Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010928
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125010928.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa §
173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29.04.2025, č.k.

32T/25/2025-502, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.07.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 29.04.2025, č. k. 32T/25/2025-502 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovanie s omamnou látkou a
psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. e) Trestného zákona s poukazom na

§ 138 písm. e) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
potom, ako si od presne nezisteného času, pravdepodobne v priebehu roka 2024, najneskôr do
12:55 hod. dňa 16.10.2024 na presne nezistenom mieste bez oprávnenia pre seba a tiež za účelom
obchodovania zadovažoval od nestotožnenej osoby metamfetamín a sušené rastliny rodu Cannabis,
tieto spolu s finančnými hotovosťami z už vykonaných predajov presne nezistených množstiev týchto
látok, prechovával na rôznych presne neustálených miestach, naposledy však pri sebe v oblečení,

metamfetamín v celkovom množstve 6,774 g, konkrétne:
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 5,240 g, s priemernou
koncentráciou účinnej látky metamfetamín 70,7 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), čo
predstavuje 3,705 g absolútneho metamfetamínu a
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 1,534 g, s priemernou
koncentráciou účinnej látky metamfetamín 67,1 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), čo

predstavuje 1,029 g absolútneho metamfetamínu,
spolu s finančnou hotovosťou z už vykonaných predajov tejto látky v sume 205,- eur, a v priestoroch
prenajatého bytu číslo XX nachádzajúcom sa na 3. nadzemnom podlaží bytového domu so súpisným
číslom XXXX, vchod číslo XX, situovanom v C. D. E. D. F., metamfetamín v celkovom množstve 117,663
g a sušené rastliny rodu Cannabis (konopa) v celkovom množstve 64,508 g, konkrétne zaistených pri
domovej prehliadke::

¬ stopa č. 3 - papierová obálka s obsahom sušenej konopy s hmotnosťou 71,46 g s majoritným
zastúpením CBD, pričom upotrebiteľná časť rastlinného materiálu bola o hmotnosti 49,19 g, s
priemerným zastúpením celkovo dostupného delta-9-THC 2 % hmotnostných, čo predstavuje 984 mg
celkovo dostupného delta-9-THC,
¬ stopa č. 4 - papierová obálka s obsahom sušenej konopy s hmotnosťou 20,96 g s majoritným
zastúpením CBD, pričom upotrebiteľná časť rastlinného materiálu bola o hmotnosti 13,07 g, s

priemerným zastúpením celkovo dostupného delta-9-THC 2 % hmotnostných, čo predstavuje 261 mg
celkovo dostupného delta-9-THC,¬ stopa č. 5 - transparentná plastová nádobka s obsahom metamfetamínu s prímesou
metylsulfonylmetánu s hmotnosťou 38,102 g, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín
73,6 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), čo predstavuje 28043 mg absolútneho

metamfetamínu,
¬ stopa č. 9 - sklenená fajka s etiketou Atomic s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 0,074 g,
s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 69,8 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná
báza), čo predstavuje 52 mg absolútneho metamfetamínu,
¬ stopa č. 10 - plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 4,572

g, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 76,7 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná
báza), čo predstavuje 3507 mg absolútneho metamfetamínu,
¬ stopa č. 11 - tri plastové vrecká s tlakovým uzáverom s obsahom vizuálne rovnakého metamfetamínu
s celkovou hmotnosťou 65,343 g, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 75,4 %
hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), čo predstavuje 49269 mg absolútneho metamfetamínu,
¬ stopa č. 12 - plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 0,222

g, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 64,6 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná
báza), čo predstavuje 143 mg absolútneho metamfetamínu,
¬ stopa č. 15, ozn. 15A - plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušenej konopy s
hmotnosťou 1,731 g, s priemerným zastúpením celkovo dostupného delta-9-THC 3,3 % hmotnostných,
čo predstavuje 230 mg celkovo dostupného delta-9-THC,

¬ stopa č. 36 - plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 2,714
g, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 76,5 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná
báza), čo predstavuje 2076 mg absolútneho metamfetamínu,
¬ stopa č. 37 - plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 5,732
g, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 76,9 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná

báza), čo predstavuje 4408 mg absolútneho metamfetamínu,
¬ stopa č. 40, ozn. 40B - plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušenej konopy s
hmotnosťou 0,517 g, s priemerným zastúpením celkovo dostupného delta-9-THC 5,1 % hmotnostných,
čo predstavuje 26 mg celkovo dostupného delta-9-THC,
- stopa č. 44 - plastová nádobka s viečkom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 0,904 g, s

priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 77,2 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná
báza), čo predstavuje 698 mg absolútneho metamfetamínu,
spolu s finančnou hotovosťou z už vykonaných predajov týchto látok v sume 1.700,- eur, pričom
metamfetamín a sušené rastliny rodu Cannabis predával minimálne:
- G. H., v roku 2024 metamfetamín posledných 5 mesiacov pred zadržaním každý víkend v množstve

po pol kubíka, čo je asi 0,4 g, za sumu 30,- eur za nákup, celkovo za sumu asi 600,- eur,
- B. F., v roku 2024 metamfetamín, približne do 10-krát za celkovú sumu do 500,- eur,
- I. J., v roku 2024 sušené rastliny rodu Cannabis jeden krát v množstve 0,5 g za sumu 5,- eur,
- C. H., v roku 2024 metamfetamín, minimálne 2 až 3-krát po 20,- eur a tiež 2 až 3-krát mu poskytol
metamfetamín výmenou za oblečenie,

- A. K. v presnejšie nezistenom čase a množstve opakovane metamfetamín a sušené rastliny rodu
Cannabis, výmenou za zakúpenie piva alebo za sumu 20,- eur,
pričom podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných
látok, rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené do I. skupiny omamných látok a THC, delta-9-

tetrahydrokanabinol (delta-9-THC) je zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Za to mu súd uložil podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2,
§ 38 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon
uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Okrem uvedeného prvostupňový súd uložil obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a) a c) Trestného
zákona aj trest prepadnutia vecí, ktoré špecifikoval v text napadnutého rozsudku a obžalovanému podľa
§ 76 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad vo výmere 2 roky a určil mu podľa § 77 ods.
1 a 4 Trestného zákona v časti per analogiam primerané obmedzenia v rozsahu uvedenom v texte
napadnutého rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, proti výroku o treste, ktoré odôvodnil cestou
obhajcu podaním zo dňa 21.05.2025, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene):
2.1. Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu, bol A. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu
neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou, psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods.3 písm. a), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom v obžalobe. Za to mu bol uložený trest vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov
so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, ako aj trest

prepadnutia veci a ochranný dohľad vo výmere dvoch rokov.
2.2. Obžalovaný podal odvolanie len vo vzťahu k výroku o treste, keďže mal za to, že prvostupňový súd
mal pri ukladaní trestu aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, pričom toto ustanovenie
o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody použiť aj v prípade priznania viny podľa § 257 ods.
1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku, (po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom), keďže páchateľ

neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výmere trestu. Obžalovaný priznaním viny
(§ 257 ods. 1 písm. b Trestného poriadku) významným spôsobom „uľahčuje" prácu prokurátorovi a
súdu v ďalšom procesnom postupe, najmä v tomto prípade, keď ide o rozsiahlu vec, náročnú na dĺžku
konania a rozsah predpokladaného dokazovania. Žiada sa doplniť, že úplné priznanie A. B. k trestnej
činnosti, jeho úprimné oľutovanie, pomoc orgánom činným v trestom konaní pri dokumentovaní tejto,

ale aj inej trestnej činnosti, poskytnutie údajov o páchateľovi inej trestnej činnosti, v konečnom dôsledku
znamenánevykonávaniedokazovaniaovine,súvsúhrnetakýmiokolnosťamiprípadu,ktoréodôvodňujú
zhovievavejšíprístupsúdupriukladanítrestuamožnoichzaradiťpodustanovenie§39ods.1Trestného
zákona. Takáto spolupráca obžalovaného A. B., už od času jeho zadržania, je v obdobných prípadoch
výnimočná a neobvyklá a preto aj uložený trest musí zodpovedať týmto okolnostiam.

2.3. Zhodnotiac všetky tieto okolnosti skutku, ako aj pomery páchateľa, primeraný trest odňatia slobody
u obžalovaného A. B., ktorý zároveň plní predpoklady individuálnej a generálnej prevencie, je trest
mimoriadne znížený podľa § 39 ods. 1 ods. 3, písm. d) Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia
možno mimoriadne znížiť trest, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, čo v
tomto prípade je trest približujúci sa spodnej hranici dvoch rokov, určite však menej ako trest, ktorý bol
obžalovanému vymeraný, t. j. 6 rokov a 6 mesiacov.
2.4. Preto obžalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“ v príslušnom
gramatickom tvare) podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, zrušil odvolaním napadnutý

rozsudok prvostupňového súdu a aby v zmysle odvolania uložil obžalovanému trest podľa § 39 ods. 1,
ods. 3 písm. d) Trestného zákona, pri dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody.
3. Obžalovaný doplnil zahlásené odvolanie aj vlastným podaním zo dňa 07.07.2025, v ktorom uviedol,
že odvolaciemu súdu zaslal potvrdenie o svojej výpovedi ako svedka - oznamovateľa viacerých zločinov,
respektíve trestných činov organizovanej zločineckej skupiny a zločinov proti ľudskej dôstojnosti,

drogovej trestnej činnosti, o ktorých by orgány činné v trestnom konaní bez výpovede obžalovaného
nemali vedomosť. Taktiež pripojil list Okresnej prokuratúry Trnava a žiada o nahliadnutie do rozsudku
Okresného súdu (zrejme Trnava – pozn. odvolacieho súdu), sp. zn.: 2T/8/2025 – 515, keďže v rovnakom
prípade, či dokonca závažnejšom, bol stupňovým súdom uložený trest vo výmere 4 roky a 8 mesiacov.
Obžalovaný žiada odvolací súd o zníženie uloženého trestu postupom podľa § 39 ods. 3 písm. d)

Trestného zákona na základe jeho vyhlásenia viny a spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní.
Obžalovaný pripojil aj podanie Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 12.03.2025, v zmysle ktorého
žiadal obžalovaný o podmienečné zastavenie trestného stíhania, pričom prokurátorka tomuto návrhu
nevyhovela, avšak v texte písomného podania obžalovaného upovedomila, že eviduje jeho spoluprácu
s orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom takúto spoluprácu je podľa jej názoru možné zohľadniť

pri výške uloženého trestu v jeho trestnej veci. Súčasťou podania bolo aj zápisnica o výsluchu
obžalovaného v procesnom postavení oznamovateľa podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku zo dňa
20.02.2025, v rámci ktorej obžalovaný vypovedal o trestnej činnosti viacerých osôb, pričom uviedol
konkrétne mená osôb aj rozsah trestnej činnosti, ktorú ju títo mali páchať.
4. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok Okresného

súdu Trnava (ďalej len „prvostupňový súd“) a uložiť obžalovanému podľa podaného odvolania trest pri
dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Obžalovaný uviedol,
že popri užívaní drog začal tieto aj predávať, čo ho mrzí. Časom si uvedomil, že je potrebné tieto trestné
činnosti objasniť a začal spolupracovať s OČTK a chcel by poprosiť o mimoriadne zníženie podľa §
39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Prokurátor uviedol, že žiada odvolanie obžalobného ako

nedôvodné zamietnuť.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudokvzmysle§316Trestnéhoporiadkuazistil,ževovzťahukodvolaniuobžalovanéhoniejedôvod
na jeho zamietnutie v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej

lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých
výrokov, v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, ako aj konania, ktoré ich
vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
7. Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že pri úvahe
nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1

Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného
činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od
spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ
trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia

majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia
škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu
niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste,
pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj
na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté

škodlivým následkom trestného činu. Trestný zákon v osobitnej časti pre zločin neoprávnenej výroby a
obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. e)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, stanovuje trestnú sadzbu od 7 rokov
do 15 rokov. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, konkrétne z rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 11. januára 2011, sp. zn. 1T/83/2010, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený

pre zločin (konkrétne zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona),
teda bolo potrebné aplikovať § 38 ods. 3 Trestného zákona, kedy sa pri opätovnom spáchaní zločinu
zvyšujedolnáhranicazákonomustanovenejtrestnejsadzbyo1/3postupompodľa§38ods.6Trestného
zákona. Dolná hranica sa tak po úprave trestnej sadzby zvýšila na 9 rokov a 8 mesiacov.
8. Súd mal tiež z vykonaného dokazovania za preukázané, že u obžalovaného existuje poľahčujúca

okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa k trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval,
čo bolo preukázané jeho vyhlásením o vine a úprimným oľutovaním trestnej činnosti. Zároveň súd u
obžalovaného zistil 1 priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol
za trestný čin odsúdený (vyplýva z odpisu registra trestov pod bodom 4). Teda počet poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný (1:1). Keďže obžalovaný urobil vyhlásenie o vine na

hlavnom pojednávaní, súd mohol aplikovať aj ust. 39 ods. 5 Trestného zákona a upraviť dolnú hranicu aj
v zmysle tohto ustanovenia, teda upravenú dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle zákona mohol znížiť
o jednu tretinu 1/3 na 6 rokov a 6 mesiacov. Súd tak obžalovanému mohol ukladať trest odňatia slobody
v rozpätí upravenej trestnej sadzby od 6 rokov a 6 mesiacov do 15 rokov.9. K druhu trestu prvostupňový súd uviedol, že v súlade s § 34 ods. 6 Trestného zákona, keďže išlo
trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti
zákona prevyšuje 8 rokov, mal súd povinnosť ukladať trest odňatia slobody.

10. Prvostupňový súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov,
nakoľko bol toho názoru, že takto uložený trest zodpovedá podľa názoru súdu potrebám generálnej, ako
aj individuálnej prevencie a bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu sledovaného
Trestným zákonom a súčasne aj morálne odsúdi konanie obžalovaného spoločnosťou. Súd ukladal
trest odňatia slobody v súlade so zákonom upravenej trestnej sadzby na spodnej hranici, keďže bolo

potrebné zohľadniť vyhlásenie o vine i jeho skutočné oľutovanie trestného činu, ktoré vyjadril aj na
hlavnom pojednávaní i vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a aj to, že obžalovaný
pri osobnej a domovej prehliadke dobrovoľne vydal väčšinu vecí zaistených pri týchto úkonoch. Na druhú
stranu však bolo nutné zohľadniť aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa prejednávanej trestnej činnosti
dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Trnava
pod sp. zn. 5T/50/2022. Ďalej súd prihliadol aj na jeho správanie sa vo výkone väzby, ktoré nebolo na

požadovanej úrovni, keďže už bol 1 krát disciplinárne potrestaný za porušenie povinnosti zachovávať
zásady slušného správania. Na všetky skutočnosti bol súd povinný komplexne prihliadnuť pri výmere
trestu.
11. Súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
podľa § 48 ods. 2 písm. b) so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
12. Prvostupňový súd odôvodnil aj výrok o treste prepadnutia vecí a uloženie ochranného dohľadu,
pričom táto časť výroku nebola odvolateľom napádaná.
13. Odvolací súd dospel k závru, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie
o treste a spôsobe jeho výkonu v dostatočnom rozsahu a zistenia uvedené v bodoch 6. až 11. tohto

uznesenia, považuje za správne a relevantné vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu.
14. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné
uviesť, že z dôvodu potreby rozlišovania medzi napadnutými výrokmi a chybami napadnutých výrokov
má odvolanie z obsahového hľadiska dve časti, a to tzv. kvantitatívnu časť odvolania, ktorej zodpovedá
povinnosť odvolateľa špecifikovať, ktoré výroky rozsudku napáda a či napáda aj konanie, ktoré rozsudku

predchádzalo (§ 311 ods. 1 Trestného poriadku) a následne kvalitatívnu časť odvolania, teda povinnosť
(s výnimkou obžalovaného a poškodeného) označiť chyby, ktoré podľa jeho názoru napadnuté výroky
obsahujú (§ 311 ods. 2 Trestného poriadku). Obmedzený revízny princíp, charakteristický pre odvolacie
konania podľa Trestného poriadku, znamená, že odvolací súd je oprávnený v odvolacom konaní
preskúmať len výroky, ktoré odvolateľ odvolaním napadol a následne zistiť, či tieto výroky neobsahujú

chyby, ktoré by zakladali niektorý z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (s
výnimkou § 371 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku, ktoré sú totožné s dôvodmi na zrušenie
rozsudku podľa § 316 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného poriadku) alebo chyby, ktoré odvolateľ v
podanom odvolaní vytýka. V prípade ak odvolateľ označí výrok, proti ktorému odvolanie podáva, avšak
neoznačí jeho chyby, odvolací súd napadnutý výrok preskúma len z hľadiska existencie dovolacích

dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd preskúmaval
iba výrok o treste a iba z dôvodov v odvolaní obsiahnutých, pričom sa zameral iba na tú časť výroku
o treste, ktorej nesprávnosť obžalovaný namietal (teda výrok o uložení nepodmienečného trestu a jeho
výmeru).
15. Pri takejto obsahovej a rozsahovej viazanosti považuje odvolací súd za správne závery, ku ktorým

prvostupňový súd dospel z vykonaného dokazovania a ktoré sú citované vyššie. Vzhľadom na úplnosť
odôvodnenia tejto časti napadnutého rozsudku a jeho vecnú správnosť, nepovažuje odvolací súd za
potrebné opakovať správnu argumentáciu prvostupňového súdu, preto na ňu na tomto mieste iba
odkazuje.
16. Odvolacou námietkou obžalovaného bolo, že takto uložený trest je možné považovať za

neprimerane vysoký a teda žiada o jeho zníženie pod dolnú hranicu zákonnom ustanovenej trestnej
sadzby v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, resp. podľa § 39 ods. 2 písm. b) a d) Trestného
zákona, a teda o uloženie trestu pri spodnej hranici mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody (vo
výmere blížiacej sa k 2 rokom nepodmienečne). K tomuto odvolací súd uvádza, že výška prvostupňový
súdom uloženého trestu odňatia slobody a rozhodnutie o spôsobe jeho výkonu, správnym spôsobom

zohľadňujú najmä trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol opakovane súdne trestaný za páchanie
úmyselnej trestnej činnosti. Obžalovaný bol postupne súdne trestaný, celkovo 3-krát a okrem uvedeného
má obžalovaný aj záznam o podmienečnom zastavení trestného stíhania z roku 2006, pričom stíhaný
skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Stíhaná trestná činnosť (zločin drogovejpovahy) má pritom recidivujúci charakter (obžalovaný bol za drogový prečin odsúdený už v roku
2008 – 2. záznam v registri trestov, pričom sa v skúšobnej dobe dopustil spáchania zločinu lúpeže
– 3. záznam v registri trestov a následne mu bol nariadený výkon oboch trestov nepodmienečnou

formou). Obžalovaný sa následne po podmienečnom prepustení neosvedčil a bol mu nariadený výkon
zvyšku nepodmienečného trestu. Následne bol obžalovaný odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky (4. záznam v registri trestov), na podmienečný trest odňatia slobody, pričom stíhaný
skutok mal spáchať v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia. Ak obhajoba poukazuje, že
obžalovaný sa ku skutku priznal a spolupracuje s OČTK, táto skutočnosť vyplynula aj z vykonaného

dokazovania, pričom ju reflektoval už prvostupňový súd. V tomto smere možno súhlasiť so záverom
prvostupňového súdu, že predpokladom pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody mimo rámca
§ 39 ods. 5 Trestného zákona (t.j. aj v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, či podľa § 39 ods.
2 písm. b) a d) Trestného zákona) sú mimoriadne a celkom jedinečné okolnosti, ktoré ale v tomto
konaní neboli zistené. Samotný fakt, že obžalovaný spolupracuje s OČTK, síce zo spisu vyplýva,
sám o sebe však nepostačuje pre aplikáciu tak výnimočného inštitútu, ako je mimoriadne zníženie

trestu odňatia slobody. Možno konštatovať, že prvostupňový súd dostatočne zohľadnil spoluprácu
obžalovaného s OČTK a jeho priznanie a ľútosť nad spáchaným skutkom tým, že mu mimoriadne znížil
trest na samej spodnej hranici mimoriadne zníženej výmery trestu odňatia slobody postupom podľa §
39 ods. 5 Trestného zákona, vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o jeho vine, ktoré bolo následne
prvostupňovým súdom riadne prijaté. V prípade ak by obžalovaný nezvolil kritický a kajúcny postoj,

posilnený aj o spoluprácu s OČTK, neexistoval by dôvod, aby mu bol ukladaný takto pomerne mierny
trest odňatia slobody a to vzhľadom na jeho trestnú minulosť, rozsah ním priznanej trestnej činnosti,
ale aj obsah negatívneho poznatku o správaní počas výkonu jeho väzby. Pokiaľ ide o okolnosti na
strane skutku, tieto nie je možné vyhodnotiť ako zanedbateľné, obžalovaný páchal rozsiahlu drogovú
trestnú činnosť, pričom len počas záchytu drogy mu bolo zaistených viac ako 120 g pervitínu a viac

ako 60 g konope, spolu s hotovosťou 1.700,- € z predaja drog, pričom drogy mal predávať najmenej
5 ľuďom. Taktiež aj počet a štruktúra predchádzajúcich odsúdení u obžalovaného svedčí v prospech
záveru o potrebe nielen symbolického ukladania trestu. Preto správne prvostupňový súd rozhodol, že
obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom tento možno vzhľadom
na vykonané vyhlásenie o vine aj mimoriadne znížiť v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona. Pokiaľ

prvostupňový súd rozhodol o uložení trestu vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne, možno
uzavrieť, že ide o prejav sudcovskej individualizácie trestu, ktorá rozhodne netrpí atribútom neprimeranej
prísnosti trestu. Ak obhajoba argumentuje faktom, že obžalovaný prevzal zodpovednosť za svoje
konanie a spolupracuje s OČTK, možno len dodať, že aj za uvedený postup mu súd mimoriadne znížil
trest, keď v prípade popierania viny a neposkytnutia súčinnosti by do úvahy prichádzal podstate vyšší

trest, ako obžalovanému bol uložený. Iba takto uložený trest, ako vykonal prvostupňový súd, môže totiž
naplniť účel trestu, spočívajúci v splnení požiadavky individuálnej aj generálnej prevencie.
17. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného
v podanom rozsahu ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.