Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203163
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624203163.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobcu:
A. B. C., C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. B. XX/XX, E. B., právne zastúpeného Mgr. Ľubicou
Dendisovou, advokátkou so sídlom Holubyho 51/9, Martin, IČO: 50 593 021, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335

345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v štádiu rozhodovania o trovách konania,
na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/75/2024-55
zo dňa 6.2.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že žalobcovi
n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti ponecháva nedotknutý.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcu a
žalovanej k pozemku parcely registra „E“ evidovanému na mape určeného operátu parc. č. KN 158/301

o výmere 382 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanému v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, nachádzajúcemu sa v okrese Liptovský Mikuláš, obec i katastrálne
územie C., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, pri aplikácii ust. § 136 ods. 1, 2, § 141 ods.
1, 2, 3 Občianskeho zákonníka.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti –
pozemku parcely registra „E“ evidovanému na mape určeného operátu parc. č. KN 158/301 o výmere

382 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanému v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, nachádzajúcej sa v okrese Liptovský Mikuláš, obec i katastrálne územie C.,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu je vo veľkosti 4/5,
žalovaného je 1/5.
3. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že nedošlo ku dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Z uvedeného dôvodu boli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 142 ods.

1 Občianskeho zákonníka, na zrušenie spoluvlastníctva súdom. Súd spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnosti zrušil, nehnuteľnosť prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcu. Pri vyporiadaní
nehnuteľnosti prihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov, na účelné využitie nehnuteľnosti, ako
aj na nesporné tvrdenia žalobcu a zástupcu žalovanej, ktorý nerozporoval zrušenie podielového
spoluvlastníctva, ani navrhnutý spôsob vyporiadania prikázaním nehnuteľnosti za primeranú náhradu
žalobcovi. Medzi stranami sporu bola sporná výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel.

4. Pri určovaní výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel súd prvej inštancie prihliadol na
skutočnosť, že žalobca nadobudol na pozemku, ktorý je predmetom sporu podiel vo výške 4/5, nazáklade kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 3.6.2024, a teda zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva sa domáhal v rovnakom časovom období. Súd neprihliadol na všeobecnú hodnotu
pozemku určenú znaleckým posudkom, ktorý určuje cenu podľa cenových predpisov, neprihliadol však

v celom rozsahu ani na kúpnu cenu, za ktorú nadobudol žalobca väčšinový podiel. Znalkyňa pri
určovaní ceny vychádzala zo skutočnosti, že nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného územia
obce C., severovýchodne od poľnohospodárskeho družstva. V blízkosti je možnosť napojenia na verejný
vodovod, elektrinu v dosahu 200 m. Pozemok je rovinatý. Životné prostredie je bez akéhokoľvek
poškodenia, občianska vybavenosť v obci je základná – obecný úrad, obchod, reštaurácia. Kompletná

občianska vybavenosť je v blízkom meste Liptovský Hrádok alebo v okresnom meste Liptovský Mikuláš
cca 15 minút autom. Podľa schváleného územného plánu obce C. sa pozemok nachádza vo veľkej
miere v ploche so zelenou šrafovanou farbou s hlavnou funkciou záhrada. V bezprostrednom okolí nie
sú konfliktné skupiny obyvateľstva. V listoch vlastníctva nie sú evidované žiadne vecné bremená, ani
záložné práva. Pri určení vychádzala z metódy polohovej diferenciácie. Z dôvodu zvýšeného dopytu po
pozemkoch v danej lokalite stanovila východiskovú hodnotu 50 % z východiskovej hodnoty Liptovského

Mikuláša 16,60 € za m2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že podiel vo výške 4/5 tohto
istého pozemku žalobca získal od predchádzajúceho vlastníka za sumu 10.387 €, čo pri výmere kúpnou
zmluvou nadobudnutého podielu o výmere 432,8 m2 predstavovalo jednotkovú cenu za m2 sumu 24
€. Zhodnotiac vykonané dokazovanie súd považoval za primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel
žalovanej sumu 10 € za m2, prihliadal pri tom na skutočnosť, že vyjednávacia pozícia predchádzajúceho

vlastníka pozemku vo veľkosti podielu 4/5 bola úplne iná, keďže predával väčšinový podiel pozemku,
oproti pozícii, keď prevodom má byť nadobudnutý podiel vo výške 1/5, ktorý predstavuje výmeru 76,4
m2. Navyše kúpnou zmluvou boli prevádzané dva susediace pozemky v celkovej výmere 432,8 m2 v
lokalite zvýšeného dopytu po pozemkoch.
5. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255

ods. 1 a ust. § 262 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol ku skutočnosti, že strany
sporu nedospeli k riešeniu sporu zmierom, prihliadajúc aj ku skutočnosti, že predmetná vec je tzv.
iudicium duplex, teda že každý z podielových spoluvlastníkov mohol podať žalobu. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní prihliadol k pomeru toho, čoho sa domáhal žalobca podanou žalobou k tomu, čo mu
bolo rozsudkom priznané. Žalobca bol úspešný vo vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a k

navrhovanému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, neúspešný bol vo vzťahu k určeniu
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, keď súd prvej inštancie neprihliadol na ním navrhovanú
výšku hodnoty vyporiadavaného podielu.
6. Súd prvej inštancie nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa v intenciách ust. § 257 CSP,
konštatujúc, že v prejednávanej veci Slovenský pozemkový fond nezastupoval neznámeho vlastníka,

ale Slovenskú republiku, ako spoluvlastníčku nehnuteľnosti, ku ktorej sa zrušovalo a vyporiadavalo
podielové spoluvlastníctvo. Zástupca žalovanej vo svojom vyjadrení k žalobe netvrdil, na aké dôvody
hodné osobitného zreteľa má súd prihliadnuť, odkázal len na súdne rozhodnutia. Aj v tejto časti
nároku má strana sporu povinnosť tvrdenia, čo zástupca žalovanej nesplnil. To, že na jednej strane
ako spoluvlastník nehnuteľnosti, ku ktorej má byť zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo

vystupuje Slovenská republika, za ktorú koná príslušný štátny orgán, samo o sebe nie je dôvodom
hodným osobitného zreteľa na to, aby nebol priznaný nárok na náhradu trov konania úspešnej strane
sporu. Žalobca bol v spore úspešný v 2/3 sporu, v 1/3 sporu úspešný nebol, preto pomer úspechu a
neúspechu predstavuje 1/3 predmetu sporu, ktorú súd žalobcovi, ako úspešnejšiemu v spore priznal
voči neúspešnej žalovanej.

7. Včas podaným odvolaním domáha sa žalovaný zmeny výroku o trovách prvoinštančného konania
tak, že súd stranám nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. Odvolateľ poukazuje
na právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp.zn. 17Co/247/2012
zo dňa 27.3.2013 a Krajským súdom v Žiline v rozhodnutí č.k. 11Co/35/2022-227. Zastáva názor, že

v predmetnom konaní Slovenský pozemkový fond zastupoval záujmy Slovenskej republiky. Žalovaná
bola Slovenská republika ako podielová spoluvlastníčka pozemku. Charakter prejednávanej veci a
predmet sporu je potrebné vnímať ako nie štandardné sporové konanie, v ktorom proti sebe stoja
protichodné záujmy strán, medzi ktorými existuje konflikt, nakoľko je v konečnom dôsledku v záujme
všetkých právne usporiadanie majetkových pomerov k dotknutej nehnuteľnosti.

8. Odvolanie bolo zaslané žalobcovi na vedomie.9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podal subjektívne
legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal
rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP (z toho titulu nedotknutými ponechal nezávislé

aodvolanímnenapadnutévýrokyozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva)abeznariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) ho v napadnutom rozsahu zmenil pri aplikácii § 388 CSP
spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

10. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnuté poukázať na principiálnu zodpovednosť

odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v konaní
nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených námietok.

11. S ohľadom na princíp viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi bolo jeho úlohou preskúmať

vecnú správnosť odvolaním napadnutého výroku o trovách prvoinštančného konania z pohľadu
správnosti záverov súdu prvej inštancie konštatujúcich absenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
pri aplikácii ust. § 257 CSP. Neprislúchalo tak odvolaciemu súdu preskúmavať správnosť záverov súdu
prvej inštancie konštatujúcich čistý úspech žalobcu v spore v rozsahu 1/3.

12. V prejednávanej veci na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru
o potrebe aplikovať vo vzťahu k náhrade trov konania popri ust. § 255 ods. 1 CSP aj ust. § 257 CSP.
Hoci úspešnou (čistý úspech 1/3) stranou v konaní pred súdom prvej inštancie bol žalobca, odvolací
súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalobcovi v stanovenom
rozsahu.

13. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval odvolací súd okolnosť, že na strane žalovaného
ide o právnickú osobu zriadenú zákonom zapísanú v obchodnom registri, ktorá však nie je zriadená
za účelom podnikania, svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme a z tejto činnosti jej vznikajú
práva a povinnosti. Samotný zisk nie je určený na rozdelenie jednotlivcom, ako je to v prípade
obchodných spoločností, keďže s finančnými prostriedkami hospodári podľa rozpočtu schváleného

vládou. V predmetnom konaní treba tiež konštatovať, že Slovenský pozemkový fond zastupoval záujmy
Slovenskej republiky, ktoré boli predmetom sporu vo veľkosti 1/5 k celku, žalovaný súhlasil so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva ako aj s prikázaním podielu 1/5 žalobcovi. Bránil sa len
vo väzbe k výške žalobcom požadovanej náhrady, odôvodnene požadujúc určenie všeobecnej ceny
podielu (za ktorú by bolo možné vec – podiel predať v danom mieste a čase).

14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zo samotného charakteru prejednávanej veci
a predmetu sporu vyplýva, že sa nejedná o typické sporové konanie, v ktorom proti sebe stoja dva
protichodné záujmy strán, medzi ktorými existuje konflikt, keďže v konečnom dôsledku je v záujme
všetkých zúčastnených strán právne usporiadanie majetkových pomerov k dotknutým nehnuteľnostiam.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok o trovách prvoinštančného konania zmenil

podľa § 388 CSP tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému
nepriznáva.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ – žalovaný bol v odvolacom konaní

úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi. Odvolateľovi však v súvislosti
s predmetným odvolacím konaním nevznikli žiadne trovy, preto odvolací súd žalovanému proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)