Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201199
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524201199.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 2. C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, žalobcovia v 1. a 2. rade právne zastúpení: AKAIS, s.r.o., Miletičova
5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 864 611, proti žalovanému: D. B., B. XX, IČO:
00 329 959, v konaní o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odporcovi voči navrhovateľom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 8.10.2024 domáhali,
aby súd uložil povinnosť odporcovi zdržať sa geologických prác, výkopových prác, vŕtacích prác,
terénnych úprav a akýchkoľvek stavebných prác na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, kat.

územia B., parcela KN C č. 4991 a zároveň zabezpečiť z uvedenej nehnuteľnosti vypratanie stavebných
mechanizmov, strojov, prístrojov, zariadení a staveného materiálu. Druhým výrokom navrhovatelia
žiadali uložiť povinnosť odporcovi zdržať sa vstupu na nehnuteľnosti evidovanú na LV č. XXXX kat.
územia B., parcela KN C 4991 vo vlastníctve navrhovateľov.

2.1 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

parcely KN C č. 499, pričom dňa 1.10.2024 im starosta obce oznámil, že sa nachádza na ich pozemku
a idú sa realizovať stavebné práce, s čím navrhovatelia nesúhlasili. Privolaná policajná hliadka im
oznámila, že v obci bola vyhlásená mimoriadna situácia a preto sú navrhovatelia povinní umožniť vstup
na pozemok.
2.2 V tejto súvislosti navrhovatelia uviedli, že dňa 30.9.2024 na základe podnetu starostu obce Kolačkov
sa konalo zasadnutie bezpečnostnej rady okresu Stará Ľubovňa, ktorá odporučila starostovi, „aby

v prípade, ak dôjde k opätovnému prerušeniu alebo obmedzeniu dodávky pitnej vody z dôvodu
mimoriadnej udalosti - živelnej pohromy (§ 3 ods. 2 zákona NS SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane
obyvateľstva), vyhlásiť na základe § 15 ods. 1 písm. j) zák. č. 42/1994 Z.z. civilnej ochrane obyvateľstva,
na území obce B. mimoriadnu situáciu a zabezpečiť núdzové zásobovanie postihnutého obyvateľstva
pitnou vodou.“ Následne v obci dňa 1.10.2024 o 7,30 hod. zasadal krízový štáb, ktorý vyhlásil v
obci mimoriadnu situáciu so začiatkom o 8,00 hod. Krízový štáb navrhol uskutočnenie prieskumného

hĺbkového vrtu v blízkosti zdroja alebo vodojemu určeného hydrológom a tým zabezpečiť dostatok pitnej
vody pre obyvateľov obce B.. Odporca uznesenie o vyhlásení mimoriadnej situácii oznámil na webovej
stránke obce, nie však na úradnej tabuli obce.
2.3 Zo zápisnice krízového štábu je zrejmé, že odporca neustanovil režim života obyvateľov v obci,
pokyny či usmernenia, čím by boli splnené podmienky § 15 zákona o civilnej ochrane. K prerušeniu
dodávky pitnej vody dňa 1.10.2024 fakticky nedošlo ani k inej živelnej pohrome, ktorá by odôvodňovala

vyhlásenie mimoriadnej situácie. Napriek uvedenému dňa 1.10.2024 na uvedený pozemok vnikli ľudia
a mechanizmy objednané obcou a na príkaz starostu boli dňa 2.10.2024 začaté zemné stavebné prácespočívajúce v realizácii pokusných vrtov, ktoré pretrvávajú až doposiaľ a ktoré významne devastujú
dotknutý pozemok vo vlastníctve navrhovateľov.
2.4 Navrhovatelia sú tej mienky, že popísané konanie odporcu nemá legálnu oporu v žiadnom právnom

predpise. Hoci sa samotné vyhlásenie mimoriadnej situácie môže formálne javiť ako dovolené, uviedli,
že k prerušeniu dodávok pitnej vody nedošlo ani v čase bezprostredne prechádzajúcemu vyhláseniu
mimoriadnej situácie, ani po jej vyhlásení. Pokiaľ by aj existovali problémy s dodávkou pitnej vody v
obci B., momentálne nemajú povahu žiadnej mimoriadnej situácie, zásobovanie pitnou vodou v obci
je momentálne zabezpečené bez prerušení. Počas vysokých letných horúčav tohto roka boli skutočne

v obci problémy s dodávkou pitnej vody, ktoré boli spôsobené nadmerným suchom. Tento stav však
zďaleka nepretrvával do dňa vyhlásenia mimoriadnej situácie a preto navrhovatelia považujú konanie
starostu resp. krízového štábu obce Kolačkov za protizákonné.
2.5 Navrhovatelia poukázali na § 3 zákona o civilnej ochrane a sú toho názoru, že nie sú naplnené
podmienky pre vyhlásenia mimoriadnej situácie. K zastaveniu dodávky pitnej vody dňa 1.10.2024
nedošlo a ani tomuto dátumu nepredchádzalo dlhšie obdobie horúčav, práve naopak predchádzalo mu

obdobie výdatných dažďov. Zároveň predložili video dokumentáciu, ktorá preukazuje, že v daný deň v
obci dodávka pitnej vody riadne prebiehala.
2.6 Navrhovatelia vyjadrili presvedčenie, že podmienky na vyhlásenie mimoriadnej situácie splnené
neboli a to jednak z dôvodu, že nedošlo a ani nemohlo dôjsť k mimoriadnej udalosti ako základnému
predpokladu pre vyhlásenie mimoriadnej situácie a aj preto, že spôsob riešenia tejto udalosti je v príkrom

rozpore so samotným účelom zákona o civilnej ochrane uvedenom v § 1, v zmysle ktorého má byť každá
ochrana poskytovaná v zmysle tohto zákona účinná. V danom prípade však rozhodne nie je účinným
spôsob, ktorý odporca zvolil a to nielen z dôvodu jeho zjavnej nezákonnosti a neexistencie stavu,
ktorý odporca deklaruje, ale tiež preto, že práce stále prebiehajú. Pokiaľ by mala byt' zákonná ochrana
obyvateľov účinná a bezprostredná pre prípad výskytu výpadkov v dodávke pitnej vody, štandardne sa

až do obnovenia pôvodného stavu mohli a mali využiť mobilné cisterny ako prostriedok náhradného
zásobovania obyvateľstva pitnou vodou. V tomto prípade odporca nepristúpil k bezprostrednému a
účinnému riešeniu údajne vzniknutej situácie, ale začal s výkonom zemných stavebných prác na
dotknutom pozemku vo vlastníctve navrhovateľov, čo do dnes neprinieslo žiadny efekt v zmysle ochrany
obyvateľstva a z dlhodobého hľadiska ani priniesť nemôže. Odporca nemôže udržiavať vyhlásenú

mimoriadnu situáciu dlhodobo a riešiť ju nezákonným obsadením dotknutého pozemku navrhovateľov.
2.7 Skutočnosť, že odporca mal namiesto neúčinného postupu zvoliť zásobovanie cisternou podľa
navrhovateľov priamo vyplýva aj z odporúčania bezpečnostnej rady okresu Stará Ľubovňa, ktorá
odporučila v prípade vzniku mimoriadnej situácie „zabezpečiť núdzové zásobovanie postihnutého
obyvateľstva pitnou vodou".

2.8 Naviac vyhlásenie mimoriadnej situácie neuvádza žiadnu špecifikáciu mimoriadnej situácie s
poukazom na taxatívny výpočet uvedený v § 3 ods. 2 zák. o civilnej ochrane. Ďalej poukázali
navrhovatelia na § 19 ods. 1 zák. o civilnej ochrane a majú za to, že z uvedených zákonných ustanovení
vyplýva, že samotný vstup odporcu na dotknutý pozemok v ich vlastníctve je protiprávny a odporca
zneužíva inštitúty uvedené v zákone o civilnej ochrane. Prebiehajúce práce na dotknutom pozemku

navrhovateľovnijakonesúvisiasožiadnouzozákonomdefinovanýchochrannýchstavieb,ichčastíalebo
technologických súčastí. Žiadne zemné stavebné práce (ani práce obdobného charakteru) za účelom
„hľadania vody” zákon o civilnej ochrane nepredpokladá a neumožňuje. Navrhovatelia považujú za
potrebné uviesť, že dotknutý pozemok predstavuje v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. XXXX chránené
vtáčie územie. Ide o parcely so zvýšenou ochranou, pričom v prípade realizácie akejkoľvek stavebnej

činnosti je potrebné disponovať záväzným stanoviskom orgánu ochrany prírody. Počínanie žalovaného
už v tejto chvíli bude mat' závažné následky na dotknutom chránenom vtáčom území.
2.9 Navrhovatelia sa domáhajú, aby sa odporca zdržal nezákonného porušovania ich práv a
znehodnocovania ich majetku. Potreba neodkladného zásahu súdu je daná najmä preto, že protiprávne
počínanie odporcu prebieha každým dňom a výrazne znehodnocuje dotknutý pozemok vo vlastníctve

navrhovateľov. Orgány policajného zboru odmietajú navrhovateľom poskytnúť adekvátnu pomoc a
ochranu a navrhovatelia nemajú možnosť využiť žiadne iné účinné právne prostriedky.
2.10 Navrhovatelia sa budú domáhať nápravy v podobe vrátenia dotknutého pozemku do pôvodného
stavu aj prípadnej náhrady škody formou jednej či viacerých žalôb. Tieto právne prostriedky však v
súčasnosti nepostačujú na akútnu potrebu ochrany ich vlastníckeho práva.

3. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 6C/61/2024-38 zo dňa 29.10.2024 rozhodol tak,
že konanie zastavil, s tým, že po právoplatnosti uznesenia vec postupuje Ministerstvu vnútra SR a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Voči predmetnému uzneseniu podali žalobcovia odvolanie.Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 17Co/52/2024-62 zo dňa 16.1.2025 zrušil uznesenie a vec vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie prvoinštančnému súdu. Odvolací súd vo svojom uznesení uviedol,
že prvoinštančný súd nesprávne posúdil okolnosti, pre ktoré navrhovatelia žiadajú vydať neodkladné

opatrenie, keď dospel k záveru, že jeho povinnosťou by malo byť preskúmať vyhlásenie mimoriadnej
situácie odporcom. Vyhlásenie mimoriadnej situácie odporcom nie je predmetom skúmania súdu a súd
na takéto skúmanie nemá v civilnom sporovom konaní právomoc. Má však právomoc rozhodnúť o tom,
či obec v rámci konania v rozsahu ktorý obci zveruje zákon, nezasahuje nad rámec počas vyhlásenej
mimoriadnej situácie do vlastníckeho práva navrhovateľov. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie

meritórne rozhodnúť, pričom má posúdiť podmienky nariadenia neodkladného opatrenia a okolnosti,
ktoré odôvodňujú vydanie či nevydanie neodkladného opatrenia podľa návrhu navrhovateľov.

Zákonné ustanovenia aplikované vo veci:

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
nato, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

11. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane civilná ochrana je systém úloh a opatrení
zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia
a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní

následkov mimoriadnych udalostí.

14. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane na účely tohto zákona sa mimoriadnou
situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život,
zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na

záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na
zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.15. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane na účely tohto zákona sa mimoriadnou
udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej
starostlivosti, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, smogová situácia, narušenie dodávok tepla

nežiaduci výskyt medveďa hnedého, hromadný prílev cudzincov na územie Slovenskej republiky alebo
teroristický útok, pričom
a) živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných
energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť
nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na

majetok,
b) havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v
dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú
vplyv na život, zdravie alebo na majetok,
c) katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej
kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie,

d) nežiaduci výskyt medveďa hnedého je mimoriadna udalosť, ktorá je vyhodnotená ako stav, ktorý
predstavujerizikoohrozeniaživota,zdraviaalebovznikuškôdnaúrode,hospodárskychzvieratáchalebo
závažných škôd na majetku v súvislosti s výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená
mimoriadna situácia,
e) kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti je mimoriadna udalosť vyvolaná prírodnými,

prevádzkovými, sociálnymi alebo inými faktormi, ktorá predstavuje hrozbu alebo stav závažného
narušenia poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici, pri ktorom poskytovatelia
ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú schopní zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v
rozsahu, kvalite alebo čase nevyhnutnom na ochranu života a zdravia alebo predchádzať závažnému
poškodeniu zdravia.

16.Podľa§3bods.1 Zák.č.42/1994Z.z.ocivilnejochranemimoriadnasituáciasavyhlasujeaodvoláva
prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

17. Podľa § 3b ods. 2 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane po vyhlásení mimoriadnej situácie sa

vykonávajú tieto úlohy a opatrenia:
a) záchranné, práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna
situácia,
b) evakuácia,
c) núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie alebo

d) použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek integrovaného
záchranného systému,
e) nariadenie vykonávania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade s osobitným
predpisom,1aa) ak je to vzhľadom na povahu mimoriadnej udalosti potrebné,
f) na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa

hnedého, nevytvárať a neudržiavať miesta, na ktoré sa vykladá návnada s cieľom prilákať medveďa
hnedého; ak v čase vyhlásenia tejto mimoriadnej situácie sú vytvorené takéto miesta, príslušná obec
alebo užívateľ poľovného revíru, v ktorom sa uvedené miesta nachádzajú, je povinný prijať také
opatrenia, aby miesta, na ktorých bola vyložená návnada s cieľom prilákať medveďa hnedého, boli bez
zbytočného odkladu odstránené.

18. Podľa § 3b ods. Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane príslušný orgán, ktorý vyhlásil mimoriadnu
situáciu, je povinný bezodkladne odvolať mimoriadnu situáciu po vykonaní úloh a opatrení podľa odseku
2.

19. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane civilná ochrana (§ 2) zahŕňa najmä tieto
úlohy a opatrenia:
a) organizovanie, riadenie a vykonávanie záchranných prác, ktoré spočívajú hlavne v záchrane osôb,
poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených,
b) organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby,

c) poskytovanie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania,
d) zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie,
e) vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení,
f) organizovanie, riadenie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu,g) posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania záujmov civilnej ochrany na
teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických parametrov zariadení civilnej ochrany,
h) zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti v civilnej ochrane.

20.Podľa§7Zák.č.42/1994Z.z.ocivilnejochranezaplnenieúlohcivilnejochranyzodpovedávrozsahu
ustanovenom týmto zákonom vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné ústredné
štátne orgány, okresné úrady, samosprávne kraje, obce, právnické osoby a fyzické osoby; pri plnení
týchto úloh spolupracujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom s obdobnými inštitúciami iných štátov.

21. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane Obec
a) vypracúva plán ochrany obyvateľstva, oboznamuje sa s havarijnými plánmi podnikov a prevádzok na
svojom území a informuje obyvateľstvo a verejnosť podľa § 15a,
b) koordinuje plnenie úloh v súčinnosti s právnickými osobami, fyzickými osobami - podnikateľmi a s
ostatnými fyzickými osobami,

c) riadi záchranné práce, ak nepatria do pôsobnosti orgánov štátnej správy, právnických osôb alebo
fyzických osôb - podnikateľov na území obce; pri riadení záchranných prác môže uložiť povinnosti podľa
§ 21 a 23,
d) uskladňuje, ošetruje a zabezpečuje výdaj materiálu civilnej ochrany jednotkám civilnej ochrany
zriadeným obcou a prostriedkov individuálnej ochrany obyvateľstvu obce, pre ktoré tieto prostriedky

nezabezpečujú právnické osoby alebo fyzické osoby - podnikatelia,
e) podľa potreby určuje vhodné ochranné stavby použiteľné na ukrytie obyvateľstva a zabezpečuje ich
potrebné úpravy,
f) zabezpečuje trvale hlásnu službu a informačnú službu civilnej ochrany, o čom informuje okresný úrad
a poskytuje nevyhnutnú a okamžitú pomoc v núdzi, najmä prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc

obyvateľstvu obce a osobám nachádzajúcim sa na území obce,
g) plánuje, vyhlasuje, riadi a zabezpečuje evakuáciu a poskytuje núdzové ubytovanie a núdzové
zásobovanie evakuovaným,
h) vytvára jednotky civilnej ochrany z obyvateľstva obce a zabezpečuje ich akcieschopnosť,
i) zabezpečuje a vykonáva prípravu jednotiek civilnej ochrany obce a v spolupráci s verejnoprávnymi

inštitúciami s humanitným poslaním zabezpečuje prípravu obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú
pomoc,
j) vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu a ustanovuje režim života obyvateľstva na území obce v
prípade vzniku mimoriadnej udalosti a neodkladne o tom informuje okresný úrad,
k)vedieevidenciuevakuovanýchosôbazoznamyevakuovanýchosôbpodliehajúcichbrannejpovinnosti

s uvedením evakuačného miesta odovzdáva príslušnému okresnému úradu v sídle kraja,
l) hospodári s pridelenými finančnými prostriedkami na civilnú ochranu,
m) vyžaduje náhradu skutočných výdavkov vynaložených na civilnú ochranu, ktoré sa financujú zo
štátneho rozpočtu, z rozpočtu miestne príslušného okresného úradu.

22. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane pre prípady vzniku mimoriadnej udalosti
vlastník alebo nájomca nehnuteľnosti je povinný umožniť vstup na nehnuteľnosť osobe vykonávajúcej
svoju právomoc podľa tohto zákona alebo umiestniť na nej technologické zariadenia civilnej ochrany
alebo technické prostriedky informačného systému civilnej ochrany.

23. Podľa § 19 ods. 2 zák.č. 42/1992 Z.z. o civilnej ochrane vlastník alebo nájomca, na ktorého
nehnuteľnosti sú umiestnené zariadenia civilnej ochrany alebo technické prostriedky informačného
systému civilnej ochrany, je povinný po predchádzajúcej výzve umožniť vstup na nehnuteľnosť osobe
vykonávajúcej svoju právomoc podľa tohto zákona na účel vykonania údržby a kontroly.

24. Podľa § 19 ods. 3 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane ustanovením odsekov 1 a 2 nie je dotknuté
právo na náhradu škody.

Súd dospel k záveru:

25. Súd návrh navrhovateľov opätovne posúdil v zmysle záverov uvedených v uznesení Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 17Co/52/2024.26. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1. ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo 2. ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len
demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovených

zákonnýchpodmienok,môženariadiťajinéneodkladnéopatrenia(inéhoobsahu,druhu),akojeuvedené
v § 325 ods. 2 CSP. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu
neprimeranáujma,sprihliadnutímnato,ženariadenímopatreniasúdumožnoinéhoobmedziťvovýkone
jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia
tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené

zákonné a ústavné limity.

27. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha,

či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické
okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho
hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie

neodkladného opatrenia podmienené. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a
preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť,
nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v
rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú
mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu.

28. Súd taktiež pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva
dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza
iba z listín predložených žalobcom, ktorý dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
osvedčuje. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje zásada rovnosti strán tak striktne, ako v konaní vo veci
samej.Sporovéstranynemusiavkaždejčasti,čidruhukonania,zásadnedisponovaťurčitýmprocesným
prostriedkom, ak prípadne z niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich
uplatnenie má k dispozícii len jedna strana.

29. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vždy skúma pomer dvoch
proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov navrhovateľa a odporcu, pričom musí zároveň
starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv. Tak ako bolo už i vyššie uvedené, okrem
existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť aj potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami

konania.

30.Znávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavyplýva,ženavrhovateliasadomáhajú,abyodporca
sa zdržal geologických prác, výkopových prác, vŕtacích prác, terénnych úprav a akýchkoľvek stavebných
prác, vrátane vypratania stavebných mechanizmov z parcely vo vlastníctve žalobcov a zároveň, žiadali

zákazvstupužalobcunatentopozemok. Dôvodom,prektorýsanavrhovateliadomáhajútakejtoochrany
je skutočnosť, že odporca vyhlásil pre celé územie obce mimoriadnu situáciu v zmysle zákona o civilnej
ochrane z dôvodu nedostatku pitnej vody v obci, ktorá je zapríčinená dlhodobým suchom. Odvolací súd
vo svojom uznesení sp. zn. 17Co/52/2024 uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej situácie nie je predmetom
skúmania súdu a súd nemá v civilnom sporovom konaní právomoc. V zmysle záverov krajského súdu,

súd prvej inštancie má však právomoc rozhodnúť o tom, či obec v rámci konania v rozsahu ktorý obci
zveruje zákon, nezasahuje nad rámec počas vyhlásenej mimoriadnej situácie do vlastníckeho práva
navrhovateľov.

31. Skutočnosť, že v obci je vyhlásená mimoriadna situácia je daná a súd ju v zmysle vyššie uvedeného

nepreskúmava, nakoľko mu zákonom nebola daná právomoc, preto sa súd skutočnosťami opisovanými
navrhovateľmi v návrhu týkajúcimi sa vzniku, dôvodnosti a trvania mimoriadnej situácie nezaoberal.32. Odporca v zmysle ust. § 19 zák. o civilnej ochrane je oprávnený vstupovať na pozemok
navrhovateľov a taktiež i umiestniť naň technologické zariadenia civilnej ochrany a navrhovatelia sú
povinní tento vstup umožniť.

33. V zápisnici krízového štábu (č. l. 26) je uvedené, že krízový štáb navrhuje uskutočnenie
prieskumného hĺbkového vrtu v blízkosti zdroja alebo vodojemu určeného hydrológom a tým zabezpečiť
dostatok pitnej vody pre obyvateľstvo obce Kolačkov. Navrhovatelia v návrhu uvádzali, že žiadne zemné
práce na účelom „hľadania vody“ zákon o civilnej ochrane nepredpokladá a neumožňuje. Tu však súd
poukazuje na ust. § 2 ods. 1 zák. o civilnej ochrane, ktorý definuje civilnú ochranu, pričom v ust. § 6 ods.

1 sú uvedené úlohy a opatrenia, ktoré zahŕňa civilná ochrana. Výpočet týchto úloh a opatrení je však
demonštratívny (príkladný) čo je v zákone vymedzené slovom najmä. To znamená, že aj iné vhodné, v
zákone výslovne neuvedené a pre ten ktorý prípad potrebné opatrenia a úlohy, nie sú vylúčené. Súd
sa preto nestotožňuje s názorom navrhovateľov, aby zákon o civilnej ochrane výslovne zakázal, resp.
vylúčil iným spôsob prijatých a realizovaných možných opatrení, než tých ktoré sú uvedené v zákone.

34. Navrhovatelia ďalej v návrhu uvádzajú, že je obmedzená ich užívacia zložka vlastníckeho práva.
Navrhovatelia, ale v návrhu neuviedli, ako konkrétne im je znemožnené predmetnú parcelu užívať,
pričom predmetná parcela KN C č. 4991 je na liste vlastníctva evidovaná ako lesný pozemok. Súd nemá
preukázané ako navrhovatelia doposiaľ užívali predmetnú parcelu a ako konkrétne je im užívacia zložka
vlastníckeho práva znemožnená v dôsledku prijatých opatrení odporcu.

35. Ďalej navrhovatelia uviedli, že konaním obce zemnými prácami spočívajúcimi v realizácií pokusných
vrtov je ich pozemok devastovaný. Zákon o civilnej ochrane v ust. § 19 ods. 3, upravuje prípadný
možný vznik škody na majetku dotknutých osôb, ktoré majú právo domáhať sa prípadnej náhrady škody,
ktorá prijatými opatreniami v rámci prijatých opatrení na ochranu vznikne. Teda navrhovatelia majú

možnosť domáhať sa náhrady škody, ktorá im vznikne.

36. Návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia – zákaz vstupu na pozemok vo
vlastníctve navrhovateľov má charakter trvalého stavu, pričom neodkladné opatrenie jej inštitút,
ktorým sa má zabezpečiť dočasná úprav práv a povinností strán sporu. Naviac návrh je obsahovo

totožný s eventuálnym rozhodnutím vo veci samej. Z ust. § 330 ods. 2 CSP vyplýva prípustnosť
totožnosti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a výroku rozhodnutia vo veci samej, avšak
musí to pripúšťať povaha veci. Takáto situácia môže nastať predovšetkým v prípade návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa §
336 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci však o takýto prípade nejde.

37. Vzhľadom na uvedené súd ma za to, že obec v rámci konania v rozsahu, ktorý je obci zverený
zákonom o civilnej ochrane nezasahuje nad rámec v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie obce do
vlastníckeho práva navrhovateľov a preto, návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

Trovy konania:

38. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

41. Navrhovatelia boli v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu
neúspešní a odporcovi by mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nakoľko zo

spisového materiálu vyplýva, že odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu trovy súdneho
konania o nariadení neodkladného opatrenia nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/, m/ CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).