Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4T/66/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010498
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Madarász

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2222010498.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom JUDr. Róbertom Madarászom v trestnej veci obžalovaného

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D. XXX, C., t. č. E. XX, F. G., H., trestne stíhaného pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.06.2025,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, C. , toho času E. XX, G., H.

sa podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku

oslobodzuje

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. X I. XXX/XXXX/XXXX-35 zo dňa 07.06.2022
pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j)
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v období od 16. marca 2019 až doposiaľ, v mieste svojho trvalého bydliska D. XXX, C., a všade tam,
kde sa v tomto období zdržiaval, ako aj v mieste pobytu oprávnenej J. B. XX, K., okres Dunajská Streda
si neplnil riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť na svojho tohto času už plnoletého syna K. B., nar.
XX.XX.XXXX a na maloleté dcéry L., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom J. B. XX,
K., okres Dunajská Streda, hoci mu táto povinnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 62 ods. 3 zákona č.
36/2005 Z. o rodine, v zmysle ktorého je povinný každý rodič bez ohradu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.
XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.08.2015 s právoplatnosťou zo dňa 17.10.2015 boli všetky tri maloleté deti
zverené do osobnej starostlivosti oprávnenej matky D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B. XX, K., okres
Dunajská Streda, napriek tomu si svoju vyživovaciu povinnosť v hore uvedenom období neplnil riadne
a včas, čím mu vznikol dlh na výživnom na maloleté dcéry L., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX
za obdobie od 16.03.2019 do 15.06.2025 vo výške 4.893,12 eur, ktoré dlhuje k rukám oprávnenej matky
D. N. a za obdobie od 16.03.2019 do 15.6.2019, dokedy sa syn nachádzal v osobnej starostlivosti

oprávnenej matky, mu vznikol dlh na výživnom na maloletého K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 112,32 eur
k rukám oprávnenej matky D. N.,

pretože trestnosť činu zanikla v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

o d ô v o d n e n i e :1.Dňa07.06.2022podalaprokurátorkaOkresnejprokuratúryDunajskáStredanaOkresnýsúdDunajská
Streda obžalobu č. X I. XXX/XX/XXXX pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v období od 16. marca 2019 až doposiaľ, v mieste svojho trvalého bydliska D. XXX, C., a všade tam,
kde sa v tomto období zdržiaval, ako aj v mieste pobytu oprávnenej J. B. XX, K., okres Dunajská Streda
si neplnil riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť na svojho tohto času už plnoletého syna K. B., nar.
XX.XX.XXXX a na maloleté dcéry L., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom J. B. XX,
K., okres Dunajská Streda, hoci mu táto povinnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 62 ods. 3 zákona č.

36/2005 Z. o rodine, v zmysle ktorého je povinný každý rodič bez ohradu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.
XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.08.2015 s právoplatnosťou zo dňa 17.10.2015 boli všetky tri maloleté deti
zverené do osobnej starostlivosti oprávnenej matky D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B. XX, K., okres
Dunajská Streda, napriek tomu si svoju vyživovaciu povinnosť v hore uvedenom období neplnil riadne

a včas, čím mu vznikol dlh na výživnom na maloleté dcéry L., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX
za obdobie od 16.03.2019 do 15.06.2025 vo výške 4.893,12 eur, ktoré dlhuje k rukám oprávnenej matky
D. N. a za obdobie od 16.03.2019 do 15.6.2019, dokedy sa syn nachádzal v osobnej starostlivosti
oprávnenej matky, mu vznikol dlh na výživnom na maloletého K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 112,32 eur
k rukám oprávnenej matky D. N..

2. Obžalovanému bola obžaloba doručená dňa 01.04.2023 spolu s trestným rozkazom sp. zn. XX/
XX/XXXX zo dňa 04.08.2022, voči ktorému podal obžalovaný včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že
požadované finančné prostriedky poslal na účet syna a je ochotný zaplatiť peňažné prostriedky aj svojim
dcéram.

3. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný dlhodobo žije v zahraničí a nedarí sa mu doručovať
súdne zásielky a zároveň odmieta sa dostaviť na hlavné pojednávanie, súd v zmysle § 358 ods. 1
Trestného poriadku rozhodol, že konanie sa voči obžalovanému bude viesť ako proti ušlému, pričom mu
následne z toho dôvodu ustanovil aj obhajcu. Preto sa hlavné pojednávanie dňa 23.06.2025 vykonalo

v neprítomnosti obžalovaného.

4. Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal nasledovné dôkazy: výpoveď poškodenej z čl. 221,
rozsudok Okresného Žilina sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa 24.08.2015 z čl. 38-43, rodné listy z čl. 44-46,
potvrdenie o návšteve školy z čl. 47, výpisy z účtov z čl. 48-52, správa z ÚPSVaR Žilina z čl. 55,

121-122, potvrdenie o dočasnej PN z čl. 59-60, tabuľka plnenia vyživovacej povinnosti z čl. 118-120,
správa zo Sociálnej poisťovne z čl. 79-81, 123-127, správa od súdneho exekútora z čl. 129-132, 223,
výpis z evidencie priestupkov obžalovaného z čl. 343-345, odpis registra trestov obžalovaného z čl. 342,
lustráciou v Sociálnej poisťovni z čl. 341 a výpismi z účtu poškodenej z čl. 239-336.

5. Súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, zistením skutkového stavu o ktorom nie
súd dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne nezávisle od toho, kto ich obstaral, ustálil skutkový stav
nasledovne:

6. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 24.08.2015 boli maloleté deti K. B.,
nar. XX.XX.XXXX, L. B., nar. XX.XX.XXXX a M. B. nar. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti
matky, D. N., nar. XX.XX.XXXX, pričom otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, zaviazal na platenie výživného
na mal. K. B. v výške 250,- eur mesačne, na mal. L. B. vo výške 180,- eur mesačne a na mal. I. G. vo

výške 120,- eur mesačne s tým, že nedoplatok na výživnom pre mal. K. B. bol vo výške 1.360,- eur, pre
mal. L. B. vo výške 960,- eur a pre mal. I. G. vo výške 960,- eur. Z uvedeného rozsudku a tiež z rodných
listov detí vyplýva, že ich rodičmi sú poškodená a obžalovaný.

7. Z potvrdení Základnej školy v Lehniciach zo dňa 02.07.2019 vyplýva, že mal. K. B. bol v školskom

roku 2018/2019 žiakom 8. ročníka základnej školy a mal. L. B. bola žiačkou 5. ročníka základnej školy.8. Z výpisov účtov z čl. 48-52 vyplýva, že obžalovaný nepravidelne platil výživné na maloletého K. B.
v období od februára 2016 do septembra 2020, ktoré jednak platil sestre poškodenej, s ktorým od júla
2019 žil mal. K. B., a jednak priamo na účet mal. H. G..

9. Zo správy z ÚPSVaR Žilina zo dňa 01.08.2019 vyplynulo, že obžalovaný od 01.01.2018 do 01.08.2019
nepoberal štátne sociálne dávky, ani dávky v hmotnej núdzi a nebol v evidencii UoZ. Z ich správy zo
dňa 08.04.2022 ďalej vyplýva, že obžalovaný nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok, ani dávok
v hmotnej núdzi, v rokoch 07/2005 – 08/2015 bol poberateľom prídavkov na deti a nie je v evidencii UoZ,

naposledy bol vyradený dňa 19.10.1997.

10. N. O. J. vystavila dňa 14.01.2019 potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti obžalovaného
z dôvodu choroby, pričom za práceneschopného ho uznala od 16.01.2019, pričom práceneschopný
bol minimálne rok. Táto skutočnosť vyplýva aj zo správ Sociálnej poisťovne zo dňa 26.04.2021, aj zo
dňa 22.03.2022, podľa ktorých obžalovaný poberal nemocenské dávky od 25.01.2019 do 13.01.2020,

pričom práceneschopnosť obžalovaného v tom čase naďalej trvala bez nároku na nemocenskú dávku.
Obžalovanému bol tiež priznaný invalidný dôchodok, ktorý dňa 22.03.2022 bol vo výške 219,70 eur
a vykonávali sa z nej zrážky vo výške 85,40 eur. Aj z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že
obžalovaný v súčasnosti nie je zamestnaný a poberá len invalidný dôchodok vo výške 287,60 eur,
z ktorého sa vykonávajú zrážky v súčasnosti vo výške 112,18 eur.

11. Z tabuľky plnenia a neplnenia si vyživovacej povinnosti vyplýva, že vzhľadom na PN a neskôr
invaliditu obžalovaného OČTK posudzovali platenie výživného v minimálnom rozsahu, teda vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré od 03/2019 do 06/2019 bolo vo
výške 28,08 eur, od 07/2019 do 06/2020 vo výške 28,79 eur, od 07/2020 do 06/2021 vo výške 29,42

eur, od 07/2021 do 06/2022 vo výške 29,87 eur, od 07/2022 do 06/2023 vo výške 32,11 eur, od 07/2023
do 06/2024 vo výške 36,80 eur a od 07/2024 do 06/2025 vo výške 37,53 eur.

12. Čiže bolo preukázané, že obžalovanému tak vznikol dlh na výživnom na mal. K. B. od 16.03.2019
do 15.06.2019, keďže mal. K. B. sa nachádzal len do tohto času v osobnej starostlivosti oprávnenej

matky, pričom tento dlh predstavuje sumu 112,32 eur (4 mesiace x 28,08 eur). Z výsluchu oprávnenej
však vyplynulo, že obžalovaný tento svoj dlh voči synovi v priebehu súdneho konania vyrovnal.

13. Čo sa týka ďalších dvoch dcér, tak bolo preukázané, že dlh obžalovaného voči mal. L. B. a mal. M.
B. od 03/2019 ku dňu vyhlásenia rozsudku, čiže do 06/2025 mal predstavovať 4.893,12 eur, ku ktorému

súd dospel s poukazom na v odseku 10. uvedené sumy nasledovne: 2 x 4 mesiace x 28,08 eur + 2 x 12
mesiacov x 28,79 eur + 2 x 12 mesiacov x 29,42 eur + 2 x 12 mesiacov x 29,87 eur + 2 x 12 mesiacov
x 32,11 eur + 2 x 12 mesiacov x 36,80 eur + 2 x 12 mesiacov x 37,53 eur.

14. Zo správy od súdneho exekútora JUDr. Martina Hucíka zo dňa 08.03.2022 vyplýva, že ku dňu

podania správy bolo v exekučnom konaní vymožené v prospech oprávneného na zaostalé výživné od
marca 2019, ako aj na bežné výživné spolu 1.273,30 eur a trovy exekúcie s DPH vo výške 401,60
eur. K predmetnému dňu je výška dlžného výživného 22.356,70 eur. Zo správy od súdneho exekútora
JUDr. Martina Hucíka zo dňa 24.02.2025 vyplýva, že k dátumu podania bolo v exekučnom konaní
vymožené v prospech oprávnených na výživné spolu 9.292,11 eur a výška dlhu zameškaného výživného

na oprávnených je spolu 33.587,89 eur.

15. Z predloženého výpisu z účtu oprávnenej matky, ako aj k nemu priložených potvrdení o transakciách
vyplýva, že od 09/2021 do 04/2025 došlo zo strany súdneho exekútora na účet oprávnenej matky dokopy
86 platieb spolu vo výške 9.882,19 eur z titulu výživného.

16. Podľa vyjadrení oprávnenej matky na hlavných pojednávaniach neplatenie výživného nemalo
trvalé nepriaznivé následky na poškodené deti, keďže jej vypomáhala jej rodina. Deti len postrádali
neprítomnosť ich otca.

17. Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný spáchal 1 priestupok dňa 29.08.2017,
ktorým sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, za čo bol postihnutý pokutou vo výške
30,- eur. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený za trestný čin.18. Súd poukazuje na to, že v predmetnom konaní bol skutkový stav jednoznačný, kedy boli vykonané
dôkazy navzájom v súlade, tie si neprotirečili, teda bez akýchkoľvek pochybností sa dal určiť vyššie
uvedený skutkový stav.

19. V rámci záverečnej reči prokurátor navrhol uznať obžalovaného za vinného v zmysle podanej
obžaloby s modifikáciou skutkovej vety v zmysle, že pokračovací trestný čin bol dokonaný do júna
2025 a navrhol uložiť obžalovanému primeraný trest podmienečného trestu odňatia slobody a povinnosť
zaplatiť zameškané výživné počas skúšobnej doby. Obhajca navrhol obžalovaného oslobodiť spod

obžalobyzdôvodu,ženebolapreukázanávýškadlhunavýživnom.ObžalovanýboldlhodoboPNanebol
schopný platiť výživné riadne a včas.

20. Súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, zistením skutkového stavu o ktorom nie
súd dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne nezávisle od toho, kto ich obstaral, ustálil skutkový stav
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný A. B., v
období od 16. marca 2019 až doposiaľ, v mieste svojho trvalého bydliska D. XXX, C., a všade tam, kde

sa v tomto období zdržiaval, ako aj v mieste pobytu oprávnenej J. B. XX, K., okres Dunajská Streda si
neplnil riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť na svojho tohto času už plnoletého syna K. B., nar.
XX.XX.XXXX a na maloleté dcéry L., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom J. B. XX,
K., okres Dunajská Streda, hoci mu táto povinnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 62 ods. 3 zákona č.
36/2005 Z. o rodine, v zmysle ktorého je povinný každý rodič bez ohradu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.
XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.08.2015 s právoplatnosťou zo dňa 17.10.2015 boli všetky tri maloleté deti
zverené do osobnej starostlivosti oprávnenej matky D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B. XX, K., okres
Dunajská Streda, napriek tomu si svoju vyživovaciu povinnosť v hore uvedenom období neplnil riadne

a včas, čím mu vznikol dlh na výživnom na maloleté dcéry L., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX
za obdobie od 16.03.2019 do 15.06.2025 vo výške 4.893,12 eur, ktoré dlhuje k rukám oprávnenej matky
D. N. a za obdobie od 16.03.2019 do 15.6.2019, dokedy sa syn nachádzal v osobnej starostlivosti
oprávnenej matky, mu vznikol dlh na výživnom na maloletého K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 112,32 eur
k rukám oprávnenej matky D. N..

22. Vyššie uvedeným konaním tak obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
b), písmeno j) Trestného zákona, keďže najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil
z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to

po dlhší čas (dobu 6 rokov) a na viacerých osobách (3 osoby- deti).

23.Avšakvzhľadomnavykonanédokazovanie,podľaktoréhodošlovrámciexekúciekzaplateniuurčitej
časti výživného, presnejšie v čiastke 9.882,19 eur, bolo potrebné skúmať, či trestnosť činu nezanikla
podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého

trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207,
ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než
sa súd odobral na záverečnú poradu.

24. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by neplatenie výživného zo strany obžalovaného

malo akékoľvek trvalo nepriaznivé následky, dokonca aj samotná oprávnená uviedla, že neplatenie
výživného takéto následky nemalo. Teda prvá podmienka na to, aby trestnosť činu, pre spáchanie
ktorého sa voči obžalovanému vedie trestné konanie, bola splnená.

25. Súd následne skúmal, či obžalovaný svoju povinnosť splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú

poradu. Podľa obžaloby bol obžalovaný povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť len v minimálnom
rozsahu, keďže od januára 2019 bol dlhodobo práceneschopný, pričom následne bol uznaný aj za
invalidného, na základe čoho t. č. poberá aj invalidný dôchodok. Na základe vykonaného dokazovania,
súd nezistil žiadne iné príjmy, či už na základe pracovného pomeru, prípadne plynúce z vlastnéhopodnikania. Aj z toho dôvodu OČTK, ako aj súd následne dospeli k záveru, že obžalovaný bol povinný
od marca 2019 plniť si vyživovacie povinnosti voči svojim deťom aspoň v minimálnom rozsahu, teda
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Vzhľadom na skutočnosť,

že o mal. K. B. sa oprávnená matka starala len do júna 2019, dlh na výživnom vo vzťahu k mal. K. B.
vznikol len vo výške 112,32 eur, ktoré však počas súdneho konania obžalovaný zaplatil priamo svojmu
synovi, čo potvrdila počas výsluchu aj oprávnená. Čo sa týka ďalších dvoch detí, mal. L. B. a mal. I. G.,
o ktoré sa oprávnená doposiaľ osobne stará, obžalovanému vznikol dlh na ich výživnom do vyhlásenia
rozhodnutia spolu vo výške 4.893,12 eur, k čomu súd dospel na základe výpočtu uvedeného v odseku

13. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že súdny exekútor v rámci exekúcie na zameškané
výživné od marca 2019 spolu s bežným výživným do apríla 2025 vymohol od obžalovaného a zaplatil
oprávnenej matke spolu 9.882,19 eur. Ak by sme danú sumu pomerne rozdelili medzi tri deti, aj tak by
vychádzalo, že na dve deti by bolo uhradených 6.588,13,- eur. Na základe uvedeného súdu nezostáva
nič iné, ako skonštatovať, že dlh obžalovaného na výživnom podľa podanej obžaloby už bol uhradený
ešte predtým, ako by sa súd odobral na záverečnú poradu, a tým pádom bola kumulatívne splnená aj

druhápodmienkanazániktrestnostitrestnéhočinu,zktoréhojeobžalovanýA.B.obžalovanývtejtoveci.

26. Súd teda na základe uvedených skutočností dospel k tomu, že obžalovaného je potrebné oslobodiť
podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku, keďže trestnosť činu, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu,
zanikla v zmysle § 86 ods. písm. a) Trestného zákona, čiže na základe účinnej ľútosti, kedy obžalovaný

svoju povinnosť vyplývajúcu mu z obžaloby dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú
poradu, pričom trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky na poškodených.

27. Súd na záver ešte dodáva, že týmto rozsudkom nezaniká povinnosť obžalovaného naďalej si plniť
svoje vyživovacie povinnosti do budúcna vyplývajúce mu zo zákona, prípadne zo súdneho rozhodnutia,

pričom sa nezrušuje ani exekučné konanie, v rámci ktorého sa vymáha zaostalé, ako aj bežné výživné
oprávnených osôb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (s výnimkou výroku o vine - § 257 ods. 5 TP), ktoré možno
podať na Okresnom súde Dunajská Streda do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je

jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má
odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie:

prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),

obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1
písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného

poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v

jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

poškodený: ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Trestného poriadku).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).

Odvolanie podané procesnou stranou, ktorá sa tohto práva vzdala, je právne neúčinné.