Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 88Cb/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124309183
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124309183.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu Tatra banka, a.s., IČO:

00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, právne zastúpeného RASLEGAL, s. r. o.,
IČO: 36 855 561, so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade J.O.MAX s. r. o., IČO:
53 073 096, so sídlom Vŕbová 218, Jovice, a žalovanému v 2. rade A. B. C., narodenému XX. XXXX
XXXX, trvale bytom D. XXX, B., obom právne zastúpeným LEGAL IURIS - advokátskou kanceláriou
s.r.o., IČO: 47 242 795, so sídlom Tehelná 11, Rožňava, o zaplatenie 29 672,48 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 29 672,48 eur

spolu s úrokmi vo výške 930,87 eur, s úrokmi z omeškania vo výške 123,36 eur, s úrokmi z omeškania vo
výške 25,00 % ročne zo sumy 29 672,48 eur od 24. januára 2024 do zaplatenia a s paušálnou náhradou
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť plniť
druhého zo žalovaných.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %

účelnevynaloženýchtrovkonaniastým,žeovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutésamostatným
uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na
Okresnom súde Banská Bystrica dňa 24. mája 2024, domáhal v konaní začatom podľa zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom
konaní"), aby súd uložil žalovanému v 1. rade (ďalej aj len "žalovaný 1/") a žalovanému v 2. rade (ďalej
aj len "žalovaný 2/") (spolu ďalej aj len "žalovaní") povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 29 672,48 eur
spolu s úrokmi vo výške 930,87 eur, úrokmi z omeškania vo výške 123,36 eur, úrokmi z omeškania

vo výške 13,50 % ročne zo sumy 29 672,48 eur od 24. januára 2024 do zaplatenia, s paušálnou
náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť plniť druhého zo žalovaných, a nahradiť mu trovy
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a v nej
inkorporovanej Dohody o ručení (ďalej v rozhodnutí spolu aj len "Zmluva"), uzatvorených v spojení

so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. a podľa ustanovení § 497 až § 507 a §
303 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 5. septembra 2022 medzi ním ako veriteľom a žalovaným 1/
ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako ručiteľom, poskytol žalovanému 1/ na podnikateľské účely investičný
splátkový úver vo výške 35 000,00 eur (článok I. Zmluvy), a to pri úrokovej sadzbe v čase poskytnutiaúveru vo výške úrokovej marže 1,99 % ročne, so splatnosťou úrokov vždy k ultimu mesiaca, s výškou
splátky 487,00 eur a s úrokom z omeškania vo výške 25,00 % ročne. Žalobca zdôraznil, že s ohľadom
na uvedené sa zmluvný vzťah spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to tak pri

postavení žalovaného 1/ (dlžníka), ako aj pri postavení žalovaného 2/ (ručiteľa), ktorý v čase poskytnutia
úveru, ako aj podania žaloby mal postavenie jediného spoločníka a jedného z konateľov žalovaného
1/. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný 1/ nedodržal povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy (článok
VIII. bod 8.1. Zmluvy) a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas. Na základe toho žalobca následne
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v súlade s ustanovením článku XIII. bodu 13.2.

písm. a. a podľa bodu 13.3. Všeobecných úverových podmienok Tatra banky, a.s.). Žalovaného 1/ a
žalovaného 2/ (ako ručiteľa) žalobca osobitnými výzvami vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej
výške 31 488,36 eur, pričom im poskytol dodatočnú lehotu splatnosti piatich dní odo dňa doručenia
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Napriek uvedenému žalovaní k úhrade svojho dlhu pristúpili iba
v časti, a to v sume 761,65 eur, a teda v ostatnom rozsahu zostali ich záväzky nevysporiadané.
Vychádzajúc z výpisu z bankovej knihy (aktuálny stav úveru) z 26. apríla 2024, žalobca špecifikoval

uplatnený nárok tak, že tento pozostáva z istiny vo výške 29 672,48 eur, pozostávajúcej z nesplatenej
istiny úveru (29 640,48 eur) a neuhradených dlžných poplatkov (32,00 eur); z úrokov vzniknutých do
zosplatnenia úveru vo výške 930,87 eur; z úrokov z omeškania vzniknutých do zosplatnenia úveru vo
výške 123,36 eur; z úrokov z omeškania vzniknutých po zosplatnení úveru v zákonnej výške 13,50 %
ročne od prvého dňa omeškania po zosplatnení úveru, t.j. od 24. januára 2024, kedy sa žalovaný 1/

dostaldoomeškaniasozaplatenímceléhodlhusohľadomnato,žeOznámenieovyhlásenímimoriadnej
splatnosti bolo odoslané dňa 15. januára 2024, do sféry dispozície sa dostalo najneskôr dňa 18. januára
2024 a prvý deň omeškania nastal po márnom uplynutí päťdňovej lehoty na zaplatenie dlhu, až do
zaplatenia, a to zo sumy 29 672,48 eur; a z náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,00 eur.

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil Zmluvu
o splátkovom úvere BusinessÚverTB Expres č. XXXXXXXXXX a Dohodu o ručení z 5. septembra 2022
(č. l. 21-27 spisu), Aktuálny stav úveru z 26. apríla 2024 (na č. l. 105 spisu), Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie z 12. januára 2024, adresované žalovanému 1/ (na č. l.

28-29 spisu), Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie z 12. januára 2024,
adresované žalovanému 2/ (na č. l. 30-31 spisu) (ďalej v rozhodnutí aj len "Oznámenie"), a ePotvrdenku
s Rozpisom zásielok pre E. (na č. l. 32-36 spisu). Žalobca v žalobe odkázal aj na listiny uložené v registri
OpP Okresného súdu Banská Bystrica, č. 1OpP 62/19, a to okrem iných predovšetkým Úplné znenie
Všeobecných úverových podmienok Tatra banky, a.s. v znení Dodatkov č. 1 a č. 2, účinných od 1. apríla

2013 (ďalej aj len "VÚP") (na č. l. 56-65 spisu), ktoré boli tunajším súdom dňa 30. júla 2024 doposlané
žalovaným.

4. V zmysle návrhu žalobcu Okresný súd Banská Bystrica dňa 12. júna 2024 vydal vo veci platobný
rozkaz, proti ktorému podali žalovaní v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením,

následkom čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len "CSP") k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.

5. Podaný odpor žalovaní zhodne odôvodnili tým, že dlh nebol zosplatnený v zmysle Občianskeho
zákonníka a zákona o bankách. Poukázali na to, že v spise absentuje doklad o doručení a prevzatí

platného zosplatnenia, a to v lehotách a v termínoch stanovených kogentnými ustanoveniami zákona
o bankách a Občianskeho zákonníka o zosplatnení. Na základe uvedeného navrhli, aby súd žalobu
zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania.

6. Žalobca sa k odporom žalovaných vyjadril podaním z 15. júla 2024, doručeným Okresnému súdu

Banská Bystrica, označiac vyhlásenia žalovaných za bezpredmetné a účelové. Mal za to, že žalovaní
podali odpory len formálne, na základe všeobecných vyhlásení a bez riadneho popretia jeho skutkových
tvrdení, pričom podľa jeho názoru tak konali iba s úmyslom predĺžiť súdne konanie a oddialiť meritórne
rozhodnutie. Poukázal na to, že žalovaní podrobnejšie nešpecifikovali, aké podmienky pre zosplatnenie
ichdlhuazakýchdôvodovnebolipodľanichsplnené.Vreakciinatvrdeniažalovanýchžalobcazdôraznil,

že medzi zmluvnými stranami boli dohodnuté osobitné podmienky pre zosplatnenie poskytnutého úveru,
a to v článku XIII. VÚP, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Žalobca upriamil pozornosť
na bod 13.2. VÚP, v zmysle ktorého je oprávnený stanoviť mimoriadnu splatnosť úveru, ak nastane
prípad neplnenia, pričom podľa bodu 13.1. písm. a. VÚP sa prípadom neplnenia rozumie omeškaniedlžníka po dobu viac ako desať dní s akoukoľvek časťou pohľadávky žalobcu. Konštatoval, že keďže
žalovaný 1/ bol dlhodobo v omeškaní, bol oprávnený pristúpiť k zosplatneniu úveru, čo žalovaní
nijako nepopreli a ani nepredložili žiadny dôkaz opaku. Pre vylúčenie pochybností žalobca odkázal

na predkladaný prehľad jednotlivých úhrad žalovaných, z ktorého vyplýva, že dlžník bol konštantne v
omeškaní najneskôr od augusta 2023, a teda v čase zosplatnenia úveru (dňa 12. januára 2024) už
bol nepochybne v omeškaní po dobu viac ako 10 dní, a teda boli splnené podmienky pre vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti.

Vyhlásenie žalovaných, že v spise absentuje doklad o doručení a prevzatí zosplatnenia úveru, označil
žalobca za nepravdivé, poukazujúc na to, že so žalobou predložil súdu aj podací hárok preukazujúci
odoslanie príslušných zásielok. Odkazujúc na bod 16.3. písm. c. VÚP, podľa ktorého sa všetka
korešpondencia doručovaná prostredníctvom doporučenej pošty považuje za doručenú tretím dňom
po dni odoslania, považoval žalobca doručenie vyhlásení o mimoriadnej splatnosti úveru za riadne
preukázané. Pre úplnosť poukázal na to, že v zmysle predkladaných výpisov zo systému sledovania

zásielok poštového doručovateľa bola tak zásielka odoslaná žalovanému 1/ dňa 15. januára 2024 s
podacím číslom F., ako aj zásielka odoslaná žalovanému 2/ dňa 15. januára 2024 s podacím číslom F.
vydaná svojmu adresátovi dňa 18. januára 2024 na pošte G. H. I..

V ďalšej časti vyjadrenia žalobca poukázal na to, že v žalobe si úroky z omeškania z dlžnej sumy

pôvodne neuplatnil v celom rozsahu, t.j. v zmluvne dojednanej sadzbe 25,00 % ročne, ale len v sadzbe
uvedenej v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. Z dôvodu, že žalovaní sa bezdôvodne
snažia vyhýbať sa plneniu si svojich povinností a účelovými námietkami predlžovať súdne konanie, sa
však rozhodol uplatniť si úroky z omeškania v plnej sume dohodnutej zmluvnej sadzby, v nadväznosti
na čo požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby v časti úrokov z omeškania tak, aby žalovaných

(oproti pôvodnému žalobnému petitu) zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 25,00 %
ročne zo sumy 29 672,48 eur od 24. januára 2024 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti ostal žalobný petit
požadovanou zmenou nedotknutý.

Záverom žalobca žiadal o pokračovanie v konaní voči žalovaným na súde príslušnom na prejednanie

veci podľa Civilného sporového poriadku.

7. V prílohe repliky žalobca pripojil Výpis z úverového účtu k úveru číslo: XXXXXXXXXX (na č. l. 106
spisu), výpis zo systému sledovania zásielok Slovenskej pošty, a. s. k zásielke s podacím číslom F. (na
č. l. 107 spisu) a výpis zo systému sledovania zásielok Slovenskej pošty, a. s. k zásielke s podacím

číslom F. (na č. l. 108 spisu).

8. Dňa 16. júla 2024 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom
konaní Mestskému súdu Košice ako súdu príslušnému na jej prejednanie.

9. Žalovaní reagovali na repliku žalobcu z 15. júla 2024 podaním, doručeným súdu 25. augusta 2024,
v ktorom zotrvali na tvrdení, že predmetný úver bol neplatne zosplatnený.

10. Uznesením č. k. 88Cb/45/2024-153 z 10. septembra 2024, právoplatným dňa 12. septembra 2024,
súd pripustil zmenu žaloby tak, že v zmysle žalobného petitu v rozsahu po pripustení zmeny žaloby

bolo predmetom konania zaplatenie istiny vo výške 29 672,48 eur spolu s úrokmi vo výške 930,87
eur, s úrokmi z omeškania vo výške 123,36 eur, s úrokmi z omeškania vo výške 25,00 % ročne zo
sumy 29 672,48 eur od 24. januára 2024 do zaplatenia, s paušálnou náhradou nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a náhrada trov konania.

11. Vo veci sa za účasti právnych zástupcov strán uskutočnilo pojednávanie dňa 9. januára 2025.
V rámci prednesov na pojednávaniach strany zotrvali na svojej argumentácii, obsiahnutej v ich
skoršíchvyjadreniach.Žalobcaakcentoval,ževšetkypodmienkyprezosplatneniebolisplnené.Žalovaní
zopakovali, že poskytnutý úver nebol zosplatnený spôsobom súladným s kogentnými ustanoveniami
zákona o bankách a Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z toho, že predmetný úver je spotrebiteľským

úverom. Opätovne tiež uviedli, že žalobca nepreukázal, že oznámenie o zosplatnení bolo žalovaným
doručené do ich dispozičnej sféry.12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní žalobcu i žalovaných, posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany, vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil tento

skutkový stav:

13. Dňa 5. septembra 2022 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným 1/ ako dlžníkom na základe
žiadosti žalovaného 1/ o poskytnutie úveru Zmluvu o splátkovom úvere BusinessÚverTB Expres č.
XXXXXXXXXX a súčasne, za účelom zabezpečenia z nej vzniknutej pohľadávky uzavrel žalobca so

žalovaným 2/ Dohodu o ručení, obsiahnutú v bode 6.6. Zmluvy (na č. l. 21-27 spisu), s tým, že v bode
2.2. Zmluvy bolo dojednané, že vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované
touto Zmluvou a Dohodou o ručení sa riadia Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s.
zo dňa 7. marca 2008 v znení neskorších dodatkov. Premetom Zmluvy bolo poskytnutie splátkového
úveru vo výške 35 000,00 eur na investičný účel, a to pri úrokovej sadzbe base rate + úroková marža
1,99 % ročne floating, toho času spolu 8,99 % ročne, so splatnosťou úrokov vždy k ultimu mesiaca, so

spracovateľským poplatkom 730,00 eur, s výškou splátky 487,00 eur mesačne, so splatnosťou splátok
vždy posledný bankový deň v kalendárnom mesiaci, s dňom konečnej splatnosti a dátumom poslednej
splátky určeným ako posledný bankový deň kalendárneho mesiaca, ktorý bude najbližšie predchádzať
mesiacu šiesteho výročia dňa splatnosti prvej splátky, a so sadzbou úrokov z omeškania 25,00 %
ročne (článok I., článok III. bod 3.1., článok V. bod 5.1. Zmluvy). Žalovaný 1/ sa ako dlžník zaviazal

úver použiť výlučne na uvedený účel a splatiť ho žalobcovi ako veriteľovi podľa splátkového kalendára
spolu s príslušenstvom pohľadávky a súčasťami pohľadávky (článok III. bod 3.2. Zmluvy). Zároveň,
v bode 5.2. Zmluvy sa zaviazal platiť veriteľovi (žalobcovi) úroky ku dňu splatnosti úrokov, ako aj všetky
poplatky a ceny za produkty a služby veriteľa, ktoré sú uvedené v tejto Zmluve, vo VÚP a / alebo
v Sadzobníku poplatkov. V zmysle bodu 5.3. Zmluvy bol veriteľ (žalobca) oprávnený požadovať od

dlžníka (žalovaného 1/) zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej podľa úrokovej sadzby pre
výpočet úrokov z omeškania uvedenej v Základných podmienkach, ak sa dostane do omeškania so
splácaním pohľadávky veriteľa, úrokov a / alebo akýchkoľvek iných čiastok, ktoré sa zaviazal zaplatiť
veriteľovi v tejto Zmluve alebo ktoré je povinný zaplatiť veriteľovi podľa VÚP.

Do bodu 6.6. Zmluvy bola inkorporovaná Dohoda o ručení, vrátane vyhlásení a záväzkov ručiteľa.
V bode 6.6.1. Zmluvy ručiteľ (žalovaný 2/) vyhlásil, že v zmysle § 303 Obchodného zákonníka v prípade,
ak dlžník (žalovaný 1/) nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, zaplatí zabezpečovanú
pohľadávku veriteľovi za dlžníka v súlade s touto Zmluvou. V rovnakom ustanovení bolo zároveň
dojednané, že veriteľ je oprávnený vyzvať a domáhať sa zaplatenia zabezpečovanej pohľadávky od

ručiteľa bez predchádzajúceho vyzvania dlžníka a poskytnutia ďalšej primeranej lehoty na plnenie
dlžníkovi, ako aj vylúčenie takejto povinnosti veriteľa uvedenej v § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka.
V bode 6.6.2. Zmluvy sa ručiteľ (žalovaný 2/) zaviazal po obdržaní výzvy veriteľa zaplatiť veriteľovi
dlžníkom (žalovaným 1/) nezaplatenú splatnú zabezpečovanú pohľadávku alebo jej splatnú časť, ktorá
budeobsahovaťsprávuotom,žedlžníknezaplatilzabezpečovanúpohľadávkuvsúladesustanoveniami

tejto Zmluvy, a to v lehote uvedenej v tejto výzve a na účet určený veriteľom v tomto oznámení.

V bode 8.1. Zmluvy bolo uvedené, že Prípadom neplnenia sa pre účely tejto Zmluvy rozumie (okrem
iného) každá skutočnosť uvedená v bode 13.1. VÚP. Zároveň, v bode 8.2. Zmluvy bolo dojednané, že ak
nastane alebo sa vyskytne Prípad neplnenia, je veriteľ oprávnený realizovať všetky alebo ktorékoľvek

z opatrení uvedených v bode 13.2. VÚP.

14. V zmysle bodu 13.2. písm. a. Úplného znenia Všeobecných úverových podmienok Tatra banky,
a.s. v znení Dodatkov č. 1 a č. 2, účinných od 1. apríla 2013 (na č. l. 56-65 spisu), ak nastane Prípad
neplnenia, je veriteľ oprávnený v súlade s ostatnými podmienkami v Úverových dokumentoch a s VÚP

stanoviť mimoriadnu splatnosť úveru alebo jeho určitej časti s tým, že v zmysle bodu 13.1. VÚP sa
Prípadom neplnenia rozumie (okrem iného), ak je dlžník viac ako 10 dní v omeškaní so zaplatením
pohľadávky veriteľa, príslušenstva pohľadávky veriteľa, súčastí pohľadávky veriteľa alebo ich časti
alebo sumy mimoriadne splatnej na základe využitia práva dlžníka požadovať mimoriadne zaplatenie
pohľadávky veriteľa alebo jej časti podľa Zmluvy (písm. a.), a tiež ak dlžník alebo garant nesplnil

alebo porušil svoje záväzky obsiahnuté v Úverových dokumentoch alebo nedošlo k splneniu podmienok
uvedených v Úverových dokumentoch alebo došlo k porušeniu podmienok uvedených v Úverových
dokumentoch (písm. i.). Stanovením mimoriadnej splatnosti úveru alebo jeho určitej časti sa v zmysle
bodu 13.3.1. VÚP rozumie využitie práva veriteľa požadovať od dlžníka predčasné zaplatenie celkovejpohľadávky veriteľa alebo jej určitej časti. Stanovením mimoriadnej splatnosti úveru zaniká právo dlžníka
splácať pohľadávku veriteľa v splátkach podľa splátkového kalendára dohodnutého v Zmluve a / alebo
právo dlžníka splatiť celkovú pohľadávku veriteľa v deň konečnej splatnosti. Veriteľ má právo stanoviť

mimoriadnu splatnosť pre všetky nezaplatené peňažné prostriedky alebo pre ich určitú časť. V bode
16.3. písm. c. VÚP bolo stanovené, že pre účely doručovania podľa Úverových dokumentov platí,
že oznámenia, žiadosti alebo iná korešpondencia, doručované prostredníctvom doporučenej poštovej
zásielky, platia za doručené tretím dňom nasledujúcim po dni ich odoslania.

15. Podľa žalobcom dodatočne predloženého Výpisu z úverového účtu k úveru číslo: XXXXXXXXXX,
vyhotoveného za obdobie od 5. septembra 2022 do 20. februára 2024 (na č. l. 106 spisu), bolo dňa
5. septembra 2022 zúčtované poskytnutie úveru vo výške 35 000,00 eur, na ktorý boli uhradené
nasledujúce splátky: dňa 30. septembra 2022 vo výške 705,51 eur, dňa 31. októbra 2022 vo výške
754,18 eur, dňa 30. novembra 2022 vo výške 741,91 eur, dňa 31. decembra 2022 vo výške 746,64 eur,
dňa 31. januára 2023 vo výške 742,87 eur, dňa 28. februára 2023 vo výške 227,70 eur, dňa 1. marca

2023 vo výške 487,00 eur, dňa 29. apríla 2023 vo výške 735,33 eur, dňa 14. júna 2023 vo výške 723,67
eur, dňa 15. júna 2023 vo výške 75,07 eur, dňa 16. júna 2023 vo výške 59,55 eur, dňa 26. júna 2023 vo
výške 26,33 eur, dňa 7. júla 2023 vo výške 735,62 eur, dňa 17. júla 2023 vo výške 16,65 eur, dňa 21. júla
2023 vo výške 198,53 eur, dňa 14. augusta 2023 vo výške 177,89 eur, dňa 31. augusta 2023 vo výške
98,18 eur, dňa 5. októbra 2023 vo výške 56,34 eur, dňa 12. októbra 2023 vo výške 103,56 eur, dňa 9.

novembra 2023 vo výške 94,69 eur, dňa 28. decembra 2023 vo výške 77,98 eur, dňa 19. februára 2024
vo výške 673,50 eur, dňa 20. februára 2024 vo výške 2,52 eur, z ktorých bola suma vo výške 5 359,52
eur započítaná na úhradu istiny úveru, suma vo výške 2 901,70 eur na úroky z úveru, suma vo výške
1 170,00 eur na poplatky, suma vo výške 210,79 eur na úroky z istiny v omeškaní. V zmysle uvedeného
výpisu predstavovala zostatková istina úveru k 20. februáru 2024 sumu vo výške 29 640,48 eur.

16. Žalobca predložil aj dve vyhotovenia listu z 12. januára 2024, označeného ako Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie, z ktorých jedno vyhotovenie bolo osobitne
adresované žalovanému 1/ (na č. l. 28-29 spisu) a jedno žalovanému 2/ (na č. l. 30-31 spisu) a
ktorými žalobca ich adresátom, konštatujúc, že odo dňa uzatvorenia Zmluvy do 11. januára 2024 nastali

Prípady neplnenia vymedzené v článku XIII. bode 13.1. písm. a. a písm. i. VÚP, oznámil, že týmto
využíva svoje právo a v súlade s článkom XIII. bodom 13.2. písm. a. VÚP a podľa bodu 13.3. VÚP
stanovuje mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň im pripomenul, že v dôsledku stanovenia mimoriadnej
splatnosti úveru im vznikla povinnosť predčasne splatiť celkovú pohľadávku veriteľa, vrátane jej súčastí
a príslušenstva, ktorá k 11. januáru 2024 činila 31 488,36 eur, a to bezodkladne, najneskôr do piatich

kalendárnych dní. Z pripojenej ePotvrdenky s Rozpisom zásielok pre E. (na č. l. 32-36 spisu) vyplýva,
že dňa 15. januára 2024 žalobca odoslal žalovaným doporučené zásielky 2. triedy, a to žalovanému 1/
pod podacím číslom F. a žalovanému 2/ pod podacím číslom F.. Zo žalobcom dodatočne predložených
výpisov z nástroja „Sledovanie zásielok“, dostupného na webovom sídle Slovenskej pošty, a.s. (na č. l.
107-108 spisu), súd zistil, že zásielka s podacím číslom F. (adresovaná žalovanému 1/) bola podaná na

pošte Bratislava 12 dňa 15. januára 2024, dňa 17. januára 2024 uložená na pošte Krásnohorská H. I.
zdôvodu,žeadresátnebolzastihnutý,adňa18.januára2024vydanáadresátovinapošteKrásnohorská
H. I.; a zásielka s podacím číslom F. (adresovaná žalovanému 2/) bola podaná na pošte Bratislava 12
dňa 15. januára 2024, dňa 17. januára 2024 uložená na pošte Krásnohorská H. I. z dôvodu, že adresát
nebol zastihnutý, a dňa 18. januára 2024 vydaná adresátovi na pošte Krásnohorská H. I..

17.VzmysleAktuálnehostavúveru,vyhotovenéhodňa26.apríla2024(nač.l.105spisu),predstavovala
pohľadávka žalobcu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (12. januára 2024) sumu vo výške
31 488,36 eur a pozostávala z dlžnej istiny vo výške 30 087,02 eur, z dlžných úrokov vo výške 1 160,35
eur, z dlžných úrokov z omeškania vo výške 198,99 eur a z dlžných poplatkov vo výške 42,00 eur. Keďže

po mimoriadnej splatnosti boli na úhradu pohľadávky uskutočnené platby v celkovej výške 761,65 eur,
predstavovala aktuálna (k 26. aprílu 2024) dlžná istina sumu 29 640,48 eur, dlžné úroky sumu 930,87
eur, dlžné úroky z omeškania sumu 123,36 eur a dlžné poplatky sumu 32,00 eur, a teda celková aktuálna
pohľadávka spolu sumu 30 726,71 eur.

18. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:19. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
Zmluvy (k 5. septembra 2022), t.j. do 30. júna 2024 (ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

21.Podľa§261ods.1zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretia
Zmluvy (k 5. septembru 2022), t.j. do 31. januára 2023 (ďalej len "Obchodný zákonník"), táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu

na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu
(§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§
708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

23. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
prizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkovýchvzťahoch,ktorésaspravujútoutočasťouzákonapodľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

24. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.
4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459,

477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655
ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711,
720, 725, 729, 743 a 771c.

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

27. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

28. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

29. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

30. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.31. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

32. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

33. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

34. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

35. Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len "nariadenie") výška

paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur
jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

36. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

37. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

38. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

39. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

40. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

41. Žalobca sa žalobou, podanou voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi a žalovanému 2/ ako ručiteľovi,
domáhal úhrady pohľadávky v celkovej výške 30 726,71 eur (istiny vo výške 29 672,48 eur
s príslušenstvom), vzniknutej voči žalovaným zo Zmluvy a Dohody o ručení.

42. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a ich právneho posúdenia v kontexte vyššie

citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.
Vychádzal pritom z toho, že medzi stranami nebolo sporné (a súčasne aj z listinných dôkazov vyplynulo),
že dňa 5. septembra 2022 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/
ako ručiteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a v nej inkorporovanú Dohodu o ručení, na
základe ktorej bol žalovanému 1/ poskytnutý na podnikateľské účely splátkový úver vo výške 35 000,00

eur pri úrokovej sadzbe vo výške dohodnutej v Zmluve, a jeho vrátenie žalobcovi bolo zabezpečené
ručením žalovaného 2/. Žalovaní nerozporovali ani, že žalovaný 1/ neplnil dohodnuté splátky riadne
a včas, špecificky že s úhradou pohľadávky žalobcu bol v omeškaní po dobu viac ako 10 dní, a to
konštantne už od augusta 2023, z ktorého dôvodu žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, po vyhlásení ktorej žalovaní pristúpili k úhrade dlhu iba čiastočne, a to v sume 761,65 eur.

Napokon, sporné nebolo ani žalobné tvrdenie o výške dlžnej sumy (30 726,71 eur), ako ani o výške
jej jednotlivých zložiek, teda sumy 29 640,48 eur z titulu istiny, sumy 32,00 eur z titulu neuhradených
poplatkov, sumy 930,87 eur z titulu úrokov vyčíslených do zosplatnenia úveru a sumy 123,36 eur z tituluúrokov z omeškania kapitalizovaných do zosplatnenia úveru. Vzhľadom na uvedené považoval súd tieto
skutkové tvrdenia v súlade s § 151 ods. 1 CSP za nesporné.

43. Na druhej strane, z jednotlivých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany,
uplatnených v priebehu konania sporovými stranami, vyplynulo, že sporné medzi nimi ostali tvrdenia
o charaktere ich vzájomného záväzkového vzťahu, t.j. či v posudzovanej veci ide o spotrebiteľský úver,
ako aj na to nadväzujúce otázky jeho zosplatnenia v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníkaazákonaobankách,atiežtvrdeniaodoručeníOznámeniaovyhlásenímimoriadnejsplatnosti

z 12. januára 2024 žalovaným.

44. Žalovaní na pojednávaní 9. januára 2025 argumentovali spotrebiteľským charakterom úveru, nároky
z ktorého boli žalobcom uplatnené podanou žalobou, pričom uvedený názor bližšie neodôvodnili ani
nerozvinuli. Zároveň, spotrebiteľským charakterom Zmluvou založeného vzťahu strán odôvodňovali
záver o neplatnosti zosplatnenia úveru, ktorá mala byť dôsledkom nedodržania kogentných ustanovení

Občianskeho zákonníka a zákona o bankách o zosplatnení spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na
uvedené súd považoval primárne za potrebné vysporiadať sa s otázkou právneho režimu, ktorým sa
Zmluvou založený vzťah strán spravoval. V rozpore s názorom žalovaných pritom súd, vychádzajúc
z § 52 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, posudzoval záväzkový vzťah žalobcu a žalovaných
ako obchodnoprávny vzťah. Z gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka

vyplýva, že spotrebiteľský vzťah je priamy vzťah medzi dodávateľom, ktorý spotrebiteľovi dodáva
určitú službu alebo tovar, a spotrebiteľom, ktorý túto službu alebo tovar konzumuje. Žalobca pritom
poskytol službu – úver – žalovanému 1/, majúcemu postavenie obchodnej spoločnosti, ktorý bol
teda konzumentom poskytnutého úveru, pričom, ako vyplýva už zo samotného názvu Zmluvy, ale aj
jej jednotlivých dojednaní, úver bol žalovanému 1/ poskytnutý za účelom financovania podnikateľských

potrieb. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť spotrebiteľom len
fyzická osoba. V prípade dlžníka (žalovaného 1/) teda nemožno uvažovať o tom, že by bol v pozícii
spotrebiteľa. Žalovaný 2/ sa zaručil (ručí) za záväzok podnikateľa, nie spotrebiteľa. Hlavný záväzok
vznikol medzi dvoma podnikateľmi (žalobcom a žalovaným 1/), pričom pri jeho vzniku sa s prihliadnutím
na všetky okolnosti týkal ich podnikateľskej činnosti v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Navyše, v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka platí,
že bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu sa ich záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere
spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Predmetné peňažné prostriedky teda nemali slúžiť
na zabezpečovanie osobných potrieb úverového dlžníka, keďže ich príjemcom bola právnická osoba
– obchodná spoločnosť. Aj vedľajší záväzok (t.j. záväzok akcesorický), ktorý vznikol prevzatím ručenia

žalovaným 2/ za záväzok žalovaného 1/ (obchodnej spoločnosti), skúmal súd vo vzťahu k hlavnému
záväzku. Základom uvedeného akcesorického vzťahu je zabezpečenie záväzkov úverového dlžníka,
ktoré vyplývajú zo Zmluvy uzavretej medzi dvoma podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Ručenie
za splnenie záväzkov žalovaného 1/ žalovaný 2/ neprevzal za účelom uspokojenia svojich či dlžníkových
osobných potrieb, ale aby umožnil žalovanému 1/ – podnikateľovi, ktorého bol štatutárnym orgánom

a spoločníkom, vykonávať podnikateľskú činnosť. Ak fyzická osoba, ktorá má ako spoločník alebo
štatutárny orgán úzke väzby k obchodnej spoločnosti, zabezpečuje v ručiteľskom vzťahu záväzok
tejto spoločnosti, nepovažuje sa za spotrebiteľa (viď obdobne R 18/2017). Na ručiteľa nemožno
spotrebiteľskú ochranu automaticky vzťahovať len z dôvodu, že ide o fyzickú osobu. Fyzická osoba
sa spotrebiteľom môže stať len vo vzťahu ku konkrétnej zmluve, k predmetu jej plnenia a k tomu, aký

má v jeho rámci pomer k dodávateľovi. V tomto prípade žalobca ako veriteľ neposkytol žalovanému
2/ žiadnu službu ani plnenie, príjemcom úveru bol výlučne žalovaný 1/. Základom zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným 2/ tak bolo výlučne zabezpečenie záväzkov dlžníka (žalovaného 1/), ktoré
vyplývajú zo Zmluvy uzavretej medzi dvomi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Žalobca teda
nemá voči žalovanému 2/ postavenie dodávateľa a ani ho nikdy v danom zmluvnom vzťahu nemal,

a preto ani len žalovanému 2/ nemožno poskytnúť spotrebiteľskú ochranu a aj právny vzťah medzi
ním a žalobcom treba hodnotiť ako vzťah obchodnoprávny. Z ustanovenia § 261 ods. 7 Obchodného
zákonníka vyplýva, že ručenie za záväzky založené podľa Obchodného zákonníka sa riadi vždy
Obchodným zákonníkom, a to aj keď ručiteľ nie je podnikateľom a je fyzickou osobou. Z uvedených
dôvodov súd na predmetný záväzkový vzťah (hlavný i akcesorický) aplikoval ustanovenia Obchodného

zákonníka.

45. Odhliadnuc od toho, že tvrdenie žalovaných o nedodržaní kogentných ustanovení Občianskeho
zákonníka a zákona o bankách o zosplatnení spotrebiteľského úveru bez špecifikovania konkrétnychpodmienok zosplatnenia a dôvodov, (pre) ktoré neboli splnené, bolo už samé osebe príliš neurčitým
a vágnym na to, aby mohlo byť kvalifikovanou procesnou obranou, nebolo v posudzovanej veci
relevantné ani so zreteľom na vyššie formulovaný záver súdu o aplikácii Obchodného zákonníka,

ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis a zároveň obsahuje komplexnú úpravu
zmluvy o úvere, a to vrátane otázky zosplatnenia, ako aj samotného ručenia. Právo na zosplatnenie
úveru upravuje Obchodný zákonník v ustanovení § 506 ako oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie
dlžnej sumy s úrokmi. Obchodný zákonník v naposledy označenom ustanovení upravuje podmienky
odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere a oprávnenie veriteľa požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu

s úrokmi, ako dôsledok tohto odstúpenia od zmluvy o úvere. V zmysle § 506 Obchodného zákonníka
platí, že veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi,
ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri
mesiace. Vzhľadom na to, že citované ustanovenie Obchodného zákonníka je dispozitívne (§ 263 ods.
1 Obchodného zákonníka), strany si môžu podmienky pre odstúpenie od zmluvy dohodnúť odchylne
a rovnako sa môžu odchylne od úpravy v § 506 Obchodného zákonníka dohodnúť, za akých podmienok

možno prehlásiť úver za predčasne splatný bez toho, aby veriteľ súčasne odstúpil od zmluvy. K
predčasnej splatnosti úveru tak môže dôjsť v dôsledku odstúpenia od zmluvy pri omeškaní dlžníka (§
506) alebo v dôsledku dohody zmluvných strán o oprávnení prehlásiť úver za predčasne splatný bez
odstúpenia od zmluvy, v dôsledku čoho účinky zmluvy nezanikajú.

46. Práve k takejto odchylnej úprave od dispozitívneho ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka,
a teda k dohode strán na oprávnení veriteľa stanoviť za splnenia zmluvne dojednaných podmienok
mimoriadnu splatnosť úveru bez súčasného odstúpenia od Zmluvy, došlo aj v posudzovanej veci (viď
článok XIII. bod 13.2. písm. a. a bod 13.3.1. VÚP). Vykonaným dokazovaním pritom boli preukázané
žalobné tvrdenia, že žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru práve podľa článku

XIII. bodu 13.2. písm. a. VÚP, v zmysle ktorého je žalobca ako veriteľ oprávnený stanoviť mimoriadnu
splatnosť úveru alebo jeho časti, ak nastane prípad neplnenia, a to z dôvodu, že v danom prípade nastal
prípad neplnenia vymedzený v článku VIII. bode 8.1. Zmluvy v spojení s článkom XIII. bodom 13.1. písm.
a. VÚP, teda že dlžník (žalovaný 1/) bol viac ako 10 dní v omeškaní so zaplatením pohľadávky veriteľa,
príslušenstva pohľadávky veriteľa, súčastí pohľadávky veriteľa alebo ich častí, keďže ku dňu vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru bol v zmysle Výpisu z úverového účtu k úveru číslo: XXXXXXXXXX
[podľa ktorého boli platby žalovaných postupne, počnúc 30. septembrom 2022 započítané na úhradu
desiatich celých splátok istiny úveru (splatných 30. septembra 2022, 31. októbra 2022, 30. novembra
2022, 31. decembra 2022, 31. januára 2023, 28. februára 2023, 31. marca 2023, 30. apríla 2023, 31.
mája 2023 a 30. júna 2023) a časti (vo výške 42,98 eur) v poradí jedenástej splátky (splatnej 31. júla

2023)] v omeškaní s úhradou šiestich splátok istiny (splatných 31. júla 2023, 31. augusta 2023, 30
septembra, 31. októbra 2023, 30. novembra 2023 a 31. decembra 2023), a teda ku dňu zosplatnenia
úveru (k 12. januáru 2024) bol žalovaný 1/ v omeškaní s plnením dohodnutých splátok už viac ako 10 dní.
Splnenie podmienok, stranami dojednaných pre vznik oprávnenia žalobcu (veriteľa) prehlásiť úver za
predčasne splatný, teda bolo v predmetnom prípade preukázané.

47. Obdobne, odhliadnuc od toho, že tvrdenie žalovaných, že „v spise absentuje doklad o doručení
a prevzatí platného zosplatnenia“ alebo že „žalobca nepreukázal, že oznámenie o zosplatnení bolo
žalovaným doručené do ich dispozičnej sféry,“ nemožno hodnotiť ako výslovné popretie skutkového
tvrdenia, že predmetné Oznámenie im bolo doručené, konkrétne že sa dostalo do sféry dispozície

žalovaného 1/ dňa 18. januára 2024, tak, ako ho má na mysli ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, ani
považovať za jeho účinné popretie v zmysle § 151 ods. 2 CSP, považoval súd doručenie dotknutého
Oznámenia za preukázané žalobcom predloženými listinnými dôkazmi – ePotvrdenkou s Rozpisom
zásielok pre E. (na č. l. 32-36 spisu) v spojení s výpismi z nástroja „Sledovanie zásielok“, dostupného
na webovom sídle Slovenskej pošty, a.s. (na č. l. 107-108 spisu). Z označených listinných dôkazov

totiž v kontexte časových súvislostí (keď predmetné Oznámenia boli vyhotovené v piatok 12. januára
2024 a sledované zásielky boli podané na poštovú prepravu najbližšie nasledujúci pracovný deň,
t.j. 15. januára 2024), ako aj s prihliadnutím na to, že žalovaní nerozporovali, že obsahom im
adresovaných zásielok, podaných žalobcom na poštovú prepravu dňa 15. januára 2024, bolo práve
uvedené Oznámenie z 12. januára 2024, vyplýva, že predmetné Oznámenie bolo doručené žalovanému

1/ i žalovanému 2/ dňa 18. januára 2024 (kedy im bolo vydané po tom, čo bolo dňa 17. januára
2024 uložené na pošte). Zo žalobcom predložených listín tak vyplýva, že predmetné Oznámenie sa do
dispozičnej sféry oboch žalovaných dostalo dňa 17. januára 2024 uložením na pošte.48. S ohľadom na uvedené a vyššie citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že žalobca si
nárok voči žalovaným uplatnil žalobou dôvodne, a preto mu priznal nárok na istinu vo výške 29 672,48
eur (tvorenej dlžnou istinou a dlžnými poplatkami). Žalobcovi patrí aj zmluvný úrok v dohodnutej

výške, uplatnený v kapitalizovanej podobe ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 930,87 eur. Ako bolo
konštatované v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd mal v konaní za preukázané,
že žalovaní sa s úhradou žalovanej sumy istiny úveru a predtým aj jej splatných splátok dostali do
omeškania, a preto v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi aj nárok na úrok
z omeškania, a to uplatnený v kapitalizovanej podobe ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 123,36 eur

a ďalej pokračujúci v zmluvnými stranami dohodnutej výške 25,00 % ročne zo sumy 29 672,48 eur od
24. januára 2024 do zaplatenia. V konaní bolo tiež preukázané, že Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti a výzva na zaplatenie z 12. januára 2024 sa do dispozičnej sféry oboch žalovaných dostalo
17. januára 2024. Dodatočne poskytnutá päťdňová lehota na plnenie tak uplynula 22. januára 2024,
a teda žalovaní sa s úhradou celej žalovanej istiny dostali do omeškania dňa 23. januára 2024, od
ktorého dátumu by mal žalobca nárok na úroky z omeškania, avšak keďže tieto si uplatnil až od 24.

januára 2024, súd zaviazal žalovaných na úhradu úrokov z omeškania v súlade so žalobným návrhom.
Z rovnakého dôvodu (omeškania žalovaných so splnením peňažného záväzku) súd s ohľadom na to, že
v posudzovanej veci ide o vzťah spadajúci pod režim Obchodného zákonníka, žalobcovi priznal (a teda
žalovaným uložil povinnosť zaplatiť) paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
v sume 40,00 eur, uplatnenú žalobcom v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s

§ 2 nariadenia.

49. S ohľadom na to, že medzi žalovanými ide o vzťah dlžníka a ručiteľa, zaviazal ich súd na plnenie
žalobcovi priznaného nároku tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť
plniť druhého z nich.

50. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

51. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

52. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 CSP.
Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd žiaden dôvod nezistil.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami
CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania proti žalovaným. Súd
zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
poprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník(§262ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch

vyhotoveniach na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).