Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. máj 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201199
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524201199.5

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 2.
C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, obaja navrhovatelia právne zastúpení: AKAIS, s.r.o., Miletičova
5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 864 611, proti odporcovi: Obec B., B. XX, IČO:
00 329 959, zastúpený advokátom JUDr. Gábor Száraz, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska
20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, o návrhu navrhovateľov 1., 2. na nariadenie neodkladného

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u jneodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi p o v i n n o s ť zdržať
sa vykonávania geologických prác, výkopových prác, vŕtacích prác, terénnych úprav a akýchkoľvek
stavebných prác na parcele registra „C“ parcelné číslo 4991 o výmere 533 m2, lesný pozemok,
katastrálne územie B., obec B., D. E. F., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov

v 1. a 2. rade, a to do právoplatného skončenia konania vo veci, predmetom ktorej bude žaloba
navrhovateľov v 1. a 2. rade ako žalobcov v 1. a 2. rade proti odporcovi ako žalovanému, o vypratanie
označenej nehnuteľnosti.

II. Navrhovatelia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í v lehote 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia

podať žalobu vo veci samej ako žalobcovia v 1. a 2. rade proti odporcovi ako žalovanému, o vypratanie
nehnuteľnosti - parcely registra „C“ parcelné číslo 4991 o výmere 533 m2, lesný pozemok, katastrálne
územie B., obec B., D. E. F., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Stará
Ľubovňa, katastrálny odbor, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade.

III. V prípade, že navrhovatelia v 1. a 2. rade žalobu v súdom stanovenej lehote nepodajú, súd uvedené

neodkladné opatrenie aj bez návrhu zruší.

IV. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a .

V. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by bola uložená povinnosť odporcovi zdržať sa vstupu a vykonávania
geologických prác, výkopových prác, vŕtacích prác, terénnych úprav a akýchkoľvek stavebných prác na
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. B., parcela KN C č. 4991. Ďalej žiadali, aby odporcovi bola
uložená povinnosť zabezpečiť z uvedenej nehnuteľnosti vypratanie stavebných mechanizmov, strojov,
prístrojov,zariadeníastavebnéhomateriálu.Taktiežpožadovali,abyimsúdpriznalnáhradutrovkonania

voči odporcovi v rozsahu 100 %.2. Navrhovatelia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi parcely KN C č. 4991, pričom dňa 1.10.2024 im starosta obce oznámil, že sa nachádza
na ich pozemku a idú sa realizovať stavebné práce, s čím navrhovatelia nesúhlasili. Privolaná policajná

hliadka im oznámila, že v obci bola vyhlásená mimoriadna situácia a preto sú navrhovatelia povinní
umožniť vstup na pozemok. V tejto súvislosti navrhovatelia uviedli, že dňa 30.9.2024 na základe podnetu
starostu obce B. sa konalo zasadnutie bezpečnostnej rady okresu Stará Ľubovňa, ktorá odporučila
starostovi, „aby v prípade, ak dôjde k opätovnému prerušeniu alebo obmedzeniu dodávky pitnej vody
z dôvodu mimoriadnej udalosti - živelnej pohromy (§ 3 ods. 2 zákona NS SR č. 42/1994 Z. z. o

civilnej ochrane obyvateľstva), vyhlásiť na základe § 15 ods. 1 písm. j) zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej
ochrane obyvateľstva, na území obce B., mimoriadnu situáciu a zabezpečiť núdzové zásobovanie
postihnutého obyvateľstva pitnou vodou.“ Následne v obci dňa 1.10.2024 o 7.30 hod. zasadal krízový
štáb, ktorý vyhlásil v obci mimoriadnu situáciu so začiatkom o 8.00 hod. Krízový štáb navrhol
uskutočnenie prieskumného hĺbkového vrtu v blízkosti zdroja alebo vodojemu určeného hydrológom
a tým zabezpečiť dostatok pitnej vody pre obyvateľov obce B.. Odporca uznesenie o vyhlásení

mimoriadnej situácie oznámil na webovej stránke obce, nie však na úradnej tabuli obce. K prerušeniu
dodávky pitnej vody dňa 1.10.2024 fakticky nedošlo, ani k inej živelnej pohrome, ktorá by odôvodňovala
vyhlásenie mimoriadnej situácie. Napriek uvedenému dňa 1.10.2024 na uvedený pozemok vnikli ľudia
a mechanizmy objednané obcou a na príkaz starostu boli dňa 2.10.2024 začaté zemné stavebné práce
spočívajúce v realizácii pokusných vrtov, ktoré pretrvávajú až doposiaľ a ktoré významne devastujú

dotknutý pozemok vo vlastníctve navrhovateľov. Navrhovatelia vyjadrili presvedčenie, že podmienky
na vyhlásenie mimoriadnej situácie splnené neboli a to jednak z dôvodu, že nedošlo a ani nemohlo
dôjsť k mimoriadnej udalosti ako základného predpokladu pre vyhlásenie mimoriadnej situácie, a tiež
preto, že spôsob riešenia tejto udalosti je v príkrom rozpore so samotným účelom zákona o civilnej
ochrane uvedenom v § 1, v zmysle ktorého má byť každá ochrana poskytovaná v zmysle tohto zákona

účinná. V danom prípade však rozhodne nie je účinným spôsob, ktorý odporca zvolil a to nielen z
dôvodu jeho zjavnej nezákonnosti a neexistencie stavu, ktorý odporca deklaruje, ale tiež preto, že
práce stále prebiehajú. Odporca nemôže udržiavať vyhlásenú mimoriadnu situáciu dlhodobo a riešiť
ju nezákonným obsadením dotknutého pozemku navrhovateľov. Skutočnosť, že odporca mal namiesto
neúčinného postupu zvoliť zásobovanie cisternou, podľa názoru navrhovateľov, priamo vyplýva aj z

odporúčania bezpečnostnej rady okresu Stará Ľubovňa, ktorá odporučila v prípade vzniku mimoriadnej
situácie „zabezpečiť núdzové zásobovanie postihnutého obyvateľstva pitnou vodou“. Navrhovatelia sa
domáhajú, aby sa odporca zdržal nezákonného porušovania ich práv a znehodnocovania ich majetku.
Potreba neodkladného zásahu súdu je daná najmä preto, že protiprávne počínanie odporcu prebieha
každým dňom a výrazne znehodnocuje dotknutý pozemok vo vlastníctve navrhovateľov. Orgány

policajného zboru odmietajú navrhovateľom poskytnúť adekvátnu pomoc a ochranu a navrhovatelia
nemajú možnosť využiť žiadne iné účinné právne prostriedky. Navrhovatelia sa budú domáhať nápravy
v podobe vrátenia dotknutého pozemku do pôvodného stavu aj prípadnej náhrady škody formou jednej
či viacerých žalôb. Tieto právne prostriedky však v súčasnosti nepostačujú na akútnu potrebu ochrany
ich vlastníckeho práva.

3. Prvoinštančný súd (prvým) uznesením č.k. 6C/51/2024-38 zo dňa 29.10.2024 konanie zastavil a
postúpil vec Ministerstvu vnútra SR. Po tom, čo bolo podané navrhovateľmi odvolanie, odvolací súd
uznesením č.k. 17Co/52/2024-62 zo dňa 16.1.2025 rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec bola
vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že predmetom konania je nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým inštitútom upraveným v Civilnom sporovom poriadku sa navrhovatelia domáhali
ochrany svojho vlastníckeho práva, keď tvrdili, že obec v rámci jej kompetencie koná nad rámec, ktorý
jej zveruje zákon č. 42/1994 Z.z. o Civilnej ochrane. Je potrebné posúdiť, či obec nezasahuje počas
vyhlásenejmimoriadnejsituácienadrámeczákonnýchobmedzenídovlastníckehoprávanavrhovateľov.

4. Ďalším (druhým) uznesením č.k. 6C/61/2024-67 zo dňa 19.2.2025 prvoinštančný súd opätovne
rozhodol o podanom návrhu tak, že návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Odporcovi voči navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal. Aj proti tomuto uzneseniu
podali navrhovatelia odvolanie a na jeho podklade odvolací súd uznesením 17Co/15/2025-128 zo
dňa 20.5.2025 rozhodnutie súdu prevej inštancie zrušil a vrátil vec na nové rozhodnutie. Odvolací

súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že stav, ktorý zistil prvoinštančný súd, je nedostatočný, pretože
prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal s predloženými listinami, ale ani s dôkazmi, ktoré predložili
navrhovatelia na USB kľúči, ktorý obsahuje 3 videozáznamy týkajúce sa prejednávanej veci. Ďalej
prvoinštančný súd vôbec nezohľadnil zmeny, ku ktorým došlo od podania návrhu do rozhodnutia vo veci.Pre odvolací súd je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd
tento stav náležitým spôsobom nezistil. Tým, že prvoinštančný súd nemal dostatočne zistený skutkový
stav, a to ani ku dňu vydania svojho rozhodnutia, nemal potom ani správne predpoklady pre právne

posúdenie veci. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

5. Po vrátení spisového materiálu prvoinštančnému súdu bola predmetná vec, opatrením predsedu
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1SprV/9/2025 zo dňa 22.5.2025, pridelená náhodným výberom

pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov postupom podľa § 51 ods. 4 písm.
d/ zák. č. 757/2004 Z.z. v platnom a účinnom znení, časti II., bod 2., podbod 2.2.8. Rozvrhu práce
Okresného súdu Stará Ľubovňa, na základe uznesenia predsedu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.
zn. 1SprV/9/20025 zo dňa 22.5.2025, sudkyni prejednávajúcej totožnú agendu „C“, zákonnej sudkyni
senátu 5C, JUDr. Emílii Mišenkovej.

6. Zákonnásudkyňasaoboznámilasnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniaasjehoprílohami,
s vyjadrením odporcu, s listinnými a inými dôkazmi (USB) predloženými sporovými stranami, ako aj
s rozhodnutiami prvoinštančného a odvolacieho súdu a zistila tento skutkový stav.

7. V predmetnej veci sa navrhovatelia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia titulom ochrany

ich vlastníckeho práva, nakoľko majú za to, že na parcele C-KN č. 4991, zapísanej na LV č. XXXX,
k.ú. B., ktorá je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, dochádza, zo strany odporcu, podľa ich názoru,
k neoprávneným zásahom do ich vlastníckeho práva, a to vykonávaním prác, ktoré majú charakter
prieskumného hĺbkového vrtu v blízkosti zdroja alebo vodojemu určeného hydrológom, ktorými sa má
zabezpečiť dostatok pitnej vody pre obyvateľov obce B..

8. Sporná situácia v obci B. nastala, keď dňa 1.10.2024 starosta obce B. vyhlásil mimoriadnu situáciu
v obci, pretože v dôsledku nadmerného sucha v kat. úz. B. došlo k poklesu prítoku pitnej vody zo zdroja
do vodojemu a tým vzniklo nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia, majetku so všetkými dôsledkami.
Vyhláseniu mimoriadnej situácie od 1.10.2024 o 08.00 hod. predchádzalo zasadnutie krízového štábu

obce B. o 07.45 hod., kde krízový štáb navrhol uskutočnenie prieskumného hĺbkového vrhu v blízkosti
zdroja alebo vodojemu určeného hydrológom a tým zabezpečiť dostatok pitnej vody pre obyvateľov
obce B.. Vodojem je súčasťou stavby Vodovod B. a sa nachádza na pozemku, ktorý je zapísaný na
LV č. XXXX, k.ú. B. ako parcela KNC parc. č. 4991. Podľa listu vlastníctva ide o pozemok patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v podiele 1/1 s tým, že ide o lesný pozemok o výmere

533 m2, ktorý nie je využívaný, nachádza sa na ňom chránené vtáčie územie. Pozemok nie je spoločnou
nehnuteľnosťou a nachádza sa mimo zastavaného územia obce.

9. Vodojem a pramenná nádrž sú spojené vodovodným potrubím, čo nakoniec vyplýva aj zo skutkového
opisu skutku na základe obžaloby Okresnej prokuratúry v Poprade zo dňa 28.1.2022, kedy navrhovateľ v

minulosti(skutokzodňa30.8.2016)malpoškodiťverejneprospešnézariadenie,atovodovodnépotrubie
spájajúce vodojem a pramennú nádrž stavby Vodovod Kolačkov, ktorá podľa rozsudku Krajského súdu
v Prešove č.k. 8To 16/2023-946 patrí obci.

10. Zo záznamov na USB kľúči, ktorý priložili navrhovatelia k návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia (3 záznamy) je evidentné, že: (i) na pozemok, ktorý priamo súvisí s vodným tokom, boli
umiestnené mechanizmy, ktoré mali vykonávať prieskumné vrty na pozemku patriacom navrhovateľom;
(ii) v čase, keď bol zriaďovaný tento videozáznam, voda z vodovodu v dome navrhovateľov riadne tiekla.

11. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 17.4.2025 a z príloh k nemu pripojených je zrejmé, že mimoriadna

situácia v obci B. bola vyhlásená starostom obce B. dňa 1.10.2024 o 8.00 hod. a trvala do 9.1.2025,
kedy o 11.00 hod. bola táto mimoriadna situácia odvolaná.

12. Z oznámenia navrhovateľov zo dňa 9.5.2025 plynie, že mechanizmy odporcu sa stále (aj ku dňu
podania vyjadrenia) nachádzajú na parcele č. 4991 LV č.XXXX, kat. úz. B. a aj po odvolaní mimoriadnej

situácie sa vykonávajú práce uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods.1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 329 ods. 3 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

20. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, môže súd nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

21. Podľa § 336 ods.1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

22. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá

fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.

23. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

24. Podľa článku 20 ods.4 Ústavy SR je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva
možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

25. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa § 126 odsek 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.

27. Podľa § 128 ods. 1, 2 OZ, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom
záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno
dosiahnuť inak.

28. Podľa § 128 ods. 2 OZ, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť,
ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

29. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej
len „Zákon o verejných vodovodoch“), verejným vodovodom je súbor objektov a zariadení slúžiacich

verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov pitnou vodou.30. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o verejných vodovodoch, verejné vodovody a verejné kanalizácie sa
zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme najmä na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou
vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov.

31. Podľa § 3 ods. 2, veta prvá Zákona o verejných vodovodoch, vlastníkom verejných vodovodov a
verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu len subjekt verejného práva.

32. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o verejných vodovodoch na účely odseku 2 subjektom verejného práva

je obec.

33. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o verejných vodovodoch vlastník verejného vodovodu je povinný
zabezpečiť
a) nepretržitú dodávku pitnej vody,
b) aby verejné vodovody spĺňali technické požiadavky uvedené v § 10,

c) aby pri nakladaní s kalom vznikajúcim v procese úpravy pitnej vody nebolo ohrozené životné
prostredie,
d) rozvoj verejného vodovodu v súlade so schváleným plánom rozvoja a s ohľadom na ekonomické
možnosti,

34. Podľa § 17 Zákona o verejných vodovodch prevádzkovateľ verejného vodovodu je povinný podľa
ods. 1, písm. a) prevádzkovať verejný vodovod v súlade s osobitnými predpismi, všeobecne záväzným
nariadením obce, prevádzkovým poriadkom verejného vodovodu, podmienkami stanovenými na túto
prevádzku rozhodnutiami príslušných orgánov verejnej správy, písm. b) vykonávať riadnu a pravidelnú
údržbu verejného vodovodu; podľa ods. 2 písm. l) plniť si ďalšie povinnosti vyplývajúce z tohto zákona

a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

35. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o verejných vodovodoch vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej
kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ je oprávnený
a) v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie nehnuteľnosti v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním,

rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane
potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov,
b) odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a
spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných

a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil
vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ; nedotknuté zostávajú osobitné predpisy,
c) umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave.

36. Podľa § 20 ods. 2 Zákona o verejných vodovodoch, vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej

kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ je povinný pri výkone svojich oprávnení konať tak, aby nespôsobil
škodu na pozemkoch alebo majetku, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú
mieru. O plánovanom začatí výkonu oprávnenia musia upovedomiť vlastníka nehnuteľnosti a užívateľa
nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Ak ide o vstup na cudzie nehnuteľnosti z dôvodu havárie alebo
poruchy verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, lehota uvedená v predchádzajúcej vete sa

nemusí uplatniť. Vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ v
takom prípade o tom bezodkladne upozorní vlastníka nehnuteľnosti alebo užívateľa nehnuteľnosti.

Právne posúdenie:

37. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý slúži na zabezpečenie porušených
a ohrozených práv sporových strán. Môže byť nariadené len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko
napraviteľná ujma. Aby súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť

aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho subjektu a že toto právo môže byť
ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné.38. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana,

odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj
nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

39. Z vyššie popísaného skutkového stavu plynie, že dňa 1.10.2024 zasadal v Obci B. krízový štáb,

v dôsledku mimoriadnej udalosti spočívajúcej v tom, že došlo k poklesu prítoku pitnej vody zo zdroja
do vodojemu, tým vzniklo nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia, majetku, so všetkými dôsledkami.
S poukazom na uvedené starosta obce vyhlásil dňa 1.10.2024 mimoriadnu situáciu. Následne na
pozemok, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľov (parcela registra „C“ parc. č. 4991, zapísaná na
LV č. XXXX), na ktorom sa nachádza vodojem, ktorý je súčasťou diela Vodovod B., boli odporcom,
resp. na jeho pokyn, dopravené rôzne mechanizmy, ktoré začali vykonávať prieskumné hĺbkové vrty

a s tým súvisiace práce v blízkosti vodojemu. Navrhovatelia sa domáhali vydania neodkladného
opatrenia jednak z dôvodu, že odporca pred vyhlásením mimoriadnej situácie nepostupoval v zmysle
zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej obrane, ďalej z dôvodu, že nebol dôvod na vyhlásenie mimoriadnej
situácie, nakoľko k prerušeniu dodávky pitnej vody nedošlo a napokon potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia odôvodňovali tým, že uvedené počínanie odporcu stále prebieha a každým dňom sa týmto

konaním výrazne znehodnocuje pozemok v ich vlastníctve.

40. Navrhovatelia 1., 2 sa petitom neodkladného opatrenia (v pozmenenom znení zo dňa 24.3.2025)
konkrétne domáhali, aby súd odporcovi uložil povinnosť:
(i) zdržať sa vstupu na pozemok vo vlastníctve navrhovateľov,

(ii) zdržať sa vykonávania geologických, výkopových, vŕtacích prác, terénnych úprav a akýchkoľvek
stavebných prác na pozemku vo vlastníctve navrhovateľov,
(iii) vypratať a zabezpečiť vypratanie stavebných mechanizmov, strojov, prístrojov, zariadení
a stavebného materiálu z pozemku vo vlastníctve navrhovateľov.

41. V prvom rade je potrebné uviesť, že v predmetnej veci je nepochybné, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia bol podaný dňa 8.10.2024, teda bezprostredne po tom, čo v obci B. bola
dňa 1.10.2024 vyhlásená mimoriadna situácia. Jedným z argumentov navrhovateľov bolo tvrdenie
o nesprávnom postupe odporcu pred vyhlásením mimoriadnej situácie a o neopodstatnenosti jej
vyhlásenia. Z listinného dôkazu predloženého odporcom – z rozhodnutia starostu obce B. zo dňa

9.1.2025 je zrejmé, že mimoriadna situácia v obci B. bola tým istým dňom (9.1.2025) odvolaná.

42. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že na parcele č. 4991, LV č. XXXX, kat. úz. B., ktorá je vo
výlučnom vlastníctve navrhovateľov, sa nachádza vodojem, ktorý je súčasťou diela G. B. vo vlastníctve
odporcu a z tohto vodojemu vedie vodovodné potrubie, ktoré zásobuje obyvateľov obce B. pitnou vodou.

Vodovod B., je vybudovaný a prevádzkovaný obcou B., slúži verejnej potrebe, umožňujúcej hromadné
zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov pitnou vodou, je teda verejným vodovodom a vzťahuje
sa na neho právny režim zákona č. 442/2022 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
(ďalej len „Zákon o verejných vodovodoch“).

43. Vzhľadom na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je súd viazaný skutkovým a právnym
stavomvčasevydaniasvojhorozhodnutiaamusízohľadniťajzmeny,kuktorýmdošloodpodanianávrhu
(§ 329 CSP), pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľov sa súd už nebude zaoberať tým, či vyhlásenie
mimoriadnej situácie odporcom bolo/nebolo opodstatnené, Vzhľadom na to, že mimoriadna situácia
v Obci B. bola dňa 9.1.2025 odvolaná, uvedená skutočnosť v čase rozhodovania súdu je už pre

rozhodnutie súdu irelevantná.

44. Naproti tomu z vyjadrenia navrhovateľov zo dňa 9.5.2025 plynie, že ku dňu podania tohto vyjadrenia
sa na parcele č. 4991, LV č. XXXX, kat. úz. B., stále nachádza časť technológii odporcu, čím naďalej
dochádza k akútnemu ohrozeniu ich vlastníckeho práva.

45. Preto súd skúmal, či v danom prípade existuje potreba bezprostrednej úpravy pomerov medzi
navrhovateľmi a odporcom tak, ako to požadujú navrhovatelia v petite podaného návrhu.46. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie súdnej ochrany v situácii, kedy je potrebný okamžitý
zásah súdu, aby nedošlo k vzniku škody, resp. k takej zmene pomerov, ktorá bude nezvratná a podobne.

47. Navrhovatelia tvrdia, že odporca neoprávnenými zásahmi ruší ich vlastnícke právo, ich pozemok sa
konaním odporcu znehodnocuje a v dôsledku ďalšieho takéhoto konania môže dôjsť k úplnej devastácii
ich nehnuteľnosti, teda hrozí im bezprostredná ujma na ich majetku, preto sa domáhajú nariadenia
neodkladného opatrenia.

48. Vlastnícke právo je najdôležitejším vecným právom, je chránené Ústavou SR aj Občianskym
zákonníkom.

49. Hmotnoprávny základ pre poskytnutie ochrany vlastníkovi pred rušivými neoprávnenými zásahmi
do niektorej zo zložiek jeho vlastníckeho práva je daný zákonným ustanovením § 126 Občianskeho
zákonníka. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto

do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

50. Napriek prísnej ochrane vlastníckeho práva Ústava SR v čl. 20 a taktiež Občiansky zákonník v
§ 128 pripúšťajú nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré však nesmie byť bezbrehé, ale takéto
nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to

na základe zákona a za primeranú náhradu.

51. V prejednávanej veci na základe skutočností obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a vyplývajúcich z pripojených dôkazov dospel súd k záveru, že navrhovatelia sčasti osvedčili
potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu a že potreba nariadenia neodkladného opatrenia je

opodstatnená, nakoľko v dôsledku zásahu odporcu, ktorý na pozemok v ich výlučnom vlastníctve
dopravil rôzne mechanizmy a začal tam vykonávať prieskumné vrty, sa nehnuteľnosť navrhovateľov
znehodnocuje.

52. Ako už bolo vyššie uvedené, súd pri tomto rozhodovaní neskúma dôvodnosť vyhlásenia mimoriadnej

situácie v obci B., počas ktorej boli na pozemku navrhovateľov umiestnené rôzne mechanizmy, ktoré
vykonávali zemné stavebné práce spočívajúce v realizácii pokusných vrtov.

53. Podstatným pre rozhodnutie je to, že mimoriadna situácia v obci B. bola odvolaná dňa 9.1.2025,
a napriek tomu na pozemku vo výlučnom vlastníctve navrhovateľov sú umiestnené mechanizmy na

vykonávanie prieskumných hĺbkových vrtov, resp. na vykonávanie zemných stavebných prác.

54. V prejednávanej veci z tvrdení uvádzaných navrhovateľmi v návrhu, z predložených listinných
dôkazov, ako aj z videodokumentácie zachytenej na USB, možno konštatovať, že umiestnením ťažkých
mechanizmov a realizáciou prieskumných vrtov a zemných stavebných prác odporcom na parcele KN-C

č.4991,došlo kzásahudo vlastníckehoprávanavrhovateľov,spočívajúcehovpoškodenínehnuteľnosti
v ich vlastníctve, pričom hrozba pokračovania ujmy na ich strane v podobe poškodzovania ich pozemku,
v dôsledku konania odporcu, stále pretrváva. Za daného stavu je nariadenie neodkladného opatrenia,
v podobe uloženia povinnosti odporcovi zdržať týchto činností je jediným efektívnym prostriedkom
ochrany, aby nedošlo k ďalšej ujme na právach navrhovateľov.

55. Preto súd vyhovel návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou
sa domáhali uložiť povinnosť odporcovi zdržať sa vykonávania geologických prác, výkopových prác,
vŕtacích prác, terénnych úprav a akýchkoľvek stavebných prác na pozemku v ich vlastníctve.

56. Súd sa však nestotožnil s názorom navrhovateľov, že nariadené neodkladné opatrenie by malo byť
vydané bez časového obmedzenia a malo by mať charakter neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje
vec samú, a to z nasledovných dôvodov.

57. Ako už bolo vyššie konštatované, na parcele č. 4991, LV č. XXXX, kat. úz. B., ktorá je vo vlastníctve

navrhovateľov, sa nachádza vodojem, ktorý je súčasťou diela Vodovod B.. Toto dielo je vo vlastníctve
odporcu a zabezpečuje sa ním zásobovanie obyvateľov obce B. pitnou vodou. Ide o verejný vodovod,
na ktorý sa vzťahuje právny režim Zákona o verejných vodovodoch. Odporca - D. B. je vlastníkom a
aj prevádzkovateľom tohto verejného vodovodu.58. Zo zákona č. 442/2002 Zákona o verejných vodovodoch, v súvislosti so zabezpečovaním pitnej vody
pre obyvateľstvo, vyplývajú pre vlastníka a prevádzkovateľa verejného vodovodu, t.j. aj pre Obec B.,

tam uvedené zákonné povinnosti, okrem iného aj povinnosť zabezpečiť nepretržitú dodávku pitnej
vody, zabezpečiť rozvoj verejného vodovodu v súlade so schváleným plánom rozvoja, vykonávať riadnu
a pravidelnú údržbu verejného vodovodu a plniť si ďalšie povinnosti vyplývajúce z tohto zákona a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 15, § 17 Zákona o verejných vodovodoch).

59. Na povinnosti vlastníka (prevádzkovateľa) verejného vodovodu nadväzujú aj oprávnenia priznané
im týmto zákonom, a to napr. oprávnenie v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie nehnuteľnosti
v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na
účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných
a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a
vytyčovacích bodov (§ 20 ods. 1 Zákona o verejných vodovodoch).

60. Zuvedenéhojezrejmé,ževzmysleZákonaoverejnýchvodovodochmáodporcazákonnúpovinnosť
zabezpečovať nepretržitú dodávku pitnej vody pre obyvateľstvo, ako aj povinnosť zabezpečovať opravu
aúdržbuverejnéhovodovoduatď., naprotitomunavrhovateľom, akovlastníkomnehnuteľnosti,naktorej
je verejný vodovod umiestnený, je týmto zákonom stanovená povinnosť strpieť, v nevyhnutnej miere,

vstup vlastníka alebo prevádzkovateľa verejného vodovodu na ich nehnuteľnosť, za vyššie popísaným
účelom.

61. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah
súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter

neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Pred nariadením neodkladného
opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto
dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou
jej riešenia.

62. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto
úpravy vzťahov súdom by na strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia,
a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu

oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež
musí prihliadať na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto
ochrananemôžedosiahnuťtakúintenzitu,abypraktickyznemožnilanariadenieneodkladnéhoopatrenia.

63. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia

je rozsah „dokazovania“ (osvedčovania) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to,
že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné
(pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010).

64. Súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité
pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len
o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp.
pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom

opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva,
avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu
rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.

65.Vpredmetnejvecisúd, vychádzajúcznávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaakoaj zďalších

podaní a dôkazov predložených navrhovateľmi, dospel k záveru, že navrhovatelia sčasti osvedčili
skutočnosti, ktoré umožňujú prijať záver o potrebe bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu,
nakoľko bez tejto úpravy by mohlo konaním odporcu dôjsť k ťažko napraviteľnej ujme na majetku
navrhovateľov, t. j. k znehodnoteniu ich nehnuteľnosti.66. Zo zisteného skutkového stavu však plynie, že odporca dopravil na nehnuteľnosť navrhovateľov
strojové mechanizmy a realizuje tam určité činnosti, ktoré majú súvisieť so zabezpečovaním pitnej vody

pre obyvateľov obce B.. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na nehnuteľnosti navrhovateľov sa
nachádza vodojem, ktorý je súčasťou stavby Vodovod B., t.j. verejného vodovodu, na ktorý sa vzťahuje
právny režim Zákona o verejných vodovodoch. Podľa § 3 označeného zákona verejné vodovody
a verejné kanalizácie sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme najmä na účely hromadného
zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona o vodách je odporca na jednej strane povinný
zabezpečiť nepretržitú dodávku pitnej vody, taktiež je povinný zabezpečiť opravu a údržbu vodovodu
a musí plniť aj ďalšie povinnosti, ktoré mu označený zákon ukladá, naproti tomu na strane druhej
Zákon o vodách obmedzuje vlastníkov nehnuteľností, na ktorých je umiestnený verejný vodovod a to
tým, že oprávňuje vlastníkov či prevádzkovateľov verejných vodovodov v nevyhnutnej miere vstupovať
na cudzie nehnuteľnosti v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou,

prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu, atď.

67. Nakoľko pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vychádza len z tvrdení
navrhovateľov, nevykonáva kontradiktórne konanie, v tomto konaní (o nariadenie neodkladného
opatrenia), bez vyjadrenia odporcu, nemohol prijať záver vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľov, že

zásah odporcu do ich vlastníckeho práva bol/je „neoprávnený“. Inými slovami povedané, bez toho,
aby bolo odporcovi umožnené kontradiktórnym spôsobom vyjadriť sa k dôvodu zásahu do vlastníctva
navrhovateľov, teda či tak koná na základe zákonnej povinnosti (oprávnenia) stanovenej resp. danej mu
Zákonom o verejných vodovodoch, alebo len z vlastnej pohnútky, súd nemôže posúdiť ne/oprávnenosť
jeho zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľov. Súd má za to, že v tomto smere je nevyhnutné

vykonať vo veci riadne dokazovanie a až na základe výsledkov vykonaného dokazovania bude možné
zodpovedať túto otázku. Uvedený procesný postup v prípade, že sa žiada vykonať dokazovanie vo veci
samej, nie je možné obísť nariadením neodkladného opatrenia.

68. Súd rozhodol o časovom obmedzení trvania neodkladného opatrenia aj keď to navrhovatelia

nežiadali, nakoľko vzhľadom na individuálne špecifiká každého prípadu je súd oprávnený vopred časovo
obmedziť trvanie neodkladného opatrenia, pokiaľ to odôvodňujú konkrétne relevantné okolnosti. Súd pri
rozhodovaní o tejto otázke nie je viazaný návrhom a časové obmedzenie môže vyjadriť aj v prípade, ak
sa ho navrhovateľ výslovne nedomáha. (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,str.

1123).

69. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd časovo obmedzil trvanie neodkladného opatrenia, a to
do právoplatného skončenia konania vo veci, predmetom ktorej bude žaloba navrhovateľov v 1. a 2.
rade ako žalobcov v 1. a 2. rade proti odporcovi ako žalovanému, o vypratanie označenej nehnuteľnosti.

Zároveň uložil navrhovateľom podať žalobu vo veci samej proti odporcovi, o vypratanie nehnuteľnosti
- parcely registra „C“ parcelné číslo 4991, zapísanej na LV č. XXXX, ktorá je v bezpodielovom
spoluvlastníctve, a to v lehote 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Navrhovateľov súčasne poučil
o tom, že v prípade, ak žalobu v stanovenej lehote nepodajú, súd uvedené neodkladné opatrenie aj
bez návrhu zruší.

70. Pokiaľ navrhovatelia žiadali, aby súd uložil odporcovi aj povinnosť zdržať sa vstupu na
pozemok v ich vlastníctve, tu má súd za to, že v tejto časti podanému návrhu nie je možné vyhovieť
z rovnakých dôvodov, ako sú vyššie podrobnejšie rozpísané, t.j. z dôvodu, že odporca má v zmysle
Zákonaoverejnýchvodovodochzákonnéoprávnenievstúpiťnapozemoknavrhovateľovanavrhovatelia

majú zákonné obmedzenie, t.j. povinnosť strpieť v nevyhnutnej miere vstup odporcu na ich pozemok,
na ktorom sa nachádza vodojem, ktorý je súčasťou verejného vodovodu.

71. S poukazom na uvedené nebolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľov aj v časti, v ktorej sa
domáhali, aby súd uložil povinnosť odporcovi zdržať sa vstupu na pozemok v ich výlučnom vlastníctve.

72. Súd nepovažuje za opodstatnený návrh navrhovateľov ani v časti, ktorou sa domáhali vypratať
a zabezpečiť vypratanie všetkých strojov, zariadení a stavebného materiálu z ich pozemku, a to jednakz dôvodov rozpísaných v odsekoch 57-60, 67 tohto uznesenia, ktoré súd pre úplnosť ešte dopĺňa
nasledovne.

73.Zobsahunávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianevyplýva,žebynavrhovateliamienilipodať
žalobu vo veci samej, a teda prostredníctvom návrhu sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť vypratať stroje, zariadenia a stavebný materiál z pozemku,
ktorý je v ich výlučnom vlastníctve. Teda rozhodnutie súdu o ich návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia by malo mať charakter rozhodnutia vo veci samej.

74. Z ustanovenia § 330 ods. 2 CSP vyplýva, že ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť aj
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

75. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha
veci. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie

požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. S prihliadnutím na citované
zákonné ustanovenie nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou
pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej, ale ako to vyplýva
z výkladu citovanej právnej normy, spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých musia
byť súčasne splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Okruh

potenciálnych nárokov z daného hľadiska tým nie je vyčerpaný, argumentačne udržateľný právny záver
v konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných okolností prípadu, z povahy veci je však
zrejmé,žetakétorozhodnutianeprichádzajúdoúvahyvprípadeurčovacíchvýrokov,štandardnýchžalôb
o zaplatenie peňažnej sumy a podobne. (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,str.

1124).

76. V danom prípade sa navrhovatelia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú
(aj) vypratania nehnuteľnosti, t.j. ide o žalobu na plnenie. Vo všeobecnosti platí, že pri tomto type
žaloby (pri žalobe na plnenie) nie je možné obísť sporové konanie, ktoré pri žalobách na plnenie

nepochybne vždy vyžaduje dokazovanie t. j. zachovanie procesného priestoru na možnú obranu druhej
procesnej strany, z dôvodu poskytnutia zákonného priestoru na popretie skutkových tvrdení uvedených
v žalobe. Dokazovanie sa však pri nariaďovaní neodkladného opatrenia (ani takého, ktoré má charakter
rozhodnutia vo veci samej) nikdy nevykonáva. Výkladom citovaného ustanovenia (§ 330 ods. 2 CSP)
teda možno ustáliť, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého výrok by bol totožný s výrokom vo

veci samej, s istotou neprichádza do úvahy nielen pri určovacích výrokoch, ale taktiež pri žalobách
na plnenie. V danom prípade nárok požadovaný navrhovateľmi (t.j. vypratanie nehnuteľnosti) je
nepochybne žalobou na plnenie, a preto tento typ neodkladného opatrenia, ktorého výrok by bol totožný
s výrokom vo veci samej, taktiež neprichádza do úvahy.

77. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody rozhodol súd o návrhu navrhovateľov na nariadenie
neodkladného opatrenia tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

78. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

79. Podľa§262ods.1 CSP onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

80. Súd vzhľadom na to, že navrhovatelia mali vo veci len čiastočný úspech, súd v zmysle ustanovenia
§ 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.