Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. január 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521010033
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8521010033.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 22. januára

2024 v Starej Ľubovni, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/
Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/X, E. F.,

j e v i n n ý , ž e

najneskôr od roku 2015 do 13.10.2019, v mieste svojho trvalého bydliska v byte na C. C. obytného domu
na ulici D. XXXX/X v meste Stará Ľubovňa, v nepravidelných časových intervaloch, a to raz za mesiac až
dva, prípadne aj častejšie, pod vplyvom alkoholických nápojov a tým zvýšenej agresivity, počas hádok
bezdôvodne fyzicky napádal svoju manželku - poškodenú G. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/
X, E. F., s ktorou v tom čase žil v spoločnej domácnosti, a to tým spôsobom, že ju počas tohto obdobia
pri ich hádkach chytal za sánku, pri čom mala pocit, že jej ju zláme a zároveň jej kričal do pravého ucha
v dôsledku čoho pociťovala veľkú bolesť a bála sa, že ohluchne, chytal za krk, hodil ju o stenu, o skriňu

alebo o stoličku, raz ju hodil na chodbu, pričom si zodrala kolená a lakte, inokedy v zlosti po nej hodil
otvorenú mäsovú konzervu a po tom, čo jej obsah vypadol von, jej nakázal, aby to upratala, lebo to
všetko zašpinila, lebo toto všetko sa deje len kvôli nej, taktiež v jednom prípade zobral ich dcére jogurt,
ktorý držala v ruke a hodil ním o zem, ten vyšplechol a všetko zašpinil, pričom poškodenej povedal, že
si to uprace, lebo to spravila a keď išla po handru a kričala na neho, aby nechal dcéru, tak poškodenú
udrel, sotil ju do naspäť kuchyne aby bola ticho, potom ju chytil za krk a za chrbát a tlačil ju smerom
do odpadkového koša, pričom vrch koša polámal, inokedy si pýtal od poškodenej heslo na Facebook
a po tom, čo mu ona povedala, že to heslo on pozná, tvrdil jej, že ho zmenila kvôli tomu, aby si s niekým

četovala, že je stále na mobile, že četuje, vyčítal jej, že stále chodí do kostola, že chodí za farármi
a nevie čo s nimi robí, pričom v jeden večer, keď prišla z kostola jej povedal, že má chuť ju zabiť, pričom
jeho celkové správanie voči poškodenej vyvrcholilo dňa 13.10.2019 vo večerných hodinách v čase okolo
19:00 hod., kedy pod vplyvom alkoholu v priebehu slovnej hádky a po výčitkách smerom k poškodenej
kde bola tak dlho s deťmi, chytil poškodenú za ľavú ruku a začal ju silou ťahať k oknu nachádzajúcemu
sa v kuchyni, ktoré druhou rukou otvoril a chcel ju vyhodiť cez okno, pričom poškodenej povedal, že
ju má chuť zabiť a zdvihol ju nad úroveň podlahy v smere k otvorenému oknu, na čo začali plakať ich

tam prítomné mal. deti, v dôsledku čoho obžalovaný poškodenú pustil na zem a keď sa ona snažila
zavolať políciu, vytrhol jej mobil z ruky, čím vyššie popísaným konaním spôsoboval poškodenej fyzické
utrpenie, ako aj psychické utrpenie, ktoré sa prejavovalo tým, že konanie obžalovaného spôsobovalo
poškodenej intenzívny stres, obavy, strach o zdravie a bezpečnosť, došlo k oslabeniu jej psychickej
odolnosti, emočnej rozrušiteľnosti, vegetatívnej labilite – trasu, vnútornému chveniu, zníženiu sebaúcty,
sebadôvery, pohotovosti k obavám, nerozhodnosti, neistote pri záťaži, poruchám spánku, vnútornému
nepokoju, obavám a zažívacím ťažkostiam,

t e d ablízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré

ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, odsek 3 písm. d/ Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, za
použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/
Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody

na 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd
obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému
ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu na 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému, ako súčasť probačného dohľadu, ukladá:
-podľa§51ods.3písm.b/Trestnéhozákonaobmedzeniespočívajúcevzákazepožívaniaalkoholických

nápojov;
- podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Trestného zákona povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným
a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu zameranému na posilnenie sebaregulácie a kontroly.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala súdu obžalobu na A. B. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona
spoukazomna§138písm.b/Trestnéhozákona(ďalejiba„Tr.zák.“),ktoréhosamalobžalovanýdopustiť
podľa obžaloby tak, že:
„najneskôr od roku 2015 do 13.10.2019 v mieste svojho trvalého bydliska v byte na C. C. obytného

domu na ulici D. H. XXXX/X v meste Stará Ľubovňa, okres Stará Ľubovňa, v nepravidelných časových
intervaloch pod vplyvom alkoholických nápojov a tým zvýšenej agresivity, bezdôvodne verbálne a fyzicky
napádal svoju manželku G. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E. F. s ktorou žije v spoločnej
domácnosti, tým spôsobom, že počas tohto obdobia ju chytal za sánku, za krk, hodil ju o stenu, o skriňu,
alebo o stoličku, raz ju hodil na chodbu pričom zodrala kolená a lakte, inokedy v zlosti po nej hádzal veci

ktoré boli na stole v kuchyni kde hodil po nej otvorenú mäsovú konzervu a po tom, čo obsah konzervy
vypadol von, jej nakázal, aby to upratala, lebo to všetko zašpinila, lebo toto všetko sa deje len kvôli nej,
počas hádok ju najmä chytal za sánku, pričom mala pocit, že jej ju zláme, a zároveň jej kričal do pravého
ucha v dôsledku čoho pociťovala veľkú bolesť a bála sa že ohluchne, inokedy zobral dcére jogurt ktorý
držala v ruke a hodil ním o zem, ten vyšplechol a všetko zašpinil, pričom manželke G. B. povedal že si

to uprace lebo to spravila a keď išla po handru a snažila sa naňho kričať aby nechal dcéru, tak manželku
udrel, sotil ju do kuchyne naspäť, aby bola ticho, potom ju chytil za krk a za chrbát a chcel ju hodiť
do koša, pričom vrch koša polámal, inokedy si pýtal od manželky heslo na facebook a po tom, čo mu
ona povedala že to heslo on pozná, tvrdil jej, že ho zmenila kvôli tomu, aby si s niekým četovala, že je
stále na mobile, že četuje, vyčítal manželke že stále chodí do kostola, že chodí za farármi a nevie čo

s nimi robí, pričom jeden večer keď prišla z kostola jej povedal, že má chuť ju zabiť, lebo to preháňa
pričom sa to stávalo bežným, nakoniec jeho správanie vyústilo k tomu, že dňa 13.10.2019 vo večerných
hodinách v čase okolo 19:00 hod. pod vplyvom alkoholu v priebehu slovnej hádky a výčitkách manželke,
že sa fláka po nociach s deťmi chytil manželku G. B. za ľavú ruku a začal ju silou ťahať v smere k oknu
nachádzajúcom sa v kuchyni, kde druhou rukou okno dokorán otvoril, a chcel ju vyhodiť cez okno, pričom

poškodenej povedal, že ju má chuť zabiť a zdvihol ju nad úroveň podlahy v smere k otvorenému oknu,načo začali plakať tam prítomné deti I. B. a E. B. v dôsledku čoho obvinený manželku pustil na zem
a keď sa ona snažila zavolať políciu, vytrhol jej mobil z ruky, čím týmto konaním G. B. spôsobil fyzické
a psychické utrpenie“.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení podľa § 121 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej tiež iba
„Tr. por.“) a podľa § 257 ods. 1 až 8 Tr. por., vyhlásil, že je nevinný.

Následne bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie:

- dňa 6.8.2021 výsluchom obžalovaného,
- dňa 22.10.2021 výsluchom poškodenej;
- dňa 21.1.2022 výsluchom svedkov: J. K., L. M. E., L. N. O., K. D.; podľa § 269 Tr. por. čítaním listinných
dôkazov: správy ÚPSVaR Stará Ľubovňa z č.l. 151AB spisu, správy mesta Stará Ľubovňa z č.l. 153AB
spisu,prepisutelefonickéhohovoruzč.l.151spisu,orientačnejfotodokumentáciezč.l.152až156spisu,
zápisov o dychových skúškach z č.l. 160 a 161 spisu; čiastočného výpisu LV č. XXXX z č.l. 164 spisu;

-dňa21.3.2022výsluchomsvedkyneO.P.;podľa§135ods.4vspojenís§270ods.2Tr.por.vykonaním
obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu svedkyne mal. I. B.;
- dňa 20.6.2022 čítaním písomne podaného znaleckého posudku PhDr. Márie Jancurovej č. 24/2019,
zápisníc o jej výsluchoch z 21.9.2020 a 27.10.2020 a výsluchom menovanej znalkyne, čítaním písomne
podaného znaleckého posudku Mgr. Ivety Cehelníkovej č. 2020/06 a výsluchom menovanej znalkyne;

- dňa 22.1.2024 čítaním písomne podaných znaleckých posudkov MUDr. Kornélie Fabišíkovej 179/2023
a č. 180/2023 a výsluchom menovanej znalkyne; podľa § 269 Tr. por. čítaním listinných dôkazov, kde
čítané boli: správa mesta Prešov z č.l. 504 spisu, odpoveď na lustráciu v REGOB z č.l. 641 spisu,
odpoveď na lustráciu v databáze súdov z č.l. 642 spisu, odpoveď na lustráciu v GP z č.l. 643 spisu,
odpoveď centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 644 spisu, odpis RT z č.l. 645 spisu,

odpoveď na lustráciu v SP z č.l. 646 až 647 spisu.

Súd poukazuje na to, že vychádzal z výsledkov celého vyššie uvedeného dokazovania, pričom sa
nestotožnil s námietkami obhajoby vo vzťahu k nepoužiteľnosti časti z hore uvedených dôkazov, resp.
dôkazov plynúcich z časti hore uvedených dôkazných prostriedkov, ktoré námietky obhajoba vzniesla

s poukazom na to, že v danom prípade bolo dňa 13.10.2019 začaté trestné stíhanie len pre skutok
z 13.10.2019 právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a následne vznesené obvinenie uznesením povereného príslušníka PZ ČVS:
ORP-306/SL-SL-2019 zo 14.10.2019 pre konanie z 13.10.2019 takto kvalifikované a až po podaní
návrhu na podanie obžaloby pre uvedený prečin, na základe pokynu prokurátorky bola vec odstúpená

vyšetrovateľovi, ktorý uznesením ČVS: ORP-96/VYS-SL-2020 z 30.4.2020 podľa § 199 ods. 1 Tr. por.
začal trestné stíhanie a zároveň podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol obvinenie pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b/ Tr. zák., pričom bez všetkého sa pôvodne stíhaný skutok stal iba časťou konania takto obvinenému
kladeného za vinu. V danom prípade už z obsahu trestného oznámenia, ako aj po prvotnom vznesení

obvinenia z výpovedí poškodenej bolo zrejmé, že malo dochádzať ku konaniu obžalovaného voči nej,
ako bolo neskôr kladené obžalovanému za vinu v podobe zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.
V danom prípade hodnotí súd postup vyšetrovateľa, po pokyne prokurátorky ako je na č.l. 175 spisu,
ako materiálne správny, i keď je možná polemika o tom, či formálne mal ohľadom konania od roku
2015 až do 13.10.2019 postupovať rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia podľa

§ 206 ods. 4 Tr. por., je treba uviesť, že v danom prípade nedošlo k žiadnemu zastaveniu trestného
stíhania vedeného na podklade pôvodných rozhodnutí o jeho začatí a vznesení obvinenia, v konečnom
dôsledku samotný čiastkový skutok z 13.10.2019 by bolo potrebné posudzovať spoločne s konaním od
roku 2015 ako takým a teda prípadná formálna chyba v tom, že tento skutok vyšetrovateľ poňal spolu
priamo s ostatným konaním od roku 2015 obžalovanému kladeným za vinu, nezakladá podľa názoru

súdu nepoužiteľnosť dôkazov vyplývajúcich z dôkazných prostriedkov zabezpečených do vznesenia
obvinenia uznesením z 30.4.2020.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že výpoveď poškodenej sú lži a polopravdy; bol to
komplot voči jeho osobe s tým, že poškodená má známu právničku a psychologičku, riešila ako sa ho

zbaviť – mená osôb nevie, len mu povedala, že všetko riešila dopredu, doposiaľ to neuvádzal, lebo
chcel chrániť rodinu pred rečami; nepredpokladal, že obvinenie za vyhrážanie vyústi až do obvinenia za
týranie, inak by sa bránil hneď; že ju chytal za sánku, krk, hodil o stenu, skriňu či stoličku o tom nevie, je
to prehnané, celkovo nejaké strety boli, ale nič závažné a odmieta akékoľvek násilie voči poškodenej,proste bežné strety, nie násilie, pričom 90 %0 hádok začínala poškodená, je taká, že ak nekričí po ňom,
tak po deťoch, stále je nervózna, všetky strety vzišli po tom, ako došlo k verbálnemu útoku z jej strany,
čo sa opakovalo často – obdeň alebo každý deň; jej na ňom stále niečo vadilo, stále mu bolo niečo

vytýkané, výsmechy, ponižovania aj na verejnosti – tu poukázal na krik a vynadanie poškodenej voči
nemu v obchode Tesco pred ľuďmi, čo sa malo opakovať aj v iných obchodoch; poukazoval na to, že
mu vytýkala, že nikam nechodia, nič nemajú, že nikdy nebola s ničím spokojná, že mu vykrikovala, že
je nikto, neschopný, že vyrastala pri jednom alkoholikovi a druhého si vzala, verejne sa mu posmievala,
on a nie ona zažíval ponižovanie a osočovanie. K chytaniu za sánku uviedol, že nezvykol sa hádať,

stále poškodená kričala, pri jednej hádke nevydržal krik, prišiel k nej, povedal nech je ticho, že to počuť
ksusedom,onasarozkričalaešteviac,takjuchytilzaústaabyjuutíšil,jejvyjadrenieosánkejeprehnané
a asi po tomto mu povedala suseda, že čo mu robí teraz, to robili jeho svokrovi, vtedy pochopil prečo
svokor chodil po krčmách a aj obžalovaný to nezvládal, preto vyhľadával spoločnosť iných, inde, bál sa
chodiť z práce domov, nechodil sa opíjať, išlo mu o spoločnosť iných, vypnúť hlavu, psychicky týraný
bol on, nie poškodená; po sobáši žili rok u jeho rodičov, kedy ho poškodená pre smiech udrela pred jeho

mamou po tvári a pred jeho bratom keď pozeral hokej a skričal „gól“, on to neopätoval. Vôbec nevie
o tom, že by ju strkal a hádzal po nej veci, pričom čo sa týka jogurtu a konzervy, je to pravda, išlo však
o reakciu na jej verbálny útok na neho; konzervu hodil raz, ponížila ho pred deťmi, hodil konzervu o zem,
nie do nej, čo chcela upratať staršia dcéra, pričom povedal, že nie, že to si uprace poškodená lebo môže
za to ako sa k nemu a svojej rodine správa; on má tiež len jedny nervy, v živote však nepoužil násilie

lebo je to slabosť, pričom keď išla upratať konzervu do koša, tak ju schytil aby sa do koša pozrela, nie
žeby ju tam vopchal, chcel nech pozrie kde patrí svojím správaním a poškodená vrch koša rozbila keď
máchala rukami. Ďalej poukazoval na to, že aj suseda v Prešove sa jeho mamy pýtala čo má za nevestu,
že búcha deň, noc dverami, na správanie poškodenej voči nemu u jej rodičov na Matysovej, kedy v noci
išiel pešo do Ľubovne, na jej hádku s jej otcom, na jej postoj k starostlivosti jej sesternice o iných ľudí,

že poškodená s krikom vyhnala manžela jej sesternice keď ju prišiel obliať na sviatky s tým, že ona
také pohanské sviatky neuznáva. Ďalej poukazoval na to, že po obvinení, odkedy je on v Prešove, ich
deti boli tri zo štyroch víkendov zvyčajne u neho, bral ich v piatok, doviezol v pondelok, snažil sa pri
odovzdávaní dodržovať určený odstup od nej, na čo po ňom vrieskala, na krik sa sťažovali i deti. Uviedol,
že na dovolenke v taliansku mu vyčítala, že je neatraktívny, aké má brucho, bola s prstom na mobile,

nevšímala si ho. Osobitne k incidentu z 13.10.2019 uviedol, že vzala deti von, on ostal doma, išiel si
zabehať, že začne s behom, prestane s alkoholom a aká bude jej reakcia; po behu si povedal, že si
poslednýkrát dá a končí s alkoholom, dal si 4 až 5 pohárikov vodky, nevedel, že alkohol po behu bude
mať na neho také účinky, ale opitý nebol, čakal doma na nich, mladšiu dcéru mal ráno odviezť do škôlky,
lebo poškodená mala ísť do práce, pričom dcéra mala problém ráno vstávať, pričom keď prišli pýtal sa

kde boli, že mali byť dávno doma, v kuchyni vzal poškodenú za ruku, pritiahol k oknu, otvoril okno, chcel
jej ukázať, že sa stmieva, kde celý deň boli, lenže ako otvoril okno, poškodená si zmyslela, že ju chce
z neho vyhodiť, čo on rázne odmieta, ona hneď chytila mobil a išla volať políciu , chcel jej ho vziať, no
nakázala dcére nech zavolá a nedala si vysvetliť čo chcel spraviť, on išiel na balkón, uvažoval, že skočí,
prišla dcéra, povedala poškodenej, že chce skočiť, na čo táto jej povedala, nech sa nebojí, že je slaboch,

má sa rád a neskočí. Že poškodenej kričal do ucha je totálna hlúposť, je pravda, že skričal pri nej a pýtal
sa či je dobre keď tak každý deň kričí a huláka, ona to podala po svojom.
Na kladené otázky uvádzal, že poškodená si vždy našla na verbálny útok príčinu (buď to bol on
alebo deti), bolo to hocičo; k hádkam a verbálnym útokom dochádzalo doma väčšinou, ale aj napr.
v obchodoch, kde raz pri to bola K. D. (pozn.: vypočutá v tejto veci ako svedkyňa), doma boli pri tom oni,

rodina, pri návštevách sa to nestávalo, keď boli oni na návšteve, tak sa stávalo, že poškodená vyskočila,
on to ututlal a otočil na srandu; ich vzťah sa rapídne zhoršil keď si poškodená zaobstarala prvý dotykový
mobil asi v roku 2014-2015, začala byť závislá na internete, čo jej vyčítal, hádka trvala kým neustúpil,
pri hádkach sa ona správala hystericky, vreskoty, vravel stále nech nekričí, že budú počuť susedia, ale
ona len svoje, on stíchol, ona kričala kým kričala; občas chodili k jeho rodine do Prešova, kde neriešili

nič, často k svokrovcom do Matysovej, kde on pomáhal, poškodená bola na mobile, dva roky po sebe
boli u jeho bývalého kolegu cez víkend, viac rodín sa stretli, všetci boli spokojní, len poškodená mala
stále nejaký problém, presne nepovie, ignoroval to už, bol zvyknutý, že sa jej niečo nepáči; poškodená
vo štvrtky mala modlitby matiek od piatej do ôsmej kedy prišla, striedali sa u kamarátok, niekedy aj
u nich, vtedy nebol doma, je ateista, čo jej veľmi prekážalo; nebránil jej v návšteve kostola – miluje

robotu v kuchyni, tak si varil; poškodená bežne surfuje po Facebooku, často sa fotila, publikovala seba,
deti, niekedy i ľudí čo si to neželali čo boli momentálne s ňou, potom to musela stiahnuť, napr. keď
boli z jeho práce na chate, nik nemal mobil v ruke, len ona; on jej na Facebook nikdy nešiel, ako sa
uvádza v obžalobe, že chcel heslo, tak uviedol, že nechcel, pričom v Stropkove na kúpalisku chcel abyim spravila video a o 15 minút išiel pozrieť kde je, že sa vykašľala na rodinu, ak niekto niečo publikuje
ona už to komentuje; bežne sa pri hádkach aspoň z jej strany používalo „zabijem ťa“ či už voči nemu
alebo deťom, možno aj on to použil párkrát v afekte, no nie je si vedomý, párkrát sa mu vyhrážala, že mu

ho v noci odreže, no nebral to vážne. Dá sa povedať, že alkohol požíval každý deň. ale s mierou, lebo
v práci aj šoféroval, išiel na pivko, najviac na hodinu a pol, pokecať so známymi, pričom si dal jedno,
maximálne dve pivá a keď ostré, tak dva poháriky vodky ku kofole; posielala ho aj sama poškodená –
naposledy keď doma opakovane skričal pri hokeji „gól“ vyhodila ho, že má vypadnúť, ale keď vrieskala
ona, musel byť ticho. Ohľadom koša doplnil, že zozadu ju chytil za krk a nahol ju nad kôš aby sa doň

pozrela kam patrí svojím správaním . Nezdôveril sa nikomu , že zažil ponižovanie, ale ľudia si to všimli
v práci či doma, hovorili, že je iný, zadumaný, uzavretý, smutný. Dňa 13.10.2019 poškodenú držal ľavou
rukou, okno otváral pravou, bola tam ešte sieťka proti hmyzu, pod väčšou časťou okna bol stôl, pod
užšou kancelárska stolička, k oknu ešte bolo pol metra, nemal úmysel poškodenú vyhodiť, nevie ako
bola otočená k oknu, bola vtedy pri okne, preto nevie ktorú ruku jej chytil, to, že ju pridvihol je hlúposť,
len prišla k oknu a už „preboha, volajme políciu“, zobral jej mobil čo robí, na to ona aby volal dcéra,

nedovolilavysvetliťčovlastnechcel.Popríchodepolíciehovzal,nafúkal2,5promile,išieldoCPZ,potom
bol v osobitnej miestnosti, počul ako poškodená prišla vypovedať a s policajtmi sa zvítala „čau, čau,
čau“, poznala ich z predošlej práce, nebola skľúčená, úplne suverénna, pochopil to keď mu povedala,
že to bolo plánované, ona sa k všetkému priznal, lebo chcel chrániť ju a deti; pri výsluchu ako podozrivý
bol pod vplyvom alkoholu, čítal čo mu dali čítať. Uvádzal, že vedel, že ich manželstvo padne, zhoršovalo

sa spolužitie, ona si ho čím ďalej viac nevšímala, ignorovala, varila len pre deti, nemal právo sa ani
najesť, že čo dá deťom, uviedla pri hádkach „raz skončíš v base ty hajzel“, prestal jesť čo navarila, kúpil
si sám alebo našiel niečo v chladničke, varené prestal jesť, bál sa a keď sa niečo nezjedlo kričala, že
nebude variť nič keď to treba vyhodiť. Nemal dosah na výchovu staršej dcéry, napr. ak jej povedal nech
počká, že jej o chvíľu pustí počítač, tak išla za poškodenou, ktorá ho vykričala prečo jej ho nepustí, musel

okamžite, čo bolo asi dvakrát s počítačom a dvakrát s televízorom, vtedy si povedal nech ju vychováva
sama, tak ustupoval celý zvyšok manželstva; na mladšiu dcéru mal dosah, lebo poškodená začala robiť,
vodil ju do a zo škôlky, mal na ňu viac času, preto je teraz „ockova“, staršia dcéra si s poškodenou
vôbec nerozumie. V rokoch 2015 a 2016 tak často nepožíval alkohol, išlo to postupom času s tlakom
na jeho osobu zo strany poškodenej a v tie roky to s hádkami nebolo tak kritické ako posledné roky,

pričom výrazný konflikt sa spustil asi v roku 2017, od 13.10.2019 nepožil ani kvapku alkoholu, nemal
dôvod, je u otca kde bol kľud; z domácnosti neodišiel a nepodal návrh na rozvod kvôli deťom, nevedel
si predstaviť deň bez nich. Na psychiatrii nebol liečený, ani nenavštevoval psychologickú ambulanciu,
poškodená chodila za psychologičkou, s ktorou sa o ňom bavili čo má robiť, že by bola liečená nevie;
návštevy doma mali veľmi málo, on okrem rodiny nemohol, ani kamaráta, každý bol podľa poškodenej

alkoholik; pred svadbou sa poznali asi od mája 2006 a v septembri alebo októbri sa zasnubovali, chcel
rodinu, stretávali sa často, lebo tu pracoval, spoznal po svadbe aká je, ako sa správa k rodičom, že to
bola chyba, prvýkrát keď jeho brat ju prišiel obliať dostal od nej Bibliou, vtedy videl aká vie byť nervná;
zásadne poprel, že by poškodenú hodil o stenu, o skriňu, prípadne do chodby, nevyhľadala a nemala
prečo lekársku pomoc.

K rozporom jeho výpovede učinenej na hlavnom pojednávaní so skoršími výpoveďami uvádzal:
-k dôvodom jeho konania a samotnému spôsobu jeho konania voči poškodenej dňa 13.10.2019, ako ich
popísal pri výsluchu 27.10.2020, že áno, chcel jej demonštrovať, že nesúhlasí ako sa k nemu správa,
že vonku je tma, že už mala byť s deťmi dávno doma, lebo on ide ráno s malou do škôlky a nie ona
a k tomu, že poškodenú nadvihol, nevie čo vtedy povedal, nevie či sám, či bol k tomu nejako navedený,

ale jednoducho sa priznal ku všetkému čo tam bolo, bol psychicky na dne, že sa chcel vrátiť k deťom
domov;
-k dôvodom jeho konania a samotnému spôsobu jeho konania voči poškodenej dňa 13.10.2019, ako
ich popísal pri výsluchu 14.10.2019 a ako ich potvrdil pri výsluchu dňa 16.10.2019, že predtým nikdy
nešiel proti manželke, všetko robil ako to napísala ona, ako ona chce, všetko priznal, aby sa mohol vrátiť

domov k deťom;
-k dôvodom hádok s manželkou, ako ich popísal pri výsluchu 14.10.2019 (č.l. 56 spisu) a potvrdil pri
výsluchu dňa 16.10.2019 (č.l. 36 spisu), že dôvody sú rôzne, aj kvôli deťom, ona si stále niečo nájde,
vykričí jeho, svojich rodičov, neváži si nikoho táto žena;
-k tomu koľkokrát pri hádkach mal chytať manželku za ústa (viď výpoveď zo 14.10.2019 č.l. 56 spisu),

že keď ona uvádzala, že to bolo vo viacerých prípadoch, tak uviedol, že to bolo pri viacerých prípadoch,
on sa jej fakt snažil nedotýkať, pretože sa bál, že jej ublíži, je to tvrdá žena, ale krehká, preto nemala na
sebe nikdy ani známky žiadneho zápasu, lebo nič sa nedialo;-k dôvodom vzniku problémov medzi ním a poškodenou, ako ich popísal pri výsluchu dňa 16.10.2019
(č.l. 37 spisu), že keď mal vypité, tak bol práve umiernený a uviedol to preto, lebo sa chcel vrátiť domov
k deťom, všetko chcel hodiť na seba, chcel chrániť rodinu a neísť proti manželke, nikdy v živote proti

nej verejne nešiel.

Poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa s obžalovaným spoznali asi rok predtým ako
sa vzali, čo bolo XX.X.XXXX; narodila sa im dcéra v júli 2007, zo začiatku asi rok bývali u jeho rodičov
v Prešove, následne sa presťahovali tu do bytu, ktorý jej dali rodičia, obžalovaný sa tu zamestnal ako

geodet, ona bola na materskej dovolenke; mali rôzne nezhody, dá sa povedať, že od začiatku, ale
nebolo to také vážne, klasické manželské hádky; začala si uvedomovať, že obžalovaný viac pije, keď sa
presťahovali do Starej Ľubovne a začali bývať sami si všimla, že z práce neprišiel domov, ale zastavil sa
v nejakej krčme, postupom času to bolo častejšie, až pil každý deň, čo bolo možno po narodení druhej
dcéry, ale možno aj predtým, niekedy však to nebolo každý deň, aj týždeň vydržal, z toho vznikali hádky,
aj to čo sa udialo. Od začiatku manželstva to bolo pekné, ale asi tým, že sa narodila dcéra prišlo viac

povinností jej i jemu, bola unavená, veľmi málo pomáhal pri výchove malej, s čímkoľvek pri starostlivosti
o ňu; hádky boli väčšinou v zmysle toho, že on všetko platí a ona sedím doma, pričom bola na materskej;
uznáva, že tiež vykrikovala, že pije, že sa o nich nestará, nejaví záujem. Prvý incident si pamätá v roku
2010, mal vypité, sedeli pri stole s dcérou a o niečom sa rozprávali, nevie čo sa mu stalo, ale vtedy
ju chytil za krk oboma rukami, nadvihol a hodil na chodbu, išla do spálne, dobehol ju a začal škrtiť na

posteli, čoho svedkom bola staršia dcéra, potom prestal, v noci sa upokojil, ona sa presťahovala k dcére
do izby; potom sa upokojilo to obdobie, zase pokračovali normálnym životom; po tomto incidente bolo
dlhšie obdobie, že sa jej nedotkol. Potom nastávali rovnaké situácie, kedy ju chytil za krk, kričal do
ucha, možno rok 2012, už si to nepamätá, možno mu vadilo, že kričala, lebo nastávali hádky keď chodil
do krčmy, prišiel opitý a vlastne sa nestaral. Zo začiatku možno k vážnejším hádkam nedošlo ani pol

roka, k bežným dochádzalo možno aj raz za mesiac, aj viackrát v mesiaci, ale to už bolo po narodení
druhej dcéry, teda asi v roku 2015, 2016. Jej neprišlo, že by sa až takto museli hádať, ale on bol pritom
agresívny, priznáva, že ho možno vyprovokovala tým, že pritom veľmi kričala a následne sa on potom
správal tak, že ju nejako napadol, a to tak, že ju väčšinou chytil za ruku, alebo za sánku, alebo za krk
a kričal jej do ucha. V roku 2015 a 2016 tomu tak bolo raz za mesiac, ale aj častejšie, niekedy však aj

mesiac sa to nestalo. V roku 2014 mu prepísala polovicu bytu, lebo veľmi často jej kričal, že on tu nemá
nič, že za ten byt platí a že raz ho vykopne a ostane na ulici. Chcela mu dokázať, že nemá taký úmysel,
lebo ho ľúbila, že s ním chce žiť, tak prepísala tú polovicu, pričom s rodičmi uzavrela darovaciu zmluvu,
alebo to bolo tak, že byt nemali odkúpený a oni tam potom doplatili nejakú malú čiastku. Myslela si, že
tým pochopí, že voči nemu nepociťuje nič zlé, že sa to upokojí, ale neupokojilo. Stále sa stávali situácie,

že on to možno aj myslel dobre, ale nedomyslel tak, aby sa to nedotklo jej alebo dcéry, myslí si, že on to
bral zo srandy, ale nepochopil, že by dcére také veci rozprávať nemal, napr. hrala pesnička a veľmi rád
menil slová v pesničke, použil „máš hrozne mastné vlasy“, použil to na dcéru a ona sa urazila, začala
plakať, poškodená mu povedala, že to nesmie a na to sa začali hádať. Dosť často keď dcére niečo
vravel, a ona to nepochopila, lebo bola ešte dieťa, nerozumela dospelému vtipu, tak jej povedal, že je

sprostá alebo hlúpa, poškodená ju bránila a začala kričať, že toto jej nesmie robiť, že v dospelosti z toho
môže mať nejakú ujmu, hádali sa krikom, snažila sa mu to vysvetliť, potom už kričala a on to isté; raz to
vyústilo do toho, že dcéra išla s plačom do izby, mala jogurt, on jej ho vytrhol, hodil o stenu a poškodenej
povedal, že to má upratať, lebo, že to spôsobila; stále boli nejaké hádky, nevie čo nasledovalo potom
ďalej, už presne nespomína na tie roky; na poslednú vec si spomína, bolo to v lete, asi prišli z kúpaliska

a v noci poškodenú zobudil s tým, že chce vedieť jej heslo na sociálne siete, Facebook a tak, pričom
heslo poznal, pred ním nič netajila a on chcel zistiť s kým si písala v ten deň alebo v iné dni, stále
ju podozrieval a veľmi žiarlil, vtedy v noci zobudil aj deti a nedovolil im spať, lebo, povedal to takým
spôsobom, že aby videli akú majú matku. Často boli hádky, že je veriaca a on nie je veriaci, často som
chodila do chrámu a stále kričal, že tam chodí za farármi. Nebolo to od začiatku manželstva, keď išla

s deťmi, tak vtedy nie, všetko bolo fajn, ale keď išla sama, už bolo zle. Robil si žarty z toho keď sa s nimi
modlila, prípadne deti rušil; ona chodí do chrámu pravidelne, spočiatku myslela, že je to v poriadku, lebo
keď išla v nedeľu s deťmi obžalovaný ostal doma a v podstate si to aj užíval, niekedy aj uvaril polievku.
K hádkam dochádzalo už nevie kedy presne, ale niečo sa mu znepáčilo a už bol problém. Raz som bola
na svätú spoveď, vypla si mobil, vie, že vtedy bolo veľmi veľa ľudí, a keď prišla domov bol problém, že

ako si ho dovolila vypnúť a keď si ho zapla, tak prečo sa hneď neozvala, to bolo asi v roku 2018, vtedy išli
v lete aj na dovolenku. Väčšinou to boli takéto hádky, vyčítal to, kričal. V tom prípade sa jej práve vtedy
nedotkol. Keď mladšia dcéra nastúpila do škôlky, tak sa zamestnala, bolo to v roku 2017 a pracovala
na tri smeny – ráno, poobede a nočná, striedali sa, lebo na rannú nastupovala na 6:00 hod., vtedy onišiel s deťmi do školy a do škôlky a často vtedy kričal, že sa stará o deti, že on ich vedie do škôlky, nevie
prečo jej to kričal, lebo keď mala voľno alebo prišla poobede, tak išla ona, presne nepamätá o akých
veciach sa hádali keď ju pritom fyzicky napadol.

Ohľadom incidentu z 13.10.2019 uviedla, že volala políciu len preto, aby sa bránila, nie aby sa mu nejako
pomstila. Vtedy išla s deťmi, s kamarátkou a jej deťmi, na prechádzku, bol ešte pekný teplý deň a bola
to nedeľa, on vedel, že idú, zastavili sa v kaviarni, kde si deti dali čokoládu a s kamarátkou kávu. Keď
odchádzali, tak staršej dcére zavolal kde sú, asi okolo pol siedmej večer. Keď prišli domov, videla, že bol
opitý – nemal vypité, ale bol opitý. Vypité znamená, že mal napr. jedno pivo a jedno poldeci. Opitý bol

keď už tých poldeci bolo viac. Začal kričať a vypytovať sa, že kde tak dlho boli, že deti musia ísť skoro
spať. Bolo sedem hodín nebola ešte taká skorá hodina. Išla deťom chystať večeru, on kričal, že má toho
dosť, že volal svojej právničke, že má čakať rozvodové papiere. Na túto tému sa s ním nikdy nehádala,
povedala len, že kľudne, nech sa páči, lebo už bola v takom stave, že už s ním nechcela byť. Nevie či
ho práve toto vyprovokovalo, ale následne ju chytil za ruku, nadvihol ju do vzduchu, druhou rukou otvoril
okno a chcel ju vyhodiť (pritom ukázala, že ju chytil za rameno ľavej ruky), pričom uviedla, že ona má

výšku 161 cm a 48 kg, obžalovaný výšku 187 cm a mal vtedy okolo 100 až 110 kg. Nespomína si či vtedy
niečo kričal, ale ťahal ju k oknu, už bolo otvorené, bránila sa, pričom mu potrhala tričko, teda „ťahal“ ju
v tom vzduchu, nevie ako to má popísať, má pocit, že ju chytil a otvoril okno, že to bolo zároveň, proste
on ju následne smeroval k tomu oknu. Niekedy medzitým mu potrhala tričko a ocitla sa na zemi, ale
nespomína si, či on ju pustil, alebo sa dostala z toho zovretia. V tom čase už boli deti v kuchyni, lebo

kričala,sabránila,detiplakaliavtedyzačalakričaťnastaršiudcéru,abyvolalapolíciuasnažilasadostať
k svojmu mobilu, ale on jej ho vytrhol z ruky, vzala dcérin mobil, medzitým vytočila 158 a utekala s ním na
chodbu,nestihlaničdomobilupovedať,lebojejhovytrholzruky;asisivtedyuvedomil,žetoniejedobré,
lebo aj keď hovor neprebehol už bol zaznamenaný. Vtedy poslala staršiu dcéru do spálne, aby zavolala
znova, ale oni volali naspäť na to číslo. Vie, že potom prišla za ňou a ona do telefónu povedala čo sa

udialo. Obžalovaný medzitým išiel na balkón, kde pred zrakom detí chcel akože skočiť z balkóna, lebo
ešte aj staršia dcéra začala plakať, že ocko chce vyskočiť z balkóna a musela ju upokojovať. Povedala
jej, aby sa nebála, že aj tak neskočí - on sa často vyhrážal, že si niečo urobí; vrátil sa z balkóna, obliekol
sa, vzal asi mikinu, nevedela čo chce urobiť, myslela, že chce asi ujsť, ale zišiel dole a čakal na policajtov.
Jeden policajt potom prišiel hore, druhý ostal s ním dole a potom ho už odviezli.

Následne uviedla, že odvtedy sa jej a dcéram žije pokojnejšie, obžalovaný si ich berie na víkendy,
niekedy každý druhý víkend, niekedy aj každý víkend, nebráni mu stretávať sa s dcérami; odkedy žije
sám bez nich, tak na ňom spozorovala, povedali to aj deti, že konečne vstal z gauča a začal sa starať
o svoje deti; deti k nemu chodia rady, čo sa poškodená teší, lebo inak by to bolo pre nich ťažké, v tomto
smere sa zmenil a naozaj sa o deti zaujíma a chce s nimi tráviť času.

Nakladenéotázkypoškodenáuvádzala,žeakhoniečopožiadala,reagovalrôzne–napr.varilaachcela,
aby oškrabal zemiaky, tak to urobil, problém nemal, sledoval popritom telku, no ak chcela, aby niekde
išli, tak to stále bral ako problém, že stále niečo vymýšľa, lebo jemu sa nechcelo nikam chodiť; dôvody
hádok v inom, ako v alkohole tkveli v žiarlivosti aj keď nemal dôvod - snažila sa s ním o tom rozprávať,
ale on to odmietol, pretože keď sa s ním snažila rozprávať, tak stále to bolo, že sa ho „snažila zjazdiť“,

on to tak chápal. V roku 2010 mala operáciu nezhubného nádoru a večer pred nástupom hospitalizácie
sa bála a bola nervózna, nevie či povedala niečo konkrétne, niečo ho naštvalo a prišiel za ňou, vtedy
ju pritlačil k zemi a držal za krk, pričom na rukách mal staršiu dcéru, ktorá plakala, pustil poškodenú
až po nejakej chvíli, ani sa neospravedlnil, na druhé ráno išla do nemocnice a prišla od neho SMS-ka
v znení „prajeme ti skoré uzdravenie a už budeme dobrí“, to bolo celé jeho ospravedlnenie. Obžalovaný

s jej rodičmi si dobre rozumel, ak mal niečo na nich, tak výčitky smeroval jej, rozumel si skoro s každým,
lebo má takú povahu, že je veľmi zábavný človek, každý ho mal vlastne rád z rodiny alebo zo známych,
ale nikto nevedel ako sa správa doma, v súkromí, ona to nikomu nikdy nepovedala, lebo sa hanbila,
nerozprávala o tom ani s rodičmi hlavne preto, lebo sa hanbila a na druhej strane verila, že vzťah sa
dá ešte nejako dokopy, že sa to dá zachrániť a tým, že je veriaca, tak sa aj modlila, aj sa modlí. Pri

hádkach, fyzických útokoch, i dňa 13.10.2019, nebolo to nič príjemné, bála sa, triasla sa, pociťovala takú
triašku vo vnútri a počas tých rokov si stále vyčítala, že to ona sa musí zmeniť, že to je v nej chyba, že
následne sa aj on zmení, len nevedela ako sa má zmeniť. Myslí, že obžalovaný mal častejšie iba vypité,
ku koncu to už veľmi nerozlišovala, snažila si ho nevšímať, pričom práve keď bol opitý, tak by povedala,
že bol pokojnejší, že mal takú apatiu, nič sa mu nechcelo, len sedel a hral nejaké hry. Ale keď mal vypité,

tak bol viac agresívnejší. Zranenia, ktoré by musela skrývať alebo kvôli nim vyhľadať lekársku pomoc
jej neboli spôsobené, iba nejaká modrina, ale nebolo to až také viditeľné, že by to musela schovávať,
následky z toho, že ju chytal za sánku nemá našťastie žiadne, nevie ako často sa to stávalo, niekedy raz
za mesiac, niekedy častejšie, niekedy menej. Keď jej kričal do ucha, tak pociťovala veľmi silnú bolesťa keď jej držal sánku tak myslela, že jej ju zlomí, lebo to bolo dosť silné. Keď prišiel domov a mal vypité
alebo bol opitý, tak buď niečo robila, alebo pozerala televízor, varila, deti sa hrali alebo sa hrali spolu.
Snažila sa nezačínať konverzáciu, lebo ku koncu, keď sa to už stupňovalo, že bol každý deň v krčme,

teda ku koncu znamená, že to bolo možno posledné dva až tri roky čo spolu žili, už v sebe pociťovala
nejaký nepokoj, takú triašku, už vedela, že príde a bude mať vypité alebo bude opitý a častokrát tú hádku
vyvolala, lebo už bola veľmi nervózna, tak, že mu začala vyčítať kde bol, prečo nie je doma, prečo bol
v tej krčme, nasledovala hádka, normálne sa začali hádať, jeho obľúbená odpoveď bola na otázku prečo
tam chodí, tak, samozrejme žartovne, odpovedal, že iba tam mu dajú 52 %. Hádka trvala niekedy krátko,

niekedy to vyústilo až do toho, že jej chytil sánku a začal jej kričať do ucha aby bola ticho, lebo ona
veľmi kričí a niekedy ani nebola hádka, lebo sa snažila ostať pokojná, aby ho nejako nevyprovokovala;
posledné dva roky pritom dochádzalo k chytaniu za sánku a kričaniu do ucha, a to niekedy raz za mesiac,
niekedy aj viackrát, niekedy menej; posledné slovo mali tak 50 na 50. Už si nepamätá kedy ju prvýkrát
chytil za sánku. Nik z okolia si nevšimol, že v manželstve sú problémy; obžalovaný na začiatku pôsobil
veľmi milo, dobre, príjemne, galantne, bol veľmi vtipný, zábavný, vtedy na ňom nespozorovala nič, čo

by mohlo napovedať, aký bude alebo aký je naozaj; návrh na rozvod nepodala, lebo ho ľúbila a stále si
myslela, že sa dá manželstvo zachrániť; čo také sa stalo v roku 2015 v manželstve – ako spomínala,
od poslednej výpovede uplynuli 2 roky, ona sa k tomu nevracala, lebo to nie sú príjemné spomienky,
uviedla, že ona uvádzala veci už od roku 2010, nevie kto to ohraničil rokom 2015, nespomína si, ani si
nechce spomenúť, konečne kľudne spí, netrasie sa vo vnútri; od roku 2015 do roku 2019 boli spolu na

oslavách, narodeninách, svadbách, boli rôzne výlety s deťmi, napr. ZOO, kúpalisko alebo more, často
neboli tie výlety, ale hlavne cez prázdniny sa ich snažila niekam vytiahnuť, tak vtedy išli – za jedny
prázdniny to bolo niekedy raz, niekedy dvakrát, niekedy trikrát, chodievala s obžalovaným dobrovoľne,
pričom pri týchto aktivitách myslí, že sa správal uvoľnene, počas svojej dovolenky, možno aj pociťoval
menej stres a napätie, takže strach nepociťovala pri týchto aktivitách. V bežné dni mu pracovná doba

končí o štvrtej, niekedy sa mu podarilo výnimočne prísť aj skôr; pokiaľ nešiel do krčmy, tak domov prišiel
o 16:05 alebo 16:10 hod.; keď sa zastavil v krčme tak to bolo rôzne, niekedy o piatej, o šiestej, alebo
o siedmej - dlho do noci tam nevysedával; keď prišiel z práce domov tak si zapol televízor, to bolo na
dennom poriadku a tým sa pre neho pracovný deň skončil, nevidel doma žiadne povinnosti, ani nič
podobné. Kedy, v ktorých časoch v rámci dňa dochádzalo k hádkam už nevie presne – vždy keď nesadol

k televízoru, alebo počítaču ale potreboval niečo rozprávať, alebo z jej strany keď mu to vyčítala, lebo
keď mu povedala, že potrebuje namontovať niečo alebo opraviť a tam bola stále výčitka alebo odpoveď
jeho, že on nie je opravár, nie je murár, nie je elektrikár a vtedy sa vždy nahneval, že ona stále niečo
vymýšľa. Iniciátor hádok bola raz on, raz ona; po nich niekedy mali tichú domácnosť, ona to väčšinou
brala tak, že nemohla byť ticho, keďže mali už dve deti a potrebovala s niečím pomôcť, takže to nikdy

netrvalo dlho. Počas hádok kričali obidvaja, možno sa stalo raz, dvakrát keď bol veľmi opitý, tak vtedy
bol ticho, možno ona vtedy dve, tri vety zakričala ale on nereagoval, už bol v takom stave, že nevládal
reagovať. Pokiaľ cítila, že je to z jej strany, že vyvolala tú hádku, tak sa ospravedlnila, obžalovaný sa
neospravedlnil nikdy, z jeho úst nikdy nepočula „prepáč, odpusť mi“; navštíviť manželskú poradňu alebo
inú párovú terapiu mu navrhla viackrát, jeho odpoveď bola, že on nie je debil, aby sa vyjadroval pred

niekým cudzím o ich problémoch. Telefonovala obžalovanému v ten deň keď ho prepustili, volala so
svojou mamou, on bol v tom čase u nich doma, kde bola aj jej mama, poškodená bola v práci. Nechcel
sa on so ňou rozprávať, lebo mal zakázané ju kontaktovať, ale aj tak ho nejako presvedčila aby sa
rozprával. Vtedy to bolo prvýkrát v živote kedy sa jej ospravedlnil; presne si nepamätá čo konkrétne sa
rozprávali, ale mu vysvetlila, že sa už k nemu nechce vrátiť nikdy; nepamätá si konkrétne či mu povedala,

že chce zobrať späť trestné oznámenie, určite mu povedala, že až takýto priebeh nechcela, teda, že
nechcela to, aby ho polícia zadržala, aby musela ísť vypovedať, aby to skončilo až na súde; nevie čo
očakávala, ale sa bála vtedy, preto volala políciu, že chce podať trestné oznámenie, nevedela ako to
presnebudeďalejprebiehať,nikdypredtýmnebolanapolíciianinasúde,aninesledovalaSúdnusieň,čo
má obžalovaný napozeranú asi každú časť; keď prišiel policajt k ním domov, tak povedala, že chce podať

trestné oznámenie, išla s tým zámerom, že asi sa to má robiť, že keď podala trestné oznámenie, tak tam
musí ísť, prišla, odpovedala čo sa stalo v ten večer, oni jej začali dávať otázky, na ktoré odpovedala;
ďalší výsluch bol hneď na druhý deň, kde vypočúvali aj staršiu dcéru a nepreklasifikovala na týranie,
pričom vzhľadom na to, že obžalovaný je jej manžel a otec detí, aj keby urobil tú najhoršiu vec, nikdy by
mu nepriala aby skončil vo väzení, pretože by to nepoškodilo len jemu, ale všetkým im a hlavne deťom,

nikdy nepovedala, že ju týral, ale spôsoboval jej nepríjemný život, to áno.
Ďalej uvádzala, že pri ich hádkach niekedy, ale nebolo to často, jej povedal obžalovaný, že má chuť ju
zabiť, nie, že ju zabije, ale že má chuť ju zabiť, a to asi dvakrát – raz keď prišla z kostola, to bol asi rok
2019, a tam mal problém, že niekde bola, že chodí za farármi a proste, že má chuť ju zabiť, prvýkrát siuž nepamätá, pri ktorej konkrétnej hádke to bolo, ale tie slová si pamätá; pri hádkach kôš polámal, čo
bolo keď ten jogurt hodil o stenu, následne dostal také nervy, že poškodenú chytil a chcel do toho koša
nejako napratať, dôvod prečo jej nepovedal - keď hodil ten jogurt, dcéra začala plakať, chcela brániť ju

a on vtedy dostal nejaké nervy, chytil ju, už nevie presne za akú časť tela alebo oblečenia a chcel tam
napratať, hlavou ju tam tlačil, neviem čo konkrétne už hovoril, to si už nepamätá, ale polámal vrch, ktorý
sa tak otáčal, kde bola pružina, plus sa polámal celý bok koša. Uviedla, že obžalovaný ju nikdy neudrel;
že požíval alkohol aj doma keď mali doma nejakú oslavu, návštevu, plus aj keď bol doma sám, lebo
veľmi veľa fliaš prázdnych našla po ňom. Vyhľadala psychologičku pani Jancurovú, tu v Ľubovni, bolo

to v roku 2019, presný mesiac už nevie, pred tým ako obžalovaného zadržali bola za ňou asi dvakrát,
celkovo za ňou chodievala asi rok, a to bolo tak raz za mesiac alebo raz za dva mesiace, podľa toho ako
to vyhovovalo; predtým ju nepoznala, nikdy nevidela - najprv išla na svätú spoveď a prvýkrát povedala
kňazovi čo sa deje a on ako skutok kajúcnosti nedal pomodliť sa nejakú modlitbu ale, že má vyhľadať
psychológa, následne hľadala na internete psychológa v Ľubovni, podľa recenzií alebo ohlasov si ju
vyhľadala. S obžalovaným rozprávali i o svojej práci, sťažoval sa niekedy, že má toho veľa alebo šéfka

na neho tlačí a podobne; s jeho šéfkou a kolegami sa pozná celkom dobre, lebo každý rok chodili cez
leto na chatu na takú víkendovku, vzťahy si myslí, že boli medzi všetkými navzájom veľmi dobré, jeho
šéfka je veľmi dobrý a férový človek a možno jemu sa zdalo na neho tlačí, lebo vyžaduje, aby boli veci
dotiahnuté do konca, ona ju takto poznala. Na chate všetci boli uvoľnení, lebo sa to už netýkalo práce,
ale grilovačky, opekačky, na túry išli, teda okrem tých čo o to nemali záujem. Tam sa proste so všetkými

bavil. Aj keď prišla niekedy k nemu tu do práce, nevidela, že by bolo medzi nimi niečo zlé, vzťahy tam
boli medzi nimi celkom dobré; nejakých jeho známych z obdobia predtým, ako sa oni dvaja stretli, ani
veľmi nepoznala, raz boli v Prešove posedieť, kde boli aj jeho kamaráti, ale to bol iba jeden večer, takže
ani nemala možnosť ich lepšie spoznať. V období 2015 – 2019 asi posledné dva roky sa obžalovaný
presťahoval do obývačky na gauč, a to z toho dôvodu, že si neželala, aby bol v spálni, pretože keď bol

opitý nebolo to ani príjemné, ani voňavé.
K pešiemu odchodu obžalovaného z Matysovej do Ľubovne uviedla, že vtedy on aj jej otec si večer
vypili, sedeli vonku dosť dlho, potom sa presunuli do kuchyne, kde ich dosť často upozorňovala, aby boli
ticho, lebo malú aj ju to budilo, sú to vedľa, priechodné izby a on potom akože prišiel spať, zasvietil veľké
svetlo a povedala mu, aby prestal, že malú to budí, nezhasol, rozprával niečo okolo toho a nahlas, tak

mu povedala aby vypadol, ale ani raz sa nezmienila o tom, aby išiel pešo domov. Doma sa staral aby
deti boli v škôlke, v škole, keď bola v práci dával ich spať, alebo ich ráno budil. Niekedy sa so staršou
dcérou aj naučil keď niečo nerozumela, keď niečo potrebovali a nemali to doma, tak mu zavolala, aby
to po ceste kúpil. Sám od seba na nákupy určite nechodil. Chodil iba vtedy keď chcel on niečo. Niekedy
sa podarilo, pred sviatkami, keď už potrebovali ísť do Kauflandu, že išli spolu, že ich zaviezol, alebo keď

potrebovali kúpiť veci deťom, využívali často Prešov alebo Poprad, tak vtedy boli spolu. Toto robil rád,
lebo veľmi rád šoféruje, tak to bral asi ako hobby. Keď nemala prácu, samozrejme čo sa týka nákladov na
domácnosť, ťahal všetko on. Keď dostávala rodičovský príspevok, okolo 200,- eur, tak sa z toho snažila
spraviť nejaký nákup, keď nemala, tak samozrejme aj on prispel. Keď sa zamestnala, tak si to nejako
podelili, on platil byt a energie a na nej ostával nákup, lieky, drogéria, proste všetko ostatné. Nemal

záujem o domáce práce, vysávač vybral dvakrát za celý čas čo boli spolu a raz to bolo pri tej príležitosti,
keď mali prísť na návštevu jeho rodičia; niekedy umyl riad, kým nemali umývačku.

V rámci odstraňovania rozporov jej výpovede na hlavnom pojednávaní so skoršími výpoveďami,
poškodená uvádzala:

- vo vzťahu k zápisnici o jej výsluchu zo dňa 3.9.2020, a to vo vzťahu k častosti hádok s obžalovaným,
že čo hovorila teraz, že raz za mesiac, možno raz za týždeň, tak to bolo v poslednom období, možno
rok, dva, pričom predtým bol rok, dva pokoj, lebo keď čakala druhú dcéru, tak vtedy jej naozaj dal dva
roky pokoj; vo vzťahu k jej tam uvedenému tvrdeniu, že už si pamätá len to, že obžalovaný bol každý
deň opitý, každý jeden deň a že bol opitý, že toto nebolo vypité atď. – že prešli dva roky od poslednej

výpovede, tak sa jej to aj nejako rozležalo v hlave, nemyslela na to, nevie ako sa má k tomu vyjadriť,
proste raz mal tak, raz tak;
- vo vzťahu k zápisnici o jej výsluchu zo dňa 14.10.2019, kde konkrétne uvádzala, že k hádkam
dochádzalo veľmi často, skoro každý deň a to za posledné dva roky alebo rok – že áno, v poslednom
období ten rok, dva to tak bolo, ale to boli len hádky, nehovorí, že tam boli aj tie fyzické napadnutia,

pričom v tom čase nevie presne povedať ako často došlo pri hádkach aj k fyzickému napadnutiu, ako
sa už vyjadrila, možno raz za mesiac, možno aj menej, teda možno raz za dva mesiace;
- vo vzťahu k zápisnici o jej výsluchu zo dňa 14.10.2019, kde konkrétne uvádzala, že „to už bol rok 2015,
tak tam bolo zase proste nejaké bitky a útoky čo sa týka, že ma chytil za sánku alebo za krk alebo mahodil o stenu, alebo o skriňu, alebo proste o stoličku, proste kde som sa zachytila hej alebo tak nejak;
viem, že ma raz hodil na chodbu, že som si zodrela celé kolená, lebo som sa nevedela proste udržať; od
roku 2016 by som povedala, že sa to stupňovalo, bolo to pravidelnejšie, tie útoky na mňa, tie hádky boli

už také asi na dennom poriadku, neviem; a taký tiež vážnejší útok z jeho strany si pamätám v roku 2017;
rok vtedy som už pracovala v tej firme Panasonic a mala som preto nočnú; viem, že on spal a potom sa
zobudil a ja som mu povedala, že prečo ešte nenavŕtal tú poličku, ktorú mal navŕtať vlastne už polroka
predtým hej ale presne vtedy v ten deň mi sľúbil, že áno, ju navŕta; no tak vtedy sa naštval. Že to si len
ja všetko zmyslím a čo našiel na stole začal po mne hádzať v kuchyni a našiel takú mäsovú konzervu,

ktorá bola otvorená, myslím, že ju išiel jesť a hodil ju po mne; bránila som sa tak, že som dvihla tak
ruky k tvári, aby mi myslím nejak nezasiahol, no a vlastne to z tej konzervy všetko vyletelo von a potom
povedal, že to si upraceš, lebo si si to všetko zašpinila, lebo toto všetko sa deje len kvôli tebe; takým
spôsobom a stále zase boli hádky; väčšinou ma chytil za tú sánku, akože toto bolo pravidelné, akože
niekedy som mala pocit, že mi ju zláme; a dosť často mi aj strašne kričal do ucha a tak, že som pritom
naozaj pociťovala veľkú bolesť, lebo som sa bála, že ohluchnem; a väčšinou si vyberal to pravé, neviem

prečo, len si pamätám, že pravé“ – že ako dnes vypovedala, že nie všetko si už pamätá, tak už zabudla,
že si zodrala tie kolená, to sa jej teraz pripomenulo; potom aj čo sa týka tej konzervy, áno, presne tak to
bolo, že išla na tú nočnú a vyčítala mu, že nenavŕtal poličku, tak hodil po nej tú konzervu, sa naštval, že
zase si to zmyslela, že naozaj skončila či už v skrini alebo kdekoľvek, ale nebolo to tak, že by ju zdvihol
a hodil, len, že on mal 100 kg a jemu stačilo, aby do nej sotil a skončila kdekoľvek;

- vo vzťahu k zápisnici o jej výsluchu zo dňa 14.10.2019, kde konkrétne uvádzala, že „ „vyhrážal sa
mi, že má chuť ma zabiť, lebo to preháňam a to bolo také bežné, každý druhý večer alebo tak, že má
pocit, že to preháňam s tým svojim Bohom alebo niečo také; vkuse proste každý deň na každodennom
poriadku toto bolo“ - že si už veľa vecí nepamätá, asi sa vtedy tak vyjadrila, Boha jej vyčítal veľmi často;
že má chuť ju zabiť asi tak, ako sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní;

- vo vzťahu k zápisnici o jej výsluchu zo dňa 7.2.2020, kde konkrétne uvádzala k vyhrážkam dňa
13.10.2019, že „v ten deň, na to si presne už nespomína na tie presné slová ale nevie; väčšinou hovoril
iba, že má chuť ma zabiť, ale nepovedal to tak priamo, že zabijem ťa, alebo niečo také“ – že veľa vecí
si už nepamätá; to, čo bolo dvakrát, si trochu pamätá, viac už nie;
- vo vzťahu k zápisnici o jej výsluchu zo dňa 7.2.2020, kde konkrétne opäť uvádzala od roku 2015

chytanie, trkanie, hodenie, pri ktorom zodrela kolená a lakte, ako aj, že sa tým chválil obžalovaný na
plese niekomu, ako aj stupňovanie takého správania od rokov 2015, 2016 s tým, že každý deň bolo
niečo, hádky každý deň, ako aj z roku 2017 incident s poličkou a hodením konzervy – že o konzerve
a kolenách som už povedala, na lakte si už nepamätá;
- vo vzťahu k zápisnici o jej výsluchu zo dňa 7.2.2020, kde konkrétne uvádzala, že išla do kostola, pričom

obžalovaný jej kričal, okrem iného, že má chuť ju zabiť lebo chodí za farármi, s tým, že to bolo bežné pri
hádkach – že čo hovorila, že to bolo dosť bežné pri tých hádkach, tým myslela, že jej vykrikoval kňazov,
nie, že hovoril, že má chuť ju zabiť;
- vo vzťahu k zápisnici o jej výsluchu zo dňa 7.2.2020, kde konkrétne uvádzala k tomu ako často sa
jej obžalovaný vyhrážal smrťou alebo fyzickou ujmou, že nevie ako často, ale že väčšinou pri tých

vážnejších sporoch alebo hádkach tak vtedy väčšinou kričal, že má chuť ju zabiť – že asi áno, ale ako
už spomenula, nepamätá si to už presne.

Z výpovedí svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní vyplýva:

Svedkyňa J. K., suseda obžalovaného a poškodenej o ich spolužití uviedla, že vie, že všetko fungovalo
dobre, nič zlé nevidela, nepočula krik alebo niečo také, majú byty oproti sebe, nemajú susediacu stenu,
nebola svedkom incidentov, hádok v byte alebo na chodbe domu či na iných miestach; ako rodiny
s nenavštevovali; nič také nevedela uviesť ani sprostredkovane od detí; s B. sa stretávala väčšinou pri
výťahu; na poškodenej nikdy nevidela zranenia a poškodená sa jej nikdy na obžalovaného nesťažovala;

k nej z bytu vedľa vôbec nepočuť; nestretla obžalovaného ani poškodenú pod vplyvom alkoholu; nevie
kde sa chodili prechádzať, ale obžalovaný deti bavil, nemal s tým problém; ich deti s chodili občas k sebe
hrať, pričom o tom čo sa udialo doma sa deti obžalovaného a poškodenej nevyjadrovali; na chodbe
domu je svedkyňa len kým príde výťah, ak prichádza domov tak len kým odomkne.
Svedok L. M. E., kolega obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uvádzal, že od roku 2008 sa s B.

stretávali častejšie, asi po troch rokoch to utíchlo, poškodená bola pre neho konfliktnejší typ, chodili
z práce na chaty, kde raz mu čosi chcela vysvetliť a uviedol jej, že to si nedovolí ani jeho manželka,
na čo sa stiahla a potom sa snažil s ňou menej komunikovať; obžalovaný o tom, čo sa doma deje
povedal len čo-to keď chodili merať, svedok si to vyskladal, že sú hádky, že poškodená po ňom kričí,obžalovaný keď na neho kričala sa stiahol; veľký problém bol keď kričala na verejnosti, lebo obžalovaný
si zakladá na tom čo si o ňom ľudia myslia – z jeho strany počul, že sa to dialo v obchode, pred
bytovkou, na schodoch; keď prišiel po veci obžalovaného po jeho prepustení k ním domov, nevidel vtedy

na poškodenej rozdiel v správaní ako keď k nim chodila do kancelárie; k incidentu z 13.10.2019 mu
obžalovaný uviedol, že poškodená na neho kričala, mali dlho narušený vzťah, vytočilo ho to a že mu
uviedol, že ju chytil a povedal, že ju vyhodí, ale že to myslel iba obrazne, nie vážne, že potom išiel
na balkón a poškodená mu vravela, že má vyskočiť, ale že nevyskočí lebo je slaboch, že deti plakali
a bola zavolaná polícia. Svedok charakterizoval obžalovaného ako zabávača, pričom uviedol, že od

roku 2015 sa to v kancelárii akoby vytratilo, bol utiahnutý, práca mu trvala dlho, zhoršovalo sa to do
toho roku 2019 kedy sa odsťahoval do Prešova, potom začal športovať, čistiť hlavu, bol u psychologičky,
normálne pracuje a komunikuje, trochu sa otvoril; podľa svedka bol problém v tom, že obžalovaný bol
ticho a poškodená kričala, spomínal mu, že sa bál zapájať s ňou do problémových diskusií, že dopadli
veľkým krikom z jej strany, bližšie nevie, sem tam započul, ale on mu nehovoril v práci priamo čo sa
udialo; vie že obžalovaný sem tam chodil po práci na pivo, v práci bol triezvy, po incidente absolútne

sekol s alkoholom; pod vplyvom alkoholu bol večný zabávač, osobne s ním konflikty nemal, keď vypil
zabával sa a ak na chate vznikol konflikt, tak väčšinou, že bol s manželkou, čo si kričali nevie – stiahli sa
bokom; spomenul mu, že párkrát poškodená prišla domov s tým, že chce byť sama a poslal ho na pivo
– spomínal mu to potom čo sa stalo; asi v roku 2019 počul od jeho brata o facke po zakričaní „gól“, čo
mu obžalovaný potvrdil; deti ho mali rady, chodia za ním skoro každý víkend, poškodená mu dala deti

hneď potom ako sa odsťahoval; vie, že čo povedala poškodená bolo ako sväté, ak zobral dcére mobil
došlo ku konfliktu s tým, že ho kúpila poškodená a on jej ho nemá čo brať – spomínal mu to obžalovaný
asi až po 2019-om; spomínal mu ohľadom Matysovej, že po hádke manželke povedal, že pôjde domov
a išiel v noci pešo do Ľubovne, poškodená ho posielal, čo svedkovi potvrdili obaja – obžalovaný po
tom, čo sa stalo, poškodená si pri nejakej príležitosti robila srandu, že vie prejsť aj pešo, tak svedok

vie čo sa stalo; poškodená svedkovi povedala ako bol po veci, že niekoľko mesiacov rieši rozvod alebo
odsťahovanie, že chcela aby on odišiel a psychologička povedala, že by musel urobiť nejaký konflikt
alebo pri niečom jej ublížiť.
Osobne svedok bol pri ich menších konfliktoch (v kancelárii, na chate), niekedy sa pohádali viac – nevie
však presný dôvod, keď sa naťahovali, on sa stiahol, nepočúval ich, boli len verbálne naťahovačky, na

chate ju pri konflikte stiahol bokom aby si to vyjasnili nie pred kolegami; do kancelárie chodila poškodená
keď niečo potrebovala – raz za mesiac, za dva, vyriešila s ním nejaké šeky, pošta a išla preč; po
13.10.2019 sa zastavila asi 5-krát; od roku 2013 komunikácia svedka s ňou utíchala, od roku 2015
bola iba formálna, na poslednej chate bola iba na telefóne, až keď prišiel po veci obžalovaného si sadli
a rozhovorila sa čo sa stalo; obžalovanému vadilo na poškodenej, že s ničím nie je spokojná a stále

kričí, že čo spravil bolo stále zle, teda to robiť nechcel a konflikt sa prehlboval, po roku 2015 oveľa menej
komunikoval, keď boli spolu sem tam niečo povedal, čiže svedok prehľad čo sa u nich deje mal z tých
útržkov, po tom čo sa stalo v roku 2019 sa obžalovaný rozrozprával viac.
Rozpor s jeho výpoveďou zo dňa 2.10.2020, kde svedok uvádzal, že jeho názor je, že v deň keď sa
to stalo obžalovaného musela poškodená vyprovokovať po predchádzajúcej komunikácii s psychológmi

tak, aby mohla zavolať políciu, aby sa jej uľahčil rozvod, pričom vtedy tiež uviedol, že nevie od koho to
má ale má vedomosť, že už tri mesiace pred incidentom sa chodila radiť ako by sa mohla rozviesť a teda
vedela čo sa musí stať aby ju rozviedli – svedok vysvetľoval tým, že prešiel čas, zrejme si myslel, že to
povedala ona, možno to mal od šéfky alebo od obžalovaného, nevie.

Svedkyňa L. N. O., nadriadená obžalovaného, vypovedala na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný k nej
nastúpil do práce v roku 2008 a približne vtedy spoznala i jeho manželku – poškodenú, ktorá ich niekedy
navštívila v práci, ale veľmi zriedka, ak od neho niečo potrebovala; mali spolu 2 deti; o ich manželstve
nevie veľa, spočiatku sa javilo ako normálne manželstvo; obžalovaný sa nikdy nesťažoval na manželku,
neuvádzal žiadne podrobnosti o ich spolužití; neskôr si všimli v práci, že vôbec nechodí na obedy, prestal

chodiť na obedy do práce a nenosil si ani žiadne desiaty, asi od roku 2012 – 2013; nechcela vyzvedať,
zdalo sa, že tá domácnosť nie celkom dobre funguje, boli v denno-dennom kontakte a niekedy keď mal
telefonát, sa zdalo, že sa dosť hádajú a manželka mu stále niečo vyčítala; počula iba z jednej strany,
od obžalovaného, tak mu bolo vyčítané, že znova niečo nekúpil, niekedy, že zjedol z chladničky niečo,
čo bolo navarené pre deti, veľa telefonátov bolo aj o tom, žeby prišiel skoro domov, pretože robila na

smeny aby vybral deti zo škôlky a postaral sa o nich, telefonáty boli tak sporadicky, on keď mohol tak
odišiel telefonovať aj z kancelárie preč; keď išli spolu na meračky autom, tak vtedy sa mu z auta nedalo
vystúpiť, snažil sa ospravedlniť, že je svedkom nejakých týchto hádok; on sa stále snažil do telefónu
povedať „G. kľud, nekrič“, „vysvetlíme si to doma, keď prídem“, nechcel, aby bola toho svedkom. Incident(pozn. – z 13.10.2019) sa stal v nedeľu, v pondelok svedkyňa prišla do práce, on v práci nebol a L. E.
povedal, že sa spojil s poškodenou a tá mu do telefónu nechcela povedať prečo on nepríde do práce,
plakala pritom a povedala iba, že tak skoro do práce nepríde. Svedkyňa sa chcela skontaktovať s ňou,

ona jej zdvihla telefón asi až na tretíkrát a s roztraseným hlasom povedala, že musela podať na neho
trestné oznámenie; stretli sa asi na tretí deň, približne v stredu, v kaviarni na pošte, kde jej porozprávala
čo sa vlastne stalo, že bola v nedeľu s deťmi vonku, hrali sa na ihrisku, prišla domov cca o 7.-ej, pol
8.-ej, on bol doma, začal vyčítať, že kde boli tak dlho, že treba deti pripraviť do školy, že by sa mali aj
niečo naučiť a že je veľa hodín, následne sa asi začali hádať, on sa jej údajne začal vyhrážať, že ju

vyhodí z okna, pričom začala veľká hádka a aj deti začali kričať, neskôr obžalovaný povedal, že on sám
vyskočí z okna, vraj sa vybral na balkón, kde sa vyhrážal, že skočí on, deti začali veľmi kričať a plakať
a poškodená ich začala ukľudňovať, že nebojte sa, to neurobí, on sa má rád, že on je slaboch a že
on nevyskočí. Nevie presne v ktorom čase zavolala na políciu a on vošiel do bytu, čakal policajtov a
keď prišli tak dobrovoľne sa obliekol a išiel s nimi. Svedkyňa uviedla, že sa jej pýtala ako dlho trvajú
tieto problémy, bola veľmi prekvapená, lebo ho pozná a nikdy by to na neho nepovedala, pýtala sa ešte

prečo sa nezverila, alebo neriešila to skôr a ona povedala, že sa s tým nezdôverila nikomu, ani vlastným
rodičom a že asi 3 mesiace sa snaží pozháňať si nejaké bývanie pre seba a pre svoje deti a chce sa od
neho odsťahovať a rozviesť sa s ním, že na tom pracuje asi 3 mesiace a keď sa pýtala svedkyňa prečo
sa nerozviedli skôr, tak povedala, že on sa rozviesť nikdy nechcel a že jej bolo poradené, nevie či od
nejakej kamarátky alebo to už bola nejaká poradkyňa, že na to, aby ich súd ľahšie rozviedol, bolo by

dobré mať nejaký policajný záznam od toho, že sa k nej zle správa, že sa jej vyhráža. Stretli sa potom
asi ešte o 3-4 dni, keď už bolo jasné, že ho pustia a že bude mať náramok na nohe a povedala, že bude
môcť normálne chodiť do práce a bude mať zákaz priblíženia ku nej; asi vo štvrtok alebo v piatok on
prišiel do práce a s ľútosťou sa opýtal či ešte môže pracovať, na čo svedkyňa povedala, že samozrejme.
Neskôr sa s ním bavili o tom incidente, kde si sypal popol na hlavu a povedal, že všetko berie na seba

a nech sa deje čo sa deje, že on to všetko berie na seba. V podstate zopakoval asi to, čo hovorila
poškodená ale s tým, že nikdy nemal v úmysle ju vyhodiť z okna a že to bolo impulzívne a skratové
riešenie v tej hádke, ale že by jej nikdy neublížil, že ju má rád a že sa s ňou nechce ani rozviesť. V lete
pred tým incidentom boli na dovolenke v Taliansku, kde strávili 10 dní s deťmi, takže si nemyslí, že to
bolo nejaké hrozné spolužitie.

Ďalej svedkyňa uvádzala, že v práci obžalovaný je kľudnej povahy, nikdy neodporuje, všetko z neho
musia ťahať ako z chlpatej deky, neprotirečí, neháda sa, je nekonfliktný, sú v jednej kancelárii on, L. E.,
pani D. a svedkyňa; k tomu či došlo priamo tam k nejakým rozporom niekedy keď za ním jeho manželka
prišla do práce uviedla svedkyňa, že si nespomína, ona prišla vždy za účelom napr., že potrebuje nechať
deti v kancelárii a ona si odbehla, aby niečo vybavila; poškodenú stretávala tiež minimálne raz do roka na

takom víkende, kde sa stretli spolu pracovníci s manželkami a manželmi a tam si posedeli, zúčastňovala
sa pravidelne, asi 2-krát sa nezúčastnila a poslednýkrát v lete 2019 sa nezúčastnila; obžalovaný sa
nesnažil hovoriť o konfliktoch a ak niečo spomenul, tak to, že poškodená sa stále háda, že musí mať
vždycky pravdu, vždycky musí byť po nej, že doma nemôže povedať ani svoj názor, že v poslednom
čase je stále na mobile, na sociálnych sieťach, že sa s ním nebaví – že musí mať stále pravdu, že

sa háda, že je impulzívna, to hovoril prakticky stále a to, že sa už spolu veľmi nebavia, to hovoril asi
posledný rok, ako sa udial ten incident. Poškodená bola k ním – kolegom vždy príjemná, správala sa
slušne, ale na tých spoločných akciách sa zdala direktívna, stále mala niečo proti tomu ako dlho pečú
mäso, že je to slané, dirigentná sa jej zdala, na čo ju obžalovaný ukľudňoval keď niečo povedala, že
kľud, že je akoby na návšteve; podľa svedkyne sa oni dvaja na takých akciách asi nepohádali, iba ak ona

niečo mala, tak sa ju obžalovaný snažil ukľudniť, k nejakému veľkému konfliktu nikdy nedošlo pred nimi.
Podľa svedkyne obžalovaný nikdy neprišiel do práce opitý alebo že by mal zostatkový alkohol, nikdy
si to nevšimla, nemusela rieši; bol taký zodpovedný, že vždy ak sa dohodli na niečom, že išli na nejakú
meračku, tak ráno prišiel aj polhodiny skôr a čakal pred kanceláriou alebo aj pred jej domom, vždy načas,
nemala pocit, že mal vypité, kedykoľvek mu mohla dať šoférovať. Počas telefonátov medzi obžalovaným

a poškodenou svedkyňa nepočula čo ona hovorí, ale videla som na ňom, že to asi nie je príjemné, že
kričí do telefónu a on sa ju len stále snažil ukľudniť a buď jej odpovedal, že kúpi, že príde domov, že si
to povedia doma. Počas rozhovoru po zadržaní obžalovaného podľa svedkyne poškodená bola z toho
sama zmätená, aj plakala, myslím si, že bola sama z toho prekvapená a že nakoniec povedala, že jej
obžalovaný dopomohol k tomu týmto incidentom, že ona nemusela predtým volať nejakých policajtov,

ale že sa toto stalo, že bola dosť nahnevaná na neho, hovorila o ňom, že je to hajzel, že ona sa bude
môcť s ním konečne rozviesť, myslí si, že ten vzťah už bol k nemu taký nenávistný, že povedala, že
chcela sa s ním kľudne rozviesť a že toto teda nechcela pre neho, aby sa dostal do basy, že takto tonechcela. Svedkyňa uviedla, že nikdy nechodili k nim domov, jediný raz to bolo po akcii, doviezli ich
domov, vtedy ich pozvali na kávu.
Ďalej na kladené otázky svedkyňa uvádzala, že nemá vedomosť o tom či sa poškodená rozprávala

o incidente aj s inými kolegami; ona s poškodenou o osobných veciach predtým sa nikdy nebavila,
možno o náboženstve, o takých klasických veciach, ale nikdy nie o tom čo sa deje u nich doma; vie,
že obžalovaný trávil veľa času s deťmi, keďže poškodená pracovala na smeny, tak sa o nich staral on,
vravel, že boli na ihrisku a podobne; na chatách alkohol požívali všetci, aj oni, niektorí kolegovia, ktorí
tam boli, dopadli horšie ako obžalovaný, on nikdy nebol tak, že by sa opil a ostal na zemi, vždy to bolo

vnorme,poškodenásitieždalazopárdecivína;obžalovanýpopožitíalkoholubolveselý,rozprávalvtipy,
nikoho neurážal, ani slovne nenapádal, robil zábavu. S ich deťmi sa svedkyňa nikdy nerozprávala. Ďalej
uvádzala,žeobžalovanýmámzdu1.000,-eurvhrubom,myslí,žepoškodenámudarovalapolovicubytu;
myslí, že mali nejako rozdelené, že zopár vecí platil on a zopár ona, zo začiatku všetko on, keďže ona
bola na materskej a až neskôr začala zarábať; myslí, že chodil nakupovať, vravel, že upratuje a myslí, že
aj varil, najmä keď si chcel uvariť niečo čo ona nevarila alebo čo ona nejedla, čo jej vravel, že mu nejaké

jedlá nechce uvariť, lebo ich neje, a to predtým ako sa toto stalo. Čo sa týka ich susedov z bytového
domu, pozná pani D., ktorá býva v tej istej bytovke a zároveň je ich kolegyňa a niekedy spomínala, že
ich videla sa hádať už pred bytovkou, už keď vystúpili z auta, myslí, že raz alebo dvakrát spomínala, že
deti boli smutné pred bytovkou, lebo sa B. hádali a deti boli radšej vonku. Podľa svedkyne sa obžalovaný
vždy, aj pred tým incidentom, choval slušne; potom bol uzavretý, veľmi dlho, myslí, že rok mu trvalo kým

sa z toho nejako dostal, bolo mu to veľmi ľúto, snažil sa starať sa o svoje deti, bral si ich každý druhý
týždeň a povedala by, že aj častejšie, brával si ich do Prešova a naozaj žije pre svoje deti momentálne
a stará sa o nich, keď nastalo covidové obdobie, keď bol zákaz vychádzania, mal veľký problém s tým,
že si nemôže zobrať deti so sebou a trápilo ho to.

Svedkyňa K. D., kolegyňa obžalovaného a suseda obžalovaného a poškodenej, vypovedala, že
poškodenú pozná od roku 1996, kedy svedkyňa prišla bývať na D. X, obžalovaného od roku 2008, keď
nastúpil ako kolega do práce; myslela, že ich manželstvo je bezproblémové, tak sa javilo, ale potom,
zhruba od leta pred tým ako sa stal ten incident (pozn. – z 13.10.2019) si všimla, že tam nie je všetko
v poriadku, hádali sa pri aute, pri výťahu a bola aj svedkom, že v Tescu poškodená vybuchla; v tom

období videla hádku pri aute asi dvakrát, býva na prízemí, ale nepočúvala prečo sa hádajú, pri výťahu
sa hádali raz, nepočula čo bolo predmetom hádky, pričom že sú to oni vie, lebo ich videla vchádzať
do vchodu a poškodená má nezameniteľný hlas, prenikavý, tak počula, že to kričí ona; v Tescu to bolo
raz, obžalovaný držal na rukách mladšiu dcéru a tam vznikla hádka, pričom svedkyni nebolo príjemné
to počúvať, tak odišla, nevie čo bolo predmetom sporu, ani kto to začal, kričala poškodená. Bola aj

svedkom, že v lete keď bolo teplo, má zdravotné problémy, návaly a často vetrala, keď bolo v noci
chladno, tak si otvorila balkón dokorán a bola svedkom, že obžalovaný o 2.-ej, 3.-ej hodine chodil po
chodníku a fajčil, to zaregistrovala niekoľkokrát; on je skôr introvert, myslí si, že ak by bol násilnej
povahy, tak v kancelárii často dochádza k hádkam, ale medzi stránkami, ktoré niekedy aj ich napádajú,
že nedobre merali a obžalovaný nikdy sa neprejavil, neoponoval, nejavil záujem o to, no ak by bol

násilnej povahy, tak si myslí, že by vybuchol. Že ho zadržali sa dozvedela až v stredu keď prišiel z polície
či zo súdu do kancelárie a im o tom povedal, čo povedal si konkrétne už nepamätá, že ide bývať do
Prešova a že má zákaz styku s manželkou, že mal incident s manželkou, o nej sa však nevyjadroval
zle, ani len nenadával na ňu, je silne citovo naviazaný na svoje deti, myslí, že v tom čase ešte mal rád
poškodenú. Poškodená podľa nej pôsobí dojmom energickej, ráznej ženy a myslí si, že by sa nedala

zbiť od manžela; nikdy u nich nebola, nevie posúdiť ako v manželstve žili, ale keď mali posedenie na
chate, tak obžalovaný sa prejavoval ako veselý človek a ona, si myslí, že nemala si čo s nimi povedať,
je aj vekový rozdiel medzi ním a poškodenou; vie, že boli raz v Taliansku na dovolenke, myslí si, že
aj tu na Slovensku, ale nevie sa presne vyjadriť koľko dovoleniek strávili spolu; obžalovaný bol citovo
naviazaný na deti, videla ho keď poškodená robila na rannej smene, mladšiu dcéru vodil do škôlky, keď

bola na poobednej smene tak ju zo škôlky vyberal; bola svedkom, že išli do škôlky, navštívili ihrisko,
venoval sa deťom. Obžalovaný v práci nepil, chodil autom, keď bolo zlé počasie aj mladšiu dcéru viezol
do škôlky autom, v práci nepil, lebo kedykoľvek bolo treba ísť na výjazd, na meranie, mimo práce to
nevie posúdiť, nevidela ho opitého, a keď zašiel na pivo tak nevie, chlapi z okolia a jeho známi chodili
na pivo, jeho nikdy nevidela prísť opitého, myslí si, že na pivo išiel, ale nevidela ho; na chatách, pod

vplyvom alkoholu, bol zabávač, vtipy hovoril, bavil sa, poškodenej to prekážalo, upozorňovala ho, pritom
išli na chatu aby si oddýchli, aj sa podával alkohol, vtedy sa on odviazal, bol veselý, bavil okolie, ona ho
vzala nabok a myslím si, že ho upozorňovala aby prestal, nepočúvala ich; na poškodenej si nevšimla
nikdy poranenia, ani s ňou nenadviazala dôverný vzťah, pozdravili sa a debaty neviedli, je veľký vekovýrozdiel, nezdôverovala sa jej. Poškodená chodila do kancelárie nie často, bavili sa o bežných veciach,
vtedy medzi nimi nedochádzalo k žiadnym konfliktom; po tom incidente bola, čo si pamätá, v kancelárii
asi dvakrát - raz mu priniesla poštu a druhýkrát si nespomína aký mala dôvod, on však bol na meračke.

Keď poškodená volala obžalovanému, bola svedkom zo začiatku rozhovoru, lebo on keď mu volala
vybehol z kancelárie, ale nie vždy – keď rozhovor bol pokojný vybavil si v kancelárii, keď usúdil, keď bol
zvýšený hlas v tom telefóne, čo svedkyňa počula, opustil kanceláriu a telefonoval na chodbe, ona obsah
hovorov nepočula; o osobných veciach s poškodenou nemala rozhovor. Obžalovaný bol v práci introvert,
väčšinou sa venoval práci, nikdy nerozprával na tému domácnosť a vzťahy s manželkou, to nikdy

nerozoberal, charakterizovala ho ako tichého, venoval sa práci, dal si na uši slúchadlá a pracoval; nič sa
nezmenilo po jeho prepustení zo zadržania - nezmenilo sa nič, ale bol smutný, trápil sa; sú v spoločnej
kancelárii, spolu na obedy nechodia, svedkyňa si nosí z domu, obžalovaný na obedy nechodí, ale nosí
si ich z domu odkedy býva v Prešove, pričom predtým neobedoval nikdy, ani nemal so sebou nič na
jedenie a to po celý čas odkedy spolu pracujú; nikdy sa so susedmi o nich nebavila; poznala rodičov
poškodenej od roku 1996 kedy sa do vchodu nasťahovala, boli starší, rešpektovala ich, mala s nimi

dobrý vzťah, k vzťahu medzi nimi navzájom sa vyjadriť nevie.

Mal. dcéra obžalovaného a poškodenej, svedkyňa I. B., vypovedala v predmetnej veci ešte dňa
14.10.2019, t.j. v čase kedy bolo začaté trestné konanie a vznesené obvinenie obžalovanému len čo sa
týka konania z 13.10.2019, v tom čase kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa §

360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., v ďalšom priebehu konania odoprela vypovedať, pričom
z jej uvedenej výpovede vyplýva, že 13.10.2019 prišli domov o siedmej, obžalovaný sa nahneval, že
už mali spať, kričali po sebe, potom maloletá tam opäť prišla a videla otvorené okno, že obžalovaný
mal potrhané tričko, poškodenú na zemi ako sa ho držala; svedkyňa uviedla, že plakala a prišla tam
mladšia sestra; poškodená jej povedala, že ju obžalovaný chcel vyhodiť z okna a išla volať na políciu, ale

obžalovaný jej vzal mobil, potom si ho vzala a zavolala; keď bola zavolaná polícia obžalovaný išiel von,
poškodená pozerala z balkóna; trošku ho chápe, že ho to rozrušilo, lebo keď sú s ním idú skoršie spať;
uviedla, že rodičia sa hádajú často, väčšinou teraz iba tak normálne, nie až tak ako sa v daný deň stalo.

Svedkyňa O. P., suseda obžalovaného a poškodenej, vypovedala, že ohľadom toho, čo sa vraj stalo,

doma nebola, chodí na turnusy do Rakúska, mala ich trojtýždňové a tri týždne bola doma; od decembra
2021 má turnusy dvojtýždňové, vôbec nič nevie, polícia jej volala keď bola v robote, že vraj bol trestný
čin, že ju chcel vraj vyhodiť z okna a aby prišla na políciu keď sa vráti; svedkyňa tam býva cez 40 rokov,
poškodenú pozná od mala a obžalovaného len párkrát stretla náhodou vonku a raz išli spolu vo výťahu,
aj to sa jej pýtal, na ktoré poschodie, lebo sa v podstate nepoznajú, asi dvakrát stretla celú rodinu dole,

išli niekam autom, potom ich stretla pri výťahu, keď mali druhé dieťa, inak nič. Raz počula, že kričali,
lebo býva nad nimi, alebo sa hádali, ale inak nič, raz počula obžalovaného s malou, asi sa hrali, lebo sa
smiali, viac nič. Poškodená sa jej nesťažovala na konflikty, prípadne na obžalovaného; vnímala ich ako
normálnu rodinu, že sa v manželstve ľudia aj pohádajú; ich osoby by hodnotila normálne; nik zo susedov
jej nespomínal konflikt, problém v ich rodine, nie je v styku s nikým zo susedov, nenavštevujú sa, ani

s nimi sa nenavštevovala; mimo bytového domu ich nestretla; obsah hádky, ktorú počula, nevie uviesť.
Rozpory s jej výpoveďou v prípravnom konaní vysvetľovala nasledovne:
-k otázke hádok medzi obžalovaným a poškodenou, ktoré mala svedkyňa počuť, uviedla, že nehovorí,
že raz, počula ich viackrát, ale poslednýkrát, čo ich počula, to bolo veľmi hlasné, nevie kedy to bolo
naposledy, pritom počula oboch, konkrétny obsah nepočula;

-k otázke vnímania rodiny obžalovaného a poškodenej svedkyňou, že keď ich stretla vonku, tak pripadali
ako normálna rodina; že sa doma pohádajú, alebo zvýšia hlas, si myslí, že je normálne; povedala by,
že to nebolo týranie.
Uviedla, že poškodenú párkrát stretla, keď išla do roboty alebo išla z roboty; zranenia na nej
nezaregistrovala.

Z vyššie uvedených výpovedí vyplýva, že zo spáchania trestného činu kladeného obžalovanému za vinu
hoprimárneavpodstatnejmiereusvedčujeprávesamotnápoškodená,ktoráajnahlavnompojednávaní
popisovala jeho konanie voči nej v podstate v celom rozsahu, až na určité odchýlky v počte vyjadrení
obžalovaného o chuti ju zabiť, resp. v tom ako často dochádzalo k tomu, že počas ich hádok, kde kriticky

priznala i mieru svojej participácie na ich vzniku či eskalovaní, že obžalovaný voči nej používal fyzické
násilie v podobe stískania sánky, chytania za krk, či kričania do ucha; potvrdila v zásade aj jeho konania
voči nej spočívajúce v tom, že ju hádzal do nábytku, či vyhodil na chodbu, resp. aj prípady hodeného
jogurtuakonzervy,vspojenístýmajjehosnahujunapchaťdoodpadkovéhokošaavneposlednomradei okolnosti a spôsob konania obžalovaného voči nej naposledy 13.10.2019 s tým, že ju chcel vyhodiť
z okna.

Podporne v tomto smere vyznievajú i výpovede svedkyne P., ktorá potvrdila, že počula z bytu
obžalovaného a poškodenej hádky, no najmä z výpovede mal. dcéry strán, I. B., ktorá okrem skutočností
týkajúcich sa samotného dňa 13.10.2019 uviedla najmä to, že rodičia sa hádajú často, väčšinou teraz iba
tak normálne, nie až tak ako sa v daný deň stalo – z čoho možno plne dôvodne vyvodiť, že k obdobným
konfrontáciám ako 13.10.2019, teda nepochybne s násilím voči poškodenej zo strany obžalovaného,

predtým tiež dochádzalo.

Čo sa týka výpovede svedkyne K., treba poukázať na to čo sama uviedla, a teda, že jej byt s bytom,
v ktorom spolu žili obžalovaný a poškodená nemal susediacu stenu, pričom je zrejmé, že k žalovanému
konaniudochádzaloprávevdomácnostidotknutýchstránkonaniaatedamenovanásvedkyňanemusela
takéto situácie zaznamenať, osobitne vzhľadom na to, že okrem času nevyhnutného v súvislosti s

odchodom z domu, resp. príchodu domov sa nezvykla zdržiavať v spoločných priestoroch bytového
domu bezprostredne susedicich s bytom, kde žili poškodená a obžalovaný.

Čo sa týka výpovedí svedkov O., E. a D., i keď tieto na prvý pohľad by bolo možné hodnotiť
v prospech obžalovaného, nemožno nevidieť v ich obsahu zrejmé ovplyvnenie rozprávaním

samotného obžalovaného o skutočnostiach z manželského života, ku ktorému (vychádzajúc z obsahu
daných výpovedí) došlo až po jeho prepustení zo zadržania a navyše nemožno si nevšimnúť
podstatne zarážajúce nezrovnalosti v daných výpovediach, vysoko pravdepodobne prameniace aj
z určitej prirodzenej snahy napomôcť, resp. subjektívne vyhodnocovať vzniknutú situáciu v prospech
obžalovaného ako v zásade na pracovisku obľúbeného kolegu. Absolútne nelogická je podľa súdu

výpoveď svedka E., ktorý najprv popisuje ako sa dostal pri jednej z akcií do takého konfliktu
s poškodenou, že časom úplne uviazala ich komunikácia a naproti tomu práve tejto osobe svedka sa
má podľa jeho výpovede poškodená „priznať“, že chcela aby obžalovaný odišiel ale to by musel urobiť
nejaký konflikt – naproti tomu svedkyni O. podľa jej výpovede uviedla poškodená, že práve ona si tri
mesiace hľadá iné bývanie. Zároveň je nepochopiteľné, pokiaľ svedok E. obžalovaného hodnotí ako

zabávača a pod., ktorý zrazu je tichý, smutný, ide mu práca pomaly a pod., že nielen svedok, ale ani
ostatné kolegyne, sa nikdy od roku 2015 neopýtali, neporozprávali s obžalovaným o dôvodoch takej
podstatnej zmeny v jeho správaní. Svedkyňa O. navyše uvádza, že časom obžalovaný prestal chodiť na
obedy, ani si nič nenosil – svedkyňa D. pritom uviedla, že obžalovaný neobedoval po celý čas čo spolu
robia (t.j. vychádzajúc z jej výpovede o tom odkedy sú kolegovia, od roku 2008). K tomu možno dodať,

že pritom samotný obžalovaný vypovedal ako si on varil keď bola poškodená i s deťmi v kostole a pod..
Navyše svedok E. poukazoval aj na určité konflikty medzi obžalovaným a poškodenou pri tom, ako táto
niekedy navštívila ich kanceláriu, naproti čomu z výpovedí svedkýň O. ani D. takéto skutočnosti nijako
nevyplynuli. Nemohol preto súd nijako dotknuté výpovede hodnotiť inak, ako zásadne ovplyvnené po
prepustení obžalovaného jeho subjektívnym popisovaním spolužitia s poškodenou.

Navyše, vinu obžalovaného má súd v rozhodnej miere podporne preukázanú výsledkami znaleckého
dokazovaniazodborupsychológie,konkrétnezávermiznaleckéhodokazovaniaPhDr.MárieJancurovej,
ktorá v posudku č. 24/2019 konštatovala, že poškodená nemá sklony ku konfabulácii či skresľovaniu,
jej výpoveď pri výsluchu možno považovať za vierohodnú na úrovni všeobecnej ako osoby a špecifickej

týkajúce sa skutku, je spôsobilá správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti,
znalkyňa nezistila u nej sklony k účelovému spracovaniu skutočností, ktoré prežila, pričom znalkyňa
konštatovala, že v dôsledku konania obžalovaného došlo k oslabeniu psychickej odolnosti poškodenej,
zvýšenej emočnej rozrušiteľnosti, vegetatívnej labilite – tras, vnútorné chvenie, zníženie sebaúcty,
sebadôvery, pohotovosť k obavám, nerozhodnosti, neistote pri záťaži, pričom po odchode obžalovaného

z domácnosti sa jej psychické ťažkosti zmiernili, ktoré pretrvali pri spolunažívaní – t.j. poruchy
spánku, vnútorný nepokoj, obavy, zažívacie ťažkosti; zároveň znalkyňa poukázala na to, že konanie
obžalovaného spôsobovalo poškodenej psychické a fyzické utrpenie, intenzívny stres, obavy, strach
o zdravie a bezpečnosť vlastnej osoby, detí, poškodzovalo jej psychiku a zdravie a v dôsledku jeho
správania došlo k oslabeniu psychickej odolnosti poškodenej; poukázal na ústup psychických ťažkostí

po odchode obžalovaného zo spoločnej domácnosti a priaznivú prognózu k úprave a stabilizácii
psychického stavu poškodenej v závislosti o ďalšieho vývoja ich vzájomného vzťahu a usporiadania.
Na záveroch daného znaleckého posudku znalkyňa zotrvala i na hlavnom pojednávaní, kde pri
svojom výsluchu, kde poukázala na to, že pri vyšetrení poškodená popisovala komplexné spolužities obžalovaným; z jej výsluchu vyplýva, že poškodenú vyšetrovala ako celkovú osobnosť, jej prežívanie,
správanie, bez ohľadu na to aká je tam právna kvalifikácia skutku. K tomu súd poukazuje na skutočnosť,
že na základe uvedeného plne akceptoval zistenia znalkyne, nakoľko komplexné posúdenie následkov

celkového konania obžalovaného voči poškodenej (nielen čiastkového konania z 13.10.2019) nemožno
považovať nijako za skutočnosť, že by tým znalkyňa nejako vybočila z rámca príslušným uznesením
povereného príslušníka PZ jej zadaných úloh na zodpovedanie, osobitne vzhľadom na úlohu pod bodom
11. uznesenia, ktorým bola do konania pribratá, a to posúdiť zodpovedať „iné dôležité skutočnosti, ktoré
vyjdú najavo v priebehu vyšetrenia, majúce vzťah k vyšetrovanej veci“.

Zisteniami znalkyne sú podľa súdu jednoznačne preukázané konkrétne následky správania
obžalovaného na poškodenej, ktoré zakladajú dôvodnosť záveru o tom, že konaním obžalovaného voči
poškodenej, ako ho táto bez závažnejších diskrepancií popisovala v priebehu celého trestného stíhania,
dochádzalo k spôsobovaniu poškodenej fyzického a psychického utrpenia.

Nič na uvedenom nemenia ani závery znaleckého dokazovania Mgr. Ivety Cehelníkovej vyjadrené
v znaleckom posudku č. 2020/06, v ktorom síce poukázala na to, že obžalovaný nedisponuje sklonmi
k násilnému či agresívnemu konaniu v bežných ľudských situáciách, resp. že agresivita nie je jadrovou
vlastnosťou obžalovaného ako aj, že charakter činu absolútne nezodpovedá jeho osobnosti; zároveň
však uviedla, že v extrémne vyhrotených stretoch však v rámci obrany koná ráznejšie. Zistenia znalkyne

o tom, že obžalovaný nemá sklony k účelovému spracovaniu prežitých skutočností, zistenia o vysokej
miere jeho všeobecnej vierohodnosti i špecifickej vierohodnosti nemožno absolutizovať, a to už len
v súvislosti s jeho postojom k samotnému čiastkovému konaniu z 13.10.2019, kde spočiatku toto plne
priznával tak ako mu bolo kladené za vinu (a to aj po nepochybnom dostatočnom vytriezvení aj pred
sudkyňou pre prípravné konanie pri rozhodovaní o podanom návrhu na jeho vzatie do väzby) a naproti

tomu na hlavnom pojednávaní už jednoznačne popisoval danú udalosť tak, aby z nej vyšiel v lepšom
svetle, už len chcel ukazovať, že je tma, nemyslel to vážne a pod..

Na záveroch podaného znaleckého posudku znalkyňa zotrvala i pri výsluchu na hlavnom pojednávaní,
avšak súčasne vyslovila predpoklad, že alkohol (pričom v posudku u poškodeného sama skonštatovala

škodlivépitie)trochuoslabujekontrolunadsprávaním,ktorúmáinakobžalovanývbežnomživotevysoko
vyvinutú, pričom v bežných situáciách obžalovaný je skôr na ústupe, nejde do konfrontácie, zároveň
však uviedla, že alkohol môže vyvolať to, že sa v takých situáciách ohradí a ohľadom toho či môže dôjsť
k fyzickým atakom znalkyňa uviedla, že ak je podnet veľmi silný, tak môže reakcia nastať, ale nehovorí,
že musí.

Vo vzťahu k záverom Mgr. Cehelníkovej súd uvádza, že aj keď v značnej miere vyznievajú v prospech
obžalovaného, nevylučujú nespochybniteľne to, že by sa obžalovaný nebol schopný dopustiť za vinu
mu kladeného konania; osobitne s ohľadom na škodlivé požívanie alkoholu, samým obžalovaným ale aj
vzásadepoškodenoupopisovanéčastéavyhrotenéhádkyakonfliktyasamotnúskutočnosťodpočiatku

poškodenou uvádzanú, že práve k násilnému konaniu oči nej v podobe fyzických atakov a kričania do
ucha dochádzalo práve v čase kedy bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu.

K uvedenému treba zároveň poukázať i na závery znaleckého dokazovania znalkyne z odvetvia
psychiatrie MUDr. Kornélie Fabišíkovej, ktorá v posudku č. 179/2023 u obžalovaného diagnostikovala

škodlivý konzum alkoholu s poruchami správania v zmysle agresivity v stave opitosti – II. štádium podľa
Jellineka, pričom tiež poukázala na to, že charakter stíhaného trestného činu nezodpovedá štruktúre
jeho osobnosti, avšak zároveň poukázala na to, že pokiaľ sa také konanie dialo, bolo motivované
potrebou bezprostredného pudového odreagovávania napätia v kombinácii s ľahkou vznetlivosťou
po požití alkoholu, ktorý vo všeobecnosti uvoľňuje racionálne mechanizmy a oslabuje sebareguláciu

a kontrolu. Na hlavnom pojendávaní v tomto smere doplnila, že alkohol u obžalovaného pôsobil ako
deliberátor zábranných osobnostných mechanizmov s rezultovaním do agresívneho správania, i keď
v štruktúre osobnosti obžalovaného nezistila sklony k agresivite, táto samotná sa objavila po provokácii
a nezhodách v partnerskom živote a po požití alkoholu. Znalkyňa zároveň nezistila závislosť na alkohole
u obžalovaného a teda nenavrhla uloženie ochranného protialkoholického liečenia; nie je podľa nej

u obžalovaného indikované ani žiadne psychiatrické ochranné liečenie.

Zalkyňa MUDr. Kornélia Fabišíková v posudku č. 180/2023 u poškodenej nediagnostikovala duševnú
chorobu alebo poruchu, ani postraumatickú stresovú poruchu, pričom poukázala na to, že pri aktuálnomznaleckom vyšetrení poškodená neuviedla forenzne závažné psychické ťažkosti v súvislosti s konaním
kladeným obžalovanému za vinu, že vyslovene poprela výskyt prechodných či trvalých psychických
ťažkostí v súvislosti s konaním obžalovaného, k čomu na hlavnom pojednávaní znalkyňa dodala, že

poškodená neuviedla, že by zažila nejaké príkorie, ktoré by mohlo znížiť jej psychickú odolnosť, pričom
ona to znalkyni ani nemusí povedať a na strane druhej, že poškodená pripustila aj určitý svoj podiel
viny na situácii, ktorá sa mal udiať; poukázala na to, že aj MUDr. Jenčová (ktorá vo veci pôvodne
podala znalecký posudok, avšak na hlavné pojednávanie sa odmietla dostaviť ako podrobne vyplýva zo
spisu) konštatovala, že poškodená v súvislosti s vyšetrovaným trestným činom neutrpela vážnejšiu ujmu

na zdraví a konštatovala, že v určitých obdobiach nestanovených sa u poškodenej jednalo o úzkosť,
nespavosť, pocit bezradnosti, zníženú fyzickú a psychickú výkonnosť, obavy zo správania konania
obžalovaného, no jej obvyklý spôsob života nebol významne narušený a stav nevyžadoval PN. To, že
uvedené skutočnosti aj keď sa MUDr. Fabišíková na nich cielene pýtala poškodená jej neuvádzala,
uviedla znalkyňa, že nemuselo ísť o žiadne klamstvo, len v priebehu času poškodená ich mohla vytesniť,
zabudnúť. Poukázala na to, že poškodená priznala iba neurotické prejavy – mimovoľný zášklb v tvárovej

oblasti a poruchy spánku, ktoré časom odozneli.

Vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo, ale najmä v ich vzájomnej súvislosti, mal
súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil (okrem v obžalobe uvádzaného verbálneho napádania) voči
poškodenej fyzického konania kladeného mu podanou obžalobou za vinu, a to tak, ako je súdom toto

ustálené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím obžalovaný nepochybne (vychádzajúc
už zo samotnej povahy a spôsobu uvedeného konania, následkov na strane poškodenej zistených PhDr.
Jancurovou, napriek v tomto smere neuvádzaniu ničoho konkrétneho samotnou poškodenou znalkyni
MUDr. Fabišíkovej) spôsoboval poškodenej psychické a aj fyzické utrpenie, čím obžalovaný v skutkovej
vete tohto rozsudku nepochybne naplnil všetky pojmové znaky stíhaného zločinu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, odsek 3 písm. d/ Tr. zák., nakoľko preukázateľne takto
spáchaldanýtrestnýčinzávažnejšímspôsobomkonania,atopodlhšíčas-§138písm.b/Tr.zák..Ajkeď
vychádzajúc zo záverov posudku Mgr. Cehelníkovej č. 2020/06 vyplýva, že obžalovaný v partnerskom
vzťahu čelil požiadavkám poškodenej, ktoré vnímal ako nadmerne direktívne, ktorá bola nadmerne
kritická k jeho osobe, neustále kričiaca a poruchové správanie vo vzťahu k poškodenej v zásade

vyplynulo ako reakcia na jej potencionality vzbudzujúce v ňom hnev, nemožno reakcie obžalovaného,
ako sú popísané v skutkovej vete tohto rozsudku, na samotné správanie poškodenej nijako považovať
za dôvodné a primerané, nemožno takéto reakcie nijako tolerovať a ospravedlňovať, nakoľko išlo
o reakcie, napriek akejkoľvek direktívnosti poškodenej či z dokazovania vyplývajúcej jej provokatívnosti
resp. voči obžalovanému neschopnosti racionálne vystupovať v emočne vypätých situáciách, absolútne

neprijateľné, nanajvýš hrubé a jednoznačne napĺňajúce všetky pojmové znaky tu mu za vinu ladeného
zločinu. Preto súd týmto rozsudkom obžalovaného uznal vinným z jeho spáchania.

Čo sa týka rozhodnutia druhu a výške trestu, súd majúc na zreteli účel trestu ako je tento vyjadrený
v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák., vyhodnocovaním skutočností v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., so

zohľadnením vedenia riadneho života obžalovaným pred spáchaním skutku, ako aj opätovne po začatí
trestného stíhania, ale aj so zohľadnením všetkých okolností, za ktorých dochádzalo k spáchaniu
trestného činu obžalovaným s ohľadom na poukaz znalkyne Cehelníkovej na potencovanie správania
obžalovaného aj samou poškodenou, resp. znalkyňou Fabišíkovou zdôraznenú zaznamenanú snahu
rodiny o náležité fungovanie, a tiež aj s ohľadom na samou poškodenou prezentovanú zmenu v správaní

obžalovaného, vyzdvihnutie zlepšenia najmä jeho vzťahu k ich mal. deťom a intenzitu kontaktu
obžalovaného s nimi, osobitne v kontexte s požiadavkou toho, že trest má postihovať páchateľa tak aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3 Tr. zák.) s ohľadom
na samou poškodenou prezentovanú skutočnosť, že vzhľadom na to, že obžalovaný je jej manžel a otec
detí,ajkebyurobiltúnajhoršiuvec,nikdybymuneprialaabyskončilvoväzení,pretožebytonepoškodilo

len jemu, ale im všetkým a hlavne deťom, ako výslovne uviedla na hlavnom pojednávaní, dospel súd
k záveru, že v danom prípade, napriek tomu, že obžalovaný spáchanie činu nepriznal a neoľutoval, bolo
by použitie trestnej sadzby ustanovenej v § 208 ods. 3 Tr. zák., hoci len na jej dolnej hranici (sedem
rokov) neprimerane prísne a že sú na základe uvedeného naplnené v tomto prípade plne podmienky
na postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože podľa súdu už na základe uvedeného možno dôvodne

očakávať v danom prípade, osobitne vzhľadom na celkovú osobu obžalovaného ako jeho popis vyplýva
z posudkov a výpovedí znalkýň, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti, ale aj na riadne dosiahnutie
účelu trestu ako je vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. tak z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie,bude postačovať aj trest kratšieho trvania a zároveň ihneď nespojený s jeho priamym výkonom, ale za
súčasnej zvýšenej kontroly správania obžalovaného počas primeranej doby.

Na základe uvedených dôvodov, pri zistení poľahčujúcej okolnosti na strane obžalovaného podľa §
36 písm. j/ Tr. zák., nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák., súd postupom podľa
§ 208 ods. 3 Tr. zák. a v spojení s § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. ako spravodlivý, primeraný
a dostatočný na dosiahnutie jeho účelu uložil obžalovanému trest odňatia slobody na tri roky, ktorého
výkon podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému podmienečne

odložil a súčasne mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú mu ustanovil
na tri roky a ako súčasť probačného dohľadu uložil mu obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a tiež povinnosť podobriť sa v súčinnosti s probačným a mediačným, úradníkom
alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu zameranému
na posilnenie sebaregulácie a kontroly.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný

účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného

v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako

obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.