Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722203476
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8722203476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpeného: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému:
1/ E. A., F., D. D. XXX, XXX XX A., G.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Miloš
Čičmanec, s.r.o., so sídlom Štefanská 22, 058 01 Poprad, IČO: 53 530 926, 2/ H. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XXXX/X, XXX XX J., v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného
v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/84/2022-171 zo dňa 09.11.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. U r č u j e, že Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa
03.12.2021, ktorej vklad bol povolený pod K./XXXX dňa 23.08.2022, vo vzťahu k prevodu nehnuteľností

evidovanýchnaLVč.XXX,vedenomB.L.J.,katastrálnyodbor,okresJ.,obecM.,k.ú.M.,ato:pozemok,
N. XXX/X o výmere 50 m2, pozemok N. XXX/X o výmere 67 m2, pozemok N. XXXX/X o výmere 168
m2, pozemok O. XXX o výmere 9 095 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 6 292 m2, pozemok O. XXX/
X o výmere 809 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 44 588 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 15 224
m2, pozemok O. XXX o výmere 13 407 m2, pozemok O. XXX o výmere 1 319 m2, pozemok O. XXX o
výmere 2 553 m2, pozemok O. XXX o výmere 2 823 m2, pozemok O. XXX o výmere 1 532 m2, pozemok
O. XXX o výmere 4 517 m2, pozemok O. XXX o výmere 14 721 m2, pozemok O. XXX o výmere 1 201

m2, pozemok O. XXX o výmere 12 135 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 8 191 m2, pozemok O. XXX/X
o výmere 20 m2, pozemok O. XXX o výmere 10 779 m2, pozemok O. XXX o výmere 5 761 m2, pozemok
O. XXX o výmere 12 066 m2, pozemok O. XXX o výmere 14 261 m2, pozemok O. XXX/X o výmere
3 240 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 411 m2, pozemok O. XXX o výmere 4 077 m2, pozemok O.
XXX o výmere 11 890 m2, pozemok O. XXX o výmere 5 259 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 11 856
m2, pozemok O. XXX/X o výmere 226 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 255 m2, pozemok O. XXX/X
o výmere 192 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 73 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 72 m2, pozemok

O. XXX/X o výmere 7 005 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 569 m2, pozemok O. XXX/X o výmere
24 828 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 260 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 1 071 m2, pozemok
O. XXX/X o výmere 978 m2, pozemok O. XXX o výmere 8 423 m2, pozemok O. XXX B. výmere 211
9197 m2, pozemok O. XXX o výmere 7 183 m2, pozemok O. XXX o výmere 15 732 m2, pozemok O.XXX o výmere 4 313 m2, pozemok O. XXX o výmere 25 427 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 6 388
m2, pozemok O. XXX/X o výmere 1 518 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 295 m2, pozemok O. XXX/
X o výmere 127 m2, pozemok O. XXX o výmere 4 614 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 1 889 653

m2, pozemok O. XXX o výmere 1 242 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 531 m2, pozemok O. XXX/X o
výmere 418 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 655 m2, pozemok O. XXX/X o výmere 438 m2, pozemok
O. XXX/X o výmere 323 m2, pozemok O. XXXX o výmere 894 m2, pozemok O. XXXX o výmere 518
m2, j e n e p l a t n á .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým,
že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 34, § 39 a § 41 Občianskeho
zákonníka, podľa § 9 ods. 8 Zákona č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách, podľa § 36a ods. 2
písm. b/ Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), podľa § 76, § 137, § 151 ods. 1, 2, § 215 ods. 1 a výrok o trovách
konania podľa § 251 a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že ex offo skúmal existenciu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy
a právnou kvalifikáciou nebol viazaný. Vyslovil názor, že nemožno paušálne vo vzťahu ku všetkým

žalobám o neplatnosť právnych úkonov uzavrieť, že sú nepotrebné. Môžu, ale nemusia byť. To však
závisí od posúdenia naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení. Súd nevidel dôvod pre
takýto postup zamietnutia práve tejto žaloby pri porušení predkupného práva, aby strany spornú
otázku, ktorou je práve platnosť určitého právneho úkonu, museli preformulovať tak, aby sa „zmestili“
do pojmu „právo“, alebo „právny vzťah“. Zmysel novej právnej úpravy sa demonštruje na jedinom

príklade, a to na príklade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy s odôvodnením, že pri jej určení ide o
minulú udalosť a výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v
čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Treba však dodať, že to, či takýto
výrok má alebo nemá výpovednú hodnotu pre súčasnosť, totiž nemusí platiť paušálne na všetky
takéto žaloby. Súd prvej inštancie mal za to, že nie je daný naliehavý právny záujem vtedy, ak na

určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností by sa práva k nehnuteľnosti dotýkala ďalšia právna
zmena, ktorá v danom prípade nie je potrebná, pretože daným výrokom sa zmení zápis v katastri
nehnuteľnostívlastníckehoprávanažalovanúv2.radeadôjdetakkprinavráteniu,,náprave,,zákonného
predkupného práva tak žalobcovi ako aj ostatným podielovým spoluvlastníkom. Účelom predmetnej
žaloby je odstrániť právnu neistotu medzi stranami sporu a ak túto neistotu môže odstrániť určenie

niečoho minulého, nemožno hovoriť o neprípustnom určení právnej skutočnosti ,,neplatnosti právneho
úkonu,,. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie
právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť danej predmetnej kúpnej zmluvy, iba za predpokladu, že
tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Ďalej súd prvej inštancie poukázal na
to, že u podielového spoluvlastníka, žalobcu, ktorý sa domáha ochrany svojho práva na súde došlo

k porušeniu predkupného práva. Ako súd prvej inštancie zistil z výpisu z listu vlastníctva, ide o
spoločnú nehnuteľnosť podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách ide
o nehnuteľnosť, ktorá je obhospodarovaná týmto pozemkovým spoločenstvom. Teda toto pozemkové
spoločenstvo obhospodaruje spoločnú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX. Z tohto zistenia potom
vyplýva,žeotázkuplatnostiprevodupodielunaspoločnejnehnuteľnostinažalovanéhov1.radejenutné

posudzovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. V
konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by si žalovaná v 2.rade ako vlastník podielu spoločnej
nehnuteľnosti počínala v súlade s ust. § 9 ods. 8 predtým, ako odpredala svoj spoluvlastnícky podiel
na spoločnej nehnuteľnosti a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. M. v súlade s ust. §
9 ods. 8 Zákona č. 97/2013 Z.z. a teda ponúkla podiel na odpredaj ostatným spoluvlastníkom, teda

členom pozemkového spoločenstva. Ustanovenie § 9 ods. 8 citovaného zákona poskytuje odlišnú
právnu úpravu od ustanovenia § 140 Obč. zákonníka. Ustanovenie § 140 Obč. zákonníka všeobecne
upravuje predkupné právo spoluvlastníkov inej veci, než je spoločná nehnuteľnosť v zmysle zákona
č. 97/2013 Z.z., ktorý zákon pre prevod spoluvlastníckeho podielu odlišne od Obč. zákonníka (ďalej
OZ) stanovuje iné podmienky, teda vo vzťahu k OZ je Zákon č. 97/2013 Z.z., pokiaľ ide o výkon

predkupného práva spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, zákonom „lex specialis“. Kým porušenie
predkupného práva v zmysle OZ je možné riešiť dovolaním sa relatívnej neplatnosti takéhoto právneho
úkonu podľa § 40a OZ, prípadne domáhania sa, aby nadobúdateľ opomenutému spoluvlastníkovi
ponúkol vec na predaj podľa § 603 ods. 3 OZ s použitím ust. § 853 ods. 1 OZ, tak v prípade opomenutiapovinnosti podielového spoluvlastníka pri prevode spoluvlastníckeho podielu na inú osobu, než je člen
pozemkového spoločenstva podľa § 9 ods. 8 Zákona č. 97/2013 Z.z., znamená vzhľadom na dikciu
tohto ustanovenia konanie v rozpore so zákonom. Z ustanovenia § 9 ods. 8 vyplýva, že podiel na

spoločnej nehnuteľnosti možno previesť tretej osobe až potom, čo o podiel neprejavia záujem ostatní
spoluvlastníci, ako členovia pozemkového spoločenstva. Z vyjadrenia žalovanej v 2.rade súd zistil, že
tento nebol ponúknutý členom pozemkového spoločenstva a tejto skutočnosti zodpovedá aj zápis na
LV č. XXX, keď žalovaný v 1.rade je zapísaný ako vlastník len toho spoluvlastníckeho podielu, ktorý
nadobudol od žalovanej v 2.rade. Skutočnosť, že žalovaná v 2.rade porušila ustanovenie § 9 ods. 8

Zákona č. 97/2013 Z.z. pri prevode spoluvlastníckeho podielu k spoločnej nehnuteľnosti, spôsobuje
podľa presvedčenia súdu prvej inštancie absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu podľa § 39
OZ. Tvrdená nevedomosť žalovanej o povinnosti zákonného predkupného práva, ju neospravedlňuje.
Súd prvej inštancie preto dospel k presvedčeniu, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými je
v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2.rade k spoločnej nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXX v parcelách vyššie špecifikovaných pre k. ú. M. neplatná. Napriek povoleniu vkladu

vlastníckeho práva aj v tejto časti sa žalovaný v 1.rade nemohol stať na základe - v tejto časti absolútne
neplatnej zmluvy - spoluvlastníkom tejto spoločnej nehnuteľnosti a ako nevlastník by nemohol previesť
na žalobcu vlastnícke právo v prípade iného spôsobu uplatnenia práva, napr. nahradením prejavu
vôle. Súd prvej inštancie mal za to, že je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva
(správne zrejme neplatnosti zmluvy-poznámka odvolacieho súdu). Len v takomto prípade sa žalobca

môže domôcť spätného prevodu vlastníckeho práva na žalovanú v 2. rade, ktorá pri ďalšom prevode je
povinná ponúknuť predaj žalobcovi, resp. inému podielovému spoluvlastníkovi a tým zostane zachované
predkupné právo v zmysle tak, ako to upravuje zákon. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie
žalobe vyhovel v celom rozsahu.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania v celom rozsahu voči neúspešným žalovaným. Zároveň konštatoval, že o výške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 1/ v celom rozsahu. Právne odôvodnil svoje

odvolanie podľa:
a) § 365 ods. 1 písm. b) CSP – súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) § 365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Citoval z rozsudku súdu prvej inštancie a k prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. d/ CSP uviedol, že súd
možnosť podať v tomto prípade žalobu o určenie právnej skutočnosti odôvodnil existenciou osobitného
predpisu upravujúceho inštitút predkupného práva pri pozemkových spoločenstvách, ktorým je podľa
súdu prvej inštancie § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách. Súd prvej inštancie zároveň

konštatoval nemožnosť aplikácie predkupného práva podľa § 140 OZ z toho dôvodu, že jeho aplikácia
je vylúčená ustanovením § 9 ods. 7 zákona o pozemkových spoločenstvách.
Ako sa však v predmetnom ustanovení uvádza, „Na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi
spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve,
ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2.“ Z toho vyplýva, že aplikácia § 140 OZ je vylúčená len v

takom prípade, pokiaľ dochádza k prevodu spoluvlastníckeho podielu interne v rámci pozemkového
spoločenstva, t. j. medzi jeho členmi. V tomto prípade však žalovaná 2/ prevádzala svoj spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnostiam spadajúcim pod pozemkové spoločenstvo osobe stojacej mimo pozemkové
spoločenstvo, žalovanému 1/, teda aplikácia § 140 OZ v tomto prípade nie je vylúčená. Ustanovenie §
9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách teda v tomto prípade nenahrádza ustanovenie § 140

OZ, ale ho len modifikuje. Pri jeho aplikácii však stále treba vychádzať aj z ustanovenia § 140 OZ, ako
aj zohľadniť skutočnosť, že § 140 OZ podlieha relatívnej neplatnosti v zmysle § 40a OZ.
Poukazujúc na vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 20.02.2023, všetky demonštratívne uvedené
ustanovenia „osobitných predpisov“ na účely § 137 písm. d) CSP (napr. žaloba o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce či žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa §

711 ods. 6 OZ) explicitne v svojom znení priznávajú oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto
právnej skutočnosti. Ani v § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách, ani v § 140 OZ však takáto
formulácia, z ktorej by obsahovo, hoc aj nepriamo, vyplývala možnosť domáhať sa na súde určenia tejto
právnej skutočnosti, t. j. neplatnosti kúpnej zmluvy, nie je uvedená. Žalovaný 1/ tak naďalej zotrval navšetkej svojej doterajšej argumentácii spočívajúcej v tom, že žaloba podľa § 137 písm. d/ CSP je v tomto
prípade neprípustná.
K otázke existencie naliehavého právneho záujmu v spore žalovaný 1/ uviedol, že súd prvej inštancie

podľa jeho názoru nedostatočne odôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu v tejto veci, keď
v podstate len všeobecne konštatoval potrebu domôcť sa spätného prevodu vlastníckeho práva na
žalovanú v 2/ rade a zachovaniu možnosti využitia inštitútu predkupného práva v tejto veci pro futuro.
Súd prvej inštancie sa vôbec právne nevysporiadal so všetkými podstatnými aspektmi pojmu „naliehavý
právny záujem“, keď opomenul zaujať stanovisko predovšetkým k prvku „užitočnosti“, ktorý je v zmysle

právnej doktríny1, ako aj rozhodovacej praxe súdov2 imanentnou súčasťou tohto pojmu. Inými slovami,
pokiaľ by rozsudok pre žalobcu nebol „podstatne užitočný“, žalobca nemá naliehavý právny záujem na
určení, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c) CSP. Z rozsudku tak nie je zrejmé, v čom
spočíva priamo v tejto konkrétnej veci naliehavý právny záujem žalobcu na určení, či je vlastníkom
spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/, keďže bez ohľadu na to,
či bude vlastníkom sporných spoluvlastníckych podielov žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/:

a) Žalobcovi, ako aj ostatným podielovým spoluvlastníkom v rámci pozemkového spoločenstva, naďalej
bude prináležať predkupné právo v rovnakom rozsahu aj voči novému vlastníkovi, t. j. žalovanému 1/
b) Žalobcovi sa nijakým spôsobom nezmení veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu, teda rozsah jeho
práv a povinností v rámci pozemkového spoločenstva zostane nezmenený
c) Žalobca sám o sebe, rovnako ako ani žalovaný 1/, resp. žalovaný 2/, s pozemkami, voči ktorým

sú podieloví spoluvlastníci, fakticky nakladať (t. j. obrábať pôdu, prenajať svoj spoluvlastnícky podiel
samostatne) nemôžu, keďže správu týchto pozemkov vykonáva ako k celku pozemkové spoločenstvo;
pričom pomer spoluvlastníckych podielov žalobcu aj žalovaného 1/, resp. žalovaného 2/ je v pomere
k celku v správe pozemkového spoločenstva zanedbateľný, čím nemôžu samostatne kontrolovať
nakladanie s pozemkami ani nepriamo skrz hlasovacie práva v rámci pozemkového spoločenstva ako

takého
Naliehavý právny záujem tak súdom v rozsudku náležite odôvodnený nebol, preto naň treba nahliadať
tak, ako keby daný vôbec nebol. Tým pádom žaloba procesne neobstojí ani v prípade, pokiaľ by bola
súdom vyhodnocovaná v zmysle § 137 písm. c/ CSP.
K otázke absolútnej neplatnosti právneho úkonu žalovaný 1/ uviedol, že súd prvej inštancie napriek

jeho úvahám o (ne)prípustnosti žaloby na základe § 137 písm. c/, resp. písm. d) CSP, skonštatoval,
že neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy posúdil nie ako neplatnosť relatívnu s účinkami absolútnej
neplatnosti v zmysle § 40a OZ v spojení s § 140 OZ, ale ex offo priamo ako neplatnosť absolútnu
na základe toho, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uzatvorením kúpnej zmluvy bez predošlého ponúknutia
prevádzaných spoluvlastníckych podielov ostatným členom pozemkového spoločenstva porušili zákon

(§ 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách), čím dochádza k absolútnej neplatnosti právneho
úkonu titulom jeho rozporu so zákonom v zmysle § 39 OZ.
Z ustanovenia § 9 ods. 7 zákona o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že „Na prevod podielu
na spoločnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sa nevzťahuje všeobecné
ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2.“ Z toho vyplýva, že aplikácia §

140 OZ je vylúčená len v takom prípade, pokiaľ dochádza k prevodu spoluvlastníckeho podielu interne
v rámci pozemkového spoločenstva, t. j. medzi jeho členmi, a aj to len za predpokladu, že nejde o
prevod podľa § 11 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách. V tomto prípade však žalovaná 2/
prevádzala svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam spadajúcim pod pozemkové spoločenstvo
osobe stojacej mimo pozemkové spoločenstvo, žalovanému 1/, teda aplikácia § 140 OZ v tomto prípade

nie je vylúčená. Ustanovenie § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách teda v tomto prípade
nenahrádza ustanovenie § 140 OZ, ale ho len modifikuje. Pri jeho aplikácii však stále treba vychádzať
aj z ustanovenia § 140 OZ, ako aj zohľadniť skutočnosť, že § 140 OZ podlieha relatívnej neplatnosti v
zmysle § 40a OZ.
Sankcionovať predmetný právny úkon absolútnou neplatnosťou tak, ako to v tomto prípade urobil súd,

považoval za nedôvodné, keďže:
a/ Na predmetný právny úkon sa vzťahuje aj ustanovenie § 140 OZ, ktoré je len modifikované
osobitosťami predkupného práva v zmysle § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách.
b/ Posúdenie predmetného právneho úkonu ako absolútne neplatného v zmysle ustanovenia § 39 OZ je
v rozpore s doktrinálnou teóriou kvalifikovaného rozporu, v zmysle ktorej „nie každý rozpor so zákonom

bezďalšiehospôsobujeneplatnosť.Nakonštatovanieneplatnostijepotrebné,abysarozporsozákonom
týkal obsahu alebo účelu daného právneho úkonu, nie napríklad spôsobu alebo okolností, za ktorých
bol úkon urobený. Absolútna neplatnosť musí byť odôvodnená účelom, ktorý toto zákonné obmedzenie
sleduje a na koho ochranu je sankcia absolútnej neplatnosti zakotvená. V prípade rozporu so zákonom jepotrebnéskúmať,čirozpordosahujeintenzitunarušeniaverejnéhoporiadkuačiúčelnormyniejemožné
dosiahnuť inak ako neplatnosťou právneho úkonu.“ V kontexte vyššie citovaného a vzhľadom na to, že
na sporný právny úkon sa vzťahuje aj ustanovenie § 140 OZ, považoval žalovaný 1/ za neprimerané, aby

pri „štandardnom“ predkupnom práve dané bolo sankcionované „len“ relatívnou neplatnosťou a v tomto
prípade automaticky absolútnou neplatnosťou a to napriek tomu, že ide o v zásade identický inštitút
predkupného práva.
Súd prvej inštancie preto nesprávne posúdil sporný právny úkon (kúpnu zmluvu) ako absolútne neplatnú
v zmysle § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách v spojení s § 39 OZ, nakoľko v tomto prípade

zo zákona vyplýva, že daný právny úkon možno sankcionovať len prostredníctvom inštitútu relatívnej
neplatnosti právneho úkonu (a aj to len za predpokladu, že to procesné právo, v tomto prípade CSP,
umožňuje).
Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval normy tak hmotného, ako aj procesného práva, čím je založený
dovolací (zrejme odvolací-poznámka odvolacieho súdu) dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
K porušeniu práva na spravodlivý proces súdom prvej inštancie žalovaný 1/ najprv uviedol, že súd prvej

inštancie procesnú prípustnosť žaloby založil na existencii osobitného predpisu, ktorý pripúšťa (podľa
názoru súdu) podanie žaloby na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Vzápätí súd
prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia posudzuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle §
39 OZ. V závere odôvodnenia, napriek tomu, že procesnú prípustnosť žaloby už súd prvej inštancie
posúdil a pripustil v zmysle § 137 písm. d), súd rieši otázku existencie naliehavého právneho záujmu,

čím navodzuje dojem, že žalobu zároveň posudzuje aj podľa § 137 písm. c) CSP ako žalobu o určení,
či tu právo je alebo nie je, pri ktorej je potrebné naliehavý právny záujem preukázať. Z odôvodnenia
rozsudku tak nie je jednoznačne zrejmé, čo bolo pre súd prvej inštancie pri jeho rozhodovaní smerodajné
z procesnoprávneho aj hmotnoprávneho hľadiska. Rozsudok považoval žalovaný 1/ za nedostatočne,
resp. neprehľadne odôvodnený a teda zmätočný.

„Obsah práva na spravodlivý proces (right to a fair trial) je, „rozmeniac ho na drobné“, pomerne široký
(medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený
zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie
sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo
byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť

zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo
na preskúmanie rozhodnutia).“
Žalovaný 1/ mal za to, že zmätočnosť odôvodnenia rozsudku dosahuje takú intenzitu, že to zakladá
porušenie práva na spravodlivý proces, čím je dôvodnosť tohto odvolania založená aj v zmysle § 365

ods. 1 písm. b/ CSP.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný 1/ navrhol, aby súd druhej inštancie zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu a priznal náhradu trov konania žalovaným v 1/
a 2/ rade, alebo aby súd druhej inštancie zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec
vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie a žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov odvolacieho

konania.

6. K odvolaniu žalovaného 1/ zaslal vyjadrenie žalobca. Uviedol, že procesné právo pred rokom 2016
nerozlišovalo medzi určovacou žalobou o určenie práva a žalobou o určenie právnej skutočnosti. Tento
rozdiel sa zaviedol až prijatím nového procesného poriadku v roku 2016, pričom dodnes si odborná

verejnosť nie je istá, čo mal týmto delením vlastne zákonodarca na mysli. Do súdnej praxe to vnieslo
skôr zmätok ako právnu istotu, čo vyvrcholilo rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/268/2019,
kedy dovolací súd dospel k názoru, že nejednoznačnosť žaloby s ohľadom na to, či je podaná podľa
písmena c) alebo podľa písmena d) je potrebné považovať za vadu podania, zakladajúcu povinnosť
súdu vyzvať žalobcu na jej odstránenie.

„Podľa názoru dovolacieho súdu predmet sporu v danej veci nie je možné jednoznačne ustáliť. Zo
samotného petitu žaloby síce vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti spornej zmluvy
a prísne formalisticky (iba z obsahu petitu) bolo potom možné podriadiť danú vec pod procesný režim
ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, ale z obsahu samotnej žaloby tiež vyplýva, že mohlo ísť aj o žalobu
v procesnom režime ustanovenia § 137 písm. c/ CSP.

Aj podľa názoru relevantnej právnej teórie žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z
osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené,
súd žalobu odmietne (§ 129), ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd naprieknesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a
čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou.
Súd prvej inštancie mal za účelom ustálenia predmetu konania v zmysle § 129 CSP žalobkyňu poučiť o

vadách ňou podanej žaloby a vyzvať ju, aby ich v ním určenej lehote odstránila. "
Je pravdou, že petitom tejto žaloby je určenie právnej skutočnosti (neplatnosť kúpnej zmluvy), pričom
v jej odôvodnení je odkaz na ustanovenie § 137 písm. c) CSP - teda na konanie o určení, či tu právo
je, alebo nie je. Vo svetle prevládajúcej judikatúry sa môže javiť, že správne mal byť tento žalobný petit
procesne kvalifikovaný podľa § 137 písm. d) CSP, nakoľko neplatnosť zmluvy je právna skutočnosť. V

zmysle vyššie citovaného rozhodnutia 7Cdo/268/2019 však malo byť toto vyriešené po podaní žaloby v
rámci jej prvotného posúdenia z hľadiska obligatórnych náležitostí podania.
V každom prípade to, či sa žaloba procesnoprávne kvalifikuje podľa písm. c), alebo podľa písmena d)
§ 137 CSP je vecou súdu a súd nie je viazaný tým, ako žalobu kvalifikuje žalobca. Súd je viazaný iba
znením žalobného petitu, na prípustnosti ktorého žalobca trvá.
Danýžalobnýpetittotižspĺňapožiadavkyust.§137písm.d)nakoľkotentodruhžalobyvýslovnepripúšťa

osobitný predpis hmotného práva (ktorý sa od roku 2016 nejako nezmenil, presnejšie nezmenil sa celých
60 rokov).
Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide
o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 40a prvá veta, OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, §
145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Osobitným právnym predpisom, ktorý ex lege umožňuje dotknutému spoluvlastníkovi podať žalobu o
neplatnosť prevodu podielu z dôvodu porušenia predkupného práva, je ustanovenie § 140 v spojení s

ust. § 40a OZ.
Občiansky zákonník obsahuje viacero ustanovení, ktoré žalobcovi priamo ex lege garantujú určitý druh
žaloby o určenie právnej skutočnosti, pri ktorom netreba dokazovať naliehavý právny záujem. Je tomu
tak preto, lebo pri určitých druhoch žalôb sa uplatňuje navrátiteľná právna domnienka, že žalobca právny
záujem na takejto žalobe má.

Príkladom môže byť žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu. Je to žaloba o určenie právnej
skutočnosti, pričom sa predpokladá, že nájomca má právny záujem na tom, aby mal kde bývať.
Naliehavý právny záujem preto dokazovať nemusí.
V ustanoveniach o spotrebiteľských zmluvách Občiansky zákonník umožňuje spotrebiteľovi žalovať
o neplatnosť neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 5 OZ. Naliehavý právny záujem

tu rovnako netreba preukazovať, nakoľko sa ex lege predpokladá, že pre spotrebiteľa má právny a
ekonomický význam to, aby sa voči nemu takého zmluvné podmienky neuplatňovali.
Zákonník práce ako ďalší osobitný hmotnoprávny predpis upravuje právo domáhať sa vyslovenia
neplatnosti výpovede, pričom ani v tomto prípade zamestnanec nemusí preukazovať právny záujem na
tomtokonaní.Predpokladása,žejeprenehoprávneaekonomickyvýznamnéudržaťsipracovnýpomer.

Takýchto príkladov je v hmotnoprávnych predpisoch dostatok a presne tieto prípady má na mysli
ustanovenie § 137 písm. d) CSP. A jedným z nich je aj ustanovenie § 140 v spojení s ust. § 40a OZ.
Pri porušení predkupného práva má dotknutý spoluvlastník zákonné právo domáhať sa súdneho
vyslovenie neplatnosti takého prevodu - t. j. určenia právnej skutočnosti, že scudzovacia zmluva,
uzavretím ktorej k porušeniu došlo, je neplatná. Naliehavý právny záujem dokazovať netreba, nakoľko

ho zákonodarca (rovnako ako pri neplatnosti výpovede z nájmu bytu, alebo neplatnosti skončenia
pracovného pomeru) predpokladá.
Pre pochopenie dôvodov, pre ktoré zákonodarca predpokladá naliehavý právny záujem pri tomto druhu
žaloby, je potrebné nahliadnuť do samotnej právnej podstaty pozemkového spoluvlastníctva.
Zákazom voľného scudzenia spoluvlastníckeho podielu zákonodarca sleduje dva legitímne ciele. Po

prvé - pri každom spoluvlastníctve je žiadúce, aby sa počet spoluvlastníkov pokiaľ možno nezväčšoval,
ale naopak zmenšoval. Ideálne vlastníctvo je výlučné vlastníctvo, alebo aspoň vlastníctvo s čo najnižším
počtom účastníkov. Preto hmotné právo ustanovuje viaceré inštitúty zabraňujúce zvyšovaniu počtu
spoluvlastníkov. Okrem predkupného práva je to napríklad aj zákaz drobenia podielov pri dedení a
prevodu lesných s pôdnych pozemkov.

Predajom podielu existujúcemu spoluvlastníkovi sa teda počet spoluvlastníkov zmenší. To je prvotný
význam predkupného práva.
Druhým cieľom je ochrana spoluvlastníkov pred vstupom "osoby zvonku". Hmotné právo veľmi dobre
chápe, že pre nikoho "nie je jedno" s kým spoluvlastníctvo vytvára. Zmena osoby spoluvlastníkasa ostatných spoluvlastníkov vždy nejakým spôsobom dotýka. Osobitný význam to má práve pri
pozemkových spoločenstvách a priamo to súvisí s ich podstatou, teda dôvodom pre ktorý v minulých
storočiach vznikli. Pozemkové spoločenstvá tvorili lesy a pasienky nachádzajúce sa v bezprostrednom

okolí obcí a miest. Ich členmi boli obyvatelia susedských komunít, ktorí sa navzájom osobne poznali a
to aj napriek tomu, že išlo o stovky ľudí. Nebolo výnimkou, že členmi urbáru boli všetky rodiny v obci.
To všetko malo svoj praktický význam, lebo individuálne hospodárenie v lese, prípadne individuálne
pasenie dobytka na malom kúsku pôdy je hospodársky nezmysel. Preto vlastníci spájali svoje pozemky
do veľkých územných celkov, na ktorých sa dalo zmysluplne hospodáriť a to solidárne a v prospech

všetkých. V žiadnom prípade im teda "nebolo jedno" s kým toto spoločenstvo tvoria.
Tento princíp ostal v podstate zachovaný aj dodnes, i keď ľudia už nežijú a nehospodária tak komunitným
spôsobom ako v minulosti. Pôda a les má a stále bude mať svoju hodnotu, časom možno ešte väčšiu
ako dnes. Pričom stále platí, že najväčšmi na pôde záleží tým, ktorý v jej blízkosti žijú. A práve v tom
spočíva naliehavý právny záujem členov urbáru na tom, aby sa podiely scudzovali prednostne medzi
existujúcimi vlastníkmi a aby nekončili v rukách rôznych developerov, alebo firiem zameraných výlučne

na čerpanie eurofondov.
Podľa § 36a ods. 2 písm. b) Katastrálneho zákona, ak je na vykonanie záznamu predložené súdne
rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti,
okresný úrad vykoná záznam vyznačením stavu pred právnym úkonom, dobrovoľnou dražbou alebo
inou právnou skutočnosťou, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, neplatnosti dobrovoľnej

dražby alebo inej právnej skutočnosti.
V prípade vyhovujúceho rozsudku súdu, správa katastra podľa ust. § 36 ods. 2 písm. a) KZ, zapíše ako
vlastníka žalovanú 2/, čo je právny stav, ktorý tu bol pred porušením práva a ktorý je žiaduci pre všetkých
ostatných spoluvlastníkov. Nič potom nebráni žalovanej 2/ svoj podiel zákonným spôsobom predať, lebo
nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníctve. Aj samotný žalobca má záujem od

nej tento podiel odkúpiť, ako už predtým deklaroval.
A nikto neberie ani tretím osobám, teda osobám "zvonku" ich právo kúpiť si urbársky podiel. Môžu si ho
však uplatniť až potom, čo toto právo nevyužijú existujúci vlastníci. To je zákonný postup.
Žalovaný 1/, navyše zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom toto všetko veľmi dobre vie. Napriek
tomu predkupné právo zámerne a účelovo ignoroval s nádejou, že si tento prevod členovia urbár

nevšimnú a nestihnú v zákonnej lehote vzniesť námietku neplatnosti. Toto je špekulantský a protiprávny
postup a tento nemôže požívať súdnu ochranu. Je len príznačne, že na celkovo ôsmych stranách
odvolania žalovaného 1/ sa nenachádza jediná meritórna hmotnoprávna obrana. Žalovaný 1/ veľmi
dobre vie, že žiadnu nemá a preto celú svoju obranu drží len v procesnej rovine a ani sa len nesnaží
tvrdiť, že zákon neporušil.

Otázkou potom ostáva, čo je zmyslom civilného súdneho konania a kto má v tomto konaní právo na
súdnu ochranu. Či skutočná ochrana práv a oprávnených záujmov, alebo špekulantstvo. To ponechal
na posúdenie odvolaciemu súdu a žiadal, aby z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil.

7. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 CSP a contrario vyzval strany sporu

v zmysle ustanovenia § 382 CSP, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 40a Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov v súvislosti s tvrdením žalobcu, že sa vo vzťahu k žalovaným
dovolal relatívnej neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.05.2025 a zistil, že
odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v
kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením veci,teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,

ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr.
Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. K námietke nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/
CSP odvolací súd poznamenáva, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno

zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a
nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na
riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek

čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu. Avšak o naplnenie
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v
kontexte celého konania.

12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb
domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
azárukyposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje
rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť
dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné
s ideou práva na spravodlivý proces. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach,
právepodvplyvomjudikatúryESĽPaústavnéhosúdu,zaujalstanovisko,žemedziprávastranycivilného

procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne
aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je
odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý
sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami

strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada

zakladá prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03). Právo na spravodlivý proces
je porušené aj v takom prípade ak rozhodnutie súdu nie je riadne odôvodnené (viď rozhodnutia NSSR

5Cdo/57/2019, 2Cdo/100/2018, 4Cdo/3/2019, 4Cdo/125/2019, 4Cdo/120/2019, 1Obdo/7/2018 a ÚSSR
III ÚS 559/2018, II ÚS 120/2020, I ÚS 235/2020). Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže
po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené porušenie
žiadnehočiastkovéhoprocesnéhoprávaodvolateľa,ktorébyodôvodňovalozáverotom,žecelékonanie
sa javí ako nespravodlivé.

13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd
SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k
naplneniu tohto odvolacieho dôvodu čiastočne došlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmimá odvolací súd za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v
danom prípade súd prvej inštancie) musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu,
ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana

práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak
ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo
v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012)
mal však za to, že sa jedná o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Odvolací súd súhlasí s názorom
žalovaného 1/, že sa jedná o relatívnu neplatnosť s účinkami absolútnej neplatnosti.

14. Preto odvolací súd vyzval strany, aby sa s poukazom na § 382 CSP vyjadrili k možnému použitiu
ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka.

15. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že po opätovnom preskúmaní súdneho spisu
má za to, že žalobca si ako spôsob uplatnenia svojho predkupného práva zvolil domáhať sa voči

nadobúdateľovi, aby mu predmetné spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy odpredal za rovnakých podmienok za akých ich nadobudol, teda žalobca učinil voľbu
tým, že žalovanému v 1. rade zaslal výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
Až následne dňa 06.12.2022 zaslal, a to len žalovanej v 2. rade a nie aj žalovanému v 1. rade
podanie, ktorým sa dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými. Najvyšší

súd Slovenskej republiky pritom jednoznačne stanovil, že nároky, ktoré dotknutému spoluvlastníkovi
prináležia titulom porušenia predkupného práva iným spoluvlastníkom sa vzájomne vylučujú. Žalobcova
voľba uplatňovať nároky z predkupného práva prostredníctvom domáhania sa uzatvorenia kúpnej
zmluvy za rovnakých podmienok voči nadobúdateľovi zo dňa XX.XX.XXXX tak skonzumovala jeho
ostatné možné nároky vyplývajúce z predkupného práva. Na jeho ďalšie neskôr uplatnené nároky

tak treba prihliadať ako na neplatné, nakoľko žalobcove právo na ich uplatnenie bolo skonzumované
učinením jeho prvej voľby. Žalobca sa tak nemohol platne domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.
Ak by však odvolací súd pripustil, že sa žalobca relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy dovolával platne,
naďalej trval na doterajšej argumentácii uvádzanej či už v prvoinštančnom konaní alebo v odvolaní
spočívajúcej najmä v tom, že neboli splnené procesné podmienky na podanie určovacej žaloby v tejto

veci v zmysle ustanovení CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný v 1. rade naďalej trval na tom,
aby súd druhej inštancie zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu
a prizná náhradu trov konania žalovaným v 1 a 2. rade alebo zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
v celom rozsahu a vec vráti na ďalšie konanie a prizná žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania.

16. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadril aj žalobca. Nebolo mu zrejmé z akého dôvodu sa má
k uvedenému zákonnému ustanoveniu vyjadriť, keď ešte tak ako uvádza vo svojej výzve aj samotný
odvolací súd on sám na toto ustanovenie vo svojej žalobe poukázal. Pre úplnosť však svoju
argumentáciuzopakoval.Žalobcaeštepredpodanímžalobyvsúladesustanovením§40aObčianskeho

zákonník sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým je uzatvorenie kúpnej zmluvy
k sporným nehnuteľnostiam. Ak by tomu tak aj nebolo v súlade s ustálenou súdnou praxou ma už
samotné podanie žaloby účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. K tomu poukázal
žalobca na judikatúru, a to na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 211/2009,
R 97/07, R 50/1985, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 948/2006. V súlade s ustálenou

súdnou praxou má dovolanie sa relatívnej neplatnosti voči všetkým subjektom napádaného právneho
úkonu za následok zánik právnych účinkov relatívnej neplatnosti právneho úkonu a na to nadväzujúci
vznik právnych účinkov obdobných absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Následne žalobca citoval
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo 211/2009. Považoval právny úkon, ktorým je
kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 03.12.2021, ktorej vklad

bol povolený pod K. - XXXX/XXXX F. XX.XX.XXXX vo vzťahu k žalovaným nehnuteľnostiam za neplatný
právny úkon (relatívne aj absolútne). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

17. Obe vyjadrenia boli zaslané na vedomie sporovým stranám.

18. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXX
vyplýva, že ide o spoločnú nehnuteľnosť podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách. Táto je obhospodarovaná týmto pozemkovým spoločenstvom. Preto otázku platnosti
prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti na žalovaného v 1. rade je skutočne potrebné posudzovaťpodľa príslušných ustanovení zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Skutočne
v konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by si žalovaná v 2. rade ako vlastník podielu
spoločnej nehnuteľnosti počínala v súlade s ustanovením § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. predtým

ako odpredala svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, a to nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXX pre katastrálne územie M., a teda ponúkla podiel na odpredaj ostatným spoluvlastníkom
- členom pozemkového spoločenstva. Súd prvej inštancie konštatoval, že ustanovenie § 9 ods. 8
zákona č. 97/2013 Z.z. poskytuje odlišnú právnu úpravu od ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka,
pretože ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka má iba všeobecne upravovať predkupné právo

spoluvlastníkov inej veci než je spoločná nehnuteľnosť v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z., ktorý zákon
pre prevod spoluvlastníckeho podielu odlišne od Občianskeho zákonníka má stanovovať podmienky.
Pokiaľ ide o výkon predkupného práva spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti má sa jednať o zákon
lex specialis. Súd prvej inštancie konštatoval, že kým porušenie predkupného práva v zmysle
Občianskeho zákonníka je možné riešiť dovolaním sa relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu
podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, prípadne domáhania sa, aby nadobúdateľ opomenutému

spoluvlastníkovi ponúkol vec na predaj podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka s použitím
ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak v prípade opomenutia povinnosti podielového
spoluvlastníka pri prevode spoluvlastníckeho podielu na inú osobu než je člen pozemkového
spoločenstva podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. znamená vzhľadom na dikciu tohto ustanovenia
konanie v rozpore so zákonom. Z vyjadrenia žalovanej skutočne vyplýva, že tento podiel nebol

ponúknutý členom pozemkového spoločenstva a tejto skutočnosti zodpovedá aj zápis na LV č. XXX,
keď žalovaný v 1. rade je zapísaný ako vlastník len tohto spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudol
od žalovanej v 2. rade. Súd prvej inštancie právne posúdil, že skutočnosť, že žalovaná v 2. rade
porušila ustanovenie § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. (čo nebolo sporné) pri prevode spoluvlastníckeho
podielu spoločnej nehnuteľnosti spôsobuje podľa jeho presvedčenia absolútnu neplatnosť takéhoto

právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z toho vyvodil i neplatnosť zmluvy. K tomu
odvolací súd uvádza, že existujú dva výklady následkov porušenia ustanovenia § 9 ods. 8 zákona
o pozemkových spoločenstvách. Prvý výklad korešponduje s výkladom súdu prvej inštancie, teda, že § 9
ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách nie je uvedený v taxatívnom výpočte prípadov relatívnej
neplatnosti právnych úkonov v § 40a Občianskeho zákonníka. Zároveň sa jedná o formuláciu, podľa

ktorej vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti je povinný ponúknuť svoj podiel ostatným vlastníkom
podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Podľa dôvodovej správy k novele Zákona o pozemkových
spoločenstvách vykonanej zákonom č. 110/2018 Z.z. má mať porušenie § 9 ods. 8 zákona o
pozemkových spoločenstvách za následok iba relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Tento záver
o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bol porušený § 9 ods. 8 zákona o pozemkových

spoločenstváchpriprevodepodielunaspoločnejnehnuteľnostinatretiuosobuvychádzazargumentácie
založenej na subsidiárnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo podielového spoluvlastníka teda aplikácia ustanovení
Občianskeho zákonníka o predkupnom práve podielových spoluvlastníkov je vylúčená len pre prípad
prevodu podielu medzi členmi pozemkového spoločenstva. Z uvedeného potom ma vyplývať,

že v prípade prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu sa vzťahuje všeobecná právna
úprava predkupného práva podľa Občianskeho zákonníka aj s právnou úpravou relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, ktorým bolo toto právo podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti porušené.
Samotný § 140 Občianskeho zákonníka upravuje predkupné právo spoluvlastníkov, ak sa prevádza
spoluvlastnícky podiel. V prípade porušenia predkupného práva vlastníkov podielov na spoločnej

nehnuteľnosti pôjde o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 9 ods. 8 zákona o pozemkových
spoločenstvách. To vyvolalo otázku či môže byť právny úkon, ktorým bol porušený § 9 ods. 8 zákona
o pozemkových spoločenstvách považovaný za relatívne neplatný s poukazom na § 40a Občianskeho
zákonníka. Teda dôsledky porušenia § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách sa dajú vyložiť
v prospech absolútnej neplatnosti aj v prospech relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bola

táto právna norma porušená s prihliadnutím na zámer zákonodarcu deklarovaný v dôvodovej správe
k novele zákona o pozemkových spoločenstvách teda zákon č. 110/2018 Z.z. a s prihliadnutím na princíp
výkladu právnych noriem ohľadom platnosti, respektíve neplatnosti právnych úkonov prezentovaných
v súdnej praxi sa odvolací súd prikláňa k právnemu názoru, podľa ktorého porušenie predkupného práva
spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti pri prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu

má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu.
19. Záver súdu prvej inštancie keď vyhovel žalobe o neplatnosti právneho úkonu je správny pokiaľ by
sme vychádzali z právneho názoru súdu prvej inštancie, že sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, ale je správny i podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý má za to, že sa jedná o relatívnu neplatnosťprávneho úkonu. Pokiaľ by sa jednalo o absolútnu neplatnosť právneho úkonu tam nie je potrebné
skúmať, či sa žalobca dovolá alebo nedovolá riadne neplatnosti právneho úkonu, že sa tak stalo
vychádza zo žaloby, ktorá bola doručená tak žalovanému v 1. aj 2. rade. V spise sa zároveň nenachádza

výzva na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 27.09.2022 adresovaná žalovanému v 1. rade. Z výzvy
vyplýva, že žalobca použil ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka i § 40a Občianskeho zákonníka
a dovoláva sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03.12.2021. Napriek tomu toto podanie
nazval výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy a v predposlednom odseku uviedol, že zároveň týmto
vyzýva žalovaného v 1. rade na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom budú parcely evidované

na LV č. XXX, katastrálne územie M., obec M., B. J. a to za rovnakých podmienok za akých boli tieto
prevádzané na žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade namietal v podaní, ktoré doručil odvolaciemu
súdu na jeho výzvu, aby sa vyjadril k aplikácii ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, že žalobca
učinil voľbu tým, že žalovanému v 1. rade zaslal výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
Až následne dňa 06.12.2022 zaslal, a to len žalovanej v 2. rade a nie aj žalovanému v 1. rade
podanie, ktorým sa dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobcova voľba uplatňovať nároky z

predkupného práva prostredníctvom domáhania sa uzatvorenia kúpnej zmluvy za rovnakých podmienok
voči nadobúdateľovi zo dňa XX.XX.XXXX tak podľa názoru žalovaného v 1. rade skonzumovala jeho
ostatné možné nároky vyplývajúce z predkupného práva. S týmto názorom odvolací súd nesúhlasí.
Z výzvy zo dňa 27.09.2022 jednoznačne vyplýva, že žalobca namieta relatívnu neplatnosť právneho
úkonu a poukazuje na predkupné právo podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť,

že toto podanie nazval výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy a že vyzýva zároveň na uzavretie kúpnej
zmluvy, je v rozpore s konštatovaním relatívnej neplatnosti tejto zmluvy a uplatnením si tejto relatívnej
neplatnosti. Jedná sa preto o zmätočné podanie. Nároky z ustanovenia § 40a v spojení s § 140
Občianskeho zákonníka a nároky uvedené v ustanovení § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka teda
všeobecnáašpeciálnysavzájomnevylučujú,čoznamená,žeoprávnenýsamusírozhodnúť,ktorýznich

uplatňuje. Z povahy týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho
úkonu podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka a tiež niektorý z nárokov vyplývajúcich z ustanovenia
§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Oprávnený sa nemôže domáhať všetkých alebo dvoch z týchto
nárokov súčasne. V uplatnenej žalobe však jasne uviedol čoho sa domáha. Vybral si neplatnosť
právneho úkonu.

20. K otázke naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy pre porušenie
predkupného práva má odvolací súd za to, že takáto žaloba môže obstáť aj vtedy, ak už došlo
k porušeniu predkupného práva. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/46/2013. Odvolací súd zastáva právny názor, že žaloba o

určenie platnosti právneho úkonu teda zmluvy o prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti je
prípustná aj napriek tomu, že v § 137 CSP nie je výslovne uvedené, že žalobou sa možno domáhať
aj platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. Z § 137 CSP je však zrejmé, že táto právna norma
obsahuje iba demonštratívny výpočet toho, čoho sa môžu fyzické a právnické osoby žalobou domáhať.
Keďže spor ohľadom platnosti dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemôže rozhodnúť

Okresný úrad katastrálny odbor v konaní o návrhu na vklad sám a žaloba o určenie vlastníckeho práva
neprichádza do úvahy, lebo zmena vlastníctva v náväznosti na zmluvu, ktorej relatívna neplatnosť sa
namieta ešte nenastala, musí rozhodnúť súd, či je zmluva o prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti
platným právnym úkonom.

21. Súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, keď žalobe vyhovel. Správne rozhodol i o trovách
konania, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 CSP ako vecne
správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi vo vzťahu k neúspešným žalovaným
v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 CSP).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).