Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521010033
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8521010033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky

Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.06.2025, v trestnej
veci obžalovaného A. B. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3
písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm./ Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/8/2021 zo dňa 22.01.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný

A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/X,
E. F.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 13.10.2019 vo večerných hodinách v čase okolo 19.00 hod., kedy pod vplyvom alkoholu v priebehu
slovnej hádky a po výčitkách smerom k manželke - poškodenej G. B., kde bola tak dlho s deťmi, chytil
poškodenú za ľavú ruku a začal ju silou ťahať k oknu nachádzajúcemu sa v kuchyni, ktoré druhou rukou
otvoril a chcel ju vyhodiť cez okno, pričom poškodenej povedal, že ju má chuť zabiť a zdvihol ju nad
úroveň podlahy v smere k otvorenému oknu, na čo začali plakať ich tam prítomné mal. deti, v dôsledku

čoho obžalovaný poškodenú pustil na zem a keď sa ona snažila zavolať políciu, vytrhol jej mobil z rúk,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, a spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránenej osobe – blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona. s použitím §
138 písm. d/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á:Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich )
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. ods. 3 písm. b/ Tr. zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal vinným obžalovaného A. B. pre zločin týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- najneskôr od roku 2015 do 13.10.2019, v mieste svojho trvalého bydliska v byte na C. C. obytného

domu na ulici Letnej 1075/8 v meste E. F., v nepravidelných časových intervaloch, a to raz za mesiac až
dva, prípadne aj častejšie, pod vplyvom alkoholických nápojov a tým zvýšenej agresivity, počas hádok
bezdôvodne fyzicky napádal svoju manželku - poškodenú G. B., nar. X.XX.XXXX, trvalé bytom D. XXXX/
X, E. F., s ktorou v tom čase žil v spoločnej domácnosti, a to tým spôsobom, že ju počas tohto obdobia
pri ich hádkach chytal za sánku, pri čom mala pocit, že jej ju zláme a zároveň jej kričal do pravého ucha

v dôsledku čoho pociťovala veľkú bolesť a bála sa, že ohluchne, chytal za krk, hodil ju o stenu, o skriňu
alebo o stoličku, raz ju hodil na chodbu, pričom si zodrala kolená a lakte, inokedy v zlosti po nej hodil
otvorenú mäsovú konzervu a po tom, čo jej obsah vypadol von, jej nakázal, aby to upratala, lebo to
všetko zašpinila, lebo toto všetko sa deje len kvôli nej, taktiež v jednom prípade zobral ich dcére jogurt,
ktorý držala v ruke a hodil ním o zem, ten vyšplechol a všetko zašpinil, pričom poškodenej povedal, že

si to uprace, lebo to spravila a keď išla po handru a kričala na neho, aby nechal dcéru, tak poškodenú
udrel, sotil ju do naspäť kuchyne aby bola ticho, potom ju chytil za krk a za chrbát a tlačil ju smerom
do odpadkového koša, pričom vrch koša polámal, inokedy si pýtal od poškodenej heslo na Facebook a
po tom, čo mu ona povedala, že to heslo on pozná, tvrdil jej, že ho zmenila kvôli tomu, aby si s niekým
četovala, že je stále na mobile, že četuje, vyčítal jej, že stále chodí do kostola, že chodí za farármi a

nevie čo s nimi robí, pričom v jeden večer, keď prišla z kostola jej povedal, že má chuť ju zabiť, pričom
jeho celkové správanie voči poškodenej vyvrcholilo dňa 13.10.2019 vo večerných hodinách v čase okolo
19:00 hoď, kedy pod vplyvom alkoholu v priebehu slovnej hádky a po výčitkách smerom k poškodenej
kde bola tak dlho s deťmi, chytil poškodenú za ľavú ruku a začal ju silou ťahať k oknu nachádzajúcemu
sa v kuchyni, ktoré druhou rukou otvoril a chcel ju vyhodiť cez okno, pričom poškodenej povedal, že

ju má chuť zabiť a zdvihol ju nad úroveň podlahy v smere k otvorenému oknu, na čo začali plakať ich
tam prítomné mal. deti, v dôsledku čoho obžalovaný poškodenú pustil na zem a keď sa ona snažila
zavolať políciu, vytrhol jej mobil z ruky, čím vyššie popísaným konaním spôsoboval poškodenej fyzické
utrpenie, ako aj psychické utrpenie, ktoré sa prejavovalo tým, že konanie obžalovaného spôsobovalo
poškodenej intenzívny stres, obavy, strach o zdravie a bezpečnosť, došlo k oslabeniu jej psychickej

odolnosti, emočnej rozrušiteľnosti, vegetatívnej labilite - trasu, vnútornému chveniu, zníženiu sebaúcty,
sebadôvery, pohotovosti k obavám, nerozhodnosti, neistote pri záťaži, poruchám spánku, vnútornému
nepokoju, obavám a zažívacím ťažkostiam.

Za to mu súd uložil podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, za

použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona
a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere na 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej

dobe.Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovil skúšobnú dobu na 3 roky.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ako súčasť probačného dohľadu, uložil podľa § 51 ods. 3 písm. b/
Tr. zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a podľa § 51 ods. 4
písm. h/ Tr. zákona povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu zameranému na
posilnenie sebaregulácie a kontroly.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní podal odvolanie obžalovaný, ktorý toto dodatočne aj písomne odôvodnil
prostredníctvom obhajcu. V písomných dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne nesprávny, vychádza z
nezákonných dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci. Namieta nezákonnosť, neprípustnosť

a procesnú nepoužiteľnosť dôkazov uvedených v obžalobe na strane 8, nakoľko tieto boli získané
pred začatím trestného stíhania vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona. Súd prvého stupňa na strane 4 odôvodnenia uviedol, že tieto
dôkazy boli prípustné a vychádzal z týchto dôkazov z dôvodu, že postup vyšetrovateľa po pokyne
prokurátorky na č.l. 175 spisu hodnotí ako správny, i keď je možná polemika o tom, či formálne mal

ohľadne konania od roku 2015 do 13.10.2019 postupovať rozhodnutím o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia a je treba uviesť, že v danom prípade nedošlo k žiadnemu zastaveniu trestného
stíhania.Totopovažujezanesprávneprávneposúdeniesúduprvéhostupňa.Hlavnáodvolacianámietka
obžalovaného spočíva v tom, že trestné stíhanie bolo vedené pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona, ktoré bolo začaté uznesením OO PZ Stará Ľubovňa

sp. zn. CVS: ORP- 306/SL-SL-2019 zo dňa 13.10.2019. Obžalovaný poukazuje na to, že už v začiatku
trestného stíhania vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania nastala situácia, že poškodená sa na OO
PZ Stará Ľubovňa dostavila dňa 13.10.2019 o 20.20 hod. a podala trestné oznámenie do zápisnice,
pričom zápisnica o trestnom oznámení bola skončená o 22.30 hod. S výsluchom obžalovaného v
procesnom postavení zadržaného - podozrivého však bolo na OO PZ Podolínec začaté dňa 13.10.2019

o 22.15 hod., teda ešte v čase, kedy nebol skončený výsluch poškodenej do zápisnice o trestnom
oznámení, kedy nebolo skončené podávanie trestného oznámenia a nebolo zrejmé, o aký skutok
sa jedná a ako sa tento skutok bude právne kvalifikovať. Obžalovaný bol teda vypočúvaný v čase,
kedy ešte poškodená ani nedokončila svoje trestné oznámenie na OO PZ Stará Ľubovňa, pričom
obžalovaný v procesnom postavení zadržaného - podozrivého bol už v tom čase vypočúvaný ku skutku

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona na OO PZ Podolínec. Naviac podľa zápisov o
dychovej skúške zo dňa 13.10.2019 na č.l. 160 v čase o 19.58 hod. a na č.l. 161 v čase o 21.22 hod.
je zrejmé, že obžalovaný mal o 19.58 hod. - 1.13mg/l alkoholu a o 21.22 hod. - 1.00mg/l. Výsluch
obžalovaného v procesnom postavení zadržaného sa začal dňa 13.10.2019 o 22.15 hod., kedy musel
byť obžalovaný ešte zjavne pod vplyvom alkoholu a nespôsobilý výsluchu. Následne dňa 14.10.2019

bolo obžalovanému vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona.
Obžalovaný sa ku skutku priznal tak pred povereným príslušníkom PZ v zápisnici o výsluchu obvineného
dňa 14.10.2019 ako aj pred sudcom pre prípravné konanie pri výsluchu o vzatí obvineného do väzby
na OS Stará Ľubovňa dňa 16.10.2019. V trestnom konaní na OO PZ Stará Ľubovňa ČVS: ORP-306/
SL-SL-2019 bola dňa 14.10.2019 vypočutá poškodená G. B. - manželka obžalovaného, ktorá bola

vypočutá aj dňa 07.02.2020 za prítomnosti obhajkyne obžalovaného. V predmetnej trestnej veci bol
vypracovaný znalecký posudok znalcom H. I. J., z odvetvia psychiatrie (č.l. 106), ako ZP č. 21/2019
na osobu obžalovaného, pričom v záveroch posudku na str. 12 (č.l. 117) boli vyjadrené závery, že
obvinený trpí duševnou poruchou v zmysle diagnostického záveru - alkoholizmus na stupni druhého
vývojového štádia. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa 28.11.2019. Ďalej bol v predmetnej trestnej

veci vypracovaný znalecký posudok znalcom C. H. J., z odvetvia klinickej psychológie ako ZP č.
24/2019 na osobnosť poškodenej G. B. (č.l. 126). V záveroch znaleckého posudku sa neuvádza, že by
poškodená trpela syndrómom týranej osoby, resp. tzv. stockholmským syndrómom. Znalecký posudok
bol vypracovaný dňa 19.11.2019. Rovnako bol vypracovaný znalecký posudok znalcom H. I. J., odvetvie
psychiatria ako ZP č. 5/2020 na vyšetrenie poškodenej (č.l. 149a), ktorý v záveroch neuvádza syndróm

týranejosobyanitzv.stockholmskýsyndróm.Znaleckýposudokbolvypracovanýdňa16.03.2020.Nač.l.
151a vyšetrovacieho spisu sa nachádza správa ÚPSaR E. F. zo dňa 07.02.2020, v zmysle ktorej tunajší
úrad neviedol spisovú dokumentáciu na rodinu B., nakoľko na rodinu do dnešného dňa nebol prijatý
žiaden podnet. Vyšetrovanie prečinu nebezpečného vyhrážania vedeného na 00 PZ Stará Ľubovňa podČVS:ORP- 306/SL-SL-2019 bolo ukončené záznamom o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa
26.03.2020 s návrhom na podanie obžaloby zo dňa 27.03.2020. Následne vyšetrovací spis prokurátor
OP Stará Ľubovňa opatrením zo dňa 06.04.2020 vrátil na doplnenie skráteného vyšetrovania s pokynom

odstúpiť vec na OR PZ Stará Ľubovňa, odbor kriminálna polícia a vydať uznesenie o začatí trestného
stíhania vo veci a vzniesť obvinenie A. B. pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, a to na tú skutočnosť, že ku
konaniu malo dochádzať od roku 2015. Uznesením OR PZ v Starej Ľubovni, odbor kriminálnej polície, zo
dňa 30.04.2020 už pod ČVS: ORP-96/VYS-SL-2020 bolo podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku začaté trestné

stíhanie vo veci a súčasne podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku vznesené obvinenie A. B. na tom skutkovom
základe, ako je uvedený v obžalobe, pričom skutok nebezpečného vyhrážania, pre ktorý bolo začaté
trestné stíhanie na 00 PZ Stará Ľubovňa, ako aj celé trestné stíhanie pre tento trestný čin nebezpečné
vyhrážanie sa vytratilo bez toho, aby trestné stíhanie bolo pre tento skutok zastavené, prípadne podaná
obžaloba alebo skutok prekvalifikovaný. Skutok zo dňa 13.10.2019 sa stal ipso facto ako čiastkový útok
súčasťou skutkovej vety vzneseného obvinenia pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby, bez toho,

aby došlo k spojeniu veci podľa § 21 Tr. poriadku alebo podaniu obžaloby. V tomto trestnom stíhaní
pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby, ktoré bolo začaté vo veci uznesením až dňa 30.04.2020,
ktorý dátum je podstatný pre prípustnosť, zákonnosť a použiteľnosť dôkazov na hlavnom pojednávaní
po podaní obžaloby, boli následne vykonané dôkazy, ktoré sú použiteľné ako jediné v trestnom konaní
na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti poukazuje na publikované Rozhodnutie R 30/2010, v zmysle

ktorého „Obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred
vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia,
ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania vo veci". S poukazom na konštantnú judikatúru,
Rozhodnutie R 30/2010, dôkazy získané pred začatím trestného stíhania vo veci ČVS: ORP 96/VYS-
SL-2020, t.i. pred dňom 30.04.2020 v inom trestnom konaní vedenom pre iný trestný čin (nebezpečné

vyhrážanie), nemožno použiť na hlavnom pojednávaní v trestnom konaní pre zločin tyrania blízkej a
zverenej osoby. Po začatí trestného stíhania vo veci týrania blízkej a zverenej osoby dňa 30.04.2020
uznesením podľa § 199 Tr. poriadku zo dňa 30.04.2020 a vznesení obvinenia tým istým uznesením zo
dňa 30.04.2020 bola vypočutá poškodená, ktorá vypovedala rovnako ako v predchádzajúcom trestnom
konaní, dňa 27.10.2020 bol vypočutý obvinený, ktorý poprel, žeby sa dopustil skutku týrania blízkej a

zverenej osoby, dňa 21.09.2010 bola vypočutá svedkyňa K. L. (suseda obvineného), ktorá uviedla, že
nikdy si nevšimla, aby medzi manželmi B. bolo niečo v neporiadku, nepočula, aby sa hádali, a rovnaké
skutočnostiuviedlaajsvedkyňaH.M.(susedaobvineného)vypočutádňa25.09.2020,akoajsvedkyňaL.
D. (suseda a kolegyňa obvineného) vypočutá dňa 02.10.2020. Dňa 21.09.2020 bola vypočutá znalkyňa
H. I. J. a dňa 27.10.2020 bola vypočutá znalkyňa H. H. J., ktoré však boli ako znalci pribraté dňa

28.02.2020, resp. dňa 07.11.2019, teda pred začatím trestného stíhania vo veci tyrania blízkej a zverenej
osoby a preto sú ich znalecké posudky ako aj výsluchy neprípustné a procesné nepoužiteľné. Po
začatí trestného stíhania vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby bola dňa 15.12.2020 vypočutá
dcéra obvineného - N. B., ktorá vo veci odmietla vypovedať, a toho istého dňa dcéra obvineného -
O. B., ktorá tiež odmietla vypovedať. Nie je preto pravdou tvrdenie prokurátora v podanej obžalobe,

že trestná činnosť obvineného je preukázaná výsluchom svedka mal. O. B., nakoľko sa prokuratúra
odvoláva na procesne nepoužiteľnú výpoveď mal. svedkyne O. B. na č.l. 58-52, teda na výpoveď pred
začatím trestného stíhania vo veci týrania blízkej a zverenej osoby a preto je táto výpoveď procesne
nepoužiteľná. Po začatí trestného stíhania vo veci bola uznesením zo dňa 02.12.2020 pribratá znalkyňa
H. P. Q., znalec z odboru psychológie, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 2020/05, kde v záveroch,

na rozdiel od procesne nepoužiteľného znaleckého posudku H. J. na osobu obvineného, na strane 32,
33, 34, 35, 36 jednoznačne uviedla, že psychologickým vyšetrením A. B. nebola preukázaná závažná
psychická porucha v zmysle psychózy či organicky zmenenej osobnosti, či ukazovatele závislosti od
alkoholu,vovzťahukužívaniualkoholunebolidetekovanéukazovatelediagnostickejkategóriezávislosti
od alkoholu, jedná sa u neho o škodlivé pitie (odpoveď na otázku č. 12), rovnako uviedla, že charakter

činu absolútne nezodpovedá osobnosti A. B. (odpoveď na otázku č. 9) a ďalej uviedla, že agresivita
nie je jadrovou vlastnosťou A. B., v aktuálnom partnerskom vzťahu čelí požiadavkám manželky, ktoré
vníma ako nadmerne direktívne s prejavmi neustálej nespokojnosti so všetkým čo urobí, vníma ju ako
nadmerne kritickú voči jeho osobe, neustále kričiacu, bojí sa jej verbálnych útokov (odpoveď na otázku
č. 6). Až dňa 13.01.2021 vyšetrovateľ PZ v trestnej veci ČVS: ORP-96/VYS-SL-2020, pre ktoré bolo

začaté trestné stíhanie vo veci dňa 30.04.2020, oznámil obvinenému podľa § 206 ods. 6 Tr. poriadku,
že skutok nebezpečného vyhrážania bude v ďalšom konaní posudzovaný ako zločin tyrania blízkej a
zverenej osoby. Rovnaké oznámenie učinil vyšetrovateľ aj pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho
spisu dňa 29.01.2021. Tu obžalovaný jednoznačne namieta, že nemôže procesne ani zákonne správnedôjsť k zmene právnej kvalifikácie skutku nebezpečného vyhrážania oznámením zo dňa 13.01.2021,
resp. dňa 29.01.2021 za situácie, keď sa od 30.04.2020 začalo nové trestné stíhanie vo veci zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby, rovnakým uznesením zo dňa 30.04.2020 bolo obžalovanému vznesené

obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby a v tomto trestnom stíhaní sa pokračovalo od
30.04.2020 do 29.01.2021, pričom skutok nebezpečného vyhrážania sa po záverečnom preštudovaní
vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-306/SL-SL-2019 dňa 26.03.2020 záhadným spôsobom vytratil a v
novom trestnom stíhaní pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby po 30.04.2020 sa vôbec tento
skutok neriešil a trestné stíhanie ČVS: ORP-306/SL-SL-2019 nebolo ani zastavené, ani nebola pred

30.04.2020 zmenená právna kvalifikácia podľa § 206 ods. 6 Tr. poriadku, ale bolo začaté nové trestné
konanie vo veci a bolo vznesené nové obvinenie podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku. Nemôže dôjsť
k zmene právnej kvalifikácie u skutku nebezpečného vyhrážania tak, že sa zhojí nezákonnosť tým
spôsobom, že vyšetrovateľ PZ na záver vyšetrovania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby
oznámi obžalovanému údajnú zmenu právnej kvalifikácie, pričom skutok nebezpečného vyhrážania a
jeho totožnosť vôbec nezostal zachovaný. Obžalovaný teda namieta, že nie je zachovaná totožnosť

skutku zo dňa 13.10.2019 a skutok zo dňa 13.01.2019 sa stal súčasťou skutkovej vety týrania blízkej
a zverenej osoby ako čiastkový útok, čo je neprípustné. V tejto súvislosti poukazuje obžalovaný na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Tdo/86/2017, v zmysle ktorého „Podstata skutku nebude
porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta, času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu
vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia. Z toho potom vyplýva, že totožnosť skutku

nenarušujú zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré individualizujú skutok, okrem iného i čo do miesta
a času spáchania, spôsobu vykonania a pohnútky činu, ako aj formy zavinenia". V tomto prípade však
skutok nebezpečného vyhrážania a skutok týrania blízkej a zverenej osoby sú absolútne rozdielne
skutky čo do miesta, času spáchania, následkov, pohnútky a pod. Obžalovaný poukazuje na to, že
takéto konanie OČTK je nezákonné a v rozpore s právom na obhajobu a právom obžalovaného na

spravodlivý proces. Ide o obchádzanie zákona, kedy dôkazy zadovážené v trestnej veci nebezpečného
vyhrážania sa takto pokúša prokuratúra procesné zhojiť a použiť v trestnej veci týrania blízkej a zverenej
osoby, kde však trestné stíhanie vo veci bolo začaté až dňa 30.04.2020, dôkazy uvedené v obžalobe
prokurátora sú zabezpečené pred začatím trestného stíhania vo veci týrania blízkej a zverenej osoby
a preto sú na hlavnom pojednávaní neprípustné. Z toho dôvodu obžalovaný namieta neprípustnosť a

procesnú nepoužiteľnosť dôkazov uvedených v obžalobe a žiada, aby na hlavnom pojednávaní boli
vykonané len dôkazy zadovážené len po dátume 30.04.2020. Z týchto dôkazov zadovážených po
30.04.2020, ktoré ako jediné sú použiteľné na hlavnom pojednávaní totiž jednoznačne vyplýva, že tu
stojí len tvrdenie obžalovaného, ktorý skutok týrania blízkej a zverenej osoby popiera, proti tvrdeniu
poškodenej. Z týchto dôkazov pri zachovaní procesnej použiteľnosti je ďalej zrejmé, že maloleté dcéry

odmietli vypovedať proti obvinenému ako otcovi, teda ich výpovede ho neusvedčujú, a rovnako susedia
obvineného nepočuli žiadne hádky alebo bitky, pričom práve opak je v podobných prípadoch obvyklý. Po
30.04.2020 bol zadovážený len jediný procesné použiteľný znalecký posudok, a to znalecký posudok H.
P. Q., odvetvie psychológia, na osobu obvineného, z ktorého vyplýva, že tento nejaví známky závislosti
od alkoholu a charakter skutku nezodpovedá jeho osobnosti. S poukazom na uvedené, na procesnú

nepoužiteľnosť dôkazov spred 30.04.2020 a z dôkaznej núdze vyplývajúcej z dôkazov po 30.04.2020,
malsúdprvéhostupňaobžalovanéhopodľa§285písm.a)Tr.poriadkuoslobodiťspodobžaloby,nakoľko
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, keďže neexistoval žiaden priamy
dôkaz o spáchaní trestného činu a išlo len o tvrdenie poškodenej proti tvrdeniu obžalovaného. Ohľadne
neprípustnosti dôkazov z inej trestnej veci toho istého obvineného, resp. pred začatím trestného stíhania

voveci,predkladáodvolaciemusúdu:UznesenieKrajskéhosúduvPrešoveč.k.6To/43/2019-720zodňa
07.08.2019, kde obžalovaný upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na stranu 9 odôvodnenia ohľadne
dôkazov zabezpečených pred začatím trestného stíhania vo veci, resp. ohľadne dodržania zákonnej
požiadavky na vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci „ihneď". Uznesenie Krajského
súdu v Prešove č.k. 6To/19/2022-791 zo dňa 27.07.2022, kde upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na

stranu 19 odôvodnenia ohľadne zachovania totožnosti skutku, nakoľko tu obžalovanému bolo vznesené
obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania a potom uznesením zo dňa 30.04.2020 mu bolo
vznesené obvinenie pre nový skutok a iný trestný čin podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku, a nie rozšírené
obvinenie podľa § 206 ods. 4 Tr. poriadku. Pri nezákonných dôkazoch poukazuje obžalovaný na tzv.
doktrínu „plodov z otráveného stromu". Podstatou tejto doktríny teda je, že všetky dôkazy, ktoré boli

získané nezákonne, musia byť vylúčené, pričom nie je prípustné ani využitie ďalších dôkazov, ktoré boli
získané priamo alebo nepriamo, ako výsledok nezákonného zatknutia, prehliadky, výsluchu a pod. (II.
ÚS 828/2016). Rovnaký princíp je etablovaný aj v judikatúre ESĽP (napr. Jalloh v. Nemecko, sťažnosť č.
54810/00). S poukazom na uvedené je zrejmé, že procesný postup súdu prvého stupňa bol nesprávny,keď súd prvého stupňa pripustil dôkazy zabezpečené pred 30.04.2020 a pokiaľ z týchto dôkazov
vychádzal pri rozhodnutí o uznaní viny obžalovaného. Súčasne poukazuje na jediné zákonné dôkazy
a to na výpoveď svedka K. L. z č.l. 244, svedka H. M. z č.l.246, svedka L. D. z č.l. 248, svedka P. N. N.

z č.l. 252 a znalecký posudok č. 2020/06 znalkyne z odboru psychológie H. P. Q. a jej výpoveď. Namieta,
že znalecké posudky C. J. a H. J. sú nezákonné dôkazy, rovnako ako všetky dôkazy v obžalobe pod
bodom 2/ získané do 30.04.2020 a preto ich vykonanie na hlavnom pojednávaní obžalovaný namieta. V
priebehu súdneho konania bola pribratá znalkyňa z odboru psychiatrie H. G. R., ktorá podala znalecký
posudok č. 179/2023 na obž. A. B.. S týmto znaleckým posudkom súhlasí, nakoľko tento znalecký

posudok preukázal, že „Konzum alkoholu obžalovaným počas predmetného obdobia nevykazoval
známky syndrómu závislosti" (viď odpoveď na otázku č. 2 - strana 21 ZP). Tento znalecký posudok
č. 179/2023 potvrdil závery znaleckého posudku H. P. Q. v znaleckom posudku č. 2020/06 z č.l. 277,
ktorá uviedla, že „vo vzťahu k užívaniu alkoholu neboli detekované ukazovatele diagnostickej kategórie
závislosti od alkoholu". Znaleckým posudkom č. 179/2023 H. G. R. a znaleckým posudkom č. 2020/06 H.
P. Q. boli v celom rozsahu vyvrátené závery nezákonného dôkazu, a to znaleckého posudku H. J. o tom,

že obžalovaný bol závislý na alkohole. Rovnako počas konania pred súdom bola pribratá znalkyňa H. G.
R.,ktorávypracovalaznaleckýposudokč.180/2023napoškodenúG.B..Ktomutoznaleckémuposudku
č. 180/2023 obžalovaný uvádza, že s týmto znaleckým posudkom obhajoba súhlasí, nakoľko znalkyňa
v odpovedi na otázku č. 5 na strane 19 jednoznačne konštatovala, že „U svedkyne poškodenej aktuálne
nezistila žiadnu vážnu duševnú poruchu, ani poruchu, ktorá by bola prítomná v súčasnosti a jej vznik by

bol v príčinnej súvislosti s vyšetrovanou udalosťou. PN v súvislosti s konaním obžalovaného svedkyňa
poškodená nebola, psychiatrickú intervenciu nevyžadovala. Vyslovene poprela výskyt prechodných,
či trvalých psychických ťažkostí v súvislosti s konaním jej manžela (obžalovaného)". S poukazom
na uvedené bolo preukázané, že znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
nezistila Stockholmský syndróm, posttraumatickú stresovú poruchu, ani iné známky tyrania blízkej a

zverenej osoby u poškodenej. Týmito znaleckými posudkami, ktoré navrhla vypracovať prokuratúra
ako žalujúca strana, sa paradoxne v celom rozsahu preukázala obrana a obhajoba obžalovaného
a tieto znalecké posudky je potrebné v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku vyhodnotiť jednoznačne v
prospech obžalovaného. Obžalovaný poprel spáchanie trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodená obžalovaného aktívne provokovala, bola nervná,

hádala sa s obžalovaným, vyčítala mu rôzne veci, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané
konanie obžalovaného ani čiastkové útoky. Predkladá odvolaciemu súdu uznesenie Krajského súdu v
Prešove č.k. 6To/4/2024-902 zo dňa 15.05.2024 v trestnej veci týrania blízkej a zverenej osoby, kde pre
podstatne obžalobou popisované ťažšie čiastkové útoky bol iný obžalovaný oslobodený spod obžaloby a
kde na strane 13 odôvodnenia je presne uvedené, že medzi domáce násilie nepatrí vzájomné napádanie

sa, hádky, bitky, spory, kde sa role osoby násilnej a osoby ohrozenej striedajú. Poukazuje na to, že
nebolo preukázané, aby poškodená pociťovala konanie obžalovaného ako tzv. ťažké príkorie. V zmysle
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/23/2014 zo dňa 16.07.2014 „Nevyžaduje sa, aby
týranej osobe vznikli zranenia alebo iné podobné ujmy, ale musí ísť o konanie, ktoré táto osoba pre jeho
krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Toto však v konaní pred súdom

nebolo preukázané. Záverom poukazuje na to, že spoločne s poškodenou udržiavajú doteraz pozitívne
vzťahy, spoločne cestovali na znalecké vyšetrenie k H. R. do G. už počas konania pred súdom a v
súčasnosti sa riadne stretávajú v bydlisku poškodenej, kde sa starajú o deti (aj keď obžalovaný žije v E.
K.) tak, že keď ide poškodená do nočnej služby, tak obžalovaný prespí v byte s deťmi. Takéto konanie
poškodenej a obžalovaného nesvedčí o trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby, pri ktorom majú

poškodené obyčajne strach z obžalovaného navždy a nechcú sa s ním stretávať. S poukazom na
uvedené má za to, že sú dané odvolacie dôvody podľa § 321 ods. 1 písm. a) , písm. b) a c) Tr. poriadku
a preto navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b) a c) Tr. poriadku zrušil napadnutý
rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací
súd v zmysle § 321 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok a v zmysle § 322 ods. 1, ods. 3 Tr. poriadku

sám rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodzuje spod obžaloby,
nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Odvolanie voči označenému rozsudku podal v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste
aj okresný prokurátor, v ktorom taktiež po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku

a podstatných dôvodov, ktoré viedli okresný súd k záverom prezentovaným vo vyhlásenom rozsudku
vo výrokoch o vine a treste uviedol, že s vyššie uvedeným zdôvodnením súdu, na základe
ktorého bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
za súčasného uloženia probačného dohľadu sa nemožno stotožniť, nakoľko okresný súd pri ukladanítrestu nepostupoval v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zákona a pri rozhodovaní neprihliadol
na účel, ktorý má uložený trest plniť. Okresný súd zároveň nepostupoval ani v súlade s ustanovením
§ 34 ods. 4 Tr. zákona, v zmysle ktorého súd pri určovaní druhu trestu prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona,
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V

zmysle uvedeného, trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). V
zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Na základe uvedeného je
súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery povinný prihliadnuť, tak na samotný spôsob spáchania /
prevedenia/ trestného činu, jeho následok, t.j. porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným
zákonom, ktorý je pri majetkových trestných činoch vyjadrený v ustanovení § 125 Tr. zákona, zavinenie
páchateľa, ako aj vnútorný psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin, pohnútku,

ktorápáchateľaviedlakspáchaniutrestnéhočinu,akoajnapriťažujúceapoľahčujúceokolnosti,ktorésú
taxatívne vymedzené v ustanoveniach § 36 a § 37 Tr. zákona. Vo vzťahu k hodnoteniu osoby páchateľa
treba pri ukladaní trestu hodnotiť všetky súvislosti, a to možnosť jeho nápravy z hľadiska určenia
prognózy jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia osobných vlastností páchateľa a
ich spojitosti so spáchaným trestným činom. Obdobne aj pomery páchateľa sa týkajú hodnotenia jeho

osoby, priamo však nesúvisia so spáchaným trestným činom, hoci môžu ovplyvniť úvahy o treste.
Ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, pričom ide o okolnosti, pre
ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. V podstate pôjde o aktuálne rodinné a
osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste, napríklad o majetkové pomery páchateľa,
jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu a pod. Tak ako to

vyplýva z citovaného ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu je ochrana spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom uložený trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súdom uložený trest odňatia slobody,
nemožno vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj na osobu obžalovaného považovať za

dostačujúci. Tu je potrebné uviesť, že v § 34 ods. 1 Tr. zákona ide o primárnu zásadu, podľa ktorej
je účelom trestu ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu, vyjadrená vo forme represie.
Cieľom uplatňovania tejto zásady je uložiť páchateľovi trestného činu trest, ktorý by mal byť určitou
formou odplaty spoločnosti, a to vo forme ujmy na osobnej slobode a pod., ktorú môže uložiť len súd
podľa Tr. zákona za spáchaný trestný čin, pričom ujma nie je účelom trestu, ale iba prostriedkom,

ako ho dosiahnuť. Okrem odplaty odsúdenému ide spoločnosti vo vyjadrenom treste aj o jej ochranu,
teda o zabránenie v páchaní trestnej činnosti a samozrejme o prevenciu, a to v podobe individuálnej
prevencie, t. j. pôsobenia na odsúdeného sankciou tak, aby v budúcnosti viedol riadny život, ako aj
vo forme generálnej prevencie, t. j. pôsobenia trestu smerom k ostatným členom spoločnosti tak, aby
jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení. Tu je potrebné

uviesť, že trest uložený súdom za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona, jednak nepôsobí preventívne na
samotného obžalovaného, ale tiež neodrádza iné osoby od páchania obdobnej trestnej činnosti. V
zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho

trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,
pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov

takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami
prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej
podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho
osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu,a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z
hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné,

že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne
citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase
rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho
rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Okolnosti prípadu alebo pomery
páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej

sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť
aj trestom kratšieho trvania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v
prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám
zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej
trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny prípade obzvlášť závažné zločiny.
Tomuto zaradeniu potom zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, prípadne povinnosť

súdu uložiť len trest odňatia slobody. Čím je závažnejší a s ním spojený následok, tým vyšší trest pre
páchateľa. Trestná sadzba v danej veci predstavuje sadzbu 7-15 rokov a teda je už na prvý pohľad
zrejmé, že závažnosť spáchaného skutku je vysoká. Tento fakt je umocnený tým, že obžalovaný sa
trestnej činnosti dopustil na svojej manželke, pod vplyvom alkoholu, kedy sa u neho u neho vyskytuje
agresivita a dokonca za prítomnosti svojich maloletých detí. Skutočnosť, že od spáchania skutku až do

rozhodnutia súdu uplynulo značné časové obdobie, ako aj skutočnosť, že poškodená a obžalovaný majú
dve maloleté deti, o ktoré ako zákonní zástupcovia majú povinnosť starať sa, malo vplyv aj na ďalšiu
komunikáciu vyvíjajúcu sa medzi obžalovaným a poškodenou. Z vykonaného dokazovania síce vyplýva,
že poškodená s obžalovaným komunikujú ohľadom detí, avšak poškodená pred znalkyňou H. R. uviedla,
že obžalovaný chodí pre mladšiu dcéru a preberá si poštu, no poškodená nemá v pláne pokračovať

v partnerskom vzťahu. To, že v súčasnosti obžalovaný a poškodená komunikujú spolu ohľadom ich
mal. detí a že poškodená nepraje obžalovanému, aby skončil vo väzení, nemožno vyhodnotiť ako
okolnosť, ktorá podmieňuje aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona. V danom prípade ani okolnosti
prípadu ani pomery páchateľa neumožňujú použitie nižšej trestnej sadzby. Podotýkam, že obžalovaný
sa trestnej činnosti voči poškodenej dopúšťal v trvaní 4 rokov, pričom len vďaka tomu, že poškodená

je vnútorne vybavená dostatkom adaptačných zdrojov pre vyrovnávanie sa so záťažou, neutrpela na
psychike závažné následky. Prejavili sa u nej úzkosť, nespavosť, pocit bezradnosti ako aj znížená
fyzická a psychická výkonnosť. V zmysle platnej judikatúry, okolnosti prípadu, rovnako ako pomery
páchateľa môžu odôvodniť postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, len za predpokladu vyjadreného v
zákone, t.j. že použitie nezníženej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, pričom tieto podmienky musia byť
splnené kumulatívne. Vzhľadom ku skutočnosti, že z vykonaného dokazovania, vo vzťahu k pomerom
obžalovaného, nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uvedený postup, a zároveň neboli
zistené okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, nemožno
sa stotožniť so záverom súdu. S prihliadnutím na spôsob spáchania skutku, postoj obžalovaného k

trestnej činnosti, ktorý sa k trestnej činnosti nepriznal, neoľutoval ju, dokonca seba pred svojimi kolegami
prezentoval ako obeť, ktorou sa mal stať práve on vzhľadom na správanie sa poškodenej vo vzťahu k
nemu, má preto tunajšia okresná prokuratúra za to, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému by sa priečilo zásade individuálnej prevencie a zásade generálnej prevencie. Nekritický
vzťahobžalovanéhoksvojejtrestnejčinnosti,spochybňujezáver,žebyužtrestom,akýmubolokresným

súdom uložený, bol dosiahnutý účel trestu. Je preto namieste po zhodnotení všetkých skutočností
uvedených v § 34 Tr. zákona sprísniť výmeru trestu, a pri zohľadnení zákonom stanovenej trestnej
sadzbyuložiťobžalovanémunepodmienečnýtrestodňatiaslobody.Vkontextevyššieuvedenéhomožno
rezultovať záver, že trest uložený okresným súdom je neprimerane mierny a nezodpovedá základným
zásadám ukladania trestov a ani generálnej a individuálnej prevencie, ktoré je potrebné zohľadňovať pri

ukladaní trestu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil
prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/8/2021 zo dňa 22.01.2024 vo
výroku o treste a sám rozsudkom vo veci rozhodol a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobody a obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania, krajský súd nezistiac dôvody zrušenia
napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odvolatelia podaliodvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby
odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a zistil,
že odvolanie obžalovaného je (čiastočne) dôvodné, pričom odvolacie námietky okresného prokurátora

naopak za dôvodné nepovažoval.

V prvom rade je potrebné uviesť, že z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy boli
pred súdom prvého stupňa vykonané, ako aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva skutočnosť, ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy

hodnotil. V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku podrobné, a preto na tieto krajský súd aj
v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd však súčasne konštatuje, že súd prvého stupňa síce vykonané dôkazy hodnotil spôsobom
uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k skutkovým a následne právnym
záverom, no krajský súd súčasne zistil, že v tomto konaní neboli vyhodnotené všetky dostupné dôkazy

potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu
nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie, následkom čoho toto pochybenie sa prenieslo do chýb
napadnutých výrokov rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť týchto skutkových zistení, keďže sa
súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr.
poriadku).

Krajský súd po splnení si prieskumnej povinnosti oboznámil sa s obsahom vykonaných dôkazov ako
aj s odôvodnením samotného odvolaním napadnutého rozsudku a jeho výroku a dospel k záveru, že
okresný súd vecne nesprávne uzavrel, že takto vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní
ustálené konanie obžalovaného počas obdobia od roku 2015 do 13.10.2019 napĺňa všetky obligatórne

znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, minimálne pokiaľ ide o objektívnu stránku, ale aj subjektívnu
stránku tohto zločinu.

Konfrontujúc teda obsah zhromaždených dôkazov a skutočností z nich plynúcich ako sa prenieslo

do dokazovania na hlavnom pojednávaní, krajský súd nezistil skutočnosti, ktoré by bez rozumných
pochybností napĺňali v sledovanom konaní obžalovaného všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona, ale len pokiaľ sa týka naplnenia
skutkových okolností, ktoré boli pôvodne ustálené pre skutok zo dňa 13.10.2019 právne posúdený
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona, s použitím

§ 138 písm. d/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.

V tejto súvislosti je potrebné preto zvýrazniť, že pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona sa páchateľ musí dopustiť takého konania,
ktorým týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické

utrpenie alebo psychické utrpenie

a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie

alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,

c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž
alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,

d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo

e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,V obsahu znenia (základnej) skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 Tr. zákona je teda vymedzený konkrétny výpočet foriem (alternatív) konania páchateľa, ktorými
môže byť táto skutková podstata naplnená.

Súčasne pre naplnenie tejto skutkovej podstaty, zo strany páchateľa musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie)
konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či
správanímstým,žeaksapravidelneopakuje,musíbyťspôsobilépoškodenejosobe(osobám)zapríčiniť
psychické, prípadne aj fyzické útrapy (len spôsobilé, následok teda nastať nemusí).

Kvalifikačným hľadiskom možného následku tohto trestného činu vo forme fyzického alebo psychického
utrpenia je preto trvalosť či hromadnosť, teda to, že útoky sú opakované, sú sústavné a práve táto
opakovanosť spôsobuje, resp. môže spôsobiť fyzické či psychické utrpenie poškodených osôb (osoby),
ktoré nie je len celkom krátkeho a prechodného charakteru.

Ako už bolo naznačené, na jednej strane naplnenie skutkovej podstaty žalovanej trestnej činnosti
nepredpokladá aj reálne spôsobenie následku na zdraví obeti týrania v podobe psychického, či dokonca
fyzického následku (poškodenému), no súčasne musí byť splnená podmienka, že ustálené správanie
páchateľa voči obeti je spôsobilé takýto následok spôsobiť.

Objektom posudzovaného trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona je
primárne záujem spoločnosti na ochrane riadneho a kľudného spolužitia v danom prípade blízkych osôb
žijúcich v spoločnej domácnosti, pred závažnými prejavmi, ktoré narúšajú toto spolužitie medzi nimi
samotnými, ide o tzv. prejavy domáceho násilia. Závažnosť týchto prejavov je v tom, že k nim dochádza
v súkromí, mimo dosah verejnosti a bez ich spontánnej kontroly, medzi blízkymi osobami, medzi ktorými

existujú zvláštne vzťahy vzájomnej závislosti so sťaženou možnosťou uniknúť pred negatívnym konaním
jedného z nich, lebo obeť pod vplyvom stupňujúcej sa intenzity násilných incidentov spravidla stráca
schopnosť tieto zastaviť, pričom zo skúseností vyplýva, že rozdelenie úloh “obeť – agresor “ sa prakticky
nemení.

Podtýranímustanovenýmv§208Tr.zákonajepretopotrebnérozumieťdlhšiudobutrvajúceprotiprávne
konanie, ktorého najčastejšie útoky sú charakterizované v citovanom ustanovení. Na naplnenie
základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu je nevyhnutná určitá opakovanosť, hromadnosť či
sústavnosť konania páchateľa, s následkom spôsobenia fyzického alebo psychického utrpenia. Fyzické
alebo psychické utrpenie je pritom potrebné definovať tak, že ide o fyzické alebo duševné bolesti,

ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby (podstatne narúšajú kvalitu
života poškodenej osoby) a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Musí ísť teda o určitú sústavnosť
(trvalosť) konania popísaného v písm. a/ až e/ ods. 1, ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou či
bolestivosťou pociťuje poškodená osoba ako fyzické alebo psychické utrpenie.

Pojem fyzické alebo psychické utrpenie je preto naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje
protiprávne konanie páchateľa ako príkorie. Definícia následku trestného činu týrania blízkej a zverenej
osoby odlišuje tento trestný čin od iných trestných činov, ktoré taktiež môžu spôsobovať fyzické alebo
psychické utrpenie. Týranie nikdy nie je a nemôže byť jednorazové či osamotené konanie, musí
ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje hrubším a zjavne necitlivým

zaobchádzaním či správaním a tým, že sa pravidelne opakuje, spôsobuje poškodenej osobe psychické,
prípadne fyzické útrapy. Ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, spravidla pozostávajúce z rôznych
útokov proti týranej osobe, pričom nie je nutné, aby všetky či niektoré z nich vyústili do ublíženia na
zdraví. Útoky uvedené v písm. a/ až e/ ust. § 208 Tr. zákona nemusia samostatne napĺňať znaky
skutkovej podstaty trestného činu, ak by boli posudzované samostatne, môžu napĺňať len znaky

priestupku.

Osobitne pre posudzovaný prípad je preto potrebné ešte zvýrazniť, že k hodnotenému správaniu sa
obžalovanéhozhľadiskatrestno-právnejzodpovednosti pritommôževiesťnielenfyzické,aleipsychické
násilie, pričom platí, že čím je intenzita tohto násilia nižšia, tým musí trvať dlhšie, aby ho bolo možné

považovať za týranie v zmysle ustanovenia § 208 Tr. zákona (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 2
Tz 31/2005).Platí teda, že „týranie“ nemusí mať nevyhnutne len povahu fyzického násilia, ale môže spočívať
i v následku - spôsobenie psychických útrap. Už spomínaný vyšší stupeň hrubosti a bezcitnosti je
požiadavka, ktorá sa vťahuje ku konaniu páchateľa ako celku. Preto aj tu platí, že jednotlivé dielčie

útoky tvoriace konanie páchateľa, ak sú posudzované izolovane, samy o sebe nemusia byť nevyhnutne
príliš závažné. Podstatné je, že vyššieho stupňa hrubosti a bezcitnosti dosahujú v kontexte danom
konkrétnymi okolnosťami, za ktorých k nim dochádza, svojou povahou, nadväznosťou, početnosťou,
opakovaním, stupňovaním intenzity, či charakterom vzájomného vzťahu páchateľa a týranej osoby
a pod. Ak sú jednotlivé dielčie akty tvoriace konanie páchateľa posudzované v týchto súvislostiach

a predovšetkým potom ako celok, reálne prichádza do úvahy, že celé konanie páchateľa vyznieva
z hľadiska stupňa hrubosti a bezcitnosti omnoho závažnejšie, než keď sú jednotlivé dielčie akty tvoriace
konanie páchateľa hodnotené oddelene, či samostatne.

Hneď v úvode je potrebné zvýrazniť, že poškodená po vznesení obvinenia pre zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona už nevypovedala detailne tak, ako predtým sa k správaniu

obžalovaného voči nej od roku 2010 vyjadrila opakovane a to jednak v trestnom oznámení zo dňa
13.10.2019, následne v procesnom postavení poškodenej a to po vznesení obvinenia pre trestný čin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona dňa 14.10.2019, v rámci výpovedí dňa 14.10.2019
a dňa 07.02.2019.
O svojej výpovedi po vznesení obvinenia pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby v procesnom

postavení poškodenej dňa 03.09.2020 už nevypovedá detailne k týmto jednotlivým životným situáciám,
ktoré mala prežiť s obžalovaným, ktoré mali byť podkladom pre ustálenie skutkového stavu a jeho
právneho posúdenia pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ale vypovedá vyhýbavo,
ospravedlňuje správanie obžalovaného s tým, že aj ona sa vedela v rámci hádok slovne brániť,
nebola ticho, menila sa, teda ich pozícia počas hádok, nebola len ona stále v defenzíve, aby

pred obžalovaným ustupovala. A ako sama uviedla v určitej časti vyšetrovania ani nevedela, že sa
voči nemu vedie trestné stíhanie pre § 208 Tr. zákona, keď vypovedala, myslela, že to bolo len pre
trestný čin nebezpečného vyhrážania § 360 Tr. zákona. No predovšetkým, už len odkazuje na svoje
predchádzajúce výpovede s tým, ak už dvakrát vypovedala v rámci týchto výpovedí, v nich vypovedala
všetko, nechápe, prečo sa má opakovať a odkazuje na tieto výpovede, no podľa názoru krajského

súdu tieto výpovede (zo dňa 14.10.2019 a dňa 07.02.2019) sa nepreniesli v logických súvislostiach
po obsahovej stránke do výpovede zo dňa 03.09.2020 po vznesení obvinenia obžalovanému pre §
208 Tr. zákona, ale najmä, čo je nepodstatnejšie ani v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní dňa
22.10.2021. Pokiaľ sa aj okresný súd správne pokúšal neúplnosť jej výpovede na hlavnom pojednávaní,
potom dopĺňať prečítaním častí týchto výpovedí z prípravného konania a konfrontovaním ich obsahu

s jej aktuálnou výpoveďou, poškodená na ne spravidla neodkazovala, ale pridržiavala sa verzie, ktorú
vypovedala na hlavnom pojednávaní, ktorá však v celosti neopisuje sledovanú intenzitu, periodicitu, no
najmä závažnosť – nebezpečnosť správania sa obžalovaného voči poškodenej z hľadiska možného
spôsobovania jej fyzického alebo psychického utrpenia.
K samotným záverom znaleckého dokazovania C. H. J. znalkyne z odboru psychológie prezentovaným

v znaleckom posudku č. 24/2019, ktoré okresný súd považuje za jeden z rozhodujúcich dôkazov
jednak osvedčujúcich pravdivosť výpovede poškodenej G. B. po podaní trestného oznámenia a súčasne
diagnostikujúcich znaky (psychodiagnostické markanty) v prežívaní poškodenej v čase po podaní
trestného oznámenia 13.10.2019 ako osoby so zásadným psychickým a duševným diskonfortom
v bežnom každodennom živote spôsobeným konaním obžalovaného, ktoré okresný súd stotožnil so

záverom o následku v podobe fyzického, no najmä psychického utrpenia spôsobeného poškodenej
konaním obžalovaného, čo má zodpovedať následku predpokladanému pri spáchaní žalovanej trestnej
činnosti podľa § 208 Tr. zákona páchateľom, krajský súd uvádza nasledovné.
Po oboznámení sa s obsahom označeného znaleckého posudku znalkyne C. H. J. si krajský súd
nemohol osvojiť záver znalkyne spočívajúci v zistení, že poškodená nemá sklony ku konfabulácii či

skresľovaniu, jej výpoveď pri výsluchu možno považovať za vierohodnú na úrovni všeobecnej ako osoby
a špecifickej týkajúce sa skutku, je spôsobilá správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité
udalosti, znalkyňa nezistila u nej sklony k účelovému spracovaniu skutočností, ktoré prežila.
Krajský súd si rovnako nemohol ani osvojiť záver znalkyne, ak okrem iného konštatovala, že
v dôsledku konania obžalovaného došlo k oslabeniu psychickej odolnosti poškodenej, zvýšenej

emočnej rozrušiteľnosti, vegetatívnej labilite prejavujúcej sa navonok ako - tras, vnútorné chvenie,
zníženie sebaúcty, sebadôvery, pohotovosť k obavám, nerozhodnosti, neistote pri záťaži, poruchy
spánku, vnútorný nepokoj, obavy, zažívacie ťažkosti zároveň znalkyňa poukázala na to, že konanieobžalovaného spôsobovalo poškodenej psychické a fyzické utrpenie, intenzívny stres, obavy, strach o
zdravie a bezpečnosť vlastnej osoby, detí, poškodzovalo jej psychiku a zdravie.
Krajský súd tento záver oprel o dlhodobú rozhodovaciu činnosť súdov týkajúcu sa jednak procesného

postavenia znalca a jeho úlohy v trestnom konaní, no predovšetkým týkajúcu sa spôsobu hodnotenia
záverov znaleckých posudkov (aj v posudzovanom prípade) z hľadiska základných kritérií rozhodných
pre posúdenie ich preskúmateľnosti - správnosti a úplnosti – a v tejto súvislosti považuje za potrebné
na tomto mieste zdôrazniť nasledovné.

Znalec má samostatné procesné postavenie v trestnom konaní a tomu zodpovedajúcu vlastnú zodpo-
vednosť za pravdivosť, objektívnosť, nezaujatosť znaleckého posudku, jeho úlohou nie je vykonávať do-
kazovanie, hodnotiť dôkazy, riešiť právne otázky, ale jeho úlohou je vyjadrovať sa k skutkovým odborným
otázkam, ktoré spadajú do jeho kompetencie (t.j. do oblasti, v ktorej je zapísaný v zozname znalcov).

Z toho vyplýva, že znalec, okrem vlastných poznatkov pre podanie posudku zistených metódami špeci-

fickými pre jeho odbor, môže svoj posudok založiť len na skutkovom stave, ktorý bol objasnený dôkaz-
mi vykonanými orgánmi činnými v trestnom konaní, či súdom v zmysle Trestného poriadku, nesmie vy-
konávať dôkazy sám a neprislúcha mu hodnotiť dôkazy ani z hľadiska ich vierohodnosti, ani v tom sme-
re, či skutočnosť, o ktorej podáva správu, je preukázaná (pozri primerane V14/1978, R 33/1980).

V trestných veciach, teda z pohľadu konečného ustálenia skutkového stavu (a jeho právneho posúdenia)
rozhodujú orgány činné v trestnom konaní a v konečnom dôsledku o otázke viny napokon súd a nie zna-
lec a preto by sa znalec nemal stavať do pozície toho, kto robí závery o vine, resp., či boli alebo nebo-
li naplnené znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu.

Súčasne platí, že výsledkom znaleckého skúmania je subjektívny úsudok znalca, ktorý musí byť pres-
kúmateľný v súdnom konaní (hodnotenie obsahovej stránky znaleckého posudku) – znalecký posudok
teda musí spĺňať podmienku preskúmateľnosti a nesmie sa obmedziť len na odpovede na otázky bez
toho, aby z neho bolo zrejmé, ako znalec k týmto záverom došiel.
Preskúmateľnosť znaleckého posudku je totižto základnou vlastnosťou znaleckého posudku. Príjemca

posudku musí byť schopný preskúmať znalcov postup, aby mohol znalecký posudok hodnotiť. Znalecký
posudok, ktorý nie je preskúmateľný, nie je dôkazom, ale je len obyčajným tvrdením, ktoré nie je možné
overiť. Preskúmateľnosť znaleckého posudku je preto nutná podmienka pre jeho hodnotenie ako dôka-
zu, preto aby nevznikli pochybnosti o jeho správnosti alebo o jeho nejasnosti, resp. neúplnosti z pohľadu
ustálených záverov (§ 146 Tr. poriadku).

Aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne zhodnotiť, nesmie sa teda znalec obmedziť vo svojom
posudku na podanie len odborného záveru, ale z jeho posudku musí mať súd možnosť poznať, z kto-
rých zistení v posudku znalec vychádzal, akou cestou k týmto zisteniam dospel a na základe akých úvah
došiel k svojmu záveru – inak povedané - preskúmateľnosť znamená, že znalecký posudok obsahuje
aj podrobné údaje ako sa znalec dopracoval k záverom, aké metódy použil, z akých dôkazov vychá-

dzal a podobne.
Z pohľadu uvedeného krajský súd hodnotil už skôr prezentované závery znaleckého posudku znalkyne
C. H. J., ktoré boli, ako to vyplýva z obsahu spisu, v kontexte sledovaných kritérií zásadným spôsobom
spochybnené už v prípravnom konaní v rámci výsluchu dňa 21.09.2020 pred vyšetrovateľom (už po
vznesení obvinenia pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona), kde

zjavne nepresvedčivo sa znalkyňa vyjadrila k otázkam obhajkyne obžalovaného, ktorá sa v logických
súvislostiach pýtala, ako sa znalkyňa dopracovala k uvádzaným záverom, aké metódy použila, z akých
dôkazov vychádzala. Menovaná znalkyňa nevysvetlila, aké znalecké metódy a postupy (konkrétne
označené testové metódy), použila v rámci psychodiagnostického vyšetrenia poškodenej, nielen vo
vzťahu k diagnostike symptómov, znakov osvedčujúcich oslabenie psychickej odolnosti poškodenej

s prezentovaným následkom zisteným v jej prežívaní spôsobených obžalovaným, ale vôbec k jej
celkovým záverom o jej intelektových, pamäťových schopnostiach a osobnosti poškodenej, konkrétne,
či bolo u nej zistené vysoké, či nízke skóre „lží“, či predispozícii a snahy nezapamätané (či dokonca
neprežité) udalosti v prežitých situáciách si do(vy)mýšľať- konfabulácie, fabulácie, či chce byť videná
v tzv. lepšom svetle pri opise životných situácií a spôsobu riešenia, pričom tento spôsob vykonania

znaleckého skúmania nebol riadne vysvetlený ani na hlavnom pojednávaní aj z dôvodu, že tieto
skutočnosti neboli predmetom hodnotenia na hlavnom pojednávaní. Znalkyňa dokonca opakovane
argumentovala,žepreskúmanieznaleckéhoposudku-postupuzhľadiskatýchtokritériíjeoprávnenálen
ich stavovská organizácia a ona nemá čo bližšie tieto psychodiagnostické metódy, postupy a konkrétnezávery z nich plynúce použité v tomto prípade pri vyšetrení poškodenej objasňovať, resp. bližšie
vysvetľovať.
Inak povedané, krajský súd z hľadiska sledovaných kritérií po preskúmaní obsahu označeného

znaleckého posudku menovanej znalkyne nevedel zistiť, akú „testovú batériu“ – znalkyňa pri
vyšetrení poškodenej použila, nie je zrejmé, aké metódy a druhy testových technik - použila pri
psychodiagnostickom vyšetrení poškodenej a čo presne za použitia týchto metód zistila, a teda zistené
a odprezentované závery bez rozumných pochybností a zrozumiteľne nevysvetlila tak, aby bolo možné
zistiť, na základe akých znaleckých metód a postupov v znaleckom posudku prezentovaných, k týmto

záveromdospela-krajskýsúdpretoustálil,žetietozáveryznaleckéhodokazovaniamenovanejznalkyne
sa javia ako nepreskúmateľné a aj z tohto dôvodu vzbudzujú pochybnosti o ich správnosti.

Ako už bolo skôr uvedené, súdna prax totižto vyžaduje, aby z posudku mohol mať súd možnosť poznať,
z ktorých zistení v posudku znalec vychádzal, akou cestou k týmto zisteniam dospel a na základe akých
úvah došiel k svojmu záveru, čo v tomto prípade zjavne možné nebolo, preto aj z tohto dôvodu krajský

súd nemohol na závery označeného znaleckého posudku v celosti, okrem dôvodov už skôr uvedených,
prihliadať.

Vzhľadom na uvedené preto podľa názoru krajského súdu nebolo možné bez pochybností uzavrieť, aby
v psychickom prežívaní poškodenej boli diagnostikované tak závažné symptómy, ktoré by napĺňali záver

o existencii znakov, ktoré vo svojom súhrne by preukazovali, že v danom prípade poškodená sa stala
obeťou domáceho násilia páchaného na nej obžalovaným A. B. s následkom v podobe, že by trpela
dokonca tzv. syndrómom týranej osoby.

V kontexte uvedeného v zásadnom kontraste potom vyznieva obsah znaleckého posudku č. 2020/06

H. P. Q., ktorý komplexne tieto kritéria spĺňa v čítane doplňujúcich informácii prezentovaných znalkyňou
na hlavnom pojednávaní v rámci jej výsluchu.

Tujenamiesteeštepripomenúť,žeznalkyňaH.P.Q.nahlavnompojednávaníuviedla,žebypovažovala
za neprofesionálny prístup zo strany iného znalca – psychológa, pokiaľ súhlasí s pribratím do trestného

konania na vypracovanie znaleckého posudku u osoby, ktorá je pred vykonaním znaleckého skúmania
jej klientom, s ktorým sa stretáva v rámci psychologických sedení, či dokonca terapii. Táto skutočnosť,
ktorá prešla bez povšimnutia okresným súdom sa spája práve s poškodenou G. B., ktorá pri riešení
problémov v manželstve a celkovo v živote na podnet farára vyhľadala podľa preferencii na internete
psychologickú pomoc a to práve ambulanciu C. H. J., ktorú navštevovala cca tri mesiace pred podaním

trestného oznámenia dňa 13.10.2019 a následne po jeho podaní bola ešte minimálne na piatich až
šiestich psychologických sedeniach.
Napokon pokiaľ mala znalkyňa v záveroch znaleckého posudku, či na hlavnom pojednávaní uviesť,
že konanie obžalovaného spôsobovalo poškodenej psychické a fyzické utrpenie, tento záver je podľa
názoru krajského súdu záverom právnym (viď znenie základnej skutkovej podstaty trestný činu týrania

blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona), čím zjavne prekročila svoju znaleckú kompetenciu,
nakoľko hodnotenie výsledkov znaleckého posudku z hľadiska ustálenia skutkového stavu a jeho
právneho posúdenia ako už bolo zvýraznené, patrí do výlučnej kompetencie orgánov činných v trestnom
konaní a súdu.
Okresný súd ďalej svoj záver o vine obžalovaného, okrem výpovede poškodenej opiera aj o výpoveď

svedkyne H. M., ktorá počula krik z ich bytu, hádku, no bez bližšieho opisu obsahu hádky, tiež objektívne
(nebolo to ani možné), nebola ustálená frekvencia, periodicita týchto hádok, pričom menovaná svedkyňa
sama vypovedá, že raz počula v rámci hádok kričať obžalovaného a naopak zas poškodenú. Ďalej dcéra
O. B. ich videla a počula (rodičov) sa hádať, bez bližšej špecifikácie, kto bol iniciátorom, prečo sa hádali
a už vôbec, aby počas hádky bližšie popisovala ich správanie, z ktorého by bolo možné hodnotiť ich

postavenie v prípade obžalovaného, poškodenej tzv. pozície agresor –obeť.
Závery znaleckého dokazovania H. P. Q. vyjadrené v znaleckom posudku č. 2020/06, zase podľa
okresného súdu nevylučujú, že obžalovaný sa mohol takto správať (ako je uvedené v skutkovej
vete), po požití alkoholických nápojov, čo samozrejme nie je možné považovať za usvedčujúci dôkaz
obžalovaného so správania sa mu kladeného za vinu, vždy keď mal požité alkoholické nápoje,

nakoľko vo všeobecnosti predsa platí, že požitie alkoholických nápojov pre všetkých znamená spravidla
odbúranie zábran slušného správania a spúšťačom spoločensky neakceptovateľného správania, pričom
znalkyňaokreminéhomalatiežzistiťvosobnostnejštruktúreobžalovaného,že obžalovanýnedisponuje
sklonmi k násilnému či agresívnemu konaniu v bežných ľudských situáciách, resp. že agresivita nie jejadrovou vlastnosťou obžalovaného, ako aj že charakter činu absolútne nezodpovedá jeho osobnosti,
kde súčasne doplnila, že obžalovaný kontrolu nad správaním má inak v bežnom živote vysoko vyvinutú,
pričom v bežných situáciách obžalovaný je skôr na ústupe, nejde do konfrontácie, zároveň však uviedla,

že alkohol môže vyvolať to, že sa v takých situáciách ohradí a ohľadom toho, či môže dôjsť k fyzickým
atakom, znalkyňa uviedla, že ak je podnet veľmi silný, tak môže reakcia nastať, ale nehovorí, že musí.
Svedkovia K. L., P. N. E., P. S. H., L. D. k spoločnému spolužitiu obžalovaného a poškodenej zásadnejšie
pre sledované okolnosti prípadu a spôsobov správania sa, ktorých sa mal obžalovaný voči poškodenej
dopúšťať, nič zásadnejšie neuviedli, pričom poškodenú nemali vo vzťahu k obžalovanému navnímanú

ako osobu utiahnutú, ktorá sa vždy vo všetkom prispôsobovala manželovi, či mu vo všetkom chcela
vyhovieť a už vôbec si na nej (na tvári, či tele) nevšimli nejaké viditeľné zranenia po fyzickom útoku.
Súčasne z obsahu produkovaného dokazovania podľa názoru krajského súdu vyplýva, že obžalovaný
sa mal týchto násilných konaní, v rámci ktorých mal aj reálne poškodenú fyzicky napadnúť, čo sám
pripustil, ako to opakovane vo svojich výpovediach konkrétne opisovala poškodená, dopustiť od roku
2010 „ až“ v štyroch prípadoch tak, že mal poškodenú fyzicky napadnúť počas hádky. V jednom prípade

v roku 2010 (keď mala mať pred operačným zákrokom), potom v roku 2012 (chytil pod krk, hodil o zem,
potom škrtil na posteli), teda dvakrát ešte pred rokom 2015, ktorým malo začať rozhodné obdobie, kedy
mal obžalovaný už „týrať“ poškodenú a teda ide správanie sa obžalovaného, ktoré nie je ani súčasťou
skutkového deja sumarizovaného v skutkovej vete výroku napadnutého rozsudku.
Ďalším konaním v roku 2017, kedy nebola navŕtaná polička, po jej návrate z práce, nasledovala hádka,

v priebehu ktorej mal po nej hodiť konzervu a potom prikázať, aby to upratala a napokon v roku 2019, po
hádke s dcérou, ktorej sa poškodená zastala, mal hodiť o zem jogurt, ktorý jej prikázal upratať a súčasne
násilím sa pokúsil jej strčiť hlavu do koša, ktorý počas toho polámal.
Opierajúc sa o uvedené bolo zistené, že časové rozdiely medzi týmito incidentmi - fyzickými
napadnutiami, sú aj niekoľko rokov, pričom medzi týmito incidentmi mali byť z výpovede poškodenej

identifikované časté hádky a chytanie za ústa, za sánku, či kričanie do ucha, aby bola ticho.
Obžalovaný vysvetľoval - chytanie za krk, za sánku, či kričanie do ucha - ako vlastnú bezprostrednú
obrannú reakciu na to, aby poškodená tak (podľa neho bezdôvodne) nekričala na neho, na deti,
na celý bytový dom a nie, aby z jeho strany išlo o bezdôvodné fyzické napádanie, kde vedomí si
následkov svojho konania jej chcel fyzicky ubližovať, spôsobovať fyzické utrpenie, čo si poškodená

samauvedomovala,akotovrámcivýpovedenahlavnompojednávanívysvetľovala,žesaobžalovaného
správanie sa, keď ju chytil za krk, za sánku, či kričal do ucha, bola jeho rekcia na jej verbálne
opakujúce sa výčitky voči jeho osobe, ktoré sama priznávala, ak vyjadrovala krikom v rámci spoločnej
hádky nespokojnosť s jeho prístupom k starostlivosti o rodinu a domácnosť celkovo, ako to poškodená
uvádzala, že obžalovaný si myslel, že ho vždy za každú cenu „chcela zjazdiť“.

Inak povedané, v podstate z ich výpovedí plynie, že obaja manželia – obžalovaný a poškodená - boli
približne rovnomerne – rovnocenne iniciátormi hádok, pri ktorých ako to sama poškodená verbalizovala,
mala predsa právo povedať, čo si myslí, a aký má na to názor, jednoducho povedané, mala právo predsa
„povedať si svoje“. Až následne potom na to reagoval obžalovaný tak, ako to opakovane poškodená
opisovala – mal ju - chytať za krk, za sánku, a pritom jej aj kričal do ucha, aby prestala, so záverom

podľa poškodenej, že pri hádkach mali obaja – obžalovaný a poškodená - posledné slovo tak 50 na 50.

V kontexte uvedeného z hľadiska postavenia oboch manželov v rámci konfliktov, ktoré medzi nimi
vznikali a počas ich priebehu, okrem iného vyznieva aj časť vyjadrenia poškodenej k spoločnému
spolužitiu s obžalovaným, ak opisovala, že - iniciátorom hádok bola raz on, raz ona, po nich niekedy mali

tichú domácnosť, ona to väčšinou brala tak, že nemohla byť ticho, keďže mali už dve deti a potrebovala
s niečím pomôcť, takže to nikdy netrvalo dlho. Počas hádok kričali obidvaja, možno sa stalo raz, dvakrát,
keď bol obžalovaný veľmi opitý, tak vtedy bol ticho, možno ona vtedy dve, tri vety zakričala, ale on
nereagoval, už bol v takom stave, že nevládal reagovať. Pokiaľ cítila, že je to z jej strany, že vyvolala tú
hádku, tak sa ospravedlnila, obžalovaný sa neospravedlnil nikdy. Poškodená teda sama počas hádok

hodnotí svoje postavenie nie len ako obete, ale ako postavenie rovnocenné, kedy aj ona mala na
päťdesiat percent počas hádky posledné slovo. Opakovane zvýrazňovala, že ju obžalovaný nikdy počas
ich spolužitia neudrel a to ani v zmysle tzv. facky.
Z vykonaného dokazovania bez rozumných pochybností nie je možné ustáliť záver, aby obžalovaný bol
ten, kto vždy konfliktné situácie vyvolával, ale spravidla minimálne rovnaký podiel na tom mala mať práve

poškodená, ktorá opakovane zvýrazňovala obžalovaného nezáujem o starostlivosť o deti, o domácnosť,
bol neschopný, nič nerobil (len ležal na gauči s diaľkovým ovládaním), preto mala právo mu to vyčítať.
Je na mieste potom zvýrazniť, že poškodená nikdy neoznámila tieto opísané fyzické napadnutia už
v spomínaných štyroch prípadoch, či aj počas hádky, ktoré by boli posúdené v rámci priestupkovéhokonania, resp. niekomu z najbližšej rodiny alebo známych, či kolegom, nikdy nebola viditeľne zranená, či
dokonca na lekárskom ošetrení, taktiež nebolo identifikované v rámci jej výpovede, aby utekala z domu
práve pred násilným či už fyzickým, ale aj psychickým konaním (napádaním) obžalovaného.

Krajský súd preto hodnotí postavenie poškodenej nie vyslovene ako obete, ale rovnocenného partnera,
ktorí v rámci hádok sa ich pozície menili, kde obžalovaným, ktorý mal napokon reagovať tak, aby ju
utíšil, že jej mal aj stískať sánku, či kričať do ucha, aby prestala už kričať, čo takéto správanie sa
obžalovaného v žiadnom príde neospravedlňuje, kde jednoznačne prekročil všetky zásady slušného
správania, vzájomného rešpektu a úcty k manželke a matke ich spoločných dcér.

Aplikujúc tieto zásady na skutkový stav, ktorý okresný súd zistil v posudzovanom prípade, je možné
konštatovať, že zo strany obžalovaného za obdobie rozhodné nešlo z hľadiska periodicity, početnosti,
no najmä intenzity fyzických útokov – tak ako ich okresný súd vyčerpávajúco sumarizuje a hodnotí -
voči poškodenej o tak sústavne sa opakujúce prejavy, s prvkami hromadnosti, ktoré by bolo možné bez
rozumných pochybností subsumovať ako celok pod vymedzený konkrétny výpočet foriem (alternatív)
konania páchateľa, ktorými môže byť táto skutková podstata podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,

naplnená.

Súčasne ako už bolo zvýraznené, pre naplnenie tejto skutkovej podstaty, musí teda ísť zo strany
páchateľa o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne
necitlivým zaobchádzaním, či správaním s tým, že ak sa pravidelne opakuje, musí byť spôsobilé

poškodenej osobe (osobám) zapríčiniť psychické, prípadne aj fyzické útrapy (len spôsobilé, následok
teda nastať nemusí).

Kvalifikačným hľadiskom možného následku tohto trestného činu vo forme fyzického alebo psychického
utrpenia je preto trvalosť či hromadnosť, teda to, že útoky sú opakované, sú sústavné a práve táto

opakovanosť spôsobuje, resp. môže spôsobiť fyzické či psychické utrpenie poškodených osôb (osoby),
ktoré nie je len celkom krátkeho a prechodného charakteru.

Konanie obžalovaného voči poškodenej, opierajúc sa o jej opakovanú výpoveď, ale aj závery
znaleckého dokazovania (H. G. R. znalec z odvetvia psychiatrie) pri hodnotení jej osobnostnej štruktúry,

predovšetkým jej duševného zdravia a prežívania v kontexte správania obžalovaného, tak ako bolo
ustálené ako celok, sa nejaví ako konanie svojvoľné, ktoré by pre poškodenú predstavovalo citeľné
ponižovanie a psychické deptanie, nebolo pre ňu veľmi urážlivé a ponižujúce, tak aby ho opodstatnene
pociťovala ako ťažké príkorie. Hore popísané jednotlivé formy konania obžalovaného, ktoré mal
sumarizovať v skutkovej vete napadnutého rozsudku okresný súd, mali len nepravidelné epizodické

prejavy správania niekedy aj po požití alkoholických nápojov, ktorých sprievodným javom bola spravidla
iniciatíva zo strany poškodenej riešiť jej postoj, názor na aktuálne správanie sa obžalovaného, ktoré
potom spravidla vyvolalo agresívnu reakciu.

Konanie obžalovaného v konkrétnych zistených prípadoch negradovalo totižto v takej intenzite, ktorú

okresný súd nesprávne považoval za napĺňajúcu bez rozumných pochybností závažnosť, ktorá bola
spôsobilá vyvolať následok predpokladaný žalovanou trestnou činnosťou a teda zločinu týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

V reakcii na tento záver krajského súdu v kontexte k spôsobu hodnotenia dôkazov okresným súdom

a dôvodnosti a zákonnosti vedenia dokazovania na hlavnom pojednávaní krajský súd uvádza.

Pokiaľ ide o význam vyjadrenia poškodenej G. B. v rámci ňou podaného trestného oznámenia
bezprostredne po skutku dňa 13.10.2019 a následných výpovedí dňa 14.10.2019 a dňa 07.02.2020,
krajský súd zistil, že samotný obsah trestného oznámenia poškodenej (ktorý sa v celosti ako už

bolo uvedené nepreniesol do dokazovania na hlavnom pojednávaní), ktorý má byť spolu s uvedenými
výpoveďami vlastne rozhodujúcim dôkazom podľa okresného súdu preukazujúcim vinu obžalovaného
zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, mohol v úplnom úvode trestného konania javiť známky
dôvodnosti podozrenia zo spáchania obžalovaným konania, ktoré sa mu kládlo za vinu v uznesení
o vznesení obvinenia pre trestný čin podľa 208 Tr. zákona.

No následne vykonané dokazovanie v prípravnom konaní, ktoré sa malo preniesť do dokazovania
na hlavnom pojednávaní, o ktoré sa má opierať okresný súd, však neprinieslo zasadnú zmenu
pre overenie, no najmä potvrdenie skutočností pôvodne plynúcich z obsahu spomínaného trestného
oznámenia poškodenej a už vôbec nie v takom dôkaznom význame ako ich hodnotí okresný súdv odôvodení napadnutého rozsudku, pričom tomuto záveru potom zodpovedajú aj následné výpovede
poškodenej G. B. v prípravnom konaní po vznesení obvinenia pre trestný čin týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 Tr. zákona a rovnako tak na hlavnom pojednávaní.

Totozisteniepotomnemôžepoobsahovejstránkeodôkaznomvýznamevýpovedepoškodenejovplyvniť
ani zistenie plynúce zo záverov znalkyne C. H. J., z odboru psychológie, podľa ktorej mala poškodená
po podaní trestného oznámenia a vypovediac dňa 14.10.2019 a dňa 07.02.2020, teda po 03.04.2020 už
tendenciu zľahčovať udalosti, ku ktorým došlo a správanie obvineného ospravedlňovať. Opodstatnenosť

tejto logickej úvahy o (materiálnom) motíve poškodenej – mám s ním spoločný byt, majú spolu deti,
nechce im ublížiť, ale ani jemu - vypovedať v prospech obžalovaného, totižto nemôže v posudzovanom
prípade po obsahovej stránke rozšíriť početnosť, periodicitu a intenzitu útokov obžalovaného voči nej
tak, ako to predpokladá žalovaná trestná činnosť.

Z pohľadu doposiaľ uvedeného je preto možné opäť uzavrieť, že bez rozumných pochybností nebolo

preukázané, aby konanie obžalovaného malo charakter trvalejšieho, sústavnejšieho konania, ktoré sa
opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním či správaním, a súčasne sa
nepodarilo bez pochybností dokázať, aby konaním obžalovaného bol spôsobený následok v podobe
psychických, resp. fyzických útrap poškodenej, nie len celkom krátkeho, prechodného charakteru, preto
krajský súd - časť skutkových okolností zo skutkovej vety tak, ako boli prezentované v obžalobe

okresného prokurátora, výroku nadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré mali pôvodne napĺňať
skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona – dokázané
neboli, a preto opodstatnene túto časť skutkovej vety výroku rozsudku z jej znenia vypustil a neprihliadal
na ňu pri právnom posúdení konania obžalovaného.

Na druhej strane je potrebné opätovne zopakovať, že v danej veci aj vzhľadom na priznanie sa
obžalovaného A. B. (opakované v prípravnom konaní) bolo v dostatočnom rozsahu od samého úvodu
vykonané dokazovanie vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktorými obžalovaný naplnil skutkovú
podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona
s použitím § 138 písm. d/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.

Ako už bolo naznačené, okrem vlastného priznania obžalovaného je to konzistentná a vzájomne
si neodporujúca výpoveď poškodenej G. B., v ktorej podrobne opísala spôsob a okolnosti ako sa
násilného konania spojeného s vyhrážaním sa, že ju vyhodí z okna, sa napokon aj v celosti preniesli do
skutkovej vety v časti skutku, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť dňa 13.10.20219, ktoré si krajský súd

v celosti aj z pôvodného skutku (pre § 208 Tr. zákona) osvojil.

Tento záver o naplnení všetkých znakov naposledy označenej skutkovej podstaty je možné oprieť nie len
o výpoveď poškodenej, ale aj o výpoveď ich dcéry O. B., ktorá bola svedkom správania sa obvineného
bezprostredne po samotnom skutku, kedy videla mamu na zemi plakať, držať sa otca, ktorý stál pri

otvorenom okne, pričom mama ju žiadala, aby zavolala políciu, lebo otec ju chcel vyhodiť z okna.
Uvedené zistenia potom už len dopĺňa prepis zvukového záznamu z oznámenia poškodenej na číslo
158, či ohliadka miesta činu a k nej vyhotovená fotodokumentácia miesta v byte pri okne.

O správnosti právneho posúdenia konania obžalovaného opísaného v skutkovej vete tohto rozsudku

preto niet v danom prípade pochýb, keďže obžalovaný A. B. - inému (vtedajšej manželke ako blízkej
osobe) sa vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, a spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránenej osobe – blízkej osobe, čím spáchal prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s použitím § 138
písm. d/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného týkajúce sa skutočností, že ešte pred ukončením spísania
zápisnice o podaní trestného oznámenia poškodenou dňa 13.10.2019 v čase 22:30 hod., už v čase
22:15 hod. mal začať vypovedať v procesnom postavení podozrivého, je zjavné, že šlo o chybu v písaní,
keďže logicky ešte pred ukončením úkonu spísania zápisnice s poškodenou, mohol byť začatý úkon

výsluchu v tom čase podozrivého, keďže sa vyjadroval k skutočnostiam, ktoré musela najsamprv v
svojom oznámení uviesť poškodená.Rovnako tak aj z pohľadu skutočnosti, že pokiaľ mal v čase 22:15 hod. zo dňa 13.10.2019
obžalovaný v tom čase v procesnom postavení podozrivého vypovedať a zjavne mal byť podľa zápisu
o dychovej skúške v tom čase ešte pod vplyvom alkoholických nápojov, v tomto prípade predsa platí,

že obžalovaný bol následne vypočutý riadne a už s odstupom času v procesnom postavení obvineného
a aj pred sudcom pre prípravné konanie, kde opätovne vo veci vypovedal v celom rozsahu k spáchaniu
skutku zo dňa 13.10.2019, ku ktorému sa mal priznať a svoje konanie oľutoval, popisujúc priebeh
samotného skutku v základných rysoch totožne ako poškodená, pred povereným príslušníkom PZ v
zápisnici o výsluchu obvineného dňa 14.10.2019 a rovnako pred sudcom pre prípravné konanie dňa

16.10.2019.

Obe odvolacie námietky obžalovaného súčasne však považuje krajský súd predovšetkým za
bezvýznamné pre ustálenie skutkového stavu v posudzovanou prípade.

Ďalej v reakcii na odvolacie námietky obžalovaného, predovšetkým vo vzťahu k nezákonnosti dôkazov

vykonaných pred vznesením obvinenia obžalovanému dňa 30.04.2020 pre trestný čin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona a teda procesne nepoužiteľný v rámci dokazovania na hlavnom
pojednávaní pri hodnotení a ustálení skutkového stavu a jeho právneho posúdenia okresným súdom
v napadnutom rozsudku, krajský súd uvádza, že túto argumentáciu obžalovaného si osvojiť nemohol.

Za danej situácie po (v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku) zadefinovaní základných
kritériírozhodnýchpreposudzovaniekonaniapáchateľa,činaplnilobligatórneznakyzákladnejskutkovej
podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona, má krajský súd bez
rozumných pochybností za to, že zákonným spôsobom (v súlade s procesným predpisom) produkované
dôkazy a z nich plynúce skutkové okolnosti (skutok), ktoré sú podkladom pre posúdenie konania

obžalovaného zo dňa 13.10. 2019 ako trestný čin nebezpečného vyhrážania, totižto nepredstavujú tzv.
čiastkový útok napĺňajúci základnú skutkovú podstatu posudzovaného trestného činu, ale ide o jednu
z foriem (alternatív) - ich konkrétneho výpočtu v obsahu znenia (základnej) skutkovej podstaty trestného
činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona - konania páchateľa, ktorými môže byť táto
skutková podstata trestného činu naplnená.

V kontexte uvedeného opierajúc sa obsah dôkazov vykonaných pred vznesením obvinenia
obžalovanému dňa 30.04.2020 pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr.
zákona, potom podľa názoru krajského súdu platí, že poškodená G. B. od úvodu trestného konania
už pri podaní trestného oznámenia dňa 13.10.2019, okrem skutku (nebezpečného vyhrážania podľa §

360 Tr. zákona zo dňa 13.10.2019) uvádzala aj ďalšie okolnosti (skutočnosti) týkajúce sa spolužitia
s obžalovaným prakticky od roku 2010 až do samotného skutku zo dňa 13.10.2019. Na týchto svojich
vyjadreniach zotrvala a bližšie rozvinula a opísala aj vo svojich výpovediach následne v procesnom
postavení poškodenej a to po vznesení obvinenia obžalovanému pôvodne pre trestný čin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona dňa 14.10.2019, a to v rámci výpovedí dňa 14.10.2019 a

dňa 07.02.2020, ktoré napokon, okrem iného nepochybne mali tvoriť potom podklad pre uznesenie
o vznesení obvinenia obžalovanému pre trestný čin týrania blízkej a zverenej podľa § 208 Tr. poriadku.

Rovnako tak zistenia plynúce zo záverov znaleckého skúmania znalkýň jednak znalkyne H. J. (znalecký
posudok č 21/2019 k obvinenému, č. 5/2020 k poškodenej, ktoré z objektívnych dôvodov na hlavnom

pojednávaní ani vykonané neboli) z odvetvia psychiatrie, tak aj znalkyne C. J. (znalecký posudok č.
24/2019), z odboru psychológie sa v podstate vzťahovali na celý obsah vyšetrovacieho spisu v tom
čase dostupnému a teda aj k skutočnostiam, o ktorých vypovedala poškodená nie len ku skutku zo dňa
13.10.2019 (právne posúdeného ako trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona), ale
v rámci celého spolužitia s obžalovaným, a teda od roku 2010 až do 31.10.2019, ako to napokon plynie

z obsahu v oboch prípadoch z označených znaleckých posudkov menovaných znalkýň, tzv. osobného
interview s poškodenou v rámci vyšetrenia.

Obhajkyňa obžalovaného po vnesení obvinenia obžalovanému dňa 30.04.2020 pre trestný čin týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona bola napokon osobne prítomná aj pri výsluchu

menovaných znalkýň v rámci prípravného konania k záverom vykonaného znaleckého dokazovania,
konkrétne dňa 21.09.2020 pri výsluchu H. I. J. a v dňoch 21.09.2020, resp. 27.10.2020 pri výsluchu C.
H. J..Napokon následne so všetkými vyšetrovacími úkonmi sa mal možnosť obžalovaný po vznesení
obvinenia dňa 30.04.2020 pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona
oboznámiť aj prostredníctvom svojej obhajkyne, ktorá sa týchto úkonov aktívne zúčastňovala, včítane

výsluchov všetkých svedkov K. L., P. N. E., P. S. H., L. D. a H. M., či napokon aj výsledkov znaleckého
posudku znalkyne H. P. Q. č. 2020/06, z odboru psychológie k osobe obvineného.

Za danej dôkaznej situácie po obsahovej stránke (materiálne hľadisko, ako správne hodnotí aj okresný
súd) ako obžalovaný, tak aj v tom čase jeho obhajkyňa do vznesenia obvinenia dňa 30.04.2020

pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona, mali k dispozícii kompletné
vyjadrenia poškodenej k celému spolužitiu s obžalovaným od samotného začiatku vyšetrovania, rovnako
tak aj výsledky označeného znaleckého skúmania aj keď je pravdou, že v čase trestného konania,
kedy protiprávne konanie obžalovaného bolo vymedzené a právne ustálené len v rozsahu pre trestný
čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona, čo však nebránilo v celosti na tieto tvrdenia
poškodenej reagovať, namietať ich a predkladaním dôkazov, oponovaním tieto tvrdenia poškodenej

spochybniť.

Po vznesení obvinenia dňa 30.04.2020 pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr.
zákona, však vyšetrovanie zjavne plynule nadviazalo na už výkonné úkony pre jednu foriem (alternatív)
- ich konkrétneho výpočtu v obsahu znenia (základnej) skutkovej podstaty trestného činu týrania

blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona - konania páchateľa, ktorými môže byť táto skutková
podstata trestného činu naplnená, tak ako to mali ustáliť orgány činné v trestnom konaní konkrétne
podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona – vyhrážaním, či vyvolávaním strachu. Poškodená, ako aj
ich spoločné dcéry boli riadne opätovne vypočuté, včítane hore menovaných svedkov, znalkýň, resp.
doplnením dokazovania pribratím menovanej znalkyne ňou vypracovaným znaleckým posudkom, čiže

nie automatickým prevzatím len výsledkov vyšetrovania do vznesenia obvinenia obžalovanému pre
trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona

Zhrnúc doposiaľ uvedené krajský súd má zato, že dôkazy, ktoré boli vykonané po začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona

a následne pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona boli dôkazmi procesne
spôsobilými pre ich vykonanie na hlavnom pojednávaní a spolu s dôkazmi, ktoré boli produkované na
hlavnom pojednávaní, boli dôkazmi vykonanými zákonne, pričom boli procesne spôsobilým podkladom
pre ustálenie skutkového stavu a jeho právneho posúdenia.

V rekcii na argumentáciu obžalovaného sa však žiada ešte doplniť, že podnetom na rozšírenie
skutkového stavu kladeného za vinu obžalovanému a zmenu právnej kvalifikácie (§ 208 Tr. zákona),
čo môže krajský súd len predpokladať z časového sledu vyšetrovacích úkonov vykonaných povereným
príslušníkom PZ v prípravnom konaní a skutočností z nich plynúcich pred ukončením vyšetrovania ku
dňu 27.03.2020 pre skutok právne posúdený ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr.

zákona, boli zistenia plynúce zo záverov znaleckého skúmania znalkýň jednak znalkyne C. J. z odboru
psychológie, no najmä znalkyne H. J. z odvetvia psychiatrie (znalecký posudok k duševnému stavu
poškodenej až zo dňa 16.03.2020), keďže sa v podstate vzťahoval ako už bolo zvýraznené, na celý
obsah vyšetrovacieho spisu v tom čase dostupnému, a teda aj k skutočnostiam, o ktorých vypovedala
poškodená nie len ku skutku zo dňa 13.10.2019 (právne posúdeného ako trestný čin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona), ale v rámci celého spolužitia s obžalovaným, a teda od roku 2010
až do 31.10.2019.

No zvolený postup orgánov činných v trestnom konaní v danej situácii – začatím trestného stíhania
a vznesením obvinenia pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona - sa

javí minimálne po formálnej stránke ako nesúladný s procesným predpisom, nakoľko (na rozdiel od
procesného sudcu) ako zákonu zodpovedajúci postupu sa javil podľa § 206 ods. 6 Tr. poriadku, podľa
ktorého, ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý
bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom alebo aj ďalším trestným činom, ako bol v uznesení
o vznesení obvinenia právne kvalifikovaný, policajt obvineného na túto okolnosť písomne upozorní;

upozornenie môže uviesť aj v zápisnici. Rovnopis upozornenia alebo zápisnice doručí do 48 hodín
prokurátorovi.Zvolený postup a spôsob orgánov činných v trestnom konaní pre rozšírenie skutkových okolností
skutku kladeného za vinu obžalovanému a tomu zodpovedajúce právne posúdenie, totižto do určitej
miery jednak predsa sťažilo uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu (nie však zásadným,

nenapraviteľným spôsobom, ako už bolo skôr vysvetlené), a jednak sa v konečnom dôsledku aj
sami orgány činné v trestnom konaní vystavili dôsledkom spojeným, (ako už bolo krajským súdom
zvýraznené) s tým, že časť vyšetrovacích úkonov bolo potrebné opäť v celosti opakovať, kde ako
je zrejmé, obsah výpovede poškodenej G. B. ako dôkaz rozhodujúci v posudzovanom prípade pred
vznesením obvinenia pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona sa už

len čiastočne, nie úplne preniesol do obsahu vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, či
po zákonom poučení odmietnutie vypovedať dcérami obžalovaného a poškodenej, čo napokon malo
dosah aj na komplexné hodnotenie dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a skutočností z nich
plynúcich pri ustálení skutkového stavu a jeho právneho posúdenia.

Následne krajský súd sa pri ukladaní sankcie obžalovanému A. B. a teda pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery opieral o už okresným súdom ustálený skutkový stav a jeho komplexné hodnotenie (pre účely
výroku o treste), samozrejme v kontexte zmeny skutkového stavu a jeho právneho posúdenia a s tým
spojenej miernejšej zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Čo sa týka rozhodnutia o druhu a výške trestu, krajský súd mal predovšetkým na zreteli účel trestu

z hľadiska generálnej, ale najmä individuálnej prevencie páchateľa ako je tento vyjadrený v ustanovení
§ 34 ods. 1 Tr. zákona, aplikujúc pritom základné kritéria rozhodné pri určovaní druhu trestu aj jeho
výmery, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, totižto trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, zase pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého

následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213,
§ 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334,
ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na

to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako
aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Krajský súd, rovnako ako súd okresný, prihliadal u obžalovaného na vedenie riadneho života

obžalovaným pred spáchaním skutku a rovnako tak po začatí trestného stíhania, ale aj so zohľadnením
všetkých okolností, za ktorých dochádzalo k spáchaniu trestného činu obžalovaným s ohľadom na
závery znalkyne H. P. Q. na potencovanie správania obžalovaného aj samou poškodenou, resp.
znalkyňouH.G.R.,zdôraznenúzaznamenanúsnahurodinyonáležitéfungovanie,atiežajsohľadomna
samou poškodenou prezentovanú zmenu v správaní obžalovaného, vyzdvihnutie zlepšenia najmä jeho

vzťahu k ich mal. deťom a intenzitu kontaktu obžalovaného s nimi, osobitne v kontexte s požiadavkou
toho, že trest má postihovať páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3 Tr. zák.) s ohľadom na samou poškodenou prezentovanú skutočnosť,
že vzhľadom na to, že obžalovaný je jej manžel a otec detí, aj keby urobil tú najhoršiu vec, nikdy by munepriala, aby skončil vo väzení, pretože by to nepoškodilo len jemu, ale im všetkým a hlavne deťom,
ako výslovne uviedla na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že v danom prípade, napriek tomu,
že obžalovaný spáchanie činu nepriznal a neoľutoval, a vzhľadom na čas, ktorý uplynul od spáchania

trestného činu (dňa 13.10.2019), je na mieste ukladať obžalovanému ako druh trestu - trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 6 (šesť) pri trestnom čine
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, ktorá je šesť mesiacov až tri roky.

Pri takto určenom treste a jeho výmery s poukazom na uvedené možno dôvodne očakávať v danom

prípade, osobitne vzhľadom na celkovú osobu obžalovaného, ako jeho popis vyplýva z posudkov
a výpovedí znalkýň (jednoznačne pozitívne prognóza nápravy do budúcna), že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti, ale aj na riadne dosiahnutie účelu trestu ako je vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr.
zákona tak z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie, bude postačovať aj trest uložený na dolnej
hranici ustanovenej trestnej sadzby, ale za súčasnej zvýšenej kontroly správania obžalovaného počas
skúšobnej doby.

Na základe uvedených dôvodov, pri zistení poľahčujúcej okolnosti na strane obžalovaného podľa § 36
písm. j/ Tr. zákona a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona, súd postupom podľa
§ 360 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere
6 (šiestich) mesiacov, ktorého výkon podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.

zákona obžalovanému podmienečne odložil a súčasne mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe, ktorú mu ustanovil na 18 (osemnásť) mesiacov a ako súčasť probačného dohľadu
uložil mu obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Napokon podľa § 319 Tr. poriadku krajský súd zamietol odvolanie okresného prokurátora ako

nedôvodné.

V tejto súvislosti nad záver nad rámec doposiaľ uvedeného v reakcii na odvolacie námietky okresného
prokurátora,ktorésmerovalilenprotivýrokuotreste,vkontextedoposiaľuvedenéhokrajskýsúduvádza,
že za danej dôkaznej situácie s odvolaním sa na hore prezentovanú argumentáciu krajského súdu,

ktorá sa opiera o obsah vykonaného dokazovania a opätovného hodnotenia dôkazov o skutočnosti
z nich plynúcich, ktoré boli podkladom pre zmenu ustáleného skutkového stavu (vypustením skutkových
okolností obsiahnutých v konaní obžalovaného podľa obžalobného návrhu, resp. výroku napadnutého
rozsudku, ktoré mali napĺňať aj skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 Tr. zákona) a jeho následného právneho posúdenia ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s použitím § 138 písm. d/ Tr. zákona a § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zákona, pri zákonom ustanovenej trestnej sadzbe 6 mesiacov až 3 roky, považuje odvolacie
námietky okresného prokurátora za nedôvodné, najmä v časti týkajúcej sa záveru o splnení podmienok
pre uloženie obžalovanému ako druhu trestu, trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom.

Z týchto dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.