Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118252838
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6118252838.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu A. B.
C., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XXXX/XX, E. E., právne zastúpeného JUDr.
Zdenkom Ďurčíkom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 1, Banská Bystrica, proti žalovanému Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 16.978,68
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
17Csp/46/2018 z 23. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) žalobu zamietol (I. výrok). Žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 16.978,68

Eur s príslušenstvom titulom vrátenia zaplateného poistného z poistnej zmluvy zo dňa 31. 01. 2001.

3. Súd prvej inštancie nedôvodnosť žaloby videl v tom, že síce dňa 31. 01. 2001 došlo k podpisu poistnej
zmluvy všeobecného poistenia osôb so začiatkom poistenia dňa 01. 02. 2001 s jednorazovým poistným
v sume 511.500,- Sk splatným v deň začiatku poistenia, žalobca ale ani po doplnenom dokazovaní
nepreukázal jeho zaplatenie. Poistenie preto podľa § 801 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v
znení účinnom do 31. 12. 2002 zaniklo uplynutím 3 mesiacov od splatnosti poistného, t. j. dňom 01.

05. 2001. Žalovanému teda nevznikla povinnosť poskytnúť plnenie žalobcovi. O náhrade trov konania
rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného.

4. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca, ktorý s odkazom na ust. § 365 ods.
1 písm. b) CSP namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia „chýba, absentuje hodnotenie
dôkazov v predmetnom konaní vo vzťahu k súdu uvádzanej skutočnosti, či vyjadrenia žalovanej, jej
predkladané dôkazy sú dostatočné, pravdivé a vierohodné aj vo vzťahu že mohol vzniknúť priestor na

vznik prípadného nesprávneho záznamu.“, resp. že „absentuje vysporiadanie sa súdu prvej inštancie
v konaní s rovnosťou zbraní strán v súdnom procese vo vzťahu k ochrane slabšej strany, vo
vzťahu k spotrebiteľským sporom.“. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP zasa podľa
žalobcu spočíva v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dokazovanie vyžiadaním siinformácií a dôkazov od žalovaného ohľadne skartácie zmluvnej dokumentácie, resp. ohľadne uzavretia
porovnateľných zmlúv z daného obdobia a nevykonal ani navrhované výsluchy pracovníčok žalovaného,
ktoré sa podieľali na koncipovaní listu žalovaného zo dňa 04. 03. 2016 o tom, že mu malo byť poistné

vyplatené v hotovosti ešte dňa 29. 11. 2001. Napokon žalobca s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f)
CSP namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. K tomuto odvolaciemu dôvodu poukázal na list žalovaného zo dňa 04. 03. 2016, výpoveď
svedka F. G. zo dňa 08. 09. 2022 a svedka H. I. zo dňa 06. 10. 2022 a tieto dôkazy podľa neho
preukazujú, že poistné zaplatil riadne a včas, pričom žalovaný nepreukázal, že k zániku poistenia došlo

pre nezaplatenie jednorazového poistného. Poistná zmluva teda existovala, bola „živá“. Žalobca tiež
poukázal na obtiažnosť získavania informácii a podkladov od žalovaného v súvislosti s týmto súdnym
konaním.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca nešpecifikuje, v čom spočíva zásah do
zásady rovnosti zbraní s ohľadom na ochranu slabšej strany. Súd prvej inštancie pri viazanosti právnym

názorom odvolacieho súdu vec riadne posúdil a vykonal rozsiahle dokazovanie. K nevykonaným
dôkazom žalovaný poukázal na skutočnosť, že ani jeden z nich nesmeroval k preukázaniu toho, či došlo
k zaplateniu poistného. Tvrdenia žalobcu ohľadne nesprávnych skutkových zistení sú zavádzajúce, lebo
výpoveď svedka F. G. „izoluje“ od ostatných skutočností a túto dezinterpretuje. Napadnuté rozhodnutie
je správne a preto ho žiada potvrdiť.

6. V následných vyjadreniach strany iba opakovali už prv uvedené skutočnosti.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3

CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

8. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

9. Odvolací súd uvádza, že predmetnou vecou sa už zaoberal a uznesením zo dňa 17. 12. 2020 žalobe

vyhovujúci prvý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
konštatujúc, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď neskúmal, či došlo k zaplateniu poistného
zo strany žalobcu a preukázanie tejto skutočnosti nesprávne preniesol na žalovaného. Odvolací súd
vtedy skonštatoval, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o úhrade poistného, hoci ho takáto
dôkazná povinnosť zaťažovala.

10. Súd prvej inštancie po vrátení veci a po doplnení dokazovania žalobcom navrhovaným spôsobom
dospel k záveru, že zaplatenie poistného preukázané nebolo. Odvolací súd s týmto súhlasí, lebo
ani dokazovanie vykonané po zrušení prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie nepreukázalo, že
žalobca skutočne uhradil v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy s právnym predchodcom žalovaného

dohodnuté jednorazové poistné vo výške vtedajších 511.500,- Sk, ktoré bolo splatné v deň začiatku
poistenia, t. j. dňa 01. 02. 2001.

11. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, ktoré podľa
neho preukázali úhradu poistného. Odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku za neopodstatnenú

z dôvodu, že súd prvej inštancie postupoval pri hodnotení dôkazov v súlade s § 191 CSP. Pokiaľ totiž
žalobca v odvolaní poukazoval na výpovede svedkov G. a I., resp. na list žalovaného zo dňa 04. 03.
2016, z týchto dôkazov jednotlivo ani v ich súhrne vo väzbe aj na ďalšie vykonané dôkazy nemožno
vyvodiť záver o tom, že zo strany žalobcu došlo k uhradeniu dojednaného poistného.

12. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v konaní nebol predložený žiaden priamy dôkaz potvrdzujúci
úhradu poistného žalobcom, keď tento uviedol, že ničím takým nedisponuje, pričom vo svojich
výpovediach popisoval, že sumu vtedajších 511.500,- Sk ako poistné odovzdal v hotovosti riaditeľovi
pobočky poisťovne A. G. D. na ich stretnutí dňa 31. 01. 2001, na ktorom došlo k podpisu poistnej zmluvy
ajodovzdaniupoistky(nachádzajúcejsanač.l.4anasl.spisu).Menovanéhoalenebolomožnévypočuť,

nakoľko už umrel.

13. Aj keď odvolací súd aj vzhľadom na výpoveď svedka G. považuje za preukázané, že žalobca ako
vtedajší riaditeľ Stredoslovenských vodární a kanalizácií E. E. uzatváral zmluvu priamo v kanceláriiriaditeľapobočkypoisťovneA.D.,žiadenzvypočutýchsvedkovnepotvrdil,žebymenovanýprijalpoistné
od žalobcu, resp. že by menovaný v inom prípade vôbec niekedy prijal nejaké poistné od inej osoby.
Svedkovia vrátane F. G. vypovedali o mechanizme uzatvárania poistných zmlúv a spôsobe platenia

poistného vrátane hotovostných platieb, ale žiaden z nich nebol svedkom zaplatenia poistného zo
strany žalobcu formou odovzdania hotovostných peňažných prostriedkov riaditeľovi pobočky poisťovne.
Z výpovede svedkyne J. skôr vyplynulo, že väčšie čiastky sa neplatili v hotovosti, ale prevodom z účtu
a svedok G. si na pojednávaní dňa 08. 09. 2022 evidentne pomýlil poistnú zmluvu (ktorá kvôli jej
skartácii vôbec nie je súčasťou spisového materiálu) s poistkou, ktorá ku nej bola poisťovňou vydaná

a ktorej kópia sa nachádza na č. l. 4 a nasl. spisu. Poistka je totiž len písomným potvrdením o uzavretí
poistnej zmluvy (ako to určuje § 791 ods. 2 OZ), nie dokladom o úhrade poistného a vydanie poistky
poisťovňou nie je viazané na úhradu poistného, ako to potvrdil aj svedok I.. Preto nebolo možné veriť,
resp. považovať za pravdivú výpoveď svedka G. v tom smere, že k vydaniu poistky poisťovňou by bez
úhrady dojednaného poistného nedošlo. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na časť výpovede H. I.,
tento tam hovoril o poistných zmluvách vo všeobecnosti, nie o poistnej zmluve, ktorá bola predmetom

sporu. To, že podľa odvolacieho súdu nedošlo k úhrade poistného žalobcom je zrejmé aj z vystavenej
poistky, v ktorej sa v na to určenej rubrike nenachádza žiaden zápis o úhrade poistného (na rozdiel od
inej obdobnej poistnej zmluvy, ktorú mal žalobca uzavretú s právnym predchodcom žalovaného a ktorej
poistka úhradu poistného potvrdzuje).

14. Nebol opodstatneným ani odkaz žalobcu na korešpondenciu žalovaného, podľa ktorej mu poistné
už malo byť vyplatené v hotovosti na pobočke dňa 29. 11. 2001 (čo žalobca popieral), ktorá skutočnosť
podľa neho dokazuje uhradenie poistného. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak by toto tvrdenie žalovaného
bolo pravdivé, v takom prípade už žalobca dostal plnenie požadované touto žalobou a teda aj
v takom prípade súd prvej inštancie správne žalobu zamietol. Nie je totiž možné prijať, že na jednej

strane tvrdenie žalovaného v jeho korešpondencii z roku 2016 o výplate poistného nepriamo svedčí
o predchádzajúcom zaplatení poistného pri uzavretí zmluvy, ale na druhej strane nesvedčí o tom, že
už došlo k jeho výplate žalobcovi. Naopak, ak nedošlo k výplate poistného žalovaným v zmysle jeho
tvrdenia, nie je tým potvrdzovaná predošlá úhrada poistného.

15. Odvolací súd tak uzatvára, že žalobca nepreukázal úhradu poistného, poistná zmluva zanikla pre
nezaplatenie poistného ako uviedol už súd prvej inštancie a preto žalovanému nevznikla povinnosť
vrátiť poistné žalobcovi na základe ním podanej výpovede. Pokiaľ žalobca v odvolaní naznačoval, že
preukázanie úhrady poistného od neho nemožno spravodlivo požadovať, odvolací súd zdôrazňuje,
že o taký prípad tu nešlo. Žalobca totiž nebol povinný preukázať tzv. negatívnu skutočnosť, resp.

skutočnosť, ktorej preukázanie nebolo objektívne možné. Úhrada dlhu (v tomto prípade poistného
zo strany žalobcu) je pomerne ľahko preukázateľná písomným potvrdením veriteľa (v tomto prípade
poisťovne) o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený, čo je povinný veriteľ písomne potvrdiť
dlžníkovi na jeho požiadanie, dlžník môže dokonca odoprieť plniť, ak mu veriteľ zároveň nevydá
o tom potvrdenie (§ 569 ods. 1 a 2 OZ). Nemožno preto podľa odvolacieho súdu ospravedlniť prístup

žalobcu, ktorý napriek tomu nepredložil písomný doklad o úhrade nemalej sumy poistného. Odvolací
súd pochybuje o tom, že by Slovenská poisťovňa ako právny predchodca žalovaného prijala od žalobcu
tak vysokú sumu poistného bez vydania potvrdenia o jeho úhrade. Žalobcu teda nijak nezaťažovalo
neprimerané dôkazné bremeno.

16. Súd prvej inštancie opodstatnene nevykonal ďalšie žalobcom navrhované dôkazy. Aj podľa
odvolacieho súdu informácie, či dôkazy týkajúce sa skartácie zmluvnej dokumentácie, resp.
porovnateľných poistných zmlúv z daného obdobia, rovnako ako výsluchy pracovníčok podieľajúcich sa
na tvorbe listu žalovaného zo dňa 04. 03. 2016, nemali žiadnu (ani nepriamu) výpovednú hodnotu vo
vzťahu k úhrade poistného, ako kardinálnej otázke tohto sporu. Faktom totiž je, že dotknutá zmluvná

poistná dokumentácia bola žalovaným na základe príslušného rozhodnutia (t. j. oprávnene) skartovaná
a pre rozhodnutie sporu nemalo právny význam, prečo sa tak stalo, na akom základe, na koho návrh
a kto bol za to zodpovedný. Porovnanie iných obdobných poistných zmlúv a spôsobu úhrady poistného
z nich by nebolo spôsobilé byť dôkazom o tom, že v prípade spornej poistnej zmluvy došlo k úhrade
poistného, rovnako ako túto skutočnosť neboli spôsobilé preukázať výsluchy pracovníčok žalovaného

podieľajúcich sa na písomných oznámeniach z roku 2016 adresovaných žalobcovi o tom, že poistné mu
bolo vyplatené ešte v novembri roku 2001. Odvolací súd len dodáva, že zo spisu nevyplýva okolnosť,
že by žalovaný nepredložil dôkaz, resp. informáciu, ktorá od neho bola žiadaná a ktorá mala právnyvýznam pre rozhodnutie tohto sporu, preto žalobca nedôvodne namietal ťažkosti pri získavaní informácií
a podkladov od žalovaného.

17. Napokon neopodstatnenou bola aj odvolacia námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa
zrozumiteľne vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami sporu a svoje
rozhodnutie zdôvodnil spôsobom zodpovedajúcim ust. § 220 ods. 2 CSP (i keď bolo nadbytočné
doslovne reprodukovať obsah jednotlivých dôkazov). Jasne vysvetlil, z akých dôvodov považoval žalobu

za nedôvodnú, ako hodnotil jednotlivé dôkazy, čo mal preukázané a čo nie a ako vec právne posúdil. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, či navrhovaním a hodnotením dôkazov a rovnako tak nie je nutné, aby na každý (aj na pre
rozhodnutie bezvýznamný) argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide
o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
Súd prvej inštancie tieto princípy plne rešpektoval. Z odvolania žalobcu nie je potom odvolaciemu

súdu celkom zrejmé, čo konkrétne v tomto smere súd prvej inštancie zanedbal, absenciu hodnotenia
akých dôkazov mal žalobca na mysli. Ak tým myslel žalobca korešpondenciu z roku 2016, ktorou
vtedy žalovaný odpovedal žalobcovi, súd prvej inštancie sa k tomu vyjadril v 38. odseku odôvodnenia
poukazom na to, že toto nepovažuje za dôkaz o úhrade poistného, rovnako ako ani za dôkaz o vyplatení
poistného žalobcovi v roku 2001. Súd prvej inštancie nebol povinný vysporiadať sa ani s „rovnosťou

zbraní strán“, nakoľko v tomto smere nič žalobca v prvoinštančnom konaní nenamietal a ani v odvolaní
nebol konkrétnejší. Odvolací súd tak vyhodnotil túto námietku ako bezobsažnú.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru o neopodstatnenosti žalobcom podaného
odvolaniaapretorozsudoksúduprvejinštanciepotvrdil,atovrátanezávisléhovýrokuotrováchkonania,

pri ktorom bolo správne aplikované ust. § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného.

19. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný a preto mu

odvolacísúdpriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovivrozsahu100%.Ovýške
náhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.