Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421203870
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4421203870.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX/
XX, 2/ B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., E. XX, 3/ G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. B., H.I. J. XX a 4/ E.
B., nar. X.X.XXXX, bytom G. B., H.I. J. XX, všetci zastúpení: Mgr. Helena Farkašová, advokátka, Nové
Zámky, Žerotínova bašta 1, proti žalovaným: 1/ K. B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L., M. D. XX, 2/ K. N. D.,

nar. X.X.XXXX, bytom D., M. X, 3/ K. C. K., nar. X.X.XXXX, bytom L., G. L. XX, 4/ J. K., nar. XX.X.XXXX,
bytomD.,N.XX,5/E.K.,nar.X.XX.XXXX,bytomD.,J.XX,6/O.E.,nar.XX.X.XXXX,bytomL.,M.XXa7/
E. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L., M. G. XX, žalovaní 3/ a 7/ zastúpení: JUDr. Danica Sitárová, advokátka,
Levice, Námestie hrdinov 13, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. februára 2024 č. k. 13C/72/2021-197, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 23. februára 2024 č. k.
13C/72/2021-197 (napadnutý rozsudok) zamietol žalobu a žalovaným 1/-7/ priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobcovia sa svojou žalobou voči žalovaným domáhali určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území D., obec C., ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako parc.
reg. C KN č. 211/2 - záhrady o výmere 1667 m2, parc. reg. C KN č. 211/6 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 465 m2 a parc. reg. C KN č. 211/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2 tak, že žiadali,
aby oni štyria boli určení za podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností (každý z nich v
podiele 162/2251 k celku). Tvrdili, že žalovaní nadobudli svoj podiel na nehnuteľnosti neoprávnene a

že žalobcovia boli ukrátení na svojich právach, pretože dňa 2.7.1966 bola medzi žalobkyňou 1/ a jej už
nebohým manželom P. B. ako kupujúcimi a Q. J. ako predávajúcim uzavretá kúpna zmluva, ktorou im
bol odpredaný stavebný pozemok parc. č. 211/2 a 211/3 za kúpnu cenu 10.000,-Kčs a to za prítomnosti
svedkov a túto zmluvu overil aj predseda MNV Podhájska. Obec C. dňa 3.2.1999 v ich prospech určila
súpisné číslo pre stavbu rodinného domu a letnej kuchyne. Uvádzali, že Okresný úrad Nové Zámky
rozhodnutím OPPaLH-00169-2002/005102/683/AV zo dňa 2.7.2002 potvrdil nadobudnutie vlastníckeho

práva vydržaním v prospech žalobkyne 1/ a P. B. k parc. C-KN č. 211/2 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 1667 m2, k parc. reg. C KN č. 211/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m2 a
k parc. reg. C KN č. 211/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2, ktoré nehnuteľnosti boli
zamerané geometrickým plánom č. 224-71/2001 geodeta Ing. Antona Brtku zo dňa 10.10.2001, čím
bolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyne 1/ a dedičov po jej nebohom manželovi
(žalobcov 2/-4/), avšak toto rozhodnutie nebolo zapísané v katastri nehnuteľností.3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a uvádzali, že stavby na týchto pozemkoch patrili žalobcom 1/-4/,
resp. ich právnym predchodcom, avšak pozemky pod nimi nie, tie vlastnili ich právni predchodcovia,
po ktorých ich oni zdedili. Žalovaní 3/ a 7/ žiadali žalobu zamietnuť a tvrdili, že nie je pravda, že by

podiel na predmetných nehnuteľnostiach nadobudli neoprávnene, pretože tieto pozemky vlastnila až
do svojej smrti (10.10.1964) ich právna predchodkyňa R. I., pričom dedičstvo po nej bolo prejednané
bývalýmŠtátnymnotárstvomNovéZámkypodč.D1041/92,pričomuznesenienadobudloprávoplatnosť
dňa 31.3.1992. Uviedli, že kúpnu zmluvu z 2.7.1966 medzi Q. J. ako predávajúcim na strane jednej a
žalovanou 1/ a jej manželom P. B. na strane druhej, ktorou malo dôjsť k odpredaju parcely č. 211/2 a

č. 211/3 považujú za absolútne neplatnú pre jej rozpor so zákonom, pretože predávajúci Q. J. nebol
vlastníkom predmetných nehnuteľností a nemohol s nimi nakladať a disponovať, lebo ich nadobudol
kúpou od nevlastníkov (kúpnou zmluvou zo dňa 15.8.1963 od K. P. a S. K.), na podklade takého
neplatného úkonu potom nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva na Q. J. a ani na
žalobcov, pretože platí zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má. Uvádzali, že
žalobcovia vlastnícke právo nemohli ani vydržať, pretože ich držba nebola oprávnená.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na LV č. XXX pre kat. územie D., obec C.
ako vlastníci nehnuteľností zapísaných ako parc. reg. C KN č. 211/2 - záhrady o výmere 1667 m2,
parc. re. C KN č. 211/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m2 a parc. reg. C KN č. 211/8
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2 sú vedení žalobcovia 1/-4/ (v podieloch 48/2251,

1555/4502, 1555/9004 k celku) a žalovaní 1/-7/ (v podieloch 96/2251, 92/2251, 138/2251, 92/2251,
92/2251, 69/2251 a 69/2251 k celku). Žalobcovia 1/-4/ rade nadobudli vlastnícky podiel k nim darovacou
zmluvou z 8.2.2017, resp. dedením v dedičskom konaní 16D/1492/2017 a žalovaní 1/-7/ dedením v
konaniach D 1432/93, D 1041/92, D 80/1992, zámennou zmluvou zo dňa 30.4.2020, vrátane rozhodnutí
ROEP č. 390/97 zo dňa 18.11.2002. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky 16D/1492/2017-34, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2018 bol schválený právny úkon zákonnej zástupkyne (v tom čase)
maloletého žalobcu 4/ (ako dediča po P. B.), ktorý vykonal v dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a v dohode o vyporiadaní dedičstva. Kúpno-predajnou dohodou Q. J. ako
predal P. B. a žalobkyni 1/ ako kupujúcimi dňa 2.7.1966 pozemky parc. č. 211/2 a 211/3 za kúpnu cenu
10 000 Kčs. Obcou C. dňa 3.2.1999 rozhodla o určení súpisných čísiel č. 824 stavbe letnej kuchyne a č.

416 stavbe rodinného domu na parcele č. 211/2 v C.. Obec potvrdila, že žalobkyňa a jej manžel P. B. v
roku 1969 spoločne postavili rodinný dom č. 416 a letnú kuchyňu č. XXX v C. na parc. č. 211/2.

5.Rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky OPPaLH-00169-2002/005102/683/AV zo dňa 2.7.2002
bolo rozhodnuté o potvrdení vydržania parciel č. 211/2, č. 211/6 a č. 211/8 v kat. území D. v prospech

žalobkyne 1/ a jej manžela P. B. (v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1369/2251). Nehnuteľnosti boli
zamerané geometrickým plánom č. 224-71/2001 geodeta K. O. D. zo dňa 10.10.2001 ako nový právny
stav, keď z pôvodnej parcely č. 211/1 novovznikajúce parc. č. 211/2, č. 211/6 a č. 211/8 mali pripadnúť
do vlastníctva žalobkyne 1/ a P. B..

6.ZrozhodnutiaŠtátnehonotárstvaNovéZámkyD1047/92-14zodňa31.3.1992vyplýva,žeakodedičia
po poručiteľke R. I., nar. X.X.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, nastúpili ako dedičia K. O. E., S.
K., K. N. D., J. K., E. K., O. T., O. E. a E. L., pričom predmetom dedenia boli nehnuteľnosti v kat. území
C. (parc. č. 445/2 vo vložke č. 381 v podiele 3000/45705) a Malý Beleg (parc. č. 282 vo vložke č. 155
v podiele 1, parc. č. 52, 74, 142, 265 a 240 vo vložke č. 64 v podiele 4/8, parc. č. 180 a 232 vo vložke

č. 174 v podiele 1, parc. č. 154 vo vložke č. 173 v podiele 12/96, parc. č. 281 vo vložke č. 172 v celosti
a parc. č. 264 vo vložke 156 v podiele 10/280).

7. Z potvrdenia P. K., bytom C. XXX a S. K. zo dňa 15.8.1963 súd zistil, že menovaní ním potvrdili, že
prevzali od Q. J., bytom C. XXX sumu 10 000 Kčs ako kúpnu cenu za pozemok s parc. č. 74.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 123, § 124, § 126, § 129, § 130, § 132, § 134
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobcovia svojou žalobou žiadajú, aby súd určil, že každý
z nich je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 162/2251 k celku. Naliehavý
právny záujem na takto formulovanej a postavenej žalobe žalobcovia mať nemôžu, pretože sa vlastne

domáhajú určenia, že sú v celkovom súčte podielov podielovými spoluvlastníkmi v menšom rozsahu než
sú už v súčasnosti zapísaní v katastri nehnuteľností. Takáto žaloba obstáť nemôže, pretože žalobcovia
sa ňou vlastne domáhajú podielov na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré majú byť menšie, než už
v súčasnosti sú. Pokiaľ by žalobcom išlo o zmenu výmery ich podielov na stav, akého v tomto konanídomáhajú, môžu si tento upraviť vzájomnou dohodou medzi spoluvlastníkmi a nie je potrebné súdne
konanie, preto ani nemožno hovoriť o akomkoľvek naliehavom právnom záujme na takejto žalobe.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/-4/ tvrdili, že žalobkyňa 1/ a jej manžel P. B. (ktorého
dedičmi sú žalobcovia 2/-4/) nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam kúpou dňa 2.7.1966
od Q. J., ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudol kúpou od P. K., bytom C. XXX a S. K. dňa 15.8.1963,
pričom išlo o parcelu č. 74. V priebehu konania bolo súdu predložené rozhodnutie Štátneho notárstva
Nové Zámky D 1047/92-14 zo dňa 31.3.1992 po poručiteľke R. I., nar. X.X.XXXX, ktorá zomrela dňa

XX.XX.XXXX, z ktorého je zrejmé, že parc. č. 74 zapísaná vo vložke č. 64 pre kat. územie D. (predtým
Malý Beleg) bola až do smrti menovanej v jej vlastníctve v podiele 1. Je tu teda rozpor v tom, že
žalobcovia tvrdia, že žalobkyňa 1/ a právny predchodca žalobcov 2/-4/ predmetné nehnuteľnosti kúpili
(v celku) od Q. J. v roku 1966, pričom ten ich mal kúpiť v roku 1963 od P. K. a S. K. a na strane druhej
žalovaní tvrdia, že sú dedičmi po R. I., ktorá zomrela v roku 1964 a po ktorej v roku 1992 dedili jej podiel
1 k celku. V konaní teda boli súdu predložené dôkazy, ktoré pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníctva k

predmetným nehnuteľnostiam žalobcami na strane jednej a žalovanými na strane druhej sú rozporné.

10. S poukazom na zásadu nemo plus iuris súd prvej inštancie konštatoval, že je vylúčené, aby
kúpna zmluva, ktorou žalobkyňa 1/ a jej už nebohý manžel P. B. kúpili nehnuteľnosti v rozsahu na
spoluvlastnícky podiel 1 k celku bola platná. Je tomu tak preto, že žalovaní ako dedičia po R. I. nadobudli

podiel 1 na predmetných nehnuteľnostiach dedením v roku 1992 a za stavu kedy poručiteľka bola
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k celku až do svojej smrti v roku 1964, teda v čase žalobcami
tvrdenej kúpnej zmluvy (v roku 1963, resp. 1966) neboli a nemohli byť predávajúci výlučnými vlastníkmi
nehnuteľností, ktoré prevádzali na iné osoby. Predmetom kúpy mohol byť len podiel 1 k celku, nakoľko
druhú polovicu vlastnila R. I.. Predávajúci P. K. a S. K. v roku 1963 teda nemohli platne previesť na Q.

J. vlastníctvo k celej nehnuteľnosti parc. č. 64 vo vložke 74, pretože neboli výlučnými vlastníkmi tejto
nehnuteľnostianáslednehonemoholpreviesťplatneaniQ.J.naďalšieosoby.Predmetnékúpnezmluvy
sú nepochybne neplatné pokiaľ ide o podiel 1 k celku, ktorý vlastnila R. I..

11. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že žalobu zamietol ako nedôvodnú pre nedostatok naliehavého

právneho záujmu žalobcov na tejto žalobe, resp. pokiaľ by aj takýto naliehavý právny záujem daný bol
(čo preukázané nebolo), je ďalším dôvodom pre jej zamietnutie to, že žalobcovia nemôžu byť vlastníkmi
predmetných nehnuteľností (aspoň nie v podiele presahujúcom 1 k celku) tak ako to tvrdia.

12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi v konaní

plne úspešnému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov
konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/-4/, žiadali napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedli. že

v čase podania žaloby boli podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností žalobca 1/ v podiele
48/2251 k celku, žalobca 2/ v podiele 1555/4502 k celku, žalobca 3/ v podiele 1555/9004 k celku,
žalobca 4/ v podiele 1555/9004 k celku. Teda spolu všetci štyria majú podiel na sporných pozemkoch
6412/9004 k celku, t. j. 1603/2251 k celku. Žalobou sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam každý v podiele 162/2251. Pokiaľ by súd žalobe vyhovel, nadobudli by vlastnícke právo

každý v podiele 648/9004 k celku, spolu 2592/9004 k celku, t. j. 648/2251 k celku. V prípade úspešnosti
žaloby nadobudnutím podielov žalovaných by sa spolu s ich podielmi stali vlastníkmi podielov 9004/9004
k celku, t. j. 2251/2251 k celku, teda spolu 1/1 k celku. Poukázali na to, že Okresný úrad v Nových
Zámkoch, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Nové Zámky dňa 02.07.2022
rozhodnutím potvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k sporným nehnuteľnostiam žalobkyni

1/ajejnebohémumanželovi,čoodôvodniltým,žepredložilivšetkydokladyapodklady,ktorésúpotrebné
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Vychádzajúc z toho, žalobkyňa 1/ s dnes už nebohým
manželom predložili správnemu orgánu všetky doklady preukazujúce nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním. Tieto doklady neboli nikým spochybnené a vydané rozhodnutie správneho orgánu nebolo
preskúmané súdom, nadobudlo právoplatnosť. Aj geometrický plán vypracovaný pre účely vydržania

bol potvrdený správou katastra ako zákonný a správny. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu
vyplýva, že boli splnené všetky podmienky zo strany žalobkyne 1/ a jej nebohého manžela pre
nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Poukázali na to, že žalovaní ako dedičia
po R. I. mali nadobudnúť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam ešte v roku 1992, pričom žalobkyňa 1/snebohýmmanželompožiadalisprávnyorgánovydanierozhodnutiaopotvrdenívydržaniavlastníckeho
práva až v roku 2002. Podľa ich názoru, pokiaľ by dedičské konanie po R. I. prebehlo zákonne a správne
a dedičia, teda žalovaní, by boli oprávnenými dedičmi, táto skutočnosť by bola zapísaná v katastri

nehnuteľností a na základe toho by vznikla zákonná prekážka pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním pre žalobkyňu 1/ a jej manžela a okresný úrad by ich žiadosť zamietol. Keďže sa tak nestalo,
majú za to, že žalobkyňa 1/ s manželom nadobudli vlastnícke právo vydržaním oprávnene.

14. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrili žalovaní 1., 3., 7., žiadali rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že k zápisu oprávnených dedičov po nebohej R. I. do katastra
nehnuteľností došlo v súlade s verejnou listinou – dedičským rozhodnutím, ktorého spôsobilosť nebola
v tomto konaní žiadnym spôsobom spochybnená, t. j. dedičské konanie prebehlo po poručiteľke
zákonným spôsobom. Zotrvávajú na názore, že nadobudli podiel na LV XXX pre kat. úz. D. oprávnene
ako na základe zmluvy a dedenia, pričom jednoznačne v konaní preukázali, že ich právny predchodkyňa
nehnuteľnosť vlastnila až do svojej smrti v roku 1964, následne v rámci dedičského konania táto bola

prejednaná ako aktívum dedičstva. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že v čase žalobcami
tvrdenej kúpnej zmluvy (v roku 1963, resp. 1966) neboli a nemohli byť predávajúci výlučnými vlastníkmi
nehnuteľností, ktoré prevádzali na iné osoby. Súd prvej inštancie preto na danú vec správne aplikoval
zásadu nemo plus iuris, nakoľko predávajúci Q. J. nikdy nebol skutočným vlastníkom nehnuteľností
a preto nemohol platne previesť vlastnícke právo k nej na tretie osoby, teda žalobkyňu 1/ a jej manžela.

Z toho vyplýva, že žalobcovia nemohli podiel na nehnuteľnosti nadobudnúť oprávnene a teda nie sú
splnené podmienky na vydržanie.. Absentuje oprávnenosť držby, keď právna predchodkyňa žalovaných
1/, 3/ a 7/ nemala uzatvorenú so žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami žiadnu dohodu o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Keďže kúpna zmluva z roku 1963 je neplatným právnym úkonom
pre jej rozpor so zákonom, nemohlo na jej základe dôjsť k platnému prevodu vlastníctva. Ďalej uviedli, že

rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky z roku 2002 o potvrdení vydržania vlastníckeho práva nie je
spôsobilou listinou preukazujúcou oprávnenosť žaloby. Toto rozhodnutie im nebolo doručované, nemali
preto možnosť podať proti nemu opravný prostriedok. K vydržaniu nebola spísaná notárska zápisnica,
ktorá bola v tom čase podkladom pre zápis zmeny vlastníka v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na
uvedené je žalobcami namietaný výpočet podielov v odôvodnení rozsudku irelevantný. Poukázali i na

to, že v odvolaní žalobcov absentuje uvedenie odvolacích dôvodov s poukazom na § 365 ods. 1 CSP.

15.Kodvolaniužalobcovsavyjadrilaajžalovaná2/.Uviedla,žepodľajejnázorudedičskékonanievroku
1992 prebehlo zákonne a dedičský podiel nadobudla zákonne. Nie je jasné či v roku 2002 v katastri
nehnuteľností neboli premietnuté zákonné rozhodnutia dedičských konaní spred 10 rokov a objavili sa

tam z nejakého dôvodu až po roku 2002. Poukázala na to, že v dedičskom konaní v roku 1992 nadobudla
svoj podiel aj jej teta E. L. – K. (vdova po vnukovi R. I. O. K., jej ujovi). Tento podiel sa po jej smrti
dedil a dedičia ho predali p. M. z C.. Od M. ho kúpili Záhumenskí. Podľa jej názoru tým uznali pôvodné
vlastníctvo a dedičské rozhodnutie z roku 1992 k tej časti, ktorú nadobudli od Krajmera.

16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal
odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nevzhliadol dôvod na nariadenie
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, rozsudok je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ a c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, a nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie,

ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesného práva, v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal dôkazy.

17. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením

základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde
o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutiasúdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

18.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na

strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak
súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil
správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

20. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

21. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie

označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.

22. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť. Inak povedané, strany
sporu sú povinné uvádzať skutkové tvrdenia. Táto procesná povinnosť je legislatívne vyjadrená tak, že
strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
sporu. Teda strany sporu zaťažuje bremeno tvrdenia.

23. Žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí skutok
(skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje
jeho jednoznačnú individualizáciu. Inými slovami, žalobca je povinný vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke. Pokiaľ žalobca v žalobe neuvedie ani len také skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo
možné vyvodiť, aký je predmet konania (čoho sa žalobca žalobou domáha), tak procesnou sankciou

môže byť až odmietnutie žaloby. V tomto prípade však súd najprv žalobcu vyzve, aby žalobu doplnil
o skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné určiť, čo je predmetom konania v lehote, ktorá nemôže
byť kratšia ako desať dní (§ 129 ods. 1 CSP). Pokiaľ žalobca výzve nevyhovie, súd žalobu uznesením
– teda bez jej meritórneho prejednania – odmietne. Ak zo žaloby je možné vyvodiť čo je predmetom
konania, súd žalobu meritórne prejedná. Neunesenie bremena tvrdenia však bude znamenať neúspech

strany spočívajúci v strate sporu.

24. Súd prvej inštancie vec prejednal v merite veci napriek tomu, že z obsahu žaloby nie je
zrejmé, či nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhajú sú totožné
s nehnuteľnosťami, o ktorých tvrdia, že ich kúpili v roku 1966 od Q. J.. V žalobe absentujú skutkové

tvrdenia ohľadne stotožnenia nehnuteľností, a to pôvodnej parcely č. 74 vedenej v pkn. vložke č. 64 k. ú.
D., ktorú zdedili žalovaní po poručiteľke R. I. a parciel č. 211/2, 211/6, 211/8, ktorých určenia vlastníckeho
práva sa domáhajú žalobcovia.25. Odvolací súd poukazuje na to, že z tvrdení žalobcov (preukázaných aj listinami) vyplýva, že P. K. a S.
K. predali Q. J. dňa 15.08.1963 parcelu č. 74 (bez uvedenia výmery, podielu a katastrálneho územia).
Q. J. predal žalobkyni 1. a neb. P. B. dňa 02.07.1966 parcely č. 211/2 a 211/3.

26. Na základe žiadosti žalobkyne 1. a Štefana Záhumenského Obecný úrad Nové Zámky, odbor
pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dňa 02.07.2002 potvrdil nadobudnutia
vlastníckeho práva menovaných k parcelám č. 211/2, 211/6, 211/8, ktoré boli zamerané geometrickým
plánom zo dňa 10.10.2001 a boli vytvorené z pôvodnej parcely č. 211/1.

27. Z uvedených skutočností vôbec nie je zrejmé stotožnenie parcely č. 74 s parcelami č. 211/2 a 211/3
a následne s parcelami č. 211/2, 211/6, 211/8. Nie je zrejmé či z parcely č. 74, ktorú kúpil Q. J. vznikli
parcely č. 211/2 a 211/3, ktoré predal žalobkyni a neb. P. B.. Ak podľa geometrického plánu žalované
parcely č. 211/2, 211/6, 211/8 vznikli z parcely č. 211/1, potom by nešlo o parcelu, ktorú Q. J. predal
žalobkyni 1. a neb. P. B..

28. Žalovaní sú zapísaní ako spoluvlastníci uvedených parciel na základe dedičského rozhodnutia
D 1041/92 po poručiteľke R. I., zomrelej 10.10.1964, podľa ktorého dedením nadobudli okrem iného
parcelu č. 74 zapísanú v pkn. vložke č. 64 k. ú. D. celkove v 1/2. Nie je zrejmé kto bol spoluvlastníkom
predmetnej parcely vo zvyšnom podiele 1/2.

29. V žalobe absentujú tvrdenia o zmenách uvedených parciel v priebehu ich existencie od roku 1963,
o umiestnení parcely č. 74 a žalovaných parciel, o osobách, ktoré parcely užívali do roku 1963 alebo
1966.

30. Vyššie uvedené skutočnosti, sú zásadnými skutkovými okolnosťami pre dôkladné zistenie
skutkového stavu a právne posúdenie veci s poukazom na bremeno dôkazu sporových strán.

31. Až na základe dostatočných skutkových tvrdení žalobcov v žalobe súd zisťuje skutkový stav veci
s ohľadom i na tvrdenia žalovaných a až následne, ak žalobcovia unesú bremeno tvrdenia, vec posúdi

právne. V danej veci sa v takom prípade bude musieť vyporiadať aj s právnou úpravou vydržania od roku
1966 (v období 1964 až 1982 bolo obmedzené) a právnou úpravou na základe ktorej potvrdil Obecný
úrad Nové Zámky žalovanej 1. a neb. P. B. nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

32. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 391 ods. 1
CSP).V ďalšom konaní súd prvej inštancie odstráni vyššie uvedené nedostatky vytknuté odvolacím
súdom a v nadväznosti na zistené skutočnosti opätovne vo veci rozhodne.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na § 396 ods. 3 CSP.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).