Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123357135
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6123357135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium
Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie

5.647,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.
novembra 2024, č.k. 68Csp/6/2024-128, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.zrušilplatobnýrozkazOkresnéhosúduTrenčín
č.k. 68Csp/6/2024-98 zo dňa 13.03.2024. Výrokom II. žalobu zamietol. Výrokom III. o trovách konania

rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne vec odôvodnil s poukazom na
ust. § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ a c/ zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia istiny vo výške 5.647,- eur spolu s kapitalizovaným zmluvným úrokom vo výške 1.010,94
eur, kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 51,27 eur a s 5 % ročným úrokom z omeškania zo

sumy 5.630,74 eur od 06.12.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Rozhodol na základe výsledkov
vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu (D. E. F., G., F.
F. E., H. X, I.: XX XXX XXX ) uzatvoril so žalovaným dňa 12.12.2013 Zmluvu o D. A. J. č. 275/3013/13SU,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 15.000,- eur, ktorý sa zaviazal
splácať v 118 mesačných splátkach zročných k 04. dňu v mesiaci vo výške 206,74 eur a poslednej
119. splátky vo výške 205,70 eur. Konečná splatnosť úveru bola medzi účastníkmi dohodnutá dňa
04.12.2023. Žalovaný nesplnil v stanovených termínoch dohodnuté splátky úveru, čím porušil svoju

povinnosť zo zmluvy, preto banka listom označeným ako Posledná výzva pred zosplatnením písomne
vyzvala žalovaného na úhradu viac ako 3 omeškaných splátok ku dňu 15.11.2021 v celkovej výške
1.119,41 eur, a to v lehote najneskôr 15 dní od doručenia výzvy s upozornením na možnosť predčasného
zosplatnenia úveru v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaný si túto zásielku na pošte
neprevzal v odbernej lehote. Pohľadávka žalovaného nebola v stanovenej lehote uhradená, preto
právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 06.01.2022, pričom

pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 275/3013/13SU vo výške 6.066,60 eur (z toho istina predstavovala
sumu vo výške 5.630,74 eur, úroky sumu vo výške 411,52 eur, úroky z omeškania sumu vo výške 8,08
eur a poplatky vo výške 16,26 eur) žiadali uhradiť v lehote 10 dní od doručenia výzvyna účet uvedený vo výzve. Žalovaného zároveň upozornili aj na skutočnosť, že v prípade neuhradenia
pohľadávky môže byť pohľadávka postúpená na inú osobu. Zároveň preukázal poštovou obálkou, že
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému riadne doručované poštou, s tým, že

obálka sa banke vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Dňom 01.10.2021 sa pôvodný veriteľ - D. E.
F., G., F. F. H. X, XXX XX E., I.: XX XXX XXX, zlúčila so spoločnosťou K. D. E., G., F. F. L. XX, XXX XX E.,
I.: XX XXX XXX, ktorá sa stala univerzálnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa. Dňa 05.12.2022
bola pohľadávka zo zmluvy o úvere proti žalovanému postúpená na žalobcu. Súd prvej inštancie
vychádzajúc z ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

dospel k záveru, že z uvedenej výzvy nevyplýva, pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky mienil pôvodný
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a nie je ani zrejmé, z čoho presne pozostávala uvedená
dlžná suma 1.119,41 eur, keďže táto suma nepredstavuje násobok dohodnutej mesačnej splátky vo
výške 206,74 eur. Za podstatné považoval aj to, že lehota na úhradu uvedenej sumy bola určená
najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Za situácie, že predmetná výzva bola žalovanému doručená
dňa 13.12.2021 (posledným dňom odbernej lehoty v zmysle čl. VIII. bod. 4 Všeobecných obchodných

podmienok D. E. F., G. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo), pri dohodnutej splatnosti
jednotlivých splátok vždy k 04. dňu v mesiaci, mohol pôvodný veriteľ žiadať o jednorazové vrátenie
nesplatenej dlžnej sumy najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, ktorá bola zročná v
utorok dňa 04.01.2022. Toto svoje právo však pôvodný veriteľ využil až dňa 06.01.2022, čiže učinil
tak z pohľadu zákona neskoro, nakoľko toto jeho právo splatnosťou najbližšej nasledujúcej splátky

zročnej dňa 04.01.2022 zaniklo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V prípade vyhlásenia úveru
za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka poukazoval na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023
(bod. 14.2.) zaoberajúce sa zákonnými podmienkami predčasného zosplatnenia úveru. Za tejto situácie
preto nebolo možné považovať za platné predčasné zosplatnenie úveru vykonané listom pôvodného

veriteľa zo dňa 06.01.2022 označeným ako Vyhlásenie úveru za predčasne splatný. Uviedol, že zistenie
pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky došlo k jednorazovému predčasnému zosplatneniu celého
úveru má význam pre posúdenie otázky dodržania zákonom stanovenej trojmesačnej lehoty omeškania
pred zosplatnením, ako aj otázky prípadného premlčania nároku žalobcu. Za stavu, že v tomto
prípade nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru pôvodným veriteľom, nebolo možné

ani platne postúpiť žalovanú pohľadávku žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok č. 22251000483
uzatvorenou dňa 05.12.2022, keďže pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá v čase postúpenia
fakticky neexistovala a žalobca tak nebol aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní, čo
samo o sebe zakladá dôvod pre zamietnutie žaloby ako celku. Zároveň súd prvej inštancie s poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, nemohol priznať

veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ
uplatňoval zaplatenie celého mimoriadne zosplatneného úveru a súd dospel k záveru, že mimoriadne
zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd SR pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za
takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých splatných splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra
petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného petitu, čo je neprípustné. Vzhľadom na uvedené

závery súdu prvej inštancie, kedy žalobe nebolo možné zo žiadnych okolností vyhovieť (dokonca ani
čiastočne), by žalovanému ako úspešnému v konaní patril nárok na náhradu trov konania, žalovanému
však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. a tým súvisiacemu výroku III. o

nároku na náhradu trov konania, podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie,
resp. zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej
inštancievytýkal,ženesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z toho dôvodu,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP). Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie, v zmysle ktorého je vo výzve v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (ako ani v oznámení o zosplatnení) potrebné špecifikovať, pre nesplnenie ktorej konkrétnej

splátky nastalo zosplatnenie, nakoľko to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a je navyše aj
absurdná. V predmetnej veci posudzované výzvy pred vyhlásením splatnosti, či zosplatňujúca, z
hľadiska obsahu uvádzajú celkovú dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník toho času v omeškaní. Podľa žalobcu
tak priemerný spotrebiteľ má vedomosť o výške sumy, zaplatením ktorej zabráni zosplatneniu úveru(i napriek uvedenia konkrétnej splátky, pre ktorú sa úver zosplatňuje). Rovnako bol toho názoru, že
spotrebiteľ musí mať vedomosť o čerpaní úveru, o jeho výške, o tom, ako ho splácal a predovšetkým
na akej výške mesačnej splátky sa s veriteľom dohodol. Musí mať vedomosť o tom, koľko a kedy na

poskytnutý úver uhradil a teda ktorá splátka je tá, s ktorou sa omeškal, prípadne kedy a koľko mal
uhradiť a neuhradil (nakoľko tieto informácie vyplývajú zo samotnej zmluvy). Špecifikácia splátky nemá
v konečnom dôsledku žiaden pozitívny dopad na zvýšenie platobnej disciplíny dlžníka (spotrebiteľa).
Podstatnou právnou skutočnosťou v čase vyhlásenia splatnosti je výlučne to, či veriteľ mal splnené
podmienky pre vyhlásenie splatnosti podľa oboch dotknutých ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

ako aj § 565 Občianskeho zákonníka, pričom v tomto konkrétnom prípade nebolo sporné, že tieto
podmienky splnené boli. Preto podľa žalobcu bolo v konaní zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 06.01.2022, toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. §
565 Občianskeho zákonníka a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 04.10.2021 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru predchádzala po dobu troch mesiacov a pre ktorej nezaplatenie mohol ako jedinej

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru). Žalobca svoju argumentáciu podrobil poukazom na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022, sp. zn.
7Cdo/26/2023 z 29.11.2023, sp. zn. 6Cdo/87/2023 z 31.05.2023, sp. zn. 1Cdo/148/2022 z 12.07.2023
a iné. Určenie rozhodnej splátky, pre nezaplatenie ktorej nastalo zosplatnenie dlhu je výhradne na
právnom posúdení súdu a žalobca nemá povinnosť vec právne kvalifikovať, ale len skutkovo vymedziť,

čo napokon aj bezpochyby urobil. V tejto súvislosti poukazoval na uznesenie NS SR z 22.09.2010,
sp. zn. 5 Cdo 196/2009. Predmetnú problematiku posudzoval dovolací súd pri riešení právnej otázky
premlčania, výsledkom čoho bol aj judikát publikovaný pod č. R29/2023, uznesenie NS SR z 29.
novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020, kedy nevyhnutne musel dovolací súd posudzovať aj náležitosti
jednotlivých výziev (ak posudzoval začiatok plynutia premlčacej doby), pričom nedospel k záveru o

tom, že by zákon veriteľovi ukladal povinnosť uviesť rozhodnú splátku v tej-ktorej výzve. Žalobca
poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024 a na aktuálnu rozhodovaciu prax
ostatných krajských súdov, napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11CoCsp/15/2024 zo
dňa 05.08.2024, rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 12CoCsp/25/2021 z 08.02.2022, uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16CoCsp/2/2023 zo dňa 14.09.2023, uznesenie Krajského súdu

v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoCsp/7/2023 z 24.10.2023, uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
12CoCsp/39/2022 z 31.08.2023. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že predmetné znenie ust. §
53 ods. 9 Občianskeho zákonnníka bolo s účinnosťou od 01.11.2024 novelizované, čím zákonodarca s
konečnouplatnosťouvyriešilpredmetnúproblematikutak,žeanipoichnovelizáciinebude„obligatórnou“
náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné

zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní (obdobne ako je splnené v danom
prípade a napokon ako činili veritelia, resp. banky vždy). Jedná sa pritom o reakciu zákonodarcu na
rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ, ktorá taktiež uvedenú povinnosť konkretizovať splátku, pre
ktorú k zosplatneniu došlo, nevyžaduje. V tomto smere dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR
zo dňa 01.04.2015 sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 01.04.2015 a zo dňa 22. júna 2017. sp. zn. II. ÚS

796/2016-65. Podľa žalobcu súd prvej inštancie v tejto súvislosti absolútne opomenul vziať do úvahy
ostatné podmienky, ktoré z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonník v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka vyplývajú, ako aj celý kontext týchto ustanovení. Takýto výklad ust. 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka považoval za neprípustný, voči veriteľovi
v maximálnej možnej miere šikanózny a z uvedených právnych predpisov vôbec nevyplýva, pričom

je výkladom contra legem a jednoznačne nebol úmyslom zákonodarcu. Namietal nepreskúmateľnosť
a svojvoľnosť napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 379
a § 380 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné v napadnutom rozsahu - vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov
konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.5. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolateľom spochybnený vo výroku I., ktorým zrušil platobný
rozkaz Okresného súdu Trenčín č.k. 68Csp/6/2024-98 zo dňa 13.03.2024. V tomto výroku rozsudok
súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere, že žalobca v konaní
nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou, nakoľko nedošlo k platnému zosplatneniu predmetného
úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil

zosplatniť vo výzve na zaplatenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, dokonca nebolo zrejmé,
z čoho pozostávala dlžná suma vo výške 1.119,41 eur. Nakoľko nedošlo k platnému zosplatneniu úveru
právnym predchodcom žalobcu súd prvej inštancie za neplatné považoval aj postúpenie pohľadávky
z predmetnému spotrebiteľského úveru. Zároveň žalobcovi nebolo možné priznať právo na zaplatenie
splátok úveru, ktoré sa stali splatnými ku dňu rozhodnutia súdu, nakoľko by došlo k porušeniu zásady „ne
ultra petitum“, nakoľko bola žaloba žalobcu skutkovo odvodená od tvrdenia o splatnosti celého úveru.

Súčasne o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalovanému ako v konaní plne
úspešnému trovy konania nepriznal, pretože mu nevznikli.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ktorý sa prioritne zaoberal otázkou platnosti

predčasného zosplatnenia úveru právneho predchodcu žalobcu, v tomto smere v celom rozsahu podľa
§ 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalobcu uvádza:

8. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu (D. E. F., G.) a žalovaný ako dlžník uzatvorili
dňa 12.12.2013 Zmluvu o D. A. J. č. 275/3013/13SU (ďalej len „zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo

poskytnutie účelového klasického spotrebiteľského úveru vo výške 15.000,- eur za účelom splatenia
úveru. Nebolo sporné, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť uhrádzať v stanovených termínoch
dohodnutésplátkyúveru.Medziprávnympredchodcomžalobcuadlžníkomzozmluvyospotrebiteľskom
úvere v rámci ich zmluvných vzťahov existovala dohoda o možnosti vyhlásiť úver za predčasne splatný
pred termínom splatnosti (v danom prípade čl. VII. zmluvy s názvom porušenie zmluvných povinností

v bode 2 písm. e/), a preto právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť
úveru za dohodnutých podmienok. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru listinou zo
dňa 16.11.2021, označenou ako „Posledná výzva pred zosplatnením“. Z obsahu uvedenej listiny
je zrejmé, že právny predchodca žalobcu žalovanému (dlžníkovi) oznámil, že nakoľko mešká so

splácaním úveru vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 275/3013/13SU viac ako 3 splátky, žiada ho o
uhradenie dlžnej čiastky, ktorá je k 15.11.2021 vo výške 1.119,41 eur na účet vedený v K. D. E., G.
(tam špecifikovaný), najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy, pričom žalovaného v súlade s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v prípade nevyrovnania
záväzkov po lehote v stanovenom termíne. Žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Z listiny

označenej ako „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný“ zo dňa 06.01.2022 vyplýva, že právny
predchodca žalobcu oznamuje žalovanému (dlžníkovi), že s účinnosťou v 10. deň odo dňa doručenia
tejto výzvy vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe Zmluvy o úvere
č. 275/3013/13SU, pričom k 05.01.2022 dlžná suma predstavuje sumu 1.559,30 eur a celý záväzok
predstavujek05.01.2022sumu6.066,60eur,ktorújepovinnýzaplatiťvdeňúčinnostizosplatneniaúveru

stým,ževprípadeneuhradeniazáväzkovdostanovenéhotermínuuspokojísvojupohľadávku,atonapr.
predajom založenej nehnuteľnosti na dražbe prípadne iným spôsobom uspokojenia pohľadávky banky.
Oznámenie bolo žalovanému riadne doručené poštou. Zásielka sa vrátila odosielateľovi ako neprevzatá
v odbernej lehote. Na žalobcu bola postúpená pohľadávka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 05.12.2022, ktorej predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanému.

9. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je
upravené v § 565 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v prípade, ak ide o plnenie v splátkach,
môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky. Predmetné ustanovenie umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi
celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal, neplnil svoje povinnosti zo zmluvy
riadne a včas, pričom toto právo môže využiť do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. V prípade, ak
toto právo nevyužije včas, tak záväzok plniť v splátkach ostáva zachovaný aj naďalej. Veriteľ však svojeprávo môže využiť po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva
priamo zo zákona.

10. Pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť
osobitné ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje špeciálne podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh.
V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Je tak zrejmé, že v prípade spotrebiteľských záväzkov musí veriteľ vykonať dva
rozdielneúkony,atoupozornenienauplatnenieprávaveriteľapodľa§53ods.9Občianskehozákonníka
a samotné zosplatnenie celého záväzku. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie
oboch prejavov vôle veriteľa do dispozičnej sféry dlžníkovi. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade, ak
Občiansky zákonníka v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho

zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou
je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné
posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto
práva veriteľom. Odvolací súd uvádza, že aj keď ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného

dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky a vymedzenie konkrétnej splátky, pre omeškanie dlžníka, s ktorou
veriteľ zvažuje uplatnenie práva zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie dlhu vyššie
citované ustanovenia neukladajú expressis verbis, nemožno však opomenúť všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Výzva prezumovaná
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho

určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom
spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ide
o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy, ktorej účelom je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou
splátkou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou uplatní svoje právo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru.

11. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR
v otázke týkajúcej sa splnenia podmienok vyplývajúcich z § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka
v spotrebiteľských vzťahoch, kde predmetom posúdenia súdu bola (ne) platnosť písomných podaní
(úkonov)veriteľa(právnehopredchodcužalobcu),atovprvomrade nazáveryvyplývajúcezrozhodnutia

Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2024, sp.zn. 5Cdo/2/2023, v zmysle ktorého sa jednoznačne určilo,
že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Podobne Najvyšší súd SR v neskoršom

uznesení z 26. júna 2024, sp.zn. 5Cdo/197/2022 zotrval na svojich záveroch, pričom svoju argumentáciu
doplnil, keď konštatoval, ... „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne
splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonník a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu

splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná
z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o
tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,

kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na
možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej
asymetrie môže byť poškodený“. Z novších rozhodnutí možno poukázať na závery Najvyššieho súdu
SR vyjadrených v uznesení z 25. septembra 2024 sp. zn. 6Cdo/15/2023, ktorým nedošlo k odklonu
od vyššie spomínanej ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, a to v znení „...neuvedenie

konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle
§ 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo
14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne F. F. G. ako postupcoma žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z
dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru
na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd správne

skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore.

12. Vzhľadom k vyššie uvedenému možno dospieť k záveru, že v prípade zosplatnenia dlhu musí
právny úkon, ktorý zosplatnenie má vyvolať obsahovať aj údaj o identifikácii splátky, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje

konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý,
keďže vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej
lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná
premlčacia doba upravená v § 103 vety druhej a § 101 Občianskeho zákonníka. Zároveň sa od žalobcu
resp. právneho predchodcu žalobcu vyžaduje vymedzenie konkrétnej náležitosti už vo výzve podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v podobe identifikácie splátky, s ktorou je žalovaný v omeškaní a

pre ktorú splátku mal žalobca v úmysle požadovať mimoriadne zosplatnenie úveru. Tento obsah možno
vydedukovať z podmienok, ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru
veriteľom.
13. Odvolací súd, vychádzajúc zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, aplikujúc aktuálnu
judikatúru Najvyššieho súdu SR, sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že neboli naplnené

predpoklady pre platné zosplatnenie úveru. Z obsahu výzvy označenej ako „Posledná výzva pred
zosplatnením“ zo dňa 16.11.2021 žalovaný nemal možnosť posúdiť, zaplatením ktorej konkrétnej splátky
(prípadne v akej výške) je možné odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru. Rovnako ako vo výzve zo dňa
16.11.2021 aj v predmetnom oznámení označenom ako „Vyhlásenie úvere za predčasne splatný“ zo
dňa 06.01.2022 absentuje uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ k zosplatneniu pristúpil. Pri

takto neurčito formulovanej výzve, bez jasne a zrozumiteľne označenej splátke a rovnako aj oznámenia
o zosplatnení nie je možné konštatovať, aby banka splnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z us. § 53
ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a úver platne zosplatnila. Až v priebehu konania
žalobca v písomnom podaní upresnil skutkové tvrdenie o tom, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
pohľadávky podaním zo dňa 06.01.2022 došlo pre nesplnenie splátky splatnej dňa 04.10.2021. Toto jeho

skutkové tvrdenie však zo žiadneho právneho úkonu (výzvy alebo zosplatnenia) právneho predchodcu
žalobcu nevyplýva.

14. V zmysle naplnenia požiadavky určitosti právneho úkonu, na ktorý sa odvoláva žalobca, že
posudzované výzvy pred vyhlásením splatnosti úveru či zosplatňujúca z hľadiska obsahu uvádzajú

celkovú dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník toho času v omeškaní a zaplatením ktorej zabráni zosplatneniu
úveru je potrebné uviesť, že nestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní
so zaplatením viacerých splátok (uvedením výšky sumy omeškaných splátok), ale upozornenie
musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa (dlžníka),
že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru.

Uvedenie konkrétnej splátky predstavuje notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má
umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou
skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s
ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného

údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného
zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v
konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť
k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.
15. Pokiaľ žalobca upriamil pozornosť odvolacieho súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, k tomu sa žiada uviesť, že ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít nemožno považovať jediné rozhodnutie najvyššieho súdu, na ktorý právny
názor v ňom vyjadrený neskoršia súdna prax najvyššieho súdu nenadviazala. Predmetné rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalobca je svojím nastoleným záverom pri riešení (ne)
platnosti právnych úkonov ojedinelým na rozdiel od vyššie citovaných rozhodnutí dovolacieho súdu

(napr. sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, 6Cdo/15/2023
zo dňa 25.09.2024), ktoré sa zjednotili v otázke konkretizovania splátky už vo výzve podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré závery sú pre odvolací súd záväzné. Rovnako daný prípad
nemožno posudzovať v intenciách záverov plynúcich z odvolateľom citovaného uznesenia Najvyššiehosúdu SR zo dňa 29.11.2022, sp.zn. 7Cdo/268/2020, publikovaného pod č. R29/2023, nakoľko dané
rozhodnutie nerieši otázku náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ale právnu
otázku premlčania. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k obsahu výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

ako aj oznámenia o zosplatnení poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, a to v rozhodnutí sp.zn.
16CoCsp/2/2023 zo dňa 14.09.2023, ktoré bolo v obdobných skutkových základoch vykladané tak,
ako uvádzal žalobca v podanom odvolaní, s poukazom na závery Najvyššieho súdu SR, odvolací
súd v predmetnej problematike prehodnotil svoju doterajšiu rozhodovaciu prax v skutkovo obdobných
veciach. Za právne nevýznamné považoval odvolací súd tiež poukazy žalobcu v odvolaní na

rozhodnutia iných odvolacích súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných
vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci odvolací senát rozhodujúci
v súdenej veci viazaný nie je.

16. Nakoľko žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že zo strany právneho predchodcu
žalobcu došlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka a to z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej/ omeškanej splátky,
pre ktorú sa právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť predmetný úver zmluvne dojednaným
spôsobom, nemožno byť platným ani následné postúpenie vzniknutej pohľadávky žalovaného. Zmluva
o postúpení pohľadávky je tak neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca nie je subjektom
aktívne vecne legitimovaným na uplatnenie pohľadávky banky v prebiehajúcom spore.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

18. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti potvrdil.

19. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 tak,
že nepriznal právo na ich náhradu žalovanému vo vzťahu k žalobcovi napriek jeho plnému úspechu v

odvolacom konaní, keďže mu preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).