bránila vykonávaniu služobnej činnosti príslušníkov
Policajného zboru,

v bode 2/
dňa 31.01.2024 okolo 23:30 h v meste D., časť B. G., pred rodinným domom ul. F. XXX/X, D. - B. G.,
počas vykonávania služobnej činnosti podľa § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore
v znení neskorších predpisov, keď ju ppráp. H. M. N. umiestňoval do služobného motorového vozidla,
tak ho kopla do oblasti tváre, čím poškodenému ppráp. H. M. N. spôsobila pomliaždenia a krvný výron
v oblasti pravej očnice a pomliaždenie nosa s dobou liečenia 3 dni, pričom konala tak, aby bránila
vykonávaniu služobnej činnosti príslušníkov Policajného zboru,

t e d a

v bode 1/ a v bode 2/
použila násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a čin spáchala závažnejším
spôsobom konania (na viacerých osobách),t ý m s p á c h a l a

v bode 1/, v bode 2/

pokračovací zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného
zákona s poukazom na ust. § 138 písm. j/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd výkon trestu
odňatiaslobodypodmienečneodkladáazároveňukladáprobačnýdohľadnadjejsprávanímvskúšobnej
dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 4 písm. g/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanej obmedzenie - podrobiť sa
v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom, programu

sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 04.07.2024 na A. B. obžalobu pre pokračovací
zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako

je vyššie uvedené.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní chcela s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je
neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.

c/ Trestného poriadku urobila vyhlásenie o tom, že je vinná.
Svoj odlišný postoj v otázke viny odôvodnila tým, že bola v CPZ, bola unavená, nevyspatá a šla rovno
na výsluch. Postupom času si svoje konanie uvedomila. Napriek tomu, že policajta upozornila na svoju
psychickú nepohodu absolvovala dva výsluchy.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g,
h/ Trestného poriadku a obžalovanej postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za
vinu. Obžalovaná uviedla, že porozumela čo tvorí podstatu skutku, ktorý jej je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä
o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla
radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaná uviedla, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaná uviedla - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaná uviedla – áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa kvalifikuje ako pokračovací zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods.
2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. j/ Trestného zákona. Obžalovaná uviedla
– uznala som vinu za spáchaný skutok.Vzhľadom na to, že prokurátor nemal pripomienky k prijatiu vyhlásenia, nakoľko obžalovaná dostatočne
zdôvodnila svoj opačný postoj, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania skutku, kladeného jej za vinu v obžalobe Okresného

prokurátora zo dňa 02.07.2024 č. Pv 56/24, ktorý sa kvalifikuje ako pokračovací zločin útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na ust.
§ 138 písm. j/ Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace
s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Obžalovaná vo svojom výsluchu uviedla, že je vydatá, má dcéru vo veku 2 roky a 4 mesiace. Je na
materskej dovolenke a jej mesačný príjem je materská vo výške 533,- eur s tým, že na chod domácnosti
jej prispieva manžel. Býva v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve. Venuje sa dcére, záhrade a športu.
Drogy ani alkohol neužíva. Iba fajčí. Rodinný dom v ktorom býva je v jej vlastníctve. Postavila ho
z vlastných finančných prostriedkov. Nie je zaťažený hypotékou. Stará sa o zvieratá, po materskej sa

plánuje starať sa o psy, ubytovávať ich, strihať ich. Pláva, behá, bicykluje. Výška príjmu jej manžela sa
pohybuje v závislosti od toho ako dlho je v práci. Pracuje v F., pohybuje sa to od 3.000,- eur do 5.000,-
eur. V prípade, ak by jej súd uložil peňažný trest, má ho z čoho zaplatiť. Má aj úspory, s tým, že na účte
vo L. H., ku dňu 23.10.2024 zostatok vo výške 4.600,62 eur.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to odpisu a výpisu
z registra priestupkov.

Pokračovacieho zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného
zákona s poukazom na ust. § 138 písm. j/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto použil násilie v

úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
(na viacerých osobách).

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej sa súd bližšie otázkou viny nezaoberal a v celom rozsahu ju uznal
za vinnú z pokračovacieho zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.

c/ Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. j/ Trestného zákona

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je
pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými
prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou

a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej

činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak
na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri
ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť

úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobuvo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania
sapáchateľanazákladeobjasneniajehoosobnostnýchvlastnostíaichspojitostísospáchanýmtrestným
činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má

veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho
postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti

dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie
uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaná má štyri záznamy, s tým, že všetky odsúdenia má
zahladené.

Z odpisu z registra priestupkov má evidované tri priestupky na úseku dopravy.

V danom prípade súd nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti v zmysle § 36 a 37 Trestného
zákona.

V danom prípade vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovanej je
primeraným trestom trest vo výmere 3 rokov, ktorý jej podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, za použitia
§ 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jej
správaním v skúšobnej dobe v trvaní 2 rokov.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov
vzhľadom na vyššie uvedené a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Pri jeho ukladaní
prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na hodnotenie osoby obžalovanej , jej
pomery a možnosti jej nápravy.

V rámci skúšobnej doby súd uložil obžalovanej obmedzenie - podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti
s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom, programu sociálneho výcviku alebo
inému výchovnému programu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech

(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.