Rozsudok · Bezdôvodné obohatenie · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120275739
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6120275739.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.

Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., právne
zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Aleja Slobody
1890/50, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Mesto Dolný Kubín, so sídlom mestského úradu
Hviezdoslavovo námestie 1651/2, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 00 314 463, právne zastúpenému
ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, o zaplatenie
51.104,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn.

DK-6Cb/5/2020-562 zo dňa 27. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. DK-6Cb/5/2020-562 zo dňa 27. júla 2023 v prvej a tretej
výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalobcu proti druhej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn.
DK-6Cb/5/2020-562 zo dňa 27. júla 2023 o d m i e t a .

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou žalobu zamietol, druhou
výrokovou vetou návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 07.06.2021, doplnený podaním zo dňa
11.06.2021 zamietol a treťou výrokovou vetou o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči
žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že predmetom sporu je nárok žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 51.104,88 Eur s príslušenstvom, ktorého sa žalobca domáhal
pôvodne na tom skutkovom základe, že vystupoval ako strana sporu v pozícii žalovaného v 2. rade v
konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. XXX/XX/XXXX, v priebehu ktorého na
Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, Exekútorský úrad so sídlom Stráž
223, 960 01 Zvolen bola pod sp. zn. G. XXXX/XX vedená exekúcia pre vymoženie 43.293,92 Eur s
príslušenstvom, a to na podklade výroku I. rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XXX/XX/XXXX-
XXX zo dňa 10.02.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX

zo dňa 22.02.2017. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa
15.11.2017 rozhodol tak, že do rozhodnutia o dovolaní žalovaného v 2. rade odkladá vykonateľnosť
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 10.02.2016 vo výroku I.,
ako aj rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.02.2017. NásledneNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 23.03.2018 vo výroku
I. rozhodol tak, že dovolanie žalovaného v 2. rade odmietol a vo výroku II. rozhodol, že žalobca má
nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Žalobca v prejednávanej veci uviedol, že súdny exekútor

mu doručil upovedomenie o mieste a čase oceňovania nehnuteľností, ktoré realizoval v rámci exekúcie
s cieľom vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v k. ú. H. - D. A.. Žalobca pod
hrozbou vykonania exekúcie predajom bytu dňa 15.05.2018 uhradil na účet súdneho exekútora sumu
43.293,92 Eur titulom úhrady istiny a dňa 15.05.2018 sumu 7.810,96 Eur titulom úhrady príslušenstva
vo forme zákonného úroku z omeškania tak, ako boli oprávnenému priznané rozsudkom Okresného

súdu Dolný Kubín, ktorý v uvedenej exekučnej veci tvoril exekučný titul. Dňa 18.05.2018 titulom úhrady
trov exekúcie uhradil na účet súdneho exekútora sumu 13.260,- Eur, dňa 11.06.2018 sumu 400,39 Eur
a dňa 14.06.2018 sumu 873,87 Eur. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. I. J.
XXX/XXXX-XX zo dňa 19.09.2018 rozhodol, že základné právo A. B. (t. j. žalobcu) na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. XXXXX XX/XXXX zo dňa 23.03.2018 porušené boli a vo výroku II. rozhodol, že
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX XX/XXXX zo dňa 23.03.2018 zrušuje
a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. Po zrušení predmetného uznesenia bola vec na Najvyššom
súde SR ďalej vedená pod sp. zn. XXXXX XX/XXXX. V dôsledku zrušenia uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX XX/XXXX zo dňa 23.03.2018 došlo k obnoveniu účinkov

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 15.11.2017. Nastala
tak situácia, kedy právoplatný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa
10.02.2016 vo výroku I. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX
zo dňa 22.02.2017, nie je exekučným titulom, pretože nedisponuje vlastnosťou vykonateľnosti, keďže
jeho vykonateľnosť bola Najvyšším súdom SR odložená a úhrada sumy v celkovej výške 51.104,88

Eur v prospech žalovaného, ktorú žalobca tohto konania uhradil v rámci exekúcie vedenej pod sp. zn.
G. XXXX/XX predstavuje bezdôvodné obohatenie. Žalobca následne výzvou zo dňa 02.11.2018 vyzval
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia najneskôr v lehote 3 kalendárnych dní od doručenia
tejto výzvy, kde lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti žalovanému uplynula dňa 05.11.2018. Žalobca
sa na základe uvedeného podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 51.104,88 Eur

spolu s príslušenstvom vo forme zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 51.104,88
Eur od 06.11.2018 až do zaplatenia.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca v ďalšom zo svojich písomných
podaní poukázal na to, že v priebehu tohto súdneho konania nastala nová právna skutočnosť, keď

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 29.04.2020 v
pôvodnom súdnom spore (vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín sp. zn. XXX/XX/XXXX) bol zrušený
rozsudokKrajskéhosúduvŽilineč.k.XXXXX/XXX/XXXX-XXXzodňa22.02.2017avecmubolavrátená
na ďalšie konanie. Žalobca v prejednávanej veci poukazujúc na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. J.
XX/XXXX zo dňa 09.02.2017 uviedol, že zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené, dochádza

k bezdôvodnému obohateniu v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíva v hmotnom práve,
teda že podľa hmotného práva tu povinnosť neexistovala. Ak právny dôvod pre plnenie daný nebol
a pôvodný rozsudok tak bol nesprávny, jeho zrušením do tej doby existujúci právny dôvod odpadol a
predtým zaplatené plnenie sa stalo bezdôvodným obohatením. Žalobca tiež poukázal na závery súdov
v pôvodnom súdnom spore, kde z odôvodnenia zrušeného rozsudku Krajského súdu v Žiline vyplýva,

že odvolací súd za nosnú námietku žalovaného v 2. rade (t. j. žalobcu prejednávanej veci) v jeho
odvolaní proti rozsudku prvoinštančného rozsudku označil námietku premlčania žalobou uplatneného
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde však odvolateľ záver okresného súdu o úmyselnom
bezdôvodnom obohatení vo včas podanom odvolaní zo dňa 23.02.2016 nespochybnil a k tomuto záveru
odvolacie námietky neuplatnil, ale záver o existencii úmyslu smerujúceho k získaniu bezdôvodného

obohatenia spochybnil až v neskoršom vyjadrení zo dňa 12.04.2016 podanom po uplynutí lehoty na
podanieodvolania.Následnedovolacísúdvpredmetnejvecipooboznámenísasodvolanímžalovaného
v 2. rade v písomnom podaní zo dňa 23.02.2016 zistil, že z neho síce nevyplýva, že by žalovaný
výslovne namietol záver prvoinštančného súdu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení. Z obsahu tohto
opravného prostriedku, ktorý nemožno posudzovať výslovne prísne formalisticky však nemožno mať

pochybnosti o tom, že namieta aj posúdenie 10-ročnej premlčacej lehoty súdom prvej inštancie, v ktorej
sa premlčí právo na vydanie plnenia z úmyselného bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2, veta
za čiarkou zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“
alebo „Občiansky zákonník“). Na viacerých miestach v texte odvolania dôvodí, že žalobou uplatnenéprávo na vymáhanie bezdôvodného obohatenia je premlčané, pretože bolo uplatnené po uplynutí 3-
ročnej objektívnej premlčacej lehoty, ktorú lehotu považuje za relevantnú pre účely predmetnej veci (a
teda nie 10-ročnú). Dovolací súd uzavrel, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí s dôvodmi odvolania

žalovaného v 2. rade k otázke existencie úmyslu smerujúceho k získaniu bezdôvodného obohatenia
náležite nevysporiadal, z dôvodu ktorého zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 420 ods. 1 písm.
f) CSP.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v prejednávanej veci ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie

uznesením č. k. 6Cb/5/2020-250 zo dňa 05.11.2020 konanie prerušil do právoplatného skončenia
konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. XXXXX/XX/XXXX. Uvedené konanie sa
právoplatne skončilo dňa 03.05.2021, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. XXXXX/XX/XXXX-XXXX zo dňa 24.03.2021, kde týmto rozsudkom bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 10.02.2016 v odvolaním napadnutom
výrokuI.opovinnostižalovanéhov2.rade(t.j.žalobcutohtokonania)zaplatiťžalobcovi(t.j.žalovanému

tohto konania) sumu 43.293,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
43.293,92 Eur od 21.10.2014 do zaplatenia s tým, že hmotnoprávna povinnosť žalovaného v 2. rade
plniť žalobcovi uvedenú sumu spolu s úrokom z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia bola daná
a zanikla plnením žalovaného v 2. rade v rámci exekučného konania vedeného súdnym exekútorom
JUDr. Stachom Chladným pod sp. zn. G. XXXX/XX.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.
XXXXX/XX/XXXX zo dňa 19.05.2022 rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXXX zo
dňa 24.03.2021 v prvom výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XXX/XX/
XXXX-XXX zo dňa 10.02.2016 a v treťom výroku, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho

konania, zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie. Krajský
súd v Žiline o odvolaní žalobcu (v konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX žalovaného v 2. rade) proti rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 10.02.2016 rozhodol tak, že pripustil
späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 10.02.2016
vo výroku I. o povinnosti žalovaného v 2. rade (t. j. žalobcu tohto konania) zaplatiť žalobcovi (t.j.

žalovanému tohto konania) sumu 43.293,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 43.293,92 Eur od 21.10.2014 do zaplatenia zrušil a konanie v uvedenej časti zastavil.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia potom konštatoval, že v čase, keď sa
v tomto spore dňa 29.06.2023 uskutočnilo pojednávanie, bolo konanie Okresného súdu Dolný Kubín

sp. zn. XXX/XX/XXXX vo veci samej právoplatne skončené tak, že toto bolo v dôsledku späťvzatia
žaloby zastavené a rozsudok, na základe ktorého žalobca (ako povinný) poskytol žalovanému (ako
oprávnenému) v rámci exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným
pod sp. zn. G. XXXX/XXXX plnenie v celkovej sume 51.104,88 Eur (istina 43.293,92 Eur + úroky
7.810,96 Eur) bol zrušený. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

XXXX XX/XXXX zo dňa 09.04.2014 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. J. XX/XXXX-XX zo dňa
09.02.2017 pričom uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vrátenia plnenia, ktoré žalovanému zaplatil
v rámci exekučného konania na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XXX/XX/XXXX-
XXX zo dňa 10.02.2016 zrušeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. XXXXX/XX/XXXX zo dňa
24.03.2021, kde v prejednávanom spore bolo preto potrebné vyriešiť predbežnú otázku, či žalované

plnenie zodpovedalo hmotnoprávnej povinnosti žalobcu žalovanému plniť. Pre vyriešenie tohto sporu
bolo rozhodujúce zistiť/ustáliť, či podľa hmotného práva vzniklo a existovalo právo žalovaného na toto
plnenie, a teda de facto vyriešiť tú istú otázku ako v konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX, a to, či nárok Mesta
Dolný Kubín, ktorý si uplatňoval v konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX, bol dôvodný alebo nie.

7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že by mal v tomto spore prihliadať na
vykonané dokazovanie a právne závery konania vedeného pod sp. zn. XXX/XX/XXXX. Takýto postup
by bol podľa názoru súdu prvej inštancie namieste vtedy, ak by výsledkom konania XXX/XX/XXXX bolo
rozhodnutie riešiace dôvodnosť nároku uplatneného Mestom Dolný Kubín (t. j. žalovaným). Uviedol,
že ak by bolo žalobe v konaní XXX/XX/XXXX vyhovené, plnenie získané žalovaným na základe

rozsudku o priznaní nároku by bolo oprávnené a nárok žalobcu v prejednávanej veci na vrátenie tohto
plnenia by tak bol nedôvodný. Ak by bola žaloba Mesta Dolný Kubín v konaní XXX/XX/XXXX naopak
zamietnutá, akékoľvek prípadne poskytnuté plnenie súvisiace s uvedeným konaním by predstavovalo
bezdôvodné obohatenie žalovaného a žaloba v prejednávanej veci by bola dôvodná. Konanie XXX/XX/XXXX sa však neskončilo pozitívnym, prípadne negatívnym rozhodnutím o uplatnenom nároku, ale
jeho zastavením v dôsledku späťvzatia žaloby. Súd prvej inštancie v kontexte uvedeného konštatoval,
že takýto výsledok konania XXX/XX/XXXX preto nepredstavuje vyriešenie predbežnej otázky (majúcej

význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci), z ktorého by súd mohol v tomto konaní vychádzať.
Vzhľadom na obsah konečného rozhodnutia vo veci XXX/XX/XXXX si preto súd prvej inštancie otázku
dôvodnosti nároku, ktorý si žalovaný uplatnil v konaní XXX/XX/XXXX, musel vyriešiť sám, teda nanovo
a nezávisle od konania XXX/XX/XXXX a bez ohľadu na to, že sa tým narúša právna istota, a preto bolo
aj nutné opätovné dokazovanie a rozhodovanie o tej istej otázke.

8.Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovanianáslednezistil,žedňa14.01.2011nadobudol
právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.02.2010
vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvŽilineč.k.XXX/XXX/XXXXzodňa27.10.2010vovýroku,ktorým
bola Mestu Dolný Kubín uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Y.F., spol. s r.o., v konaní zastúpenej
advokátkou JUDr. Evou Krchňavou, sumu 48.429,92 Eur. Dňa 25.01.2011 K. G. F. odoslala e-mail na

adresu: L., ktorým oznámila, že žiada o zaslanie finančných prostriedkov v konaní č. k. XX/XX/XXXX
v právnej veci Y.F. spol. s r.o. c/a Mesto Dolný Kubín o zaplatenie 48.429,92 Eur s prísl. na účet č.:
XXXXXXXXXX/XXXX. Mesto Dolný Kubín dňa 09.02.2011 previedlo na uvedený účet K. G. F. sumu
43.293,92 Eur s variabilným symbolom 0061632010. S rovnakým dátumom, t. j. 09.02.2011 Mesto Dolný
Kubín vyhotovilo oznámenie pre JUDr. Jozefa Poláka, že na základe jeho výzvy zo dňa 31.01.2011 vo

veci úhrady istiny vo výške 48.429,92 Eur pre spoločnosť Y.F., spol. s r.o. na túto odpovedá tak, že
dňa 09.02.2011 bol daný príkaz na úhradu sumy 43.293,92 Eur, kde predmetná suma bola ponížená
o čiastku 5.136,- Eur na základe exekučného príkazu súdneho exekútora Františka Radzu sp. zn. G.
XXX/XXXX zo dňa 24.03.1999. Spoločnosť Y.F., spol. s r.o. listom zo dňa 20.12.2010, ktorý bol JUDr.
Krchňavej doručený až dňa 14.02.2011, oznámila, že jej odvoláva plnomocenstvo na zastupovanie

spoločnosti v konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XX/XX/XXXX (č. l. 30 spisu XXX/XX/XXXX
a svedecká výpoveď K. G. F. na pojednávaní dňa 20.01.2016 na č. l. 406 spisu XXX/XX/XXXX). S
dátumom 26.01.2011 spoločnosť Y.F., spol. s r.o. splnomocnila K. B. na svoje zastupovanie pri vymáhaní
sumy 48.429,92 Eur od dlžníka Mesta Dolný Kubín, priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.02.2010 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 27.10.2010, vrátane zastupovania v prípadnom
exekučnom konaní, pričom toto splnomocnenie sa vzťahovalo aj na prevzatie vymáhanej sumy alebo
jej časti na účet zástupcu (č. l. 34 spisu XXX/XX/XXXX). K. K. B. dňa 31.01.2011 doručil Mestu Dolný
Kubín výzvu zo dňa 31.01.2011, aby mu na základe k výzve pripojenej plnej moci od spoločnosti Y.F.
spol. s r.o. uhradila na jeho účet sumu 48.429,92 Eur (č. l. 396 spisu XXX/XX/XXXX). Ako prílohy výzvy

sú uvedené: rozsudok KS v Žiline sp. zn. XXX/XXX/XXXX a 2x plná moc, kde túto výzvu súdu doložila
JUDr. Eva Krchňavá (na pojednávaní vo veci XXX/XX/XXXX - č. l. 408 spisu) a ďalej doložila aj ostatné
listiny, ktoré jej boli spolu s touto výzvou doručené od K. K. B., a to plnomocenstvo od spoločnosti Y.F.,
spol. s r.o. zo dňa 26.01.2011 a plnomocenstvo od A. A. B. zo dňa 31.01.2011, ktorým menovaná K. K.
B. splnomocňuje na zastupovanie vo veci uplatnenia nárokov voči Mestu Dolný Kubín, ktorý nárok na

zaplatenie 48.429,92 Eur s príslušenstvom v časti príslušenstva je naďalej predmetom súdneho konania
XX/XX/XXXX, pričom splnomocniteľ nadobudol predmetnú pohľadávku od spoločnosti Y.F., spol. s r.o.
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.01.2011. S uvedenou výzvou a plnomocenstvami
K. G. F. predložila aj Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi spoločnosťou Y.F., spol. s r.o.
ako postupcom a A. A. B. ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky, ktorá bola

spoločnosti Y.F., spol. s r.o. priznaná rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XX/XX/XXX-XXX v
sume 48.429,92 Eur, a to vrátane jej príslušenstva. Pohľadávka bola postúpená za odmenu 125.000,-
Eur a zmluvné strany sa dohodli, že postupca bude vymáhať pohľadávku a jej príslušenstvo naďalej
vo svojom mene a na účet postupníka podľa § 530 ods. 1 OZ, s tým, že zároveň sa zmluvné strany
dohodli, že nebudú uskutočňovať oznámenia tretím stranám, ani dlžníkovi podľa § 526 OZ, ak ďalej nie

je uvedené inak (č. l. 400-401 spisu XXX/XX/XXXX). JUDr. Jozef Polák s dátumom 15.02.2011 vyhotovil
výzvu na vrátenie prijatých peňažných prostriedkov oprávnenému, určenú K. G. F., v ktorej uviedol, že
pohľadávku, ktorá je predmetom rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne č. k. XX/XX/XXXX-XXX v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXX/XXX/XXXX vo výške 48.429,92 Eur vrátane
jej príslušenstva, o ktorom sa ďalej koná, nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky Mgr.

Mária Poláková s tým, že vymáhať pohľadávku na jej účet je povinný pôvodný veriteľ, t. j. postupca
spoločnosť Y.F., spol. s r.o., pričom ako splnomocnenec tejto spoločnosti je on (t. j. JUDr. Jozef Polák)
oprávnený požadovať aj prijať plnenie predmetnej pohľadávky alebo jej akýchkoľvek splatných častí na
svoj účet vo M., C. XXX XXX XXX/XXXX. Podľa textu výzvy jej prílohu malo tvoriť plnomocenstvo zo dňa26.01.2011 v overenej kópii, plnomocenstvo zo dňa 31.01.2011 v kópii, oznámenie o realizácii úhrady
z 09.02.2011 v kópii a Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2011 v overenej kópii (výzva na
č. l. 404 spisu XXX/XX/XXXX).

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že doklad na č. l. 31 spisu XXX/XX/XXXX preukazuje, že dňa
20.02.2011 bolo z účtu XXXXXXXXXX/XXXX, t. j. z účtu K. G. F. odpísaná čiastka 43.293,92 Eur. Na
tomto doklade nie je uvedený účet, na ktorý bola uvedená platba poukázaná, avšak zo stanoviska JUDr.
Evy Krchňavej zo dňa 12.08.2011 adresovaného Mestu Dolný Kubín (č. l. 93 spisu XXX/XX/XXXX)

vyplýva, že sumu 43.293,92 Eur, po telefonickej komunikácie s bývalým klientom, t. j. spoločnosťou Y.F.,
spol. s r. o., dňa 20.02.2011 previedla na účet označený K. K. B.. Túto skutočnosť K. G. F. uviedla aj vo
svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 20.01.2016 na č. l. 407 spisu XXX/XX/XXXX. Na základe
uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že po uplynutí niekoľkých pracovných dní po 20.02.2011 (prevod
zo SLSP, a. s. do VÚB, a. s. v roku 2011 nemohol trvať dlhšie než 7 pracovných dní) sa na účte K. K.
B., ktorý v danom čase zastupoval tak spoločnosť Y.F., spol. s r.o., ako aj A. A. B. nachádzala suma

43.293,92 Eur predstavujúca časť istiny priznanej spoločnosti Y.F., spol. s r.o. rozsudkom Okresného
súdu Dolný Kubín č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.02.2010 vo výške 48.429,92 Eur.

10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že podľa
Upovedomenia o začatí exekúcie súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa č. G. X/XX dňa 02.02.2011

začala exekúcia na základe návrhu spoločnosti Y.F., spol. s r.o. (zastúpenej JUDr. Jozefom Polákom)
proti povinnému Mesto Dolný Kubín, a to pre vymoženie sumy 48.429,92 Eur na základe exekučného
titulu - rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.02.2010. Dňa
19.05.2011 súdny exekútor vydal exekučný príkaz č. G. X/XX na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu povinného vedeného na VÚB, a.s., a to pohľadávky pozostávajúcej z istiny 48.429,92

Eur, trov oprávneného v exekúcii 16,50 Eur + 1.276,44 Eur a trov exekúcie 11.952,08 Eur (čo spolu
predstavuje 61.674,94 Eur), ktorá suma bola odpísaná z účtu Mesta Dolný Kubín dňa 24.05.2011. Z
oznámenia súdneho exekútora na č. l. 148 spisu XXX/XX/XXXX vyplynulo, že súdny exekútor dňa
26.05.2011 poukázal na účet JUDr. Jozefa Poláka sumu spolu vo výške 49.722,86 Eur.

11. Súd prvej inštancie na základe uvedeného uzavrel, že najneskôr v závere februára 2011 bolo na účet
K. K. B., zastupujúceho od 26.01.2011 spoločnosť Y.F., spol. s r.o. a od 31.01.2011 Mgr. Máriu Polákovú
(ktorá sa stala dňom 26.01.2011 veriteľom mesta namiesto Y.F., spol. s r.o.), z titulu povinnosti uloženej
Mestu Dolný Kubín v konaní sp. zn. XX/XX/XXXX zaplatených 43.293,92 Eur a následne najneskôr
v závere mája 2011, prípadne začiatkom júna 2011 bola na základe totožného rozsudku v prospech

A. A. B. (v ktorej mene a na jej účet konala spoločnosť Y.F., spol. s r.o.) exekučne vymožená suma
48.429,92 Eur. V rozsahu sumy 43.293,92 Eur tak na základe totožného právneho dôvodu - rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XX/XX/XXX-XXX, veriteľ Mesta Dolný Kubín, ktorým bola v čase
týchto plnení A. A. B., získal túto sumu dvakrát, t. j. duplicitne, pričom právny dôvod oprávňoval veriteľa
len na jednorazové plnenie.

12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že jedno z plnení v sume 43.293,92 Eur potom predstavuje
plnenie bez právneho dôvodu, a teda v zmysle § 451 ods. 2 OZ bezdôvodné obohatenie, ktoré je
povinný vydať ten, kto toto obohatenie získal. V tomto prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu v
sume 43.293,92 Eur na strane A. A. B. a na úkor Mesta Dolný Kubín, pričom A. A. B. zomrela dňa

XX.XX.XXXX a dedičstvo po nej v hodnote 105.385,81 Eur nadobudol v celosti ako závetný dedič
žalobca tohto konania (uznesenie OS Bratislava V sp. zn. XX/XXX/XXXX). Nakoľko v konaní XXX/XX/
XXXX, ani v prejednávanom spore, nebola rozporovaná skutočnosť, že žalovaný vyzval žalobcu na
vrátenie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 06.10.2014, ktorá mu bola doručená dňa 17.10.2014,
žalobca sa dostal do omeškania s vrátením sumy 43.293,92 Eur počnúc dňom 18.10.2014 a podľa

hmotného práva vzniklo žalovanému aj právo na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
43.293,92 Eur od 18.10.2014 do zaplatenia. Keďže pohľadávka, ktorá bola predmetom súdneho konania
sp. zn. XXX/XX/XXXX, vznikla a existovala podľa hmotného práva, žalobca ako právny nástupca A.
A. B. nemá právo na vrátenie plnenia, ktoré bolo poskytnuté na základe neskôr zrušeného rozsudku
priznávajúceho Mestu Dolný Kubín bezdôvodné obohatenie titulom vyššie uvedeného duplicitného

plnenia.

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval, že záver o tom, že
žalobca nemá právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia, resp. nemá voči žalovanému právo nazaplatenie žalovanej sumy, pretože jeho právna predchodkyňa mala povinnosť podľa hmotného práva
vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie (duplicitné plnenie), platí len za podmienky, že námietka
premlčania, ktorú žalobca vzniesol v konaní XXX/XX/XXXX je nedôvodná a v prípade, ak by aj námietka

premlčania dôvodná bola, že ide o námietku, ktorá predstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

14. Pri posudzovaní žalobcom vznesenej námietky premlčania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie
§ 107 ods. 1, 2 OZ, pričom vychádzal zo skutočnosti, že bezdôvodné obohatenie v sume 43.293,92
Eur A. A. B. získala prijatím v poradí druhého plnenia, t. j. koncom mája 2011, resp. začiatkom

júna 2011. Žalovaný sa o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z rozsudku č. k. XX/XX/XXXX-XXX
spoločnosťou Y.F. spol. s r.o. na A. A. B. dozvedel až na pojednávaní vo veci XXX/XX/XXXX dňa
28.06.2013 a návrh na pristúpenie jej právneho nástupcu A. B. do konania XXX/XX/XXXX (nakoľko A.
A. B. zomrela XX.XX.XXXX) podal následne dňa 28.01.2015. Podľa súdu prvej inštancie subjektívna
premlčacia doba začala v tomto prípade plynúť až dňom kedy sa žalovaný dozvedel o tom, kto sa na
jeho úkor v skutočnosti (a to o sumu 43.293,92 Eur) obohatil. Týmto dňom bol deň pojednávania vo

veci XXX/XX/XXXX, t. j. 28.06.2013, na ktorom bola aj predložená Zmluva o postúpení pohľadávky
medzi spoločnosťou Y.F., spol. s r.o. a A. A. B.. Koniec subjektívnej premlčacej lehoty tak pripadá na
28.06.2015. Súd prvej inštancie uzavrel, že ak by sa na daný prípad vzťahovala subjektívna premlčacia
doba, právo žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi by premlčané nebolo,
pretože žalovaný voči A. B. právo na súde uplatnil 28.01.2015. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval,

že objektívna premlčacia doba začala plynúť ešte v prvej polovici roku 2011, takže v prípade ak by išlo
o 3-ročnú premlčaciu lehotu, táto uplynula ešte v roku 2014 a ak by išlo o premlčaciu lehotu 10-ročnú,
táto by uplynula až v roku 2021. Uviedol, že nepremlčanie práva tak prichádzalo do úvahy jedine vtedy,
ak by bezdôvodné obohatenie bolo úmyselné.

15. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal otázkou, či v čase získania bezdôvodného obohatenia
(spočívajúceho v duplicitnom plnení) išlo o jeho úmyselné alebo neúmyselné získanie. V tejto súvislosti
opätovne konštatoval, že JUDr. Jozef Polák dňa 31.01.2011 doručil Mestu Dolný Kubín výzvu zo dňa
31.01.2011, aby mu na základe k výzve pripojenej plnej moci od spoločnosti Y.F. spol. s r.o. uhradilo
na jeho účet sumu 48.429,92 Eur. Ako prílohy výzvy boli uvedené aj: 2x plná moc. Túto výzvu súdu

doložila JUDr. Eva Krchňavá spolu s listinami, ktoré jej boli spolu s touto výzvou doručené od JUDr.
Jozefa Poláka, a to plnomocenstvo od spoločnosti Y.F., spol. s r.o. zo dňa 26.01.2011 a plnomocenstvo
od A. A. B. zo dňa 31.01.2011, ktorým JUDr. Jozefa Poláka splnomocňuje na zastupovanie vo veci
uplatnenianárokovvočiMestuDolnýKubín,ktorýnárokjenazaplatenie48.429,92Eurspríslušenstvom.
V danom čase (a to od 26.01.2011) bola veriteľom pohľadávky na zaplatenie tejto sumy (spolu s

príslušenstvom) A. A. B., ktorá na uplatnenie pohľadávky a prevzatie akýchkoľvek častí postúpenej
pohľadávkysplnomocnilaK.K.B.azároveňsavzmluveopostúpenípohľadávokdohodla,žespoločnosť
Y.F., spol. s r.o. bude postúpenú pohľadávku vymáhať vo svojom mene a na svoj účet s tým, že dlžníkovi,
ani tretím osobám postúpenie oznamovať nebudú. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 526
ods. 1 OZ s tým, že toto zakotvuje, že postúpenie pohľadávky je povinný postupca oznámiť dlžníkovi

bez zbytočného odkladu.

16. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že dňa 31.01.2011 teda JUDr. Jozef Polák ako
splnomocnený zástupca spoločnosti Y.F., spol. s r.o. a zároveň aj A. A. B. vyzval žalovaného na
uhradenie sumy 48.429,92 Eur a už dňa 02.02.2011 doručil ako splnomocnený zástupca spoločnosti

Y.F., spol. s r.o. súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi návrh na vykonanie exekúcie za účelom
vymoženia sumy 48.429,92 Eur voči žalovanému ako povinnému. S dátumom 15.02.2011 JUDr. Jozef
Polák vyhotovil výzvu určenú JUDr. Eve Krchňavej na vrátenie peňažných prostriedkov prijatých od
mesta, na základe čoho mu menovaná následne dňa 20.02.2011 poukázala sumu 43.293,92 Eur.

17. Súd prvej inštancie na základe uvedeného ustálil, že v čase, keď sa začalo exekučné konanie č. G.
X/XX ako oprávnený vystupovala spoločnosť Y.F., spol. s r.o. Táto však už v tom čase nebola veriteľom
žalovaného, ale veriteľom bola A. A. B., v mene ktorej uvedená spoločnosť konala. Súd prvej inštancie
poukázal na ustanovenie § 22 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za
iného v jeho mene a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Dospel k záveru,

že ak spoločnosť Y.F., spol. s r.o. v exekučnom konaní bola de iure len zástupcom A. A. B., tak po tom,
čo bola na účet JUDr. Jozefa Poláka (ktorý zastupoval tak spoločnosť Y.F., spol. s r.o., ako aj A. B.), v
mene ktorej od JUDr. Evy Krchňavej vyžiadal sumu 43.293,92 Eur, táto suma pripísaná na jeho účet,
A. B. disponovala touto sumou. Ak potom súdnemu exekútorovi jej zástupca (spoločnosť Y.F., spol. sr.o., prípadne JUDr. Jozef Polák, ktorý túto spoločnosť zastupoval v tomto konaní) neoznámil, že už
disponuje sumou 43.293,92 Eur, malo to za následok, že súdny exekútor naďalej vymáhal a v máji 2011
aj vymohol sumu 48.429,92 Eur, ako aj trovy oprávneného a trovy exekúcie. Súd prvej inštancie uzavrel,

že takéto správanie nemožno hodnotiť inak, ako úmyselné, pretože A. A. B., v mene ktorej konala v
exekučnom konaní spoločnosť Y.F., spol. s r.o., musela vedieť, že ak súdnemu exekútorovi neoznámi,
že už disponuje časťou vymáhanej pohľadávky vo výške 43.293,92 Eur, tento bude túto sumu naďalej
vymáhať a môže s vysokou pravdepodobnosťou dôjsť k jej vymoženiu, čo sa napokon aj stalo. Teda
bezdôvodné obohatenie bolo v čase jeho vzniku (máj - jún 2011) získané A. A. B. úmyselne. Z tohto

dôvodu, keďže objektívna premlčacia lehota bola 10-ročná, jej koniec pripadal na rok 2021 a ak žalovaný
podal žalobu voči právnemu nástupcovi A. B. dňa 28.01.2015, jeho nárok nie je premlčaný.

18. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v prejednávanej veci ako nedôvodnú zamietol, pretože
hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa súdu prvej inštancie odôvodňovali existenciu
nároku žalovaného v tomto spore na sumu, ktorá mu bola priznaná toho času už zrušeným rozsudkom

Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XXX/XX/XXXX-XXX.

19. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v podaní
zo dňa 07.06.2021, doručenom súdu dňa 09.06.2021 (doplnenom podaním zo dňa 11.06.2021) navrhol
prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o jeho dovolaní voči rozsudku Krajského súdu v

Žiline sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 24.03.2021, pričom tento návrh sa vzhľadom na už právoplatné
skončenie uvedeného dovolacieho konania stal bezpredmetný a súd prvej inštancie ho ako nedôvodný
zamietol.

20. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému,
ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

21. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol
rozhodnutievcelomrozsahuzdôvodu,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), zistený skutkový stav
neobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostiadôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené(§365ods.1písm.g/
CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h/ CSP). Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu

zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo
aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Žalobca v odvolaní namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé a veľmi
prekvapivé. Názor súdu prvej inštancie je arbitrárny, neudržateľný a nelogicky zmätočne odôvodnený.

Súd prvej inštancie v danej veci nesprávne aplikoval ustanovenia § 526 ods. 1 a § 22 OZ. Prehliadol
pritom významnú právnu skutočnosť, že pohľadávku vo svojom mene vymáhal len a len postupca, t. j.
spoločnosť Y.F., spol. s r.o., ktorá nikdy nebola zástupcom A. A. B., ale táto spoločnosť (ako postupca)
konala len sama za seba aj ako oprávnený v následnom exekučnom konaní. A. A. B. v žiadnom prípade
postupca nezastupoval. Žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu

záveru, keď uviedol, že v čase začatia exekučného konania č. G. X/XX vystupovala ako oprávnený
spoločnosť Y.F., spol. s r.o., ktorá konala v mene A. A. B.. Podľa žalobcu spoločnosť Y.F., spol. s r.o.
s poukazom na § 530 ods. 1 OZ vystupovala vo svojom mene a súd prvej inštancie nesprávne použil
na danú vec neaplikovateľné ustanovenie § 22 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého je zástupcom ten, kto je
oprávnený konať v mene zastúpeného (nie vo svojom mene). V mene A. A. B. spoločnosť Y.F., spol.

s r. o. nekonala ani zo zákona a ani na základe neexistujúcej dohody o zastupovaní. Záver súdu prvej
inštancie je v tomto smere svojvoľný a ničím nepodložený. Žalobca tiež poukázal na ustanovenie § 527
ods. 1 písm. b) OZ, v zmysle ktorého, ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá
postupca postupníkovi, ak dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť. Tu je daná
majetková zodpovednosť len postupcu voči postupníkovi za prevzaté časti dlhu od dlžníka, preto v

prípade neoznámenia postúpenia je právny vzťah len medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom, a to až do
dňa účinného oznámenia o postúpení pohľadávky. V danom prípade k oznámeniu postúpenia nedošlo,
preto právny vzťah ostal len medzi spoločnosťou Y.F., spol. s r.o. a Mestom Dolný Kubín. A. A. B. a
po jej smrti A. B. v tejto kauze chýba pasívna vecná legitimácia. Žalovaný ani v jednom prípade (anivo februári 2011 a ani v máji 2011) neplnil priamo A. A. B.. Plnil buď postupcovi v exekučnom konaní
alebo predtým v prospech tretej osoby, a to v prospech K. F., ktorá Mesto Dolný Kubín dňa 31.01.2011
na plnenie nevyzvala a jeho pochybenie dňa 20.02.2011 napravila preposlaním sumy 43.293,92 Eur na

správny účet JUDr. Jozefa Poláka.

23. Žalobca ďalej namietal, že súdu prvej inštancie ušlo pozornosti, že A. A. B. ako postupník uhradila
postupcovispoločnosťY.F.,spol.sr.o.vysokúodplatu125.000,-Eur,čovyplývaajzoZmluvyopostúpení
pohľadávky a aj z prednesov K. A. N. v predchádzajúcom konaní na Okresnom súde Dolný Kubín o

vrátenie sumy 43.293,92 Eur. Celá pôvodná pohľadávka predstavuje istinu s príslušenstvom vrátane
úrokov z omeškania a nákladov spojených s jej uplatnením, o ktorej zaplatenie žalobca, t. j. spoločnosť
Y.F., spol. s r. o. žaloval dlžníka Mesto Dolný Kubín, pričom jej hodnota dňa 31.01.2011 prestavovala
istinu vo výške 48.429,92 Eur a úroky z omeškania za dobu od 14.12.1999 do 20.02.2011 v sume
98.966,54 Eur. Žalobca poukázal na ustanovenia § 121 ods. 3 OZ, § 517 ods. 2 OZ a § 369 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“ alebo „Obchodný

zákonník“), ako aj ustanovenie § 330 ods. 2 ObZ, v zmysle ktorého pri plnení peňažného záväzku sa
započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu. Podľa žalobcu súd prvej inštancie ohýbal právo
nevšímajúc si úpravu o úrokoch z omeškania. Žalobca mal za to, že uvedené ustanovenie bráni vzniku
bezdôvodného obohatenia plnením dňa 20.02.2011, ktoré veriteľ prevzal od JUDr. Krchňavej, nakoľko
Mestu Dolný Kubín sa vtedy len znížil záväzok na úrokoch z omeškania. Žalobca mal za to, že v danom

prípade nemožno hovoriť o žiadnom duplicitnom plnení ani dňa 20.05.2011, pretože prvá platba sa
započítala zo zákona na úroky z omeškania vo výške 43.293,92 Eur. Mesto Dolný Kubín len plnilo časť
hmotnoprávnej pohľadávky v prospech veriteľa Y.F., spol. s r. o., ktorý očakával, že mu žalovaný bude
ďalej plniť celú svoju pohľadávku vrátane príslušenstva. Žalobca uviedol, že podľa hmotného práva
potvrdeného dvoma čiastkovými rozsudkami, jednak rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. XXX/

XXX/XXXX zo dňa 27.10.2010 a podľa následného rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.
XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.02.2011 predstavoval zostatok hmotnoprávneho nároku veriteľa sumu vo
výške 55.672,62 Eur. Žalobca v odvolaní označil ako dôkaz okrem rozsudku Okresného súdu Dolný
Kubín sp. zn. XX/XX/XXXX-XXX a rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXX/XXX/XXXX aj rozsudok
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XX/XX/XXXX-XXX, ktoré majú nevyvrátiteľne preukazovať, že po

úhrade sumy 43.293,92 Eur vo februári 2011 a sumy 48.429,92 Eur v máji 2011 (t. j. spolu 91.723,84
Eur) mal dlžník Mesto Dolný Kubín naďalej záväzok voči postupcovi vo výške 55.672,62 Eur (istina
48.429,92 Eur + úroky z omeškania 98.966,54 Eur, t. j. spolu 147.396,46 – 91.723,84 Eur), spočívajúci
v nezaplatených úrokoch z omeškania. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa zmýlil, keď ustálil,
že v máji 2011 došlo k bezdôvodnému obohateniu duplicitnou platbou. Úprava hmotného práva o

úrokoch z omeškania omyl súdu prvej inštancie v jeho úvahe potvrdzuje. Povinnosť platiť úroky z
omeškania je daná popri povinnosti platiť záväzok tak, že sa započítavajú najskôr úroky a až potom
istina. Teda nedošlo k žiadnej duplicitnej platbe, a preto ani k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu,
len k čiastkovému plneniu z veľkého dlhu, ktorý kúpila A. A. B. za sumu 125.000,- Eur. Žalobca ďalej
namietal, že napadnutý rozsudok len povrchne a zmätočným spôsobom opisuje vznik bezdôvodného

obohatenia, keď konštatuje, že jedno z plnení vo výške 43.293,92 Eur, či už vo februári 2011 alebo
v máji 2011, je bezdôvodným obohatením, ktoré treba vydať. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v pozícii
žalobcu v konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX vo svojom žalobnom návrhu špecifikoval ako bezdôvodné
obohatenie platbu vo výške 43.293,92 Eur, ktorú poslala dňa 20.02.2011 JUDr. Krchňavá na účet JUDr.
Jozefa Poláka. Pokiaľ sa žalovaný domnieval, že plnenie pripísané na účet K. K. B. dňa 21.02.2011

je bezdôvodným plnením, a preto podal žalobu aj na žalovaného v 2. rade A. B., toto plnenie nie je
bezdôvodným obohatením, pretože plnenie v sume 43.293,92 Eur bolo zo zákona započítané na úhradu
úrokov z omeškania v zmysle § 330 ods. 2 ObZ. Išlo o plnenie toho istého záväzku, v ktorom sa
započítalo platenie najprv na časť úrokov z omeškania a istina bola vymáhaná samostatne v exekučnom
konaní č. G. X/XX. Pokiaľ bola v napadnutom rozhodnutí ako bezdôvodné obohatenie špecifikovaná

druhá platba, ktorá bola vymožená súdnym exekútorom dňa 26.05.2011 a poukázaná na účet JUDr.
Jozefa Poláka dňa 27.05.2011, neexistoval tu hmotnoprávny základ pre kvalifikovanie tohto plnenia
ako bezdôvodného obohatenia. Exekútor vymohol sumu 49.722,86 Eur v prospech oprávneného Y.F,
spol. s r.o. v zastúpení JUDr. Jozefom Polákom, ktorej časť predstavuje 43.293,92 Eur, na základe
právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XX/XX/XXXX v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXX/XXX/XXXX. Vymoženie pohľadávky na základe
exekučného titulu, ktorý doteraz nebol zrušený, nemôže byť kvalifikovaný inak, ako prijatie zákonného
plnenia, ktoré sa opiera o dôvody uvedené v exekučnom titule. Takéto plnenie nemožno „prevrátiť“ na
bezdôvodné obohatenie. Podľa žalobcu bezdôvodné obohatenie nenastalo ani v deň 21.02.2011, kedydošlo k pripísaniu sumy 43.293,92 Eur na účet JUDr. Jozefa Poláka a taktiež ani dňa 26.05.2011 ako
súčasť plnenia podľa exekučného titulu v exekučnom konaní sp. zn. G. X/XX, v časti plnenia 43.293,92
Eur.

24. Žalobca zároveň vytýkal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o ne/premlčaní nároku žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia svojvoľne uplatnil údajné právo spočívajúce v určení 10-ročnej
premlčacej dobe. Mal za to, že zlý úmysel bol preukázaný len na strane zamestnanca Mesta Dolný
Kubín - A. N. O.. Za jeho neprajnosť a zlomyseľnosť vyvolanú zmätočným úmyselným neplnením a

omeškaním s platením dlhu má podľa žalobcu niesť zodpovednosť (namiesto svojho zamestnanca) len
žalované Mesto Dolný Kubín, a nie žalobca ako dedič po A. A. B.. Mesto Dolný Kubín nerešpektovalo
výzvu na plnenie doručenú dňa 31.01.2011, kde ho postupca jasne vyzval plniť na účet K. K. B. celú
pohľadávku vrátane príslušenstva. Túto výzvu mesto Dolný Kubín úmyselne zlomyseľne neuposlúchlo,
pričom dve plné moci jasne vysvetľovali, prečo sa má plniť na účet K. K. B.. Zamestnanec mesta p.
O. nerešpektoval ani upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré mesto prevzalo už dňa 09.02.2011. Až

následne p. O. poslal časť istiny na účet osoby, ktorá už nebola oprávnená prijímať peniaze, ale tieto
mal prevziať len exekútor. Bezdôvodného obohatenia mohlo vzniknúť len u JUDr. Krchňavej, nakoľko
táto nebola vôbec oprávnená od 31.01.2011 prebrať od mesta istinu (a už vôbec nie úroky z omeškania)
a prijatú sumu mala bezodkladne vrátiť ako mylnú platbu žalovanému, ale keď ju už poslala na účet
K. B., tak sa táto platba zo zákona započítala na úhradu úrokov z omeškania podľa § 330 ods. 2

ObZ. K. F., ktorá dňa 20.02.2011 nebola právnou zástupkyňou postupcu, sa však správala tak, akoby
ňou bola, konala podľa § 527 ods. 1 písm. b) OZ za postupcu. Žalobca v tejto súvislosti uviedol,
že v momente prijatia peňazí A. A. B. dňa 21.02.2011 neprijímala sumu 43.293,92 Eur v úmysle sa
bezdôvodne obohatiť, pretože ničím nezasiahla do prevodu peňazí na účet K. F.. Poukázal na to, že
úmysel, či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu a musí existovať

už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačí teda, keď povinný získa bezdôvodné obohatenie
neúmyselne a potom si ho úmyselne ponechá. V prejednávanej veci bolo preto potrebné zistiť, či v
čase získania bezdôvodného obohatenia (spočívajúceho v duplicitnom plnení) išlo o jeho úmyselné
alebo neúmyselné získanie a kedy k nemu došlo. Zopakoval tiež svoju argumentáciu prezentovanú
pred súdom prvej inštancie, že medzi postupcom a postupníkom bola uzavretá dohoda podľa § 530

OZ. A. A. B. uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohla zneužiť exekučné konanie, keď
dňa 26.01.2011 podpísala platnú zmluvu a nestala sa účastníčkou v základnom civilnom konaní, ani
v následnom exekučnom konaní. Je preto neprijateľné viniť A. B. za pasívny prístup postupníka len
z toho dôvodu, že zmluvne aplikovala ustanovenie § 530 ods. 1 OZ a nevstúpila do konania ako
oprávnený v exekučného konaní, pretože tak podľa uvedeného ustanovenia urobiť nemusela (nie je

tu daná povinnosť postupníka). Z uvedeného vyplýva, že touto neaktivitou a nevstúpením do konania,
nekonala protiprávne. Žalobca zdôraznil, že postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá
nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení
a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa
mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník (§ 526 OZ) oznámi, a to len v tom, že

miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť
pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Je len vecou dohody postupcu a postupníka,
kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie
neoznámia vôbec (bude predmetom obchodného tajomstva). Postúpenie pohľadávky sa vtedy navonok
voči tretím osobám v ničom neprejaví. Pôvodný veriteľ môže pohľadávku naďalej uplatňovať, ako keby k

postúpeniunedošlo.Vovzťahumedzipostupcomapostupníkomsapostúpenieprejavíažvovzájomnom
vysporiadaní prijatého plnenia podľa podmienok dohodnutých v zmluve o postúpení pohľadávky (viď
rozhodnutie NS SR sp. zn. XXXXX M. XX/XXXX-XXX). Podľa žalobcu v tomto prípade postupník zákon
neporušil a spolu s ním neporušil zákon ani postupca, ba ani ich spoločný právny zástupca.

25. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 24.10.2023, pričom sa stotožnil so
závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že žalobca
nedostatočným spôsobom odôvodnil svoje odvolanie a nevymedzil uplatnené odvolacie dôvody v súlade
s platnými ustanoveniami CSP, na základe čoho by malo byť odvolanie žalobcu odmietnuté. Žalovaný
zotrval na svojich vyjadreniach v rámci konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu

odkázal, pričom mal za to, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie bolo riadnym a náležitým
spôsobom preukázané, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Uviedol, že súdne konanie v prejednávanej veci vecne
súvisí so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Námestovo (pôvodne Dolný Kubín), sp. zn.DK-7Cb/5/2022 (pôvodne sp. zn. XXX/XX/XXXX), v rámci ktorého žalovaný v prejednávanej veci Mesto
Dolný Kubín podalo žalobu voči žalobcovi A. B. (v predmetnej veci ako žalovaný v 2. rade) o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 43.293,92 Eur s príslušenstvom v znení zmeny žaloby zo dňa

25.01.2015. Žalovaný mal voči žalobcovi nárok vyplývajúci z hmotného práva, z titulu úmyselného
bezdôvodného obohatenia sa na strane žalobcu. Tento nárok bol zo strany žalobcu A. B. splnený v rámci
exekučného konania. Z uvedeného dôvodu, nakoľko odpadol predmet sporu, žalovaný v predmetnom
konaní vzal podanú žalobu voči A. B. späť. Uvedené konanie skončilo preto zastavením. Žalobca v
prejednávanej veci nepreukázal dôvodnosť svojho údajného nároku z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia voči žalovanému a súd prvej inštancie správne jeho žalobu zamietol v celom rozsahu.

26. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca v rámci podaného odvolania uviedol nové skutkové
tvrdenia, a za tým účelom predkladá dôkazy v rozpore s príslušnými ustanoveniami CSP o koncentrácii
odvolacieho konania, pričom žalobcovi nič nebránilo, aby tieto tvrdenia a dôkazy predložil súdu prvej
inštancie a protistrane už v konaní pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil. Žalovaný mal za

to, že odvolací súd by na tieto nové tvrdenia a nové dôkazy nemal vôbec prihliadať. Poukázal na to,
že žalobca v odvolaní namietal, okrem nových skutkových tvrdení, aj tvrdenia, ktoré uvádzal vo veci
vedenej pred Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. XXX/X/XXXX (pôvodne sp. zn. XXX/XX/XXXX),
avšak ich potom neuvádzal aj v konaní pred súdom prvej inštancie v prejednávanej veci. Žalovaný
v tejto súvislosti uviedol, že súdne konanie v prejednávanej veci nie je pokračovaním súdneho konania

vedeného pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. XXX/X/XXXX (pôvodne sp. zn. XXX/XX/
XXXX), a preto bol žalobca povinný uvádzať skutkové tvrdenia (plniť si povinnosť tvrdenia) a tie náležite
preukázať (dôkaznú povinnosť), hoc aj označením dôkazov zo súdneho spisu sp. zn. XXX/X/XXXX
(pôvodne sp. zn. XXX/XX/XXXX) v konaní pred súdom prvej inštancie v prejednávanej veci. Žalobca
na pojednávaní konanom dňa 29.06.2023 označil zo súdneho spisu sp. zn. XXX/X/XXXX (pôvodne sp.

zn. XXX/XX/XXXX) vedeného pred Okresným súdom Dolný Kubín výlučne výzvu na zaplatenie zo dňa
31.01.2011, odpoveď na výzvu podpísanú p. O., odpoveď od JUDr. Krchňavej Mestu Dolný Kubín a
žiadal prečítať výpoveď K. F. z pojednávania, vrátane korešpondencie, ktorú priložila JUDr. Krchňavá pri
tomto výsluchu a zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca nenavrhoval vykonať žiadne ďalšie dôkazy.
Žalovaný poukázal na to, že tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný sumou 43.293,92 Eur plnil žalobcovi na

úroky z omeškania, predstavujú novoty v odvolacom konaní a sú v celom rozsahu nepravdivé. Žalobca
tiež odvolaciemu súdu predkladá nové dôkazy (zápisnicu o pojednávaní zo dňa 21.02.2011 sp. zn. XX/
XX/XXXX, uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 14.04.2011, rozsudok
Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.02.2011, potvrdenie sp. zn. G. X/XX
zo dňa 27.07.2023), ktoré neboli predložené súdu prvej inštancie a protistrane v rámci konania pred

súdom prvej inštancie. Žalobca v rámci súdneho konania pred súdom prvej inštancie nenavrhol pripojiť
exekučný spis č. G. X/XX a nenavrhol ani vykonať konkrétne listiny z toho spisu. Vzhľadom na uvedené
mal žalovaný za to, že odvolací súd, ktorý je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, by nemal prihliadať na nové tvrdenia a dôkazy uvádzané žalobcom v jeho odvolaní.

27. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu, žalovaný uviedol, že v čase plnenia dňa 09.02.2011
nevedel o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, preto plnil spoločnosti Y.F., spol. s r.o., čo však
neznamená, že v tom čase na základe platnej a účinnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nebola A. A.
B. veriteľom. K. F. v tom čase až do dňa 14.02.2011 tiež platne zastupovala spoločnosť Y.F., spol. s
r.o., pričom bola v zmysle udelenej plnej moci aj ona oprávnená prijímať za Y.F., spol. s r.o. vymáhané

plnenia. K. K. B. kontaktoval K. G. F. za účelom zaslania poukázanej sumy vo výške 43.293,92 Eur. Dňa
20.02.2011 tak JUDr. Krchňavá uskutočnila a K. B. ako právnemu zástupcovi A. A. B. poukázala sumu vo
výške 43.293,92 Eur na jeho účet. Na základe uvedeného je zrejmé, že úhrada vo výške 43.293,92 Eur
uskutočnená žalovaným dňa 09.02.2011, ktorá slúžila na úhradu dlhu žalovaného v zmysle rozsudku
OkresnéhosúdDolnýKubínč.k.XX/XX/XXXX-XXXzodňa15.02.2010vspojenísrozsudkomKrajského

súdu v Žiline č. k. XXX/XXX/XXXX zo dňa 27.10.2010, sa dostala do fyzickej dispozície A. A. B., v mene
ktorej konal jej právny zástupca JUDr. Polák. JUDr. Polák ako právny zástupca spoločnosti Y.F., spol.
s r.o. aj A. A. B. mal úplný prehľad o situácii, ktorá vznikla a všetky skutočnosti zistené v zastupovaní
spoločnosti Y.F., spol. s r.o. aj v exekučnom konaní boli logicky zistené aj pre A. A. B.. Vzhľadom k tomu,
že JUDr. Polák zastupoval A. A. B. aj počas prebiehajúceho exekučného konania, potom mala A. A. B.

vedomosť o neoprávnenosti vedenia exekučného konania. JUDr. Polák ako právny zástupca spoločnosti
Y.F., spol. s r.o. aj A. A. B. disponoval vymoženými finančnými prostriedkami z exekučného konania, v
ktorombolasumavymoženáduplicitne,atobezohľadunato,žetátosumabolavymoženáspoločnosťou
Y.F., spol. s r.o., avšak samotná úhrada bola prijatá právnym zástupcom JUDr. Polákom, ktorý tietofinančné prostriedky z pozície právneho zástupcu oboch subjektov musel vysporiadať. Spoločnosť
Y.F., spol. s r.o. konajúca právnym zástupcom JUDr. Polákom nebola oprávnená si uvedené finančné
prostriedky ponechať. Navyše tá ich v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky vymáhala vo svojom

mene, ale na účet A. A. B., čím tieto finančné prostriedky pripísaním na účet K. B. sa považujú za
uhradené A. A. B.. A. A. B. mala vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia a aj na výzvu žalovaného
odmietla toto bezdôvodné obohatenie vydať, pričom na ich zadržiavanie nemala žiadny právny titul. Na
základe uvedeného je zrejmé, že A. A. B. a následne žalobca bol pasívne vecne legitimovaným v konaní
vedenom pred Okresným súdom Dolný Kubín, sp. zn. XXX/X/XXXX (pôvodne sp. zn. XXX/XX/XXXX).

28. K tvrdeniu žalobcu, že súčasťou výzvy bola aj plná moc udelená A. A. B. ako postupníkom K. K.
B., na základe čoho sa mal žalovaný dozvedieť o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky v zmysle
zmluvy o postúpení pohľadávky, žalovaný uviedol, že tento postup nemožno považovať za relevantné
oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany spoločnosti Y.F., spol. s r.o. ako postupcu na A. A. B. ako
postupníka a ani preukázanie postúpenia zo strany A. A. B. ako postupníka, pretože samotná výzva bola

adresovaná žalovanému zo strany spoločnosti Y.F., spol. s r.o. ako postupcu, ktorý má v zmysle zákona
povinnosťoznámiťpostúpenie,pričomvtextevýzvysavšakžiadnymspôsobomopostúpenípohľadávky
nezmieňuje. Priloženie údajnej prílohy, v ktorej je vyjadrené, že A. A. B. udeľuje K. K. B. plnú moc na
zastupovanie vo veci uplatnenia pohľadávky vyplývajúcej z obsahu právoplatného rozsudku Okresného
súdu Dolný Kubín č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.02.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Žiline č. k. XXX/XXX/XXXX zo dňa 27.10.2010, ktorú nadobudla na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 26.01.2011 od spoločnosti Y.F., spol. s r.o., nie je právnou skutočnosťou, na základe
ktorej by spoločnosť Y.F., spol. s r.o. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na A. A. B.. Znenie
zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo v tom čase žalovanému známe, preto ani nemohol vedieť o
zmluvnom dojednaní, že spoločnosť Y.F., spol. s r.o. je oprávnená vo vlastnom mene a na účet A. A.

B. pohľadávku vymáhať.

29. K tvrdeniu žalobcu, že celá pohľadávka spoločnosti Y.F., spol. s r.o. voči žalovanému predstavovala
sumu vo výške 48.429,92 Eur, spolu s úrokmi z omeškania od 14.12.1999 do 20.02.2021 v sume vo
výške 98.966,54 Eur, na základe čoho potom nemožno hovoriť o duplicitnom plnení dňa 20.05.2011,

nakoľko prvá platba vo výške 43.293,92 Eur sa zo zákona započítavala na úroky z omeškania,
žalovaný uviedol, že ide o nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie. Nielenže sa jedná o neprípustné novoty
v odvolacom konaní, ale navyše rozhodnutie v časti istiny nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2011 a
je vykonateľné od 17.01.2011, nakoľko Krajský súd v Žiline v rozsudku č. k. XXX/XXX/XXXX zo dňa
27.10.2010potvrdilrozsudokOkresnýmsúdomDolnýKubínč.k.XX/XX/XXXXzodňa15.02.2010včasti

povinnosti zaplatiť spoločnosti Y.F., spol. s r.o. sumu vo výške 48.429,92 Eur. V časti priznaného úroku z
omeškania predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie. Žalovaný tak vo februári 2011
uhradil na základe žiadosti vtedajšej právnej zástupkyne JUDr. Krchňavej (e-mailu zo dňa 25.01.2011)
sumu vo výške 43.293,92 Eur. Predmetná suma bola ponížená o čiastku 5.136,00 Eur na základe
exekučného príkazu súdneho exekútora N. P. z exekútorského úradu v Dolnom Kubíne sp. zn. G. XXX/

XXXX zo dňa 24.03.1999. Následne v časti úrokov z omeškania bolo opätovne rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.02.2011, právoplatným dňa 13.04.2011
a vykonateľným od 16.04.2011 (výrok I.) a 13.04.2011 (výrok II.), v zmysle ktorého bolo Mesto Dolný
Kubín povinné zaplatiť úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 48.429,92 Eur od 14.12.1999
do zaplatenia. Žalovaný dňa 07.04.2011 vykonal úhradu úrokov z omeškania vo výške 100.059,93 Eur (a

to na bankový účet právneho zástupcu JUDr. Poláka). Žalovaný predložil spolu s vyjadrením k odolaniu
aj potvrdenie o úhrade zo dňa 07.04.2011, ako aj potvrdenie o úhrade zo dňa 03.08.2011, kedy bola
zo strany žalovaného vykonaná úhrada vo výške 14.766,47 Eur ako náhrada trov konania v zmysle
rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.07.2011. Vzhľadom na
uvedené je podľa žalovaného zrejmé, že platba žalovaného dňa 09.02.2011 nebola platbou na úroky z

omeškania, pretože tie v danom čase neboli priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím.

30. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu tiež uviedol, že žalobca v prejednávanej veci nevzniesol
námietku premlčania nároku žalovaného voči žalobcovi z titulu úmyselného bezdôvodného obohatenia
sa (ani neúmyselného) v žiadnom zo svojich písomných vyjadrení, ani v rámci svojej záverečnej reči

na pojednávaní konanom dňa 29.06.2023. Na základe toho by potom nemal odvolací súd vôbec
prihliadať na akékoľvek námietky a tvrdenia žalobcu v súvislosti s premlčaním nároku žalovaného
voči žalobcovi (námietka premlčania) v odvolaní, keď je zrejmé, že takáto námietka premlčania nebola
výslovne uplatnená žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie, ale až v podanom odvolaní. Vprejednávanej veci žalobca argumentoval tým, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu
(resp. A. A. B.) vôbec nedošlo, a to napriek tomu, že žalobca potvrdil, že prijal od žalovaného dve
duplicitné plnenia. Je zrejmé, že aj samotné odvolanie je zo strany žalobcu koncipované tak, že žalobca

má za to, že neexistuje bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu voči žalovanému. V ďalšej časti
svojho vyjadrenia žalovaný len z opatrnosti uviedol dôvody, pre ktoré má za to, že na strane A. A. B.
došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu a uplatnenie námietky premlčania zo strany žalobcu je
výrazom zneužitia práva a odporuje dobrým mravom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal trovy odvolacieho konania.

31. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 05.12.2023, zo dňa 06.12.2023 a zo dňa 15.02.2024 zotrval
na svojej predchádzajúcej skutkovej a právnej argumentácii. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nie je
aktívne vecne legitimovaný poukázal na právny záver uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/
XX/XXXX zo dňa 09.04.2014, podľa ktorého ten, komu bolo plnené na základe rozhodnutia, ktoré bolo
následne zrušené, sa bezdôvodne obohacuje len vtedy, ak právny dôvod plnenia nespočíval v hmotnom

práve. Uviedol, že práve toto uznesenie Najvyššieho súdu SR je nosným právnym dôvodom na podanie
žaloby, lebo Mesto Dolný Kubín ako žalujúca strana v predchádzajúcom konaní zobralo žalobu späť
a spor bol ukončený zastavením súdneho konania. Pôvodný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín
bol zrušený a názory Okresného súdu Dolný Kubín v ňom uvedené nie sú pre odvolací súd záväzné.
Podstatná je skutočnosť, že žalovaný v pôvodnom konaní vzniesol námietku premlčania, na ktorú

OkresnýsúdDolnýKubínvrozporesozákonomneprihliadol.Trvalnasvojejaktívnejvecnejlegitimáciina
podaniežalobyovydaniebezdôvodnéhoobohateniavočižalovanému,pretožehmotnoprávnapovinnosť
A. B. plniť Mestu Dolný Kubín sumu 43.293,92 Eur s príslušenstvom neexistovala. Dôvodom bolo
účinné vznesenie námietky premlčania nároku a najmä skutočnosť, že celkový dlh Mesta Dolný Kubín
voči postupcovi bol v čase plnenia dlžníka Mesta Dolný Kubín vo výške 48.429,92 Eur na základe

rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXX/XXX/XXXX a na základe rozsudku Okresného súdu Dolný
Kubín sp. zn. XX XX/XXXX-XXX zo dňa 21.02.2011. Podľa žalobcu súd prvej inštancie poznal obsah
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.02.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť 12.04.2011, teda ešte pred májom 2011, nakoľko tento rozsudok bol súčasťou spisu
Okresného súdu Dolný Kubín a bol oboznámený spolu so spisom sp. zn. XX/XX/XXXX. Žalobca v tomto

konaní na pojednávaní navrhol aj oboznámenie sa so spisom súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa
pod sp. zn. G. X/XXXX. Súd prvej inštancie však konštatoval, že tento spis nemá pripojený a že by
bolo zbytočné toto pojednávanie odročovať, lebo už má jasno a pozná problematiku. Podľa žalobcu
v tomto prípade nejde o nové dokazovanie, ale o známy skutkový stav vyplývajúci zo spisu XX/XX/
XXXX. Poukázal na to, že v zápisnici o pojednávaní zo dňa 29.06.2023 je uvedené, že obaja právny

zástupcovia sporových strán navrhli oboznámiť sa s množstvom listín nachádzajúcich sa v spise sp.
zn. XX/XX/XXXX, avšak nie je zrejmé, či sa súd prvej inštancie vyčerpávajúco oboznámil s obsahom
spisu, keď v tomto smere ani nerozhodol, že nevykoná dokazovanie. Z dôvodu uvedených nedostatkov
žalobca žiadal odvolací súd, aby sa oboznámil s rozsudkami spisu sp. zn. XX/XX/XXXX aj s listinami
pripojenými k odvolaniu a aby spravodlivo rozhodol o hmotnoprávnom stave pohľadávky vyplývajúcej

zo spisu sp. zn. XX/XX/XXXX vrátane príslušenstva a posúdil, či platby dlžníka 09.02.2011 a 20.05.2011
boliplatbamivprospechpostupcuobchodnejspoločnostiY.F..spol.sr.o.potvrdenýmijednakrozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXX/XXX/XXXX a následne rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín
sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 21.02.2011.

32. Žalovaný v reakcii na písomné vyjadrenie žalobcu uviedol, že tvrdenie, že žalobca vzniesol námietku
premlčania v konaní pred Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. XXX/X/XXXX (pôvodne sp. zn. XX/XX/
XXXX), nepredstavuje účinnú argumentáciu žalobcu v prejednávanej veci, keďže v tejto veci námietka
premlčania vznesená nebola a žalobca len zotrvával na tvrdení, že pohľadávka žalovaného z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia sa voči žalobcovi (resp. A. A. B.) neexistovala. Žalovaný trval na

tom, že žalobca (resp. právny predchodca žalobcu p. A. B.) sa úmyselne bezdôvodne obohatil na
úkor žalovaného. Doplnil, že žalobca ani v konaní pred Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. XXX/
X/XXXX (pôvodne sp. zn. XX/XX/XXXX) právne účinne nevzniesol námietku premlčania. Pokiaľ by
žalobca námietku premlčania vzniesol účinne, tak by v predmetnom konaní nebolo prvýkrát rozhodnuté
v prospech žalovaného (ale žaloba by bola zamietnutá), na základe čoho by žalobca nebol povinný

plniť v exekučnom konaní. Hoci exekučný titul bol následne zrušený, žalovaný musel žalobu vo veci
vedenej pred Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. XXX/X/XXXX (pôvodne sp. zn. XX/XX/XXXX)
zobrať späť z dôvodu plnenia zo strany žalobcu, nie z toho dôvodu, že by hmotnoprávna povinnosť
žalobcu voči žalovanému neexistovala, resp. že by bolo právo žalovaného na vydanie bezdôvodnéhoobohatenia voči žalobcovi premlčané. Zopakoval, že žalovaný vo februári 2011 plnil spoločnosti Y.F.,
spol. s r.o. dobrovoľne v sume 43.293,92 Eur, čo predstavovalo plnenie na istinu v zmysle právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia vydaného Okresným súdom Dolný Kubín č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa

15.02.2010. Z logiky veci žalovaný ani nemohol plniť na úroky z omeškania, keď žalovaný namietal a
neuznával ich výšku. Je zrejmé, že v čase vykonania úhrady vo výške 43.293,92 Eur (február 2011),
nebol nárok a ani výška úrokov z omeškania ustálená, preto ich žalovaný ani nemohol plniť, keď
v danom čase žalovaný nevedel úroky vyčísliť. O úmysle plniť na istinu svedčí aj list žalovaného
adresovaný K. K. B. zo dňa 09.02.2011 označený ako „Oznámenie o realizácii istiny“. Žalovanému

vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania až dňa 16.04.2011, kedy bolo rozhodnuté vykonateľným
rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.02.2011 o povinnosti
žalovaného zaplatiť spoločnosti Y.F., spol. s r.o. aj úroky z omeškania a úhradu úrokov z omeškania vo
výške 100.059,93 Eur žalovaný vykonal dňa 07.04.2011, a to na bankový účet právneho zástupcu JUDr.
Poláka. K dôkaznej situácii žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie rozsudkom
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.02.2011, toto mu nebolo zo strany

žalobcu navrhnuté. Žalobca týmto argumentoval prvýkrát až v rámci odvolacieho konania a za tým
účelom predložil aj predmetné rozhodnutie. Žalobca a ani žalovaný nenavrhli na pojednávaní, aby sa
súd prvej inštancie oboznámil s listinami zo spisu Okresného súdu Dolný Kubín vedeného pod sp. zn.
9C/66/2003, a tento ani nebol pripojený k spisu v prejednávanej veci.

33. Krajský súd v Banskej Bystrici sa pred prejednaním veci primárne zaoberal otázkou svojej funkčnej
príslušnosti na konanie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu vydanému Okresným súdom Námestovo,
majúcom sídlo v obvode Krajského súdu v Žiline, kde pre posúdenie tejto otázky bolo s poukazom na
ustanovenie § 34 ods. 2 písm. a) CSP v spojení s § 22 písm. h) CSP rozhodujúce, či v prejednávanej
veci ide o obchodnoprávny spor. V nadväznosti na uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici konštatoval,

že predmetom sporu v prejednávanej veci bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
51.104,88 Eur s príslušenstvom uplatnený žalobcom voči žalovanému na tom skutkovom základe,
že žalobca zaplatil žalovanému pohľadávku v žalovanej výške, na ktorú bol zaviazaný právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 10.02.2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.02.2017, ktorý bol neskôr

zrušený,čímnastranežalovanéhomalodôjsťkbezdôvodnémuobohateniuplnenímzprávnehodôvodu,
ktorý odpadol. Krajský súd v Banskej Bystrici konštatoval, že v tomto prípade povaha záväzkové
vzťahu z bezdôvodného obohatenia závisela od povahy právneho vzťahu, na základe ktorého žalobcom
zaplatená pohľadávka vznikla, a tým bol žalovaným uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. XXX/XX/XXXX (neskôr

sp. zn. XXX/X/XXXX), kde žalovaný v právnom postavení žalobcu tvrdil, že žalovanému A. B. ako
právnemu nástupcovi spoločnosti V.F., spol. s r.o. duplicitne uhradil pohľadávku vo výške 48.429,92
Eur, na ktorú bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa
15.02.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 27.10.2010,
právoplatným dňa 14.01.2011. Krajský súd v Banskej Bystrici po oboznámení s obsahom rozsudku

Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.02.2010 zistil, že žalovaný bol
na základe uvedeného rozsudku povinný zaplatiť spoločnosti V.F., spol. s r.o. sumu 48.429,92 Eur
s príslušenstvom, ktorá predstavovala istinu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo uzavretej v
zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 17.06.1996 medzi právnym predchodcom spoločnosti
V.F., spol. s r.o., a to obchodnou spoločnosťouH C S spol. s r.o., so sídlom Jánošíkova 1626/3, 026 01

Dolný Kubín, IČO: 31 576 923 na strane jednej a obchodnou spoločnosťou NÁŠ DOMOV, spoločnosť s
ručením obmedzeným, so sídlom ul. Hattalu 2053, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 31 344 551 a žalovaným na
strane druhej. Krajský súd v Banskej Bystrici vyhodnotil, že hlavný záväzkový vzťah sa s poukazom na
§ 261 ods. 1, 2 ObZ spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, preto aj pohľadávka vyplývajúca
z hlavného záväzkového vzťahu, na ktorú bol žalovaný zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Dolný

Kubín sp. zn. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.02.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 27.10.2010 a túto podľa tvrdenia žalovaného uhradil žalobcovi dvakrát bola
výsledkom obchodnoprávnemu sporu. Hoci predmetná pohľadávka bola následne Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 26.01.2011 postúpená spoločnosťou V.F., spol. s r.o. ako postupcom A. A. B.
(právnej predchodkyni žalobcu) ako postupníkovi, obsah ani právna povaha pôvodného záväzku sa

samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky nezmenili. V dôsledku postúpenia predmetnej
pohľadávky nedošlo teda k zmene obchodnoprávneho charakteru záväzkového vzťahu medzi novou
veriteľkou a dlžníkom, a to aj napriek tomu, že nadobúdateľom postúpenej pohľadávky sa stala právna
predchodkyňa žalobcu A. A. B., ktorá ako fyzická osoba nebola podnikateľom. S prihliadnutím navšetky uvedené okolnosti Krajský súd v Banskej Bystrici následne vyhodnotil, že záväzkový vzťah
z bezdôvodného obohatenia, ktorý je predmetom sporu v prejednávanej veci, má obchodnú povahu,
nakoľko k jeho vzniku došlo v súvislosti s plnením pohľadávky pôvodne vyplývajúcej zo zmluvy o dielo,

ktorá s poukazom § 261 ods. 1, 2 ObZ podliehala režimu Obchodného zákonníka. V nadväznosti na
uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici dospel k záveru, že prejednávaná vec je obchodnoprávnym
sporom a podľa § 34 ods. 2 písm. a) CSP je potom daná aj jeho funkčná príslušnosť na konanie
o odvolaní žalobcu.

34. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 ods. 2 písm. a) CSP,
prejednalodvolanievrozsahudanom§379CSP,rešpektujúcviazanosťodvolacímidôvodmipodľa§380
ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné. Odvolací súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu

a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP),
odvolanie žalobcu proti druhej výrokovej vete napadnutého rozsudku odmietol a rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutej prvej a tretej výrokovej vete podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku
vecne správne rozhodnutie potvrdil.

35. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36.Podľa§526ods.1OZ,postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

37. Podľa § 530 ods. 1 OZ, na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo

svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi
(§ 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca
preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.

38. Podľa § 387 ods. 1, 2 ObZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú.

39. Podľa § 391 ods. 1 ObZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

40. Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

41. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

42. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

43. Podľa § 389 ods. 1 psím. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.44. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nakoľko súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie a zistený
skutkový stav boli dostatočné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že skutkový stav veci zodpovedá

skutkovému stavu uvedenému v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tento bol spôsobilý na
rozhodnutie vo veci samej a odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 383 CSP z neho vychádzal.

45. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného vrátenia plnenia, ktoré zaplatil žalovanému v rámci
exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným pod sp. zn. G. XXXX/

XXXX v celkovej sume 51.104,88 Eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 43.293,92 Eur a úroku
z omeškania vo výške 7.810,96 Eur, a to na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XXX/
XX/XXXX-XXX zo dňa 10.02.2016, ktorý bol po zaplatení žalovanej sumy zrušený rozsudkom Krajského
súdu v Žiline sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 24.03.2021, kde svoj nárok žalovaný právne kvalifikoval
ako nárok na vydania bezdôvodného obohatenia, t. j. majetkového prospechu získaného plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd poukazujúc na

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX XX/XXXX zo dňa 09.04.2014, ktoré bolo publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 14/2019, a nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. J. XX/XXXX zo dňa 09.02.2017, konštatoval, že zrušením rozhodnutia, na základe
ktorého sa plnilo, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len vtedy, ak právny dôvod plnenia nespočíval
v hmotnom práve, teda ak podľa hmotného práva takáto povinnosť neexistovala. Súd prvej inštancie

sa preto správne zameral na potrebu vyriešenia prejudiciálnej otázky, či plnenie zo strany žalobcu
zodpovedalo hmotnoprávnej povinnosti žalobcu žalovanému plniť.

46. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že otázka existencie hmotnoprávnej povinnosti žalobcu plniť
v prospech žalovaného bola predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod

sp. zn. XXX/XX/XXXX (neskôr pod sp. zn. XXX/X/XXXX), kde žalovaný v procesnom postavení
žalobcu sa voči žalobcovi prejednávanej veci v procesnom postavení žalovaného v 2. rade (na
základe návrhu na pristúpenie menovaného do konania doručenému súdu dňa 28.01.2015) domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 43.293,92 Eur z dôvodu, že tento prijal duplicitné plnenie
spočívajúce v úhrade pohľadávky, na ktorú bola na základe rozsudku Okresného Dolný Kubín sp. zn.

XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.02.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.10.2010
pôvodne oprávnená obchodná spoločnosť Y.F., spol. s r.o., pričom túto pohľadávku následne nadobudla
v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2011 právna predchodkyňa žalobcu A. A. B..
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetné konanie vedené na Okresnom súde Dolný Kubín
pod sp. zn. XXX/XX/XXXX (neskôr sp. zn. XXX/X/XXXX) bolo vo veci samej právoplatne skončené na

základe uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa 28.03.2023 zastavením
konania z dôvodu späťvzatie žaloby.

47. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že všetky námietky žalobcu v odvolacom
konaní smerujú ku skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie prezentovaným v napadnutom

rozhodnutí, ktoré sa vzťahujú k vyhodnoteniu existencie hmotnoprávnej povinnosti žalobcu vrátiť
žalovanému duplicitne prijaté plnenie vo výške 43.293,92 Eur s príslušenstvom z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v rozsahu a z dôvodov
žalobcom podaného odvolania. Pri posudzovaní správnosti záverov súdu prvej inštancie vychádzal
zo skutkového stavu tak, ako bol zistený a opísaný v bode 37. napadnutého rozhodnutia, kde tento

považoval za dostatočný. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a aj v podanom
odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovanie k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil, čiastočne sa odvolával aj na závery súdov v
predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. XXX/XX/XXXX (resp.
XXX/X/XXXX).

48. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, konštatuje, že konečné rozhodnutie vo veci vedenej
na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. XXX/XX/XXXX (resp. XXX/X/XXXX) pre tento spor
predbežnú otázku nevyriešilo, a toto rozhodnutie nepatrí medzi rozhodnutia, ktorým je súd v tomto
konaní viazaný (§ 193 CSP), preto nebolo povinnosťou súdu v tomto konaní prihliadať na právne závery,

ku ktorým dospeli súdy vo veci sp. zn. XXX/XX/XXXX. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zdôrazňuje,
že konanie v prejednávanej veci nie je pokračovaním konania vedeného pred Okresným súdom Dolný
Kubín pod sp. zn. XXX/XX/XXXX (resp. XXX/X/XXXX). Z uvedeného dôvodu bolo potrebné, aby žalobcaaj v tejto veci už v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol všetky potrebné skutkové tvrdenia na
preukázanie svojho nároku, a to aj tvrdenia súvisiace so vznesenou námietkou premlčania.

49. Žalobca predovšetkým vytýkal súdu prvej inštancie nesprávny záver o vzniku bezdôvodného
obohatenie na strane žalobcu, keď popieral jednak svoju pasívnu vecnú legitimáciu na vydanie
bezdôvodného obohatenia žalovanému, ako aj prijatie duplicitnej platby od žalovaného tvrdením, že
dňa 09.02.2011 žalovaný plnil v prospech tretej osoby JUDr. Evy Krchňavej, nie v prospech právnej
predchodkyne žalobcu A. A. B., pričom táto už nebola oprávnená na prevzatie plnenia predmetnej

pohľadávky, keď zo strany spoločnosti Y.F., spol. s r.o. jej bola plná moc dňa 26.12.2010 odvolaná.
Zároveň žalobca tvrdil, že prijatá platba bola právnou predchodkyňou žalobcu A. A. B. v zmysle §
330 ods. 2 ObZ započítaná na úroky z omeškania. Ohľadne priznania nároku na úroky z omeškania
kodvolaniupredložilakodôkazrozsudokOkresnéhosúduDolnýKubínsp.zn.XX/XX/XXXX-XXXzodňa
21.02.2011, právoplatný dňa 13.04.2011, kde poukazujúc na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 29.06.2023
v prejednávanej veci tvrdil, že obaja právny zástupcovia sporových strán v konaní pred súdom prvej

inštancie navrhli súdu oboznámiť sa s množstvom listín nachádzajúcich sa v súdnom spise sp. zn. XX/
XX/XXXX, avšak nie je zrejmé, či tak súd prvej inštancie urobil.

50. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci nebol k súdnemu
spisu pripojený spis Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XX/XX/XXXX, ale spisy Okresného

súdu Dolný Kubín sp. zn. XXX/XX/XXXX a sp. zn. XXX/X/XXXX, pričom žalobca na pojednávaní
prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol zo spisu XXX/XX/XXXX oboznámiť len Zmluvu
o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2011, výzvu JUDr. Jozefa Poláka zo dňa 26.01.2011, doručenú
žalovanému dňa 31.01.2011, odpoveď žalovaného na predmetnú výzvu, ako aj odpoveď JUDr.
Krchňavej adresovanú žalovanému a zápisnicu o výsluchu K. G. F. vykonanom v konaní XXX/XX/

XXXX vrátane korešpondencie, ktorú menovaná pri tomto výsluchu súdu predložila. Z obsahu spisu
v prejednávanej veci nevyplýva, že by žalobca akokoľvek v priebehu konania tvrdil, že platba, ktorú
žalovaný poukázal dňa 09.02.20211 na účet určený JUDr. Krchňavou (ktorá ju následne na základe
žiadosti právneho zástupcu spoločnosti Y.F., spol. s r.o. a A. A. B. dňa 20.02.2011 previedla na
účet určený JUDr. Polákom), bola právnou predchodkyňou žalobcu považovaná za platbu úrokov

zomeškania.Uvedenéskutkovétvrdenia,akoajktýmtotvrdeniamoznačenédôkazyžalobcapoprvýkrát
uplatnil až v podanom odvolaní.

51. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ by aj žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie
navrhol vykonať dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu sp. zn. XX/XX/XXXX alebo

pripojeným spisom sp. zn. XXX/XX/XXXX, nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie oboznamovať sa
s jeho celým obsahom. Zo strany žalobcu nedošlo k jednoznačnej identifikácii dôkazov nachádzajúcich
sa či už v spise XX/XX/XXXX alebo v pripojenom spise XXX/XX/XXXX, ktorými svoj nárok mienil
preukázať, s výnimkou už vyššie uvedených listín. Za efektívny a dostatočne určitý dôkazný
návrh odvolací súd nepovažuje výlučne označenie iného súdneho spisu, v ktorom sa majú inak

nešpecifikované dôkazy nachádzať. Preto argumentácia žalobcu, že obsah rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín sp. zn. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.02.2011, ktorý bol súčasťou spisu Okresného súdu
Dolný Kubín, bol súdu prvej inštancie známy, neobstojí. Žalobca v odvolaní neuviedol také skutočnosti,
pre ktoré by nemohol všetky pre jeho úspech v tomto konaní relevantné dôkazy sám zabezpečiť a
nič mu nebránilo, aby v niektorom zo svojich písomných vyjadrení, alebo v rámci svojho prednesu

na pojednávaní jednotlivé dôkazy, o ktoré mienil oprieť dôvodnosť svojej žaloby, riadne identifikoval a
zároveň tieto súdu aj predložil.

52. Odvolací súd poukazuje na čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Tým je vymedzená

základná povinnosť sporovej strany predkladať skutkové tvrdenia aj dôkazy. Strana konania má
rozhodujúce skutočnosti nielen tvrdiť, ale zároveň je nositeľom i dôkaznej povinnosti, pričom od splnenia
tejto povinnosti závisí jej úspech v spore. Strany sporu musia na preukázanie pravdivosti skutkových
tvrdení navrhnúť vykonanie dôkazov, ktorými majú byť ich skutkové tvrdenia potvrdené alebo vyvrátené.

53. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca napriek tomu, že o predmetnom dôkaze
(rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.02.2011) mal vedomosť
už pred vyhlásením napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, na tento po
prvýkrát poukázal až v podanom odvolaní, teda nie v konaní pred súdom prvej inštancie, ako tvrdí. Pokiaľžalobca spoliehal na to, že súd prvej inštancie vykoná dokazovanie oboznamovaním obsahu celého
súdneho spisy sp. zn. XXX/XX/XXXX a sám si vyhľadá potrebné dôkazy, odvolací súd zdôrazňuje, že
ani prípadná rozsiahlosť dôkazného materiálu nezbavuje stranu sporu povinnosti predložiť súdu dôkazy,

ktorévovecinavrhujetak,abyichsúdmoholvykonaťvčas.Uvedenérovnakoplatíprevšetkyprostriedky
procesného útoku, vrátane žalobcom uvádzaných skutkových tvrdení o započítaní prijatej platby na
úroky z omeškania. Žalobca tieto skutočnosti mohol tvrdiť už skôr a svoje tvrdenia mohol podoprieť
dôkazmi už počas konania pred súdom prvej inštancie, čo neurobil. Žalobca však uvedené prostriedky
procesného útoku uplatnil až v podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil ako

nedôvodnú odvolaciu námietku žalobcu uplatnenú s odkazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g)
CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené. Odvolací súd žalobcom predložené ďalšie skutkové tvrdenia týkajúce sa započítania
prvej prijatej platby od žalovaného na úroky z omeškania, ako aj dôkazy s týmto tvrdením súvisiace
nepovažoval za prostriedky procesného útoku, ktoré žalobca nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ CSP). Keďže pri uplatnení uvedeného neboli splnené

podmienky pre prostriedky procesného útoku, ktoré v zmysle § 366 CSP možno použiť v odvolacom
konaní, odvolací súd pri rozhodovaní na tieto nové tvrdenia a dôkazy žalobcu uplatnené až v podanom
odvolaní neprihliadal.

54. Žalobca v rámci ďalšej odvolacej námietky vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie veci

v nadväznosti na nesprávne aplikovanie ustanovenia § 22 OZ a nesprávny výklad ustanovenia § 526, §
527 ods. 2 písm. b) OZ, ako aj ustanovenia § 530 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti predovšetkým namietal, že
obchodná spoločnosť Y.F., spol. s r.o. ako postupca pohľadávky voči žalovanému právnu predchodkyňu
žalobcu A. A. B. nikdy nezastupovala a ani v exekučnom konaní pri vymáhaní tejto pohľadávky nekonala
v jej mene. V dôsledku uvedeného potom podľa žalobcu nemohlo dôjsť na strane A. B. k bezdôvodnému

obohateniu ani v deň 21.02.2011, kedy došlo k pripísaniu sumy 43.293,92 Eur na účet jej právneho
zástupcu JUDr. Poláka a ani v deň 26.05.2011, kedy súdny exekútor poukázal na účet jej právneho
zástupcuJUDr.Polákaplnenievymoženévexekučnomkonanísp.zn. G.X/XX,kdeúčastníkomkonania
bola spoločnosť Y.F., spol. s r.o.

55. Odvolací súd sa s touto námietkou žalobcu stotožnil, pričom konštatoval, že právne závery, ku
ktorým dospel súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nie sú správne. Odvolací súd
v tejto súvislosti uvádza, že právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu

predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci
preto možno vymedziť len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný

prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.

56. Odvolací súd vychádzajúc z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP však zastáva názor, že len
samotné nesprávne právne posúdenie veci nezakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keď
dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a zistenie skutkového stavu odvolací súd považoval za

dostatočné.Vtomtoprípadepodľanázoruodvolaciehosúdupostačuje,aksprávneprávnevyhodnotenie
zisteného skutkového stavu vykoná sám odvolací súd.

57. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu vyplýva, že na základe e-mailu K. G. F.
zo dňa 25.01.2011, ktorým táto žalovanému oznámila číslo účtu so žiadosťou o zaslanie finančných

prostriedkov v prospech obchodnej spoločnosti Y.F., spol. s r.o., na ktoré bol žalovaný zaviazaný
rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.02.2010 v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.XXX/XXX/XXXXzodňa27.10.2010,žalovanýdňa09.02.2011
previedol na účet K. G. F. sumu 43.293,92 Eur. Hoci z obsahu spisu aj tvrdenia žalobcu vyplýva, že
dňa 09.02.2011 bolo žalovanému doručené upovedomenie o začatí exekúcie súdneho exekútora Mgr.

Mariána Kráľa sp. zn. G. X/XX pre vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného Y.F., spol. s r.o. na
základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa
15.02.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 27.10.2010,
žalobca v priebehu konania netvrdil a ani nepreukázal, či k prevzatiu zásielky obsahujúcej predmetnéupovedomenie o začatí exekúcie došlo skôr, ako žalovaný toho istého dňa zadal príkaz na úhradu sumy
vo výške 43.293,92 Eur v prospech účtu K. F.. Tvrdenie, že žalovaný mal už v čase realizovania prvej
platby dňa 09.02.2011 vedomosť o začatí predmetnej exekúcie v priebehu tohto konania preukázaná

nebola. Žalobca v priebehu konania nepreukázal ani tvrdenie, že v čase prijatia uvedenej platby JUDr.
Krchňavou na ňou uvedený účet menovaná nebola oprávnená na prevzatie uvedených finančných
prostriedkov, nakoľko z obsahu spisu a skutkových tvrdení strán spolu vyplýva, že ku kvalifikovanému
odvolaniu plnej moci spoločnosťou Y.F., spol. s r.o. došlo až dňom 14.02.2011, t. j. dňom doručenia
listu zo dňa 20.12.2010 K. G. F., ktorým spoločnosť Y.F., spol. s r.o. menovanej oznámila odvolanie

plnomocenstva na zastupovanie v konaní vedenom pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn.
XX/XX/XXXX. Napriek skutočnosti, že v čase prijatia platby JUDr. Evou Krchňavou dňa 09.02.2011
bola oprávnenou veriteľkou pohľadávky vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.
zn. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.02.2010 právna predchodkyňa žalobcu A. A. B., ktorá predmetnú
pohľadávku nadobudla na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2011, odvolací súd
dospel k záveru, že žalovaný sa s poukazom na ustanovenie § 526 ods. 1 OZ plnením na účet právnej

zástupkyne JUDr. Evy Krchňavej (t. j. na účet právneho zástupcu postupcu) zbavil svojho záväzku,
keďže postúpenie pohľadávky nebolo žalovanému ako dlžníkovi v tom čase oznámené a žalovaný plnil
svoj záväzok v súlade s právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím postupcovi. Z obsahu
spisu a zo skutkových tvrdení strán sporu nevyplýva, že právny zástupca postupcu - spoločnosti Y.F.,
spol. s r.o. a postupníka - A. A. B. žalovanému spolu s výzvou zo dňa 31.01.2011 oznámil, že medzi

postupcom a A. A. B. bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2011, keď prílohou
predmetnej výzvy boli len dve plnomocenstvá, a to plnomocenstvo zo dňa 26.01.2011, ktorým obchodná
spoločnosť Y.F., spol. s r.o. udelila plnú moc na svoje zastupovanie JUDr. Polákovi a plnomocenstvo
zo dňa 31.01.2011, ktorým plnú moc na svoje zastupovanie JUDr. Polákovi udelila aj A. A. B.. Odvolací
súd preto zastáva názor, že samotná skutočnosť, že právny zástupca postupcu JUDr. Jozef Polák dňa

31.01.2011 doručil žalovanému výzvu a označil iné číslo účtu, pričom žalovaný napriek uvedenému plnil
na účet určený K. G. F., je v tomto prípade bez právneho významu, pretože tak, ako už bolo uvedené,
odvolanieplnejmociK.G.F.kvalifikovanýmspôsobompostupcaučinilaždňom14.02.2011apostúpenie
pohľadávky dlžníkovi neoznamoval.

58. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že K. F. v čase, keď dňa 20.02.2011
previedla prijaté finančné prostriedky na účet JUDr. Poláka (keďže v tom čase už nebola právnou
zástupkyňou spoločnosti Y.F., spol. s r.o.), mala tieto finančné prostriedky vrátiť ako neoprávnene
prijatú platbu žalovanému, pretože menovaná prevodom finančných prostriedkov na účet JUDr. Poláka
vykonala len nevyhnutný úkon v záujme klienta, ktorého dovtedy zastupovala, pričom pri uvedenom

úkone postupovala v súlade s výzvou jeho nového právneho zástupcu JUDr. Poláka zo dňa 15.02.2011,
ktorú jej tento adresoval.

59. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že nesprávne právne posúdenie zisteného skutkového
stavu súdom prvej inštancie spočíva v tom, že súd prvej inštancie na danú vec nesprávne aplikoval

ustanovenie § 22 OZ, keď na základe skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z obsahu Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 26.01.2011 je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami tejto zmluvy bola uzavretá
dohoda v zmysle ustanovenia § 530 ods. 1 OZ, na základe ktorej spoločnosť Y.F., spol. s r.o. ako
postupca mohol postúpený nárok vymáhať od dlžníka vo svojom mene na účet postupníka, t. j. na účet
A. A. B.. Postúpený nárok bol teda postupcom vymáhaný v prebiehajúcom exekučnom konaní v mene

postupcu Y.F., spol. s r.o., a nie v mene A. A. B.. Súd prvej inštancie dospel preto k nesprávnemu
právnemu záveru, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že postupca Y.F., spol. s r.o.
v prebiehajúcom exekučnom konaní zastupoval A. A. B. a konal v jej mene. A. A. B. nebola účastníčkou
exekučného konania a postupca menovanú v exekučnom konaní nezastupoval. V tomto kontexte
však odvolací súd zdôrazňuje, že hoci postupca vymáhal postúpenú pohľadávku vo svojom mene, v

zmysle ustanovenia § 530 ods. 1 OZ, ako aj dohody uzavretej medzi zmluvnými stranami, postupca
bol oprávnený vymáhať postúpený nárok na účet právnej predchodkyne žalobcu A. A. B.. Bola to teda
A. A. B., ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Poláka prijala na svoj účet platbu dňa
21.02.2011 v sume 43.293,92 Eur, ako aj platbu vo výške 49.722,86 Eur dňa 26.05.2011 ako pohľadávku
vymoženú v rámci exekúcie (čo vyplynulo z oznámenia súdneho exekútora na č. l. 148 spisu sp. zn. XXX/

XX/XXXX). Keďže v priebehu konania nebolo účinným spôsobom popreté tvrdenie, že uvedená suma
sa dostala do dispozície A. A. B., je zrejmé, že právna predchodkyňa žalobcu istinu pohľadávky obdržala
dvakrát, na základe čoho odvolací súd dospel k záveru, že práve A. A. B. z titulu prijatia duplicitnej platby
od žalovaného mala túto minimálne v sume 43.293,92 Eur vrátiť žalovanému.60. Hoci je možné prisvedčiť žalobcovi, že exekučný titul, na podklade ktorého súdny exekútor vymohol
pohľadávku vo výške 49.722,86 Eur, zrušený nebol, teda z obsahu spisu nevyplýva, že by súdny

exekútor konal v rozpore so zákonom a zároveň platí, že účastníkom predmetného exekučného konania
bola spoločnosť Y.F., spol. r.o., nie právna predchodkyňa žalobcu, z ktorého dôvodu A. A. B. návrh na
zastavenie predmetnej exekúcie podať nemohla, v prípade druhej platby, ktorá bola vymožená súdnym
exekútorom však v okamihu, keď táto suma bola pripísaná na účet A. A. B., došlo zo strany právnej
predchodkyne žalobcu k prijatiu platby, na ktorú už pre splnenie záväzku žalovaným dňa 09.02.2011

(resp. dňa 21.02.2011) nebola oprávnená, teda menovaná plnenie dňa 26.05.2011 prijala bez právneho
dôvodu.

61. K odvolacej námietke žalobcu, že žalobca ako právny nástupca A. A. B. nebol pasívne vecne
legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému, pretože žalovaný ani v jednom prípade
neplnil priamo A. B., odvolací súd uvádza, že vecná legitimácia (či už pasívna, alebo aktívna) je

stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 OZ. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého
neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k nemu v súlade s právom
malo dôjsť. Predpokladom zodpovednosti za získanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa musí vydať,
nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia

(presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne
legitimovaný subjektom na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 OZ) je ten, na
úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané. V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia
získaného plnením bez právneho dôvodu je subjektom, ktorý získal majetkovú hodnotu ten, komu sa
plnilo bez právneho dôvodu, t. j. adresát plnenia. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru,

že právna predchodkyňa žalobcu (resp. žalobca ako jej právny nástupcu), ktorá bola v konečnom
dôsledku adresátom prijatého plnenia, je pasívne vecne legitimovanou osobou na vydanie majetkového
prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu na úkor žalovaného.

62. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX XX/XXXX zo dňa

27.01.2009, podľa ktorého „ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú
zásadu, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku
takéhoto záväzku je preukázateľné získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného, na základe čoho
vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a kto je povinný obohatenie vydať, a
medzitým, na úkor koho sa niekto obohatil a kto má právo na vydanie obohatenia. Záväzok na vydanie

bezdôvodného obohatenia nevzniká v dôsledku protiprávnosti, ale vzniká splnením určitých podmienok
ustanovenýchvzákone.Nejdetutedaovznikzáväzkupriamozozákona,aleovznikzáväzkunazáklade
zákona. Bezdôvodné obohatenie vzniká bez porušenia právnej povinnosti, povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie nie je viazaná na splnenie akýchkoľvek subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa
na úkor iného obohatí, či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti.“

63. Základnú konštrukciu bezdôvodného obohatenia predstavuje neoprávnene získaný majetkový
prospech jedného subjektu na úkor iného subjektu, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena
negatívne prejavila. Ide o objektívne vzniknutý stav, keď bez právom uznaného dôvodu dôjde k presunu
majetkových hodnôt od jedného subjektu k druhému. Tento princíp je v zákone vyjadrený slovami

„kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.“ Hoci toto ustanovenie predstavuje
všeobecnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku nie je obsiahnuté
bezdôvodne. Citované ustanovenie formuluje zjednocujúci princíp, na ktorom je založený právny inštitút
bezdôvodného obohatenia. Princíp, ktorý musí byť preverovaný pri každej aplikácii § 451 a nasl. OZ na
skutkovéokolnostikonkrétnehoprípadu,akoajprincíp,ktorýpredstavujejedenzozákladovsúkromného

práva v právnom štáte. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto
sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ je, že jeden z účastníkov
dostal majetkovú hodnotu, čím došlo k zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu, a to na úkor toho, koho
majetkový stav sa tým znížil. Vznik bezdôvodného obohatenia sa spája so súčasným vznikom záväzku,

na základe ktorého je ten, kto sa obohatil, povinný vydať predmet obohatenia a zároveň ten, na úkor
koho sa tak stalo, je oprávnený požadovať vydanie všetkého, o čo sa povinný obohatil. Odvolací súd
v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že na strane právnej predchodkyne žalobcu vznikol záväzok
titulom bezdôvodného obohatenia vydať žalovanému plnenie, o ktoré sa stav aktív jej majetku zvýšil.64. Vzhľadom na to, že odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo k naplneniu znakov
skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia prijatím plnenia bez právneho dôvodu, pričom nárok na

jeho vydanie bol žalovaným uplatnený voči žalobcovi v konaní vedenom na Okresnom súdu Dolný
Kubín pod sp. zn. XXX/XX/XXXX návrhom na pristúpenie menovaného do konania ako žalovaného v 2.
rade, doručenom súdu dňa 28.01.2015 a žalobca v predmetnom konaní z pozície žalovaného subjektu
vzniesol námietku premlčania, bolo namieste, aby sa súd prvej inštancie s touto námietkou vysporiadal.
Súdprvejinštanciepriposudzovaníprípadnéhopremlčaniapredmetnéhonárokužalovanéhonavydanie

bezdôvodného obohatenia vychádzal z ustanovenia § 107 ods. 2 OZ, kde po zistení uplynutia 3-ročnej
objektívnej premlčacej lehoty následne skúmal možnosť aplikácie 10-ročnej premlčacej lehoty na daný
prípadavnadväznostinauvedenésazaoberalotázkouúmyselnéhozískaniabezdôvodnéhoobohatenia
A. A. B..

65. Vzhľadom na obchodnoprávnu povahu záväzkového vzťahu, ktorý medzi stranami sporu vznikol,

keď bezdôvodné obohatenie spočívalo v prijatí platby istiny zo zmluvy o dielo upravenej Obchodným
zákonníkom a išlo o plnenia povinnosti na základe súdneho rozhodnutia, ktoré bolo výsledkom
obchodnoprávneho sporu, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že aj
premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia súvisiaceho s obchodnoprávnym vzťahom
medzi stranami sporu sa spravuje Obchodným zákonníkom a pri posudzovaní premlčania predmetného

nároku vychádzal z ustanovenia § 387 a nasl. ObZ.

66. Odvolací súd v zmysle § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k aplikácii právnej úpravy
premlčania zakotvenej v ustanovení § 387 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 1
ods. 2 Obchodného zákonníka na prejednávaný prípad, ktorá pri doterajšom rozhodovaní veci nebola

použitá, pričom len žalobca s použitím tejto právnej úpravy nesúhlasil. Mal za to, že v danom prípade sa
premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spravuje výlučne ustanoveniami Občianskeho
zákonníka.

67. Odvolací súd v kontexte uvedeného poukazuje na viaceré rozhodnutia vyšších súdnych autorít

zaoberajúce sa otázkou posudzovania premlčania nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
v obchodnoprávnych vzťahoch, kde napríklad Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. X Q. XXX/XXXX
zo dňa 01.03.2005 (publikovanom v ZSP č. 22/2005) uviedol, nasledovné: „Skutočnosť, že Obchodný
zákonník výslovne neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby a jej dĺžku, pokiaľ ide o právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia, neznamená nutnosť aplikácie právnej úpravy Občianskeho

zákonníka, ale len to, že tieto otázky treba riešiť podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka
o premlčaní. Keďže Obchodný zákonník je vo vzťahu k občianskemu zákonníku špeciálnym predpisom,
čo sa vzťahuje aj na všeobecné ustanovenie Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie vo vzťahu
k ustanoveniu § 107 Občianskeho zákonníka, platí, že pri riešení otázky premlčania práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa v obchodných vzťahoch použije predovšetkým právna úprava obsiahnutá

v Obchodnom zákonníku. Rozhodujúcim kritériom pre riešenie otázky, ktorý právny predpis treba použiť
pri posudzovaní premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je podstata spoločenského
vzťahu, v ktorom účastník vystupoval.“ Rovnako tak z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XX/
XXXX zo dňa 06.10.2005 vyplýva, že „právna úprava premlčania pri práve na vydanie bezdôvodného
obohatenia je komplexne upravená v Obchodnom zákonníku a všetky otázky s ňou súvisiace treba

riešiť podľa týchto ustanovení, preto aplikácia ustanovení o všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa
Občianskeho zákonníka je neprípustné (§ 1 ods. 2 ObZ).“

68. Otázkou aplikácie Obchodného zákonníka v súvislosti námietkou premlčania práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa zaoberal aj Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. XX Q. XXX/XXXX

zo dňa 30.07.2003, pričom uviedol, že „právna úprava bezdôvodného obohatenia obsiahnutá v
Občianskom zákonníku predstavuje komplexnú právnu úpravu, ktorá sa aplikuje na občianskoprávne,
ako aj obchodnoprávne záväzkové vzťahy. Skutočnosť, že Obchodný zákonník nemá vlastnú úpravu
bezdôvodného obohatenia, však neznamená, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi tým, kto sa
obohatil, a tým, na koho úkor sa takto obohatil, nemôže byť svojou povahou obchodnoprávnym vzťahom.

To, či má záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia konkrétnom prípade obchodnú povahu, alebo
nie, závisí od toho, či k jeho vzniku došlo pri podnikateľskej činnosti zmluvných strán; povaha tohto
právneho vzťahu účastníkov je potom rozhodujúca aj pre riešenie zásadnej právnej otázky, či sapremlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia spravuje úpravou Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka.“

69. Zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXXXX XXX/XXXX zo dňa 21.08.2003
vyplýva, že „pokiaľ je vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol plnením bez právneho dôvodu,
obchodným záväzkovým vzťahom, začína plynúť premlčacia doba vo vzťahu k takémuto plneniu podľa
§ 391 Obchodného zákonníka a jej dĺžka je vymedzená v § 397 Obchodného zákonníka.“ Odvolací
súd konštatuje, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky síce pre rozhodovanie na území

Slovenskej republiky záväzné nie je, avšak za totožnej právnej úpravy rieši otázku posudzovania
plynutia premlčacej doby v súvislosti so vznikom bezdôvodného obohatenia, titulom skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu.

70.Odvolacísúdtiežpoukazujerozhodnutieprijatépäťčlennýmdovolacímsenátomobchodnéhokolégia
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. XXXXX M. X/XXXX (publikované v ZSP č. 61/2010), v zmysle ktorého,

„aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi Občianskym zákonníkom, právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch
rokov podľa § 397 Obchodného zákonníka. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí vychádzal z toho,
že Obchodný zákonník má vlastnú úpravu premlčania a uviedol: „Keďže Obchodný zákonník premlčanie
upravuje, nie je možné použiť, vzhľadom na § 1 ods. 2 OBZ, na premlčanie tohto práva ustanovenie

§ 107 OZ. Aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi podľa Občianskeho zákonníka, premlčanie práv z
neho v obchodných vzťahoch bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho
zákonníka. Obchodný zákonník pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nemá
žiadne osobitné ustanovenie, čo však neznamená, že Obchodný zákonník premlčaciu dobu pre tieto
práva neupravuje. Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v § 391 až

§ 408. Ak takto nie je osobitne upravená premlčacia doba pre iné práva, neznamená to, že sa
má použiť premlčacia doba upravená v Občianskom zákonníku. Obchodné záväzkové vzťahy sa
riadia predovšetkým podľa Obchodného zákonníka (§ 1 ods. 2). V spojení s § 397 OBZ to potom
znamená, že ak Obchodný zákonník pre premlčanie niektorého práva neustanovuje osobitnú premlčaciu
dobu, právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov. Ustanovenia § 391 až 397

OBZ majú vo vzťahu k § 107 OZ povahu lex specialis, a nie naopak. Napokon skutočnosť, že
Obchodný zákonník nemá samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia, neznamená, že tým mienil
záväzkové vzťahy súvisiace s bezdôvodným obohatením, ktoré vzniklo v obchodných vzťahoch, vylúčiť
z okruhu obchodných záväzkových vzťahov. Ide len o legislatívne technický spôsob úpravy týchto
vzťahov odkazom na úpravu iného zákona (§ 1 ods. 2 OZ), ktorá vyhovuje aj potrebám úpravy

obchodných záväzkových vzťahov bez toho, aby sa úprava opakovala v Obchodnom zákonníku. Nič
to však nemení na tom, že tieto vzťahy, pokiaľ zodpovedajú definícii v § 261 OBZ, majú charakter
obchodných záväzkových vzťahov. Otázka premlčania práva na jeho vydanie je riešiteľná podľa
úpravy Obchodného zákonníka, preto na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka nie je dôvod.“
V citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je vyslovený jednoznačný právny názor, že premlčanie

práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch sa posudzuje podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, takže v spojení s jeho § 397 to znamená, že toto právo sa premlčuje
vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov. K tejto otázke už síce bol prijatý judikát uverejnený v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 34/2002, ale
ten výslovne riešil iba premlčanie práva na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej obchodnej

zmluvy a ostatných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ (t. j. plnenie
bez právneho dôvodu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov) sa nedotýkal. Súviselo to aj so skutočnosťou, že ustanovenie § 394 ods. 2 OBZ
upravuje začiatok plynutia premlčacej doby výslovne iba pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného
podľa neplatnej zmluvy. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXXX M. X/XXXX však rozširuje

právny názor vyslovený v tomto judikáte aj na ostatné skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia, o
ktorých sa Obchodný zákonník výslovne nezmieňuje.

71. Keďže nárok žalovaného bol nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol z dôvodu
prijatia duplicitnej platby A. A. B. pri plnení záväzku žalovaného vyplývajúceho z obchodno-záväzkového

vzťahu uzavretého s právnym predchodcom A. A. B., ktorým pôvodne bola obchodná spoločnosť, teda
záväzok sa týkal zmluvy o dielo uzavretej podľa Obchodného zákonníka v súvislosti s podnikaním
právneho predchodcu A. A. B., postúpením pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy na fyzickú osobu sa
charakter tohto vzťahu nezmenil. Išlo o platbu na základe súdneho rozhodnutia, ktoré bolo výsledkomobchodnoprávneho sporu, preto odvolací súd dospel k záveru, že v prípade vznesenej námietky
premlčania zo strany právneho nástupcu A. A. B. (žalobcu tohto konania) bolo potrebné s poukazom na
§ 1 ods. 2 ObZ na plynutie premlčacej doby aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce

začiatok premlčacej doby podľa § 391 ObZ a všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu podľa ustanovenia
§ 397 ObZ.

72. Vzhľadom na uvedené potom všeobecná štvorročná premlčacia doba začala plynúť dňom
27.05.2011, t. j. deň nasledujúci po dni, kedy bezdôvodné obohatenie neoprávnene získanou sumou

pripísaním na účet A. A. B. vzniklo a uplynula dňom 27.05.2015. Žalovaný si nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi A. B., právnemu nástupcovi po A. A. B. uplatnil na súde dňa
28.01.2015, teda ešte pred uplynutím premlčacej doby, preto tento nárok žalovaného premlčaný nebol.
Odvolací súd pre úplnosť podotýka, že aj v prípade, ak by bola premlčacia doba počítaná od prijatia prvej
platbyA.B.dňa21.02.2011,premlčaciadobabyzačalaplynúť22.02.2011ajejkoniecbypripadolnadeň
22.02.2015. Aj v takom prípade by nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený žalovaným

premlčaný nebol.

73. Súd prvej inštancie potom správne konštatoval, že bez ohľadu na to, či právoplatné rozhodnutie
bolo zrušené, právny dôvod plnenia zo strany žalobcu v prospech žalovaného podľa hmotného práva
trval. I napriek tomu, že odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, na prejednávanú vec

aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka vzťahujúce sa k úprave premlčacej doby v obchodných
záväzkových vzťahoch, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne
správne, keď súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietol (I. výrok).

74. Keďže pri použití všeobecnej štvorročnej premlčacej doby odvolací súd vyhodnotil nárok žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod
sp. zn. XXX/XX/XXXX ako nepremlčaný, ďalšie odvolacie argumenty žalobcu súvisiace s posudzovaním
úmyslu A. A. B. pri získaní majetkového prospechu na úkor žalovaného už nevyhodnocoval, keď aj z
ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že súd nemusí odpovedať na každú námietku alebo

argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. J. XX/XX zo dňa 16.03.2005).

75. Žalobca podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, voči všetkým jeho
výrokom vrátane druhej výrokovej vete, v ktorej súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie

konania.

76. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.

77. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

78. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

79. Podľa § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.

80. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

81. Odvolací súd pri posudzovaní každého odvolania skúma prioritne otázku, či sú splnené podmienky
na jeho vecný prieskum, t. j. či tu nie sú také procesné prekážky, ktoré bránia vecnému preskúmavaniu

napadnutého rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade tomu tak je, keďže žalobca podal
odvolanie voči druhému výroku napadnutého rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania,
proti ktorému nie je prípustné odvolanie podľa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. n) CSP.82. Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie v civilnom sporovom konaní len proti
uzneseniu, proti ktorému podanie odvolania pripúšťa samotný zákon (§ 355 ods. 2 CSP), pričom
následne v ustanovení § 357 CSP sú taxatívne vymenované uznesenia, voči ktorým je odvolanie

prípustné. Medzi takéto uznesenia Civilný sporový poriadok síce v § 357 písm. n) zaraďuje uznesenie o
prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP, t. j. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorými
rozhodol o prerušení konania z dôvodov uvedených v podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP, avšak
uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, resp. uznesenie o neprerušení konania vydané
na základe návrhu na prerušenie konania, medzi uznesenia, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa,

nezaraďuje. Z ustanovení § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP tak a contrario vyplýva neprípustnosť
podania odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania,
resp. uzneseniu súdu prvej inštancie o neprerušení konania. Uvedený výklad vyplýva aj z diela Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.: Civilný sporový
poriadok, Komentár, Praha, C. H. Beck, 2016, str. 1204., podľa ktorého: „Ak bol však podaný návrh na
prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa

§ 357 písm. n)“, ako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/XX/XXXX
zo dňa 29.09.2023, podľa ktorého: „Vo vzťahu k časti prvého výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
odvolací súd potvrdil výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, teda výrok, ktorým bol zamietnutý návrh
žalovaného na prerušenie konania, najvyšší súd uvádza, že v tejto časti odvolací súd nepostupoval
procesne správne, keď výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania má povahu uznesenia (i napriek tomu, že formálne je súčasťou rozsudku) a nie je proti nemu
v zmysle § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. n) CSP prípustné odvolanie. Podľa § 357 písm. n)
CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konanie podľa § 162 ods. 1
písm. a) CSP a § 164 CSP. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie je prípustné len proti uzneseniu, ktorým
súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie prerušil. V súlade s § 355 ods. 2 CSP potom odvolanie nie

je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie návrh sporovej strany na
prerušenie konania zamietol.“

83. Hoci súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poučil strany sporu o možnosti podať proti
nemu odvolanie, t. j. aj voči výroku o zamietnutí návrhu na prerušenia konania, jedná sa o nesprávne

poučenie o opravnom prostriedku. Ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti odvolania
proti napadnutému rozhodnutiu, zahrňujúc tým aj výrok o zamietnutí návrhu na prerušenia konania,
však nemôže mať za následok pripustenie odvolania proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa. Súd totiž nie je oprávnený priznať stranám sporu viac procesných práv, ako im priznáva
samotný zákon.

84.Keďžežalobcapodalodvolanieprotiuzneseniuozamietnutínávrhunaprerušeniekonania(II.výrok),
proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd jeho odvolanie proti druhému výroku napadnutého
rozhodnutia podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

85. V prvom výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, odvolací súd považoval napadnuté
rozhodnutie za vecne správne. Žalobca podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v celom
rozsahu, vrátane tretieho výroku o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobu v celom
rozsahu zamietol, v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP správne priznal žalovanému
voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

86. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výroku o veci samej (prvý výrok), ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania (tretí výrok) ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

87. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd postupoval podľa §
396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako strane úspešnej v odvolacom konaní
priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Odvolací súd konštatuje, že žalobca
podal odvolanie voči všetkým trom výrokom napadnutého rozhodnutia s tým, že odvolanie voči druhému
výroku odvolací súd odmietol ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie prípustné

nie je a v prvom a treťom výroku bol napadnutý rozsudok potvrdený ako vecne správny. Z procesného
hľadiska mal preto žalovaný v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, a preto mu odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške náhradytrov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí podľa § 262 ods. 2 CSP.

88. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 4. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie , Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025