Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/124/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123376662
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6123376662.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

29Csp/124/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: Mesto Prešov, Hlavná 73,
080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, proti žalovanému: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. A. XX, XXX
XX E., zast.: Mgr. Peter Troščák, advokát so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1 514,94
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

29Csp/124/2023

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 514,94 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
973,04 EUR od 22.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 434,71 EUR od 16.01.2021 do zaplatenia a zo sumy
107,19 EUR od 16.01.2022 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

29Csp/124/2023

1. Žalobca žalobou pôvodne doručenou v upomínacom konaní dňa 08.08.2023 pod sp. zn.
34Up/603/2023 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 514,94 EUR s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 02.10.2020 uzatvorili strany sporu zmluvu o nájme pozemku č. XX/XXXX, pričom
nájomné bolo stanovené dohodou na sumu vo výške 434,71 EUR na rok. Žalovaný sa zároveň zaviazal
zaplatiť žalobcovi náhradu za užívanie nehnuteľnosti, ktorú užíval bez právneho dôvodu a to za obdobie
2 rokov spätne do doby nadobudnutia účinnosti zmluvy o nájme pozemku + alikvotnú časť nájomného
za rok 2020. Žalovaný nájomné, ani bezdôvodné obohatenie neuhradil a na základe výpovede zaslanej

žalovaným dňa 27.12.2021 došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy k 01.04.2022.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odpor
s odôvodnením, že je pravdou, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme pozemku č. XX/
XXXX a podaním zo dňa 27.12.2021 zmluvu vypovedal. Žalovanému bol zo strany žalobcu doručený
pokus o zmier zo dňa 30.03.2022, na ktorý reagoval oznámením, že nájomné neuhradí, pretože aj on
má pohľadávku voči Mestu Prešov.

3. Pohľadávka žalovaného spočívala v bezdôvodnom obohatení sa Mesta Prešov na jeho úkor
čo bolo obom známe. Zdôraznil, že na základe zmluvy si žalovaný prenajímal časť pozemku
zapísaného na LV č. XXXX, keďže išlo o spevnené betónové plochy slúžiace ako vjazd z miestnejkomunikácie k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného. Uvedená zmluva obsahovala aj prenájom
ďalších spevnených plôch slúžiacich na parkovisko, ktoré nevyužíval a nepotreboval. Mesto nechcelo
žalovanému povoliť kolaudáciu jeho nehnuteľnosti, pričom žalovaného reálne prinútilo k tomu, aby na

vlastné náklady zabezpečil výmenu jestvujúceho DG žľabu, čo vyplýva z nájomnej zmluvy. Z uvedeného
teda vyplýva, že žalovaný zo svojich finančných prostriedkov investoval do nehnuteľnosti vo vlastníctve
Mesta Prešov, čím zvýšil jeho hodnotu. Keďže na predmetnej investícii sa podieľali ďalšie 2 osoby,
podieľal sa na tejto investícii 1/3, teda sumou 2 500 EUR.

4. So zreteľom na uvedené, v tomto prípade ide o bezdôvodné obohatenie Mesta Prešov na úkor
žalovaného, pretože žalovaný zo svojich finančných prostriedkov investoval do nehnuteľnosti Mesta
Prešov, čím zvýšil jej hodnotu.

5. Poukázal na to, že aj ostatní susedia užívajú spevnené betónové plochy na pozemku vo vlastníctve
Mesta Prešov, avšak za ich užívanie neuhrádzajú žiadne nájomné, preto má za to, že ide o zjavne

nerovnaké zaobchádzanie a nerovnaký prístup k občanom zo strany Mesta Prešov.

6. Žalobca reagoval v replike na vyjadrenie žalovaného tým, že dňa 17.03.2015 bolo stavebným úradom
vydané rozhodnutie o umiestnení stavby rodinného domu a následne dňa 09.11.2020 bolo vydané
stavebné povolenie na stavbu rodinného domu pre žalovaného. Stavebný úrad na základe písomného

podnetu vykonal na stavbe rodinného domu štátny stavebný dohľad, kde na tvári miesta zistil, že
žalovaný zrealizoval betónovú spevnenú plochu bez povolenia stavebného úradu a bez písomného
súhlasu vlastníka pozemku Mesta Prešov a príslušného cestného orgánu. Zrealizovaním betónovej
spevnenej plochy pred rodinným domom žalovaný zmenil odtokové pomery v území. Z jestvujúceho
otvoreného rigola obloženého betónovými kockami v tvare lichobežníka odstránil betónové kocky a do

rigolaosadilPVCrúruopriemere20cm,ktorúnáslednezasypal,resp.zabetónoval.NadrúruPVCosadil
dažďový odtokový žľab, ktorý zachytáva povrchovú dažďovú vodu zo spevnenej betónovej plochy, ktorú
zrealizoval. Zrealizovaním týchto stavebných úprav nie je dažďová voda z povrchu miestnej komunikácii
odvádzaná do jestvujúceho rigola. Miestna komunikácia je vyspádovaná k jestvujúcemu otvorenému
betónovému rigolu. Dažďová voda z miestnej komunikácie je tak odvádzaná na susedné pozemky, čím

sú spôsobené škody na vedľajších pozemkoch. Stavebný úrad na základe týchto skutočností listom
vydaným dňa 15.03.2017 vyzval žalovaného na urobenie nápravy, aby v lehote 30 kalendárnych dní
dal jestvujúci rigol do pôvodného stavu v pôvodnej trase, teda odstránil z jestvujúceho rigola PVC rúru,
spätne osadil, resp. obložil rigol betónovými kockami, vrátane osadenia oceľovej mreže, ktorou bol
otvorený rigol prekrytý. Žalovaný však predmetnú výzvu stavebného úradu nerešpektoval.

7. Na stavebný úrad podal návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu rodinného domu.
V priebehu kolaudačného konania stavebný úrad konštatoval, že na stavbu rodinného domu je možné
vydať kolaudačné rozhodnutie, ale až po vydaní rozhodnutia o dodatočnom povolení spevnenej
betónovej plochy. Žalovaný si podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby spevnenej betónovej plochy a

stavebný úrad vytýčil konanie dňa 08.01.2019, na ktorom sa prehodnotila vzniknutá situácia a príslušné
odborné útvary Mestského úradu v Prešove súhlasili s dodatočným povolením stavby betónovej plochy
za podmienky majetkovoprávneho vysporiadania pozemku vo vlastníctve mesta. Dňa 24.01.2019
žalovaný dobrovoľne adresoval Mestskému úradu Prešov žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy na
prenájompozemkuvovlastníctveMestaPrešovzaúčelommajetkovoprávnehousporiadaniapodčasťou

jeho spevnenej plochy. Mesto Prešov vyššie uvedenú žiadosť spracovalo a pristúpilo k uzatvoreniu
nájomnej zmluvy č. XX/XXXX medzi stranami sporu. Dňa 12.03.2019 bolo stavebným úradom vydané
stanovisko, ktorým sa výzva na urobenie nápravy ako opatrenia orgánu štátneho stavebného dohľadu
zo dňa 15.03.2017 zrušilo a bola povolená spevnená betónová plocha. Nájomné vo vyššie uvedenej
zmluve bolo dohodnuté vo výške 434,71 EUR ročne, pričom žalovaný nájomné, ako aj bezdôvodné

obohatenie nezaplatil. Stavebný úrad konštatoval, že žalovaný zrealizoval betónovú spevnenú plochu
bez stavebného povolenia a súhlasu vlastníka pozemku Mesta Prešov a žalobca sa nezaviazal k
refundácii nákladov. Má za to, že žalovaný postavil betónovú plochu pre svoj prospech a nie v prospech
Mesta Prešov, teda k žiadnemu zhodnoteniu majetku Mesta Prešov dôjsť nemohlo.

8. Žalovaný v duplike zotrval na všetkých svojich stanoviskách uvedených vo vyjadrení k žalobe.

9. Súd I. inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného,
oboznámenímzmluvyč.XX/XXXX,výpoveďouzozmluvy,zoznamomzmlúv,kolaudačnýmrozhodnutím,odpoveďou k výpovedi zmlúv o nájme, stavebným povolením, rozhodnutím o umiestnení stavby, výzvou
na urobenie nápravy, zápisnicou, žiadosti o uzatvorenie nájomnej zmluvy, stanoviskom, znaleckým
posudkom č. 2/2024, ako aj spismi Mesta Prešov ako stavebného úradu s evidenčným č. 154225/2018,

153994/2020, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

10. Dňa 10.09.11.2020 žalobca vydal žalovanému stavebné povolenie ku stavbe dvojpodlažného
rodinného domu č. 2 bez podpivničenia v radovej zástavbe na ulica F. G. v meste Prešov, ktorý mal
pozostávať 2 x zádverie, 2 x hala, 5 x izba, 2 x kuchyňa, 2 x kúpeľňa s WC, pivnica, technická miestnosť 2

xbalkónagarážbezmontážnejjamyocelkovejvýmere233,17m2,kuktorémuprojektovúdokumentáciu
vyhotovil H. A. I..

11. Podľa bodu 4 osobitných podmienok stavebného povolenia, prístup na pozemok a k stavbe mal byť
zabezpečený z miestnej komunikácie na ulici F. G..

12. Dňa 15.03.2017 žalobca adresoval žalovanému výzvu, že na základe vykonanej obhliadky
rozostavanej stavby na tvári miesta zistil, že stavebník zrealizoval betónovú plochu na pozemku parcely
CKN XXXX k.ú. E. bez povolenia stavebného úradu a bez písomného súhlasu vlastníka pozemku
Mesta Prešov a súhlasu príslušného cestného správneho orgánu. Zrealizovaním betónovej spevnenej
plochy pred rodinným domom stavebník zmenil odtokové pomery v území. Z jestvujúceho otvoreného

rigola odloženého betónovými kockami v tvare lichobežníka odstránil betónové kocky a do rigola
osadil PVC rúru o priemere 20 cm, ktorú na nasej následne zasypal, resp. zabetónoval. Nad rúru
PVC osadil dažďový odtokový žľab, ktorý zachytáva povrchovú dažďovú vodu zo spevnenej betónovej
plochy, ktorú zrealizoval. Zrealizovaním týchto stavebných úprav nie je dažďová voda z povrchu
miestnej komunikácie odvádzaná do jestvujúceho rigola; pričom miestna komunikácia je vyspádovaná k

jestvujúcemu otvorenému betónovému rigolu. Dažďová voda je z miestnej komunikácie tak odvádzaná
nasusednépozemky,čímsúspôsobovanéškodynapozemkochvedľajších.Vzmyslevyššieuvedeného
pretoMestoPrešovakostavebnýúradvyzvalžalovaného,abyvlehotedo30kalendárnychdníjestvujúci
rigol dal do pôvodného stavu v pôvodnej trase, teda odstránil z jestvujúceho rigola PVC rúru, spätne
osadil, resp. obložil rigol betónovými kockami vrátane osadenia oceľovej mreže, ktorou bol otvorený rigol

prekrytý. Stavebné práce je potrebné zrealizovať v súlade s platnou slovenskou technickou normou, aby
nedošlo k prípadnému znefunkčneniu otvoreného rigola.

13. Žalovaný dňa 19.10.2018 žalobcovi adresoval žiadosť o dodatočné povolenie stavby, konkrétne
spevnenej plochy - vjazd na pozemok o rozmere 6,5 m x 4 m.

14. Podaním zo dňa 10.12.2018 bol žalovaný žalobcom pozvaný na prejednanie jeho žiadosti o
dodatočné povolenie stavby z miestnym zisťovaním dňa 08.01.2019.

15. Zo zápisnice vyplýva, že Mesto Prešov ako cestný správny orgán súhlasil so zriadením vjazdu z

miestnej komunikácie na ulici F. G. na pozemok s parc. č. KNC XXXX/XX cez pozemok vo vlastníctve
Mesta Prešov s parc. č. KNC XXXX, na ktorom sa povoľuje spevnená betónová plocha, zatrubnenie
priekopy a zriadenie žľabu na odvedenie dažďovej vody zo spevnenej plochy. Na tomto konaní sa
nezúčastnil vlastník pozemku Mesto Prešov, avšak ku dnešnému dňu nemal stavebník podľ § 139
Stavebného zákona iné právo k pozemku, na ktorom je vyššie uvedená stavba zrealizovaná.

16. Dňa 12.03.2019 bolo doručené stanovisko, že výzva na urobenie nápravy opatrenia orgánu štátneho
stavebného dohľadu vydaná dňa 15.03.2018 sa ruší.

17. Mesto Prešov dňa 20.01.2020 vypracovalo stanovisko k stavbe vybudovania vjazdu k rodinnému

domuF.G.E.stým,ženemápripomienkykvybudovaniunovéhovjazduzapodmienoktamstanovených,
okreminého,žekstavebnémukonaniujestavebníkpovinnýdoložiťzmluvuobudúcejzmluvekzriadeniu
vecného bremena pre vyššie uvedenú stavbu, resp. zmluvu o nájme na dotknutý pozemok vo vlastníctve
mesta a v prípade, že sa stavebník rozhodne uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve k zriadeniu vecného
bremena na uvedenú stavbu je povinný ku kolaudačnému konaniu doložiť uzatvorenú zmluvu s Mestom

Prešov na základe porealizačného zamerania.

18. Dňa 24.02.2020 Mesto Prešov adresovalo žalovanému výzvu, aby najneskôr do 30 kalendárnych dní
od doručenia tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 81 ods. 3 Stavebného zákona a § 19 ods. 3 Správnehoporiadku predložený návrh na vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby doplnil o podklady,
konkrétne majetkovoprávne vysporiadanie pozemku, na ktorom je zrealizovaná betónová plocha podľa
§ 139 ods. 1 Stavebného zákona a 2 x projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby, ako

aj stanovisko príslušného cestného orgánu.

19. Dňa 24.01.2019 žalovaný doručil žalobcovi žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktorú odôvodnil
tým,žepočasvýstavbyrodinnéhodomuzrealizovalbetónovúplochupreparkovaniemotorovýchvozidiel
o celkových pôdorysných rozmeroch 6 x 4 m. Zároveň uviedol, že ide o jediný možný prístup k rodinnému

domu z jestvujúcej miestnej komunikácie cez verejnú zeleň na jeho pozemok. O uzatvorenie nájomnej
zmluvy žiada len do doby plánovanej rekonštrukcie ulici F. G.. V prípade rekonštrukcie ulice, resp.
rozšírenia prístupovej komunikácie a výstavby chodníkov už nebude potrebná betónová plocha. Prístup
bude priamo z miestnej komunikácie na jeho pozemok. O uzatvorenie nájomnej zmluvy žiada aj z
dôvodu, že predaj časti pozemku s parc. č. KNC XXXX, na ktorom je zrealizovaná čas betónovej plochy
mu zamietli. Po ukončení nájomnej zmluvy jestvujúcu plochu odstráni na vlastné náklady.

20. Dňa 02.10.2020 došlo medzi stranami sporu uzatvoreniu zmluvy č. XX/XXXX v predmete prenájmu
časti pozemku s parc. č. KNC XXXX zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. E. o výmere 46,33 m2, trvalý trávny
porast za účelom majetkovoprávneho usporiadania pod časťou spevnenej betónovej plochy, ktorá slúži
ako vjazd z miestnej komunikácie k rodinnému domu a o výmere 9,77 m2, trvalý trávny porast za účelom

majetkovoprávneho usporiadania pod časťou spevnenej betónovej plochy, ktorá slúži ako parkovisko k
rodinnému domu na ulici F. G. v E..

21. Podľa článku III. Zmluvy, cena nájmu je stanovená dohodou s uvedením celkovej sumy nájomného
vo výške 434,71 EUR, ktorú mal žalovaný ako nájomca uhradiť vždy do 15.01. bežného roka na účet

Mesta Prešov.

22. Podľa článku III, bodu 3 Zmluvy, nájomca sa zároveň zaviazal doplatiť prenajímateľovi náhradu
za užívanie nehnuteľnosti, ktorú užíval bez právneho dôvodu a to za obdobie 2 roky spätne do doby
nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy + alikvotnú časť nájomného za rok 2020 v lehote do 15 dní od

účinnosti tejto zmluvy.

23. Podľa článku IV. bodu 2 Zmluvy, nájomca je oprávnený predmet nájmu užívať výlučne na účel z čl.
I bodu 2 tejto zmluvy a to obvyklým spôsobom, ktorý zodpovedá tomuto účelu za dodržania podmienky,
teda uložený veľký DG žľab 100 nahradiť betónovým žľabom o minimálnom rozmere 200 x 200 mm

prekrytéhoroštomsospádomminimálne0,60%abudeslúžiťnaodvádzaniedažďovýchvôdzriešeného
územia do existujúcej priekopy pri prístupovej komunikácii do doby kolaudácie stavby.

24. Podľa článku II. bodu 2 Zmluvy, nájomná zmluva zanikne okrem iného aj výpoveďou bez udania
dôvodu, pričom výpovedná lehota je 3-mesačná a začne plynúť od prvého dňa v mesiaci nasledujúceho

po doručení výpovede.

25. Dňa 08.10.2020 Mesto Prešov vydalo rozhodnutie o dodatočnom povolení dočasnej stavby
spevnenej betónovej plochy pred rodinným domom žalovaného s dátumom právoplatnosti 16.10.2020.
26. Dňa 11.05.2021 vydalo kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené dočasné užívanie stavby

spevnenej betónovej plochy pred rodinným domom č. X na ulica F. G. v meste Prešov, umiestnenej na
pozemku KNC XXXX k.ú. E., okrem iného aj za podmienky, že sa dočasná spevnená betónová plocha
na predmetnom pozemku povoľuje na dobu neurčitú na základe nájomnej zmluvy č. XX/XXXX o nájme
pozemku uzatvorenej s vlastníkom pozemku Mesta Prešov na LV č. XXXX.

27.Podľa§58ods.1zákonač.50/1976Zb.vzneníúčinnomk01.10.2019,žiadosťostavebnépovolenie
spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník
stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas
jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.

28. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.10.2019, stavebník musí preukázať,
že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré
ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej
cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právopodľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v
územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

29. Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.10.2019, ak ide o stavebnú úpravu,
nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom právnická alebo fyzická osoba,
ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú dohodu s vlastníkom stavby.

30. Podľa § 58 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.10.2019, stavebník podzemných

stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo
stavbám na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na
pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorému
je určený.

31. Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.10.2019, Ak ide o uzavretie skládky

odpadov alebo jej časti alebo vykonanie jej rekultivácie, stavebník nepreukazuje vlastníctvo alebo
iné právo k pozemku, ak tak rozhodol orgán štátnej správy podľa osobitných predpisov;4aa) vlastník
pozemku, ktorý je dotknutý takýmto rozhodnutím, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu za
obmedzenie užívania pozemku od prevádzkovateľa skládky odpadov podľa osobitných predpisov.4ab)

32. Podľa § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.10.2019, pod pojmom „iné práva k
pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“
sa podľa povahy prípadu rozumie
a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej

zmenu,13)
b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,13a)
c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,13b)
d)užívaniepozemkualebostavbynazákladekoncesnejzmluvy,zktorejvyplývaprávouskutočniťstavbu
alebo jej zmenu.13c)

33. Podľa § 139 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.10.2019, ak sa v tomto zákone
používa pojem
a) „stavba“, rozumie sa tým aj jej časť,
b) „vlastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu,14)

c) „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s
pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch,
d) „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu
s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou
dotknuté.

34. Podľa § 139 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.10.2019, líniovými stavbami sú na
účely tohto zákona najmä
a) ropovody, plynovody, produktovody, teplovody,
b) diaľnice, cesty a miestne komunikácie,

c) stavby dráh,
d) podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny,
e) vodovodné a kanalizačné rady, ochranné hrádze, plavebné a derivačné kanály,
f) vedenia elektronickej komunikačnej siete,
g) letiská,

h) prístavy.

35. Podľa § 139 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.10.2019, v prípade pochybnosti o
tom, či ide o líniovú stavbu podľa odseku 3 alebo o jej súčasť, rozhodne orgán štátnej správy príslušný
na jej povolenie.

36. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.37. Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej
samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych

vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

40. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

42. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

43. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

44. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

45. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi

v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie,
a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

46. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej

užívania.

47. Podľa § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu
1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.

48. Podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu
možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

49. Podľa § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu

možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v
jednomesačnej lehote.

50. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný na pozemku vo vlastníctve Mesta Prešov, konkrétne
KNC XXXX vedenej na LV č. XXXX k.ú. mesta E. umiestnil stavbu betónovej spevnenej plochy o celkovej

výmere 56,10 m2 bez stavebného povolenia a súhlasu žalobcu ako vlastníka pozemku.

51. V zmysle ust. § 58 ods. 2 Stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku,
alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom
požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti

územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

52. Podľa § 139 Stavebného zákona, pod pojmom práva k pozemkom a stavbám sa podľa povahy
prípadu rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnejzmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo stavby uskutočniť;
právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou; právo vyplývajúce z iných
právnychpredpisovaleboužívaniepozemku,alebostavbynazákladekoncesnejzmluvy,zktorejvyplýva

právo uskutočniť osobu alebo jej zmenu.

53. Z predloženého stavebného povolenia však nevyplýva, že by žalovaný mal toto vydané na
umiestnenie stavby spevnenej betónovej plochy na pozemku KNC 1398 vo vlastníctve žalobcu.

54. V zmysle vyššie uvedeného, potom uvedená stavba spevnenej betónovej plochy až do uzatvorenia
zmluvy o nájme č. 18/2020 mala charakter tzv. neoprávnenej stavby.

55. Neoprávnenou stavbou je každá stavba, ktorá stojí na cudzom pozemku bez ohľadu na to, či
ide o stavbu povolenú alebo nie. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.04.2014
pod sp. zn. 6MCdo/44/2012 sa za neoprávnenú stavbu považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi

na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na
cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá
vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo
umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom
pozemku len sčasti. To platí nielen vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou

obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy.
Rozsah tohto presahu nie je významný.

56. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy, či iného
titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe

výkonu práva užívaním cudzej veci vrátiť a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou
sumou. Pokiaľ jeho výška určená nie je, určí ju súd podľa svojej úvahy, avšak sa musí opierať o finančné
ocenenie prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol.

57. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam

vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho
dôvodu, na základe ktorého vzniká právo užívania. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, preto pri výške
uvedenej peňažnej náhrady, súd vychádza z ceny obvyklého nájomného, ktorú by bol nájomca za
obvyklých okolností povinný plniť, pokiaľ by vec užíval na základe platne nájomnej zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 5Cdo/8/2009 a 4Cdo/52/2009).

58. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.06.2019 pod sp. zn. 8Cdo/186/2018 vyplýva, že
povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez
ohľadunato,akýmspôsobomrealizujesvojevlastníckeprávo.Zrovnakýchdôvodovniejepodstatnéani
to, či prípadne komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu

a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku a nie napríklad jeho
nájomca. Je potrebné si uvedomiť, že pod užívaním cudzieho pozemku je potrebné v tomto prípade
chápať jeho zastavanie cudzou stavbou a nie užívanie samotnej stavby.

59. V zmysle vyššie uvedeného, potom nie je možné konanie žalobcu, ktorý sa domáha vydania

bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve umiestnením stavby vo
vlastníctve žalovaného ako konanie, ktoré odporuje ust. § 3 Občianskeho zákonníka.

60. Potom nie je možné uvažovať ani o výkone práva žalobcu v rozpore s ust. § 3 Občianskeho
zákonníka, ak za účelom majetkovoprávneho usporiadania pozemku v jeho vlastníctve pod stavbou vo

vlastníctve žalovaného došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme č. XX/XXXX.

61. Žalobca totižto na základe podnetu po vykonanej obhliadke zistil ešte v roku 2017, že žalovaný ako
stavebník zrealizoval predmetnú betónovú spevnenú plochu na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Dňa
19.10.2018 adresoval žalovaný žalobcovi žiadosť o dodatočné povolenie uvedenej stavby, v ktorom bolo

zistené, že uvedená stavba betónovej plochy zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcu v celkovej
výmere 56,10 m2, čo sporné medzi stranami sporu nebolo.62. Z predložených spisov žalobcu ako stavebného úradu vyplýva, že tento dňa 08.10.2020 s dátumom
právoplatnosti 06.10.2020 vydal dodatočné povolenie dočasnej stavby predmetnej spevnenej betónovej
plochy a dňa 11.05.2021 s dátumom právoplatnosti 02.06.2021 kolaudačné rozhodnutie s tým, že

dočasná spevnená betónová plocha sa povoľuje na dobu neurčitú a to na základe nájomnej zmluvy č.
XX/XXXX.

63. Uzatvorením nájomnej zmluvy č. XX/XXXX tak došlo k majetkovoprávnemu usporiadaniu pozemku
vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúceho sa pod stavbou vo vlastníctve žalovaného a preto nárok na

úhradu nájomného vyplývajúceho z takejto nájomnej zmluvy nie je možné považovať za výkon práva v
rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka.

64. Práve naopak sa súdu I. inštancie javí, že konanie žalovaného bolo účelové, kedy po vydaní
rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby spevnenej betónovej plochy umiestnenej na pozemku
vo vlastníctve žalobcu, vydaní kolaudačného rozhodnutia na uvedenú stavbu a následne po vydaní

kolaudačného rozhodnutia k stavbe rodinného domu uvedenú zmluvu o nájme vypovedal bez toho,
aby v prospech žalobcu zrealizoval akúkoľvek úhradu nájomného, resp. bezdôvodného obohatenia za
užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu umiestnením stavby v jeho vlastníctve.

65. Zároveň neobstojí argumentácia žalovaného o neplatnosti nájomnej zmluvy pre rozpor s ust. § 37

Občianskeho zákonníka.

66. Právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany
druhého účastníka alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto
nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa

konajúceho účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna vyhrážka je psychické donútenie
takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. O bezprávnu vyhrážku ide
predovšetkým vtedy, ak ňou je vynucované niečo, čo ňou vynucované nesmie byť. Nie je preto
donútením prípad, ak niekto druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť.

67. Podmienkou však je, že takáto hrozba sa týka vynucovaného správania. Aj v takomto prípade síce
môže ísť o bezprávnu vyhrážku, ale iba vtedy, že ju použilk tomu, aby od druhého vynútil nejaké konanie,
ktoré s tým, čím sa hrozí nijako nesúvisí a ktoré takouto hrozbou nie je možné vynucovať. Okolnosti
vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať pritom základ v objektívne existujúcom stave a súčasne
sa musia stať pohnútkou pre prejav vôle dotknutej osoby tak, že táto koná k svojmu neprospechu.

68. V danom prípade však súd nemohol dospieť k záveru o neplatnosti zmluvy o nájme pre rozpor s ust.
§ 37 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný svoje tvrdenie o tom, že konal pod nátlakom žalobcu
žiadnym spôsobom nepreukázal.

69. O bezprávnu vyhrážku nemôže ísť ak žalobca ako stavebný úrad oznámil žalovanému nemožnosť
vydania kolaudačného rozhodnutia do doby, pokiaľ nebude ukončené konanie o dodatočnom povolení
stavby spevnenej betónovej plochy slúžiacej ako vjazd a plocha na parkovanie motorových vozidiel
pred stavbou rodinného domu žalovaného umiestnenej na pozemku vo vlastníctve žalobcu, podmienkou
ktorého bolo majetkovoprávne usporiadanie uvedeného pozemku pod stavbou v súlade s ust. § 139

Stavebného zákona. Pokiaľ žalobca v tomto prípade postupoval v medziach zákona, konkrétne v súlade
s ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon), potom nie je možné jeho konanie v súvislosti
s úkonmi nevyhnutnými na vydanie dodatočného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia
k predmetnej betónovej spevnenej ploche posudzovať ako nedovolený nátlak voči žalovanému tzv.
bezprávnou vyhrážkou.

70. Aj v prípade záveru o neplatnosti zmluvy o nájme by žalobcovi za rozhodné obdobie vznikol nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka za užívanie
jeho pozemku umiestnením stavby spevnenej betónovej plochy vo vlastníctve žalovaného.

71. Žalovaný ďalej namietal, že hodnota nájmu, ako aj bezdôvodného obohatenia odporuje ust. §
3 Občianskeho zákonníka, keďže niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu nájmu určeného odborným
stanoviskom vypracovaného Ing. Pavlom Jurkom č. 201/2023, na základe objednávky žalobcu
predloženého v konaní, v ktorom sa voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia zaužívanie jeho pozemku umiestnením vyššie uvedenej spevnenej betónovej plochy na základe žaloby zo
dňa 11.01.2024, ktorým bola určená výška nájmu na ulici F. G. v sume 6,50 EUR/ m2 ročne.

72. Predmetom konania v zmysle vyššie uvedenej zmluvy o nájme je bezdôvodné obohatenie za
užívanie predmetnej nehnuteľnosti 2 roky pred účinnosťou zmluvy o nájme (06.10.2020), teda za
obdobie od 06.10.2018 do 05.10.2020, ako aj alikvotná časť nájmu za rok 202, od 06.10.2020 do
31.12.2020; a nájom za obdobie od 01.01.2021 do účinnosti výpovede, teda do 01.04.2022.

73. V zmysle predloženej nájomnej zmluvy bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nájmu
reprezentovaný dohodnutou výškou nájomného v sume 434,71 EUR pri výmere pozemku vo vlastníctve
žalobcu zastavaného stavbou spevnenej betónovej plochy vo vlastníctve žalovaného v rozsahu 56,10
m2 , čo predstavuje sumu 7,748 EUR/ m2 ročne.

74. Pokiaľ predloženým odborným stanoviskom bola určená hodnota nájmu za obdobie roku 2023,

toto nie je možné považovať za relevantný dôkaz, ktorým žalovaný chce preukázať výšku obvyklého
nájomného pozemku vo vlastníctve žalobcu za predchádzajúce obdobie rokov 2018 až 2022. Okrem
iného, ak by aj súd vychádzal zo záverov uvedeného odborného stanoviska, potom sumu dohodnutého
ročného nájmu, resp. nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu cca 7,75 EUR/m2 nie je
možné považovať za sumu odporujúcu ust. § 3 Občianskeho zákonníka, teda za neprimerane vysokú

oproti sume obvyklého nájomného.

75. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd I. inštancie vyhovel žalobe žalobcu na
zaplatenie bezdôvodného obohatenia za 2 roky spätne od účinnosti zmluvy o nájme č. 18/2020 (zmluva
účinná 06.10.2020) od 06.10.2018 vo výške 2 x 434,71 EUR; ďalej na úhradu alikvotnej časti nájmu za

obdobie od 06.10.2020 do 31.12.2020 (87 dní) vo výške 103,62 EUR; na úhradu nájomného za rok 2021
vo výške 434,71 EUR a alikvotnej časti nájomného za obdobie do účinnosti výpovede v roku 2022, teda
do 31.03.2022 za 90 dní vo výške 107,19 EUR.

76. Zároveň vyhovel žalobe o zaplatenie úroku z omeškania určeného podľa § 3 Nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia a alikvotnej časti nájmu za rok
2020,tedazosumy973,04(2x434,71EUR+103,62EUR)podľačl.III.bodu3Zmluvyod22.10.2020do
zaplatenia;zosumynájomnéhozarok2021podľačlánkuIII.bodu2Zmluvyod16.01.2021dozaplatenia
a z alikvotnej časti nájomného za rok 2022 zo sumy 107,19 EUR od 16.01.2022 do zaplatenia.

77. Žalovaný vzniesol započítaciu námietku voči nároku uplatnenému žalobcom tým, že umiestnením
spevnenej betónovej plochy na pozemku žalobcu, ako aj vybudovania odvodňovacieho žľabu došlo k
zhodnoteniu pozemku minimálne vo výške 2 500 EUR investíciami, ktorými sa žalovaný na ich výstavbe
podieľal. Súdu predložil znalecký posudok č. 2/2024 vypracovaného Ing. Martinom Fedorjakom, ktorým
bola určená všeobecná hodnota spevnenej betónovej plochy na pozemku s parcelným č. XXXX, ako aj

odvodňovacieho betónového žľabu na sumu 12 100 EUR.
78. Pokiaľ žalovaný stavbu predmetnej spevnenej betónovej plochy umiestnil bez právneho dôvodu na
pozemku vo vlastníctve žalobcu, nie je možné uvažovať o zhodnotení tohto pozemku, keďže žalovaný
touto stavbou absolútne vylúčil žalobcu ako vlastníka pozemku z výkonu jeho vlastníckych práv, teda
práva predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123

Občianskeho zákonníka).

79. Okrem iného žalovaný opomína, že uvedená stavba spevnenej betónovej plochy má opätovne
charakter tzv. neoprávnenej stavby, pokiaľ žalovaný vo vzťahu k pozemku, na ktorom je uvedená stavba
umiestnená nedisponuje akýmkoľvek vecným, resp. obligačným právom.

80. Rovnako neobstojí uvedená započítacia námietka ani v súvislosti s jeho nákladmi na vybudovanie
odvodňovacieho žľabu, ktorý bol podmienkou vydania dodatočného stavebného povolenia predmetnej
stavby spevnenej betónovej plochy.

81. Žalobca ešte v roku 2017 zistil, že žalovaný zrealizovaním betónovej spevnenej plochy pred jeho
rodinným domom zmenil odtokové pomery v území, kedy z jestvujúceho otvoreného rigola obloženého
betónovými kockami v tvare lichobežníka tieto odstránil a do rigola osadil PVC rúru o priemere
20 cm, ktorú zasypal a následne zabetónoval. Nad PVC rúru osadil dažďový odtokový žľab, ktorýzachytáva povrchovú dažďovú vodu zo spevnenej betónovej plochy, ktorú zrealizoval. Zrealizovaním
týchto stavebných úprav však dažďová voda z povrchu miestnej komunikácie už nie je odvádzaná do
jestvujúceho rigola, ale na susedné pozemky, čím bola spôsobené škody na vedľajších pozemkoch.

82. Podľa § 8 Vyhlášky 35/1984, cestný pozemok tvorí teleso diaľnic, ciest a miestnych komunikácií
a cestné pomocné pozemky. Teleso diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je ohraničené zvýšenou
obrubou chodníkov, prípadne zelených pásov, vonkajšími hranami cestných alebo záchytných priekop
a rigolov, svahov cestných násypov a zárezov alebo vonkajšími hranami päty oporných múrov a tarasov

alebovonkajšímihranamikorunyobkladovýchazárubnýchmúrov,prípadnevonkajšímihranamizárezov
nad týmito múrmi.

83. Pokiaľ žalovaný bez právneho dôvodu z jestvujúceho otvoreného rigola odstránil betónové kocky,
ktoré mu vlastnícky nepatrili a PVC rúrou s ďalšími stavebnými úpravami zmenil odtokové pomery na
danom území tým, že dažďová voda z povrchu miestnej komunikácie už nemohla byť odvádzaná do

rigolu, ktorý v zmysle vyššie citovanej Vyhlášky tvorí cestný pozemok miestnej komunikácie, potom
bez právneho dôvodu zasiahol do vlastníctva žalobcu. Miestne komunikácie sú totižto podľa § 3d ods.
3 Cestného zákona vo vlastníctve obcí. V takomto prípade, ak bola žalovanému uložená povinnosť
na urobenie nápravy spôsobom opätovného sfunkčnenia existujúceho rigolu, nemohlo dôjsť na strane
žalobcu k vzniku bezdôvodného obohatenia zhodnotením jeho pozemku.

84. V zmysle vyššie uvedeného, preto súd I. inštancie posúdil započítaciu námietku žalovaného ako
nedôvodnú.

85. Súd I. inštancie zamietol návrhy na vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov, ako aj žalovaného,

keďževýsledoksporuzáviselvýlučneodprávnehoposúdeniaaichvykonaniebynemalovplyvnaotázku
právneho posúdenia predmetu sporu, resp. vznesenej započítacej námietky.

86. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

87. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

88. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi

voči neúspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške,
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

29Csp/124/2023

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.