Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124423574
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124423574.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej
a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Daňový úrad
BanskáBystrica,sosídlomNová13,97404BanskáBystrica,IČO:42499500,protižalovanému:1/A.B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., 2/ F. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX,
XXX XX E., žalovaní 1/, 2/ zast. Mgr. Stanislav Praskai, advokát, so sídlom Murgašova 3, Košice-Staré

Mesto, IČO: 51 471 787, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaných
1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23C/58/2024 – 127 zo dňa 17.12.2024,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v I. výroku p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že:

„I. Zriaďuje v prospech navrhovateľa záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu 1/
a odporcu 2/, a to: záložné právo k spoluvlastníckemu podielu odporcu 1/ A. B. C., H. C., nar. XX.
XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
72/100 a k spoluvlastníckemu podielu odporcu 2/ F. G. G., H. G., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/
XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX E., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 28/100 v pomere k celku
k nehnuteľnostiam evidovaných I. J. K. K., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre okres K.

K., obec L., katastrálne územie L., a to ako: Byt č. XX nachádzajúci sa vo vchode č. XXX, v podkroví
bytového domu L., so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parcely registra „M.“ E., C. N.
XXXX/XX, druh: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 458 m2, s ktorým je spojený spoluvlastnícky
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti
XXXX/XXXXXX k celku a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „M.“ E., C. N. XXXX/XX,
druh: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 458 m2 a k pozemku parcely registra „M.“ E., C. N. XXXX/

XXX, druh: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 731 m2 o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku,
na zabezpečenie navrhovateľovej peňažnej pohľadávky vo výške 57.939,61 EUR, ktorú eviduje voči
odporcovi 1/ a odporcovi 2/.
II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
III. U k l a d á navrhovateľovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, podať
žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude v postavení žalobcu domáhať proti odporcom 1/ a 2./ v postavení

žalovaných 1./ a 2./ zaplatenia sumy 57.939,61 EUR“.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu návrhu a priložených listín vyplýva, že žalobca sa
podaným návrhom domáha zabezpečenia peňažnej pohľadávky vo výške 57.939,61 EUR, ktorá má byť
judikovaná až konaní vo veci samej, a to z obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca osvedčil, že jeho
pohľadávka vznikla zrejme nedbanlivostným konaním žalovaných 1/, 2/, ktorí ako zabezpečení veritelia

v prvom rade vykonali výkon záložného práva priamym predajom tretej osobe tak, že uzatvorili kúpnu
zmluvu, ktorou previedli vlastnícke právo daňového dlžníka k bytu č. XX a č. XX, nebytovému priestoruN.XO.N.Xzakúpnucenu442.100,-EUR,ktorábolauhradenázápočtomspohľadávkoužalovaných1/,
2/. Žalovaní 1/, 2/ konali v rozpore s ust. § 151ma ods. 3 OZ, keď s výťažkom z predaja, ktorý prevyšoval
ich zabezpečenú pohľadávku vo výške 357.000,- EUR opomenuli žalobcu ako zabezpečeného veriteľa

v ďalšom poradí a celý výťažok z predaja vo výške 442.100,- EUR započítali so svojou peňažnou
pohľadávkou. Týmto konaním spôsobili žalobcovi škodu vo výške 57.939,61 EUR, pretože zvyšok sumy
z predaja neuložili do úschovy notára a pohľadávka žalobcu, ktorá mala byť uspokojovaná z rozvrhu
výťažku ako druhá v poradí, bola v celom rozsahu opomenutá. Súd poukázal na to, že výkazmi daňových
nedoplatkov žalobca osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky vo výške 93.636,58 EUR, ktorú eviduje

ako správca dane voči daňovému subjektu Medvedica s.r.o., IČO: 52 805 727. Zápis záložného práva do
katastra nehnuteľností v prospech žalobcu mal súd v konaní osvedčený predloženými listinami, pričom
záložné právo žalobcu bolo zapísané do katastra ako druhé v poradí, keďže skoršie v poradí bolo
zapísané záložné právo v prospech žalovaných 1/, 2/, ktoré vzniklo zo záložnej zmluvy na nehnuteľnosť
zo dňa 13.09.2022 uzatvorenej medzi daňovým dlžníkom ako záložcom a spoločnosťou EQUINOX,
s.r.o., ako predchádzajúcim záložným veriteľom, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky

vo výške 350.000,- EUR, s príslušenstvom vo výške 7.000,- EUR vyplývajúcej zo zmluvy o úvere zo
dňa 13.09.2022. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.04.2023 žalobca ďalej osvedčil, že
predchádzajúci záložný veriteľ ako postupca za odplatu postúpil svoju peňažnú pohľadávku zo zmluvy
o úvere spolu so všetkými právami z ručiteľského záväzku a záložného práva k nehnuteľnostiam zo
záložnej zmluvy na žalovaných 1/, 2/ , ktorí následne ako prednostní zabezpečení veritelia vykonali

výkon záložného práva priamym predajom, keď uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva daňového dlžníka k bytu č. 20, 21, nebytového priestoru č. 1 a č. 3 žalovaných 1/,
2/ za kúpnu cenu 442.100,- EUR , ktorá bola uhradená zápočtom s peňažnou pohľadávkou žalovaných
1/, 2/ voči hodnote nehnuteľnosti bytu č. 20, 21 a nebytového priestoru č. 1 a č. 3 vo vlastníctve
daňového dlžníka. Prevyšujúcu časť výťažku z predaja nepoukázali ďalším zabezpečeným veriteľom

podľa poradia registrácie, čím spôsobili žalobcovi škodu vo výške 57.939,61 EUR. Okresný súd dospel
k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a sú
dané predpoklady existencie peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovaným 1/, 2/ vo výške 57.939,61
EUR. Hoci sa žalobca zatiaľ svojho nároku nedomáhal žalobou vo veci samej, bolo by zatiaľ v tomto
štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca mieni

uplatňovaťvovecisamejjeočividnevylúčený.Peňažnápohľadávkažalobcujedostatočnešpecifikovaná
a či bude dôvodná v požadovanej výške a na základe právneho titulu, ukáže až rozhodnutie súdu v
merite veci, po riadnom a úplnom zistení skutkového stavu veci. Vlastníctvo bytov má pre žalovaných
1/, 2/ skôr investičný charakter, než úžitkový charakter, ktorý by zabezpečoval priame bývanie pre
žalovaných 1/, 2/. Tejto domnienke nasvedčuje skutočnosť, že žalovaní majú trvalý pobyt v košickom

okrese a zároveň vykonávajú už kroky smerujúce k zmenšovaniu svojho majetku, čiže k predaju
nehnuteľností, keď oprávnenosť tejto obavy potvrdzujú predložené inzeráty uverejnené na internetovom
portáli www.topreality.sk, ktoré ponúkajú predmetné nehnuteľnosti na predaj. Manipulácia s týmito
nehnuteľnosťami by mohla byť zameraná na vyhnutie sa prípadným povinnostiam, ktoré im môžu
vyplývať z rozhodnutia súdu. Vychádzajúc z týchto osvedčených skutočností dospel okresný súd k

záveru, že obava, že exekúcia bude ohrozená, je v posudzovanom prípade reálna a bezprostredná, keď
žalobca osvedčil, že žalovaní 1/, 2/ už vykonávajú úkony, ktoré môžu smerovať k prevodu nehnuteľností
v ich vlastníctve na iné osoby, o čom svedčia zverejnené inzeráty. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na
princíp proporcionality a v prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol (II. výroková veta uznesenia) a
pristúpil k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia v užšom rozsahu, ako bolo navrhnuté s prihliadnutím

na výšku osvedčenej pohľadávky žalobcu v sume 57.939,61 EUR, a preto nariadil zabezpečovacie
opatrenie vo vzťahu k bytu č. XX, ktorého hodnota je v predpokladanej sume 136.000,- EUR, čo súd
považoval za primeraný zásah do majetkových pomerov žalovaných 1/, 2/. Zriadenie záložného práva
nepredstavuje tak závažný zásah do práv žalovaných 1/, 2/, ktorý by bol porovnateľný s prípadnou ujmou
na právach žalobcu. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia

pred začatím konania vo veci samej, preto mu súd v zmysle ust. § 336 ods. 1, 2 CSP uložil povinnosť
podať proti žalovaným žalobu, v ktorej sa bude v postavení žalobcu domáhať proti žalovaným 1/, 2/
zaplatenia sumy 57.939,61 EUR.

3. Proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podali žalovaní 1/, 2/ odvolanie, a to proti

výrokovej časti I. Poukázali na to, že záložná zmluva na nehnuteľnosť zo dňa 13.09.2022 zabezpečovala
nielen istinu vo výške 350.000,- EUR, úrok za poskytnutie úveru vo výške 7.000,- EUR, ale aj všetky
ďalšie peňažné pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o úvere zo dňa 13.09.2022. Pre prípad omeškania
bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania,čo predstavovalo denný úrok v prepočte 178,50 EUR. Dlžník sa so svojou pohľadávkou dostal do
omeškaniaododňa01.04.2023do03.07.2024,deňpovoleniavkladuvlastníckehopráva,čopredstavuje
460 dní omeškania x 178,50 EUR, a teda spolu 82.110,- EUR a tiež náklady spojené s výkonom

záložného práva vo výške 11.743,62 EUR. Dlžníkovi tak ostal záväzok vo výške 8.753,62 EUR. V
prípade žalovaných 1/, 2/ nedošlo k žiadnemu poškodeniu žalobcu, naopak samotní žalovaní 1/,
2/ neboli výkonom záložného práva uspokojení v plnej výške. Návrh na nariadenie predmetného
zabezpečovacieho opatrenia žalovaní považujú za neopodstatnený, nakoľko do dnešného dňa žalobca
neoslovil žiadnou formou žalovaných 1/, 2/ v súvislosti s jeho názorom ohľadne nesprávneho výkonu

záložného práva. Tiež poukázali na skutočnosť, že je právom záložného veriteľa vybrať si, z ktorého
zálohu bude uspokojovať svoju pohľadávku pri výkone záložného práva, ak má na zabezpečenie svojej
pohľadávky zriadené viaceré záložné práva, resp. v akom poradí. Na záver uviedol, že návrh žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevychádza z existencie reálneho peňažného nároku, resp.
pohľadávky žalobcu voči žalovaným 1/, 2/, a teda ani obava z jej uspokojenia. Zabezpečovacie opatrenie
žiadali zrušiť a návrh zamietnuť. Na záver namietali miestnu príslušnosť súdu, pretože podľa ich názoru

je miestne príslušným súdom v zmysle § 14 CSP súd, v ktorého obvode majú trvalý pobyt žalovaní 1/,
2/, a teda Mestský súd Košice.

4. K odvolaniu žalovaných 1/, 2/ sa obsiahlo vyjadril žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 05.02.2025.
V celom rozsahu poprel tvrdenia žalovaných 1/, 2/ uvedených v odvolaní. Poukázal na to, že žalobca

nedisponuje samotnou zmluvou o úvere zo dňa 13.09.2022, a teda nemôže relevantne posúdiť obsah
tejto zmluvy o úvere, najmä v časti upravujúcej zmluvné podmienky a záväzky zmluvných strán. Žalovaní
uvedenú zmluvu nepredložili ako dôkazný prostriedok, ktorý by potvrdzoval ich tvrdenia uvedené v
odvolaní (článok 8 CSP). Zároveň poukázali na ust. § 365 ods. 3 CSP, že odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalovaní

teda nepreukázali objektívne dôvody, ktoré by im bránili včas tieto dôkazy predložiť, a preto žalobca
navrhol na tieto neprihliadať. Žalobca vychádzajúc z predpokladu, že zmluva o úvere sa riadi právnym
režimom Obchodného zákonníka, považuje zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 %
denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania za nekalú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 369d
ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že žalobca nedisponuje samotnou dohodou o ručení,

na základe ktorej sa ručiteľ právne zaviazal uspokojiť peňažnú pohľadávku v celom rozsahu, vrátane
jej príslušenstva, a to za podmienky, že daňový dlžník nesplní svoje záväzky zo zmluvy o úvere riadne
a včas. Navýšenie peňažnej pohľadávky v dôsledku nadmerného zaťaženia predmetných zálohov
úrokmi z omeškania,spôsobilo navýšenie peňažnejpohľadávky, čo spôsobilo priamy zásah do právneho
postavenia žalobcu ako neskoršieho záložného veriteľa. Poukázal na to, že štandardné trhové sadzby

sa pohybujú v rozmedzí 8 až 12 % ročne. Namietal, že takýto postup je v rozpore s ustanovením §
151ma ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje princíp rovnomerného a spravodlivého
uspokojovania záložných veriteľov v poradí podľa vzniku ich záložných práv. V danom prípade však
umelé a neodôvodnené navyšovanie peňažnej pohľadávky v prospech žalovaných 1/, 2/ spôsobilo
neprimerané zaťaženie predmetných zálohov. Poukázal aj na ust. § 3 ods. 1 OZ. Navyše peňažná

pohľadávka žalovaných 1/, 2/ bola zabezpečená viacerými prostriedkami, vrátane záložných práv na
viaceré nehnuteľnosti a ručiteľským záväzkom ručiteľa, čím bola eliminovaná potreba uplatňovania tak
prísnych sankčných mechanizmov. Takéto konanie je v rozpore s § 3 ods. 1 OZ, so zásadou zákazu
zneužitia práva. Poukázal aj na ust. § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Výkon záložného práva

by mal smerovať k uspokojeniu zabezpečenej pohľadávky v primeranom čase, nie k neodôvodnenému
navyšovaniu dlhu daňového dlžníka v dôsledku nečinnosti žalovaných 1/, 2/ ako záložných veriteľov.
Tým došlo k priamemu zásahu do majetkových práv žalobcu ako neskoršieho záložného veriteľa,
ktorý bol poškodený v rozsahu zníženia pravdepodobnosti a miery uspokojenia jeho zabezpečenej
pohľadávky. Žalovaní 1/, 2/ mali možnosť zvoliť spravodlivejší a primeranejší spôsob uplatňovania

svojej peňažnej pohľadávky, čím by sa predišlo neodôvodnenému znevýhodneniu ostatných záložných
veriteľov, osobitne žalobcu. Žalobca v rámci podrobne uvedenej argumentácie uviedol, že konanie
žalovaných1/,2/spôsobiložalobcoviakozáložnémuveriteľovivneskoršomporadíminimálnemajetkovú
ujmu vo výške 14.061,02 EUR. Žalovaní dostatočne nepreukázali ani vyčíslenie nákladov vo výške
11.743,62 EUR. Žalovaní tiež nepredložili ako dôkazný prostriedok samotné oznámenie o ukončení

záložného práva, ktoré malo byť doručené daňovému dlžníkovi dňa 05.07.2024. Skutočnosť, že žalobca
žalovaných pred podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nekontaktoval, nemožno
považovaťzaskutočnosťoslabujúcedôvodnosťjehonávrhu.Žalobcamalobavu,žebytakýmtokonaním
mohlo dôjsť k bezprostredným právnym úkonom z ich strany, ktorých cieľom by bol prevod predmetnýchnehnuteľností na tretie osoby. Takýto postup žalobca považoval skôr za logický a preventívny postup,
ktorý mal zabezpečiť zachovanie súčasného stavu do momentu, kým o veci nerozhodne súd. Dňa
10.01.2025 doručil žalobca žalovanému 1/ a 2/ v predmetnej veci predžalobnú výzvu na úhradu

peňažného plnenia zo dňa 02.01.2025. K námietke miestnej príslušnosti žalobca poukázal na ust. § 19
písm. b) CSP, podľa ktorého popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd,
v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Na záver žalobca uviedol,
že rozhodnutie súdu považuje za dôvodné a zákonné.

5. Žalovaní 1/, 2/ vo svojej odvolacej replike uviedli, že pravdepodobne iba technickým nedopatrením
nedošlo k fyzickému pripojeniu prílohy v rámci elektronického podania odvolania, čo žalovaní 1/, 2/
napravili týmto podaním. Zákonná dikcia ust. § 365 ods. 3 CSP nie je podľa ich názoru porušená.
Tvrdenie žalobcu ohľadom úroku z omeškania ako nekalej zmluvnej podmienky považujú žalovaní za
absolútne subjektívne a bez opory konkrétneho ustanovenia v príslušnom právnom predpise alebo
judikatúre. Poukázali na zásadu zmluvnej voľnosti, ako aj na to, že v danom čase dlžník nemal

žiadnych ďalších záložných veriteľov, čo vyplýva aj z poradia záložných veriteľov. Pravdepodobne
až následné podnikateľské ťažkosti dlžníka spôsobili omeškanie dlžníka. Žalobca svoje tvrdenie o
výške úroku z omeškania 8 až 12 % ročne nepreukázal žiadnym dôkazom. Žalobcom upravenú
maximálnu možnú prípadnú náhradu škody vo výške 14.061,02 EUR nepovažujú žalovaní pre potrebu
neodkladného opatrenia za osvedčené, primeranosť a obavu z úspešnosti prípadnej exekúcie vzhľadom

na iné majetkové pomery žalovaných 1/, 2/. Neodkladné opatrenie považujú teda za neprimerané,
vychádzajúc z princípu proporcionality. Žalovaní 1/, 2/ majú dostatočné príjmy, ako aj iné nehnuteľnosti
vo svojom dlhodobom majetku, ktorých sa roky nezbavujú, čo žalobca mohol zistiť lustráciou v katastri
nehnuteľností, a teda k prípadnej výške škody 14.061,02 EUR existuje dostatočné majetkové krytie.
Vzhľadom na uvedené žiadali zabezpečovacie opatrenie zrušiť a návrh zamietnuť.

6. Žalobca vo svojej odvolacej duplike uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojich predchádzajúcich
tvrdeniach uvedených v návrhu, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu. Argument o technickom nedopatrení
ohľadom nedoručenia listinných dôkazov považuje za nepresvedčivý a účelovo predkladaný, s cieľom
ospravedlneniť neplnenie procesných povinností. K tvrdeniam žalovaných 1/, 2/ v súvislosti s nákladmi

v celkovej výške 11.743,62 EUR žalobca nesúhlasí ani s ich výškou, ani s ich opodstatnenosťou.
Poukázal na výrazný nepomer medzi výškou uplatňovaných nákladov a reálnou hodnotou vykonaných
úkonov. Opätovne zotrval na svojom tvrdení ohľadom ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého je možné
meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a predkladať dôkazy len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Žalovaní 1/, 2/ nesprávne interpretujú výpočty žalobcu a nepravdivo tvrdia, že žalobca upravil svojim

prepočtom výšku náhrady škody na sumu 14.061,02 EUR. Uvedené je vytrhnuté z kontextu a účelovo
pretransformované. Tieto výpočty vychádzajú z hypotetického predpokladu a zachytávajú iba minimálnu
majetkovú ujmu, a to vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní neboli riadne a včas predložené
relevantné dôkazy preukazujúce oprávnenosť jednotlivých nákladov, ktoré mali byť údajne vynaložené
v súvislosti s ich úkonom záložného práva. Zotrvali na svojich tvrdeniach ohľadom úroku z omeškania s

tým,žemáplniťochrannúamotivačnúfunkciu,nievšakrepresívnuvedúcukbezdôvodnémuobohateniu
jednej strany na úkor druhej. Žalobca zotrval na svojom stanovisku, že peňažná pohľadávka bola
dostatočne zabezpečená nielen záložnými právami, ale aj ručením ručiteľa K. C. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXXX/X, XXX XX G. Q.. Žalovaní zároveň nepredložili žiadne dôkazy o tom, že by vyčerpali
všetky dostupné právne možnosti na uspokojenie svojej peňažnej pohľadávky pred samotným výkonom

záložného práva. Žalovaní mali možnosť zvoliť spravodlivejší a primeranejší spôsob uplatňovania
svojej peňažnej pohľadávky, čím by sa predišlo neodôvodnenému znevýhodneniu ostatných záložných
veriteľov, osobitne žalobcu.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný

odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovaných 1/, 2/ bez nariadenia
pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutom I. výroku.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia.

10. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal žalovanými 1/, 2/ vznesenou námietkou miestnej
nepríslušnosti súdu prvej inštancie. Zákonodarca prostredníctvom § 344 CSP v spojení s § 324 ods. 2
CSP vymedzil iba vecnú príslušnosť súdov v Slovenskej republike na rozhodovanie o zabezpečovacích
opatreniach tak, že vecne príslušný je okresný súd. Výslovne neuviedol, že je na rozhodovanie

o zabezpečovacích opatreniach daná miestna príslušnosť súdov odlišne, ako je určená v konaní
vo veci samej, teda v ustanoveniach § 13 až 21 CSP. Keďže sa nejedná o vec, ktorej by bola
daná výlučná miestna príslušnosť súdu, Okresný súd Banská Bystrica nebol v zmysle § 41 CSP
oprávnený v danej veci skúmať svoju miestnu príslušnosť pred prvým procesným úkonom žalovaných
1/, 2/ a musel vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia konať a rozhodnúť v
zákonnej lehote. Námietku miestnej nepríslušnosti žalovaní 1/, 2/ mohli efektívne a právne účinne

uplatniť až v odvolaní proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, keďže pred doručením
napadnutého uznesenia nemali o konaní na súde prvej inštancie vedomosť. Odvolací súd je toho
názoru, že pri kolízii medzi právom žalobcu na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv a právom
žalovaných 1/, 2/ na zákonného sudcu je v danom prípade dôležitejšie postupovať tak, aby sa poskytla
ochrana žalobcovi na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv na úkor práva žalovaných 1/, 2/ na

zákonného sudcu. V danom prípade je potrebné prednostne poskytnúť žalobcovi zlepšenie postavenia
nariadením zabezpečovacieho opatrenia, v dôsledku, ktorého sa znižuje možné nebezpečenstvo, že
jeho pohľadávka nebude uspokojená. Odvolací súd poukazuje aj na to, že napadnutým uznesením
okresný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie ešte pred začatím konania vo veci samej, naviac
boli založené nehnuteľnosti v obvode Okresného súdu Banská Bystrica. Z uvedených dôvodov preto

odvolací súd námietku žalovaných 1/, 2/ ohľadom miestnej nepríslušnosti považoval za nedôvodnú.

11. Pokiaľ sa týka nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd poukazuje na to,
že základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej
pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné

exekúciou postihnúť, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie
pohľadávky veriteľa, ktorá už bola, resp. by mohla byť neskôr judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo
alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie
môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. Zriadením
zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu

riadneho záložného práva podľa § 151a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade
plurality veriteľov, garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K samotnému jeho výkonu môže
veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti, resp. vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude
zabezpečovaná pohľadávka priznaná. V súlade s § 343 ods. 3 CSP totiž výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je: a) návrh strany,
b) existencia spôsobilého predmetu záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a aj iné
majetkové hodnoty, c) existencia „zabezpečovanej“ peňažnej pohľadávky, d) zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, e) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

Okrem uvedených predpokladov platí aj podmienka proporcionality, ktorá spočíva v pravidle, podľa
ktorého výška peňažnej pohľadávky veriteľa nesmie byť neprimerane nižšia ako hodnota predmetu
záložného práva (zálohu).

13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.

Odvolanie žalovaných 1/, 2/ odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

14. Čo sa týka vydania uznesenia o nariadení zabezpečovacie opatrenia - zriadení záložného práva
na nehnuteľnosti žalovaných 1/, 2/ uvedených v I. výroku napadnutého uznesenia, odvolací súd sa
s odvolacími námietkami žalovaných 1/, 2/ nestotožnil. Cieľom zabezpečovacie opatrenia je totiž

posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka,
na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 57. 939,61 EUR titulom náhrady škody s cieľom, aby
sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa, pokiaľ
veriteľ bude v konaní vo veci samej o zaplatenie uvedenej náhrady škody úspešný. Prostredníctvomnariadenia zabezpečovacieho opatrenia totiž získava veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude
môcť pristúpiť v prípade úspechu vo veci samej a judikovaní pohľadávky k výkonu záložného práva
na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade § 343 ods. 3 CSP tak, ako

je to vyššie uvedené. Predpokladom zriadenia zabezpečovacieho opatrenia je totiž možnosť odvrátiť
zmarenie uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť
okrem iného vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa práve v exekučnom konaní. Pri skúmaní návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia okresný súd správne skúmal najmä danosť práva alebo
právneho záujmu, ktorému má byť poskytnutá ochrana a existencia dôvodu pre jeho nariadenie, t. j.

obava ohrozenia exekúcie. Uvedená obava žalobcu vyplývala jednak z nie malého finančného nároku
žalobcu voči žalovanému (57.939,61 EUR), ako aj z obavy ohrozenia exekúcie vzhľadom na to, že
bolo osvedčené, že žalovaní 1/, 2/ už vykonávajú kroky smerujúce k zmenšovaniu svojho majetku,
čiže k predaju nehnuteľností, ktorú skutočnosť potvrdili žalobcom predložené inzeráty uverejnené na
internetovom portáli www.topreality.sk, kde boli ponúknuté predmetné nehnuteľnosti žalovanými na
predaj. Žalobca teda správne poukázal na hrozbu a reálnosť a bezprostrednosť možného prevodu

majetku žalovaných 1/, 2/ na tretie osoby, ktorú skutočnosť samotní žalovaní 1/, 2/ vo svojom odvolaní
nepopreli. Taktiež v tomto kontexte nie je dôležitý poukaz žalovaných 1/, 2/ v odvolaní na tú skutočnosť,
že dlžníkovi voči nim zostal ešte záväzok vo výške 8.753,62 EUR, po vykonaní ich záložného práva
k predmetným nehnuteľnostiam. Naviac žalobca namieta postup žalovaných 1/, 2/ pri výkone záložného
práva žalovanými 1/, 2/ s poukazom na § 151 ods. 3 OZ. Uvedená skutočnosť, teda nemá vplyv na

rozhodovanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ale bude predmetom skúmania súdom prvej
inštancie v rámci konania vo veci samej na základe žaloby podanej žalobcom.

15. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ v odvolaní poukazovali na to, že návrh na nariadenie predmetného
zabezpečovacieho opatrenia považujú za neopodstatnený, nakoľko do dnešného dňa žalobca neoslovil

žiadnou formou žalovaných 1/, 2/ v súvislosti s jeho názorom ohľadne nesprávneho výkonu záložného
práva, resp. jeho poškodením, odvolací súd námietku považuje za nedôvodnú. Odvolací súd sa
stotožňuje s vyjadrením žalobcu k uvedenej námietke, a to, že uvedenú skutočnosť nemožno považovať
za skutočnosť oslabujúcu dôvodnosť jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca
tak nekonal z dôvodu oprávnenej obavy, že ak by žalovaní 1/, 2/ boli vopred upovedomení o jeho

námietkach týkajúcich sa nesprávneho výkonu záložného práva, mohlo by dôjsť k bezprostredným
právnym úkonom zo strany žalovaných 1/, 2/, ktorých cieľom by bol prevod predmetných nehnuteľností
na tretie osoby, s ktorým vyjadrením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Cieľom podania
návrhu zo strany žalobcu na zabezpečenie opatrenia tak, ako to uviedol vo svojom vyjadrení, bolo
predísť prípadnému scudzeniu predmetných nehnuteľností, ktoré by v konečnom dôsledku mohlo

poškodiť žalobcovo právne postavenie a obmedzilo možnosti účinne sa domáhať ochrany svojich práv
a oprávnených záujmov. Žalobca sám uviedol, že sa jednalo o preventívny postup, ktorý mal zabezpečiť
zachovanie súčasného stavu do momentu, kým o veci nerozhodne súd.

16. Čo sa týka princípu proporcionality, okresný súd sa správne v bode 41. odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia vysporiadal aj s uvedenou skutočnosťou a odvolací súd sa s jeho záverom v plnom
rozsahu stotožňuje. Zabezpečovacie opatrenie nevytvára nenávratný stav, pretože záložné právo
prakticky nezasahuje do výkonu vlastníckych a spoluvlastníckych práv žalovaných 1/, 2/, ale má len
zabezpečovací charakter, keďže záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky s tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva,

ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená (§ 151a Občianskeho zákonníka). Správne okresný súd
pristúpil k nariadeniu zabezpečovacie opatrenia v užšom rozsahu, ako bolo navrhnuté žalobcom a s
prihliadnutímnavýškuosvedčenejpohľadávkyžalobcuvsume57.939,61EUR,nariadilzabezpečovacie
opatrenie len vo vzťahu k bytu č. XX, ktorého hodnota jej v predpokladanej sume 136.000,- EUR, ktorú
sumu aj odvolací súd považoval za primeraný zásah do majetkových pomerov žalovaných 1/, 2/.

17. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že zabezpečovacie opatrenie slúži aj na premostenie časového
priestoru medzi judikovaním peňažnej pohľadávky a podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zo
správania žalovaných 1/, 2/ nevyplýva snaha pohľadávku uhradiť, keď spochybňujú právny titul jej
existencie, čo namietajú aj v odvolaní s tým, že pohľadávka nevychádza z existencie reálneho

peňažného nároku, resp. pohľadávky žalobcu voči žalovaným 1/, 2/. Uvedená skutočnosť tiež teda
prispieva k obave, že exekúcia v prípade právoplatného priznania nároku žalobcovi by mohla byť
ohrozená.18. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nie je účelom konania o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nad rámec posudzovania predpokladov na jeho vydanie právne
posudzovať vec samú, pretože dôvodnosť podanej žaloby vo veci samej a posúdenie už vydaného

rozhodnutia bude úlohou súdu v konaní vo veci samej. V konaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia súd skúma to, či nárok je osvedčený v základných rysoch, nie aj to, či je
preukázaný - čo do základu a výšky, a teda či je dôvodný. Toto bude predmetom konania až vo veci
samej.

19. Nakoľko boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie zabezpečovacie opatrenia a v konaní bolo
preukázané tak, ako na to poukázal aj okresný súd, že existuje obava, že v prípade vydania rozhodnutia
v prospech žalobcu môže byť exekúcia ohrozená, správne preto okresný súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie a zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosť žalovaných 1/, 2/, preto odvolací
súd uznesenie okresného súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia potvrdil ako vecne právne.

20. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.