Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2621010441
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2621010441.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/73/2021 zo dňa 16.05.2024,
na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 24.06.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt D.,

ukladá

Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného

zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon
uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu
podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 4 Trestného zákona, počas skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo

sa zúčastniť na psychologickom poradenstve zameranom na primeranosť sexuálneho správania
a ovládanie sexuálnych pudov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/73/2021 zo dňa 16.05.2024 bol obžalovaný
uznaný vinným zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon (ďalej len “TZ“) na tom skutkovom základe, že

dňa 31.05.2019 v čase po 07.30 h v D., E. F. G. H. XXX/XX, v byte na prízemí patriacom I. C.,

v ktorom obž. A. B. býval, po tom, čo poškodená B. G. (predtým J.), ktorá v uvedenom byte so
súhlasom obžalovaného prespala, vyšla po osprchovaní z kúpeľne na chodbu oblečená len v košeli
a v nohavičkách a prešla do obývačky, začal poškodenú prosiť, aby s ním mala pohlavný styk alebo
orálny styk, nakoľko sa potrebuje odreagovať, a keď to poškodená opakovane odmietla, oboma rukamijej zatlačil na ramená a posadil ju a následne položil na sedačku, kde ju pritlačil tak, že sa jej nepodarilo
vstať, začal jej proti jej vôli rozopínať košeľu, ohmatával jej obnažené prsia a pod nohavičkami pohlavné
orgány, pričom jej tiež prstami vnikol do vagíny napriek tomu, že poškodená mu opakovane hovorila, aby

prestal, rukami ho odstrkovala a po celý čas plakala, na čo však obžalovaný nereagoval a keď videl, že
s ním nechce mať pohlavný styk, proti jej vôli chytil jej ruku do svojej ruky, priložil si ju na svoj pohlavný
úd a masturboval, až kým nevyvrcholil, po čom odišiel do kuchyne a následne z bytu preč.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 200 ods. 1 a § 38 ods. 2 TZ nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 5 rokov, so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a) TZ do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v lehote odvolanie obžalovaný v celom rozsahu. Obžalovaný svoje
odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 23.07.2024. Uvádza v ňom, že zistený
skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné a súd sa nevysporiadal

so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Súd postavil jeho vinu výslovne len na výpovedi
poškodenej G., ktorá však svojou výpoveďou poprela naplnenie objektívnej stránky zločinu sexuálneho
násilia. Po prevzatí právneho zastúpenia obhajkyňa navrhovala opätovný výsluch poškodenej G.
a výsluch svedkyne D. B.. OČTK účelovo v jeho neprospech nepredvolali svedkyňu J. B., ktorá
nebola v priebehu konania vôbec vypočutá. Aktuálne má závažné zdravotné problémy, ktoré jej

neumožňujúvykonaťvýsluch.NebolavypočutáanimatkaK.G.,kuktorejsamala31.05.2019poškodená
presťahovať. Súd nevzal do úvahy rozpory vo výpovedi poškodenej G. oproti výpovediam jej manžela
K. G., L. M. alebo dcér obžalovaného D. a B. B., ako z pohľadu či došlo k spáchaniu skutku vzhľadom
k časovej postupnosti, tak i z pohľadu podaného trestného oznámenia, či skutok je vôbec trestným
činom. Poškodená G. v trestnom oznámení tvrdila, že ku skutku prišlo v čase o 7.30 hod, ďalším osobám

však uviedla, že skutok sa stal v noci, keď manželka obžalovaného spala. Že sa skutok stal v čase o 7.30
hod. spochybňuje aj svedok G., ktorý uviedol, že v čase medzi 7.30 a 7.45 hod. spolu s poškodenou
a obžalovaným fajčili pred domom a obžalovaný o 8.00 hod. odišiel do kaviarne. Spáchanie skutku
spochybňuje aj správanie poškodenej, ktorá v SMS K. G. naznačovala záujem ostať bývať v byte
u obžalovaného. Spáchanie skutku spochybňuje aj prítomnosť mal. M., ktorá bola podľa vyjadrení

svedkýň B. B. a D. B. v tom čase už hore. Je nepravdepodobné, že by k skutku došlo za prítomnosti
mal. M. a túto skutočnosť by poškodená nevyužila k zabráneniu skutku. Na naplnenie znakov skutkovej
podstaty stíhaného zločinu je potrebné preukázať aj objektívnu stránku, ktorá je vymedzená použitím
násilia, hrozbou bezprostredného násilia alebo zneužitie bezbrannosti. Hrozba násilia musí byť pritom
bezprostredná a taká hrozba, z ktorej je zrejmé, že násilie bude použité okamžite, ak sa napadnutá

osoba nepodrobí vôli útočníka. Ak poškodená tvrdí, že obžalovaný nebol vôbec násilný a nevyvíjal
žiadnu silu, úplne absentuje hrozba bezprostredného násilia. Poškodená mohla v zmysle jej výsluchu
odísť. Znalec PhDr. Benkovič potvrdil, že zo strany obžalovaného nedošlo k žiadnemu fyzickému násiliu.
Ani znalec RNDr. Kešický u obžalovaného nezistil znaky, ktoré by nasvedčovali preferenciu násilných
foriem sexuálneho správania ako preferovaných pri uspokojovaní nárokov zo zdroja pohlavného pudu.

Napriektomu,žeTrestnýporiadokkladiedôraznazásaduindubioproreo,prvostupňovýsúdpostupoval
pri rozhodovaní v rozpore s touto zásadou a prihliadol na dôkazy, o ktorých sú pochybnosti. Vykonané
dôkazy nepreukazujú vinu obžalovaného a preto navrhuje napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm.
a), písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátiť
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie s tým, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý

bol stíhaný, alebo podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodnúť sám rozsudkom o jeho oslobodení
spod obžaloby.

Obžalovaný odôvodnil odvolanie aj osobne podaním doručeným dňa 12.03.2025. Uviedol, že trestný čin
nespáchal, ale stal sa obeťou vydierania a celé si to poškodená vymyslela. Prišla s G. do kaviarne pýtať

peniaze, pri čom ho fyzicky napadli a preto si to celé vymyslela. Kvôli zničeniu povesti odišiel pracovať
do Čiech

Na verejnom zasadnutí na odvolacom súde zotrval náhradný obhajca obžalovaného na podanom
odvolaní. Krajský súd, ako odvolací súd podľa § 315 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení

neskorších prepisov (ďalej len „TP“), nezistil dôvody na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 TP ani
pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 TP. Následne v zmysle § 317 ods. 1 TP preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku v rozsahu vytýkanom odvolaniami, ako aj v rozsahu
chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 TP.Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd dospel k zisteniu, že okresný súd na hlavnom
pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre objektívne a zákonné rozhodnutie a

na základe takto vykonaného dokazovania dospel k správnemu zisteniu, že obžalovaný sa dopustil
protiprávneho konania popísaného v skutkovej časti rozsudku.

Okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, postupoval v súlade s TP,
na hlavnom pojednávaní vykonal zákonným spôsobom všetky stranami navrhnuté dôkazy, prípadne

rozhodol o ich nevykonaní. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné ustanovenia, zmyslom ktorých
je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 TP
vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel
tak ku skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s § 168 ods. 1 TP jasne uviedol, o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky
dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé,
ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.

Nie je pravda ako uvádza obžalovaný v odvolaní, že by okresný súd založil výrok o vine iba na
výpovedi poškodenej G.. Pri ustaľovaní viny obžalovaného vychádzal okresný súd, ako uviedol na str.
25 rozsudku, aj z výpovede znalca PhDr. Benkoviča a svedkov G., L., N. a B., ktorým svedkyňa o skutku
povedala.

Je pravda, že výpoveď poškodenej predstavuje v tomto prípade podstatný a jediný priamy dôkaz
o skutku, čo vyplýva zo spôsobu spáchania skutku, ku ktorému došlo v byte za prítomnosti iba
obžalovaného a poškodenej, pričom v byte bola prítomná aj 4-ročná dcéra obžalovaného M.. V takomto
prípade je potrebné pristupovať k výpovedi obzvlášť obozretne, čo však okresný súd splnil. Síce

nemožno súhlasiť s tvrdením okresného súdu o prezumcii pravdivosti tvrdení svedka, keďže takýmto
prístupom by sa prakticky odnímala obžalovanému možnosť úspešne sa brániť len z dôvodu jeho
procesného postavenia, avšak toto mylné tvrdenie nemalo vplyv na následné hodnotenie pravdivosti
výpovede vykonané okresným súdom. Ako teda súd právne uviedol, u poškodenej nebol v prvom rade
preukázaný motív, pre ktorý by mala dôvod krivo obviniť obžalovaného. Obžalovaný tento dôvod videl

vo vydieraní, ale na preukázanie tohto svojho tvrdenia nenavrhol vykonať ani nepredložil žiadne dôkazy.
Obžalovaný uvádza, že napadnutie svedkom G. si vyžiadalo u neho viac ako 40 dní liečby, o čom však
nepredložil žiadne lekárske záznamy ani neoznámil, či sa vo veci vedie trestné stíhanie. O následnej
bitke medzi svedkom G. a obžalovaným vypovedali svedkovia G. a L., podľa ich výpovedí sa však spor
týkal vrátenia peňazí, v zmysle výpovedí poškodenej a svedka G. za nájom, z ktorého už poškodená

odišla. Z takéhoto priebehu udalostí nemá ani odvolací súd preukázané, že by si poškodená skutok
vymyslela za účelom vydierania obžalovaného.

S návrhmi obhajoby na vykonanie dôkazov sa prvostupňový súd riadne vysporiadal, keď odmietol
výsluch svedkyne mladšej ako 18 rokov D. B. a prečítal v zmysle § 135 ods. 2 TP prepis z výsluchu

z prípravného konania, ako aj opätovný výsluch poškodenej B. na hlavnom pojednávaní. Ani v odvolaní
obhajoba neuviedla, akých nových skutočností, ktoré neboli predtým známe, by sa mali nové výsluchy
týkať, najmä keďže ide o svedkov, ktorí sú dieťaťom a obzvlášť zraniteľnou obeťou a ich výsluch sa
v zmysle § 135 ods. 1 TP v zásade nemá zbytočne opakovať.

Z podaného odvolania vyplýva, že obhajoba sa prakticky stotožňuje s rozhodnutím súdu o nevykonaní
výsluchu svedkyne J. B. pre jej zdravotný stav, akurát považuje za zásah do práva na obhajobu, že jej
výsluch nebol vykonaný v prípravnom konaní. Rozsah vykonaného dokazovania v prípravnom konaní
v zásade riadia orgány činného v trestnom konaní tak, aby bol zistený skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie. Bolo preto na úvahe orgánov činných v trestnom konaní či tento dôkaz

vykonajú, pričom obžalovaný nenavrhol vykonať tento dôkaz, ani výsluch matky K. G., v prípravnom
konaní, čo by zakladalo povinnosť orgánov činných v trestnom konaní o tomto návrhu rozhodnúť.
Z uvedeného dôvodu nemožno nevykonanie takýchto dôkazov hodnotiť žiadnym smerom.Rozporom vo výpovediach poškodenej a ostatných prítomných osôb sa okresný súd riadne venoval vo
svojom odôvodnení a dospel k presvedčivému záveru, že výpoveď poškodenej v časti, čo sa dialo po
skutku,jevrozporesozistenýmskutkovýmstavom.Čosavšaktýkapriebehusamotnéhoskutku,vtomto

poškodená vypovedá konzistentne od podania trestného oznámenia a v súlade so komunikáciou, ktoroú
sivymieňalasosvedkamiG.,N.aL.,prípadneakobezprostredneposkutkuuviedlasvedkomG.,B.aM..

Z rozporov vo vykonaných dôkazoch poukázala obhajoba vo svojom odvolaní na ten, že poškodená
mala iným osobám uviesť, že ku skutku došlo v noci v izbe, kde spala s dcérou obžalovaného.

Aj keď to obhajoba výslovne neuviedla, poukazovala zrejme na výpoveď svedkyne M., ktorej mala
poškodená povedať dve verzie skutku. Z výpovede svedkyne však jednoznačne nevyplýva, že by jej
poškodená opisovala dvoma spôsobmi tú istú udalosť, ale môže sa jednať aj o opis dvoch samostatných
udalostí. Nemožno teda uzavrieť, že poškodená opísala svedkyni M. priebeh skutku diametrálne
odlišným spôsobom, najmä keď zvyšným svedkom ho opísala konzistentne. V tejto súvislosti odvolací
súd zdôrazňuje, že v zmysle § 261 ods. 3 TP výsluch svedka na hlavnom pojednávaní v zásade

vykonávajú strany, a tie sú potom zodpovedné aj za výsledky nimi vedeného výsluchu. Výsluch bol
vedený kontradiktórnym spôsobom a obhajoba mala možnosť pýtať si ozrejmenie takejto odpovede.

Osobitne obhajoba poukazuje ešte na rozpor vzniknutý výpoveďou svedka G., ktorý uviedol, že
v predmetný deň pred 8.00 hod. fajčil cigarety vonku s poškodenou a obžalovaným. Uvedenú skutočnosť

však nemá ani odvolací súd za preukázanú, keďže ju nespomenuli vo svojich výpovediach poškodená,
a obžalovaný to výslovne poprel. Jedná sa preto zo strany svedka G. o zrejmý omyl, ktorý nijakým
spôsobom nevyvracia ani nespochybňuje výpoveď poškodenej.

Čo sa týka tvrdenia, že spáchanie skutku vyvracia záujem poškodenej zostať bývať u obžalovaného,

s týmto odvolací súd zásadne nesúhlasí. Odhliadnuc od toho, že poškodená bola po skutku zjavne
v šoku a obracala sa na svojich známych s tým, ako vôbec postupovať v takejto situácii, poškodená už
v ten deň odišla bývať inam.

Ohľadne prítomnosti 4-ročnej dcéry obžalovaného M. v byte odvolací súd súhlasí s okresným súdom,

že bola prítomná a obžalovaný ju následne vzal so sebou do práce. Nikde v napadnutom rozsudku sa
však neuvádza, ako uvádza v odvolaní obhajoba, že by bola prítomná pri uvedenom skutku. Skutok
s stal v byte s viacerými izbami a M. B. zjavne nebola prítomná v obývačke, v ktorej ku skutku došlo, čo
vyplýva zo skutočnosti, že poškodená ani nevedela o jej prítomnosti v byte. Prítomnosť malého dieťaťa
v inej izbe bytu neznemožňuje spáchanie stíhaného skutku, ku ktorému došlo veľmi rýchlo. Skutočnosť,

že poškodená nevyužila jej prítomnosť, aby zabránila skutku, nemá žiadny vplyv na trestnosť ani výšku
ukladaného trestu a je pre potreby trestného konania bezpredmetná.

Ďalej sa vo svojom odvolaní obhajoba venuje naplneniu hrozby bezprostredného násilia konaním
obžalovaného.Zmodalítspáchaniaskutkupodľa §200ods.1TZvšakokresnýsúddospelkzáveru,že

skutokbolspáchanýnásilím,aanihrozboubezprostrednéhonásilia.Uvedenéúvahyuvedenévodvolaní
súpretoprepotrebytohtokonaniabezpredmetné.Čosatýkanaplneniaznakuspáchaniaskutkunásilím,
tento je dostatočne vyjadrený v skutkovej vete spôsobom „zatlačil na ramená a posadil ju“, „položil na
sedačku, kde ju pritlačil tak, že sa jej nepodarilo vstať“, „začal proti jej vôli rozopínať košeľu“, či „chytil jej
ruku do svojej ruky, priložil si ju na pohlavný úd“. Všetko uvedené konanie predstavuje násilie v zmysle

trestného práva, ktoré je chápané ako prekonávanie vôle obete fyzickou silou. V zmysle R 55/1980
pritom ani výnimočne malá intenzita násilia nemôže byť dôvodom pre kvalifikáciu činu (lúpeže – pozn.
súd) ako trestného činu krádeže podľa § 212 TZ.

V odvolaní sú ďalej uvedené okolnosti vypracovania znaleckého posudku PhDr. Benkoviča bez toho,

že by obhajoba, uviedla, čo je tomuto dôkazu vytýkané. Otázka, či došlo k násiliu je otázka skutková
a vyplynula z vykonaného dokazovania.

Skutočnosť, že znalec RNDr. Mgr. Kešicky nezistil preferenciu násilných foriem sexuálneho správania
u obžalovaného nepreukazuje, že obžalovaný skutok nemohol spáchať. Spáchanie skutku nie je

podmienené iba takouto preferenciu a násilného správania sa je schopný prakticky každý.Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že rozsudok neobsahuje obhajobou vytýkané chyby,
ktoré by mali za následok jeho zrušenie vo výroku o vine. Odvolací súd preto v zmysle § 317 ods. 2
preskúmal v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste.

Súdpozváženívšetkýchokolnostíprípadu,osobyapomerovobžalovanéhodospelkzáveru,žeuloženie
trestu hoci aj na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 5 rokov je neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Súd tieto dôvody vzhliadol v okolnostiach prípadu, keď k spáchaniu skutku došlo v roku 2019, pričom
trestné oznámenie bolo podané prakticky bezprostredne po jeho spáchaní dňa 03.06.2019. Uznesenie
o vznesení obvinenia bolo obžalovanému oznámené dňa 28.07.2020 a obžaloba bola na súd podaná
25.08.2021. Konanie na súde prvého stupňa trvalo do vyhlásenia rozsudku dňa 16.05.2024. Za t. č.
vyše 6 rokov od spáchania skutku došlo, najmä s poukazom na to, že obžalovaný nespáchal počas
celej doby trestného stíhania žiaden ďalší trestný čin, k oslabeniu účelu trestu spočívajúceho vo funkcii

individuálnej a generálnej prevencie, ako aj účelu trestu spočívajúceho v zabránení páchania ďalšej
trestnej činnosti. V uvedenom období sa výrazne zmenili aj pomery obžalovaného, ktorý sa rozviedol
s vtedajšou manželkou a odišiel žiť do Českej republiky.

Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a

procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku
konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu
použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 TP a uloženie trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom (R 10/2011).

Súd preto ukladal trest mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 4 roky. Zároveň
vzhľadom na doterajší život obžalovaného, ktorý bol doteraz dva krát súdne trestaný, naposledy v roku
2005 na podmienečný trest odňatia slobody, v ktorom s osvedčil, je najvhodnejšie na dosiahnutie účelu
trestu a postačuje na ochranu spoločnosti jeho podmienečný odklad s uložením povinnosti odborne
riešiť svoje sexuálne správanie, ktoré aj podľa výpovedí iných svedkov je neprimerané a vyústilo do

spáchania stíhaného skutku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o treste v zmysle § 321 ods.
1 písm. e), ods. 3 TP zrušil a postupom podľa § 322 ods. 3 TP sám rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

Rozsudok bol vo všetkých výrokoch prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.