Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-10Cb/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122416911
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:6122416911.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu: Železničná spoločnosť

Slovensko, a.s., IČO: 35 914 939, so sídlom Rožňavská 1, Bratislava, proti žalovanému: Železnice
Slovenskej republiky, IČO: 31 364 501, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, za účasti intervenienta
na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Pribinova 19,
Bratislava, v konaní o zaplatenie 8 947,34 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 948,34 eur a úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
948,34 eur od 1. júna 2019 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7 999,00 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,00 % ročne zo sumy 7 999,00 eur od 1. júna 2019 do zaplatenia, a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 1,00 % ročne zo sumy 7 999,00 eur od 1.
júna 2019 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,00 eur zamieta.

IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,40 % účelne
vynaložených trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na
Okresnom súde Banská Bystrica dňa 5. septembra 2022, domáhal v konaní začatom podľa zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom
konaní"), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 8 947,34 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 8 947,34 eur od 1. júna 2019 do zaplatenia, paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29. augusta 2018 o 12:02 hod. došlo v úseku trate Košice –
Kostoľany nad Hornádom počas jazdy vlaku R 601 k prevádzkovej poruche kategórie D 7 – poškodenie
zariadenia železničnej infraštruktúry, koľajového vozidla alebo prepravovaného nákladu. Pri nehode
došlo v dôsledku nárazu do neznámeho predmetu visiaceho z TV k poškodeniu hnacieho koľajového

vozidla (ďalej v rozhodnutí aj len "HKV") 383107-0 (Siemens Vectron) v rozsahu: zberač DC, prepojovač
systému AC/DC, anténa RDST (nad prvým stanovišťom), poškodenia od nárazu odrazenej časti antény
v strope stanovišťa, poškodenie reklamného polepu HKV, poškodenie skrine stanovišťa HKV v strešnej
časti. Príčinou vzniku prevádzkovej poruchy bola technická porucha zariadenia ZV – zlomený izolátor vramene L1 na trakčnej podpere č. 41. Celá mimoriadna udalosť bola vyšetrená a uzatvorená Správou o
uzatvoreníprevádzkovejporuchykategórieD7č.XX-X/XXXX/A.B.C.D.,vypracovanoudňa15.októbra
2018 príslušným orgánom na to určeným – Železnicami Slovenskej republiky, Oblastným riaditeľstvom

Košice (ďalej v rozhodnutí aj len "Správa"). V zmysle uvedenej Správy bola predmetná prevádzková
porucha uzatvorená bez zavinenia zamestnancov so záverom o podiele zavinenia technickej poruchy
v rozsahu 100 %. Žalovaný teda uznal svoju povinnosť nahradiť 100 % škody, ktorú žalobcovi spôsobil,
keďže prevádzkovú poruchu uzatvoril na seba v podiele 100 % ako škodu spôsobenú technickou
poruchou. Po oprave poškodených vozňov sa žalobca dozvedel konečnú škodu na základe faktúry

dodávateľa č. 000026 a vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. mája 2019 so
splatnosťou 31. mája 2019 na konečnú sumu škody 26 309,46 eur, ktorá sa v zmysle príloh faktúry
skladala z nákladov za opravu poškodeného HKV v sume 18 149,46 eur bez DPH a z nákladov za
prestoj HKV 91 56 6 383 107-0 v sume 8 160,00 eur bez DPH. Listom z 23. mája 2019 žalovaný oznámil
žalobcovi, že riešenie škody postúpil na svoju poisťovňu – na Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., aby ju
uhradila z poistnej zmluvy, ktorú má žalovaný uzatvorenú. Žalovaný teda uznal všetky náklady uplatnené

žalobcom za opravu a nenamietal ani jednu z vyfakturovaných položiek.

Zmluvná poisťovňa žalovaného, ktorá škodovú udalosť evidovala pod č. XXXXXXXXXX, listom z
3. júna 2019, doručeným žalobcovi dňa 10. júna 2019 a označeným ako „Oznámenie o poistnom
plnení“, žalobcovi oznámila, že z celkovej škody 26 309,46 eur uplatnenej žalobcom na základe faktúry

došlo k úhrade výšky poistného plnenia v sume 17 362,12 eur. Z oznámenia o likvidácii poistnej
udalosti je zrejmé, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. odpočítala z celkovej sumy 26 309,46 eur
uplatnenej titulom škody následkom technickej poruchy sumu vo výške 787,34 eur ako tzv. opotrebenie
a sumu 8 160,00 eur ako nelikvidnú položku, predstavujúcu podľa poisťovne fixný náklad v súvislosti
s prenájmom. S týmto odpočtom žalobca nesúhlasil, keďže pri nehodách, ktoré boli spôsobené proti

vôli poškodeného a v dôsledku ktorých bol poškodený nútený vykonať opravu, zaužívaná súdna prax
jednoznačne priznáva náhradu celej sumy za odstránenie škody, ktorá nehodou vznikla. Žalobca
podotkol, že pokiaľ má žalovaný uzatvorenú poistnú zmluvu spôsobom, že poisťovňa zaňho hradí len
časť škody, potom ju mal doplatiť sám. V danom prípade je vzťah náhrady škody vzťahom medzi
žalobcom a žalovaným založeným na základe Zmluvy č. 20/2011 o prístupe k železničnej infraštruktúre,

čo znamená, že aj škoda medzi nimi sa riadi touto zmluvou, a nejde o vzťah žalobcu k poisťovni.

K odpočtu tzv. opotrebenia žalobca poukázal na to, že keby ten, kto spôsobil škodu (žalovaný), dal
vec prinavrátiť do predošlého stavu na svoje náklady (relutárna náhrada škody), nemohol by žiadať
od poškodeného (žalobcu) vyplatenie časti sumy, ktorú uhradil za navrátenie do predošlého stavu z

dôvodu amortizácie. Žalobca mal za to, že odpočítanie akejkoľvek sumy z prostriedkov vynaložených
poškodeným na navrátenie veci do predošlého stavu neguje skutočnosť, že škoda nemá byť nikomu na
škodu ani na prospech. Súčasne poznamenal, že poškodená a opravená vec má nižšiu trhovú hodnotu,
a teda ak si žalovaný uplatňuje amortizáciu, poškodený utrpí škodu dvakrát – keď musí z vlastných
finančných prostriedkov uhradiť rozdiel ceny za opravu a ceny, ktorú mu žalovaný uhradil pri uplatnení

náhrady škody, a keď by chcel žalobca predať vec, pričom by zistil, že jej predajná - trhová cena je
omnoho nižšia po oprave než pred ňou. Uplatnenie tzv. amortizácie by bolo podľa žalobcu porušením
zásady neminem laedere – nikoho nepoškodzovať.

V súvislosti s náhradou časti škody uplatnenej vo výške 8 160,00 eur žalobca vysvetlil, že na základe

Zmluvy o nájme hnacích koľajových vozidiel č. XXXXXXXXXX/XX/XXXX spoločnosť S Rail Lease, s.
r. o. ako prenajímateľ mu ako nájomcovi prenechala do nájmu HKV č. XXX.XXX-X s tým, že v zmysle
bodu 5.1 uvedenej zmluvy predstavuje nájomné za jedno HKV na jeden kalendárny mesiac 48 950,00
eur bez DPH. Keďže poškodené HKV č. XXX.XXX- X odo dňa nehodovej udalosti až do dňa vykonania
komisionálnej prehliadky stálo bez zavinenia žalobcu päť dní, čím došlo k vzniku stratového času HKV

(prestoja), pričom cena za prestoj HKV je 1 632,00 eur / deň, je výsledná cena za prestoj 8 160,00
eur. Žalobca mal za to, že aj keď ide o náklad súvisiaci s prenájmom, vznikol v príčinnej súvislosti s
technickou poruchou, za ktorú je zodpovedný žalovaný.

Žalobca si uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,00 eur

podľa § 369c Obchodného zákonníka v znení § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ako aj úroky z omeškania, a to v
sadzbe úrokov z omeškania, ktorá bola v zmysle Obchodného zákonníka aktuálna v čase vzniku škody,ako aj v čase podania žaloby, t.j. vo výške 9,00 % z dlžnej sumy. Žalovaný sa dostal do omeškania v
deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry žalobkyne, t.j. dňa 1. júna 2019.

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil Správu o
uzatvorení prevádzkovej poruchy kategórie D 7 č. 18-9/2018/SMSÚ EE TV KE/10102 z 15. októbra
2018, Zápis z komisionálnej prehliadky železničného dráhového vozidla č. 383.107-0 z 3. septembra
2018, Faktúru č. XXXXX z 28. novembra 2018, vystavenú dodávateľom S Rail Lease, s. r. o., Správu o
poruchách Vectron zo 7. septembra 2018, Faktúru č. XXXXXXXXXX zo 17. mája 2019, Zostatok faktúry,

Vysporiadanie škodovej udalosti – list žalovaného č. 8/2019/OPELaS/4 z 23. mája 2019, Oznámenie
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. o ukončení likvidácie poistnej udalosti z 3. júna 2019, Vyčíslenie
nákladov za prestoj HKV XXX XXX-X po strete s pevnou časťou trolejového vedenia z 13. mája
2019, Zmluvu o nájme hnacích koľajových vozidiel č. XXXXXXXXXX/XX/XXXX a Zmluvu č. XX/XXXX
o prístupe k železničnej infraštruktúre, vrátane jej Príloh č. 1 až č. 6.

4.VzmyslenávrhužalobcuOkresnýsúdBanskáBystricadňa26.septembra2022vydalvoveciplatobný
rozkaz,protiktorémupodalžalovanýdňa14.októbra2022vzákonomstanovenejlehoteodporsvecným
odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len "CSP") k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.

5. V podanom odpore žalovaný vo vzťahu k sume 8 160,00 eur, vyčíslenej ako prestoj poškodeného
HKV, zdôrazniac, že tento prestoj predstavuje v zmysle žaloby nájom, ktorý žalobca musel zaplatiť
za poškodené HKV po dobu piatich dní, do kedy bola na vozidle vykonaná komisionálna prehliadka,
namietal, s odkazom na ustanovenia § 373, § 379 a § 380 Obchodného zákonníka, že nájom je fixným
nákladom, ktorý je žalobca povinný platiť bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k poškodeniu HKV.

Preto mal žalovaný za to, že tento náklad nevznikol žalobcovi ako náklad v priamej príčinnej súvislosti s
nehodou. Súčasne zastával názor, že prestoj HKV ani nájom HKV nemožno subsumovať pod akúkoľvek
zložku škody, na ktorej náhradu by žalovaný mohol byť povinný. Žalovaný tiež poukázal na to, že
zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú komisionálna prehliadka
poškodeného HKV nemohla byť vykonaná skôr ako na piaty deň po nehode. Na základe uvedeného

považoval žalovaný nárok žalobcu na úhradu 8 160,00 eur z dôvodu prestoja HKV za nedôvodný.

Na margo odpočtu opotrebenia (amortizácie) vo výške 787,34 eur žalovaný uviedol, že k tomuto došlo
oprávnene, keďže predmetná suma nie je podľa jeho názoru súčasťou skutočnej škody, na ktorej
náhradu má žalobca právo, a to z dôvodu, že zaplatením tejto sumy (zodpovedajúcej odpočítanej

amortizácii) by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu, pretože hodnota poškodenej veci žalobcu
bola po oprave vyššia, ako bola pred poškodením. Žalovaný trval na tom, že opotrebenie bolo pri určení
výšky škody odpočítané korektne, keďže Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ako poistiteľ žalovaného
predmetné vykonáva osvedčenou a profesionálnou metodikou, ktorá vychádza z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení

neskorších predpisov. Vychádzajúc z ustanovení predmetnej vyhlášky, mal žalovaný za to, že v danom
prípade bolo potrebné zohľadniť aj amortizáciu, zmenu technickej hodnoty a technického stavu majetku
a jeho zhodnotenie, ktoré nastalo následkom opravy. Osobitne upriamil pozornosť na to, že železničné
vozidlá majú životnosť niekoľko desiatok rokov, počas prevádzky je takmer každé železničné vozidlo
niekoľkokrát poškodené v rámci škodových udalostí a je bežné a pri mnohých súčastiach aj výrobcom

a prevádzkovateľom vozidla predpokladané, že počas životnosti vozidla budú vymieňané za nové.
V tejto súvislosti zdôraznil, že v prípade, ak dôjde k oprave vozidla použitím nového náhradného
dielu v období predchádzajúcom plánovanej výmene tohto dielu, nepochybne dochádza k zhodnoteniu
majetku poškodeného a k jeho bezdôvodnému obohateniu.

Žalovaný, odkazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2021, sp. zn.
1 Obdo 25/2020, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 62/2021, tiež vyslovil názor, že s ohľadom na prechodné ustanovenie § 768k ods. 2
Obchodného zákonníka nie je možné v konaní priznať žalobcom uplatnený nárok na paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur.

Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.6. V reakcii na odpor žalovaného žalobca v podaní z 15. novembra 2022 po tom, ako v súlade s § 14
ods. 1 zákona o upomínacom konaní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie
veci podľa CSP, zhrnul, že medzi ním a žalovaným sú ustálené čas a popis nehody, príčina vzniku

prevádzkovej poruchy, zavinenie, ďalej že poistná udalosť bola žalobcom riadne nahlásená a bola u
žalovaného riadne evidovaná, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody a že žalovaný počas
celého šetrenia v poisťovni nenamietal žalobcom preukázané skutočnosti týkajúce sa škody. V úvodnej
časti repliky žalobca preto zotrval na tom, že celková suma, ktorú si u žalovaného uplatnil a riadne v
zmysle zákona preukázal, súvisela s nehodou, pričom žalovaný, respektíve jeho zmluvná poisťovňa,

bez uvedenia dôvodu a nezákonne odpočítal amortizáciu vo výške 787,34 eur a sumu 8 160,00 eur ako
nelikvidnú položku.

K výhradám žalovaného k žalovanej sume 8 160,00 eur, vyčíslenej ako prestoj poškodeného HKV,
žalobca primárne poukázal na to, že tento nárok riadne preukázal, pričom žalovaný uvedené dôkazy
nijako nenamietal a na základe nich priznal žalobcovi celú sumu, ale plnil iba čiastočne. Nad rámec

toho, čo uviedol v žalobe, žalobca v súvislosti s námietkou žalovaného smerujúcou voči tomu, že HKV
do vykonania komisionálnej obhliadky stálo päť dní, citoval ustanovenia bodu 10.3 a 10.13 Zmluvy
o nájme hnacích koľajových vozidiel č. XXXXXXXXXX/XX/XXXX a súčasne zdôraznil, že v zmysle
Zápisu z komisionálnej prehliadky železničného dráhového vozidla bolo miestom konania komisionálnej
prehliadky RD Bratislava hlavné. Žalobca vysvetlil, že keďže k nehodovej udalosti došlo v úseku

Kostoľany nad Hornádom – Košice, musel zabezpečiť a zorganizovať prepravu poškodeného HKV z
miesta nehodovej udalosti do Košíc, prípravu prepravy HKV z Košíc do Bratislavy, samotnú prepravu
vozidla do Bratislavy, jeho prepravu do RD Bratislava hlavné a dohodnúť účasť zamestnanca, respektíve
oprávnenej osoby za prenajímateľa HKV podľa jeho určenia. Potvrdil, že zabezpečenie všetkých týchto
úkonov mu v súčinnosti s prenajímateľom HKV trvalo namietaných päť dní.

V súvislosti s požadovaným odpočtom amortizácie žalobca trval na tom, že opravou HKV nedošlo
k jeho zhodnoteniu. Vyslovil presvedčenie, že žalovaný od neho nemôže požadovať, aby on ako
poškodený doplácal na dopravnú nehodu. Opravou železničného vozidla nedošlo k zjavnému prínosu
pre poškodeného, keďže výmena dielov nenavýšila úžitkové vlastnosti železničného vozidla. Súčasne,

predmetná oprava nemohla byť prevedená inak, ako bola prevedená, pri oprave neboli použité
kvalitnejšie či nadštandardné diely a ani nie diely, ktoré by neboli nevyhnutné. Odstránenie poškodenia a
uvedenie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej
udalosti. Za bezpredmetné žalobca označil aj poukázanie poistiteľa žalovaného na to, že pri odpočítaní
amortizácie postupoval v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004

Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, keďže v danom prípade ide o otázku oprávnenosti
uplatnenia amortizácie, a nie o spôsob a postup jej výpočtu. Na podporu svojej argumentácie odkázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2013, sp. zn. 2 Obdo 48/2012.

Na základe uvedeného sa žalobca pridržiaval pôvodného návrhu na vydanie platobného rozkazu.

7. Následne, dňa 21. novembra 2022 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 14 ods. 3
zákona o upomínacom konaní Okresnému súd Košice - okolie ako súdu príslušnému na jej prejednanie.

8. V duplike, doručenej súdu dňa 11. januára 2023, žalovaný oznámil, že zotrváva na dôvodoch

a argumentoch uvedených v odpore, a súd súčasne informoval, že požiadal spoločnosť Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. o vstup do konania ako intervenienta na strane žalovaného.

9. Spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. oznámením z 23. januára 2023 v zmysle § 82 ods. 1
CSP vstúpila do konania ako intervenient na strane žalovaného (ďalej v rozhodnutí aj len "intervenient na

strane žalovaného," prípadne "poisťovňa žalovaného," respektíve "poistiteľ žalovaného"). Svoj vstup do
konania odôvodnil existenciou poistno-právneho vzťahu so žalovaným, založeným poistnou zmluvou č.
XXXXXXXXX, predmetom ktorej je poistenie majetku a všeobecnej zodpovednosti za škodu, vzhľadom
na ktorú bude rozhodnutím súdu v tejto právnej veci dotknuté jeho právne postavenie, teda jeho práva
a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. K meritu veci intervenient na strane žalovaného uviedol, že

na základe faktúry č. XXXXXXXXXX bolo žalobcovi poskytnuté poistné plnenie vo výške 17 362,12 eur,
ktoré bolo po vylúčení nelikvidnej položky za náklady spojené s prestojom a po vyčíslení amortizácie
vo výške 5,01 % (za vek 1,67 roka) z hodnoty materiálu použitého na opravu HKV vo výške 15 715,28
eur, stanovené ako skutočná škoda. Vychádzal z toho, že ak sa jedná o škodu na veciach, uhrádza saskutočnáškoda,priurčeníktorejsavychádzazcenyvecivčase,keďboladanávecpoškodená.Vyslovil,
že v zmysle ustálenej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2012,
sp. zn. 5 Cdo 200/2011, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 24. februára 2022, sp. zn. 17Co/30/2021)

je správne, ak sa pri škode na použitých a opotrebovaných zariadeniach odráta amortizácia u nových
častí a súčiastok zamontovaných do nich pri oprave, ktorými sa hodnota zariadenia po oprave zvýšila. Vo
vzťahu k nákladom spojeným s prestojom HKV, uplatneným žalobou vo výške 8 160,00 eur, intervenient
na strane žalovaného konštatoval, že ide o sumu za nájom HKV za dobu piatich dní. Žalobcovi vyčítal,
že ním uplatnená suma neodzrkadľuje realitu, keďže v zmysle nájomnej zmluvy predstavuje nájomné

za jedno HKV na jeden kalendárny mesiac 48 950,00 eur bez DPH, pričom žalobca určil cenu za prestoj
ako 48 950,00 eur / 30 dní = 1 632,00 eur / deň, a teda výsledná cena za prestoj činí 1 632,00 eur x 5 dní
= 8 160,00 eur, avšak pri tomto výpočte nezohľadnil skutočnosť, že k poškodeniu HKV došlo v auguste
2018, ktorý má 31 dní. Odhliadnuc od uvedeného, intervenient na strane žalovaného argumentoval
tým, že keďže v danom prípade sa jedná o sumu nájmu za dobu piatich dní, čo predstavuje fixný
náklad, ktorý je nezávislý na objeme výroby a ktorého cena sa prenáša do ceny finálnych výrobkov,

a výška nájmu HKV bola výsledkom obchodných rokovaní medzi žalobcom a treťou stranou ako
prenajímateľom, do ktorých žalovaný nemal možnosť zasiahnuť, nie je daný náklad škodou, a preto vo
vzťahu k nemu nie je daná zodpovednosť žalovaného. Pripomenul, že škodou je majetková ujma, ktorá
znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou, a nájom
predstavuje zmluvné prenechanie používania veci alebo práva v priebehu doby prenájmu za úhradu.

Vychádzajúc z toho, že nájom je možné prirovnať k leasingu, ktorý je zvláštnou formou nájmu, pri ktorej
prenajímateľ prevezme údržby a opravy prenajatej veci, intervenient na strane žalovaného, poukazujúc
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 15. marca 2006, sp. zn. 1Co/186/2005, uzavrel, že rovnako
ako splátka leasingu ani splátka nájmu nie sú škodou na strane žalobcu, ktorý by danú splátku musel
zaplatiťbezohľadunato,čibysazväčšilalebozmenšiljehomajetok.Nazákladeuvedenéhointervenient

na strane žalovaného žiadal, aby konajúci súd žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol
a priznal mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

10. Dňa 20. septembra 2023 žalobca doručil súdu vyjadrenie z 18. septembra 2023 k duplike žalovaného
z 10. januára 2023 a k vyjadreniu intervenienta na strane žalovaného z 23. januára 2023. V ňom žalobca,

reagujúc na predmetné vyjadrenia, zdôraznil, že v danom prípade je nepochybné, že v priamej príčinnej
súvislosti s prevádzkovou poruchou, ktorá bola uzatvorená na žalovaného, bol nútený prenajaté HKV
prepraviť z miesta nehodovej udalosti do miesta komisionálnej prehliadky, respektíve opravy a počas
doby prebiehajúcej prehliadky, respektíve opravy, na ktorej trvanie nemal žiadny vplyv, prenajaté HKV
nevyužívať. Nebyť poškodenia HKV, ku ktorému došlo pri prevádzkovej poruche, žalobca by nemusel

uskutočniť komisionálnu prehliadku a prepraviť HKV do opravy, ale mohol by prenajaté HKV užívať.
Žalobca uviedol, že v prípade iného typu dopravy by si poškodený v obdobnom prípade zabezpečil
náhradné vozidlo. Keďže však koľajové vozidlá sú pomerne špecifickou vecou, ktorá nie je bežne
dostupná, ani náhradné koľajové vozidlá nie sú bežne dostupné. Nebolo preto v silách žalobcu, aby
si takéto vozidlo, primerané k typu konkrétneho prepravného záväzku, na ktoré bolo poškodeného

HKV určené, zadovážil. Ozrejmil, že poškodené HKV typu Vectron výrobcu Siemens používa žalobca
na zabezpečenie diaľkovej prepravy. Žalobca sa domnieval, že keďže nevedel ani nemohol ovplyvniť
dobu, za ktorú bola vykonávaná komisionálna prehliadka, respektíve za ktorú bolo poškodené HKV
prepravované na miesto komisionálnej prehliadky, respektíve opravy, nemôže mu byť na škodu, že
muselpotentočasvynaložiťnákladynaprenájomHKV,ktorébezvlastnéhozavinenianemoholvyužívať,

a preto mu musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu z titulu prevádzkovej poruchy / poškodenia HKV
vznikla. V opačnom prípade by bol porušená zásada nikoho nepoškodzovať. Poškodenie HKV pri
nehode viedlo na strane žalobcu k vzniku skutočnej škody, pretože jeho majetkový stav sa znížil
o majetkové hodnoty, ktoré musel vynaložiť na prenájom poškodeného HKV, ktoré však nemohol
používať na realizáciu prepravy. Žalobca považoval za neudržateľný stav, v ktorom poškodenému

vznikne škoda a tento by následne nemal mať nárok na úhradu všetkých nákladov, ktoré sú s tým
spojené. Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorým dôvodil intervenient na strane žalovaného,
označil žalobca za súdnou praxou prekonané, poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, sp. zn. 5 Cdo 126/2009. V prílohe podania
žalobca predložil Výpis z účtu žalobcu zo dňa 8. januára 2019.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 21. septembra 2023, ktorého sa zúčastnili strany sporu
i intervenient na strane žalovaného. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich dovtedajších
vyjadreniach, nad rámec ktorých uviedol, že zo súdnej praxe nevyplýva, že by fixné náklady nemohlibyť uplatnené v rámci náhrady škody. Žalovaný taktiež zotrval na svojich predchádzajúcich písomných
podaniach, pričom vo vzťahu k nároku uplatnenému z titulu odpočtu amortizácie oznámil, že ohľadom
neho prebiehajú mimosúdne rokovania. Časť nároku uplatnenú z titulu nájomného žalovaný naďalej

popieral z dôvodu, že nejde o škodu, na podporu ktorého názoru odkázal na komentár k § 380
Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa za skutočnú škodu považujú náklady, ktoré by poškodený
nemusel vynaložiť, ak by k škodovej udalosti nedošlo. Dodal, že za škodu by bolo možné považovať len
nákladyzaprípadnýprenájomnáhradnéhovozidla,kčomuvšakvdanejvecinedošlo.Žalovanýsúčasne
vyjadril výslovný súhlas so všetkými vyjadreniami a podaniami realizovanými v konaní intervenientom

vystupujúcim na jeho strane. Rovnako intervenient na strane žalovaného sa v rámci svojho ústneho
prednesu v plnom rozsahu pridŕžal svojho písomného vyjadrenia z 23. januára 2023 a na tento v celom
rozsahu odkázal.

12. Dňa 3. októbra 2023 žalobca v reakcii na predbežné právne posúdenie veci vyslovené súdom
na pojednávaní dňa 21. septembra 2023 predložil listinné dôkazy: Faktúru č. 000015, vystavenú

spoločnosťou S Rail Lease, s.r.o. dňa 5. septembra 2018, Výpis z účtu žalobcu zo dňa 9. októbra
2018, Faktúru č. XXXXXX, vystavenú spoločnosťou S Rail Lease, s.r.o. dňa 3. októbra 2018, Výpis
z účtu žalobcu zo dňa 6. novembra 2018, Obeh HKV rady 383 a opätovne aj Zmluvu o nájme hnacích
koľajových vozidiel č. XXXXXXXXXX/XX/XXXX, vrátane jej Príloh č. 1 až 6, a súdu súčasne doručil
svoje vyjadrenie z 29. septembra 2023. V ňom žalobca poukázal na to, že z právnej teórie vyplýva, že

škoda môže okrem iného spočívať aj v márne vynaložených nákladoch, uhradených poškodeným už
skôrvzáujmevýkonusvojichmajetkovýchpráv,tedavnákladoch,ktorépoškodenývynaložívočakávaní
určitého priebehu deja, avšak zásahom škodcu dôjde k tomu, že tento dej v dôsledku konania škodcu
neprebehne, na podporu ktorého záveru poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24.
apríla 2003, sp. zn. 25 Cdo 1807/2001, či rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 20. decembra

2006, sp. zn. 25 Cdo 2316/2005. Vychádzajúc z uvedeného, žalobca konkretizoval, že v dôsledku
prevádzkovej poruchy zavinenej žalovaným márne vynaložil náklady spočívajúce v nájomnom za HKV
č. XXX XXX v zmysle Zmluvy o nájme hnacích koľajových vozidiel č. XXXXXXXXXX/XX/XXXX, a to za
august 2018 v sume 48 950,00 eur bez DPH, ktorá mu bola vyúčtovaná spoločnosťou S Rail Lease,
s.r.o. ako dodávateľom faktúrou č. XXXXXX, a za september 2018 taktiež v sume 48 950,00 eur bez

DPH, vyúčtovanou mu rovnakým dodávateľom faktúrou č. 000019. Keďže v zmysle Zmluvy o nájme
hnacích koľajových vozidiel č. XXXXXXXXXX/XX/XXXX predstavuje nájomné za jedno HKV na jeden
kalendárny mesiac 48 950,00 eur bez DPH, cena za prestoj poškodeného HKV v mesiaci august 2018 je
1 579,00 eur / deň, a teda za tri dni (29.-31. augusta 2018) 4 737,00 eur, a cena za prestoj poškodeného
HKV v mesiaci september 2018 je 1 631,00 eur / deň, a teda za dva dni (1.-2. septembra 2018) 3 262,00

eur. Celková suma za prestoj tak predstavuje 7 999,00 eur. Žalobca si z titulu prestoja poškodeného
HKV pôvodne uplatňoval sumu 8 160,00 eur, preto v časti zodpovedajúcej rozdielu pôvodne vyčíslenej
sumy (8 160,00 eur) a novo vyčíslenej sumy (7 999,00 eur), t.j. v časti o zaplatenie 161,00 eur, vzal
žalobu späť. Žalobca doplnil, že použitie poškodeného HKV v prevádzke sa riadilo v prílohe vyjadrenia
predloženým Obehom dráhových vozidiel radu 383, platným od 4. marca 2018 do 8. decembra 2018,

spracovaným pre 2 HKV rady 383.1 s priemerným denným km behom 977 km na jedno HKV, pričom
poškodené HKV malo byť nasadené na vlakoch 601 (Bratislava – Košice) / 610 (Košice – Bratislava) /
719(Bratislava–Trenčín)/700(Trenčín–Bratislava).VpriebehupiatichdnímájednoHKVnaplánovaný
v priemere 4 885 km obeh.

V ďalšej časti vyjadrenia žalobca zaujal stanovisko k názoru prezentovanému intervenientom na strane
žalovaného, že právny vzťah medzi žalobcom a dodávateľom poškodeného HKV (spoločnosťou S Rail
Lease, s.r.o.), založený Zmluvou o nájme hnacích koľajových vozidiel č. XXXXXXXXXX/XX/XXXX,
možno považovať za leasing, pričom podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1Co/186/2005,
saleasingovésplátkynedajúhodnotiťakoškodaaleboušlýzisk.Žalobcavtejtosúvislostipripomenul,že

narozdielodleasingu,prektorýjecharakteristické,žepoukončenízmluvyoňomnájomcazískavaopciu
na kúpu veci, nájom neumožňuje možnosť nadobudnutia prenajatého vozidla v závere platnosti zmluvy,
a poukázal na to, že Zmluva o nájme hnacích koľajových vozidiel č. 4600003407/VS/2017, citujúc jej
článok 8. bod 8.1, bola uzatvorená v zmysle § 630 a nasl. Obchodného zákonníka (pozn. súdu: zrejme
mal na mysli Občianskeho zákonníka) ako typická zmluva o nájme, a preto súdená vec nemôže byť

posudzovaná podľa rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalovaná strana.

Napokon, žalobca vyjadril presvedčenie, že má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, keďže z povahy tohto inštitútu vyplýva, že síce vzniká v dôsledku omeškania,avšak jeho podstatou nie je vyvažovanie práv a povinností zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo
zmlúv, ale poskytnutie aspoň čiastočnej náhrady nákladov, ktoré žalobcovi v súvislosti s uplatňovaním
jeho pohľadávky u dlžníka vznikli. Keďže nárok na túto náhradu vzniká veriteľovi uplatnením jeho

pohľadávky u dlžníka v dôsledku jeho omeškania, považoval žalobca za potrebné aplikovať na
posudzovaný prípad platné ustanovenie § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka bez ohľadu na znenie
prechodného ustanovenia § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka a dátum uzatvorenia zmluvy.

13. Podaním z 18. októbra 2023 reagoval na uvedené vyjadrenie žalobcu intervenient na strane

žalovaného poukazom na to, že leasing je formou nájmu. Nad rámec dovtedajších vyjadrení upriamil
pozornosť na to, že úhrada nájmu je daňovo uznateľnou platbou, a teda žalobca ju zahrnul do daňovo
uznaných položiek, čím si ponížil daňový základ v danom roku. Preto, ak by bol žalovaný zaviazaný
uhradiť ju ako škodu, došlo by na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. Na margo žalobcom
predloženého Obehu dráhových vozidiel radu 383, platného v čase vzniku prevádzkovej poruchy,
intervenient na strane žalovaného konštatoval, že ním žalobca nepreukázal, aká škoda / ušlý zisk mu

vznikla tým, že dané vozidlo nebolo v obehu počas piatich dní. Uvedené by bolo škodou na rozdiel
od nákladov vo výške úhrady nájmu, pretože pokiaľ by žalobca mal dané HKV vo vlastníctve, takýto
náklad by ani nebol vznikol.

14. Dňa 13. novembra 2023 žalobca doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy

787,34 eur s príslušenstvom, ktoré odôvodnil tým, že žalovaný, respektíve intervenient na jeho strane
po podaní žaloby pristúpil na čiastočné urovnanie predmetu sporu a časť vzniknutej škody v rozsahu
odpočítaného opotrebenia v sume 787,34 eur, vrátane príslušného úroku z omeškania, dňa 30. októbra
2023 žalobcovi uhradil. Dodal, že Dohoda o urovnaní č. 666/2023, uzatvorená medzi účastníkmi sporu,
predmetom ktorej je aj urovnanie sumy zodpovedajúcej opotrebeniu ním uplatnenému v tomto konaní

a ktorú súdu predložil v prílohe predmetného podania, nadobudla účinnosť dňa 27. októbra 2023.
Vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobca zotrval na pôvodnom návrhu a žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 7 999,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
zo sumy 7 999,00 eur od 1. júna 2019 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.

15. Reagujúc na písomné vyjadrenia žalobcu z 18. septembra 2023 a z 29. septembra 2023, žalovaný
dňa 14. novembra 2023 predložil súdu svoje vyjadrenie z 13. novembra 2023, v ktorom nad rámec
svojich predošlých písomných a ústnych prednesov uviedol, že keďže zo strany intervenienta bolo
uhradené tzv. opotrebenie vo výške 787,34 eur, a to na základe Dohody o urovnaní z 25. októbra 2023,
ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom, žalovaným a intervenientom na strane žalovaného a dňa 27.

októbra 2023 nadobudla účinnosť, má za to, že ku dňu vyhotovenia vyjadrenia došlo z jeho strany,
respektíve zo strany jeho intervenienta, k úhrade skutočnej škody, ktorá žalobcovi vznikla. Žalovaný sa
súčasne plne stotožnil s obsahom podania intervenienta z 18. októbra 2023.

16. Na pojednávaní nariadenom na 16. novembra 2023 žalobca v reakcii na procesnú obranu

intervenienta na strane žalovaného obsiahnutú v jeho podaní z 18. októbra 2023 doplnil, že predmetné
nájomné je nákladom, ktorý sa spravuje účtovnými predpismi, a v tomto rozsahu bolo zahrnuté
do základu dane ako daňovo odpočítateľná položka. Poznamenal, že to, že predmetné nájomné
predstavuje náklad ako každý iný, nič nemení na tom, že v danom prípade ide v dôsledku škodovej
udalosti o márne vynaložený náklad. Na danom pojednávaní žalovaný a intervenient na strane

žalovaného na výzvu súdu, realizovanú v zmysle § 146 ods. 1 CSP, zhodne vyjadrili explicitný
súhlas s čiastočnými späťvzatiami žaloby realizovanými žalobcom podaniami z 29. septembra 2023
a z 10. novembra 2023. V ostatnom strany sporu, vrátane intervenienta na strane žalovaného, zotrvali
na svojich predošlých vyjadreniach, pričom žalovaný sa stotožnil s obranou intervenienta ohľadom
bezdôvodného obohatenia, ku ktorému by v prípade priznania náhrady škody došlo na strane žalobcu

z dôvodu, že tento už tieto náklady (nájomné) poňal v rámci účtovníctva ako daňovo odpočítateľné
položky, o ktoré si ponížil základ dane.

17. Podľa § 144 ods. 1 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

18.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.19. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

20. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

21. Vzhľadom na dispozičné úkony žalobcu z 29. septembra 2023 a z 10. novembra 2023, ktorými

vzal žalobu sčasti, a to v časti (podaním z 29. septembra 2023) o zaplatenie 161,00 eur a príslušného
úroku z omeškania a v časti (podaním z 10. novembra 2023) o zaplatenie 787,34 eur a príslušného
úroku z omeškania, späť, a tak prejavil vôľu, aby súd o žalobe v týchto častiach ďalej nekonal a vo
veci v predmetnom rozsahu meritórne nerozhodol, a na súdom vyžiadaný a žalovanou stranou udelený
súhlas s čiastočnými späťvzatiami žaloby, súd, postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP v spojení s § 146
ods. 1 a ods. 2 CSP, rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 948,34 eur a úroku z omeškania

vo výške 9,00 % ročne zo sumy 948,34 eur od 1. júna 2019 do zaplatenia zastavil (výrok I.).

22. Po čiastočných späťvzatiach žaloby ostalo predmetom konania zaplatenie sumy istiny vo výške
7 999,00 eur z titulu nájomného uhradeného za dobu piatich dní, počas ktorých žalobca poškodené HKV
nemohol používať, ako aj úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 7 999,00 eur od 1. júna

2019 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00
eur a náhrada trov konania.

23. Vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu konania sa súd následne oboznámil s obsahom žaloby
a písomných podaní žalobcu, žalovaného i intervenienta na strane žalovaného, ako aj ich ústnych

vyjadrení, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany, vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe
vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

24. Zo Správy č. 18-9/2018/SMSÚ EE TV KE/10102 z 15. októbra 2018 o uzatvorení prevádzkovej

poruchy kategórie D 7 (na č. l. 17-18 spisu) súd zistil, že dňa 29. augusta 2018 v čase o 12:02 hod.
došlo k výpadku napájania trakčného vedenia v úseku Košice – Kysak 1. traťová koľaj. Po zapnutí
trakčného vedenia pod napätie nahlásil o 12:05 hod. rušňovodič HKV 383107-0 vlaku R601 náraz
do neznámeho predmetu visiaceho z trakčného vedenia. Prehliadkou miesta udalosti bolo zistené
poškodenie trakčného vedenia: zlomený izolátor v ramene L1 na TP č. 41, poškodených 6 vešiakov,

poškodený bočný držiak, poškodené rameno L3. Komisionálnou prehliadkou postihnutého HVK bolo
ďalej zistené jeho nasledovné poškodenie: zberač DC, prepojovač systému AC/DC, anténa RDST (nad
prvým stanovišťom), poškodenia od nárazu odrazenej časti antény v strope stanovišťa, poškodenie
reklamného polepu HKV, poškodenie skrine stanovišťa HKV v strešnej časti. Ako príčina vzniku
prevádzkovej poruchy bola ustálená technická porucha zariadenia trakčného vedenia – zlomený izolátor

v ramene L1 na trakčnej podpere č. 41. Záverom Správy je, že k predmetnej prevádzkovej poruche došlo
bez zavinenia zamestnancov žalobcu, ako aj bez zavinenia zamestnancov žalovaného, a teda daná
prevádzková porucha bola uzatvorená bez zavinenia zamestnancov so záverom o podiele zavinenia
technickej poruchy v rozsahu 100 %.

25. Poškodenie predmetného HKV v rozsahu uvedenom v Správe bolo konštatované v predloženom
Zápise z komisionálnej prehliadky železničného dráhového vozidla č. 383.107-0 z 3. septembra 2018
(na č. l. 19 spisu).

26. V článku V. ods. 3 predloženej Zmluvy č. 20/2011 o prístupe k železničnej infraštruktúre zo dňa

24.11.2011 (ďalej v rozhodnutí aj len "Zmluva č. 20/2011") (na č. l. 45-58 spisu), predmetom ktorej
je úprava vzájomných práv o povinností medzi žalobcom ako železničným podnikom a žalovaným
ako manažérom železničnej infraštruktúry pri zabezpečovaní prístupu k železničnej infraštruktúre,
bolo dojednané, že manažér infraštruktúry zodpovedá železničnému podniku za škodu, ktorú mu
spôsobil porušením podmienok dohodnutých v tejto zmluve, porušením svojich právnych povinností

alebo opomenutím plnenia svojich povinností. V zmysle článku IV. ods. 14 Zmluvy č. 20/2011 je manažér
infraštruktúry povinný zabezpečiť zjazdnosť železničnej infraštruktúry v rozsahu stanovenom zákonom.27. Z predloženej Faktúry č. 00026 z 28. novembra 2018 a jej prílohy, vrátane Správy o poruchách
Vectron zo 7. septembra 2018 (na č. l. 20-22 spisu), súd zistil, že spoločnosť S Rail Lease, s. r. o.,
IČO: 51 0002 264, so sídlom Tomášikova 17, Bratislava ako dodávateľ na základe prílohy refakturovala

žalobcovi náklady súvisiace s opravou lokomotívy 383.107, a to vo výške 18 149,46 eur bez DPH, t.j.
vo výške 21 779,35 eur s DPH. Dotknutá faktúra bola splatná 28. decembra 2018.

28. Zo žalobcom dodatočne predloženého Výpisu z účtu za účtovné obdobie od 8. januára 2019 do 8.
januára 2019 (na č. l. 113 spisu) vyplýva, že dňa 8. januára 2019 žalobca prevodom na účet uhradil pod

variabilným symbolom: 26 spoločnosti S Rail Lease, s. r. o. sumu vo výške 21 779,35 eur.

29. Zo Zmluvy o nájme hnacích koľajových vozidiel č. 4600003407/VS/2017 (ďalej aj len "Zmluva o
nájme") (na č. l. 28-44 spisu) vyplýva, že žalobca v postavení nájomcu uzavrel so spoločnosťou S
Rail Lease, s. r. o., IČO: 51 0002 264, so sídlom Tomášikova 17, Bratislava v postavení prenajímateľa
(ďalej v rozhodnutí aj len "prenajímateľ") zmluvu, predmetom ktorej je záväzok prenajímateľa prenechať

žalobcovi do nájmu desať kusov HKV a záväzok žalobcu platiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné
(odseky 2.1 a 2.2 Zmluvy o nájme). Nájomné za jedno HKV na jeden kalendárny mesiac predstavuje
v zmysle odseku 5.1 Zmluvy o nájme 48 950,00 eur bez DPH, pričom zmluvné strany sa dohodli (v
odseku 5.2 Zmluvy o nájme), že bude uhrádzané na základe faktúry vystavenej prenajímateľom vždy
zapríslušnýkalendárnymesiacpozadu.Vzmysleodseku6.2Zmluvyonájmesazmluvnéstranydohodli,

že zoznam výluk z nájomného uvedený v odseku 6.1 predstavuje taxatívny výpočet a žiadne iné výluky
z nájomného na základe zákona, z dôvodu vyššej moci alebo z dôvodu akýchkoľvek iných okolností
sa nemôžu aplikovať. V odseku 8.1, prvej vete, Zmluvy o nájme sa výslovne uvádza, že žalobca (ako
nájomca) sa podľa tejto Zmluvy za žiadnych okolností nestáva vlastníkom HKV a ani mu nevzniká
právo na jeho kúpu. Podľa odseku 11.1 Zmluvy o nájme prenajímateľ zodpovedá za všetky technické

vady HKV, ktoré (okrem iného) podľa písm. b) nevznikli v dôsledku nehôd HKV. V zmysle odseku
11.13, vety pred čiarkou, Zmluvy o nájme sa prenajímateľ zaväzuje najneskôr do piatich pracovných
dní od oznámenia vady oznámiť nájomcovi miesto údržby. Z ustanovenia odseku 11.14 Zmluvy o nájme
vyplýva, že počas doby odstraňovania tzv. Iných vád, t.j. vád, ktoré nespadajú pod definíciu vád podľa
odseku 11.1 Zmluvy o nájme, je nájomca (žalobca) naďalej povinný platiť nájomné. Podľa odseku 15.3

Zmluvy o nájme sa zmluvné strany dohodli, že žalobca zodpovedá prenajímateľovi za priamu a skutočnú
škodu (nie ušlý zisk) vzniknutú na HKV spôsobenú poškodením, zničením, stratou, odcudzením, vrátane
vyššej moci a vandalizmu, a to bez ohľadu na existenciu poistenia a krytia z neho. V odseku 15.5 Zmluvy
o nájme bolo dojednané, že v prípade vzniku akejkoľvek škody súvisiacej s HKV platí (okrem iného)
podľapísm.b)ženájomcajepovinnýriadneuhrádzaťdohodnuténájomné,atoivprípade,ževdôsledku

vzniknutej škody nemôže HKV z dôvodu pripravovaných alebo prebiehajúcich opráv používať.

30. Zo žalobcom dodatočne predloženej Faktúry č. 000015 z 5. septembra 2018 (na č. l. 145 spisu)
vyplýva, že prenajímateľ vyfakturoval žalobcovi s odkazom na Zmluvu o nájme a so splatnosťou k 5.
októbru 2018 nájomné za august 2018 za spolu sedem HKV, vrátane HKV 383.107, a to za každé v sume

48 950,00 eur bez DPH, t.j. 58 740,00 eur s DPH, a teda celkom 411 180,00 eur.

31. Zo žalobcom dodatočne predloženého Výpisu z účtu za účtovné obdobie od 9. októbra 2018 do 9.
októbra 2018 (na č. l. 146 spisu) vyplýva, že dňa 9. októbra 2018 žalobca prevodom na účet uhradil pod
variabilným symbolom: 000015 prenajímateľovi sumu vo výške 411 180,00 eur.

32. Faktúrou č. 000019 z 3. októbra 2018 (na č. l. 147 spisu) prenajímateľ vyfakturoval žalobcovi
s odkazom na Zmluvu o nájme a so splatnosťou k 2. novembru 2018 nájomné za september 2018 za
spolu sedem HKV, vrátane HKV 383.107, a to za každé v sume 48 950,00 eur bez DPH, t.j. 58 740,00
eur s DPH, a teda celkom 411 180,00 eur.

33.ZVýpisuzúčtuzaúčtovnéobdobieod6.novembra2018do6.novembra2018(nač.l.148spisu)súd
zistil, že dňa 6. novembra 2018 žalobca prevodom na účet uhradil pod variabilným symbolom: 000019
prenajímateľovi sumu vo výške 411 180,00 eur.

34. V zmysle interného listu žalobcu z 13. mája 2019, označeného ako Vyčíslenie nákladov za prestoj
HKV 383 107-0 po strete s pevnou časťou trolejového vedenia (na č. l. 27 spisu), je na základe Zmluvy
o nájme a jej bodu 5.1 cena za prestoj HKV 1 632,00 eur / deň a keďže HKV 383.107-0 stálo odo dňanehodovej udalosti až do dňa vykonania komisionálnej prehliadky päť dní, predstavuje výsledná cena
za prestoj HKV 8 160,00 eur.

35. Z nedaňového dokladu (faktúry) č. 2200001754 zo 17. mája 2019 (na č. l. 23-24 spisu) vyplýva,
že žalobca si voči žalovanému uplatnil náhradu škody za opravu DV 91 56 6 383 107-0 a za prestoj
HKV po násilnom poškodení, ktorá vznikla následkom prevádzkovej poruchy dňa 29. augusta 2018,
vo výške 26 309,46 eur so splatnosťou 31. mája 2019. Z vyfakturovanej sumy bola dňa 5. júna 2019
intervenientom na strane žalovaného uhradená čiastka vo výške 17 362,12 eur.

36. Z listu žalovaného č. 8/2019/OPELaS/4 z 23. mája 2019, označeného ako Vysporiadanie škodovej
udalosti č. 1860604625 (na č. l. 25 spisu), v spojení s Oznámením intervenienta na strane žalovaného
z 3. júna 2019 o ukončení likvidácie poistnej udalosti z 29. augusta 2018 (na č. l. 26 spisu) súd zistil,
že škodová udalosť bola riešená ako poistná udalosť na základe zmluvného poistenia zodpovednosti
žalovaného za škodu, pričom zo žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody v celkovej výške

26 309,46 eur intervenient na strane žalovaného po odpočítaní opotrebenia vo výške 787,34 eur
a nelikvidných položiek (nákladov v súvislosti s prenájmom) vo výške 8 160,00 eur stanovil náhradu
škody vo výške 17 362,12 eur, ktorú ako poistné plnenie poukázal žalobcovi.

37. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným

je po právnej stránke potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 373 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy č. 20/2011, t.j. do 31. júla 2012
(ďalej len "Obchodný zákonník") v spojení s ustanovením § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Súd pritom vychádzal z toho, že predmetom konania bolo uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti žalovaného, vyplývajúcej mu z obchodnoprávneho záväzkového

vzťahu, založeného predmetnou Zmluvou č. 20/2011, uzavretou medzi žalobcom a žalovaným ako
podnikateľmi a v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou.

38. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

39. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej v rozhodnutí len "zákon o dráhach") prevádzkovaním dráhy je
správa, obsluha a zabezpečenie prevádzky dráhy v stave, ktorý umožňuje bezpečnú a plynulú dopravu

na dráhe a organizovanie dopravy na dráhe.

40. Podľa § 27 ods. 4 zákona o dráhach prevádzkovateľom dráhy je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá prevádzkuje dráhu ako jej vlastník alebo na základe zmluvy s jej vlastníkom.

41. Podľa § 28 ods. 1 zákona o dráhach vlastník dráhy je povinný zabezpečiť trvalé prevádzkovanie
dráhy. Ak vlastník dráhy nie je aj prevádzkovateľom dráhy, je povinný zabezpečiť prevádzkovanie dráhy
inou osobou, ktorá spĺňa požiadavky tohto zákona na prevádzkovanie dráhy.

42. Podľa § 28 ods. 2 zákona o dráhach vlastník dráhy je povinný trvalo udržiavať dráhu

v prevádzkyschopnom stave, obnoviť prevádzku dráhy po nehode alebo po mimoriadnej udalosti, starať
sa o údržbu dráhy podľa projektovaných technických parametrov a o rozvoj dráhy v súlade s technickým
pokrokom a s požiadavkami na bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Ak je to nevyhnutné na
dosiahnutie súladu parametrov dráhy s požiadavkami bezpečnostných predpisov a s projektovanými
technickými parametrami, vlastník dráhy je povinný uskutočniť modernizáciu alebo obnovu dráhy alebo

jej súčastí.

43. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona o dráhach prevádzkovateľ dráhy je povinný dbať o prevenciu
vzniku nehôd, najmä zisťovaním príčiny nehody alebo mimoriadnej udalosti a pravidelným školením
zamestnancov.

44. Podľa § 34 ods. 2 zákona o dráhach prevádzkovaním železničnej infraštruktúry sa rozumejú činnosti,
ktorými sa zabezpečuje správa a obsluha železničnej infraštruktúry a organizuje železničná doprava.45. Podľa § 34 ods. 6 písm. a) zákona o dráhach manažér infraštruktúry je okrem základných povinností
prevádzkovateľa dráhy podľa § 30 povinný prideľovať spravodlivým a nediskriminačným spôsobom
železničným podnikom kapacitu železničnej infraštruktúry (ďalej len "kapacita infraštruktúry") až do

vyčerpania celej kapacity železničnej infraštruktúry a uzatvárať s nimi za rovnakých a nediskriminačných
podmienok zmluvu o prístupe k železničnej infraštruktúre.

46. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Občiansky zákonník") nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju

dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

47. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

48. Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

49. Podľa § 379, prvá veta, Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk.

50. Podľa § 768k ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu
rozhodnutia súdu (ďalej len "Obchodný zákonník v účinnom znení") práva a povinnosti zo zodpovednosti
za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov
účinných do 31. januára 2013.

51.Podľa§768kods.3Obchodnéhozákonníkavúčinnomzneníustanoveniaočaseplneniapeňažného
záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je
subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých
zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú

na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

52. Podľa § 365 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy č. 20/2011,
respektíve v znení účinnom do 31. januára 2013) dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným

spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

53. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

54. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej v rozhodnutí len "nariadenie"), v znení účinnom do
31. januára 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

55. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v účinnom znení (v znení účinnom od 1. februára 2013)

omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením.

56. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.57. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

58. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňoval
voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá žalobcovi z dôvodu, že v dôsledku porušenia zmluvnej
povinnosti žalovaného nemohol po dobu piatich dní používať prenajaté HKV, vznikla tým, že za uvedené
obdobie márne vynaložil nájomné za poškodené HKV v sume 7 999,00 eur.

59. Medzi stranami nebolo sporné, že ich vzájomný vzťah pri prevádzkovaní dopravy žalobcom (ako
železničným podnikom) na železničnej infraštruktúre žalovaného (ako prevádzkovateľa železničnej
infraštruktúry, respektíve manažéra infraštruktúry) bol založený a spravuje sa Zmluvou č. 20/2011 o
prístupe k železničnej infraštruktúre z 24. novembra 2011. Rovnako medzi nimi nebolo sporné, že
dňa 29. augusta 2018 došlo k nehode spočívajúcej v prevádzkovej poruche, následkom čoho bolo
poškodenie železničnej infraštruktúry a hnacieho koľajového vozidla, prenechaného žalobcovi do nájmu

spoločnosťou S Rail Lease s.r.o. ako prenajímateľom na základe Zmluvy o nájme. Sporný nebol
ani rozsah poškodenia hnacieho koľajového vozidla, skutočnosť, že odo dňa nehodovej udalosti až
do dňa vykonania komisionálnej prehliadky toto stálo päť dní, a ani to, že žalobca zabezpečil jeho
opravu vo vlastnej réžii. Žalovaný tiež nerozporoval rozsah nákladov vynaložených žalobcom na túto
opravu. Nesporným tiež bolo, že v súlade s dohodou na rozsahu zodpovednosti za škodu v Zmluve č.

20/2011 a v zmysle Správy o uzatvorení prevádzkovej poruchy z 15. októbra 2018 poškodenie hnacieho
koľajového vozidla v danom prípade v celom rozsahu zavinil, a teda zodpovednostným subjektom je
žalovaný. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že vzniknutú škodu si žalobca uplatnil u žalovaného a ten
zo svojho majetkového poistenia u poistiteľa, ktorým je intervenient na strane žalovaného. V Oznámení
o ukončení likvidácie poistnej udalosti z 3. júna 2019 poistiteľ oznámil žalobcovi, že z celkovej škody ním

uplatnenej vo výške 26 309,46 eur odpočítal sumu vo výške 787,34 eur ako tzv. opotrebenie a sumu vo
výške 8 160,00 eur ako fixný náklad vzniknutý v súvislosti s prenájmom, a teda že náhradu škody stanovil
vo výške 17 362,12 eur. Strany sporu zhodne uviedli, že sumu 17 362,12 eur intervenient na strane
žalovaného ako poistné plnenie poukázal žalobcovi. Žalovaný sa s uvedenými odpočtami stotožnil,
a teda náhradu škody v tejto časti žalobcovi ani sám neuhradil. Vzhľadom na uvedené považoval súd

tieto skutkové tvrdenia v súlade s § 151 ods. 1 CSP (a aj so zreteľom na v konaní predložené listinné
dôkazy) za nesporné.

60. Vo vzťahu k nároku vo výške 7 999,00 eur, ktorý ostal predmetom konania po čiastočných
späťvzatiach žaloby, žalovaný rozporoval existenciu príčinnej súvislosti medzi úhradou nájomného za

hnacie koľajové vozidlo a nehodou, ako aj existenciu samotnej škody, majúc za to, že prestoj ani nájom
hnacieho koľajového vozidla nemožno subsumovať pod žiadnu zložku škody, na ktorej náhradu by bol
žalovaný povinný, a napokon, aj rozsah tejto časti žalobcom uplatnenej škody v nadväznosti na to, že
ku komisionálnej prehliadke poškodeného hnacieho koľajového vozidla došlo až päť dní po nehode, ako
aj na to, že jej vyčíslenie nereflektovalo skutočnosť, že august má 31 dní.

61. Žaloba bola v rozsahu po čiastočných späťvzatiach žalobcom podaná titulom nároku na náhradu
škody vzniknutej porušením povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia článku IV. ods. 14 Zmluvy č. 20/2011.
Žalobca sa teda domáhal priznania nároku na náhradu škody vzniknutej z porušenia povinnosti z
obchodnoprávneho záväzkového vzťahu, súd preto predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu

posudzoval podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle zákonnej úpravy sú predpokladmi
vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka porušenie povinnosti
vyplývajúcej z obchodnoprávneho záväzku, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou
a vznikom škody, neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu podľa
§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka je objektívnou zodpovednosťou, pre jej vznik sa nevyžaduje

zavinenie. Existenciu predpokladov zodpovednosti (s výnimkou neexistencie okolností vylučujúcich
protiprávnosť) musí preukázať žalobca ako poškodený.

62. V konaní nebolo sporné, že v danom prípade došlo zo strany žalovaného k porušeniu zmluvnej
povinnosti zabezpečiť v rozsahu stanovenom zákonom zjazdnosť železničnej infraštruktúry, a teda

že prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka bol
naplnený.63. Vo vzťahu ku vzniku škody, t.j. ujmy v majetkovej sfére poškodeného (žalobcu) ako druhého
predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, žalovaná strana nerozporovala, že žalobca uhradil
nájomné za poškodené hnacie koľajové vozidlo aj za dobu piatich dní, počas ktorých ho nemohol

používať, ktorú skutočnosť, rovnako ako aj výšku nájomného uhradeného za predmetných päť dní
žalobca preukázal v konaní dodatočne predloženými listinami – faktúrami vystavenými za mesiace
august 2018 a september 2018 a príslušnými výpismi z účtu. Súd mal zároveň za to, že po revidovaní
vyčíslenia nároku uplatneného z titulu nájomného, ku ktorému došlo čiastočným späťvzatím žaloby
z 29. septembra 2023 a ktorým žalobca reflektoval výhrady žalovanej strany, výška žalovaného

nároku (7 999,00 eur) zodpovedá z predložených listinných dôkazov vyplývajúcej výške nájomného
za dotknuté hnacie koľajové vozidlo za obdobie troch dní v auguste 2018 (29.-31. augusta 2018)
a dvoch dní v septembri 2018 (1.-2. septembra 2018) pri mesačnom nájomnom 48 950,00 eur bez
DPH [(48 950,00 eur / 31 augustových dní x 3 augustové dni) + (48 950,00 eur / 30 septembrových
dní x 2 septembrové dni)]. Pokiaľ ide o námietku, vznesenú intervenientom na strane žalovaného, že
ku komisionálnej prehliadke poškodeného hnacieho koľajového vozidla došlo až päť dní po nehode,

súd túto s ohľadom na Zmluvou o nájme podopreté tvrdenia žalobcu o procese sprevádzajúcom
zabezpečenie a zorganizovanie prepravy poškodeného hnacieho koľajového vozidla do miesta údržby,
a súčasne pri absencii akýchkoľvek vlastných tvrdení žalovanej strany smerujúcich ku konkrétnym
opatreniam, za realizácie ktorých by bolo bývalo možné pristúpiť k uskutočneniu komisionálnej
prehliadky skôr, respektíve zabezpečiť prepravu poškodeného hnacieho koľajového vozidla v kratšej

dobe, nepovažoval za dôvodnú.

64.Vďalšomsapretosúdzameralnaspornúotázku,čižalobcomuhradenénájomnémôžebyť(akojeho
fixný náklad) posúdené ako skutočná škoda. Škodu možno vo všeobecnosti definovať ako majetkovú
ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. Rozsah náhrady škody je dispozitívne ustanovený v § 379 až § 381

Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých sa nahrádza skutočná škoda a v jej rámci náklady, ktoré
musela poškodená strana vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany (§ 380 Obchodného
zákonníka), a ušlý zisk, respektíve alternatívne zisk obvyklý (§ 381 Obchodného zákonníka). Ustálená
rozhodovacia prax všeobecných súdov Slovenskej republiky, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky(napríkladuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz19.februára2009,sp.zn.1Obo

16/2008), ale podobne aj Najvyššieho súdu Českej republiky (napríklad jeho rozhodnutie, sp. zn. 25 Cdo
861/2009), vychádza z teoretických východísk, podľa ktorých sa skutočná škoda (damnum emergens)
prejavujevniektorýchztýchtoforiem:zničenie,strata,poškodeniealeboznehodnotenieveci(zmenšenie
hodnoty majetku); náklady vynaložené poškodenou stranou v dôsledku škodnej udalosti (náklady, ktoré
by pri pravidelnom chode vecí nebolo potrebné vynaložiť); ďalej tzv. márne vynaložené náklady, ktoré

poškodená strana skôr uhradila v záujme výkonu svojich majetkových práv; a zníženie alebo strata
majetkového práva. Z uvedeného je zrejmé, že škoda môže spočívať aj v nákladoch, ktoré poškodený
márne vynaložil, aby mohol využívať majetkové práva, ktoré predstavujú určitú majetkovú hodnotu
a ktoré v dôsledku porušenia povinnosti napokon nemohol využívať. Inak povedané, škodou sa rozumie
aj škoda spočívajúca v znemožnení výkonu majetkových práv, ak v dôsledku toho boli márne vynaložené

náklady. Možno teda uzavrieť, že jednou z foriem skutočnej škody sú aj tzv. márne vynaložené náklady,
ktoré poškodená strana (skôr) uhradila v záujme výkonu svojich majetkových práv. V posudzovanej
veci súd dospel k záveru, že nájomné je takým nákladom, teda nákladom, za ktorý bola poskytovaná
protislužba,ktorádočasuprepraveniahnaciehokoľajovéhovozidlazmiestanehodydourčenéhomiesta
údržby stratila pre nájomcu (žalobcu) ekonomické opodstatnenie. V majetku žalobcu totiž existovala

určitá pohľadávka, teda právo na plnenie (na užívanie hnacieho koľajového vozidla), ktorej ekonomická
neopodstatnenosť počas zabezpečovania prepravy poškodeného vozidla (predmetu nájmu) do opravy
spôsobila pokles jeho majetku (Hlušák, M.: Náhrada škody pri strate možnosti užívať vec. In: Právny
obzor, 103, 2020, č. 1, s. 13, čl. V.). Pre úplnosť k tomu súd dodáva, že hoci vo všeobecnosti sa
vychádza z toho, že k odškodniteľnej ujme môže dôjsť tým, že v dôsledku neskoršieho porušenia právnej

povinnosti sa náklady už skôr vynaložené za určitým účelom stanú nákladmi vynaloženými zbytočne
a tieto potom predstavujú skutočnú škodu, mal za to, že skutočnosť, že v prejednávanom prípade došlo
k úhrade nájomného za dotknutých päť dní, a teda jeho faktickému márnemu vynaloženiu až po porušení
zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, nemôže žalobcu diskvalifikovať z nároku na náhradu týchto
nákladov, a to s ohľadom na to, že samotný záväzok na úhradu nájomného za účelom nadobudnutia

zodpovedajúcichmajetkovýchprávnasebažalobcaprevzalpodstatneskôr,najehoplneniebolvzmysle
Zmluvy o nájme povinný aj za okolností, aké nastali v danej veci, a napokon, to, že dané náklady fakticky
vynaložil až po porušení povinnosti zo strany žalovaného, bolo len dôsledkom úpravy otázok spojených
s fakturáciou a splatnosťou úhrad. Záverom k tejto časti súd poznamenáva, že nevylučuje, že za istýchokolností a vo vzťahu k špecifickým nákladom (typicky odpisy hmotného a nehmotného majetku vo
vlastníctve poškodeného) sa možno stotožniť s názorom žalovaného, že fixné náklady nepredstavujú
skutočnú škodu, avšak má za to, že takúto premisu nemožno paušalizovať a vyhodnocovať bez zreteľa

na osobitné okolnosti konkrétneho prípadu. V prejednávanej veci pritom súd po dôkladnom zvážení
jednotlivých aspektov súvisiacich s uhradeným nájomným tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného,
dospel k jednoznačnému záveru, že žalobcom vynaložené nájomné predstavuje márne vynaložené
náklady, a teda je jednou z foriem skutočnej škody. Považoval totiž za nespochybniteľné, že platenie
za niečo, čo pre platiteľa nemá (hoci len dočasne) žiadnu hodnotu, je ekonomickou ujmou. Napokon,

pokiaľ žalovaná strana v tejto súvislosti, vychádzajúc z toho, že žalobca užíva predmetné hnacie
koľajové vozidlo na základe leasingovej zmluvy, argumentovala poukazom na rozsudok Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 1Co/186/05, v ktorom Krajský súd v Prešove vyjadril právny názor, že leasingové
splátky sa nedajú hodnotiť ako škoda alebo ušlý zisk, mal súd, aj s ohľadom na vyššie uvedené, za
to, že ani táto procesná obrana žalovanej strany neobstojí. Odhliadnuc od toho, že predložená Zmluva
o nájme podľa názoru súdu nevykazuje žiadnu z podstatných charakteristík (žiadnej) leasingovej zmluvy,

považoval súd za významné predovšetkým to, že ustanovenie odseku 8.1, prvej vety, Zmluvy o nájme
výslovne vylučuje, že by mal Zmluvou o nájme založený vzťah povahu finančného leasingu, výlučne pri
ktorom by (v konkrétnych prípadoch s ohľadom na ich okolnosti) bolo vôbec možné uvažovať o osvojení
si žalovanou stranou prezentovaného právneho názoru, keďže len pri finančnom leasingu je predmetom
leasingových splátok (a teda ich prostredníctvom obstarávanou majetkovou hodnotou) nielen nájomné

(právo na užívanie), ale aj úhrada časti obstarávacích nákladov (smerujúca k získaniu vlastníckeho
práva).

65. Žalovaná strana založila svoju procesnú obranu aj na tvrdení o neexistencii príčinnej súvislosti
medzi nehodou, za ktorú nesie zodpovednosť žalovaný, a prestojom hnacieho koľajového vozidla,

kvantifikovaného vo výške nájomného uhradeného žalobcom za príslušné obdobie. Ako už bolo
uvedené, predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je tiež kauzálny vzťah medzi porušením
právnej povinnosti, respektíve existujúcim stavom protiprávnosti ako príčinou a vznikom škody ako
následkom. Ustálenie existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnosťou a vznikom škody je, rovnako
ako v prípade predchádzajúcich dvoch predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl.

Obchodného zákonníka, skutkovou otázkou. V nadväznosti na judikatúru súdov predstavuje príčinná
súvislosť priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorých jeden jav (príčina) vyvoláva druhý
jav (následok). Príčinná súvislosť sa nevyhnutne skúma v konkrétnych súvislostiach, nie vo všeobecnej
rovine. Medzi základné atribúty príčinnej súvislosti je tak možné začleniť jej priamosť spočívajúcu v
bezprostrednom, nesprostredkovanom a neprerušenom vzťahu príčiny a následku a konkretizáciu na

okolnosti prípadu.

66. Žalovaný v tomto smere argumentoval tým, že nájomné nevzniklo žalobcovi ako náklad v priamej
príčinnej súvislosti s nehodou, poukazujúc na to, že jeho právnym základom je Zmluva o nájme,
ktorú žalobca uzavrel s tretím subjektom. S uvedeným tvrdením žalovaného nemožno nesúhlasiť.

V prejednávanej veci však k vzniku škody nedošlo prostým zaplatením nájomného, ale tým, že
predmetné nájomné bolo v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného uhradené márne,
respektíve zbytočne, bez dosiahnutia, získania sledovaného účelu, keďže nájomcovi (žalobcovi)
z dôvodu škodovej udalosti „neprinieslo“ zamýšľané („kupované“) plnenie, spočívajúce v práve užívať
predmet nájmu. V danom prípade teda nie je rozhodujúca existencia príčinnej súvislosti medzi

prevádzkovou poruchou a zaplateným nájomným, ale medzi nehodovou udalosťou a skutočnosťou,
že nájomné za čas odo dňa nehodovej udalosti až do dňa vykonania komisionálnej prehliadky bolo
zaplatené márne, keďže škoda v danom prípade spočíva v márnosti vynaloženia žalobou uplatneného
nájomného. V tomto kontexte súd nemal pochybnosti, že pokiaľ by k škodovej udalosti spôsobenej
porušením zmluvnej povinnosti žalovaného nedošlo, žalobca by v období odo dňa nehodovej udalosti až

do dňa vykonania komisionálnej prehliadky nestratil na základe uhradeného nájomného nadobudnuté
oprávnenie poškodené hnacie koľajové vozidlo užívať, a teda by nedošlo k tomu, že uvedené nájomné
bolo vynaložené márne. S ohľadom na uvedené považoval súd v danom prípade za preukázanú aj
existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

67. Napokon, platí, že zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže,
že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1
Obchodného zákonníka). K uvedenému však v prejednávanej veci nedošlo.68. Pre úplnosť súd na margo obrany intervenienta na strane žalovaného, založenej na predpoklade, že
o uhradené nájomné si žalobca ponížil základ dane z príjmu, a teda priznaním mu nároku na náhradu
škody vo výške uhradeného nájomného dôjde na strane žalobcu k vzniku bezdôvodného obohatenia,

dodáva, že uvedené presahuje rámec tohto konania, keďže správne zistenie dane a zabezpečenie
úhrady dane je predmetom správy daní a príslušných daňových konaní realizovaných správcom dane,
a teda otázkou administratívnoprávnej zodpovednosti žalobcu voči správcovi dane za prípadný správny
delikt,ktoréhosavtejtosúvislostieventuálnedopustil.Majúcnazreteli,ženáhradouškodybypoškodený
nemal nadobudnúť zisk či iný profit, z ktorého dôvodu by prípadné výhody, ktoré poškodený v dôsledku

škodovej udalosti získal, mali byť pri stanovení skutočnej výšky škody zohľadnené tak, aby náhradou
škody neutrpel ujmu povinný, bolo pre súd pri posudzovaní dôvodnosti a oprávnenosti žalobcom
uplatneného nároku v týchto intenciách rozhodujúce, že priznaním nároku na náhradu škody žalobcovi
nedôjde k jeho bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovaného.

69. Vychádzajúc z uvedeného a rešpektujúc princíp, v zmysle ktorého náhrada skutočnej škody

má reálne zodpovedať ujme, ktorú poškodený v dôsledku škody utrpel, súd na základe výsledkov
vykonaného dokazovania a ich právneho posúdenia v kontexte vyššie citovaných zákonných ustanovení
dospel k záveru, že nárok žalobcu je v rozsahu po čiastočných späťvzatiach dôvodný a preukázaný.
Keďže žalovaný po začatí súdneho konania dlžnú sumu neuhradil ani len čiastočne a zároveň žalobca
uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, že v žalovanej sume skutočne vynaložil náklady vo forme

nájomného, ktoré však v dôsledku škodovej udalosti, za ktorú zodpovedá žalovaný, boli vynaložené
márne, nakoľko nemohol realizovať z nich vyplývajúce majetkové právo spočívajúce v užívaní veci,
považoval súd žalobu v časti uplatnenej istiny za dôvodnú, a preto jej v tomto rozsahu vyhovel.

70. Žalobca si žalobou uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy, ako

aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

71. Vo vzťahu k nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorej
priznania sa žalobca domáhal podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v účinnom znení, sa súd
stotožnil s názorom žalovaného ohľadom nemožnosti jej priznania, a to s ohľadom na prechodné

ustanovenie § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka v účinnom znení k úpravám účinným od 1. februára
2013. V konaní bolo ustálené, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 1. februárom
2013 (na základe Zmluvy č. 20/2011 z 24. novembra 2011), v súlade s intertemporálnym ustanovením
§ 768k ods. 2 Obchodného zákonníka v účinnom znení bolo preto potrebné na práva a povinnosti
zo zodpovednosti za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo Zmluvy č. 20/2011

aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom do 31. januára
2013. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur bola ako
samostatný hmotnoprávny nárok zaradená do Obchodného zákonníka až novelou (č. 9/2013 Z. z.)
účinnou od 1. februára 2013, pričom v zmysle prechodných ustanovení nemožno jej použitie vzťahovať
na záväzkové vzťahy vzniknuté pred 1. februárom 2013. Obdobne z judikatúry Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (R 62/2021) vyplýva, že pre určenie právneho režimu, podľa ktorého sa posudzuje
omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku, nie je rozhodujúce, kedy došlo k porušeniu povinnosti
dlžníka, ale to, kedy bola uzavretá zmluva, v ktorej sa dlžník zaviazal na plnenie. Z uvedeného dôvodu
dospel súd k záveru, že nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,00 eur žalobcovi neprislúcha, a preto žalobný návrh v tejto časti zamietol.

72. Z rovnakého dôvodu súd nemohol žalobcovi priznať nárok na úrok z omeškania v ním uplatnenej
výške, ale len vo výške 8,00 % ročne, keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, a teda
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.

73.Súdmalzapreukázané,žežalovanýsasplnenímsvojhopeňažnéhozáväzku(náhradyškody)dostal
do omeškania, a preto žalobcovi priznal aj v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3
ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. januára 2013 vzniknuté právo na zákonné úroky z omeškania
vo výške 8,00 % ročne z priznanej istiny od 1. júna 2019 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov

z omeškania žalobu zamietol.

74. Sumarizujúc uvedené, považoval súd žalobu v rozsahu po čiastočných späťvzatiach za dôvodnú
v časti istiny vo výške 7 999,00 eur a úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 7 999,00 eurod 1. júna 2019 do zaplatenia, a preto žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel (výrok II.). V prevyšujúcej
časti (o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 1,00 % ročne zo sumy 7 999,00 eur od 1. júna 2019
do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur)

žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol (výrok III.).

75. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

76. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

77. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 CSP.
Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd žiaden dôvod nezistil.

78. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

79. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

80. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

81. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

82. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

83. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP.

Žalobcasapôvodnedomáhalzaplateniasumy8947,34eurspríslušenstvom,pričomvpriebehukonania
vzal v reakcii na procesnú obranu žalovanej strany po revízii vyčíslenia náhrady škody žalobu späť
v časti o zaplatenie sumy vo výške 161,00 eur s príslušenstvom. Súd zohľadnil, že žalobca zavinil
zastavenie konania v tejto časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy vo výške 161,00 eur s príslušenstvom, a
preto bolo úspech v tejto časti, teda v rozsahu 1,80 % potrebné pričítať žalovanému. Úspech žalobcu

v konaní tak predstavuje 98,20 %, keďže doň treba zahrnúť aj úspech v časti konania o zaplatenie
787,34 eur a príslušného úroku, v ktorej žalobca síce taktiež pristúpil k čiastočnému späťvzatiu
žaloby, avšak preukázateľne z dôvodov na strane žalovaného. Žalobcovi preto po odpočítaní úspechu
žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,40 % proti žalovanému (výrok IV.).
Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

poprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník(§262ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).