Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723204633
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6723204633.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu Mesto
Zvolen, IČO 00 320 439, so sídlom Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen proti žalovanému: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Zvolen, Hlinku 22, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s. r.
o., IČO 47 258 039, so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 53.953,82 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.06.2021 doručenou súdu dňa 02.07.2021 (pôvodne vedenou pod sp.
zn. 17C/29/2021) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 53.953,82 Eur s prísl. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobcovi bola (ako žalovanému) rozhodnutiami súdov (rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k.
14C/156/2007-1548 zo dňa 15. 08. 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

13Co/59/2018 - 1671 zo dňa 26. marca 2019) uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 83.684,28
Eur s prísl. a sumu 34.687,74 Eur s prísl. ako náhradu za trvalé obmedzenie vlastníckeho práva
žalovaného (v uvedenom konaní žalobcu). Pri posudzovaní finančnej náhrady súd zohľadnil skutočnosť,
že nehnuteľnosti žalobca nadobudol pred vznikom zákonného obmedzenia, boli zmarené jeho legitímne
očakávania, že nehnuteľnosti využije na výstavbu rodinných domov, že svojou povahou ide o trvalé
obmedzenie, obmedzenie znižujúce hodnotu nehnuteľností, ako aj možnosť ich predaja. Súd zhodnotil,

že v danom prípade finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je jednorazová, pričom vychádzal
z toho, že ide o majetkové právo osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné
vecné bremeno vzniká „in rem", vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu
na spôsob zmeny vlastníctva. K obmedzeniu žalobcu ako vlastníka došlo jednorazovo, na základe
platného územného plánu, účinnosťou zákona o pohrebníctve, t,j. 01.11.2005, ktorý určil ochranné
pásmo pohrebiska. Odvolací súd zistil primeranú náhradu primerane ujme, ktorú trpí vlastník pozemku,
v dôsledku obmedzenia jeho vlastníctva, ktorá pokiaľ ide o rozsah a intenzitu obmedzenia vo výške

59,86 Eur/m2. Na základe rozsudku súdu špecifikovaného v bodoch 3 a 4 tejto žaloby Mesto Zvolen (v
predmetnom konaní žalobca) poukázal na účet žalobcu (v predmetnom konaní žalovaného) sumu spolu
vovýške235417,-Eur(ztohoistinavovýške118372Euraúrokyzomeškaniavovýške117045,60Eur).
Dňa01.01.2020nadobudolúčinnosťzákonč.398/2019Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonč.131/2010
Z.z. o pohrebníctve a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podľa ktorého ochranné pásmo
pohrebiska podľa § 15 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2019 zaniká najneskôr 31. marca 2020,

ak si obec všeobecne záväzným nariadením neustanoví inú šírku ochranného pásma pohrebiska skôr.
Mesto Zvolen si všeobecne záväzným nariadením neustanovilo inú šírku ochranného pásma pohrebiska
do 31.03.2020, týmto dňom ochranné pásmo pohrebiska zaniklo, čím zároveň zaniklo aj obmedzenieznižujúce hodnotu nehnuteľností žalovaného, ako aj možnosť ich predaja. Je zrejmé, že obmedzenie
znižujúce hodnotu nehnuteľností žalovaného malo charakter dočasný a nie trvalý, čo má vplyv na výšku
jemu prislúchajúcej náhrady za obmedzenie užívania nehnuteľností z titulu vzniku ochranného pásma

pohrebiska. Pri stanovení výšky náhrady za obmedzenie užívania nehnuteľností súd vychádzal z doby
trvania obmedzenia užívania nehnuteľností 20 rokov (časové obdobie trvania vecného bremena pri
neobmedzenom trvaní) ustanovenej Vyhláškou č. 492 /2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku v znení neskorších predpisov, avšak z dôvodu zmeny zákona č.131/2010 Z. z. o pohrebníctve
v znení neskorších predpisov obmedzenie v užívaní pozemkov z titulu ochranného pásma pohrebiska

trvalo15rokova5mesiacov.SpoukazomnauvedenéžalobcaListomč.P-235/2021zodňa21.04.2021
vyzval žalovaného, aby alikvotnú časť náhrady spolu vo výške 53 953,82 Eur (z toho z istiny sumu 27
130,87 Eur a z úrokov z omeškania sumu 26 822,95 Eur) poukázal späť na účet Mesta Zvolen ako
žalobcu, a to najneskôr do 10 dní odo dňa, v ktorom mu bude doručená výzva. Žalovaný výzvu prevzal
dňa 27.04.2021, avšak finančné prostriedky na účet žalobcu nepoukázal. Podľa § 451 Občianskeho
zákonníkaktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať.Bezdôvodnýmobohatením

je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. Žalobca má za to, že s poukazom na vyššie uvedené vzniklo medzi ním a žalovaným právny
vzťah bezdôvodného obohatenia, t.j. záväzkový vzťah na základe zákona. Na základe tohto právneho
vzťahu vzniklo podľa nášho názoru žalobcovi právo požadovať časť poskytnuté plnenia naspäť a na

strane žalovaného povinnosť časť tohto plnenia vrátiť. Bezdôvodné obohatenie vzniká bez ohľadu
na zavinenie povinného subjektu. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že na strane žalovaného
dochádza k bezdôvodnému obohateniu spočívajúceho v tom, že právny dôvod, na základe ktorého sa
plnenie poskytlo odpadol. Na základe zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

vzniklo dňom 01.11.2005 na časti pozemkov vo vlastníctve žalovaného ochranné pásmo pohrebiska.
Tento právny stav pretrvával aj po prijatí nového zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákonom č. 398/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa § 36a ods. 5
zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov ochranné pásmo pohrebiska

podľa § 15 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2019 zaniká najneskôr 31. marca 2020, ak si
obec všeobecne záväzným nariadením neustanoví inú šírku ochranného pásma pohrebiska skôr, t. j,
ochranné pásmo pohrebiska trvalo 15 rokov a 5 mesiacov. Žalobca však uhradil náhradu za obmedzenie
užívania pozemkov na základe zákona a rozhodnutí súdov, ktoré vychádzali z právneho stavu, podľa
ktorého išlo o trvalé obmedzenie, obmedzenie znižujúce hodnotu nehnuteľností, ako aj možnosť ich

predaja. V dôsledku zmeny právnej skutočnosti ( zmena legislatívy) tak odpadol právny dôvod na plnenie
zo strany žalobcu v rozsahu, v akom plnil žalovanému. K dnešnému dňu však naopak žalovaný je
oprávnený s pozemkami nakladať v plnom rozsahu, dokonca v priebehu rokov sa zvýšila ich trhová
hodnota.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.08.2021 doručeným súdu dňa 02.08.2021
tak, že o nároku žalobcu a žalovaného už bolo právoplatne rozhodnuté. Podaná žaloba sa týka
tých istých sporových strán a predmetom konania je nárok, o ktorom sa už rozhodlo v pôvodnom
právoplatne skončenom konaní (OS Zvolen 14C 156/2007). Čo sa týka opierania nároku o ustanovenia
o bezdôvodnom obohatení, podľa uznesenia NS SR sp. zn. 2 Cdo 92/2010 zo dňa 19.01.2012,

podstatou bezdôvodného obohatenia ja je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia povinnosti alebo na základe
určitejprávnejskutočnosti.Predpokladmisú:získaniebezdôvodnéhoobohatenia,protiprávnosťzískania
bezdôvodného obohatenia, majetková ujma postihnutého a príčinná súvislosť medzi protiprávnym

získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou určitej osoby. Napokon, že
nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie
výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo
získané. Skutková podstata – z právneho dôvodu, ktorý odpadol, by nastala v prípade, ak exekučný
titul, na základe ktorého sa plnilo, by bol po poskytnutí plnenia zrušený. Žalobca má vedomosť o tom, že

žalobca podal proti pôvodnému rozhodnutiu dovolanie, nemá však vedomosť o tom, že by prebehlo iné
konanie, ktorého výsledkom by mohlo byť zrušenie rozhodnutí v pôvodnom konaní. Z podanej žaloby
nevyplýva, že by nastali skutkové okolnosti, ktoré predpokladá zákon, t. j. ktorá skutočnosť po poskytnutí
plnenia mala za následok, že pôvodný právny dôvod odpadol. Taktiež nie je zrejmé, v čom by malaspočívať protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalobca v podstate
žiada revíziu už raz právoplatne rozhodnutého sporu. Žalovaný opomenul uviesť, že žalovaný mal v
zmysle znaleckého posudku Ing. Vladimíra Babiša, č. 35/2013, zo dňa 07.05.2013, vypracovaného v

pôvodnom konaní, nárok na náhradu za trvalé obmedzenie užívania jeho pozemkov titulom ochranného
pásma pohrebiska až vo výške 222.000 Eur s prísl., čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/59/2018 zo dňa 26.03.2019, body 106 a 107. Žalobca by teda
mal vychádzať z tejto sumy, ktorá bola súdom na základe ním vykonaného dokazovania určená ako
primeraná náhrada. Potom by žalobca mal ešte doplatiť žalobcovi čiastku vo výške 104.914,86 Eur za 15

rokov a 5 mesiacov obmedzenia jeho vlastníckeho práva. V zmysle vyhl. č. 492/2004 Z. z., jednorazová
náhrada sa určuje iba v prípade, ak ide o neobmedzenú dobu obmedzenia. V prípade časového
obmedzeného trvania obmedzenia sa v zmysle vyhl. používa tzv. ročná odplata. Štandardnou súčasťou
každého znaleckého posudku je vyčíslenie všeobecnej hodnoty ročnej odplaty za zriadenie vecného
bremena, tak to bolo aj v prípade znaleckého posudku Ing. V. Babiša. Pri tomto spôsobe vyčíslenia výšky
primeranej náhrady by pre žalobcu vyplynula povinnosť doplatenia náhrady a tomu prislúchajúcemu

úroku z omeškania keď tento doplatok by k 03.08.2021 predstavoval sumu vo výške 65.032,65 Eur
(viď prepočet uvedený nižšie, vychádzajúci zo znaleckého posudku č. 8/2007 A. D. E., ktorý slúžil ako
podklad pre žalobu v pôvodnom konaní a zo znaleckého posudku č. 35/2013 Ing. Vladimíra Babiša.
Podľa tohto vyčíslenia, ročné náhrady celkom by bola 188.609,76 Eur, úrok z omeškania 111.840,50 Eur,
spolu 300.450,27 Eur, po odpočítaní zaplatenej náhrady a úroku z omeškania vo výške 235.417,62 Eur =

65.032,65 Eur k náhrade žalobcom. Ani ďalšie tvrdenia žalobcu o tom, že žalobca môže po žalobcovom
čisto účelovom nevyužití svojej kompetencie danej obciam a mestám v § 36a ods. 5 zákona č. 131/2010
Z.z.,t.j.poneustanovenížiadnejšírkyochrannéhopásmapohrebiskavšeobecnezáväznýmnariadením
Mesta Zvolen do 31.03.2021 nakladať so svojimi pozemkami v plnom rozsahu nie sú pravdivé, nakoľko
žalobca rozšíril územie určené na zastavanie rodinnými domami aj za územie ochranného pásma

cintorína a v roku 2015 obstaral a schválil územný plán zóny Zvolen – Podborová lokalita Sarvaška-Nad
kasárňami tak, že záväzne zadefinoval aj umiestnenie rodinných domov v tomto území a naplánoval
úplne novú prístupovú cestu aj k pôvodnému územiu určenému na zastavanie, vrátane výstavby a
skolaudovania infraštruktúry tak, že pozemky žalovaného budú môcť byť využité už len ako dvory a
záhrady k týmto rodinným domom umiestneným na pozemkoch mimo ochranného pásma pohrebiska

(vo vlastníctve jeho susedov), ktorý spôsob využitia bol už zohľadnený aj v znaleckom posudku A. F. pri
určení výšky primeranej náhrady za obmedzenie ich užívania titulom ochranného pásma pohrebiska.
Preto nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení žalovaného.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že sa nestotožňuje s tým, že ide o prekážku

rozhodnutej veci. Pôvodné konanie sa týka nárokov súvisiacich so vznikom ochranného pásma
pohrebiska, pričom toto konanie sa týka nárokov súvisiacich so zánikom ochranného pásma pohrebiska
v zmysle § 36a ods. 5 zákona č. 131/2010 Z. z., t. j. toto konanie vychádza z iného skutkového a
právneho základu. Podľa žalobcu v predmetnom konaní o ide o plnenie z právneho dôvodu, ktorý
odpadol. Žalobca na základe horeuvedených rozsudkov, § 15 ods. 7 a 8, vyplatil žalovanému sumu

235.417 Eur (z toho istina 118.372 Eur a úroky z omeškania vo výške 117.045,60 Eur). Následnou
novelizáciou zákona - zákonom č. 398/2019 Z. z. § 36a ods. 5, ochranné pásmo pohrebiska zaniká
najneskôr 31.03.2020, ak si obec VZN nestanoví inú šírku ochranného pásma pohrebiska skôr. Tým,
nakoľko Mesto Zvolen nestanovilo ochranné pásmo pohrebiska VZN, zaniklo obmedzenie žalovaného
a jeho pozemky sa opätovne stali stavenými pozemkami. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti,

z ktorých odvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami nespája
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých
právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho
súdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5Cdo 196/2009). Žalobca tvrdí, že presne uviedol okolnosti, ktoré sú
podkladom na priznanie žalovaného nároku, ktorými je zmena zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve

v spojení s novelou – zákonom č. 398/2019 Z. z. práve toto je právnou skutočnosťou, ktorá po poskytnutí
plnenia mala za následok, že pôvodný právny dôvod zanikol. Žalobca nenapáda ani nespochybňuje
predchádzajúce rozsudky súdov, nakoľko vychádzali z platného právneho stavu, ktorý mal za následok
obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného, avšak v dôsledku zmeny právneho stavu je žalovaný
oprávnený s predmetnými pozemkami nakladať bez akéhokoľvek obmedzenia. Nie je mu známe, z

čoho vychádza žalovaný, keď tvrdí, že pre odpadnutie právneho dôvodu je potrebné, aby bol zrušený
exekučný titul, na základe ktorého sa plnilo, nakoľko žalobca sa domáha svojho nároku na základe iných
skutkových a právnych okolností. Čo sa týka žalobcom požadovanej výšky bezdôvodného obohatenia,
ktorú žalovaný popiera, opierajú sa o rozsudok Okresného súdu Zvolen a Krajského súdu v BanskejBystrici, ktorým súd priznal náhradu žalovanému za trvalé obmedzenie vlastníckeho práva. Vzhľadom
k tomu, že zákonodarca zmenil charakter užívania pozemkov z trvalého na obmedzené, požaduje
žalobca od žalovaného zaplatiť alikvotnú časť jemu priznanej náhrady a to v závislosti od skutočnej

dĺžky obmedzenia užívania týchto pozemkov, keďže právny dôvod, pre ktorý mu bola táto náhrada
priznaná, odpadol. Určenie primeranej náhrady je otázkou právnou. Náhrada má byť preto určená
úvahou súdu, ktorá zohľadní konkrétne okolnosti. Javí sa im ako spravodlivé, aby žalovaný vydal
žalobcovi alikvotnú časť náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá mu bola súdom priznaná, v
závislosti od dĺžky trvania obmedzenia vlastníckeho práva. Čo sa týka územného plánu a vybudovanej a

schválenej infraštruktúry v lokalite Sarvaška, jedná sa o plánovanie za ochranným územím pohrebiska,
preto žalovaného nijakým spôsobom neobmedzila v nakladaní s pozemkami, ktoré sa nachádzali v
ochrannom pásme pohrebiska. Podľa územného plánu sa nehnuteľnosti nachádzajú v lokalite Sarvaška,
na plochách určených pre nové obytné územie t. j. výstavbu rodinných domov.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 24.09.2021, v ktorom uviedol, v spore

žalobcu a žalovaného už bolo rozhodnuté. V zmysle § 226 C.s.p. a 228 ods. 1 C.s.p. sú uvedené
rozhodnutia záväzné a nezmeniteľné. Podľa § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednať a rozhodnúť znova. Žalobca nerešpektuje právoplatné rozhodnutia, ktoré vydali súdy v jeho
spore so žalovaným a svojou žalobou sa v podstate domáha revízie týchto rozhodnutí, keď tvrdí, že
žalovaný nemal mať nárok na plnenie v rozsahu, v akom mu bolo priznané právoplatnými rozhodnutiami

súdov, a preto by mal časť poskytnutého plnenia vrátiť.

5. Súd uznesením č. k. 17C/29/2021-224 zo dňa 13.12.2021 konanie zastavil z dôvodu už rozhodnutej
veci, ktoré rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/13/2022-259 zo
dňa 12.04.2022. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd v Bratislave uznesením č. k. 9Cdo/189/2022 zo

dňa 30.10.2023 rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že rozhodovacia prax najvyššieho súdu zaujala ešte pred účinnosťou C.s.p.
záver, že odňatie možnosti konať pred súdom ide tiež v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého
dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací
súd odmietne odvolanie) hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R

23/1994 a R 4/2003). Obdobne sa dá postupovať počas účinnosti C.s.p. Zároveň rozhodovacia prax
najvyššieho súdu opakovane formulovala základné kritériá pre posúdenie prekážky res iudicata. V
predmetnom spore súdy správne formulovali základné kritériá pre posúdenie prekážky res iudicata, tieto
však na predmetný spor nesprávne aplikovali. Z podanej žaloby žalobcu, ako aj z jeho opakovanej
argumentácie je jednoznačne zrejmé, že v spore sp. zn. 17C/29/2021 sa žalobca domáhal vydania

bezdôvodného obohatenia z dôvodu zániku ochranného pásma pohrebiska podľa § 36a ods. 5
zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve účinného od 01.01.2020, na základe ktorého ustanovenia
dňom 31.03.2020 zaniklo ochranné pásmo pohrebiska, čím sa zmenil časový charakter obmedzenia
znižujúceho hodnotu nehnuteľnosti žalovaného z trvalého na dočasný a žalobcovi tak mal vzniknúť
voči žalovanému nárok na plnenie z titulu zániku ochranného pásma pohrebiska. V pôvodnom

konaní sp. zn. 14C/156/2007 bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 83.684,28 Eur s prísl.
titulom obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného vznikom ochranného pásma pohrebiska, pričom
v aktuálnom konaní sp. zn. 17C/29/2021 sa žalobca domáha zaplatenia sumy 53.953,82 Eur titulom
bezdôvodného obohatenia z dôvodu zániku ochranného pásma pohrebiska. Je síce daná totožnosť
sporových strán, ako aj skutková spojitosť, nemožno však konštatovať totožnosť skutkového stavu, resp.

skutkových tvrdení, keď je nepochybné, že žaloba v spore sp. zn. 17C/29/2021 je založená na iných
skutkových tvrdeniach (zánik ochranného pásma pohrebiska podľa § 36a ods. 5 zákona č. 131/2010
Z. z.), a aj na inom právnom základe (nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.
OZ), Ide o dva odlišné nároky vyplývajúce z odlišných skutkových tvrdení, a preto nie je daná prekážka
rozsúdenej veci (res iudicata).

6. Následne okresný súd rozsudkom č. k. 6C/29/2023-369 zo dňa 14.05.2024 žalobu žalobcu zamietol.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/74/2024-404 zo dňa
05.11.2024 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že
rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, nakoľko súd sa v ňom nevysporiadal s otázkou, či v

dôsledku zmeny právneho predpisu vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného
za situácie, keď už o nároku žalovaného bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím súdu, taktiež sa
nevysporiadal s otázkou retroaktivity právnych noriem.7. Žalobca na pojednávaní dňa 11.02.2025 uviedol prostredníctvom právneho zástupcu, že na podanom
návrhu trvá. Zmena právnych predpisov sa dá subsumovať pod skutkovú podstatu bezdôvodného
obohatenia z dôvodu, ktorý čiastočne odpadol. Tento môže odpadnúť aj úplne bez vôle zúčastnených

subjektov, napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, nepredvídanej udalosti. Takéto tvrdenie je aj
v odbornej literatúre, konkrétne Naj právo z 19.01.2013. V tomto prípade ide o nepravú retroaktivitu,
pretože oni sa nedomáhajú vrátenia plnenia, ktoré bolo priznané v čase účinnosti právnych predpisov s
tým, že malo ísť o časovo neobmedzené obmedzenie, ktoré sa vypočítalo dĺžkou 20 rokov, ale potom
zmenou zákona došlo k tomu, že trvalo iba 15 rokov 5 mesiacov. Situácia sa zmenila, žalovaný už nie

je obmedzený na svojom vlastníckom práve, preto žiadajú z dôvodu bezdôvodného obohatenia vyplatiť
adekvátnu časť plnenia. Nežiadajú vrátiť späť to, čo už bolo vyplatené, ale zaplatiť z titulu iného nároku,
že žalovaný dostal viac, ako mu priznalo právo po odpadnutí právneho dôvodu.

8. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na uvedenom pojednávaní uviedol, že nárok žalobcu
neuznávajúvplnomrozsahu.Nanaplneniezákonnýchznakovbezdôvodnéhoobohatenianiesúsplnené

podmienky, nakoľko rozsudok, na základe ktorého žalobca plnil, je stále právoplatný a vykonateľný.
Žalobca žiada revíziu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s pôvodným
rozhodnutím, mal uplatniť prostriedky, ktoré mu umožňuje použiť C.s.p. a to dovolanie a obnovu konania,
alebo to mal napadnúť formou ústavnej sťažnosti. Čo sa týka retroaktivity, chce poukázať na rozhodnutie
NS SR 4Cdo 98/2010, kde najvyšší súd podrobne rozoberá retroaktivitu a to aj s jej delením na pravú

a nepravú a pri nepravej zdôrazňuje, že zákonodarca síce môže zmeniť existujúce právne vzťahy
nejakou novelou, ale táto zmena bude platiť len od účinnosti tejto zmeny s tým, že práva a povinnosti,
nadobudnuté na základe predchádzajúcej právnej úpravy, nemôžu byť dotknuté, lebo by už išlo o priamu
retroaktivitu. Podľa nich zmena právnej úpravy nemá vplyv na právoplatné súdne rozhodnutie. Preto
žiadajú žalobu zamietnuť.

9. Súd počas konania vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Súd sa oboznámil so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 14C/156/2007, z ktorého vyplýva, že žalovaný v
tunajšom konaní sa tu žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2007 domáhal od žalobcu v tunajšom konaní

zaplatenia sumy 222.000 € (po rozšíreniach žaloby doručených súdu dňa 27.04.2011 a 13.12.2013)
ako náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska terajšieho žalobcu
– civilného cintorína v lokalite Sarvaška, zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra Zvolen,
k. ú. G. na LV č. XXXX za parcelu č. CKN 4580/73 trvalé trávne porasty, č. H. XXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria, parcelu č. CKN 5166/73, trvalé trávne porasty, č. CKN XXXX/XX, ostatné plochy.

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/156/2007-1548 zo dňa 15.08.2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/59/2018-1671 zo dňa 26.03.2019 bol terajší žalobca
zaviazaný zaplatiť terajšiemu žalovanému sumu 83.684,28 Eur s prísl., ďalej sumu 34.687,74 Eur s prísl.
a nahradiť mu trovy konania v rozsahu 7 %. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 02.05.2019. Súdy pri
stanovení jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva pre pôvodného žalobcu (terajšieho

žalovaného) vychádzali zo znaleckého posudku č. 35/2013 znalca Ing. Vladimíra Babiša, ktorý určil
primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemkov parc. č. 4580/73, 4580/74, 5166/73, 5166/74 v
zmysle zákona č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve a zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ktorý určil
primeranú náhradu za obmedzenie užívania týchto pozemkov na sumu 222.000 €. Rozsudok okresného
súdu vychádzal z toho skutkového stavu, že terajší žalovaný nadobudol do vlastníctva stavebné

pozemky, ktoré odo dňa 01.11.2005 postihlo obmedzenie spočívajúce v obmedzení vlastníckeho práva
zriadením ochranného pásma pohrebiska – cintorína v lokalite Zvolen – Sarvaška. Po modifikácii, že
predmetom obmedzenia užívania pozemkov je výmera z týchto pozemkov 1.398 m2, potom výška
primeranej náhrady predstavovala sumu 83.684,28 Eur, ktorú okresný súd priznal aj s príslušenstvom.
Odvolací súd žalobcovi priznal ešte navyše sumu 34.687,74 Eur s prísl. s odôvodnením, že pozemky

vo vlastníctve žalobcu sú ako celok, teda aj v rozsahu nad 1 398 m2 do 3 700 m2 (t. j. vo výmere
navyše 2032 m2) zaťažené ochranným pásmom pohrebiska vo verejnom záujme. Vo zvyšku (t. j. v sume
103.627,98 € s prísl.) bola žaloba zamietnutá z dôvodu premlčania nároku. Hmotnoprávnym základom
priznaných nárokov bola skutočnosť, že žalobca nadobudol do vlastníctva stavebné pozemky, ktoré
boli následne odo dňa 01.11.2005 účinnosťou zákona č. 470/2005 Z. z. zasiahnuté ochranným pásmom

pohrebiska určeného územným plánom a tým došlo k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva, za čo mu
patrí náhrada, ako skonštatoval okresný súd aj krajský súd vo svojich rozhodnutiach. Znalecký posudok,
z ktorého súd vychádzal, stanovil jednorázovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva ako náhradu
za 20-ročné obmedzenie tohto vlastníckeho práva.11. Súd sa oboznámil s listinným dôkazom – znaleckým posudkom č. 33/2009 vypracovaného znalcom
Ing. Ľubomírom Hurajtom, PhD., ktorý mal stanoviť všeobecnú hodnotu vecného bremena k pozemku

parc. 4555/1 a 4555/2 k. ú. G.. Podľa uvedeného posudku bola všeobecná hodnota vecného bremena
stanovená pri použití 20 rokov časového trvania vecného bremena s postupne sa znižujúcou cenou
spolu vo výške 238.718,45 Eur.

12. Súd sa oboznámil s jednoduchou fotokópiou z LV č. XXXX k. ú. G. zo dňa 09.03.2009, kde sú vedené

parcely č. 4555/1 o výmere 3791 m2 – orná pôda a 4555/2 o výmere 111 m2 – orná pôda, ktorých
vlastníkom je žalovaný. Taktiež sa oboznámil s jednoduchou fotokópiou znaleckého posudku č. 1/2012
vyhotoveným A. B. I., ktorým bola výška primeranej náhrady za obmedzenie užívania pozemkov parc.
č. 4580/73, 4580/74, 5166/73, 5166/74 v k. ú. G. stanovená na 97.200 €.

13. Súd sa oboznámil s výpisom z účtu žalobcu vo VÚB banke a. s. zo dňa 09.07.2019, z ktorého

vyplýva, že žalovanému bola poukázaná suma 145.417,62 € ako časť náhrady za obmedzenie užívania
a s výpisom z účtu žalobcu v J. F. K. L., z ktorého vyplýva, že žalovanému bola poukázaná suma 90.000
€ ako časť náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska.

14. Súd sa oboznámil s odpoveďou Leteckého úradu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2012

žalovanému ohľadom obmedzení výšky stavieb na predmetných pozemkoch z hľadiska ochranných
pásiem Letiska Sliač.

15. Súd sa oboznámil s jednoduchou fotokópiou vyjadrení Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.
s. a SSE - Distribúcia žalovanému ohľadom napojenia predmetných pozemkov na inžinierske siete.

16. Súd sa oboznámil s kúpnou zmluvou medzi žalobcom a kupujúcim S. s. r. o. ohľadne pozemku parc.
č. 1850/25 k. ú. G., s kúpnou zmluvou zo dňa 25.04.2012 medzi manželmi P. a manželmi O. o prevode
vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. 4500/75 k. ú. G. a zriadení vecného bremena a s kúpnou
zmluvou zo dňa 11.02.2013 medzi manželmi P. a manželmi S. ohľadne pozemkov parc. č. 4500/61,

4580/46, 4580/8 k. ú. G..

17. Súd sa oboznámil s jednoduchou fotokópiou znaleckého posudku č. 35/2013 znalca Ing. Vladimíra
Babiša, ktorý určil primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemkov parc. č. 4580/73, 4580/74,
5166/73, 5166/74 v zmysle zákona č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve a zákona č. 131/2010 Z. z. o

pohrebníctve, ktorý určil primeranú náhradu za obmedzenie užívania týchto pozemkov na sumu 222.000
€. Uvedený znalecký posudok bol podaný na základe uznesenia č. k. 14C/156/2007 zo dňa 21.11.2012
o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania.

18. Súd sa oboznámil s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. G. zo dňa 20.03.2013, podľa ktorého

je vlastníkom pozemkov parc. č. 4580/73, 4580/74, 5166/73 a 5166/74 žalovaný aj na základe kúpnej
zmluvy V 1826/03 - 1650/03.

19. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa ods. 2 cit. ust., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len C.s.p.), právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú
nezmeniteľnosť rozhodnutia.

22. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

23. Podľa § 36a ods. 5 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov, ochranné
pásmo pohrebiska podľa § 15 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2019 zaniká najneskôr 31. marca2020, ak si obec všeobecne záväzným nariadením neustanoví inú šírku ochranného pásma pohrebiska
skôr.

24. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, právo
sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.

25. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie
obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamihu poskytnutia plnenia existoval

právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne
účinky (odpadol). Okamihom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným
obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa
nesmie bezdôvodne obohatiť na úkon iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.11.2010 sp. zn. 5 M Cdo 17/2009).

26. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu (nález
Ústavného súdu SR z 26.04.2013 č. k. IV. ÚS 554/2012-35).

27. Samotné zákony predpokladajú určité situácie, kedy konaním, ktoré je práveže v súlade s právom,
vzniká bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle
zúčastnených subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku nepredvídanej udalosti
nezávislej na vôli účastníkov a i.) (Bezdôvodné obohatenie, najpravo.sk, 19.01.2013).

28. Zároveň, ani právoplatné rozhodnutie súdu o pôvodnom nároku nezakladá nemožnosť vydania
bezdôvodného obohatenia. Právoplatné rozhodnutie súdu je síce podľa § 226 C.s.p. záväzné a
nezmeniteľné, avšak podľa § 217 ods. 1 C.s.p. je preň rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Pre vznik bezdôvodného obohatenia je podstatná pôvodná existencia hmotnoprávneho nároku a jeho
následný zánik, bez ohľadu na to, či o ňom pôvodne za predchádzajúcej právnej úpravy rozhodol

súd právoplatným deklaratórnym rozhodnutím (ani zrušenie takéhoto deklaratórneho rozhodnutia
nespôsobuje bez ďalšieho vznik nároku na bezdôvodné obohatenie, rozhodujúca je existencia
hmotnoprávneho nároku – Nález Ústavného súdu SR z 9.2.2017 sp. zn. II. ÚS 18/2016). Zároveň
nemožno od žalobcu žiadať, aby sa po zrušení právnej úpravy, ktorá stanovuje ochranné pásmo
pohrebiska, domáhal následného zrušenia pôvodného rozhodnutia, ktorým bol zaviazaný na plnenie

voči žalovanému, nakoľko toto rozhodnutie vychádzalo zo skutkového a právneho stavu v čase
existencie ochranného pásma pohrebiska, z ktorého skutkového a právneho stavu v čase rozhodovania
riadnych súdov by súdy rozhodujúce o mimoriadnom opravnom prostriedku či ústavnej sťažnosti museli
vychádzať.

29. Čo sa týka posúdenia nároku žalobcu z hľadiska retroaktivity právnych noriem, zákaz retroaktivity
právnych noriem patrí k definujúcim znakom právneho štátu, ktorý je významnou demokratickou zárukou
ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi,
na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť
(retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa

pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa
akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej
moci.

30. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti

založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny
predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. Vdôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako
jeho platnosť (skôr, než začal existovať).

31. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa
predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do
budúcnaprinesieurčitézmenyajtýchpráv(alebopovinností),ktorévzniklizaplatnostiskoršiehozákona.
Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych

vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,
pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo
pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,
ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej

úpravy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 98/2010 zo dňa 29. júna
2010).

32. Pravá retroaktivita zahrňuje prípady, keď právna norma reglementuje i vznik právneho vzťahu a
nároky z neho vzniknuté pred jej účinnosťou (teda o pravom spätnom pôsobení nového zákona ide

vtedy, keď pôsobí aj pre minulú dobu). Nepravá retroaktivita spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného
i procesného práva, ktoré vznikli za platnosti práva starého, sa spravujú zásadne týmto právom a to
až do doby účinnosti práva nového. Po jeho účinnosti sa však riadi právom novým vtedy, keď nový
zákon nariaďuje, že má byť použitý i na staré právne pomery už založené, ale iba do doby, keď začína
pôsobnosť nového zákona, alebo ešte od neskoršej doby (rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky

sp. zn. 14Er/912/2006 zo dňa 18. 12. 2019).

33. Súd skonštatoval, že v predmetnom prípade sa nejedná o pravú retroaktivitu právnych noriem,
nakoľko predmetná právna norma, na základe ktorej došlo k zrušeniu ochranného pásma pohrebiska,
zakladá nový právny stav od jej účinnosti do budúcnosti, teda nejde o iné posudzovanie vzniku či

nárokovzprávnychvzťahovvzniknutýchvminulostidodňajejúčinnosti.Vznikprávnehovzťahunáhrady
za obmedzenie vlastníckeho práva, ani nároky z neho do dňa účinnosti právnej úpravy, na základe
ktorej došlo k zrušeniu ochranného pásma pohrebiska, nie sú dotknuté, zmenili sa iba od účinnosti
zákona (resp. od neskoršieho dňa uvedeného v zákone pri splnení ďalšej podmienky) do budúcnosti,
pričom nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva pre žalovaného za obdobie do účinnosti

zákona (resp. až do dňa 31.03.2020) zostal nedotknutý. Jedná sa teda o nepravú retroaktivitu, nakoľko
zmenou právnej úpravy došlo k zrušeniu ochranného pásma pohrebiska do budúcnosti. Pritom nepravá
retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných
cieľov verejnej moci (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 98/2010 zo dňa 29.06.2010). Samotný zákon
takúto situáciu predpokladá v ustanoveniach o bezdôvodnom obohatení z právneho dôvodu, ktorý

odpadol.

34. Preto jediným legitímnym spôsobom, ako sa žalobca mohol po zmene právnej úpravy domáhať
nároku na vrátenie pomernej časti uhradenej náhrady za zriadenie ochranného pásma pohrebiska, je
žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia.

35. Súd teda opätovne preskúmal žalobu žalobcu a ustálil nasledovný skutkový stav: žalobca bol
pôvodne v konaní Okresného súdu Zvolen rozsudkom č. k. 14C/156/2007-1548 zo dňa 15.08.2017 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/59/2018-1671 zo dňa 26.03.2019
zaviazaný zaplatiť terajšiemu žalovanému sumu 83.684,28 Eur s prísl., ďalej sumu 34.687,74 Eur s

prísl. a nahradiť mu trovy konania v rozsahu 7 %. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 02.05.2019.
Rozsudok okresného súdu vychádzal z toho skutkového stavu, že terajší žalovaný nadobudol do
vlastníctva stavebné pozemky, ktoré odo dňa 01.11.2005 účinnosťou zákona č. 470/2005 Z. z. o
pohrebníctve postihlo obmedzenie spočívajúce v obmedzení vlastníckeho práva zriadením ochranného
pásma pohrebiska – cintorína v lokalite Zvolen – Sarvaška. Súdy pri stanovení náhrady za obmedzenie

vlastníckeho práva vychádzali z kontrolného znaleckého posudku č. 35/2013 znalca Ing. Vladimíra
Babiša, kde bola ustálená všeobecná hodnota práv a závad pozemkov žalobcu v ochrannom pásme
pohrebiska na sumu 222.000 Eur. Po modifikácii, že predmetom obmedzenia užívania pozemkov je
výmera z týchto pozemkov 1.398 m2, potom výška primeranej náhrady predstavovala sumu 83.684,28Eur, ktorú okresný súd priznal aj s príslušenstvom. Odvolací súd žalobcovi priznal ešte navyše sumu
34.687,74 Eur s prísl. s odôvodnením, že pozemky vo vlastníctve žalobcu sú ako celok, teda aj v
rozsahu nad 1 398 m2 do 3 700 m2 (t. j. vo výmere navyše 2032 m2) zaťažené ochranným pásmom

pohrebiska vo verejnom záujme. Vo zvyšku (t. j. v sume 103.627,98 € s prísl.) bola žaloba zamietnutá z
dôvodu premlčania nároku. Hmotnoprávnym základom priznaných nárokov bola skutočnosť, že žalobca
nadobudol do vlastníctva stavebné pozemky, ktoré boli následne účinnosťou zákona č. 470/2005 Z.
z. zasiahnuté ochranným pásmom pohrebiska určeného územným plánom, a tým došlo k obmedzeniu
jeho vlastníckeho práva, za čo mu patrí náhrada, ako skonštatoval okresný súd aj krajský súd vo

svojich rozhodnutiach. Znalecký posudok, z ktorého súd vychádzal, stanovil jednorázovú náhradu za
obmedzenie vlastníckeho práva ako náhradu za 20-ročné obmedzenie tohto vlastníckeho práva.

36. Následne dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 398/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Podľa tohto zákona ochranné pásmo pohrebiska podľa § 15
ods. 7 v znení účinnom do 31.12.2019 zaniká najneskôr 31.03.2020, ak si obec všeobecne záväzným

nariadením neustanoví inú šírku ochranného pásma pohrebiska skôr. V konaní nebolo sporné, že Mesto
Zvolen si všeobecne záväzným nariadením neustanovilo inú šírku ochranného pásma pohrebiska,
čím ochranné pásmo pohrebiska zaniklo. Tým zaniklo aj obmedzenie znižujúce hodnotu nehnuteľností
žalovaného, ako aj možnosť ich predaja.

37. Obmedzenie vlastníckeho práva teda trvalo od 01.11.2005 (účinnosť zákona č. 470/2005 Z. z.) do
31.03.2020(zákonč.398/2019Z.z.vspojeníspodmienkouneustanoveniainejšírkyochrannéhopásma
žalobcom). Dĺžka obmedzenia vlastníckeho práva teda predstavovala 14 rokov a 5 mesiacov.

38. Žalobca výpismi z účtu preukázal, že žalovanému plnil dňa 30.05.2019 sumu 90.000 € a dňa

09/07/2019 sumu 145.417,62 €, t. j. uhradil žalovanému náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva aj
s príslušenstvom.

39. Žalobca sa domáha od žalovaného vrátenia bezdôvodného obohatenia za 15 rokov a 5 mesiacov
neexistencie obmedzenia vlastníckeho práva po tom, čo žalovanému uhradil náhradu za obmedzenie

vlastníckeho práva v sume 118.372,02 € s prísl., ktorá predstavuje nepremlčanú časť náhrady
vypočítanej v sume 222.000 € s prísl. ako 20 ročné trvanie obmedzenia vlastníckeho práva kontrolným
znaleckým posudkom č. 35/2013 Ing. Babiša podaným v pôvodnom konaní Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 14C/156/2007. Premlčanie predstavuje v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka inštitút
občianskeho práva, na základe ktorého sa po uplynutí zákonom stanovenej lehoty nemožno úspešne

domáhať na súde priznania tohto práva súdnym rozhodnutím, ak povinná strana premlčanie namietne.
Právo však nezaniká, ale existuje ako naturálne právo, t. j. jeho dobrovoľné splnenie sa nepovažuje za
bezdôvodné obohatenie. Po úhrade došlo k zmene právnej úpravy, ktorá znamenala po splnení ďalšej
podmienky (nestanovenie si ochranného pásma pohrebiska všeobecne záväzným nariadením žalobcu)
zrušenie obmedzenia tohto vlastníckeho práva odo dňa 31.03.2020, čo znamená, že obmedzenie trvalo

14 rokov a 5 mesiacov (žaloba žalobcu vychádza z nesprávneho výpočtu 15 rokov a 5 mesiacov).
Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva podľa uvedeného znaleckého posudku za obdobie 14
rokov a 5 mesiacov predstavuje 222.000/20 x 14 + 222.000/20/12x5 = 160.025 € s prísl. Toto je teda
celá suma istiny nároku žalovaného na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva za 14 rokov a 5
mesiacov aj vrátane naturálneho práva žalovaného, ktoré bolo v čase rozhodovania súdov v konaní sp.

zn. 14C/156/2007 a aj v súčasnosti je premlčané. Žalobca zaplatil na základe tohto predchádzajúceho
konania a rozhodnutí súdov nepremlčanú sumu vo výške 118.372,02 € s prísl. Nezaplatil už teda
premlčanú časť vo výške 160.025 € - 118.372,02 € = 41.652,98 € s prísl. Toto je teda časť nároku, na
ktorú má ešte žalovaný hmotnoprávny nárok za obdobie obmedzenia vlastníckeho práva 14 rokov a 5
mesiacov, avšak je premlčaný a stále nedošlo k úhrade žalobcom. Žalovaný teda ani v súčasnej dobe

nemá uhradenú plnú výšku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva podľa znaleckého posudku za
14 rokov a 5 mesiacov, počas ktorých toto obmedzenie trvalo (jeho právo, hoci v naturálnej forme, stále
trvá). Žalobca sa zároveň v predmetnom konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
53.953,82 € (istina 27.130,87 € a prísl. vo výške 26.822,95 €), ktorá suma 27.130,87 € predstavuje
pomernú časť za 4 roky a 7 mesiacov z uhradenej sumy 118.372,02 € (len z nepremlčaného priznaného

a následne vyplateného nároku) za 20 rokov trvania obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného.

40. Súd bol toho názoru, že nakoľko žalovaný mal v pôvodnom konaní hmotnoprávny nárok na náhradu
za obmedzenie vlastníckeho práva vo výške 222.000 €, z čoho pomerná časť za obdobie od vznikuochranného pásma pohrebiska do zániku obmedzenia jeho vlastníckeho práva predstavuje 160.025 €
istiny, pričom uhradených bolo 118.372,02 € istiny, nevznikol tu nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia, nakoľko žalovaný sa prijatím sumy 118.372,02 € bezdôvodne neobohatil. Na prijatie sumy

118.372,02 € mal totiž voči žalobcovi právny dôvod spočívajúci v čiastočne súdmi priznanom, čiastočne
naturálnom práve náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva v sume 222.000 €, po obmedzení času
obmedzeniavlastníckehoprávazmenouprávnejúpravyvsume160.025€.Pretosúdžalobuvčastiistiny
27.130,87 Eur považoval za nedôvodnú. Čo sa týka žalovaného príslušenstva – úrokov z omeškania v
sume 26 822,95 Eur, ktoré je časťou žalovaného nároku, súd ani v tejto časti nepovažoval žalobu za

dôvodnú, nakoľko ak skonštatoval, že žalovaný prijal sumu istiny vo výške 118.372 Eur ako splnenie
jehopohľadávkyvočižalobcovianedošlokbezdôvodnémuobohateniu,nemohlodôjsťkbezdôvodnému
obohateniu ani pri prijatí príslušenstva k uvedenej pohľadávke. Preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

41. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa ods. 2 cit. ust., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom na to, že
žalobca bol vo veci neúspešný v plnom rozsahu, patrí podľa zásady úspechu a neúspechu náhrada trov

konania žalovanému, a to v rozsahu 100 %. Preto súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému
100 % trov konania, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu I. inštancie o ich výške. O
výšketrovkonaniarozhodnepoprávoplatnostitohtorozsudkusúdnyúradníksamostatnýmrozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ

sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý

odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367

ods.3 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona – zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti – Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).