Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424202378
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4424202378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. D. XXXXX/XX, E. F., zastúpená zákonným zástupcom G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D.
XXXXX/XX, E. F., zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o. so sídlom Pribinova
9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, v mene ktorej koná JUDr. Tatiana Timoranská, advokátka a konateľka,
proti žalovanej: B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, E. F., zastúpená Mgr. Danou Hankovou,
advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 3, Nové Zámky, IČO: 42 122 899, o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej „súd prvej

inštancie“) zo dňa 13. novembra 2024 č.k. 9C/50/2024-90 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie“), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom
území: E. F., obec: Nové Zámky, okres: Nové Zámky, zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX,
OkresnéhoúraduNovéZámky,katastrálnehoodboru,atobytčíslo6,na2.poschodí,vovchodečíslo15,

nachádzajúci sa v stavbe bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na parcele registra
C-KN číslo XXXX/XX, vo výmere 412 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 1/1 k celku, ku ktorému
prislúcha podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a
spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcele C-KN číslo XXXX/XX, v podiele 6175/256986 k celku (ďalej
len „predmetná nehnuteľnosť, resp. sporná nehnuteľnosť“), patrí do dedičstva po H. E., I. J., nar. XX.
XX. XXXX, naposledy bytom E. XXXX/XX, E. F., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX. Žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa 22. 11. 2014 Notárskou zápisnicou
N 179/2014, NZ 46779/2014, NCRls 47637/14 bola uzavretá Darovacia zmluva a Dohoda o zriadení
vecného bremena, ktorou darkyňa H. E., I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. darovala B. C., I. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Nové Zámky nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, konkrétne byt č. 6
a obdarovaná tento dar prijala. Zároveň bolo zriadené na základe dohody aj vecné bremeno, ktoré
spočívalo v práve doživotného bývania a užívania celej nehnuteľnosti pre darkyňu H. E., I. J..
1.1.1. Dňa 11. 10. 2021 bola uzavretá darovacia zmluva so zánikom vecného bremena, ktorú uzatvorila

B. C. ako darkyňa a povinná z vecného bremena H. E., I. J. ako obdarovanej a oprávnenej z vecného
bremena. Darkyňa touto zmluvou prejavila vôľu vrátiť predtým darovanú nehnuteľnosť obdarovanej H.
E., I. J. s tým, že H. E. prijala dar, že vecné bremeno zanikne splynutím v zmysle § 151p odsek 4
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).1.1.2. Dňa 11. 10. 2021 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva, ktoré vkladové konanie vedené
pod sp. zn. V 6687/2021 bolo zamietnuté z dôvodu, že H. E. dňa XX. XX. XXXX zomrela.
1.1.3. Dedičmi po poručiteľke H. E. sú B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F., E. XXXX/XX a mal. A. B.,

I. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F., C. D. XX.
1.1.4. Žalovaná je zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. F. ako výlučná
vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c/, písm. d/ Civilného
sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), § 212 ods. 1, ods. 2 Civilného

mimosporového poriadku (zákon číslo 161/2015 Z.z., ďalej len „CMP“).
1.3. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal existenciou
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa § 137 písm. c/ CSP. Dospel k záveru
o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a následne sa zaoberal otázkou
viazanosti účastníkov zmluvného vzťahu, prejavmi ich vôle, smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva
právnymi nástupcami po účastníkovi tohto právneho vzťahu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 5Cdo/153/2009, zo záverov ktorého vyplýva, že: „Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na
viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi ku vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy, trvá teda
naďalej aj pre dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občiansko-
právneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom
vecno-právnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci“. Tiež poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/184/2005, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR z roku 2007 pod č. 59, zo záverov ktorého vyplýva, že: „Rozhodnutie správy
katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je rozhodnutím, s ktorým by
zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu
podľa ustanovenia § 133 odsek 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v
účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 odsek 1 Občianskeho
zákonníka)“.
1.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak platí, že účastníci zmluvy sú svojimi prejavmi viazaní,
potom naďalej aj po smrti obdarovanej existuje záväzok žalovanej, ako darkyne, previesť vlastnícke

právo na obdarovanú, resp. na dedičov po nej. Katastrálny odbor Okresného úradu Nové Zámky, ktorý
rozhodoval o vklade vlastníckeho práva po smrti poručiteľky návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol.
Práva a povinnosti z uzavretej zmluvy prechádzajú na dedičov a v danom prípade ide o také majetkové
právo, ktoré je predmetom dedenia. Za týchto okolností je potom potrebné nájsť vhodný prostriedok
právnej ochrany žalobkyne, ktorým sa naplnenie uvedených práv, docieli. Podľa názoru súdu prvej

inštancie nie je pri takomto rozhodnutí podstatné, či počas vkladového konania zomrie nadobúdateľ
alebo prevodca. Súd prvej inštancie stále zastáva ten právny názor, že záväzkovo-právne účinky
Darovacej zmluvy zo dňa 11. 10. 2021 naďalej pretrvávajú aj po smrti obdarovanej s tým, že záväzok
previesť žalovanej vlastnícke právo k bytu nezanikol a tento žalovanú naďalej zaväzuje, pričom právny
nárok na splnenie tohto záväzku prešiel na dedičov nebohej poručiteľky H. E. a dedičia sa môžu domôcť

ochrany svojich práv jedine žalobou o určenie, že vec (byt) patrí do dedičstva po nebohej. Tento právny
názor Okresný súd Nové Zámky vyslovil aj v právoplatnosti rozsudku sp. zn. 9C/17/2022-77 zo dňa 05.
09.2022,kedytiežžalobkyňaoznačenávtomtokonaníbolažalobkyňouajvkonaní9C/17/2022atakisto
aj žalovaná bola tá istá, sa žalobkyňa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele
1/2 k tomuto istému bytu, ku ktorému sa v tomto konaní domáha určenia, že patrí do dedičstva po neb.

H. E.. Práve v tomto rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodnutie o povolení vkladu do
katastra bolo zamietnuté, už v čase, keď poručiteľka nežila a nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľky
vo vlastníctve žalovanej, a preto pokiaľ sa žalobkyňa, v zastúpení zákonným zástupcom, domáhala
predmetnou žalobou určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, nesprávne
sa domáhala tohto nároku určovacou žalobou takto podanou, lebo na druhej strane súd v konaní skúmal

predovšetkým naliehavý právny záujem na požadovanom určení v súlade s Krajským súdom v Nitre
zo dňa 11. 03. 2015 sp. zn. 6Co/25/2015, v zmysle ktorého: „Ak sa žalobca domáha určenia, že je
vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo
vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na
význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie

žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené.
Pretože súdne rozhodnutie po určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise
katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na
odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuťzhodu medzi skutočným právnym vzťahom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností“, pretože sa
mala domáhať žalobkyňa určenia, že vec, teda byt, patrí do dedičstva po poručiteľke neb. pani H. E..
1.5. Súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3

Cdo/154/2010 zo dňa 16. 12. 2010, publikovaný v Zbierke stanovísk SR a rozhodnutí súdov SR 3/2011
pod č. 32/2011, ktorý uviedol: „V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec
patrí do dedičstva po poručiteľovi ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci.
Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a k okolnosti, ktoré nastali po tomto
okamihu, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.“ S poukazom na tieto závery uznesenia Najvyššieho

súdu SR je tiež potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa nesprávne určovacou žalobou sa domáha svojho
nároku, pretože sa mala domáhať určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej H. E.. S
takýmto právnym názorom súdu korešponduje aj ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8
Sžo/41/2008 zo dňa 22.5.2008, ktorý uviedol: „V súčasnosti je ustálené rozhodovanie orgánov katastra
ako aj súdov v súdnom preskúmavacom konaní v prípadoch smrti účastníka zmluvy po jej podpísaní,
ale pred rozhodnutím správy katastra o vklade. Prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam má v

podstate dve fázy: zmluva je platná po podpísaní všetkými jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej
absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu,
že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam
dochádza až vkladom do katastra. Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže
právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve. Neprechádzajú však na nich

len povinnosti právneho predchodcu, ale aj všetky jeho práva, teda napr. aj právo odstúpiť od zmluvy
pri splnení zákonných resp. zmluvných podmienok. Tento právny názor sa neprieči právnemu názoru
prezentovaného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/196/2005 o tom, že ak rozhodnutie
o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa, boli
nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Zákonní dedičia

i tu však sú viazaní prejavom vôle poručiteľa, uvedenom v zmluve, až do právoplatného rozhodnutia o
návrhu o vklade darovacej zmluvy.“
1.6. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že záväzok žalovanej previesť
vlastnícke právo na právnych nástupcov pôvodnej obdarovanej ostal zachovaný, pričom samotná
skutočnosť, že vklad vlastníckeho práva nebol povolený v prospech obdarovanej, nie je prekážkou

pre vyslovenie záveru o tom, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke. Naopak, vzhľadom
na skutočnosť, že proces darovania nebol zavŕšený vo vkladovom katastrálnom konaní a obdarovaná
nebola zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností na liste vlastníctva, žalobkyňa preukázala svoj naliehavý
právny záujem na určení, že nehnuteľnosť (byt) patrí do dedičstva po poručiteľke. Z týchto dôvodov súd
prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel.

1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 odsek 1 CSP a priznal ich žalobkyni
v rozsahu 100%, ktorá bola v konaní plne úspešná voči žalovanej. Podľa ustanovenia § 262 odsek 1
CSP osobitným uznesením súd rozhodne o výške náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 262
odsek 2 CSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná dôvodiac nesprávnym právnym
posúdením súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie o tom, že nie je podstatné, či počas vkladového
konania zomrie nadobúdateľ alebo prevodca, ako aj so záverom , že právne účinky darovacej zmluvy
zo dňa 11. 10. 2021 naďalej pretrvávajú aj po smrti obdarovanej s tým, že záväzok previesť žalované

vlastnícke právo k bytu nezanikol a tento žalovanú naďalej zaväzuje.
2.2. Namieta, že v konaní o žalobách, kde sa jeden z dedičov domáha, či vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Poukázala na
ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka. Taktiež svoj názor oprela o rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/196/2005, z ktorého vyplýva, že ak zomrie prevodca a rozhodnutie o povolení vkladu do

katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľky, boli nehnuteľnosti v čase smrti
poručiteľky v jej vlastníctve a patria do dedičstva po nej. Ak v tomto prípade ide o situáciu, v podstate
presne opačnú, keď počas vkladového konania zomrie nadobúdateľka - poručiteľka, ktorá v čase
svojej smrti nebola vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, nemôžu nehnuteľnosti patriť do dedičstva po
nej. V opačnom prípade sa domnieva, že by prijatie iného názoru bolo v podstate v rozpore s týmto

rozhodnutím. Dodala, že so žalobkyňou nie je v kontakte, je jej nevlastnou sestrou. Ak by aj súd bol
toho názoru, že po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, tak, že právni nástupcovia sú
viazaní prejavmi vôle uvedeným, v darovacej zmluve, mali by na nich prechádzať nielen povinnosti,
ale aj práva, ako aj právo od zmluvy odstúpiť, teda aj právo žiadať vrátenie daru. Zotrváva však nanázore, že poručiteľka nebola v čase svojej smrti vlastníčkou nehnuteľnosti a preto sa necíti byť viazaná
z darovacej zmluvy.
2.3. Žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobkyne

zamietol, resp. aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že sa s jej názorom nestotožňuje
len preto, že vklad vlastníckeho práva nebol povolený. Vklad vlastníckeho práva má význam len
z hľadiska vecnoprávnych účinkov zmluvy, týkajúcej sa nehnuteľnosti. Záväzkovo-právne účinky

vznikajú samotným uzavretím zmluvy, kedy už možno konštatovať, že poručiteľka mala právo vlastniť
uvedenú nehnuteľnosť, tvoriacu predmet daru, hoci táto skutočnosť katastrom nehnuteľností potvrdená
nebola.
3.1. Názor žalobkyne, ktorý vychádza z viacerých rozhodnutí súdov v obdobných veciach, z ktorých
vyplývaskutočnosť,ževiazanosťúčastníkovzáväzkovo-právnehovzťahuichprejavmivôle,smerujúcimi
k prevodu vlastníckeho práva, sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, pričom je jedno, či ide

oprevodcualebonadobúdateľa,žalovanánepoprelaaninevyvrátilažiadnymargumentom,pričompráve
uvedená skutočnosť je pre posúdenie tejto veci zásadná, pretože iným spôsobom si žalobkyňa toto
svoje právo uplatniť nevie.
3.2. Poukázala tiež na rozhodnutia súdov k otázke charakteru konania o povolení vkladu vlastníckeho
práva, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie o povolení vkladu nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal

vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci s tým, že záväzkovo-právne
účinky zmluvy nastávajú uzavretím zmluvy. Nadobudnutie vlastníckeho práva preto nie je podmienené
povolením vkladu vlastníckeho práva, ale uzavretím platnej zmluvy.
3.3. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku (§
385 ods.1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

5. Predmetom konania v danej veci bol žalobou uplatnený nárok žalobkyne, ktorým sa domáhala
určenia, že predmetná nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v Nových Zámkoch, zapísaná na LV č. XXXX,
byt, patrí do dedičstva po poručiteľke H. E., zomrelej dňa XX. XX. XXXX. Vychádzala pritom z darovacej
zmluvy uzavretej medzi žalovanou a H. E. dňa 11. 10. 2021, pričom kataster nehnuteľnosti počas života

H. E. predmetnú zmluvu nezavkladoval a následne konanie zastavil pre úmrtie účastníčky zmluvy.
Žalobkyňa je preto toho názoru, že vzhľadom na platné uzavretie darovacej zmluvy za života poručiteľky,
patrí táto nehnuteľnosť do dedičstva po nej. Žalovaná nesúhlasí s týmto názorom a tvrdí, že v čase
smrti poručiteľka predmetný byt nevlastnila, keďže nedošlo k zápisu vkladu do katastra nehnuteľností
a poukázala na ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka.

5.1. Súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva
po poručiteľke H. E.. Dôvodil existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, tiež
tým, že úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi ku
vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv
a záväzkov zomrelého účastníka občiansko-právneho vzťahu, ku ktorému došlo na odklade zhodných

prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva
k nehnuteľnej veci. Zároveň sa vysporiadal aj so žalovanou uvádzaným rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Cdo/154/2010.
5.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná, poukazovala na ustanovenie § 460
Občianskeho zákonníka, ako aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/154/2010. Dôvodila tiež tým,

že v čase smrti poručiteľka nebola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, keďže nedošlo k vkladu
vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy.6. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
6.1. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí

vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
6.2. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne

stotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkobolajehoargumentáciavecnesprávna,objektívna,
presvedčivá. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu
oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému
právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj

dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty).
Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj
dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady

konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale
ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.
6.3.V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania žalovanej, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie,
ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil.

Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého
stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto
časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom
rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

8. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, berúc do úvahy odvolacie dôvody
a námietky, odvolací súd iba zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na už ustálenú súdnu
prax k otázke viazanosti vôle účastníkov zmluvy aj pre právnych nástupcov. V tejto súvislosti aj
odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 02. 2006

sp.zn. 2Cdo/184/2005, ktorý bol aj publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí NS SR v roku 2007 pod
č. 59, zo záverov ktorého vyplýva, že: „Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu podľa § 133
ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo

vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali
platnýmprijatímnávrhunauzavretiezmluvy(§44ods.1Občianskehozákonníka).Viazanosťúčastníkov
ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého
účastníka. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, t. j. obsah zmluvysa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Viazanosť
účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecnoprávnych účinkov, ktorej tre-
ba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú

do jeho práva záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných
prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy. Práva a povin-
nosti majetkovej povahy prechádzajú z účastníkov na ich právnych nástupcov; rovnako prechádzajú
na právnych nástupcov účastníkov zmluvy práva a povinnosti z občianskoprávneho vzťahu založeného
zhodnými prejavmi vôle, smerujúcimi k zmluve. Z ustanovení Občianskeho zákonníka ani z povahy

občianskoprávneho vzťahu vyplývajúceho z darovania nemožno totiž presvedčivo dovodiť, že by išlo
o práva a povinnosti viazané len na osoby účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako sú uvádzané
v § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti
účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre
dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu,
ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych

účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci“.

9. Tomuto záveru nasvedčuje tiež záver Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku sp.zn. 8Sžo/41/2008,
podľa ktorého: „Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že
zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam

dochádza až vkladom do katastra. Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže
právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve. Rovnako aj rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 1Sžo/15/2012, v ktorom bolo uvedené, že účastník zmluvy, ktorá podlieha pre účinnosť
rozhodnutiu o vklade príslušnej správy katastra, je svojim zmluvným prejavom viazaný až do rozhodnutia
príslušného orgánu. Táto viazanosť je občianskoprávnym vzťahom, prechádza z účastníka na jeho

právnych nástupcov, teda aj na dedičov, ktorí ako právni nástupcovia zomrelého účastníka nastupujú
na jeho miesto do právneho vzťahu založeného prejavmi vôle účastníka. Neprechádzajú však na nich
len povinnosti právneho predchodcu, ale aj všetky jeho práva, teda napr. aj právo odstúpiť od zmluvy
pri splnení zákonných, resp. zmluvných podmienok (pozri napr. aj rozhodnutie NS SR 2 Sžo 13/2004).
Tento právny názor sa neprieči právnemu názoru prezentovaného v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.

zn. 3 Cdo 196/2005 o tom, že ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo
právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad
alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a
patria do dedičstva po ňom. Zákonní dedičia i tu však sú viazaní prejavom vôle poručiteľa, uvedenej v
zmluve,aždoprávoplatnéhorozhodnutiaonávrhuovkladedarovacejzmluvy“(rozhodnutieNajvyššieho

súdu SR sp.zn. 1Cdo/207/2018). Tento záver tiež vyplýva z rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Cdo/153/2009,
ktorý konštatoval, že nie je daný dôvod odchýliť sa od záverov rozhodnutia 2Cdo 184/2005. Ústavný
súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp,.zn. III. ÚS 223/2011 odmietol sťažnosť sťažovateľa s tým, že
nemá dôvod spochybniť záver dovolacieho súdu uvedený v napadnutom rozhodnutí, ktorý vychádzal
práve zo záverov rozhodnutia uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej

republiky č. 5/2007 pod. č. 59 (rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/184/2005. Predmetný záver je zrejmý aj
z uznesenia NS SR sp.zn. 3Cdo/29/2010, sp.zn. 6Cdo/188/2010, 1Cdo/207/2018).
9.1.Záveruvedenývpredmetnýchrozhodnutiachjepotrebnépovažovaťzaustálenúsúdnupraxvyšších
súdnych autorít, z ktorej vychádzajú aj rozhodnutia súdov nižších inštancií a ktorú je pre právnu istotu
potrebné považovať za judikatúru, ktorú je potrebné akceptovať.

9.2. Definíciu ustálenej rozhodovacej praxe upravil judikát R 71/2018. Za ustálenú rozhodovaciu prax
treba považovať vzhľadom na čl. 2 ods. 2 CSP rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ďalších
najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské
práva a Súdneho dvora Európskej únie, ako aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/207/2018).

10. Aplikujúc vyššie uvedené závery na danú vec, je potrebné dospieť k záveru, že záver, že: „aj po
smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia zomrelého sú viazaní jeho
prejavom vôle v zmluve“, ako aj záver, že: „Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode

vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka
spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie
v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie
zmluvy. Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva sa vzťahujeaj na dedičov zomrelého účastníka“, je ustálenou súdnou praxou a ak súd prvej inštancie v zmysle týchto
záverov v danej veci postupoval a tieto závery aplikoval, je jeho rozhodnutie správne.

11. Aplikujúc vyššie uvedené závery na odvolacím súdom prejednávanú vec, je potrebné konštatovať,že
ak súd prvej inštancie ustálil, že predmetnou darovacou zmluvou sú viazaní aj právni nástupcovia
po poručiteľke H. E., je jeho záver správny. Platnosť darovacej zmluvy, uzavretej medzi žalovanou
a poručiteľkou dňa 11. 10. 2021 nebola spochybnená žiadnou argumentáciou, túto je potrebné
vyhodnotiť ako platne uzavretú. Napriek tomu, že nedošlo k zapísaniu vkladu vlastníckeho práva

vprospechporučiteľky,jepotrebnévychádzaťzvyššieuvedenejustálenejsúdnejpraxe,zktorejvyplýva,
že z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva
pre účastníkov zmluvy záväzným. Úmrtie účastníka zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti (v
danom prípade nadobúdateľky z darovacej zmluvy zo dňa 11. 10. 2021), nič nemení na viazanosti
účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy, t.j. k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Keďže poručiteľka už nemohla tieto vecnoprávne účinky pre jej

úmrtie nadobudnúť, avšak zmluva bola platne uzavretá, je nevyhnutné konštatovať, že predmetná
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke.

12. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami
uvedenými v podanom odvolaní.

12.1. Odvolateľka v podanom odvolaní namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
12.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
12.3. Nesprávne právne posúdenie podľa odvolateľky má spočívať v tom, že súd prvej inštancie

neaplikoval ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou
poručiteľa. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do
katastra nehnuteľností. V danom prípade k vkladu vlastníckeho práva v prospech poručiteľky nedošlo
z dôvodu jej úmrtia. Dôvodila tiež tým, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/196/2005
vychádza zo záveru, že ak počas vkladového konania zomrie prevodca a rozhodnutie o povolení vkladu

do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť, boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľky v jej
vlastnícke a patria do dedičstva po nej. V danom prípade však ide o opačný prípad, kedy v priebehu
vkladovéhokonaniazomrelanadobúdateľka,ktorávčasesmrtinebolavlastníčkouspornejnehnuteľnosti
a preto nehnuteľnosť nemôže patriť do dedičstva po nej.
12.4. Predmetnou námietkou sa zaoberal už súd prvej inštancie, ktorý dal jasnú odpoveď na spornú

problematiku a tiež aj odvolací súd v tomto rozhodnutí. Odvolací súd iba dodáva, že predmetné
rozhodnutie (3Cdo 196/2005), ktoré taktiež bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 60/2007, riešilo otázku, či do dedičstva patrí
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu na základe zmluvy uzavretej poručiteľom za jeho života,
ale k povoleniu vkladu do katastra došlo po jeho smrti. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uviedol,

že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a keďže rozhodnutie o povolení vkladu do katastra
nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa, boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho
vlastníctva a patria do dedičstva po ňom. Nezaoberal sa otázkou (ne)platnosti kúpnej zmluvy, neriešil
otázky súvisiace s tým, či ako sa mala premietnuť do súpisu aktív a pasív dedičstva skutočnosť , že
poručiteľ v čase smrti vlastnil nehnuteľnosti, jeho právnym úkonom však boli dedičia viazaní. Dodal tiež,

že súdu neprislúcha preskúmavať zákonnosť postupu katastrálneho úradu alebo jeho rozhodnutia.
12.4.1. Danou problematikou sa zaoberalo tiež aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
8Sžo/41/2008, v ktorom dospel k záveru, že judikované závery vyšších súdnych autorít, ktoré odvolací
súd uviedol a citoval v tomto rozhodnutí (aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle,právni nástupcovia zomrelého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve) sa nepriečia právnemu
názoru prezentovanému v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/196/2005, v zmysle ktorého,
ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života

poručiteľa, boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom.
Zákonní dedičia i tu však sú viazaní prejavom vôle poručiteľa. Z tohto dôvodu citované rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, ktoré sú vyššie uvedené v tomto rozhodnutí, sú považované za ustálenú súdnu
prax, ktorou sú súdy nižšieho stupňa viazané (rozhodnutie sp,.zn. 1Cdo/207/018).
12.5. V danej veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci, keď súd prvej

inštancie správne aplikoval závery vyšších súdnych autorít a žalobe žalobkyne vyhovel.
12.6. Námietka, že pre posúdenie v danej veci je rozhodujúce, či počas vkladového konania zomrie
nadobúdateľ alebo prevodca, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že táto otázka
je bezpredmetná. Rozhodnutia vyšších súdnych autorít, ktoré citoval tak súd prvej inštancie, ako aj
odvolací súd v tomto rozhodnutie jednoznačne hovoria o účastníkovi zmluvy, t.j. nie o nadobúdateľovi,
či o prevodcovi.

12.7. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietku odvolateľky vyhodnotil ako nedôvodnú.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keďže nebol dôvod na jeho zmenu, či zrušenie.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 2 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Keďže odvolací súd odvolaniu žalovanej nevyhovel,
úspešnou v konaní bola žalobkyňa, priznal jej preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným rozhodnutím.

15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).