Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123202606
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1123202606.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matky: C. D. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX/X, E., zastúpená splnomocnencom: MR LEGAL s.r.o., so sídlom Na Kracinách 785/8,

Marianka, IČO: 54 715 989, a otca: C. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, E., zastúpený
splnomocnenkyňou: JUDr. Renáta Barbušová, advokátka so sídlom Štúrova 13, Bratislava, o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o nezhode rodičov, o odvolaní matky
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k. B1-5P/29/2023-108 zo dňa 22. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému a návrh na vysťahovanie maloletého do Českej republiky zamietol.
Výrokom II. schválil rodičovskú dohodu nasledovného znenia: Maloletý A. B., narodený XX.XX.XXXX
sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť

o maloletého počas nepárneho kalendárneho týždňa vždy od 8:00 hod. pondelka do 8:00 hod.
nasledujúceho (párneho) pondelka. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas
párneho kalendárneho týždňa vždy od 8:00 hod. pondelka do 8:00 hod. nasledujúceho (nepárneho)
pondelka. Počas letných školských prázdnin nepárneho kalendárneho roka bude otec zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletého vždy od 15:00 hod. dňa 30.6. do 15:00 hod. dňa 16.7. a od 15:00 hod.
dňa 31.7. do 15:00 hod dňa 16.8. Počas letných školských prázdnin párneho kalendárneho roka bude

otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy od 15:00 hod. dňa 16.07. do 15:00 hod. dňa
31.07. a od 15:00 hod. dňa 16.8. do 15:00 hod. dňa 01.09. Počas letných školských prázdnin párneho
kalendárneho roka bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy od 15:00 hod.
dňa 30.06. do 15:00 hod. dňa 16.07. a od 15:00 hod. dňa 31.07. do 15:00 hod dňa 16.08. Počas letných
školských prázdnin nepárneho kalendárneho roka bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloletého vždy od 15:00 hod. dňa 16.07. do 15:00 hod. dňa 31.07. a od 15:00 hod. dňa 16.08. do 15:00

hod. dňa 01.09. Počas vianočných sviatkov nepárneho kalendárneho roka bude matka zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletého vždy od 15:00 hod. prvého dňa školských vianočných prázdnin
do 11:00 hod. dňa 25.12. a od 11:00 hod. dňa 26.12. do 16:00 hod. dňa 29.12. Počas vianočných
sviatkov párneho kalendárneho roka bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy
od 11:00 hod. dňa 25.12. do 11:00 hod. dňa 26.12. a od 16:00 hod. 29.12. do 8:00 hod. prvého
školského dňa po vianočných prázdninách. Počas vianočných sviatkov párneho kalendárneho roka

bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy od 15:00 hod. prvého dňa školských
vianočných prázdnin do 11:00 hod. dňa 25.12. a od 11:00 hod. dňa 26.12. do 16:00 hod. dňa 29.12.Počas vianočných sviatkov nepárneho kalendárneho roka bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloletého vždy od 11:00 hod. dňa 25.12. do 11:00 hod. dňa 26.12. a od 16:00 hod. 29.12. do 8:00
hod. prvého školského dňa po vianočných prázdninách. Úprava styku počas prázdnin a sviatkov má

prednosť pred úpravou styku v bežnom kalendárnom roku. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého
je predškolské/školské zariadenie v prípade, ak sa dieťa odovzdáva počas pracovného týždňa, inak
miesto pobytu odovzdávajúceho rodiča. Daňový bonus na maloletého za párny kalendárny rok si uplatní
matka a za nepárny kalendárny rok otec. Prídavky na dieťa bude poberať matka. Výživné sa počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčuje. Výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok

na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil § 24 ods. 1, 3, 4, 5, 6, § 26,
§ 35, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2 a 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne tým, že v konaní je nesporné,
že rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti až do septembra 2015, kedy sa rozišli. Dňa 15.04.2019

uzavreli rodičovskú dohodu, ktorou si upravili výkon ich rodičovských práv a povinností, a najmä podľa
ktorej sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti o maloletého A.. Matka od roku 2017 striedavo žila
v E. a H., pričom dôvod jej odsťahovania do H. bol jej súčasný vzťah s partnerom, s ktorým má dcéru
I., narodenú v roku 2022. Otec zostal žiť v E., pričom žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, s ktorou
má dcéru D., narodenú v roku 2022. Maloletý A. od narodenia žije v E., kde navštevuje Základnú školu,

C. XX, E., v E. má aj krúžky, ktoré ho bavia. Starí rodičia maloletého takisto žijú v E.. Matka vykonáva
osobnú starostlivosť o A. tak, že pricestuje do E., kde má prenajatý byt (J. XX, E.) a tam sa stará o A..
Rodičia maloletého pracujú vo filmovom priemysle, otec je kameraman a matka producentka. Obvyklý
pobyt maloletého A. je E.. Z vykonaného pohovoru s maloletým A. vyplýva, že obidvoch rodičov má rád,
chce, aby sa rodičia prestali hádať. K svojim súrodencom má pozitívny vzťah. Uvedomuje si, že matka

ho chce vziať do H., ktorú má trocha radšej, ale v E. má všetko. Z dokazovania vyplynulo, že rodičia dňa
15.04.2019 uzatvorili rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa (i) maloletý A. zveril do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov s vymedzeným časom starostlivosti u obidvoch rodičov, (ii) zastupovať a
spravovať majetok maloletého sú oprávnení obaja rodičia a (iii) vyživovaciu povinnosť k maloletému si
rodičia neurčili. Matka od roku 2017 striedavo žije v H. a E., s novým partnerom v H. vlastnia byt.

3. Nebolo preukázané, že by si rodičia bránili navzájom v starostlivosti, príp. v styku s maloletým. Rodičia
majú rôzne predstavy o spôsobe výchovy maloletých detí, avšak obaja sú spôsobilí sa o maloletého
A. starať (čo aj robia) a osobnostné predpoklady rodičov pre výchovu maloletého sa vzájomne môžu
dopĺňať, a tým pozitívne vplývať na jeho výchovu do budúcna, pokiaľ sa budú rešpektovať a akceptovať,

najmä to, čo je pre maloletého vhodné a dôležité. Rozdielnosť názorov o rodičovských zručnostiach a
o prístupe k výchove maloletých detí nie je prekážkou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
pričom rozdielne výchovné postupy sa môžu navzájom dopĺňať. Stabilita výchovného prostredia vyplýva
aj z toho, že maloletý v škole prosperuje, má krúžky, ktoré ho bavia, má pozitívny vzťah k svojim rodičom
a súrodencom. Súčasná úprava rodičovských práv a povinností upravená dohodou rodičov je podľa

názoru súdu prvej inštancie vyhovujúca a v najlepšom záujme maloletého A..

4. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj najlepším záujmom maloletého A.. V tejto súvislosti je síce dôležitý
názor maloletého A., avšak v danom prípade sa jedná o maloleté dieťa, ktoré nemá dostatočné zručnosti
na sformovanie svojho vlastného názoru do tej miery, aby naň nemali vplyv vonkajšie faktory, a aby vedel

posúdiť význam a zmysel presťahovania sa do H.. Z vykonaného pohovoru s maloletým A. vyplynulo,
že chce, aby si to rodičia medzi sebou vykomunikovali, a aby sa prestali hádať. Uviedol, že H. má
trochu radšej, ale v E. má všetko (pozn. kamarátov, J.). Z pohovoru ďalej vyplýva, že maloletý A. má rád
oboch rodičov, pričom súd prvej inštancie poukazuje najmä na skutočnosť, že A. sa nechce dostať do
konfliktu lojality voči rodičom. Skutočnosť, že matka sa presťahovala do H., kde má novú rodinu, nemôže

predstavovaťzmenupomerovakotovyžaduje§26Zákonaorodine.Novépomerymatky(presťahovanie
sa do H. a narodenie dcéry I.) nie sú dôvodom na zmenu pomerov a nie je v záujme maloletého A., ktorý
od narodenia žije v E., kde má obvyklý pobyt. Maloletý A. by bol inak vyňatý z jeho súčasného prostredia,
ktoré je stabilné. Navyše, matka má v E. vytvorené podmienky na výkon osobnej starostlivosti o A.,
keďže od roku 2017 striedavo žije v E. a H.. Námietka matky, že k striedaniu maloletého nedochádza v

týždňových intervaloch, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú a poukázal na skutočnosti, že (i)
rodičia medzi sebou vedia komunikovať, (ii) vedia sa dohodnúť a (iii) nebránia si v styku s maloletým A..5. Rodičia sa v rodičovskej dohode dohodli, že výživné počas striedavej osobnej starostlivosti podľa § 62
ods. 6 Zákona o rodine nebude určené. Vzhľadom na majetkové pomery oboch rodičov a ich príjmy súd
prvej inštancie dospel k záveru, že nie je potrebné určiť vyživovaciu povinnosť k maloletému A., nakoľko

rodičia sú schopní zabezpečiť dostatočne jeho oprávnené potreby. Zároveň vzhliadol aj na skutočnosť,
že starostlivosť o maloletého vykonávajú obaja rodičia a jeho náklady uhrádzajú podľa jeho potrieb.
Výživné má spotrebný charakter a vzhľadom na oprávnené potreby maloletého, ktoré sú bežné v jeho
veku, postačuje ich úhrada z príjmov oboch rodičov.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol tak, že schválil rodičovskú dohodu
z 15.04.2019, v zmysle ktorej je maloletý A. zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov,rovnomernejeupravenýrozsahstarostlivostiomaloletéhopočasbežnéhorokaapočassviatkov
a prázdnin. Z dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia majú predpoklady na výchovu maloletého a
zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je v jeho záujme, keďže
rešpektuje právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Zároveň súd prvej inštancie

týmto rozsudkom vzhľadom na schválenú rodičovskú dohodu zamietol návrh matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a návrh na vysťahovanie sa do cudziny (Českej
republiky). O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok ( ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“ ).

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie proti výroku I. a II. podala včas odvolanie matka z dôvodov
podľa § 355 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“)
v spojení s § 59 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že matka je oprávnená sa s maloletým A. vysťahovať sa do H., Českej republiky,
maloletého zverí do jej osobnej starostlivosti a upraví styk otca s maloletým, právo zastupovať a

spravovať majetok detí v bežných veciach majú obaja rodičia, výživné sa neurčuje.

8. Dôvodila, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, keď sa pri
zisťovaní názoru maloletého obmedzil výlučne na sprostredkované informácie od kolízneho opatrovníka
(výsluch dňa 27.11.2023), upustil od osobného výsluchu maloletého pred súdom prvej inštancie, resp.

od nariadenia znaleckého skúmania jeho osobnostného a citového vývinu. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku uviedol, že maloletý vzhľadom na svoj vek a možnosť ovplyvnenia vonkajšími
faktormi nie je schopný sformulovať vlastný názor v rozsahu, aby bolo možné k nemu prihliadnuť.
Tento záver však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Naopak, z pohovoru kolízneho opatrovníka
a správy z terénneho šetrenia vyplýva, že maloletý sa vedel vyjadrovať primerane svojmu veku, bol

pokojný, veselý, komunikoval bez známok traumy alebo ovplyvnenia. Kolízny opatrovník na pojednávaní
uviedol, že nevidí dôvod, aby maloletý nebol vypočutý aj súdom prvej inštancie. Týmto pochybením bolo
porušené právo maloletého byť vypočutý v konaní, ktoré sa ho priamo dotýka.

9. Z výpovedí maloletého zaznamenaných kolíznym opatrovníkom vyplynulo, že hoci má citový vzťah k

obom rodičom, inklinuje k matke a vyjadril aj preferenciu bývať u nej v H.. Maloletý konkrétne uviedol:
„Je mi vkuse smutno za mamou, keď som bez maminy.“ Vyjadril sa tiež, že sa mu príjemnejšie rozpráva
s mamou, má v H. veľkú izbu, bunker, kamarátov a školu, do ktorej sa teší. Takisto naznačil, že mu
nevyhovuje „pendlovanie“ medzi domácnosťami. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti nebral do úvahy,
resp. ich selektívne ignoroval. Závery o tom, že maloletý si neželá zmenu a je spokojný s existujúcim

modelom starostlivosti, nemajú dostatočné skutkové podklady. Riziko konfliktu lojality môže spôsobiť,
že dieťa nevysloví svoje želanie jednoznačne, aby neublížilo jednému z rodičov. Súd prvej inštancie
túto okolnosť spomenul, ale jej dôsledky odborne nevyhodnotil, ani neaplikoval primerané prostriedky
na objektivizáciu zistení (znalecké dokazovanie).

10. Súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že zmena bydliska matky, narodenie súrodenca a
nástupmaloletéhodoškolynepredstavujúrelevantnézmenypomerov.Naopak,oduzavretiarodičovskej
dohody v roku 2019 došlo k zásadnej zmene okolností: začala žiť s novým partnerom, narodila sa im
dcéra, ktorá zatiaľ nenavštevuje predškolské zariadenie, a musela z dôvodu starostlivosti a logistiky
prechodne dochádzať do H.. Tieto zmeny významne ovplyvnili možnosti jej pracovného uplatnenia,

ako aj schopnosť plnohodnotne zabezpečiť starostlivosť o obidve deti. Súd prvej inštancie však tieto
podstatné zmeny pomerov vôbec nezohľadnil, čím sa dopustil arbitrárneho rozhodnutia.11. Maloletý začal výrazne vnímať destabilizujúci účinok striedania domácností, cíti sa neukotvený a
túži po stabilite v domácnosti matky v H.. Matka tiež namietala, že otec je v dôsledku svojej pracovnej
vyťaženosti častokrát fyzicky neprítomný, a starostlivosť o maloletého zabezpečujú jeho partnerka

alebo stará matka. Takáto situácia nemôže byť považovaná za stabilné výchovné prostredie. Súd prvej
inštancie tiež nebral do úvahy, že počas pandémie COVID-19 maloletý dlhodobo žil s matkou v H., je s
týmto prostredím oboznámený a pozitívne sa k nemu vyjadroval. Súdom prvej inštancie nariadená forma
striedavej osobnej starostlivosti objektívne spôsobuje matke nadmernú záťaž spojenú s cestovaním a
výrazne obmedzuje jej právo na súkromný a pracovný život, ako aj právo maloletého na vytváranie

citového puta so svojou sestrou. Súd prvej inštancie sa však týmito argumentmi a právami vôbec
nezaoberal.

12. Rodičia uzatvárali rodičovskú dohodu v roku 2019, to znamená 4 roky pred podaním návrhu matky
a takmer 5 rokov pred pojednávaním vo veci. Maloletý v čase uzavretia dohody nemal povinnú školskú
dochádzku a matka ešte nebývala trvale v H.. Taktiež v čase uzavretia dohody ešte nemala druhé dieťa.

K dátumu podania návrhu, t.j. v roku 2023, boli všetky tieto okolnosti zmenené; medzičasom vybudovala
vzťah s novým partnerom, ktorý trvalo žije v H., a narodila sa im dcéra I.. Po tom, čo maloletý nastúpil
povinnú školskú dochádzku, už nemohla v období, v ktorom ho mala vo svojej starostlivosti, tráviť vo
svojej domácnosti, ale musela začať cestovať do E., kde si musela prechodne zabezpečiť bývanie, s čím
jej vznikajú pomerne vysoké náklady. K zásadnej zmene na jej strane prišlo narodením dcéry I.. Maloletá

zatiaľ nenavštevuje predškolské zariadenie a matka v súčasnosti situáciu rieši tak, že s maloletou
pravidelne cestuje do E., aby mohla tráviť čas so svojím bratom, a aby si mohli budovať blízky citový
vzťah, dlhodobo je však takáto situácia neudržateľná. Maloletá taktiež onedlho začne navštevovať jasle,
nakoľko ako matka je nútená aj z dôvodu zvýšených nákladov na prechodné bývanie začať pracovať na
plný úväzok. Súdom prvej inštancie určená úprava styku s maloletým však objektívne výrazne sťažuje

jej možnosti pracovného uplatnenia. Naviac, ak by aj vedela pracovať na diaľku počas pobytu v E., bude
musieť zabezpečiť stráženie maloletej v E., čo by opäť spôsobilo nárast nákladov. Nemôže byť ani v
záujme maloletej meniť prostredie každý týždeň z dôvodu cestovania, či tráviť čas bez matky, ak by mala
matka za maloletým dochádzať bez nej.

13. K zmene pomerov prišlo aj na strane maloletého. Narodenie jeho sestier zmenilo jeho prežívanie
svojej situácie. Maloletý začal výrazne vnímať, že obe jeho sestry majú jeden domov, kam patria, a on
je ten, ktorý de facto nepatrí celkom nikam a musí sa presúvať medzi dvomi, resp. tromi domácnosťami.
Maloletému už nevyhovuje „pendlovanie“, má potrebu stabilnejších pomerov a podľa toho, čo jej
povedal, aktuálne túži bývať u nej a v jej domácnosti v H.. Otec z povahy svojho povolania nemá

vytvorené vyhovujúce podmienky na striedavú osobnú starostlivosť. Matka vôbec nespochybňuje, že
v otcovej neprítomnosti starostlivosť o maloletého môže otec zabezpečiť prostredníctvom iných osôb
– jeho partnerky alebo jeho matky, avšak z dôvodu otcovej pracovnej vyťaženosti trávi maloletý celé
týždne, či mesiace reálne bez otca a takáto situácia mu nevyhovuje, opakovane sa jej na to sťažoval.
Súd prvej inštancie argumentoval aj stabilným zázemím, ktoré má maloletý v E., avšak nevzal do

úvahy samotné vyjadrenia maloletého, že má H. radšej. Taktiež nevzal do úvahy fakt, že maloletý
trávil súvisle niekoľko mesiacov s matkou v jej domácnosti v H. počas dištančnej výučby v období
pretrvávajúcich protipandemických opatrení COVID-19. Nejedná sa tak o vyňatie z jeho súčasného
stabilného prostredia, maloletý je s prostredím, v ktorom by bol vychovávaný v H., dôverne oboznámený
a má ho rád. Maloletý sám vyslovil želanie, že chce bývať v H. v jej domácnosti.

14. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nedisponuje novými skutočnosťami,
nazákladektorýchbysazmenilojehostanovisko,ktorévyjadrilnasúdnompojednávanídňa22.01.2024.

15. Otec sa vo vyjadrení k odvolaniu matky plne stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie, považuje ho

za vecne a skutkovo správne. Súd prvej inštancie správne posúdil danú skutkovú situáciu a rozhodol aj
o návrhu otca na schválenie rodičovskej dohody zo dňa 15.04.2019. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil a vo výroku II. odvolanie matky odmietol podľa § 386 písm.
c/ Civilného sporového poriadku. Dôvodil, že dňa 15.04.2019 rodičia uzatvorili za asistencie mediátora
dohodu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorú si v praxi flexibilne upravovali

podľa svojej aktuálnej pracovnej vyťaženosti. Súd prvej inštancie v súlade s právnou úpravou vykonal
skúmanie, či táto dohoda zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého, a keďže dospel k záveru, že
áno, schválil ju v pôvodnom znení, s čím sa otec stotožňuje. Zdôrazňuje, že nikdy nebránil výsluchu
maloletého pred súdom, avšak mal záujem chrániť maloletého pred zbytočným stresom, keďže sa mumaloletý viackrát vyjadril, že si súdne vypočutie nepraje. Považuje preto tvrdenie matky o formalistickom
prístupe súdu prvej inštancie za neopodstatnené. Kolíznemu opatrovníkovi boli riadne doručené všetky
podania a dôkazy, vykonal terénne šetrenie u oboch rodičov a absolvoval aj pohovor s maloletým.

Následne podal súdu prvej inštancie správu a zúčastnil sa pojednávania, kde vyjadril svoje stanovisko.
Zavýznamnúskutočnosťotecpovažuje,žekolíznyopatrovníksavočirozsudkuneodvolal,čímimplicitne
potvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade so záujmom maloletého.

16. Namieta tvrdenie matky o zásadnej zmene pomerov. Zdôrazňuje, že zmena bydliska matky do

iného štátu, ako aj skutočnosť, že maloletý nastúpi do povinnej školskej dochádzky, boli známe už
v čase uzatvárania dohody v roku 2019. O tomto mala matka vedomosť a napriek tomu dohodu
uzatvorila a súhlasila so školskou dochádzkou v E.. Z toho dôvodu otec tvrdí, že tieto okolnosti
nemôžu byť považované za takú podstatnú zmenu, ktorá by odôvodňovala zmenu výkonu rodičovských
práv a povinností. Nesúhlasí ani s tvrdením matky, že súdom prvej inštancie určená úprava styku jej
znemožňujepracovnéuplatnenie,nakoľkomatkajekonateľkouslovenskejspoločnosti,pôsobíapodniká

na Slovensku, nie v Českej republike, a je súčasťou slovenského sociálneho a daňového systému.

17. Odmieta tvrdenie matky, že narodenie súrodencov zásadne ovplyvnilo vnútorné prežívanie
maloletého. Namieta aj tvrdenie, že by starostlivosť o maloletého u neho zabezpečovali najmä jeho
partnerka alebo stará matka, pretože starostlivosť o maloletého počas výkonu striedavej starostlivosti

zabezpečuje osobne. Zároveň upozorňuje, že prípadné presťahovanie maloletého do inej krajiny by
viedlo k prerušeniu jeho pravidelných rodinných kontaktov s otcovou stranou rodiny, predovšetkým so
starou mamou a ďalšou širšou rodinou. Preto považuje pokračovanie striedavej starostlivosti v doterajšej
podobe za najlepší model zodpovedajúci záujmom dieťaťa.

18.Matkavodvolacejreplikekvyjadreniuotcakodvolaniumatkyuviedla,ženávrh,ktorýpodávala,nebol
návrhom na schválenie rodičovskej dohody, ale návrhom na rozhodnutie o podstatnej veci týkajúcej
sa maloletého dieťaťa a s tým spojenom návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností. Naviac
samotný rozsudok obsahoval poučenie o opravnom prostriedku nasledovne: „Proti tomuto rozsudku je
prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde

Bratislava II. Návrhom sa domáhala rozhodnutia o podstatnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa, a
tým spojeného rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností. Dohoda, ktorú súd prvej inštancie
schválil, bola rodičmi uzavretá v čase, keď mal maloletý šesť rokov, následne sa podľa názoru matky
v praxi neosvedčila a maloletý A. sa sám vyjadril, že mu tento spôsob starostlivosti nevyhovuje. Otec
nikdy návrh na schválenie dohody nepodal, matka sa môže len domnievať, že to bolo práve z dôvodu, že

dohodu po jej uzavretí rodičia maloletého nedodržiavali a striedanie starostlivosti o maloletého riešili „ad
hoc“ (ako matka bližšie špecifikovala vo svojich vyjadreniach aj v tomto podaní ďalej v texte). Súd prvej
inštancie jej návrhu nevyhovel, a preto jej odvolanie proti výroku o schválení rodičovskej dohody nie je
možné považovať sa „šikanózne“. Prieči sa zásadám civilného mimosporového konania ako aj úmyslu
zákonodarcu pri koncipovaní znenia §122 Civilného mimosporového poriadku, aby v takomto prípade

súd postupoval tak, že formalisticky zotrváva na aplikácii ustanovenia §122 Civilného mimosporového
poriadku, nakoľko v tomto prípade súd prvej inštancie obom účastníkom nevyhovel a matke by tak uprel
riadny výkon práva na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces. Ustanovenie §122 Civilného
mimosporového poriadku nadväzuje zároveň na rozhodovaciu prax súdnych autorít, kedy dospeli k
logickému záveru, že odvolanie nemôže podať ten, koho návrhu sa v plnom rozsahu vyhovelo. Matka

má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že odvolanie proti výroku II. rozsudku je prípustné. Považuje za
absurdné, že súd prvej inštancie schvaľuje rodičovskú dohodu uzavretú pred piatimi rokmi bez toho, aby
skutočneskúmalakorodičovskádohodafungujeačivyhovujemaloletému,ktorýmedzičasomrozumovo
dospel natoľko, aby vedel zreteľne vyjadriť svoj názor a bez toho, aby riadne zistil a zmenu okolností na
strane maloletého ako aj rodičov. Matka opakovane vysvetľovala okolnosti, za ktorých prišlo k uzavretiu

dohody – A. nenavštevoval ešte základnú školu a vzťah, ktorý mala aj v tom čase, bol v počiatočnom
štádiu, nemala druhé dieťa a nebývala trvale v H.. Taktiež otec v čase uzavretia dohody nemal žiadnu
prácu a bol schopný počas obdobia bez práce dohodu striktne plniť.

19. Opätovne navrhuje vypočuť A., nakoľko pohovor s maloletým vykonávala iná pracovníčka ako tá,

ktorá bola prítomná na pojednávaní, a tak nemohla na pojednávaní ani sprostredkovať priamo svoje
dojmy z pohovoru. Matka zároveň trvá na tom, že konanie je postihnuté procesnou vadou, na čom
nič nemení skutočnosť, že kolízny opatrovník sa proti rozsudku neodvolal. Trvá na odvolaní v celom
rozsahu.20. Otec v odvolacej duplike k odvolacej replike matky uviedol, že možno súhlasiť s tvrdením matky, že
nepodávala návrh na schválenie rodičovskej dohody, platne uzatvorenej medzi rodičmi dňa 15.04.2019,

ale jej návrh bol návrhom na rozhodnutie o podstatnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa v zmysle
§ 35 Zákona o rodine a s tým spojenom návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností, avšak
nemožno súhlasiť s jej tvrdením, že „otec nikdy návrh na schválenie Dohody nepodal.“ Otec už vo
svojomprvompísomnomvyjadrenízodňa04.07.2023,ktorépodávalknávrhumatkynazačatiekonania,
poukázal na skutočnosť, že rodičia dňa 15.04.2019 uzatvorili Dohodu o výkone rodičovských práv a

povinností.TútoDohodumatkadokoncaajpredložilasúdu.Otecužvosvojomprvomvyjadrenípoukázal
na skutočnosti, že pokiaľ dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností nie je schválená
súdom, je ako právny úkon z pohľadu hmotného práva platná. Jedinou sankciou za absenciu súdneho
schválenia platne uzatvorenej rodičovskej dohody je len jej nevykonateľnosť, nie neplatnosť. Súd prvého
stupňa teda správne postupoval, keď skúmal, či platne uzatvorená dohoda rodičov zo dňa 15.04.2019
je v záujme maloletého dieťaťa a nemohol teda rozhodovať akoby o novej (prvotnej) úprave výkonu

rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď najskôr rozhodol vo výroku
I. napadnutého rozsudku, že návrh matky na vysťahovanie maloletého do Českej republiky a s tým
spojenú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému zamietol. Až následne sa zaoberal
rodičmi uzatvorenou a platnou dohodou, či táto z pohľadu maloletého je v jeho záujme a či ju teda môže
schváliť. K argumentu matky, že otec nepodal návrh na schválenie takejto rodičovskej dohody súdom

uvádza, že sa nezakladá na pravde a otec aj v priebehu konania poukázal na to, že je potrebné takúto
uzatvorenú dohodu, ktorou sa rodičia aj dlhodobo spravujú, súdom schváliť, a že je v záujme maloletého.
Prvoinštančný súd taktiež matke svojím rozhodnutím nijako neuprel riadny výkon na súdnu ochranu.
Veď matka má a mala právo odvolať sa proti výroku I prvoinštančného rozsudku, čo aj využila. Otec vo
svojom vyjadrení namietal, že toto právo odvolať sa matka ako rodič nemá len voči výroku II. rozsudku

o schválení rodičovskej dohody. Schválenie platnej a rodičmi uzatvorenej dohody súdom prvej inštancie
neznamená, že túto nie je možné v budúcnosti zmeniť na základe návrhu ktoréhokoľvek z rodičov.

21. Opakovane sa dôrazne ohradzuje proti tvrdeniam matky, že rodičia údajne dohodu nedodržiavali.
Rodičia sa uzatvorenou dohodou aj spravovali a vedeli sa vždy operatívne dohodnúť v starostlivosti o

maloletého aj odchylne od uzatvorenej dohody, a to podľa pracovnej vyťaženosti toho-ktorého z rodičov,
teda aj samotnej matky, ktorá je tiež pracovne veľmi vyťažená a bola aj v čase uzatvárania samotnej
dohody. Samotná matka navrhla a súhlasila, aby dohoda upravila (viď čl. II dohody), „že ak bude niektorý
z rodičov potrebovať výmenu termínu, budú postupovať podľa dohodnutých pravidiel.“

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku)
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
oprávneným subjektom, matkou (§ 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 7 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§
66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ Civilného sporového
poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku).

23. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu odvolaním napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému a návrh na vysťahovanie maloletého do Českej republiky zamietol
(výrok I.) a schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý A. zverený do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok, matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v

nepárnych kalendárnych týždňoch od pondelka 8:00 hod. do nasledujúceho pondelka 8:00 hod., otec v
párnych kalendárnych týždňoch v rovnakom režime s tým, že počas školský prázdnin (letné a vianočné
prázdniny počas nepárneho a párneho roka) má úprava striedavej osobnej starostlivosti prednosť pred
bežným týždenným striedaním, daňový bonus na maloletého za párny kalendárny rok si uplatní matkaa za nepárny kalendárny rok otec, prídavky na dieťa bude poberať matka, výživné sa počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti neurčuje (výrok II.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania (výrok III.).

24. Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

25. Podľa § 122 Civilného mimosporového poriadku, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd

rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda
schválená, odvolanie.

26. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

27. Podľa § 24 ods. 1 a 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.(1) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou
rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.(5)

28. V predmetnej veci nebolo sporným, že rodičia maloletého po mediácii dňa 15.04.2019 uzatvorili
rodičovskú dohodu, predmetom ktorej bolo zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov. Otec navrhol rodičovskú dohodu schváliť dôvodiac, že striedavá starostlivosť
o maloletého fungovala a doposiaľ funguje, maloletý je na takýto model starostlivosti zvyknutý, nemá
s ním problém. Matka so schválením rodičovskej dohody nesúhlasila. Namietala, že po uzavretí
dohody sa ukázalo, že otec vzhľadom na povahu svojej práce nie je schopný plniť dohodnutý rozsah
starostlivosti, maloletý väčšinu času trávil s ňou, k reálnemu napĺňaniu striedavej osobnej starostlivosti

podľa rodičovskej dohody nikdy nedošlo, starostlivosť prebiehala nepravidelne, bez vopred určených
pravidiel.

29. Odvolací súd vzhľadom obsah odvolania matky proti výroku II., ktorým bola schválená rodičovská
dohoda v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A., v prvom rade skúmal, či

sú splnené podmienky, za ktorých by mohol o tejto časti odvolania rozhodnúť vecne vzhľadom na dikciu
ustanovenia § 122 Civilného mimosporového poriadku. S prihliadnutím na odvolacie námietky matky
skúmal, či rodičovská dohoda, ktorú súd prvej inštancie výrokom II. schválil, bola výsledkom slobodnej
a vzájomnej vôle oboch rodičov, a najmä či v čase rozhodovania existovala.

30. Odvolací súd zistil, že rodičovská dohoda zo dňa 15. apríla 2019 v čase jej „schválenia“ súdom prvej
inštancie reálne neexistovala, keďže matka s jej obsahom počas konania konštantne nesúhlasila, čo
vyplýva jednak z jej procesných vyjadrení pred súdom prvej inštancie, ako aj z jej následného odvolania.
Skutočnosť, že medzi rodičmi dohoda absentovala, podporuje aj výrok samotného otca v záverečnom
návrhu pred súdom prvej inštancie, v ktorom sám navrhol jej modifikáciu z dôvodu, že sa medzičasom

zmenili okolnosti (napr. nástup maloletého do školy). Z uvedeného odvolacieho súdu vyplynulo, že medzi
rodičmi konsenzus ohľadom rodičovskej dohody v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie neexistuje,
a preto súdu prvej inštancie odpadol predmet schválenia, t.j. právne relevantná rodičovská dohoda v
zmysle § 36 a nasl. Zákona o rodine.

31. Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že v konaní pred súdom prvej inštancie neboli
splnené základné procesné predpoklady pre vydanie meritórneho rozhodnutia o schválení rodičovskej
dohody.Inakpovedané,vdôsledkuneexistenciedohodychýbalsúduprvejinštancieprocesnýzákladpre
jej schválenie, a tým aj následnú aplikáciu ustanovenia § 122 Civilného mimosporového poriadku, ktoráje prípustná iba v prípadoch, v ktorých existuje dohoda uzatvorená rodičmi a samozrejme vyjadrujúca
skutočnú zhodu rodičov v rozhodujúcich otázkach výkonu rodičovských práv a povinností.

32. Schválením rodičovskej dohody súdom prvej inštancie, ktorá v čase jej schválenia objektívne
neexistovala, vznikol priestor na odvolací prieskum podľa § 365 Civilného sporového poriadku, daný
tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. bolo zaťažené viacerými závažnými
procesnými vadami. Absenciou rodičovskej dohody neboli splnené procesné podmienky, ktoré sú
predpokladom pre meritórne rozhodnutie o schválení dohody, konkrétne uvedený procesný nedostatok

predstavuje vadu konania, ktorá v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku
bránila tomu, aby súd prvej inštancie rodičovskú dohodu zo dňa 15.04.2019 schválil. Súčasne týmto
postupom súdu prvej inštancie došlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorým bol matke
ako účastníčke konania (podľa Civilného sporového poriadku sporovej strane) spôsobilý znemožniť, aby
uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že mali za následok porušenie jej práva na spravodlivý
proces podľa § 365 ods. 1 pís. b/ Civilného mimosporového poriadku.

33. Odvolací súd dopĺňa, že nepovažuje za správny právny názor, podľa ktorého by bolo potrebné
pred autoritatívnou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností najskôr schváliť rodičovskú dohodu,
ktorou sa rodičia v minulosti dočasne riadili poukazujúc aj na rozhodovacia prax súdov, v zmysle
ktorej v prípade, ak rodičia uzatvorenú dohodu prestanú realizovať, súd túto dohodu neschváli, ale sa

pokúsi o uzatvorenie novej rodičovskej dohody, prípadne výkon rodičovských práv a povinností upraví
autoritatívne podľa aktuálneho stavu a v záujme maloletého dieťaťa. Neschválená rodičovská dohoda
totiž nemá právne účinky rozhodnutia súdu a nie je pre súd záväzná. Takýto postup je v súlade s § 24
ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého je absencia schválenia dôvodom nevykonateľnosti dohody, nie jej
záväznosti. Schválenie už nefunkčnej dohody by bolo formalistické a v rozpore s princípom najlepšieho

záujmu dieťaťa.

34. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie matky proti výroku II. je prípustné, a to nie napriek
§ 122 Civilného mimosporového poriadku, ale práve preto, že jeho predpoklady v danom prípade neboli
splnené. Výklad § 122 Civilného mimosporového poriadku nemôže viesť k nadmernému formalizmu a

k legitimizácii rozhodnutí, ktoré predstavujú jednostranný zásah súdu do výkonu rodičovských práv a
povinností bez existencie skutočnej dohody medzi rodičmi. V dôsledku uvedeného dospel odvolací súd k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku II. nepreskúmateľné a nezákonné, a
preto je jeho meritórny prieskum nielen možný, ale aj nevyhnutný v záujme ochrany najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa.

35. Podľa Čl. 5 pís. b/, c/, g/ a h/ Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa
dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, g) názor

dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie
a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.

36. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

37. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

38. Záujem dieťaťa musí byť popredným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi

alebo zákonodarnými orgánmi, pričom kritériom pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do jednej
z foriem starostlivosti nie je želanie konkrétneho rodičia. Požiadavka týkajúca sa záujmu maloletého
dieťaťa vyplýva aj z Čl. 32 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd zaručujúcej osobitnú ochranu detí a
mladistvých ( porov. napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3135/19 ). Je preto nevyhnutné, abypri akomkoľvek súdnom rozhodovaní týkajúcom sa detí bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný
ako určujúce kritérium pre konečné rozhodnutie - nech sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa
maloletého dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je ako koncept flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a

definovaný individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu, v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom
pozornosť je potrebné venovať jeho osobným pomerom.

39. Odvolací súd následne preskúmal napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol
zamietnutý návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a návrh na

vysťahovanie maloletého do Českej republiky. Matka v odvolaní proti tomuto výroku namietala, že súd
prvej inštancie neprávne zistil skutkový stav tým, že neumožnil priamy výsluch maloletého A., opieral
sa len o vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal výsluch maloletého, tiež z dôvodu, že súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že na strane maloletého a matky nedošlo k takej zmene pomerov
odôvodňujúcej zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky a udelenie súhlasu na vysťahovanie
maloletého.

40. Rozhodnou otázkou v danom konaní bolo zistenie najvhodnejšieho modelu usporiadania pomerov
medzi účastníkmi konania tak, aby bol súčasne v najlepšom záujme maloletého. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie v danej časti zdôvodnil tým, že vzhľadom na schválenú rodičovskú dohodu zamietol
návrh matky dôvodiac najmä rovnocennou rodičovskou spôsobilosťou, schopnosťou spolupráce rodičov

napriek rozdielnosti výchovných prístupov, stabilitou výchovného prostredia a zachovaním väzieb,
zohľadňujúc súčasne názor maloletého. Súčasne súd prvej inštancie zohľadnil záujem maloletého
uvádzajúc, že síce je dôležitý názor maloletého, avšak v danom prípade sa jedná o maloleté dieťa, ktoré
nemá dostatočné zručnosti na sformovanie svojho vlastného názoru do tej miery, aby naň nemali vplyv
vonkajšie faktory, a aby vedel posúdiť význam a zmysel presťahovania sa do H., pričom maloletý počas

výsluchu uviedol, že H. má trochu radšej, ale v E. má všetko.

41. Preskúmaním tejto napadnutej časti rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky
matky sú dôvodné, pretože súd prvej inštancie sa nateraz nedostatočne vyrovnal so všetkými
rozhodnými okolnosťami pre prijatie záveru o tom, že je v záujme maloletého jeho zotrvanie v striedavej

starostlivosti rodičov, a tým aj zachovanie pobytu maloletého v Slovenskej republike. Z obsahu
preskúmavaného rozhodnutia vzhľadom aj na odvolacie námietky matky, ktoré námietky prezentovala
aj pred súdom prvej inštancie, nie je možné zistiť na základe akých skutočností súd prvej inštancie
k tomuto záveru dospel. Súd prvej inštancie uviedol, že názor maloletého vyslovený pred kolíznym
opatrovníkom je síce dôležitý, avšak v danom prípade sa jedná o maloleté dieťa, ktoré nemá dostatočné

zručnosti na sformovanie svojho vlastného názoru do tej miery, aby naň nemali vplyv vonkajšie faktory,
a aby vedelo posúdiť význam a zmysel presťahovania sa do H.. Nie je však zrejmé na základe akých
skutočností súd prvej inštancie k uvedenému záveru dospel, pretože tento záver bližšie nezdôvodnil
tak, aby bol aj preskúmateľný. Odvolací súd v danom kontexte dopĺňa, že za predpokladu, že dieťa je
dostatočne, rozumovo a emocionálne vyspelé (čo práve kolízny opatrovník pred súdom prvej inštancie

aj konštatoval), je potrebné jeho prianie považovať za zásadné kritérium pri hľadaní jeho najlepšieho
záujmu, a preto v prípade, že súd prvej inštancie dospel k záveru o existencii vplyvu vonkajších faktorov,
pre ktoré neprihliadol na vyslovený názor maloletého, bolo potrebné tieto faktory riadne špecifikovať
a následne riadne ich vplyv aj zdôvodniť.

42. Odvolací súd súčasne dopĺňa, že súd prvej inštancie tiež riadne nezdôvodnil, na základe akých
skutočností dospel k záveru, že nové pomery matky (presťahovanie sa do H. a narodenie dcéry I.)
nie sú dôvodom na zmenu pomerov, a ani v záujme maloletého A.. Tiež nezdôvodnil, na základe akej
skutočnosti dospel k záveru, že iba súčasné prostredie v E., v ktorej od narodenia maloletý žije, je
jediným stabilným prostredím a vysťahovanie maloletého do Českej republiky by nebolo v jeho záujme,

a to všetko v kontexte vyjadrenia maloletého pred kolíznym opatrovníkom o jeho veľmi blízkom vzťahu
k matke. Rovnako nebolo možné zistiť: - na základe akých skutočností súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nedôvodnú námietku matky, že k striedaniu maloletého nedochádza v týždňových intervaloch vzhľadom
na matkou predložený rozpis priebehu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého za obdobie od
januára 2019 do septembra 2023, - z akého dôvodu by skutočnosť, že rodičia medzi sebou vedia

komunikovať, vedia sa dohodnúť a nebránia si v styku s maloletým, mala znamenať, že zotrvanie
maloletého v striedavej osobnej starostlivosti rodičov je naďalej v jeho záujme, ako aj zotrvanie v E.,
- na základe akých skutočností dospel k záveru, že matka má v E. vytvorené podmienky na výkon
osobnej starostlivosti o A., čo matka poprela uvádzajúc, že do E. dochádza iba z dôvodu zabezpečeniastarostlivosti o maloletého. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie pritom sám dospel k
záveru, že obvyklý pobyt matky je v H. uvádzajúc, že dôvod odsťahovania matky do H. bol jej súčasný
vzťah s partnerom C., s ktorým má dcéru I.. Dôvody pre uvedené závery súdu prvej inštancie absentujú,

pričom z hľadiska ústavného práva na spravodlivý proces je dôležité, aby sa s nimi súd prvej inštancie
riadne argumentačne vysporiadal tak, aby bolo rozhodnutie preskúmateľné. Iba v prípade existencie
riadneho odôvodnenia by bolo možné uzavrieť, či dôvody matky prezentované v návrhu a počas konania
boli relevantné v tom, že nastali také zmeny, ktoré odôvodňujú zmenu zverenia maloletého, ktorá je v
jeho záujme, a tým aj jeho vysťahovanie do Českej republiky.

43. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

44. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

45. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

46. Mimosporové konania (akým je i predmetné konanie vo starostlivosti súdu o maloletého) sú ovládané
tzv. princípom materiálnej pravdy a princípom vyšetrovacím, ktoré vedú k tomu, že iniciatíva je často

na súde, ktorého povinnosťou je v súčinnosti s účastníkmi rozhodujúce skutočnosti zistiť (účastníkov
nezaťažuje dôkazné bremeno). Zistenie skutočného stavu znamená čo najbližšie priblíženia sa k
hmotno-právnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov.

47. Porovnajúc odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedeným je zrejmé,

že súd prvej inštancie sa týmto dôsledne neriadil. Povinnosťou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie
uvedených záverov odvolacieho súdu preto bude vykonať ďalšie dokazovanie v naznačenom smere.
V prípade, ak nebude možné inak presvedčivo preukázať, či došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej
zmenu zverenia maloletého, ako aj vysťahovanie maloletého do Českej republiky, zvážiť aj nariadenie
znaleckého dokazovania.

48. Odvolací súd tu považuje zároveň za nevyhnutné konštatovať, že k nepreskúmateľnosti
a nepresvedčivosti napadnutého rozsudku prispel aj súdom prvej inštancie zvolený spôsob vyhotovenia
zápisnice z pojednávania. Súd prvej inštancie síce zápisnicu vyhotovil, avšak podstatný obsah
prednesov účastníkov konania nezaznamenal písomne, ale iba odkázal na zvukový záznam.

49. Podľa § 98 Civilného sporového poriadku o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so
stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na
zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení
pojednávania pripojí k súdnemu spisu alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený.

50. Podľa § 99 Civilného sporového poriadku, ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o
procesných úkonoch aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní,
opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia.

51. Právna úprava vychádza zo zásady preferencie zaznamenávania procesných úkonov súdu
technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku a len subsidiárne je ponechaná možnosť
písomného vyhotovenia zápisnice z pojednávania. Vyhotovenie zápisnice o procesnom úkone
(zápisnica o pojednávaní, zápisnica o výsluchu, zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku, zápisnica o
obhliadke a iné) závisí od úvahy súdu, pričom súd zhodnotí kritérium procesnej ekonómie, vhodnosti a

účelnosti. Záznam podľa § 98 Civilného sporového poriadku dokumentuje jeho celý priebeh a uchováva
sa aj po skončení pojednávania (alebo iného procesného úkonu).52. V zápisnici o pojednávaní konanom dňa 22.01.2024 súd prvej inštancie zaznamenal iba
časť prednesov účastníkov konania, kolízneho opatrovníka s tým, že ich zvyšnú časť prednesov
nezaznamenal a uviedol, že odkazuje na zvukový záznam. Takýto procesný postup súdu prvej inštancie

však nie je v súlade postupom ustanoveným § 99 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a preto odvolací
súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, aby vyhotovil zápisnicu v zákonom predpísanej podobe
vrátane všetkých povinných náležitostí riadiac sa príslušnými ustanoveniami § 98 a § 99 Civilného
sporového poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sa pokúsil oboznámiť so zvukovým
záznamom z pojednávania konaného dňa 22. januára 2024. V celom rozsahu nebolo možné riadne sa

oboznámiť so všetkými vyjadreniami účastníkov konania a ich právnych zástupcov vzhľadom na kvalitu
zvukového záznamu. Znenie záverečného vyjadrenia kolízneho opatrovníka nebolo možné prakticky
vôbec zrekonštruovať z dôvodu, že v danej časti bol zvukový záznam nezrozumiteľný.

53. V súhrne vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie aj v tejto časti nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces (rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti predpísané v § 220
ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko v ňom absentujú skutkové závery a dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil). Súčasne súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku). Vec sa tak dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu (najmä z dôvodu rozsiahlosti

dokazovania), ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie
(úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej
inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením
dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).

54. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ a c/
Civilného sporového poriadku zrušil a podľa § 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku vec mu
v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

55. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391

ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne vec posúdiť ďalšom konaní, doplniť dokazovanie
smerujúce k odstráneniu vyššie uvedených pochybení vo vzťahu k rozhodnutiu v otázke zverenia
maloletého a jeho vysťahovania do Českej republiky. Na základe opätovného zhodnotenia skutkových
okolností vyplývajúcich z vykonania dôkazov vyhodnotí, či za účelom posúdenia odbornej otázky je v
danom štádiu konania dôvodné nariadiť znalecké dokazovanie aj vzhľadom na návrh matky. Odvolací

súd dopĺňa, že v zásade sa však stotožňuje s tým, že súd nemusí reflektovať na každý návrh na
doplnenie dokazovania a nemusí vždy nariaďovať znalecké dokazovanie, avšak pokiaľ tak neurobí,
je nutné sa vysporiadať s argumentami účastníkov konania a relevantnými skutočnosťami. Doplnené
dokazovanie následne vyhodnotí v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku, a to najmä
so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty matky, tieto posúdi z hľadiska všetkých

na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom po zvážení všetkých preukázaných okolností
daného prípadu vo veci znova rozhodne, pričom rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku.

56. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne znova o náhrade trov konania prvoinštančného aj

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

57. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1 (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u

ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).