Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424202378
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4424202378.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: mal. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXXX/XX, E. F., zast. zákonným zástupcom G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXXXX/XX, E. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o. so
sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, v mene ktorej koná JUDr. Tatiana Timoranská,
advokátka a konateľka, proti žalovanej: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, E. F., právne
zastúpená Mgr. Dana Hanková, advokátka so sídlom M. R. Štefánika 3, 940 01 Nové Zámky, IČO:
42122899, o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. území: E. F., obec: Nové Zámky, okres:

Nové Zámky, zapísaná na LV č. XXXX, Okresného úradu Nové Zámky, katastrálneho odboru, a to byt
č. X, na X. poschodí, vo vchode č. XX, nachádzajúci sa v stavbe bytového domu so súp. č. XXXX,
postavenéhonaparceleč.C-KNč.XXXX/XX,vovýmere412m2,zastavanáplochaanádvorie,vpodiele
1/1 k celku, ku ktorému prislúcha podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku – parcele C-KN č. XXXX/XX, v podiele
6175/256986 k celku, patrí do dedičstva po H. E., I. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXXX/
XX, E. F., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.

II. Žalobkyni súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa prostredníctvom zákonného zástupcu a právnej zástupkyne sa podanou žalobou
doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.05.2024 domáhala určenia, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat.
území E. F., obec E. F., okres E. F., zapísaná na LV č. XXXX, a to byt č. X na X. poschodí vo vchode č.
XX nachádzajúci sa v stavbe bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na parcele C-KN č. XXXX/
XX vo výmere 412 m2, zastavaná plocha a nádvorie v podiele 1/1 k celku, ku ktorému prislúcha podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky

podiel k pozemku – parcele C-KN č. XXXX/XX, v podiele 6175/256986 k celku, patrí do dedičstva po
H. E., I. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXXX/XX, E. F., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.
V prípade úspechu sa žalobkyňa domáhala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % voči žalovanej.
1.1 Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území
E. F., obec E. F., okres E. F., zapísaná na LV č. XXXX, a to byt č. X na 2. poschodí vo vchode č. XX
nachádzajúci sa v stavbe bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na parcele C-KN č. XXXX/

XX vo výmere 412 m2, zastavaná plocha a nádvorie v podiele 1/1 k celku, ku ktorému prislúcha podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky
podiel k pozemku – parcele C-KN č. XXXX/XX, v podiele 6175/256986 k celku. Žalovaná predmetný byt
nadobudla do vlastníctva na základe Darovacej zmluvy obsiahnutej v Notárskej zápisnici N 179/2014,NZ 46779/2014, NCRls 47637/2014, spísanej dňa 22.11.2014 notárom K. L. B. M., od darkyne – nebohej
H. E., I. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXXX/XX, E. F., zomrelá dňa XX.XX.XXXX, ktorej
vklad bol povolený vo vkladovom konaní vedenom na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor

pod V 2075/2015.
Žalovaná ako darkyňa uzatvorila dňa 11.10.2021 s H. E. ako obdarovanou Darovaciu zmluvu, na
základe ktorej sa zaviazala previesť vlastnícke právo k bytu v podiele 1/1 k celku v prospech H. E..
Na základe uvedenej Darovacej zmluvy zo dňa 11.10.2021 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho
práva, ohľadom ktorého prebiehalo na katastrálnom odbore Okresného úradu Nové Zámky vkladové

konanie pod V 6687/2021, ktoré bolo následne zamietnuté z dôvodu, že H. E. zomrela pred rozhodnutím
o povolení vkladu vlastníckeho práva
Žalobkyňa mala za to, že Darovacia zmluva zo dňa 11.10.2021 je zmluvou platnou, z ktorej vznikajú
pre jej účastníkov obligačno – právne účinky, čo znamená, že obsah zmluvy je pre jej zmluvné strany
rovnako a bezpodmienečne záväzný, a teda nastáva aj účinnosť zmluvy ako takej. Poukázala na to,
že žalovanej prejav vôle, ktorého obsahom je záväzok previesť obdarovanej vlastnícke právo k bytu

nezanikol a tento žalovanú naďalej zaväzuje, pričom právny nárok na splnenie tohto záväzku prešiel
na dedičov H. E., ktorých jedinou možnosťou, ako sa domôcť ochrany svojich práv je žaloba o určenie,
že vec (byt) patrí do dedičstva po neb. H. E.. Vzhľadom na to, že H. E. ako obdarovaná sa v dôsledku
smrti svojich práv už nemôže domáhať, tieto práva môžu uplatniť jej dedičia, resp. dedič, a to žalobkyňa.
Dedičské konanie po neb. H. E. prebieha na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 12D/19/2022

a dedičstvo prejednáva poverená súdna komisárka notárka N. O. A. pod Dnot 12/2022.
Naliehavý právny záujem žalobkyňa v konaní preukazuje tým, že podľa jej názoru existuje aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorý nemožno odstrániť inak ako
prostredníctvom žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva.

2. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe na základe uznesenia súdu zo dňa 16.07.2024 pod sp. zn.
9C/50/2024-29, prostredníctvom právnej zástupkyne elektronickým podaním zo dňa 26.08.2024
a uviedla, že žalobu navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú a predčasne podanú a v prípade úspechu
priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni. Uviedla, že pre určenie
otázky, či vec patrí alebo nepatrí do dedičstva je najdôležitejšou posúdenie otázky, či poručiteľka bola

včasesmrtivlastníčkounehnuteľností.VtomtosmerepoukázalanauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.
zn. 3Cdo/154/2010 zo dňa 16.12.2010, na ktoré následne odkazuje rad ďalších rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR, ako aj súdov nižšieho stupňa. V predmetnom uznesení Najvyššieho súdu SR súd uviedol
nasledujúcu právnu vetu: „Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá-ktorá
vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol

v čase smrti vlastníkom tejto veci. Podľa tvrdenia žalovanej poručiteľka v čase smrti nebola vlastníčkou
nehnuteľností tak, ako ich žalobkyňa vyššie popísala, a preto tieto nie je možné zahrnúť do dedičstva.“
Tvrdila, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva nenadobudlo právoplatnosť za života
poručiteľky, neboli v čase smrti jej vlastníctvom, a preto nepatria do dedičstva po nej.

3. Právna zástupkyňa žalobkyne sa vyjadrila replikou zo dňa 12.09.2024 k vyjadreniu žalovanej zo dňa
26.08.2024 s tým, že naďalej zastávala ten právny názor, že žaloba je dôvodná, trvala na nej v celom
rozsahu a zdôraznila, že z uznesenia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/154/2010 zo dňa 16.12.2010, na
ktoré poukázala žalovaná vo svojom vyjadrení vyplýva aj iný záver, ako uvádza žalovaná a síce, že
viazanosťúčastníkovzáväzkovoprávnehovzťahuichprejavmivôle,smerujúcimikprevoduvlastníckeho

práva, sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a povinností
z občianskoprávneho vzťahu. V tejto súvislosti poukázala aj na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR
a to pod sp. zn. 5Cdo/153/2009 z 27.10.2010 a na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžr/15/2012 z 15.05.2012.
Podľa názoru žalobkyne, ak platí, že účastníci zmluvy sú svojimi prejavmi viazaní, potom naďalej aj po
smrti obdarovanej existuje záväzok žalovanej ako darkyne previesť vlastnícke právo na obdarovanú,

resp. na dedičov po nej. Mala za to, že platí, že pokiaľ práva a povinnosti z uzavretej zmluvy prechádzajú
na dedičov, ide o také majetkové právo, ktoré je predmetom dedenia.

4. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov a oboznámením sa s nasledovnými
listinnými dôkazmi a to, žalobou, rodným listom maloletej žalobkyne, oznámením o okruhu dedičov

Notárskeho úradu N. O. A. so sídlom E. F., Darovacou zmluvou a Dohodou o zriadení vecného bremena
vo forme notárskej zápisnice N 179/2014, Nz 46779/2014, NCRls 47637/2014 zo dňa 22.11.2014,
Potvrdením o plnení záväzkov NZBD Nové Zámky, výpisom z LV č. XXXX kat. územia E. F., Darovacouzmluvou so zánikom vecného bremena zo dňa 11.10.2021, Vyjadrením žalovanej k žalobe zo dňa
26.08.2024, replikou žalobkyne k vyjadreniu žalovanej a zistil tento skutkový a právny stav.

5. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby a písomného
vyjadrenia. K naliehavému právnemu záujmu doplnila, že tento vyplýva aj s poukazom na ustanovenia §
198 a § 212 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.M.P.“) a okrem toho § 137 C.S.P., lebo mala
za to, že ak naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu a dedičské konanie nepokračuje,
závisí od rozhodnutia tohto konania neisté postavenie žalobkyne, ktoré je práve dané tým, že v katastri

nehnuteľnosti nedošlo k zápisu a účinkov obligačno-právneho vzťahu práve z dôvodu smrti obdarovanej.
Nesúhlasila s názorom právnej zástupkyni žalovanej, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžr/15/2012, že by po právoplatnom rozhodnutí o návrhu na vklad mali zaniknúť záväzkovo-právne
účinky zmluvy. Žalovaná zároveň netvrdí, že by účastníci zmluvného vzťahu neboli viazaní svojimi
prejavmi obsiahnutými v zmluve. Tento právny názor uviedla právna zástupkyňa žalobkyne, že skutočne
vyplýva z každého rozhodnutia, ktoré sa danej témy dotýka, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa rieši

smrť nadobúdateľa alebo prevodcu. Potom uviedla, že je potrebné sa nad žalobou zamyslieť, ak by
nebol iný argument aj nad tým, že pokiaľ nie je sporné, že zmluvné strany sú svojimi prejavmi viazané,
potom platí, že žalovaná má záväzok previesť na žalobkyňu, resp. právnych nástupcov nehnuteľnosť,
teda právni nástupcovia nadobúdateľa musia nájsť spôsob, ako sa tohto práva domôcť. Žalobkyňa sa
inou žalobou ako predmetnou nemôže domáhať svojich práv. Okrem toho poukázala na to, že rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/196/2005 neriešil otázku, čo sa má stať, keď zomrie nadobúdateľ
a čo sa má zahrnúť do dedičstva, keď zostanú účinky zmluvy zachované.
Na záver uviedla, že žalobu žalobkyňa podala dôvodne, a preto navrhla, aby jej súd v zmysle žalobného
petitu vyhovel.

6. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha, že vec (byt) patrí do dedičstva
po neb. H. E., tak má za to, že je nevyhnutné, aby sa súd zaoberal otázkou, či poručiteľka v čase smrti
bola alebo nebola vlastníčkou nehnuteľnosti. Poukázala na to, že v danom prípade došlo k uzavretiu
darovacej zmluvy, avšak je potrebné rozlišovať, či poručiteľka bola nadobúdateľkou predmetných
nehnuteľností, lebo je rozdielom, či počas konania zomrie nadobúdateľ alebo prevodca. Mala za to,

že pokiaľ v priebehu vkladového konania dôjde k smrti nadobúdateľa, tento v čase svojej smrti nebol
vlastníkom sporných nehnuteľností. Poukázala v tomto smere aj na právoplatný rozsudok Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 9C/17/2022, kde súd uviedol, že poručiteľka H. E. nebola vlastníčkou sporných
nehnuteľností,apretonemôžubyťzahrnutédodedičstvaponej.Čosatýkaobligačno-právnychavecno-
právnych účinkov zmluvy, zastávala ten právny názor, že čo sa týka obligačno-právnych dôsledkov,

ktoré sa vzťahujú alebo prechádzajú na dedičov poručiteľky, tieto trvajú, ale len do právoplatného
rozhodnutia katastrálneho úradu. Podľa jej názoru, v prípade, že by aj bola uzavretá zmluva a bol by
podaný návrh na vklad do katastra a došlo by k prerušeniu katastrálneho konania, teda by neexistovalo
právoplatné rozhodnutie katastrálneho úradu, tak aj v takomto prípade súhlasila s tým, že by dedičia boli
viazaní a z tohto úkonu by vyplývali obligačno-právne záväzky aj pre právnych nástupcov poručiteľa.

Poukázala však na to, že v danej veci už existuje právoplatné rozhodnutie katastrálneho úradu a práve
z tohto dôvodu sa ona domnieva, že žalovaná nie je viazaná z darovacej zmluvy, ktorá bola uzatvorená
s poručiteľkou. Stále trvala na tom právnom názore, že je potrebné, aby sa súd vysporiadal s tým,
či poručiteľka bola v čase svojej smrti vlastníčkou nehnuteľností alebo nie, lebo nie je jedno, či
zomrie v danom prípade prevodca alebo nadobúdateľ. Z tohto dôvodu navrhla žalobu v celom rozsahu

zamietnuť a v prípade úspechu priznať nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

7. Obaja právni zástupcovia sa na pojednávaní vyjadrili, že netrvajú na výsluchu strán sporu, ktoré boli
prítomné na pojednávaní.

8. Vykonaným dokazovaním, a to najmä listinnými dôkazmi, ktoré predložila do konania žalobkyňa súd
zistil, že žalobkyňa na základe rodného listu (číslo listu 8) sa narodila XX.XX.XXXX a je teda ešte v čase
podania žaloby maloletá a je zastúpená otcom G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX E. F..
- Z Oznámenia o okruhu dedičov Notárskeho úradu v Nových Zámkoch, notárky N. O. A. súd zistil, že
v dedičskej veci pod sp. zn. 12D/19/2020, Dnot 12/2022 po neb. H. E., I. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy

bytom E. F., zomr. XX.XX.XXXX sú B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F., E. XXXX/XX a mal. A. B., I.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F., C. D. XX.
- Z Notárskej zápisnice N 179/2014, NZ 46779/2014, NCRls 47637/14 zo dňa 22.11.2014 súd zistil, že
bola uzavretá Darovacia zmluva a Dohoda o zriadení vecného bremena vo forme notárskej zápisnice,kedy darkyňa H. E., I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. darovala B. C., I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. F. nehnuteľnosť zapísanú na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore na LV č. XXXX,
konkrétne byt č. X a obdarovaná tento dar s vďakou prijala. Zároveň bolo zriadené na základe dohody aj

vecné bremeno, ktoré spočívalo v práve doživotného bývania a užívania celej nehnuteľnosti pre darkyňu
H. E., I. J..
- Z Darovacej zmluvy so zánikom vecného bremena zo dňa 11.10.2021, ktorú uzatvorila B. C. ako
darkyňa a povinná z vecného bremena H. E., I. J. ako obdarovanej a oprávnenej z vecného bremena,
súd zistil, že darkyňa touto zmluvou prejavila vôľu vrátiť predtým darovanú nehnuteľnosť obdarovanej

H. E., I. J. s tým, že H. E. prijala dar s tým, že vecné bremeno zanikne splynutím v zmysle § 151p odsek
4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
- Z výpisu z LV č. XXXX kat. územia E. F., obec: E. F., okres: E. F., k dátumu vyhotovenia 27.05.2024
súd zistil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to bytu č. X P. P. Q. XX, na X. poschodí
so súp. č. XXXX, na pozemku parcely C-KN č. XXXX/XX o výmere 412 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria a titul nadobudnutia je uvedená Darovacia zmluva a Dohoda o zriadení vecného

bremena N 179/14, NZ 46779/2014 zo dňa 22.11.2014.
- Z Potvrdenia o plnení záväzkov Novozámockého bytového družstva, družstva so sídlom Nábrežná 22,
Nové Zámky, súd zistil, že k 30.11.2014 H. E., bytom E. XX, E. F., nemala žiadny dlh na úhradách ani na
úroku z omeškania k bytu č. X, vo vchode XX, X. poschodie so súp. č. XXXX s tým, že toto potvrdenie
bolo vydané ku dňu 20.11.2014.

9. Podľa ustanovenia § 137 písmeno c) a písmeno d) C.S.P., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
písmeno d), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to

vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa ustanovenia § 212 odsek 1, 2 C.M.P., nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi
účastníkmi sporné, do dedičstva, nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.
odsek 2, skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, aby

sa domáhal svojho práva žalobou okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva.

11. Úplne nová koncepcia je zakotvená v § 137 písmená c) a d) C.S.P., kde sa rozlišuje klasická
určovacia žaloba podľa písm. c) (napr. o určenie vlastníckeho práva alebo určenie, že určitá vec patrí
do dedičstva, a pod.) a žaloba o určení právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) podľa

písmena d). písmeno c) komentovaného ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm.
c) O.S.P., no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie § 137 písm. c) C.S.P. umožňuje, aby sa žalobca domáhal
určenia:
- či tu právny vzťah alebo právo je alebo

- či tu právny vzťah alebo právo nie je.
Žalobou možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.
Žalobcu však zaťažuje dôkazové bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný
v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto

určenia bolo neisté. Existencia naliehavého právneho záujmu je nezriedka mimoriadne zložitou nielen
skutkovou, ale aj právnou otázkou, ktorej vyriešenie sa vždy odvíja od obsahu hmotnoprávnej úpravy.
V prvom rade je pre existenciu naliehavého právneho záujmu nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu
bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu alebo toto postavenie aspoň ustáliť. Pokiaľ súdne
rozhodnutie (výrok) priamo či nepriamo, pozitívne či negatívne žiadnym spôsobom neovplyvní právne

postavenie žalobcu, pre takéto určenie nie je daný naliehavý právny záujem. Ako už bolo uvedené,
naliehavý právny záujem nebude daný ani vtedy, ak už bolo právo žalobcu porušené a žalobca má
možnosť domáhať sa priamo ochrany porušenia práv žalobou na plnenie.

12.Právnyzáujem,ktorýjepodmienkouprocesnejprípustnostiurčovacejžalobyvzmysle§137písmeno

c) C.S.P., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné(ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem jespravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len

k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáajnapriektomu,žejemožná(prípadne)iinážaloba(viďrozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši, t.j. odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).
Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,

aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo
na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn.
II. ÚS 590/2017).
Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka,
má svoj základ v ustanovení § 137 písm. c) C.S.P., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno

uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem. Základným procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca

sa určenia podľa § 137 písm. c) C.S.P. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o
splnenie . Aj v prípade, keď možno žalovať o splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem
na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi a
predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo
nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Ak sa žalobca domáha

určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto
iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S
prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom,
ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "katastrálny zákon")

je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného
určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1
katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na
odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi (rozsudok Najvyššieho súdu

SR 4 Cdo 96/2008 zo dňa 28.10.2009).

13. V súdenej veci sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobkyňa má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písmeno c) C.S.P. Žalobkyňa sa v predmetnom
konaní podanou žalobou domáha určenia, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. území E. F., obec

E. F., okres E. F., zapísaná na LV č. XXXX, a to byt č. X na X. poschodí vo vchode č. XX nachádzajúci
sa v stavbe bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na parcele C-KN č. XXXX/XX vo výmere
412 m2, zastavaná plocha a nádvorie v podiele 1/1 k celku, ku ktorému prislúcha podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel
k pozemku – parcele C-KN č. XXXX/XX, v podiele 6175/256986 k celku, patrí do dedičstva po H. E., I.

J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXXX/XX, E. F., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.
Žalobkyňa naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby odôvodnila tým, že určenie, že byt patrí
do dedičstva po neb. H. E. je daný, lebo existuje objektívny stav právnej neistoty ohľadom vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností, ktorý nemožno odstrániť iným spôsobom, len
prostredníctvom tejto žaloby. Tvrdila, že obligačno-právne účinky darovacej zmluvy zo dňa 10.11.2021

nezanikli a žalovanú naďalej zaväzujú a z tohto dôvodu má žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý
právny záujem.14. V súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa súd vysporiadal
aj s námietkou, ktorú v konaní uviedla žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá tvrdila, že
najdôležitejšou otázkou je, či poručiteľka v čase smrti bola alebo nebola vlastníčkou nehnuteľností,

a v tomto smere poukázala na ustanovenie § 460 OZ. Ďalej dôvodila tým, že ak v priebehu vkladového
konania dôjde k smrti nadobúdateľa, ktorý v čase svojej smrti nebol vlastníkom sporných nehnuteľností,
tak nie je možné, aby taká nehnuteľnosť sa stala vecou, ktorá patrí do dedičstva po nebohej.
Súd zastáva iný právny názor, a to taký, že v tomto konaní je potrebné sa zaoberať viazanosťou
účastníkov zmluvného vzťahu, záväzkovo-právneho vzťahu, najmä ich prejavmi vôle, smerujúcimi

k prevodu vlastníckeho práva, čo sa následne vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, ktorý práve
ustanovením § 460 OZ vstupujú do jeho práv a povinností z občiansko-právneho vzťahu. V tomto smere
súd zhodne ako žalobkyňa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/153/2009 zo
dňa 27.10.2010, ktorý uviedol: „Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky,
t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť
zmluvy) a viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecno-

právnych účinkov, ktorej treba ešte kladného rozhodnutia orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého
účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občiansko-právneho vzťahu, ku ktorému došlo na
podkladezhodnýchprejavovvôleúčastníkoveštepredvznikomvecno-právnychúčinkovúčinnejzmluvy.
Práva a povinnosti majetkovej povahy prechádzajú z účastníkov na ich právnych nástupcov, rovnako
prechádzajúnaprávnychnástupcovúčastníkovzmluvyprávaapovinnostizobčiansko-právnehovzťahu

založeného zhodnými prejavmi vôle smerujúcimi k zmluve. Z ustanovení Občianskeho zákonníka ani
z povahy občiansko-právneho vzťahu vyplývajúceho z darovania nemožno totiž presvedčivo dôvodiť,
že by išlo o práva a povinnosti viazané len na osoby účastníkov občiansko-právneho vzťahu, ako sú
uvádzané v § 579 odsek 1 OZ. Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi
vôle smerujúcimi ku vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov účastníka,

ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občiansko-právneho vzťahu, ku ktorému došlo
na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov zmluvy
o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci.“
Otázka viazanosti prejavov vôle účastníkov zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je
riešená aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/184/2005, publikovanom v Zbierke stanovísk

NS a rozhodnutí súdov SR z roku 2007 pod č. 59, z ktorého vyplýva „...Rozhodnutie správy katastra
o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon
spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa
ustanovenia § 133 odsek 2 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo
vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali

platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 odsek 1 OZ)...“. Podľa tohto právneho názoru súd
má za to, že ak platí, že účastníci zmluvy sú svojimi prejavmi viazaní, potom naďalej aj po smrti
obdarovanej existuje záväzok žalovanej ako darkyne previesť vlastnícke právo na obdarovanú, resp. na
dedičov po nej. Z rozhodnutia katastrálneho odboru Okresného úradu Nové Zámky, ktorý rozhodoval
o vklade vlastníckeho práva po smrti poručiteľky zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva, a teda

nepovolilvkladobdarovanej.Platívšak,žeprávaapovinnostizuzavretejzmluvyprechádzajúnadedičov
a v danom prípade ide o také majetkové právo, ktoré je predmetom dedenia. Za týchto okolností je
potom potrebné nájsť vhodný prostriedok právnej ochrany žalobkyne, ktorým sa naplnenie uvedených
práv docieli. Podľa názoru súdu nie je pri takomto rozhodnutí podstatné, či počas vkladového konania
zomrie nadobúdateľ alebo prevodca. Súd stále zastáva ten právny názor, že záväzkovo-právne účinky

Darovacej zmluvy zo dňa 11.10.2021 naďalej pretrvávajú aj po smrti obdarovanej s tým, že záväzok
previesť žalovanej vlastnícke právo k bytu nezanikol a tento žalovanú naďalej zaväzuje, pričom právny
nárok na splnenie tohto záväzku prešiel na dedičov nebohej poručiteľky H. E. a dedičia sa môžu domôcť
ochrany svojich práv jedine žalobou o určenie, že vec (byt) patrí do dedičstva po nebohej. Tento právny
názor Okresný súd Nové Zámky vyslovil aj v právoplatnom rozsudku sp. zn. 9C/17/2022-77 zo dňa

05.09.2022, kedy tiež žalobkyňa označená v tomto konaní bola žalobkyňou aj v konaní 9C/17/2022
a takisto aj žalovaná bola tá istá, sa žalobkyňa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou
v podiele 1/2 k tomuto istému bytu, ku ktorému sa v tomto konaní domáha určenia, že patrí do dedičstva
po neb. H. E.. Práve v tomto rozsudku súd poukázal na to, že rozhodnutie o povolení vkladu do
katastra bolo zamietnuté, už v čase, keď poručiteľka nežila a nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľky

vo vlastníctve žalovanej, a preto pokiaľ sa žalobkyňa v zastúpení zákonným zástupcom domáhala
predmetnou žalobou určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, nesprávne
sa domáhala tohto nároku určovacou žalobou takto podanou, lebo na druhej strane súd v konaní skúmal
predovšetkým naliehavý právny záujem na požadovanom určení v súlade s Krajským súdom v Nitre zodňa 11.03.2015 sp. zn. 6Co/25/2015, v zmysle ktorého: „Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu
k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam

zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu
je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože
súdne rozhodnutie po určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise katastri
nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie
neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi

skutočným právnym vzťahom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností“, pretože sa mala domáhať
žalobkyňa určenia, že vec, teda byt, patrí do dedičstva po poručiteľke neb. pani H. E..

15. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/154/2010 zo dňa 16.12.2010,
publikovaný v Zbierke stanovísk SR a rozhodnutí súdov SR 3/2011 pod č. 32/2011, ktorý uviedol: „V
konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi ide

o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k
okamihu smrti poručiteľa a k okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie
súdu.“ S poukazom na tieto závery uznesenia Najvyššieho súdu SR je tiež potrebné zdôrazniť, že
žalobkyňa nesprávne určovacou žalobou sa domáha svojho nároku, pretože sa mala domáhať určenia,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej H. E.. S takýmto právnym názorom súdu korešponduje

aj ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8 Sžo/41/2008 zo dňa 22.5.2008, ktorý uviedol:
„V súčasnosti je ustálené rozhodovanie orgánov katastra ako aj súdov v súdnom preskúmavacom
konaní v prípadoch smrti účastníka zmluvy po jej podpísaní, ale pred rozhodnutím správy katastra
o vklade. Prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam má v podstate dve fázy: zmluva je platná po
podpísaní všetkými jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy

nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje
inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra. Aj po
smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho
prejavom vôle v zmluve. Neprechádzajú však na nich len povinnosti právneho predchodcu, ale aj všetky
jeho práva, teda napr. aj právo odstúpiť od zmluvy pri splnení zákonných resp. zmluvných podmienok.

Tento právny názor sa neprieči právnemu názoru prezentovaného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 Cdo/196/2005 o tom, že ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo
právoplatnosť za života poručiteľa, boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria
do dedičstva po ňom. Zákonní dedičia i tu však sú viazaní prejavom vôle poručiteľa, uvedenom v zmluve,
až do právoplatného rozhodnutia o návrhu o vklade darovacej zmluvy.“

16. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k takému záveru veci, že na základe všetkých vyššie
uvedených skutočností záväzok žalovanej previesť vlastnícke právo na právnych nástupcov pôvodnej
obdarovanej ostal zachovaný, pričom samotná skutočnosť, že vklad vlastníckeho práva nebol povolený
v prospech obdarovanej, nie je prekážkou pre vyslovenie záveru o tom, že nehnuteľnosť patrí do

dedičstva po poručiteľke, práve naopak, vzhľadom na skutočnosť, že proces darovania nebol zavŕšený
vo vkladovom katastrálnom konaní a obdarovaná nebola zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností na liste
vlastníctva, žalobkyňa preukázala svoj naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť (byt) patrí
do dedičstva po poručiteľke. Z týchto dôvodov mal súd za to, že je potrebné žalobe žalobkyne vyhovieť
a rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 odsek 1 C.S.P. a priznal ich žalobkyni, ktorá bola
v konaní plne úspešná, a preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej,
podľa ust. § 262 odsek 1 C.S.P. s tým, že osobitným uznesením súd rozhodne o výške náhrady trov
konania v súlade s ustanovením § 262 odsek 2 C.S.P. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).