Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010613
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624010613.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej
a sudkýň JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 29. apríla
2025 prejednal odvolanie podané obžalovaným A. B. A. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 7T/47/2024 z 20.11.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. A. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 7T/47/2024 z 20.11.2024 bol obžalovaný A. B.
A. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr.
zák. účinného do 5.8.2024, ktorý mal spáchať tak, že:

1) v písomnej sťažnosti zo dňa 26.4.2021 doručenej na podateľňu odboru kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši dňa 28.4.2021 smerujúcej proti uzneseniu vyšetrovateľa odboru
kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši o odmietnutí trestného oznámenia
podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zo dňa 19.4.2021 pod ČVS: ORP-67/1-VYS-LM-2021
vedome uviedol nepravdivé údaje
otom,žesapoškodenýA.C.D.dopustilvsúvislostisvýkonomfunkcieprokurátoraOkresnejprokuratúry
v Liptovskom Mikuláši korupčnej trestnej činnosti tým, že mal od obvineného A. B. A. požadovať úplatok

vo výške 5 000,- eur
za zastavenie nezákonného trestného stíhania v bližšie nešpecifikovanej trestnej veci, a to
so slovami „zastaviť trestné stíhanie nie je len tak, za zastavenie trestného stíhania je treba zaplatiť!!!
a že to obvineného bude stáť päťku - 5 000,- eur“,

2) v písomnom podaní adresovanom Špeciálnej prokuratúre SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava zo

dňa 14.6.2021, doručenom do podateľne Úradu špeciálnej prokuratúry dňa 18.6.2021 vedome uviedol
nepravdivé údaje o tom, že sa poškodený A. C. D. dopustil v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora
Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši korupčnej trestnej činnosti tým, že mal od obvineného A.
B. A. požadovať úplatok vo výške 5 000,- eur za zastavenie nezákonného trestného stíhania v bližšie
nešpecifikovanej trestnej veci, a to tým, že v tomto písomnom podaní uviedol že
„v rámci OČTK Liptovský Mikuláš pôsobí organizovaná zločinecká skupina“, pričom v tejto súvislosti

osobitnepoukázalnato,že„VyjadrenieA.D.,žezazastavenietrestnéhostíhania-nezákonnevedeného
- je treba zaplatiť!!! a že to bude stáť päťku -
5 000,- eur - vypovedá samo za seba“, pričom záverom tohto podania dodal, že toto oznámenie berie
ako jednu z posledných možností, ako riešiť trestnú činnosť tejto zločineckej skupiny v rámci OČTK
v Liptovskom Mikuláši,

pričom tieto špecifikované podania obvineného boli vyšetrovateľom PZ, Prezídia Policajného zboru,
Národnej kriminálnej agentúry, odbor Stred v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-157/NKA-ST3-2021posúdené ako trestné oznámenia vo veci podozrenia z presne nešpecifikovaného korupčného konania
upraveného v tretom diele ôsmej hlavy Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť poškodený A.
C. D., ktorý pôsobí ako prokurátor na Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš, pričom vykonaným

dokazovaním
vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-157/NKA-ST3-2021 bolo preukázané, že sa nepodarilo zistiť žiadne
konkrétne a relevantné informácie o prípadnom korupčnom konaní poškodeného
A. C. D., a preto bola predmetná vec uznesením vyšetrovateľa PZ, Prezídia Policajného zboru, Národnej
kriminálnej agentúry, odbor Stred pod ČVS: PPZ-157/NKA-ST3-2021 zo dňa 17.3.2022, právoplatným

dňa 1.4.2022 postupom podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutá, nakoľko nebol
dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Za to bol odsúdený podľa § 345 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
1 rok, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
mu určil skúšobnú dobu na 2 roky.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonom stanovenej lehote podal proti nemu
odvolanieobžalovanýA.B.A..Odvolanieodôvodnilprostredníctvomsvojhoobhajcupísomnýmpodaním
doručeným okresnému súdu 30.1.2025. a uviedol v ňom nasledovné argumenty:
Okresný súd v Liptovskom Mikuláši svoj rozsudok, ktorým uznal obžalovaného vinným, odôvodnil

skutočnosťami, ktoré nemajú oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov
a vo všeobecnosti sú len hypotézami a úvahami súdu prvého stupňa smerujúcimi k tomu, aby
mohol byť odôvodnený výrok rozsudku. Súd prvého stupňa v bode 19 odôvodnenia konštatuje, že na
základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky
pokračovacieho prečinu podľa § 345 ods. 1 Tr. zák., a to skutkami uvedenými v bodoch 1, 2 vyhláseného

rozsudku. Nadväzne na tento záver súd prvého stupňa ďalej konštatuje, že obžalovaný uviedol vo
svojich podaniach zo dňa 26.4.2021, resp. 28.4.2021 nepravdivé údaje o tom, že sa poškodený A.
C. D. „dopustil v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši
korupčnej trestnej činnosti tým, že mal od obvineného požadovať úplatok vo výške 5 000,- eur za
zastavenie trestného stíhania“. Súd prvého stupňa ďalej konštatuje, že spáchanie dvoch čiastkových

skutkov je obžalovanému dostatočne preukázané aj výpoveďou poškodeného A. C. D., ktorý popísal
všetky okolnosti krivého obvinenia
zo strany obžalovaného vo svojom trestnom oznámení zo dňa 23.6.2021. Uvedené dôvody súdu prvého
stupňa sú v podstate jediným súhrnom podľa súdu existujúcich usvedčujúcich dôkazov, na základe
ktorých obžalovaného uznal vinným a uložil mu trest.

Súd prvého stupňa v rozpore so skutočnosťami zistenými v trestnom konaní
a vyplývajúcim z jednotlivých dôkazných prostriedkov aj vo výrokovej časti rozsudku,
v skutkovom popise rovnako v bode 1 aj v bode 2 uviedol, že obžalovaný v písomnej sťažnosti a podaní
zo dňa 26.4.2021 a 24.6.2021 vedome uviedol nepravdivé údaje, že sa poškodený A. C. D. dopustil v
súvislosti s výkonom funkcie prokurátora Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši korupčnej trestnej

činnosti, tým že mal od obvineného A. B. A. požadovať úplatok vo výške 5 000,- eur za zastavenie
trestného stíhania.
V rámci dokazovania v priebehu trestného konania boli do vyšetrovacieho spisu doložené podania
obžalovaného - sťažnosť z 26.4.2021 a podanie zo dňa 14.6.2021.
V sťažnosti z 26.4.2021 okrem toho, že obžalovaný poukázal na nezákonnosť postupu prokurátora A. C.

D. v procese trestného stíhania proti jeho osobe tiež uviedol, že: „Mne osobne A. D. povedal, že on plní
príkazy prokurátora B. E., že on je jeho nadriadený a musí ho počúvať. Povedal mi, že zastaví trestné
stíhanie nielen tak, že zastavenie trestného stíhania je treba zaplatiť!!! a že ma to bude stáť „päťku“!!!
na otázku, akú päťku? povedal, že 5 000,- eur.“ V podaní zo dňa 14.6.2021 okrem toho, že opakovane
poukázal na nezákonnosť postupu OČTK v Liptovskom Mikuláši, tiež uviedol „vyjadrenie A. D., že za

zastavenie trestného stíhania-nezákonne vedeného - je treba zaplatiť!!! a že to bude stáť päťku 5 000,-
eur, vypovedá samo za seba.“ V tomto podaní obžalovaný tiež poukázal na „vyrábanie“ nezákonných
obvinení a obžalôb proti vytypovaným miestne exponovaným osobám. Obhajoba poukazuje na obsah
týchto podaní, z ktorých ani
z jedného nevyplýva, že by obžalovaný A. D. obviňoval z akejkoľvek korupcie

a už vôbec z toho, že by od neho požadoval úplatok 5 000,- eur.
Obžalovaný bol v minulosti pred vydaním tohto rozsudku trikrát obvinený z páchania trestnej činnosti,
pričom je potrebné konštatovať, že išlo v každom prípade o vykonštruované trestné stíhania, zrejme
motivované dôvodmi, ktoré obhajoba neuvádza, všetky tieto trestné stíhania boli skončené v prvomprípade zastavením trestného stíhania a v dvoch posledných prípadoch oslobodením A. A. spod
obžaloby a potvrdené aj rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline. Všetky trestné stíhania dozoroval ako
prokurátorA.D.ajepravdou,ževoveci,ktorúprejednávalOkresnýsúdvLiptovskomMikulášipodsp.zn.

2T/74/2020, bolo v prítomnosti obhajcu A. A. ponúknuté riešenie v prípravnom konaní vyšetrovateľkou
PZ - dohoda o vine a treste so zaplatením peňažného trestu. Uvedené riešenie A. A. odmietol a
vyšetrovateľka ho preto nezaznamenala do jeho výpovede.
Z obsahu podaní uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa ani v jednom prípade nevyplýva, že
obžalovaný akýmkoľvek spôsobom obviňoval prokurátora A. D.

z akejkoľvek korupčnej činnosti. Neexistuje žiadny iný dôkaz preukazujúci tvrdenie súdu prvého stupňa,
že naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu týmito podaniami došlo. Odôvodnenie
rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje skutočnosti, ktoré nenachádzajú žiadnu oporu ani v jednom zo
zabezpečených dôkazných prostriedkov.
Obhajoba poukazuje na existujúcu judikatúru ESĽP a ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že odôvodnenie
súdneho rozhodnutia je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie, a teda každé súdne

rozhodnutie musí dať jasné, zrozumiteľné a dôkazne podložené odpovede na všetky právne a skutkové
relevantné skutočnosti, nepochybne aspoň na tie, z ktorých odvodzuje v prípade trestného konania
svoj výrok o vine. Odôvodnenie súdu musí byť zrozumiteľné a musí plne korešpondovať s jednotlivými
dôkazmi zabezpečenými
v trestnom konaní, najmä v konaní pred súdom. Nemôže obsahovať skutkové zistenia, ktoré tomuto

odporujú, resp. skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa v záujme vysvetlenia svojho výroku podrobil
svojim hypotetickým úvahám bez akéhokoľvek dôkazného základu. V danom prípade súd prvého
stupňa nedisponoval žiadnym takým dôkazom, z ktorého by bolo jednoznačne možné vyvodiť záver, že
obžalovaný A. A. svojimi podaniami živo obvinil prokurátora A. D.. Obžalovaný svojimi podaniami len
poukázalnaskutočnosť,ženapriekvykonštruovanýmobvineniamprotitejtoosobeOČTKsatietoorgány

snažili ponúknuť mu také riešenie, pri ktorom by nepochybne ale musel uznať vinu, a tým by preukázali
opodstatnenosť jednotlivých trestných stíhaní. Neexistuje žiadny iný dôkaz, ktorý by túto skutočnosť
vyvracal, a preto súd prvého stupňa pri existencii dvoch verzií vyhodnotenia zisteného skutkového stavu
bol povinný v zmysle zásad trestného konania prijať v čase rozhodnutia tú verziu, ktorá je výhodnejšia
a prijateľnejšia pre obžalovaného.

Napriek tomu, že ani jeden dôkazný prostriedok nepotvrdzuje záver súdu prvého stupňa, tento sa
odvolal v rámci svojho rozhodnutia aj na výpovede A. D., ktoré podľa názoru súdu prvého stupňa tiež
preukazujú dôvodnosť jeho rozhodnutia a sú hodnoverné. Svedok A. D. pri konfrontácii s obvineným
dňa 6.3.2024 vypovedal: „Čo sa týka prezentovanej nezákonnosti v mojom postupe pri nevylúčení sa
v dozorovej trestnej veci, nepochybne relevantným je zistenie, že najprv som v nej podal obžalobu a

až podával trestné oznámenie s tým..“. Bez povšimnutia nemôže ostať skutočnosť, že dňa 16.6.2021
bolo obžalovanému vznesené obvinenie vo veci, v ktorej dozor vykonával ako prokurátor svedok A.
D.. Svedok A. D. dňa 23.6.2021, nie po podaní obžaloby, ako tvrdil, podal na obžalovaného trestné
oznámenie týkajúce sa predmetnej veci. Dňom podania trestného oznámenia vznikol nepochybne
zákonný dôvod, aby sa prokurátor svedok A. D. z konania proti obžalovanému, na ktorého podal

v inej trestnej veci oznámenie, vylúčil. Svedok A. D. ako prokurátor ale ešte na obžalovaného dňa
24.5.2022 potom, ako vykonal v celom konaní dozor nad vyšetrovaním, podal obžalobu na Okresný súd
v Liptovskom Mikuláši, sp.zn. 2T/45/2022 a až na základe pokynu Krajskej prokuratúry v Žiline bol dňa
24.3.2023 vylúčený z vykonávania ďalších úkonov. Uvedené skutočnosti sú dokladované v predmetnom
súdnom spise a poukazujú na „pravdivosť“ údajov, ktoré poskytol svedok A. D..

Obhajoba v prílohe opätovne predložila obžalobu sp.zn. 2Pv 159/21/5505-38
z 23.5.2022 a uznesenie okresnej prokuratúry sp.zn. 2Pv 159/21/5505-48 z 24.3.2023.
Na vyslovenie záveru o vine obžalovaného je podstatné, aby súd prvého stupňa po vykonaní
dokazovania v čase rozhodnutia disponoval aspoň jedným dôkazom, z ktorého by jednoznačne
vyplýval záver, že konaním obžalovaného boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu, z

ktorého bol uznaný vinným. Musí ísť o dôkazy vyznievajúce jednoznačne a presvedčivo, na základe
ktorých je možné bez akýchkoľvek pochybností vydať odsudzujúci rozsudok. Takéto usvedčujúce
dôkazy v predmetnom konaní produkované neboli, a preto obhajoba navrhla, aby Krajský súd v Žiline
obžalovaného A. B. A. spod obžaloby oslobodil.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza písomným podaním
doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 10.2.2025.
V nadväznosti na argumentáciu obžalovaného uvedenú v odôvodnení podaného odvolania uviedol, že
súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahunevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnom súhrne, a to tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a § 2 ods. 12 Tr. por., pričom
súd prvého stupňa dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s

ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku.
Úvahy a závery okresného súdu bližšie precizované v predmetnom rozsudku sú založené na zásadách
logického myslenia a uvažovania, sú vecne správne, a preto sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.
Zo spáchania predmetnej trestnej činnosti je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný predovšetkým
výpoveďou poškodeného A. C. D., sťažnosťou podanou

a podpísanou obžalovaným A. B. A. zo dňa 26.4.2021, ktorú podal proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ,
Odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva
v Liptovskom Mikuláši pod ČVS: ORP-67/1-VYS-LM-2021 zo dňa 19.4.2021, písomným podaním
podpísaným obvineným A. B. A. adresovaným Špeciálnej prokuratúre SR, Štúrova 2, 812 85
Bratislava zo dňa 14.6.2021, doručeným do podateľne Úradu špeciálnej prokuratúry dňa 18.6.2021 a v
neposlednom rade aj uznesením vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry, odbor Stred, pod ČVS:

PPZ-157/NKA-ST3-2021 zo dňa 17.3.2022, právoplatným dňa 1.4.2022, ktorým tento vec podozrenia
z korupčného konania A. C. D. odmietol podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por.,
a tiež aj obsahom ďalších listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní
a oboznámené na hlavnom pojednávaní.
K opakovane prezentovanému vyjadreniu obžalovaného spočívajúcemu v tom, že

z obsahu ani jedného podania nevyplýva, že by obžalovaný A. D. obviňoval
z akejkoľvek korupcie a už vôbec nie z toho, že by od neho požadoval úplatok 5 000,- eur
a že uvedené bolo len reakciou na ponúknuté riešenie v prípravnom konaní, a to dohodou
o vine a treste so zaplatením peňažného trestu, prokurátor uviedol nasledovné viaceré podstatné
skutočnosti, ktoré túto ničím nepodloženú obranu obžalovaného priamo vyvracajú.

Pri samotnom obvinení inej osoby, pokiaľ ide o naplnenie objektívnej stránky prečinu krivé obvinenie
podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, nemusí zároveň páchateľ výslovne uviesť, že podáva „trestné
oznámenie“, nakoľko podanie sa podľa § 62 ods. 1 Trestného poriadku posudzuje vždy podľa obsahu,
aj keď je nesprávne označené, páchateľ dokonca nemusí uviesť ani „právnu kvalifikáciu údajného
(trestného) činu“, z ktorého iného lživo obviňuje, v tomto smere stačí, ak uvedie také skutkové okolnosti,

ktorénaplňujúskutkovúpodstatuniektoréhotrestnéhočinu.Lživýmobvinenímtrebarozumieťobjektívne
nepravdivé obvinenie, ktoré sa zakladá na vymyslených skutkových okolnostiach o tom, kedy a ako
došlo k spáchaniu trestného činu a kto ho spáchal.
Zo sťažnosti podanej a podpísanej obžalovaným A. B. A. zo dňa 26.4.2021, ktorú podal proti uzneseniu
vyšetrovateľaPZ,Odborukriminálnejpolície,OkresnéhoriaditeľstvaPZvLiptovskomMikulášipodČVS:

ORP-67/1-VYS-LM-2021
zo dňa 19.4.2021 vyplýva, že v jej závere obžalovaný A. B. A. uvádza: „Mne osobne A. D. povedal, že
on plní príkazy okresného prokurátora B. E., že on je jeho nadriadený a musí ho počúvať. Povedal mi
že zastaviť trestné stíhanie nie je len tak, že za zastavenie trestného stíhania je treba zaplatiť!!! A že
ma to bude stáť „päťku"!!! Na otázku akú päťku? Povedal že 5 000,- eur. Toto konanie mi dáva logiku,

keďže sa hovorí, že A. D. je zadĺžený, že má 2 hypotéky čo musí splácať na dome čo stavia.“ Okrem
vyššie uvedeného je v záhlaví predmetnej sťažnosti uvedený pod identifikačnými údajmi obvineného A.
B. A. aj jeho mail: B.. Z písomného podania, ktoré obžalovaný adresoval Špeciálnej prokuratúre SR,
Štúrova 2, 812 85 Bratislava zo dňa 14.6.2021 a ktoré bolo doručené do podateľne Úradu špeciálnej
prokuratúry dňa 18.6.2021, vyplýva, že v ňom obžalovaný na viacerých miestach uvádza, že „v rámci

OČTK Liptovský Mikuláš pôsobí organizovaná zločinecká skupina“, ktorá má požadovať „úplatky za
zastavenie nezákonného stíhania“, pričom v predmetnom písomnom podaní ďalej obžalovaný uvádza,
že toto oznámenie berie ako jednu z posledných možností, ako riešiť trestnú činnosť tejto zločineckej
skupiny v rámci OČTK Liptovský Mikuláš, pričom v tejto súvislosti osobitne poukázal (podčiarknutý a
tučnoukurzívouzvýraznenýtextpodania)nato,že„VyjadrenieA.D.,žezazastavenietrestnéhostíhania

- nezákonne vedeného - je treba zaplatiť!!! a že to bude stáť päťku - 5 000,- € - vypovedá samo za seba.“
Toto písomné podanie je podpísané samotným obvineným A. B. A., pričom okrem vyššie uvedeného je
v záhlaví predmetného podania uvedený pod identifikačnými údajmi obvineného A. B. A. aj jeho mail:
B.. Sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní v podstate priznal, že práve on je osobou, ktorá napísala
a podala obe predmetné podania.

Z gramatického, ako aj logického výkladu skutočností obsiahnutých v týchto písomných podaniach
bez akýchkoľvek pochybností vyplýva záver, že v nich obžalovaný lživo obviňuje prokurátora Okresnej
prokuratúry v Liptovskom Mikuláši A. C. D. z korupčnej trestnej činnosti - zo spáchania trestného činu
prijímania úplatku podľa § 328 ods. 1 Trestného zákona, pričom prokurátor opätovne s poukazomna vyššie uvedené zdôrazňuje, že nie je podstatné, či v predmetných písomných podaniach boli
obžalovaným A. B. A. uvádzané slová ako úplatok, korupcia, resp. či
v nich bola uvedená právna kvalifikácia trestného činu, ktorého sa mal poškodený dopustiť. Podstatnou

skutočnosťou je to, že obžalovaný uviedol v týchto podaniach také skutkové okolnosti, ktoré naplňujú
skutkovú podstatu niektorého trestného činu, a to v úmysle privodiť trestné stíhanie poškodeného A.
C. D.. Obidva čiastkové útoky boli zo strany obžalovaného A. B. A. vedené s rovnakým zámerom a s
rovnakým predmetom útoku - lživé obvinenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši
A. C. D. z korupčnej trestnej činnosti, a to v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Obidva čiastkové

útoky boli spáchané rovnakým spôsobom - zaslanie podaní, ktoré sú podpísané priamo obžalovaným
orgánom aplikujúcim právo, ktoré majú povinnosť vyhodnocovať podania podľa ich obsahu a zároveň
sú povinné konať v súlade so zásadou oficiality a legality, s tým, že obžalovaný v oboch podaniach
výslovne uvádza, že mu mal poškodený povedať, že za zastavenie trestného stíhania je treba zaplatiť
a že to bude stáť päťku - 5 000,- eur. Medzi jednotlivými čiastkovými útokmi existuje zároveň aj veľmi
úzka časová súvislosť - ani nie celé dva mesiace.

Ani len v jednom z podaní obžalovaného A. B. A. nepadne čo i len zmienka o tom, že sa má jednať
o reakciu na ponúkanú dohodou o vine a treste so zaplatením peňažného trestu, resp. iný odklon v
trestnom konaní. Z obsahu predmetných podaní vyplýva, že v každom z týchto podaní je obžalovaným
A. B. A. osobitne použitý pojem zastaviť trestné stíhanie, a to, že to obžalovaného bude stáť 5 000,- eur.
Sám obžalovaný navyše v podanej sťažnosti zo dňa 26.4.2021 ihneď za lživým obvinením prokurátora

Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši A. C. D. z korupčnej trestnej činnosti uvádza: „Toto konanie
mi dáva logiku, keďže sa hovorí, že A. D. je zadĺžený, že má 2 hypotéky čo musí splácať na dome čo
stavia.“, z čoho je zrejmé, že obžalovaný sa dokonca lživé obvinenie prokurátora A. C. D. z toho, že mal
od neho požadovať 5 000,- eur za zastavenie trestného stíhania, snažil vysvetliť, resp. podporiť údajným
finančným motívom, ktorý mal podľa obžalovaného A. B. A. prinútiť poškodeného A. C. D. k tomu, aby

takto konal. V podaní zo dňa 14.6.2021 obžalovaný na viacerých miestach uvádza, že „v rámci OČTK
Liptovský Mikuláš pôsobí organizovaná zločinecká skupina“, ktorá má požadovať „úplatky za zastavenie
nezákonného stíhania“ a následne v závere opäť lživo obviní poškodeného, čo osobitne zvýrazni tučnou
kurzívou a podčiarknutím, pričom osobitne dodá, že toto oznámenie berie ako jednu z posledných
možností, ako dosiahnuť nápravu nezákonného stavu a riešiť trestnú činnosť tejto zločineckej skupiny

v rámci OČTK v Liptovskom Mikuláši. Obžalovaný je osobou znalou práva, nakoľko má dosiahnuté
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
v odbore právo, z čoho je zrejmé, že si jednoznačne musí uvedomovať rozdiel medzi výrazmi „za
zastavenie trestného stíhania je treba zaplatiť 5 000,- eur“ a „uložiť peňažný trest“.
Z hľadiska subjektívnej stránky obvinený jednoznačne chcel poškodeného lživo obviniť

z korupčnej trestnej činnosti, pričom chcel zároveň privodiť aj trestné stíhanie poškodeného,
o čom svedčí jednak samotný obsah predmetných podaní a rovnako tak aj obžalovaným zvolené
inštitúcie, ktorým predmetné podania zaslal.
S poukazom na vyššie uvedené preto neobstoja ani ďalšie účelové tvrdenia obhajoby spočívajúce
v tom, že neexistuje žiadny iný dôkaz preukazujúci tvrdenie súdu prvého stupňa, že k naplneniu

znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu týmito podaniami došlo, respektíve, že odôvodnenie
rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje skutočnosti, ktoré nenachádzajú žiadnu oporu ani v jednom zo
zabezpečených dôkazných prostriedkov.
K vyjadreniam obhajoby spočívajúcim v poukazovaní na nehodnovernosť výpovede A. C. D. prokurátor
uviedol, že počas celého trestného konania sa neobjavil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by akýmkoľvek

spôsobom spochybnil hodnovernosť výpovede poškodeného A. C. D..
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, ten považuje prokurátor za zákonný a dôvodný. Pri ukladaní trestu
súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 Trestného zákona, pri
určovaní druhu a výmery trestu zohľadnil spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
ako aj ďalšie atribúty vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby senát Krajského súdu v Žiline
odvolanie obžalovaného A. B. A. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie

bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle
§ 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu

(pokračovacieho prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. účinného do 5.8.2024) je
napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom
nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové
zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo
zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací
súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa,

s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný A. B. A. dôvody odvolania založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej
v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho skutkovými a právnymi námietkami sa ale súd prvého stupňa

v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal v podstate otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej
by ostalo na odvolacom súde.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným
poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov

dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky
odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa

v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného A. B. A. zo
spáchania skutkov uvedených v napadnutom rozsudku, a jeho správne právne závery majú dostatočný

skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno

pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti
č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31,
§ 33).

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti

hodnotenia skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu
hodnotenia dôkazov vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvého stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú
(pre neho priaznivú a od skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci.Až následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom
posúdení skutku, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych
úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Za arbitrárny by mohol byť považovaný len stav, keby okresným súdom podaný výklad v odôvodnení

rozsudku bol výrazom zjavného faktického omylu, či logického excesu (vnútorného rozporu)
vybočujúceho zo zásad spravodlivého procesu; iba vtedy možno mať za to, že podaný právny výklad
predstavuje neprípustnú svojvôľu (synonymum slova arbitrárny). K takému pochybeniu ale podľa názoru
krajského súdu nedošlo.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.

por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoajvichsúhrneadospelklogickyodôvodnenýmskutkovým
zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len
preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle

uvedeného ustanovenia
(R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil
tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého
stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá
odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť

z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si ale
odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi.
Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob
hodnoteniavykonanýchdôkazovaaksaneriadijejvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov.

Reagujúc potom na odvolacie námietky obžalovaného A. B. A., predovšetkým k opakovane
prezentovanému vyjadreniu obžalovaného spočívajúcemu v tom, že z obsahu ani jedného podania
nevyplýva, že by obžalovaný A. D. obviňoval z akejkoľvek korupcie a už vôbec nie z toho, že by od neho
požadoval úplatok 5 000,- eur, že uvedené bolo len reakciou na ponuku na odklon, resp. spôsob, akým
chceli orgány činné v trestnom konaní v Liptovskom Mikuláši vyriešiť nezákonné konania, odvolací súd

poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Zo sťažnosti podanej a podpísanej obžalovaným A. B. A. zo dňa 26.4.2021, ktorú podal proti uzneseniu
vyšetrovateľaPZ,Odborukriminálnejpolície,OkresnéhoriaditeľstvaPZvLiptovskomMikulášipodČVS:
ORP-67/1-VYS-LM-2021

zo dňa 19.4.2021 vyplýva, že v jej závere obžalovaný A. B. A. uvádza: „Mne osobne A. D. povedal, že
on plní príkazy okresného prokurátora B. E., že on je jeho nadriadený a musí ho počúvať. Povedal mi,
že zastaviť trestné stíhanie nie je len tak, že za zastavenie trestného stíhania je treba zaplatiť!!! A že
ma to bude stáť „päťku“!!! Na otázku akú päťku? Povedal že 5 000,- eur. Toto konanie mi dáva logiku,
keďže sa hovorí, že A. D. je zadĺžený, že má 2 hypotéky, čo musí splácať na dome, čo stavia.“ Okrem

vyššie uvedeného je v záhlaví predmetnej sťažnosti uvedený pod identifikačnými údajmi obvineného A.
B. A. aj jeho mail: B.. Z písomného podania, ktoré obžalovaný adresoval Špeciálnej prokuratúre SR,
Štúrova 2, 812 85 Bratislava zo dňa 14.6.2021 a ktoré bolo doručené do podateľne Úradu špeciálnej
prokuratúry dňa 18.6.2021, vyplýva, že v ňom obžalovaný na viacerých miestach uvádza, že „v rámci
OČTK Liptovský Mikuláš pôsobí organizovaná zločinecká skupina“, ktorá má požadovať „úplatky za

zastavenie nezákonného stíhania“, pričom v predmetnom písomnom podaní ďalej obžalovaný uvádza,
že toto oznámenie berie ako jednu z posledných možností, ako riešiť trestnú činnosť tejto zločineckej
skupiny v rámci OČTK Liptovský Mikuláš, pričom v tejto súvislosti osobitne poukázal (podčiarknutý a
tučnoukurzívouzvýraznenýtextpodania)nato,že„VyjadrenieA.D.,žezazastavenietrestnéhostíhania- nezákonne vedeného - je treba zaplatiť!!! a že to bude stáť päťku - 5 000,- eur - vypovedá samo
za seba.“ Toto písomné podanie je podpísané samotným obvineným A. B. A., pričom okrem vyššie
uvedeného je v záhlaví predmetného podania uvedený pod identifikačnými údajmi obvineného A. B. A.

aj jeho mail: B.. Sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní v podstate priznal, že práve on je osobou,
ktorá napísala a podala obe predmetné podania. Pritom ani len v jednom z týchto podaní obžalovaného
A. B. A. nepadla čo i len zmienka o tom, že sa má jednať o reakciu na ponúkanú dohodu o vine a treste
so zaplatením peňažného trestu, resp. iný odklon v trestnom konaní.

Lživo obviniť znamená vedome nepravdivo informovať o skutkových okolnostiach, teda o tom, kedy,
kde a ako mal byť trestný čin spáchaný a kto je jeho páchateľ. Obvinenie spočíva v konaní páchateľa,
ktoré môže byť podnetom na trestné stíhanie konkrétnej nevinnej osoby, v súdenej veci poškodeného
D.. Nezáleží pritom na forme oznámenia, ani na tom, komu je obvinenie oznámené, ak páchateľ koná
so zámerom, aby sa napokon dostalo do rúk orgánov činných v trestnom konaní (ako tomu bolo aj
v súdenej veci). V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že podania sa podľa § 62 ods. 1 Tr. por. posudzujú

vždy podľa obsahu, v tomto smere stačí, ak páchateľ uvedie skutkové okolnosti, ktoré napĺňajú skutkovú
podstatu niektorého trestného činu, v danom prípade prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1
Tr. zák. Naviac treba uviesť, že nie je ani podstatné, či v predmetných písomných podaniach boli
obžalovaným A. B. A. uvádzané slová ako úplatok, korupcia, resp. či v nich bola uvedená právna
kvalifikácia trestného činu, ktorého sa mal poškodený dopustiť. Podstatnou skutočnosťou je to, že

obžalovaný uviedol v týchto podaniach také skutkové okolnosti, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu
niektorého trestného činu, a to v úmysle privodiť trestné stíhanie poškodeného A. C. D.. Aj krajský súd je
toho názoru, že z hľadiska subjektívnej stránky, ktorá vyžaduje úmyselné zavinenie, spolu s pohnútkou
privodiť trestné stíhanie iného, obžalovaný jednoznačne chcel poškodeného lživo obviniť z korupčnej
trestnej činnosti, vychádzajúc z obsahu podaní obžalovaného vyššie uvedených. Obžalovaný zároveň

chcel privodiť aj trestné stíhanie poškodeného, o čom svedčí, ako už bolo vyššie uvedené, jednak
samotný obsah predmetných podaní a rovnako tak aj obžalovaným zvolené inštitúcie, ktorým predmetné
podania zaslal.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých odvolací súd vyhodnotil odvolacie

námietky obžalovaného A. B. A. ako nedôvodné a z tohto dôvodu aj neakceptovateľné.

Odkazujúc v ostatnom na správne a vyčerpávajúce dôvody rozsudku okresného súdu, kde súd vo
vzťahukuskutkovýmzisteniamdôslednevyhodnotildôkaznúsituáciu,sktorýmidôvodmisaodvolacísúd
v celom rozsahu stotožňuje, správne a zákonne postupoval prvostupňový súd, keď protiprávne konanie

obžalovaného A. B. A., ktoré vyplynulo jednoznačne z dokazovania na hlavnom pojednávaní, právne
posúdil ako pokračovací prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. účinného do 5.8.2024.
Uvedené právne posúdenie konania obžalovaného zodpovedá stavu veci, ako aj všetkým zákonným
hľadiskám, na ktoré musel okresný súd prihliadať.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súd aj v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na rozhodnutie a vyvodil z neho správne právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ust.
§ 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil a dostatočne vysvetlil, akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona pri určení trestu. Majúc na

zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej a generálnej
prevencie, odvolací súd vzhľadom na predchádzajúci spôsob života obžalovaného A. B. A. (doposiaľ
viedol riadny život a neboli zistené žiadne negatívne poznatky k jeho osobe) dospel k záveru, že uložený
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky
je pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk primeraný a zákonný.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a nezistil
žiadnepochybenia.Nezistilanichyby,ktoréodvolanímnebolivytýkanéaktorébybolitakejpovahy,žeby
odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania
na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odkazujúc v ostatnom na správne
a vyčerpávajúce dôvody rozsudku prvostupňového súdu, odvolanie obžalovaného A. B. A. postupom
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.