Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 22Csp/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123362661
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:6123362661.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu:

365.bank, a. s., IČO: 31 340 890, sídlo: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zast.: Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., sídlo: Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovanému: K. Y., bydlisko: L. XXX/X, XXX XX A. V., nar.: XX. XX. XXXX, o zaplatenie 10 043,84 EUR
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2 227,77 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne

· zo sumy 47,72 EUR od 17. 11. 2022 do zaplatenia,

· zo sumy 89,62 EUR od 17. 11. 2022 do zaplatenia,
· zo sumy 88,37 EUR od 17. 11. 2022 do zaplatenia,
· zo sumy 90,65 EUR od 17. 11. 2022 do zaplatenia,
· zo sumy 89,44 EUR od 17. 11. 2022 do zaplatenia,
· zo sumy 89,97 EUR od 17. 11. 2022 do zaplatenia,
· zo sumy 92,20 EUR od 17. 11. 2022 do zaplatenia,
· zo sumy 91,05 EUR od 21. 11. 2022 do zaplatenia,

· zo sumy 93,26 EUR od 21. 12. 2022 do zaplatenia,
· zo sumy 92,15 EUR od 21. 01. 2023 do zaplatenia,
· zo sumy 92,69 EUR od 21. 02. 2023 do zaplatenia,
· zo sumy 98,08 EUR od 21. 03. 2023 do zaplatenia,
· zo sumy 93,83 EUR od 21. 04. 2023 do zaplatenia,
· zo sumy 95,96 EUR od 21. 05. 2023 do zaplatenia,
· zo sumy 94,96 EUR od 21. 06. 2023 do zaplatenia,
· zo sumy 97,06 EUR od 21. 07. 2023 do zaplatenia,

· zo sumy 96,01 EUR od 21. 08. 2023 do zaplatenia,
· zo sumy 96,67 EUR od 21. 09. 2023 do zaplatenia,
· zo sumy 98,73 EUR od 21. 10. 2023 do zaplatenia,
· zo sumy 97,83 EUR od 21. 11. 2023 do zaplatenia,
· zo sumy 99,86 EUR od 21. 12. 2023 do zaplatenia,
· zo sumy 99,01 EUR od 21. 01. 2024 do zaplatenia,
· zo sumy 99,60 EUR od 21. 02. 2024 do zaplatenia,

· zo sumy 102,96 EUR od 21. 03. 2024 do zaplatenia,

a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14. 07. 2023, postúpenou
tunajšiemu súdu z upomínacieho konania dňa 09. 08. 2023, domáhal zaplatenia sumy 10 043,84

EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX. XX. XXXX uzatvorili žalobca ako veriteľ a
žalovaný ako dlžník Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva“), ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli o. i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (ďalej aj „OP“), pričom
všetky súčasti Zmluvy o úvere sú uložené v registri OpP vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
pod číslom 1OpP/78/2017. Na základe Zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v
sume 10 500,00 EUR (ďalej aj „Istina“). Žalovaný sa v zmysle Zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi Istinu a

zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných dokumentov (ďalej aj ako „Úver“).
Žalovaný neplnil Úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením Úveru žalobca v
zmysle ustanovenia § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „OZ“), v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ upozornil žalovaného na možné vyhlásenie
predčasnej splatnosti Úveru. Keďže žalovaný na Upozornenie nereagoval, žalobca vyhlásil dňa 16.

11. 2022 Úver za predčasne splatný. Jednotlivé splátky žalovaného sú uvedené v Aktuálnom stave
úveru v časti „Zaplatené splátky“ vyhotovenom z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je
vedený v súlade so zákonom o bankách. Po vyhlásení predčasnej splatnosti Úveru žalovaný dlžnú sumu
neuhradil, a to ani čiastočne. Dlžná úverová istina je vo výške 9 884,28 EUR a predstavuje rozdiel
medzi poskytnutou Istinou 10 500,- EUR a úhradami žalovaného, ktoré boli započítané na Istinu. Úroky

z omeškania si žalobca uplatnil s poukazom na § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.
z., pričom za obdobie od dátumu poskytnutia Úveru do dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru
žalobca vyčíslil úrok z omeškania v súhrnnej sume 9,06 EUR a zároveň si uplatnil úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 9 884,28 EUR za obdobie od 17. 11. 2022 do zaplatenia. Pokiaľ ide o
zmluvnýúrok,žalobcapoukázalnarozhodnutiaNSSRsp.zn.5Cdo/42/2020a8Cdo/125/2018,vzmysle

ktorých veriteľovi pri zosplatnení úveru prináleží zmluvný úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení
povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 7,00 % ročne.
Z predloženého amortizovaného výpisu vyplýva, že žalovaný by pri riadnom plnení povinností zaplatil
úroky z istiny vo výške 3 243,15 EUR, pričom z Aktuálneho stavu úveru je zrejmé, že na úrokoch zaplatil
žalovaný dosiaľ 529,64 EUR. Žalobca si žalobou uplatnil tiež zaplatenie bankových poplatkov vo výške

159,56EUR,naktoréžalobcovivznikolnárokvzmysleZmluvyaSadzobníkapoplatkov.Žalovanýjeteda
povinný zaplatiť žalobcovi a) nesplatenú istinu úveru vo výške 9 884,28 EUR, b) vyčíslený zmluvný úrok
z Istiny vo výške 2 713,51 EUR, c) vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 9,06 EUR (ide o úrok
z omeškania od momentu poskytnutia Úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru), d)
zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 9 884,28 EUR od 17. 11. 2022 do zaplatenia,

a e) poplatky vo výške 159,56 EUR.

2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: 2x doručenka (č.l.
6), Aktuálny stav úveru k 31. 05. 2023 (č.l. 7 - 11), 2x ePotvrdenka (č.l. 8 - 9), Predžalobná výzva
(č.l. 10), Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru (č.l. 11), Výzva na úhradu dlžnej sumy

(č.l. 11), výpočet zákonného úroku z omeškania za obdobie do zosplatnenia úveru (č.l. 12), Zmluva o
spotrebiteľskom úvere lepšia splátka (č.l. 13 - 16).

3. Žalobu s výzvou na vyjadrenie nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk. Preto súd žalobu
doručil postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že dňa 28. 08.

2023 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (č.l. 51).

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. V reakcii na závery z pojednávania z 23. 02. 2024 žalobca podaním z 09. 04. 2024 doplnil žalobné

tvrdenia k skúmaniu bonity. Uviedol, že žalobca pred poskytnutím úveru skúmal platobnú schopnosť
žalovaného. Deklarovaný príjem žiadateľa banka overila v Sociálnej poisťovni a akceptovala príjem
žiadateľa zo zamestnania vo výške 900,- EUR. V rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné
informácie o úverových záväzkoch žalovaného (výdavky) zo Spoločného registra bankových informácií.
Žiadateľ si uvádzal rodinný stav slobodný a žiadne vyživované deti. Finančná analýza, platná v tom

čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 10 500,- EUR na 8 rokov s mesačnou splátkou143,17 EUR. Banka, v zmysle bodu 4.1 Zmluvy, poskytla dlžníkovi úver predovšetkým na splatenie
predchádzajúcich záväzkov (účel). Z predkladaného reportu SRBI je zrejmé, že v čase uzavretia Zmluvy
mal žalovaný 4 existujúce kontrakty (v časti „splátkové“ označené ako „počet EX zmlúv“) a 1 existujúci

kontrakt (v časti „kreditné karty“). Žalovaný Zmluvou č. XXXXXXXXXX teda splatil 4 svoje existujúce
záväzky. Predkladaný report zo Sociálnej poisťovne potvrdzuje, že priemerný vymeriavací základ za
posledné 3 mesiace predstavoval u dlžníka aspoň 1 080,- Eur. Žalovaný ako žiadateľ o úver v žiadosti
o úver k Zmluve č. XXXXXXXXXX v časti „čistý mesačný príjem“ uviedol sumu 900,- Eur. Žalobca aj
napriek sume uvedenej v reporte SP - akceptoval príjem žalovaného (a v nadväznosti naň posudzoval

schopnosť žalovaného splácať poskytovaný úver) v sume 900,- Eur, t.j. Žalobca akceptoval najnižší
uvádzaný príjem žiadateľa. Keďže žalovaný uzavretím Zmluvy splatil svoje predchádzajúce záväzky (so
zostatkami 3 667,- Eur, 396,- Eur, 975,- Eur a 495,- Eur), Žalobca do vzorca výpočtu Limitu ukazovateľa
schopnosti splácať dosadil sumu 143,17 Eur ako sumu anuitnej splátky (vzhľadom na dobrovoľnosť
uzatvorenia poistenia schopnosti splácať úver) a sumu mesačnej splátky spotrebného úveru v zmysle
reportu SRBI, ktorý nebol splatený úverom zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX v sume 197,- Eur (spolu 143,17

+ 197 = 340,17 Eur), t.j. výdavkov na peňažné plnenie v zmysle Opatrenia. K 11. 02. 2021, t.j. v čase
žiadosti o úver, výška životného minima predstavovala pre jednu plnoletú fyzickú osobu čiastku 214,83
Eur mesačne. Celková výška nákladov predstavuje sumu 488,90 Eur ( 214,83 + (900 - 214,83) x 0,40).
Po dosadení do vzorca na výpočet limitu žalobca dospel k hodnote 0,83 t.j. k hodnote nižšej ako 1.
a teda, aj vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má za to, že dostatočne konajúcemu súdu

preukázal splnenie si povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.

6. Na podporu svojich tvrdení žalobca k podaniu z 23. 02. 2024 priložil nasledovné listiny: správa zo
Sociálnej poisťovne (č.l. 80), správa zo SRBI (č.l. 81 - 85), žiadosť o spotrebiteľský úver (č.l. 86 - 89).

7. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 23. 02. 2024 a 16. 04. 2024, vykonal dokazovanie zo
všetkých listinných dôkazov založených v spise a dospel k ďalej uvedeným skutkovým a právnym
záverom.

8. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli medzi sebou dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“, č.l. 13), na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému účelový spotrebiteľský úver určený na refinancovanie (pozn. avšak nielen
na refinancovanie; celková výška úveru bola navýšená) s nasledovnou špecifikáciou: výška úveru: 10
500,- EUR, fixná úroková sadzba: 7,00 % ročne, počet splátok: 96, výška mesačnej splátky: 155,77
EUR, prvá splátka splatná: 20. 03. 2021, termín konečnej splatnosti úveru: 20. 02. 2029, celková čiastka,

ktorú má klient zaplatiť: 14 952,75 EUR, RPMN banky: 9,80 %, priemerná RPMN: 9,05 %. Ako vyplýva z
listiny „Aktuálny stav úveru“, ktorý obsahuje tiež prehľad splátok a úhrad (č.l. 7), žalovaný nesplácal úver
riadne a včas, pričom po 17. 02. 2022 už žalobcovi neuhradil nič. Na splátkach úveru žalovaný uhradil v
súhrne sumu 1 145,36 EUR. Žalobca zaslal žalovanému Upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti
úveru zo dňa 20. 10. 2022 (č.l. 11), v ktorej ho upozornil na omeškanie so splácaním úveru a na možnosť

vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Keďže žalovaný dlžné splátky neuhradil, žalobca úver zosplatnil
k 16. 11. 2022, o čom žalovaného upovedomil listom zo 16. 11. 2022 (č.l. 11).

9. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí
mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a

jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia
povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej
vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi
uplatňovaná v súlade so zákonom.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy („ZoSÚ“): Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú saposkytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ: Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

13. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ: Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

14. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ: Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že

veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

15. Podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ: Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb

spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.

16. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ: Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,

voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej
zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme
podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na

splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať

spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

17. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ: Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

18. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia,

že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia
do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit
Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úverynezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť

účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich
finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

19. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti

a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany
spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa
sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná

pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ

vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a

rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

20.Vzmysle§7ods.16aods.17ZoSÚježalobcapovinnýpreukázať,žepriposkytnutíspotrebiteľského
úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal schopnosť
žalovaného splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia
relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať
s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ

povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť
žalovaného splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Žalobca sa k skúmaniu bonity podrobne vyjadril vo
svojom podaní z 09. 04. 2024 (viď. odsek 5 tohto rozsudku). Argumentoval, že bonitu posudzoval
v súlade s pravidlami stanovenými v Opatrení NBS č. 10/2017 („Opatrenie“), a teda postupoval s
odbornou starostlivosťou. S týmto záverom sa tunajší súd nestotožnil, a to z ďalej uvedených dôvodov.

Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného
žalobca stotožnil so životným minimom, ku ktorému pripočítal paušálnu sumu výdavkov vo výške 40%
rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa (žalobca
bral do úvahy náklady na zabezpečenie základných potrieb v celkovej výške 488,90 EUR). Súd nemal
za preukázané - a žalobca to ani netvrdil - že veriteľ v primeranom rozsahu zhromaždil a posudzoval

aktuálne informácie o skutočných nákladoch žalovaného na zabezpečenie jeho základných životných
potrieb (aj v žiadosti o úver bolo v kolónke „Zrážky, výživné a iné výdavky“ uvedené „0“). Z vyjadrenia
žalobcu vyplýva, že podľa jeho názoru od účinnosti Opatrenia už veriteľ nemusí zhromažďovať údaje
o aktuálnych reálnych nákladoch žiadateľa o úver, ale postačuje tieto údaje nahradiť výškou životného
minima, v danom konkrétnom prípade zvýšenou o paušálnu sumu výdavkov vo výške 40 % rozdielu

medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa. Podľa názoru
tunajšieho súdu však aktuálnu právnu úpravu nemožno takto interpretovať a aplikovať, pričom nová
právna úprava v spojení s Opatrením nezrušila povinnosť veriteľa skúmať reálne náklady žiadateľa
o úver. § 7 ods. 27 ZoSÚ výslovne ustanovuje, že veriteľ je povinný použiť dostatočné, primerané aaktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa,
a tiež ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Posledná veta odseku 27
síce ustanovuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči

ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, avšak toto podľa názoru tunajšieho súdu
nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných
životných nákladov. Citované zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez
ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než

je stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). S uvedeným
korešponduje aj úprava v § 2 ods. 5 Opatrenia, podľa ktorého výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje
najmenejvovýškesumyživotnéhominima...Akzákonuvádza,ženákladyspotrebiteľatrebaposudzovať
s ohľadom na životné minimum a Opatrenie uvádza, že náklady sú najmenej vo výške životného minima,
podľa názoru tunajšieho súdu to nenahrádza a neruší povinnosť veriteľa vynaložiť primerané úsilie na

zistenie informácií o aktuálnych reálnych nákladoch spotrebiteľa, ani veriteľovi nedáva možnosť sám si
určiť výšku týchto nákladov (či už vo výške životného minima alebo vyššej). Ak účelom posúdenia bonity
jezistiť,čižiadateľoúverbudeskutočneschopnýsplácaťposkytnutýúver,potomjevylúčené,abyveriteľ
posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na základné
životné potreby. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch

žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Žalobca teda nepreukázal,
že veriteľ postupoval v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, a teda mu i vzniklo právo úver zosplatniť. Naopak, súd
mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovaného splácať úver, a teda veriteľovi s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ prvú vetu
nemohlo ani vzniknúť právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Súd zároveň dospel k záveru, že v

danom prípade išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou starostlivosťou
(veriteľ posudzoval bonitu bez akýchkoľvek údajov o reálnych nákladoch na základné životné potreby
žalovaného a v rozpore s § 7 ods. 27 ZoSÚ), a teda úver sa s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ druhú,
tretiu a štvrtú vetu považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Vyššie uvedené závery žalobca vo svojich odvolaniach proti rozsudkom v iných obdobných
konaniach odmietol, pričom požiadavku zisťovania skutočných nákladov spotrebiteľa na život považoval
v kontexte platnej právnej úpravy za absurdnú a nezákonnú. Argumentoval tým, že iné náklady, než
záväzky vyplývajúce z dostupných registrov, žalobca nemôže relevantne posúdiť, môže ich deklarovať
iba spotrebiteľ, ktorý však dobrovoľne žiadne náklady neoznámil; ak by ich aj oznámil, žalobca nemá k

dispozícii zdroj, ktorý by tvrdenia žalovaného potvrdil alebo vyvrátil. Preto ak tunajší súd argumentoval
potrebou zisťovania reálnych nákladov spotrebiteľa, rozhodol arbitrárne a vyžadoval plnenie podmienok,
ktoré nie sú stanovené platnou právnou úpravou. Argumentácia žalobcu teda spočíva v tom, že (i)
veriteľ v podstate nemá ako zistiť reálne životné náklady spotrebiteľa, ak ich spotrebiteľ dobrovoľne
neoznámi (a ak ich aj oznámi, tak žalobca nemá ako tieto náklady preveriť), pričom (ii) požiadavka

zisťovať reálne životné náklady nevyplýva zo zákona a súd ju stanovil arbitrárne a bez opory v zákone.
Pokiaľ ide o prvý argument žalobcu, tento súd vníma ako tendenčný a nepravdivý. Ak si veriteľ
riadne vyžiada od žiadateľa o úver údaje o jeho konkrétnych životných nákladoch, potom podľa §
7 ods. 2 ZoSÚ je žiadateľ povinný mu tieto údaje poskytnúť, pričom údaje musia byť úplné, presné
a pravdivé. Ak tieto údaje veriteľ vyhodnotí ako nereálne a žiadateľ ich nevie vysvetliť a preukázať,

resp. pochybnosti odstrániť, možno usudzovať na nepoctivý prístup žiadateľa a žiadateľovi by úver
nemal byť poskytnutý. Súd rozumie, že obchodný pohľad veriteľov je iný. Rovnako tak súd rozumie
vyššej administratívnej náročnosti posudzovania skutočných životných nákladov. Súd je však viazaný
zákonom a žalobou uplatnené nároky musí posudzovať z pohľadu platnej legislatívy. Tým sa dostávame
k druhému argumentu žalobcu, že požiadavka zisťovať skutočné životné náklady spotrebiteľa nevyplýva

z platných právnych predpisov. Žalobca zredukoval svoje povinnosti zisťovať od spotrebiteľa informácie
k posudzovaniu bonity v podstate len na zistenie jeho príjmu (finančné záväzky žalobca zisťuje z
dostupných registrov a pre stanovenie životných nákladov mu postačuje životné minimum, ku ktorému
pripočíta 40 % (predtým 20 %) z rozdielu medzi čistým príjmom spotrebiteľa a životným minimom).
Tým však ignoruje ostatné ustanovenia § 7 ZoSÚ, podľa ktorých je veriteľ povinný použiť dostatočné,

primeranéaaktuálneinformácieonákladochnazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľa
a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa (§ 7 ods. 27 ZoSÚ). Povinnosť veriteľa
tieto informácie zohľadniť/použiť bez ďalšieho implikuje jeho povinnosť tieto informácie od žiadateľa
o úver získať. Ak by sme akceptovali názor žalobcu, potom všetky tieto ustanovenia § 7 by sa stalinadbytočnými a obsolétnymi, keďže - podľa žalobcu - veriteľa vôbec nemusia zaujímať reálne životné
náklady spotrebiteľa, keď tieto vypočíta len s použitím životného minima. Podľa názoru tunajšieho súdu
sa však tieto zákonné ustanovenia obsolétnymi nestali, pričom názor žalobcu nepodporuje ani samotné

Opatrenie NBS č. 10/2017. Podľa § 2 ods. 1 Opatrenia sa na výpočet ukazovateľa schopnosti splácať
použije tzv. „celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb“. Podľa § 2 ods.
5 Opatrenia celkovou výškou nákladov sa rozumie (i) výška nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety (ii) zvýšená o 40 % rozdielu... Prvá veta § 2 ods. 5 však
jasne hovorí, že výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa je najmenej

vo výške sumy životného minima. Teda nie práve vo výške životného minima, ako to tvrdí žalobca, ale
najmenej vo výške životného minima. Žiada sa dodať, že i podľa § 7 ods. 41 ZoSÚ NBS Opatrením
stanovuje popri postupe pre ich výpočet iba minimálnu výšku životných nákladov. Teda § 7 ods. 27
ZoSÚ nie je obsolétnym ustanovením (v príslušnej časti), ale veriteľ je povinný tieto reálne životné
náklady zisťovať. Ak na to súd poukázal, nekládol na žalobcu nezákonné a arbitrárne požiadavky, ale -
viazaný zákonom - poukázal na nesplnenie požiadavky, ktorá podľa názoru súdu vyplýva z príslušných

ustanovení ZoSÚ (ako boli uvedené vyššie v tomto rozsudku). Bez ohľadu na vyššie uvedené, podstatu
problémumožnozredukovaťnazákladnúprávnuotázku,ato,čivzhľadomnaznenieZoSÚplatnévčase
uzavretia príslušnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere už veritelia neboli povinní od účinnosti Opatrenia
NBS č. 10/2017 zisťovať reálne životné náklady žiadateľov o úver, alebo či táto ich zákonná povinnosť
zostala zachovaná aj po účinnosti Opatrenia. Tunajší súd nemá vedomosť o rozhodnutí najvyšších

súdnych autorít, ktoré by túto otázku vyriešilo, pričom na také rozhodnutie nepoukázal dosiaľ ani žalobca
(ani žiaden iný veriteľ). Preto tunajší súd zotrval na svojom právnom názore tak, ako bol vysvetlený
vyššie.

22. Porušenie ustanovení ZoSÚ uvedené v odseku 20 tohto rozsudku nemá za následok zánik práva

veriteľa požadovať vrátenie istiny úveru, ktorú spotrebiteľovi poskytol. Ak aj žalobcovi nevzniklo právo
požadovať od žalovaného jednorazové splatenie úveru, žalovaný má naďalej právnu povinnosť splatiť
žalobcovi istinu úveru v pravidelných mesačných splátkach. Právne posúdenie prináleží výlučne súdu.
Vyššie uvedené závery preto nebránia súdu, aby priznal žalobcovi jednotlivé splátky istiny úveru,
ktoré sa stali splatnými do vyhlásenia rozsudku. Podľa Aktuálneho stavu úveru (č.l. 7) žalovaný dosiaľ

žalobcovi zaplatil na splátkach úveru sumu celkom 1 145,36 EUR. Do rozhodnutia súdu v predmetnej
veci žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie celkom 37 mesačných splátok (splátky od 20. 03. 2021 do
20. 03. 2024), a to (len) v rozsahu úverovej istiny v súhrnnej výške 3 373,13 EUR (súd vychádzal z
amortizovaného výpisu, ktorý bol súčasťou zmluvy, č.l. 13 a 14). Rozdiel medzi sumou 3 373,13 EUR, na
ktorú žalobcovi vznikol nárok do okamihu rozhodnutia vo veci, a sumou 1 145,36 EUR, ktorú žalovaný

žalobcovidosiaľuhradil,predstavujesumu2227,77EUR,čojeaktuálnydlhžalovaného,ktorýsúdmohol
týmto rozsudkom žalobcovi priznať. V tejto časti preto súd žalobe vyhovel, ako je uvedené vo výroku I.
tohto rozsudku, a vo zvyšnej časti (úverová istina prevyšujúca priznanú sumu, poplatky, úroky) žalobu
zamietol, ako je uvedené vo výroku II. toto rozsudku, s poukazom na neexistenciu práva žalobcu úver
zosplatniť a na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre hrubé porušenie povinnosti veriteľa skúmať

bonitu žalovaného.

23. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému i nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej
úverovej istiny vo výške 5 % ročne, a to od 17. 11. 2022 do zaplatenia. Keďže súd vyhovel žalobe v
časti o zaplatenie úverovej istiny z tých splátok, ktoré sa stali splatnými do rozhodnutia vo veci a ktoré

neboli žalovaným dosiaľ uhradené (t.j. úverovej istiny zo splátok splatných v období od 20. 05. 2022 do
20. 03. 2024 a časti úverovej istiny zo splátky splatnej k 20. 04. 2022 vo výške 47,72 EUR - v zmysle
amortizovaného výpisu, pričom úhrady žalovaného súd priradil k chronologicky najstarším splátkam),
a žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, súd žalobcovi priznal i nárok na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej úverovej istiny
z jednotlivých splátok tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Úrok z omeškania vo vzťahu
k častiam úverovej istiny, ktoré sa stali splatné neskôr ako 17. 11. 2022, súd priznal od prvého dňa
po splatnosti príslušnej splátky a v prevyšujúcej časti (t.j. úrok z omeškania od 17. 11. 2022 do dňa
splatnosti danej splátky) žalobu zamietol, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, keďže omeškanie

žalovaného v tejto časti nastalo vždy až prvým dňom po splatnosti príslušnej dlžnej splátky (v rozsahu
úverovej istiny podľa amortizovaného výpisu).24. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o
trovách konania súd vychádzal z toho, že v prevažujúcej miere bol v konaní úspešný žalovaný, ktorému
by tak patril i nárok na čiastočnú náhradu trov konania. Keďže si však žiadne trovy v konaní neuplatnil a

ani zo spisu mu trovy nevyplývajú (žalovaný bol v konaní pasívny), súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán
náhradu trov konania nepriznal, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda
do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
(§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie

právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§
367 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient
môže odvolanie podať za podmienok uvedených

v § 360 CSP.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody

podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených
v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca
domáhať jej splnenia v exekúcii.