Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122209430
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8122209430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky´ su´d v Kosˇiciach v sena´te zlozˇenom z predsedu sena´tu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej PhD. v spore žalobcu: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy
44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpený: JUDr. Allan Böhm, so sídlom kancelárie
Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 30 845 238, proti žalovanému: SLOVSTAV, s.r.o., so sídlom
Medená 18, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 592 814, právne zastúpený: Mgr.
Michal Zeman, advokát Advokátskej kancelárie Zárecký Zeman, so sídlom kancelárie Medená 18, 811
02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 137 730, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresne´ho su´du Prešov č.k. 23Cb/129/2022-105 zo 17. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresne´ho su´du Prešov č.k. 23Cb/129/2022-105 zo 17. januára 2024.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť v lehote do 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku vypratať nehnuteľnosť – pozemky nachádzajúce sa v k.ú. A., obec
B., A. B., evidované Okresným úradom Sabinov, katastrálny odbor, v katastri nehnuteľnosti na liste
vlastníctvač.XXXXakopozemkyparcelyregistra„E“: parc.č.1348ovýmere68721m2,druhpozemku:

trvalý trávnatý porast, a to v rozsahu 283 m2 jej výmery, parc. č. 1350//1 o výmere 411.144 m2 druh
pozemku: orná pôda, a to v rozsahu 17.447 m2 jej výmery, parc. č. 1357 o výmere 1.106 m2, druh
pozemku: trvalý trávnatý porast, a to v rozsahu 130 m2 jej výmery, určenom Geometrickým plánom č.
9/2020, vyhotoveným dňa 17.02.2020 spoločnosťou Geoplán, spol. s r. o., so sídlom L. Svobodu 91,
058 01 Poprad, IČO: 31 693 598, ktorý je súčasťou tohto rozsudku (ďalej len „nehnuteľnosť“), (výrok I)
a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. (výrok II).

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou dňa 31.10.2022
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť, ktorej je výlučným vlastníkom.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú žiada vypratať, nadobudol
od Prešovského samosprávneho kraja na základe Kúpnej zmluvy č. 20220013, č. 1124/2022/
OM uzatvorenej dňa 21.7.2022. Kúpna zmluva bola v centrálnom registri zmlúv zverejnená dňa
25.7.2022, účinnosť nadobudla dňa 26.7.2022, vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol povolený

pod č. V - 1839/2022. Žalobca uviedol, že k dotknutým pozemkom uzatvoril ich predchádzajúci
vlastník ako prenajímateľ v roku 2020 so žalovaným nájomnú zmluvu č. 1/2021/OM, predmetom
ktorej bol nájom časti pozemkov - parcely č. 1348 o výmere 283 m2, č. 1350/1 o výmere 17 m2, č.
1357 o výmere 130 m2. Zmluvne dohodnutým účelom nájmu bolo dočasné uloženie zeminy určenejna ďalšie použitie ako zásyp a zeminy s cieľom jej následného vyvezenia. Nájomná zmluva bola
uzatvorená dňa 29.12.2020, na webovom sídle Prešovského samosprávneho kraja bola zverejnená dňa
07.01.2021, účinnosť nadobudla 08.01.2021. Dňa 01.03.2021 uzatvoril Prešovský samosprávny kraj

ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zverejnený dňa 04.03.2021,
ktorý účinnosť nadobudol dňa 05.03.2021. Listom zo dňa 20.06.2022, doručeným žalovanému dňa
24.06.2022 vypovedal Prešovský samosprávny kraj v súlade s článkom VI. ods. 2 písm. b) a ods. 3
nájomnú zmluvu. Výpovedná lehota v súlade s dohodou zmluvných strán bola tri mesiace a začala
plynúťprvýmdňomkalendárnehomesiacanasledujúcehopodoručenívýpovededruhejzmluvnejstrane,

t.j. dňa 01.07.2022 a uplynula dňa 30.09.2022. Listom zo dňa 20.06.2022 označeným ako „prístupová
komunikácia k uloženej hmote poza Kaufland v Sabinove“ – udelenie súhlasu“ a doručeným žalovanému
24.06.2022 udelil Prešovský samosprávny kraj súčasne súhlas s použitím pozemkov vo vlastníctve
Prešovského samosprávneho kraja ako nespevnenej prístupovej cesty za účelom vypratania predmetu
nájmu po skončení nájmu podľa nájomnej zmluvy, listom zo dňa 24.08.2022 označeným ako výpoveď
nájomnej zmluvy a výzva na návrh termínu na protokolárne odovzdanie predmetu nájmu doručenému

žalovanému dňa 30.08.2022 vyzval Prešovský samosprávny kraj žalovaného na oznámenie časového
harmonogramu vypratania predmetu nájmu, pričom sám navrhol termín na 12.10.2022 o 9,00 hod.
Napriek uvedenému ostal žalovaný nečinný, dotknutú časť pozemkov nevypratal a napriek skončeniu
nájmu ich v súčasnosti užíva za účelom uskladnenia zeminy. Uviedol, že okamihom nadobudnutia
vlastníckeho práva k pozemkom vstúpil žalobca do právneho postavenia prenajímateľa, pričom žalobca

nemá záujem na ďalšom pokračovaní nájmu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, s poukazom na § 13
zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“); uviedol, že nie je daná výlučná miestna príslušnosť podľa § 20 písm. a) CSP. Poukázal na

to, že žalobca sa nedomáha určenia vecného práva k nehnuteľnosti. To, že žalobca je výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností nie je medzi stranami sporné. Žalovaný potvrdil, že ako nájomca
a Prešovský samosprávny kraj ako prenajímateľ uzatvorili dňa 29.12.2020 nájomnú zmluvu a dňa
01.03.2021 dodatok č. 1 k tejto nájomnej zmluve. Prenajímateľ listom zo dňa 20.06.2022 vypovedal
nájomnú zmluvu bez uvedenia dôvodu. Výpoveď nadobudla účinnosť dňa 31.8.2022.

Žalovaný uviedol, že nájomná zmluva nebola riadne zverejnená tak, ako to požaduje § 5a zákona
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, a preto podľa §
47a ods. 4 Občianskeho zákonníka, sa má za to, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo. Nakoľko
nájomná zmluva sa považovala za neuzatvorenú, žalobca nemohol do nej vstúpiť. Podľa informácii
žalovaného, žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam až po tom, čo došlo k uplynutiu

výpovednej lehoty z dôvodu výpovede PSK zo dňa 20.6.2022. Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosti
neužíva, neužíval ich ani v čase podania žaloby, ani v čase uplynutia výpovednej lehoty a žalobcovi v ich
užívaní nič nebráni. Žalovaný poukázal na to, že mu nebolo zrejmé, komu treba protokolárne odovzdať
nehnuteľnosti, a to napriek výzvam samosprávneho kraja, ktorý tieto výzvy len robil formálne, avšak
reálne nemal záujem prevziať nehnuteľnosti; čo je napr. zrejmé z toho, že sa v termíne na prevzatie

stanovenej v nájomnej zmluve (čl. V. ods. 14) nedostavil na nehnuteľnosti za účelom ich prevzatia.
Zdôraznil, že žalobca, hoci sa považuje za právneho nástupcu z nájomnej zmluvy, túto skutočnosť
nikdy neoznámil žalovanému a už vôbec nepreukázal tak, ako to vyžaduje § 680 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Namiesto toho, rovno podal žalobu proti žalovanému. Poukázal na to, že žalobca neposkytol
žalovanému potrebnú súčinnosť, aby žalovaný mohol žalobcovi protokolárne odovzdať predmet nájmu,

a to najmä z dôvodu, že mu neoznámil a nepreukázal, že je vlastníkom nehnuteľností.

5. Žalobca v replike uviedol, že miestna príslušnosť Okresného súdu Prešov je daná tým, že žalobca
sa domáha vypratania nehnuteľnosti podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka; žaloba je osobitným
druhom reivindikačnej žaloby (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka), tzn. druhom žaloby ustanovenej

na ochranu vlastníckeho práva. Keďže vlastnícke právo je vecným právom, žaloba na vypratanie
nehnuteľnosti podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nepochybne sporom „týkajúcim sa vecného
práva“ podľa § 20 písm. a) CSP.
Vo vzťahu k námietke neplatnosti nájomnej zmluvy žalobca uviedol, že nájomná zmluva bola uzatvorená
a zverejnená riadne a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Žalobca uviedol, že prílohy

nájomnej zmluvy - LV č. XXX a Geometrický plán č. 9/2020 nebolo potrebné zverejniť. Obe tieto prílohy
totiž spĺňajú podmienky výnimky stanovenej v ust. § 5a ods. 4 prvá a druhá veta zákona č.211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého „ustanovenie povinne zverejňovanej zmluvy,
ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona nesprístupňuje, sa nezverejňuje. Rovnako sanemusia zverejniť časti povinne zverejňovanej zmluvy, ktorými sú technické predlohy, návody, výkresy,
projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a vzory. Uviedol, že údaje katastra
nehnuteľností, vrátane výpisov z listu vlastníctva, sú verejne dostupné (§ 68 a nasl. zákona č. 162/1995

Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),
pričom aj samotný Zákon o slobode informácií považuje tieto údaje za tzv. zverejnené informácie (§ 4
ods. 4 Zákona o slobode informácií).
Žalobca ďalej uviedol, že nakoľko nájomnú zmluvu vypovedal Prešovský samosprávny kraj listom zo
dňa 20.06.2022, doručeným žalovanému dňa 24.06.2022, 3- mesačná výpovedná lehota podľa čl. VI.

ods. 4 Nájomnej zmluvy začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po doručení
výpovede druhej zmluvnej strane, tzn. výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.07.2022 a uplynula dňa
30.09.2022. Žalobca sa výlučným vlastníkom pozemkov stal dňa 12.09.2022, tzn. v čase platnosti
nájomnejzmluvyaexistencienájmu,pričomokamihomnadobudnutiavlastníctvakprenajatejvecivstúpil
ex lege podľa § 680 ods. 2 OZ do právneho postavenia prenajímateľa z nájomnej zmluvy.
Žiadne zákonné ustanovenie neukladá novému vlastníkovi prenajatej nehnuteľnosti o tejto skutočnosti

informovať nájomcu, v skutočnosti to bol žalovaný, kto ignoroval všetky výzvy zaslané mu zo strany
Prešovského samosprávneho kraja. Žalobca poukázal na to, že nájomná zmluva žiadny konkrétny
termín prevzatia pozemkov, neobsahovala. Ustanovenie čl. V ods. 14 nájomnej zmluvy stanovovalo
povinnosť žalovaného (ako nájomcu) pozemky vypratať v lehote do 30 dní od skončenia nájmu, k čomu
ale nikdy nedošlo, pričom žalovaný ignoroval návrh právneho predchodcu žalobcu na protokolárne

odovzdanie pozemkov dňa 12.10.2022 a žiadny iný termín odovzdania pozemkov nenavrhol. Jeho
súčasné tvrdenia o údajnom nedostavení sa na miesto prevzatia, resp. o neposkytnutí súčinnosti sú
účelové a nepravdivé. Ak by aj súd považoval nájomnú zmluvu za neplatnú, žalobca mal za to, že sú
splnené podmienky pre podanie žaloby podľa § 126 ods. 1 OZ, pretože žalobca je výlučným vlastníkom
pozemkov, žalovaný tieto pozemky aj v súčasnosti užíva tým, že tam má umiestnenú jemu patriacu

zásypovú zeminu, pričom na takéto užívanie pozemkov nemá žiadny právny dôvod alebo titul. Žalobca
poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít (R 53/1973, uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa
27.07.2005, sp. zn. 22 Cdo 1646/2005).

6. Žalovaný v duplike zotrval na námietke miestnej nepríslušnosti. Uviedol, že žaloba žalobcu nemôže

predstavovať žalobu podľa § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v
znení neskorších predpisov, nakoľko uvedené ustanovenie predstavuje len právne dôsledky nepodania
žalobynavypratanie.Nakoľkopetitzniena„vypratanie“,idevskutočnostiovrátenievecizozáväzkového
vzťahu. Účelom osobitnej miestnej príslušnosti podľa § 20 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného
sporového poriadku, v znení neskorších predpisov je rozhodovanie o vecnom práve, pričom vecné právo

vôbec nie je sporné.
Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosti neužíva. Žalovaný trval na tom, že žalobca nemohol vstúpiť do
nájomnej zmluvy, nakoľko sa má za to, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo a navyše v čase
nadobudnutia vlastníckeho práva bola nájomná zmluva už vypovedaná. List vlastníctva nie je technickou
predlohou, preto zverejnený mal byť. Žalovaný uviedol, že je zrejmé, že nemal ako protokolárne vrátiť

nehnuteľnosti, keďže pôvodný vlastník sa nedostavil na prevzatie (tým, že ide o nehnuteľnosť, miesto
plnenia/odovzdania mohla byť len daná nehnuteľnosť) a ani žalobca neposkytol žalovanému potrebnú
súčinnosť, aby žalovaný mohol protokolárne odovzdať predmet nájmu, a to najmä z dôvodu, že mu ani
neoznámil a nepreukázal, že je vlastníkom nehnuteľností. Žalovaný tiež namietal, že návrh pôvodného
prenajímateľa na protokolárne odovzdanie pozemkov 12.10. 2022 je irelevantný z dôvodu, že nájomná

zmluva stanovila lehotu na odovzdanie pozemku 30 dní od skončenia nájmu.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 137 písm. a) CSP, § 126, §
663, § 676 ods. 1, § 677, § 678 OZ a § 5a ods. 4 č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

8. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Prešovský samosprávny kraj ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 01.12.2020
nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností, v tom čase vo vlastníctve Prešovského
samosprávneho kraja, zapísaných v katastri nehnuteľností pre k.ú. A., okres B., obec B. na liste
vlastníctva č. XXX a to pozemky parcely registra „E“: parc. č. 1348 o výmere 68 721 m2 , druh pozemku:

trvalý trávnatý porast, a to v rozsahu 283 m2 jej výmery, parc. č. 1350//1 o výmere 411.144 m2, druh
pozemku: orná pôda, a to v rozsahu 17.447 m2 jej výmery, parc. č. 1357 o výmere 1.106 m2, druh
pozemku: trvalý trávnatý porast, a to v rozsahu 130 m2 jej výmery, spolu o celkovej výmere 17.860 m2,v zmysle Geometrického plánu č. 9/2020, vyhotoveným dňa 17.02.2020 spoločnosťou Geoplán, spol. s
r. o., so sídlom L. Svobodu 91, 058 01 Poprad, IČO: 31 693 598.
Podľa čl. I. bodu 2.4 zmluvy, nájomca pred uzatvorením nájomnej zmluvy sa oboznámil so stavom

predmetu nájmu a prebral ho v stave, v akom sa nachádzal ku dňu jeho podpisu.
Podľa čl. II. bodu 1. zmluvy, prenajímateľ prenajal predmet zmluvy na dočasne uloženie zeminy, ktorá
je určená na ďalšie využitie ako zásypová zemina s cieľom jej následného vyvezenia.
Podľa čl. II. bodu. 2. zmluvy, nájomca bol oprávnený užívať predmet nájmu len za účelom uvedeným
v odseku 1. tohto článku zmluvy. Na iný účel ako v zmluvne dojednaný bol nájomca oprávnený užívať

prenajaté nehnuteľnosti len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa.
Podľa čl. III. bodu 1. zmluvy, nájomná zmluva sa uzatvorila na dobu určitú, odo dňa nadobudnutia
účinnosti tejto zmluvy do 30.9.2023.
Podľačl.V.bodu13.zmluvy,nájomcabolpovinnýprotokolárneodovzdaťpredmetnájmuprenajímateľovi
poskončenínájmuvstaverovinatom,kdeprvávrstvapôdybudeornicavhĺbke30cm.Vprípadezistenia
rozdielneho stavu v odovzdávanom predmete nájmu od stavu, požadovanom v predchádzajúcej vete, je

prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu úhradu všetkých nákladov na uvedenie predmetu nájmu
do stavu v zmysle prvej vety tohto odseku. Tým nie je dotknuté právo prenajímateľa na náhradu škody.
Podľa čl. V. bodu 14. zmluvy, po skončení nájmu bol nájomca povinný vypratať predmet nájmu najneskôr
do 30 kalendárnych dní od skončenia nájmu a v tej istej lehote ho prenajímateľovi aj protokolárne
odovzdať. V prípade ak tak nájomca v stanovenom termíne neurobí, bol povinný zaplatiť prenajímateľovi

zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur.
Podľa čl. VI. bod 2. zmluvy, pred uplynutím doby nájmu možno zmluvný vzťah ukončiť: a/ písomnou
dohodou zmluvných strán, b/ písomnou výpoveďou, c/ odstúpením od zmluvy. Podľa bodu 4. výpovedná
lehota je trojmesačná a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúcom po doručení
písomnej výpovede druhej strane.

K nájomnej zmluve bol uzatvorený dodatok číslo 1, pričom predmetom dodatku bola dohoda o zmene
zmluvy v rozsahu článku IV. týkajúca sa časti nájomného.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o nájme
listom zo dňa 20.06.2022 a súčasne žalovanému oznámil, že vzhľadom na dojednania vyplývajúce
zo zmluvy o nájme ho vyzýva v lehote najneskôr do 30 kalendárnych dní od skončenia nájmu na

vypratanie akýchkoľvek stavebných úprav, na uvedenie pozemku do rovinatého stavu, kde prvá vrstva
pôdy bude ornica v hĺbke 30 cm, a na protokolárne odovzdanie predmetu nájmu po predchádzajúcom
odsúhlasení stavu pozemku prenajímateľom s tým, že si tieto povinnosti má splniť voči Prešovskému
samosprávnemu kraju aj v prípade, ak by došlo k zmene vlastníckeho práva. Predmetná výpoveď bola
doručená žalovanému dňa 24.06.2022.

Z výzvy Prešovského samosprávneho kraja na stanovenie termínu na protokolárne odovzdanie
predmetu zo dňa 24.08.2022 súd zistil, že Prešovský samosprávny kraj vyzval žalovaného na
oznámenie časového harmonogramu vypratania predmetu nájmu a súčasne bol navrhnutý termín na
deň 12.10.2022.
Podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Prešovským samosprávnym krajom ako predávajúcim

a žalobcom ako kupujúcim uzatvorenej dňa 21.07.2022 došlo k zmene vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, vymedzeným v zmluve, ktoré sú predmetom tohto konania a ktoré žalobca žiada
vypratať.
K povoleniu vkladu vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam došlo rozhodnutím
Okresného úradu Sabinov, katastrálny odbor zo dňa 12.09.2022, č. vkladu V 1839/ 2022.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k námietke miestnej príslušnosti
uviedol, že príslušnosť súdu je založená v § 20 CSP, z dôvodu, že predmetom sporu je ochrana
vlastníckeho práva ako absolútneho vecného práva.
Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa

01.12.2020 Nájomnú zmluvu č. 1/2021/OM, v znení jej dodatku č. 1. Právny predchodca žalobcu
výpoveďou zo dňa 20.06.2022 vypovedal predmetnú nájomnú zmluvu z dôvodu, že dňa 13.06.2022
zastupiteľstvo samosprávneho kraja prijalo uznesenie, ktorým bol schválený prevod vlastníckeho práva
nehnuteľného majetku vrátane prenajatých pozemkov do vlastníctva žalobcu z dôvodu realizácie
priemyselného parku v Sabinove. Výpoveď bola doručená žalovanému dňa 24.06.2022. Výpovedná

lehota začala plynúť dňa 01.07.2022 a uplynula dňa 30.09.2022, žaloba bola doručená tunajšiemu súdu
dňa31.10.2022.Keďžeprenajímateľpodalnávrhnavypratanienehnuteľnostinasúdedo30dní,nedošlo
k splneniu podmienky podľa ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.Vo vzťahu k námietke neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu nezverejnenia geometrického plánu a listu
vlastníctvapodľazákonač.211/2000Z.z.súdprvejinštancieuzavrel,ženezverejnenieuvedenýchpríloh
spĺňa podmienky výnimky stanovenej v ustanovení § 5 ods. 4 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe

k informáciám. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vlastníctvo žalobcu nie je sporné, a preto je daný aj
nárok na ochranu jeho vlastníckeho práva pre prípad neoprávneného užívania nehnuteľnosti.
Zmluvne dohodnutým účelom nájmu bolo dočasné uloženie zeminy určenej na ďalšie použitie ako
zásypov a zemina s cieľom jej následného vyvezenia. Ohliadkou na mieste samom, vykonanou dňa
21.12.2023,súdprvejinštanciezistil,ženamiestesamomsanachádzanásyp,ktorýevidentnejeumelou

vyvýšeninou v teréne, ktorá vznikla nasypávaním sypkého materiálu. Pokiaľ žalovaný po vykonaní
ohliadky začal tvrdiť, že ide o úplne inú štruktúru kopca s tým, že niekto vykopal hlinu a jednoducho ju
tam naviezol a teda ide o úplne iný násyp, na preukázanie týchto skutočností žalovaný neoznačil žiadne
dôkazy. Podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný mal po ukončení nájomnej zmluvy v záujme
svojej právnej istoty protokolárne odovzdať prenajatú nehnuteľnosť, čo však nevykonal. Žalovaný tiež
nepreukázalsvojetvrdenie,žeprenajímateľavyzvalnaodovzdanienehnuteľností,tentovšakneposkytol

potrebnú súčinnosť.

10.ProtivýrokuIrozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný.Navrhol,aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec
postúpil miestne príslušnému súdu. Odvolateľ nepomenoval konkrétne odvolacie dôvody podľa § 365

CSP, z obsahu odvolania možno dovodiť, že rozsudok súdu prvej inštancie napadol preto, lebo neboli
splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.

a), b), f), h) CSP).

11.Žalovanývodvolaníuviedol,žesúdprvejinštancienesprávneprávneposúdil,ktojevprejednávanom
spore nositeľom dôkazného bremena. Podľa žalovaného, nakoľko sa žalobca domáha vydania veci a
nie splnenia povinností z nájomnej zmluvy, nositeľom dôkazného bremena je žalobca. Žalobca musí

v konaní dokázať, že žalovaný v čase vydania rozsudku drží vec, nepostačuje preukázanie toho, že
vec držal na základe nájomnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný mal na nejakom pozemku nejakú hlinu
v minulosti, neznamená, že hlina, ktorá sa teraz nachádza na pozemku, je hlinou, ktorú tam naviezol
žalovaný.
Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie tiež nesprávne stotožnil povinnosť upraviť predmet nájmu podľa

čl. V. bod 13 nájomnej zmluvy s povinnosťou vypratať predmet nájmu. Z nájomnej zmluvy nevyplýva,
že prenajaté pozemky boli na začiatku nájomného vzťahu v rovinatom stave. Čl. V. ods. 13 nájomnej
zmluvy ukladá nájomcovi povinnosť po skončení nájomného vzťahu „založiť“ ornicu v hĺbke 30 cm, preto
povinnosť upraviť predmet nájmu podľa čl. V zmluvy nie je totožná s povinnosťou vypratať nehnuteľnosť.
Z toho dôvodu je nepodstatné, či nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu predmetu nájmu, alebo či

žalovaný preukázal splnenie povinnosti uviesť pozemok do stavu predpokladanom nájomnou zmluvou.
Žalovaný tiež označil rozsudok súdu prvej inštancie za nevykonateľný z dôvodu, že nie je zrejmé, čo
sa má pri jeho výkone odstrániť. Žalobou o vydanie veci (vypratanie) sa nemožno domáhať odstránenia
vytvoreného kopca. Odstránenia kopca sa možno domáhať len v rámci žaloby o splnenie konkrétnej
povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo zo zmluvného vzťahu. Podľa žalovaného súd prvej inštancie

nesprávne vyložil, čo znamená oprávnenie vlastníka podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
domáhať sa vydania veci.
Žalovanýpoukázalnato,žežalobažalobcubolapodanánasúdeštepredtým,nežžalovanémuuplynula
lehota na splnenie povinnosti podľa čl. V. ods. 14 nájomnej zmluvy, keď žalovaný nevedel, že žalobca
je vlastníkom prenajatých nehnuteľností.

Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, keď nedospel k záveru, že
kopec na fotografiách prenajatých pozemkov z obdobia trvania nájomného vzťahu alebo zakreslený na
geometrickom pláne nie je totožný s kopcom nachádzajúcim sa na pozemku v čase ohliadky vykonanej
súdom dňa 21.12.2023. Žalovaný označil, že neprijateľné, aby po takmer roku a štvrť (počas ktorého
sa žalovaný na pozemku vôbec nenachádzal) sa uskutočnila ohliadka miesta, z ktorej sa zistí, že sa

tam nachádza nejaký kopec, a na základe tejto ohliadky súd prvej inštancie dospeje k nesprávnemu
zisteniu, že žalovaný užíva predmetný pozemok. Skutočnosť, že sa na pozemku nachádza kopec (ktorý
je v podstate jeho terénom) (bez ohľadu na nedokázané tvrdenie žalobcu o tom, kto vytvoril tento kopec)
neznamená, že žalovaný tento pozemok užíva.Žalovaný uviedol, že žalobca nepoprel, že sa on ani jeho právny predchodca nedostavili na protokolárne
odovzdanie predmetu nájmu do sídla žalovaného, eím nedošlo k poskytnutiu súeinnosti zo strany
vlastníka nehnute3nosti potrebnej k splneniu povinnosti protokolárne odovzda? predmet nájmu. Miesto

splnenia povinnosti – vo svojom sídle, dovodil žalovaný z § 567 ods. 1 Obeianskeho zákonníka, resp.
§ 336 Obchodného zákonníka, nako3ko miesto plnenia tohto záväzku nebolo stranami v zmluve
dohodnuté.
Žalovaný zopakoval svoju argumentáciu k neúeinnosti nájomnej zmluvy. Nájomná zmluva nebola riadne
zverejnená tak, ako to požaduje § 5a zákona e. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

Žalovaný trval na tom, že spolu s nájomnou zmluvou mal by? zverejnený list vlastníctva, ako aj
geometrický plán, nako3ko v tomto prípade geometrický plán nepredstavoval len technickú predlohu,
ale vymedzoval predmet nájmu. Žalovaný poukázal na § 47a ods. 4 OZ a uviedol, že keiže do 29.3.2021
nedošlo k zverejneniu nájomnej zmluvy v rozsahu tak, ako to požaduje § 5a zákona, má sa za to, že
k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo. Na uvedenom nie nemení skutoenos?, že žalovaný považoval
nájomnú zmluvu za riadne uzatvorenú a úeinnú, ani to, že zmluvné strany uzatvorili dodatok k nej.

Nako3ko nájomná zmluva sa považovala za neuzatvorenú, žalobca nemohol do nej vstúpi?.
Žalovaný napokon uviedol, že konaním a rozhodnutím súdom prvej inštancie došlo k odoatiu veci
zákonnému sudcovi, nako3ko Okresný súd Prešov nie je miestne príslušným na prejednanie sporu,
nako3konaureeniemiestnejpríslušnostisanepoužije§20písm.a)CSP.Žalobcasavkonanínedomáha
ureenia vecného práva k nehnute3nosti, ale vypratania nehnute3nosti (vydania veci), prieom vlastnícke

právo žalobcu k nehnute3nosti nikto nespochybouje (žalovaný vlastnícke právo žalobcu uznáva).

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu označil odvolanie žalovaného za nedôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie za zákonný a spravodlivý.
Žalobca uviedol, že povaha sporu nemá vplyv na povinnosť strany sporu uniesť dôkazné bremeno

svojich tvrdení, podľa Civilného sporového poriadku platí, že strana sporu je povinná preukázať všetky
svoje skutkové tvrdenia, ktoré druhá strana sporu riadne, včas a účinne poprela. Pre posúdenie
povinnosti uniesť dôkazné bremeno je pritom irelevantné, na základe akého dôvodu sa tohto vypratania
žalobca domáha. Podstatnou a rozhodujúcou je len tá skutočnosť, že jeho vec (v tomto prípade
nehnuteľnosti) užíva iná osoba bez existujúceho právneho titulu, čím vylučuje vlastníka z možnosti

uplatňovať jedno z jeho vlastníckych oprávnení, konkrétne právo vec užívať (lat. ius utendi et fruendi).
Je nepodstatné, či toto užívanie tretej osoby predstavuje užívanie veci po skončení platnosti nájomnej
zmluvy alebo o užívanie bez právneho dôvodu od počiatku – vo všetkých týchto prípadoch je procesným
prostriedkom ochrany vlastníka neoprávnene užívaného pozemku práve žaloba na vypratanie. Žalobca
poukázal na znenie ustanovenia čl. V. ods. 14. nájomnej zmluvy, ktoré ukladá nájomcovi po skončení

nájmu pozemok vypratať, teda aj v prípade domáhania sa povinnosti podľa čl. V. ods. 14. nájomnej
zmluvybypetitžalobyvlastníkapozemkuznelrovnako,tzn.navyprataniepríslušnýchpozemkov,pričom
aj v takom prípade by stále išlo o spor na ochranu vlastníckeho práva, t.j. o spor týkajúci sa vecného
(vlastníckeho) práva žalobcu. Je nepochybné, že uloženie (uskladnenie) zeminy na cudzom pozemku
treťou osobou predstavuje užívanie tohto pozemku treťou osobou. Žalovaný počas doby existencie

nájmu na základe nájomnej zmluvy užíval tieto pozemky titulom nájomnej zmluvy, a to za účelom
uloženia násypovej zeminy. Keďže po skončení nájmu žalovaný až do dnešného dňa tam uloženú
zeminu neodstránil, pozemky v rozpore s dohodou strán nevypratal a vlastníkovi neodovzdal (čl. V. ods.
13. Nájomnej zmluvy), užíva tieto pozemky žalobcu i v súčasnosti, a to bez platného právneho dôvodu.
Žalovaný včas a účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, podľa ktorých žalobca je vlastníkom

dotknutých pozemkov, žalovaný užíval predmetné pozemky na základe nájomnej zmluvy tak, že na nich
uložil násypovú zeminu a aj v súčasnosti sa táto násypová zemina na dotknutých pozemkoch nachádza,
pretože žalovaný zeminu z pozemkov neodstránil. Žalovaný vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu
neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, preto jeho tvrdenia nemožno
považovať za účinné popretie. Spochybňovanie skutkových tvrdení žalobcu na pojednávaní konanom

dňa 14.11.2023 a 21.12.2023 nebolo urobené včas, žalovaný vo vzťahu k nim nenavrhol žiaden dôkaz.
Neúčinné a nepravdivé je aj všeobecné tvrdenie žalovaného o tom, že „nehnuteľnosti neužíva“. Žalobca
citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.03.2019, sp. zn. 3Cdo/27/2019 vo vzťahu k potrebe
rozlišovania medzi skutkovými a právnymi otázkami.
Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie stotožňuje povinnosť podľa čl. V. ods.

13. Nájomnej zmluvy s povinnosťou vypratania predmetu nájmu. Žalobca sa svojou žalobou nedomáha
uvedenia predmetných pozemkov do „stavu rovinatého kde prvá vrstva pôdy bude ornica v hĺbke 30
cm“ (čl. V. ods. 13. Nájomnej zmluvy), resp. odstránenia akéhosi kopca, ale domáha sa ochrany svojho
vlastníckeho práva vyprataním svojich pozemkov, ktoré žalovaný aj v súčasnosti užíva tým, že tammá uloženú násypovú zeminu, a to v rozsahu, v akom boli tieto pozemky žalovaným za týmto účelom
užívané na základe nájomnej zmluvy, tzn. v rozsahu určenom Geometrickým plánom č. 9/2020.
Vo vzťahu k námietke nevykonateľnosti petitu žalobca uviedol, že ide o tzv. novotu v odvolacom

konaní (§ 366 CSP), na ktorú nie je odvolací súd oprávnený v zmysle zákona vôbec prihliadať. Podľa
žalobcu je vykonanie petitu nepochybne možné, nakoľko násyp žalovaným uloženej zeminy je zjavne
a nepochybne odlíšiteľný a oddeliteľný od samotných pozemkov na ktorých je tento násyp uložený.
Rozsah vypratania jednoznačne vyplýva z obsahu Geometrického plánu č. 9/2020. To, že tvar tohto
násypu nie je v súčasnosti úplne totožný s jeho tvarom v čase trvania Nájomnej zmluvy, je daný

tým, že ide o násyp zeminy, ktorý bol v priebehu plynutia času dlhodobo vystavený poveternostným
podmienkam,tzn.jehotvarsamenilichvplyvom.Žalovanýopaknepreukázal,žiadnekonkrétneaúdajne
očividnéodlišnostikopcov,tietoaninikdynekonkretizoval,anizatýmtoúčelomnenavrholvykonaťžiadny
dôkaz.
Žalobca opakovane poprel tvrdenia žalovaného, že sa nedostavil na protokolárne odovzdanie predmetu
nájmu v posledný deň (ani v iný). Vo vzťahu k neposkytnutiu súčinnosti na odovzdanie pozemku

žalobca poukázal na to, že žalovaný si nesplnil povinnosť v stanovenej lehote nehnuteľnosti vypratať a
protokolárne odovzdať, nadväznosti na uvedené potom dokresľuje účelovosť argumentácie žalovaného
to, že žalovaný ignoroval návrh právneho predchodcu žalobcu na protokolárne odovzdanie predmetných
pozemkov na deň 12.10.2022, sám nenavrhol žiadne stretnutie, ani neoznámil druhej strane žiadny
termín, ani ju nevyzval na odovzdanie. Nie je preto zrejmé, akú konkrétnu súčinnosť mal žalobca

žalovanému poskytnúť. Žalobca uviedol, že miestom odovzdania nehnuteľností nemohlo byť sídlo
žalovaného, nakoľko to vylučuje povaha záväzku a predmetu nájmu.
Žalobca zopakoval svoju argumentáciu vo vzťahu k povinnosti pôvodného prenajímateľa zverejniť
prílohy zmluvy, stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o platnosti nájomnej zmluvy a osobitne
poukázal na bod 72 napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie označil otázku platnosti alebo

neplatnosti nájomnej zmluvy pre posúdenie dôvodnosti žaloby za nepodstatnú, nakoľko vlastníctvo
žalobcu nebolo sporné, a preto je daný nárok na ochranu jeho vlastníckeho práva, ak je neoprávnene
nehnuteľnosť užívaná.
Vo vzťahu k námietke miestnej príslušnosti a námietke odňatia zákonnému sudcovi žalobca poukázal
na znenie § 20 písm. a) CSP, ktorý ustanovuje, že namiesto všeobecného súdu žalovaného je na

konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva
k nej. Takýmto sporom „týkajúcim sa vecného práva k nehnuteľnosti“ pritom nie je výlučne spor o
určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, ako to nesprávne a v rozpore so znením príslušnej
právnej normy uvádza žalovaný. V tomto prípade sa žalobca domáha vypratania (vydania) nehnuteľnosti
reivindikačnou žalobou. Žaloba na vypratanie pozemku poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti

tomu, kto má neoprávnene na tomto pozemku umiestnené hnuteľné veci, príp. tento pozemok užíva
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.07.2005, sp. zn. 22 Cdo 1646/2005). Reivindikačná
žaloba je zákonom (§ 126 ods. 1 OZ) ustanovená na ochranu vlastníckeho práva. Keďže vlastnícke
právo je vecným právom, žaloba o vypratanie (vydanie) nehnuteľnosti je nepochybne sporom „týkajúcim
sa vecného práva“ v zmysle § 20 písm. a) CSP.

13. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval svoju argumentáciu v spore, zotrval na tvrdení, že žalobca
musí v konaní preukázať, že žalovaný užíva jeho nehnuteľnosť. V konaní je od začiatku sporné tvrdenie
žalobcu, že žalovaný užíva jeho nehnuteľnosť. Skutočnosť, že niekto v minulosti užíval vec, nie je
dôkazom, že túto vec užíva aj v súčasnosti, pričom existencia držby treťou osobou je nevyhnutnou

podmienkou na úspech reivindikačnej žaloby. Žalobca si nesprávne vykladá ustanovenie Civilného
sporového poriadku o popretí skutkových tvrdení a o povinnosti uviesť vlastné tvrdenia. Žalovaný všetky
skutkové tvrdenia žalovaného poprel a uviedol svoje vlastné skutkové tvrdenia, pričom okrem iného
výslovne uviedol, že predmetný pozemok neužíva. Žalobca na začiatku konania nepredložil fotografiu
(ani iný dôkaz) zeminy, ktorá sa mala na pozemku v čase podania žaloby nachádzať. Žalovaný po

uplynutí lehoty na vypratanie predmetu nájmu podľa neplatnej nájomnej zmluvy nebol na predmetných
pozemkoch, pričom až z ohliadky uskutočnenej súdom tesne pred posledným pojednávaním mohol
zistiť, aká zemina sa na predmetnom pozemku nachádza, pričom hneď v ten deň uskutočnil skutkové
tvrdenia k takto zistenému skutkovému stavu. Žalovaný poukázal na to, že ide o iný kopec, než ktorý
tam bol počas trvania nájmu.

Žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe (ani v následnom vyjadrení) vôbec netvrdil, že žalovaný za
pozemok doviezol zeminu, žalobca len uvádza, že nájomná zmluva bola uzatvorená za účelom
uskladnenia zeminy. Len samotné tvrdenia žalovaného, že pozemok neužíva, nemá ho v držbe, ani
v detencii znamenajú, že žalobca má dôkazné bremeno ohľadom všetkých predpokladov na úspechreivindikačnej žaloby. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca si splnil dôkaznú povinnosť a preukázal, že
žalovaný užíva pozemky aj v súčasnosti tým, že má na nich uskladnenú násypovú zeminu, nie je podľa
žalovaného pravdivé. Preukázané bolo len to, že na pozemku sa nachádza nejaký kopec. Ak žalobca

poukazujenafotografiusúdupredloženúdňa18.12.2023,podľažalovanéhoideofotografiuzčasu,kedy
cca. začala doba nájmu, nebolo preukázané, že išlo o kopec vytvorený žalovaným. Reivindikačná žaloba
poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti tomu, kto má neoprávnene na tomto pozemku umiestnené
hnuteľné veci, avšak je potrebné zdôrazniť, že musí ísť o hnuteľné veci, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej
strany, pričom dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach znáša žalobca.

Žalovaný nebol povinný vyzývať žalobcu (ani jeho právneho predchodcu), aby sa dostavil na prebratie,
ale bolo povinnosťou žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) nachádzať sa na mieste, kde sa
mal splniť predmetný nepeňažný záväzok. Ak by nájomná zmluva platná a existencia protokolárneho
odovzdania by bola aj relevantná, nedostavenie sa na miesto plnenia by bolo potrebné vykladať v
neprospech žalobcu.

14. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval svoju argumentáciu v spore a opätovne zdôraznil, že
žalovaný nikdy riadne, veas a úeinne nepoprel rozhodujúce a podstatné skutkové tvrdenia žalobcu.
Žalovaným uvádzaná námietka, že „pozemky neužíva“, je v skutoenosti len jeho právnym posúdením,
nie úeinným popretím skutkových tvrdení žalobcu tak, ako to vyžaduje CSP. Užívanie predmetných
pozemkov žalovaným pod3a žalobcu nie je sporné a nebolo sporné ani v priebehu konania pred súdom

prvej inštancie. Žalovaný nikdy neuviedol konkrétne skutkové okolnosti (napr. odstránenie zeminy, jej
spotrebovanie a pod.), na základe ktorých možno dovodi?, že pozemky žalobcu (už) neužíva a ktoré by
úeinne popierali tvrdenie žalobcu, že sa táto násypová zemina žalovaného na jeho pozemkoch neustále
nachádza. Žalobca poprel, že by v priebehu konania nikdy neuviedol, že na pozemku sa nachádza
zemina žalovaného a že túto zeminu žalovaný neodstránil, a to s poukazom na konkrétne pasáže

žaloby a repliky zo doa 10.02.2023. Žalobca opätovne zdôraznil, že nájomná zmluva neureovala žiadny
konkrétny termín (dátum a eas) protokolárneho odovzdania pozemkov, na ktorý by sa žalobca mohol
eo i len teoreticky dostavi?. Žalovaný taktiež nikdy žalobcu na poskytnutie súeinnosti v tejto súvislosti
nepožiadal. Zatia3 eo žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo doa 16.01.2023 tvrdil, že sa žalobca
„nedostavil na nehnute3nosti“, vo svojom odvolaní zo doa 26.02.2024 už tvrdil, že sa žalobca mal za

týmto úeelom dostavi? do sídla žalovaného.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadi? odvolacie pojednávanie pod3a § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal pod3a § 379 -
§ 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, eo bolo pod3a § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Pod3a obsahu odvolania žalovaný podanie odvolania odôvodil odvolacími dôvodmi pod3a § 365
ods. 1 písm. a), b), f), h) CSP, t.j. tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutoeoovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd zastáva názor, že ani jeden z odvolacích dôvodov
nie je naplnený.

18. Odvolací súd pritom v odvolacom konaní posúdil relevantnos? odvolacích dôvodov s prihliadnutím

na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí by? daná odpovei na každú námietku alebo argument v
opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný
súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

19. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že na prejednanie

a rozhodnutie boli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, zo
zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a neporušil právo na spravodlivý proces.
Odvolacísúdsiosvojilodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie,naktorévcelomrozsahuodkazuje(§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu
žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

20. Žalobca sa žalobou podanou dňa 31.10.2022 voči žalovanému domáha vypratania nehnuteľností,
ktorýchjevýlučnýmvlastníkom.Predmetnénehnuteľnostižalovanýužívalzaúčelomuloženianásypovej
zeminy v období od 01.12.2020 do 30.9.2022 na základe nájomnej zmluvy uzavretej s predchádzajúcim
vlastníkom nehnuteľností. Žalobca žalobou uplatnený nárok odôvodňoval tým, že žalovaný predmetné
nehnuteľnosti užíva bez právneho titulu aj po zániku nájomnej zmluvy.

21. Odvolací súd konštatuje, že vec prejednal a rozhodol miestne príslušný súd a v prejednávanom
spore nedošlo k odňatiu veci zákonnému sudcovi. Žalovaný v konaní namietal miestnu nepríslušnosť
súdu prvej inštancie z dôvodu, že spor sa netýka vecného práva k nehnuteľnosti a v odvolaní uviedol, že
mu bolo odňaté právo na zákonného sudcu. Žalovaný nesprávne dovodzoval, že sporom týkajúcim sa
vecného práva k nehnuteľnosti môže byť len žaloba o určenie vlastníckeho práva. Odvolací súd uvádza,

že vzhľadom na vymedzenie vecných práv v druhej časti Občianskeho zákonníka, takýto reštriktívny
výklad nie je na mieste. Vecné práva majú povahu absolútnych práv pôsobiacich erga omnes a každá
iná osoba je povinná oprávneného vo výkone jeho práva k veci nerušiť. Preto, ak sa žalobca žalobou
o vypratanie svojej nehnuteľnej veci podľa § 126 OZ domáha ochrany svojho vlastníckeho práva,
domáha sa tým ochrany svojho absolútneho vecného práva a na prejednanie tohto sporu je príslušný

práve súd miestne príslušný podľa § 20 písm. a) CSP.

22.Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,žeposúdenieplatnostinájomnejzmluvy
medzi Prešovským samosprávnym krajom (predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností) a žalovaným vo
vzťahu k nároku uplatnenému žalobou nemá právny význam. Žalobca sa v konaní nedomáha nároku

z nájomnej zmluvy, nedomáha sa uvedenia pozemkov do „stavu rovinatého, kde prvá vrstva pôdy
bude ornica v hĺbke 30 cm“ podľa čl. V. ods. 13 zmluvy, ale domáha sa odstránenia zeminy navezenej
na pozemok žalovaným, t.j. vypratania nehnuteľnosti, ktorú podľa jeho tvrdenia užíva žalovaný bez
právneho dôvodu. Tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie tieto dve povinnosti stotožňoval, nie je
správne.

23. Odvolací súd uvádza, že žalobca si splnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu ku všetkým predpokladom
úspešnosti žaloby podľa § 126 OZ. Žalobca tvrdil, že je výlučným vlastníkom pozemkov, ktorých
vypratania sa domáha ako aj to, že žalovaný jeho pozemky užíva bez právneho titulu tak, že má na
nich uloženú zeminu. Argument žalovaného, že žalobca vôbec netvrdil, že žalovaný na pozemok

doviezol zeminu, ale len uviedol, že nájomná zmluva bola uzatvorená za účelom uskladnenia zeminy,
nezodpovedá obsahu podaní žalobcu pred súdom prvej inštancie (tak ako to napokon vyvracia samotný
žalobca poukazom na konkrétne pasáže jeho podaní v odvolacej duplike).

24. Nakoľko existencia vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom a absencia právneho titulu na užívanie

pozemku iným subjektom ako vlastníkom neboli v konaní sporné, tieto neboli predmetom dokazovania.
Úspech žaloby závisel od posúdenia otázky, či žalobca užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný
v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, kto je nositeľom dôkazného bremena a
uviedol, že je to žalobca, kto má preukázať, že žalovaný pozemky užíva.

25. Dôkazné bremeno v kontradiktórnom spore nie je statické a v priebehu sporu sa presúva podľa toho,
ako sporové strany na seba procesne útočia alebo sa procesne bránia. Generalizované tvrdenie, že
nositeľom dôkazného bremena v spore je žalobca, nie je správne.

26. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný na pozemok naviezol násypovú zeminu a túto z pozemku

neodstránil ani po zániku nájomnej zmluvy, čím bráni vlastníkovi v užívaní jeho pozemku. Žalobca svoje
tvrdenia podoprel listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že žalovaný predmetné pozemky používal na
uloženie zeminy v období od 01.12.2020 do 30.9.2022 na základe nájomnej zmluvy s predchádzajúcim
vlastníkom pozemkov. Násyp sypkého materiálu na pozemkoch, ktorý je umelou vyvýšeninou v teréne
bol na pozemku zistený aj ohliadkou na mieste samom, vykonanom súdom prvej inštancie dňa

21.12.2023.

27. Procesná obrana žalovaného bola založená na tvrdení, že pozemky vo vlastníctve žalobcu
neužíva, nemá v držbe, ani v detencii. Odvolací súd musí prisvedčiť žalobcovi, že za daných okolnostípre účinné popretie žalovanému nepostačuje spochybniť skutkové tvrdenia žalobcu generalizovaným
tvrdením, že žalovaný pozemky neužíva. Žalovaný musí nielen predostrieť vlastné relevantné
skutkové tvrdenia týkajúce sa prejednávaného procesného nároku (napr. tvrdenie, že ním navezenú

zeminuzpozemkuodviezol,zeminunapozemoknaviezlatretiaosobaapod.),alezároveňtietoskutkové
tvrdeniaajpodoprieťdôkazmi.Vkontradiktórnomsporovomkonaníplatí,žedokazovaťjepovinnýkaždý,
kto v spore niečo tvrdí. Uvedené platí aj vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že na pozemku sa nachádza
„iný kopec“.

28. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že záznam z protokolárneho odovzdania pozemku
by bol hodnoverným dôkazom nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného. Žalovaný takýto záznam
do konania nepredložil. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že neobstojí tvrdenie žalovaného
o neposkytnutí súčinnosti druhou zmluvnou stranou pri odovzdávaní pozemku. Podľa zmluvných
dojednaní bol žalovaný povinný protokolárne odovzdať prenajaté pozemky pôvodnému prenajímateľovi
aj v prípade, že by počas trvania nájomného vzťahu došlo k zmene vlastníckeho práva pozemkov.

Prešovský samosprávny kraj vyzýval žalovaného na odovzdanie pozemkov v rámci lehoty dohodnutej
sporovými stranami, žalovaný v konaní netvrdil, že by s pôvodným prenajímateľom dojednal iný termín
odovzdania alebo ho jednostranne vyzval na prevzatie pozemkov v iný deň. Neobstojí ani tvrdenie
žalovaného, že preberajúci subjekt sa mal dostaviť za účelom prevzatia pozemku do sídla žalovaného
v Bratislave, nakoľko z povahy záväzku podľa § 336 OBZ vyplýva, že miestom, splnenia tejto povinnosti

mala byť práve prenajatá nehnuteľnosť.

29. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že výrok napadnutého rozsudku je nevykonateľný a
k námietke žalobcu, že uvedené tvrdenie je novotou v odvolacom konaní, odvolací súd uvádza, že toto
tvrdenie žalovaného nemožno považovať za novotu v odvolacom konaní. Novotou v odvolacom konaní

sú len nové skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy, zatiaľ čo posúdenie vykonateľnosti výroku, je otázkou
právnou.

30. Odvolací súd uvádza, že výrok ukladajúci žalovanému povinnosť vypratať pozemok je možné vynútiť
i proti vôli povinného subjektu autoritatívnou mocou štátu, t.j. je vykonateľný, pretože rozsah vypratania

pozemku vyplýva z obsahu Geometrického plánu č. 9/2020, na ktorý výrok explicitne odkazuje. Podľa
vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je navyše násyp zeminy nepochybne odlíšiteľný a
oddeliteľný od pozemkov, na ktorých je uložený.

31. Odvolací súd na základe vyššie uvedených záverov pod3a § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania.

32. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pod3a § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom

konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradi? neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania pod3a § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

33.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).