Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Macášková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/39/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125203262
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125203262.1
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., narodená X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX,
E., zastúpená: Mgr. Gabriela Nováková, advokátka, so sídlom nám. A. H. Škultétyho 5, Veľký Krtíš, proti
povinnému: F. G. C., narodený X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., o nariadenie neodkladného opatrenia,
takto
r o z h o d o l :
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým povinnému ukladá povinnosť:
- nevstupovať do rodinného domu na adrese D. XXXX/XX, E., nachádzajúceho sa na parcele H. XXXX/
X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a na parcele H. XXXX/X o výmere XXX m2 - záhrada,
evidovaného Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E.,
obec E.;
- nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 (slovom päťdesiat) metrov s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní, na ktoré
bude povinný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť povinného na týchto úkonoch.
II. Navrhovateľka má voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Súd poučuje povinného, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľke v postavení
žalovanej žalobu vo veci samej na usporiadanie práv a povinností, následkom úspešnej žaloby je potom
zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
Povinný môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľke v postavení žalovanej žalobu o náhradu
škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 2.5.2025 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zo dňa 30.4.2025, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby bola povinnému uložená povinnosť, aby
nevstupoval do rodinného domu na adrese D. XXXX/XX, E., nachádzajúceho sa na parcele H. XXXX/X
o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a na parcele H. XXXX/X o výmere XXX m2 - záhrada,
evidovaného Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E.,
obec Trnava a súčasne, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.
Súčasne uviedla, že žiada priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým, že s povinným sú
bývalí manželia, ktorí sa rozviedli v roku 2021. Napriek tejto skutočnosti žili obaja, spoločne s matkou
povinného, v spoločnej nehnuteľnosti – rodinnom dome na adrese D. XXXX/XX, E. s tým, že sa snažili
uvedenú nehnuteľnosť odpredať. V súčasnosti je nehnuteľnosť v procese prevodu vlastníckeho práva
na tretie osoby.Dňa 23. apríla 2025 približne o 20:30 hod. došlo v predmetnej nehnuteľnosti ku konfliktnému incidentu
zo strany žalovaného, ktorý si vyžiadal zásah Policajného zboru SR. V čase incidentu sa nachádzala
v jednej z izieb rodinného domu, ktorú po rozvode dlhodobo využívala na svoje osobné účely. Do
tejto miestnosti bez predchádzajúceho upozornenia vstúpil povinný G. C. a začal sa jej nátlakovým
spôsobom vypytovať na konkrétny kuchynský nôž, ktorý bol darom od jej otca. V pokoji mu vysvetlila,
že si predmetný nôž odniesla z domu ako svoj majetok, keďže sa po prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti pripravuje na odsťahovanie. Zároveň mu pripomenula, že aj on si z domu odniesol veci,
ktoré patrili jej, no ona tieto záležitosti z dôvodu zachovania pokoja neriešila. Toto pokojné a vecné
vyjadrenie povinného neupokojilo, naopak, v tom momente začal jeho verbálny prejav naberať agresívny
a nepriateľský charakter, čím došlo k ďalšej eskalácii situácie. Po predchádzajúcej verbálnej roztržke
jej začal vulgárne nadávať, opakovane ju osočovať a obviňovať z údajného dlhu vo výške 1 440 eur za
údajné užívanie detskej izby ako kancelárskych priestorov bez jeho súhlasu. Následne sa jej opakovane
vyhrážal, okrem iného aj tým, že navštívi jej rodičov (obaja vo veku 76 rokov) a „zničí im strechu“, ktorú
pred rokmi natieral. Agresivita povinného postupne narastala – fyzicky nasledoval navrhovateľku po
dome, bránil jej v uzamknutí sa v kúpeľni, bez jej súhlasu si ju začal nahrávať na mobilný telefón, pričom
ju a jej rodičov hrubo a vulgárne urážal. Navrhovateľka na jeho útoky nereagovala a snažila sa situáciu
pokojne deeskalovať tým, že sa presunula do kuchyne. V kuchyni však došlo k fyzickému útoku – keď
navrhovateľka stála chrbtom pri kuchynskej linke, povinný vzal veľký kuchynský nôž (pravdepodobne
ponechaný na linke) a jeho plochou stranou ju celou silou udrel do oblasti väzov. Jediným šťastím bolo
to, že povinný natoľko vedel ovládať svoje konanie, že do väzov navrhovateľky nepichol nôž ostrým!
Tento čin vyvolal u navrhovateľky intenzívnu obavu o svoj život a zdravie, preto sa snažila uniknúť na
prízemie domu, kde býva matka povinného, pani I. C.. Počas úteku po schodisku ju povinný naďalej
verbálne napádal. navrhovateľka, vedená opodstatneným strachom, začala hlasno volať o pomoc, čo
zachytila nielen matka povinného, ale aj jej kamarátka, s ktorou v danom čase telefonovala. Po vbehnutí
do prízemia okamžite vyšla na balkón pred izbou pani C. a pomocou mobilného telefónu kontaktovala
políciu prostredníctvom tiesňovej linky 158. Hliadka sa na miesto dostavila v priebehu niekoľkých minút.
K incidentu bol privolaný políciou aj lekár.
Na základe zistených skutočností bol povinný vykázaný zo spoločného obydlia a zároveň mu bol uložený
zákaz priblíženia k navrhovateľke na vzdialenosť 50 metrov, platný do 7. mája 2025.
Opísaný incident z 23. apríla 2025 nebol prvým prejavom násilného správania zo strany povinného. Aj na
jeseň roku 2024 došlo k fyzickému útoku, kedy povinný udrel navrhovateľku do tváre. Dôvodom bolo, že
si navrhovateľka do spoločnej kúpeľne umiestnila vlastný sprchovací šampón. Hoci išlo o neprimeranú
a násilnú reakciu, navrhovateľka neprivolala políciu, keďže sa o približne 20 minút mala uskutočniť
plánovaná obhliadka domu s realitným maklérom a jej snahou bolo zamedziť narušeniu procesu predaja
nehnuteľnosti.
K verbálnemu napádaniu došlo aj 17. apríla 2025, kedy ju povinný urážal a osočoval ju, pričom
bezdôvodne tvrdil, že je „nakazená“. Podobné situácie zažívala v minulosti opakovane a naučila sa,
že pokojná reakcia je spravidla najvhodnejšia stratégia na zabránenie eskalácie. V inkriminovaný deň
však ani táto stratégia nezabrala. S narastajúcim pokojom a vecnosťou prejavov navrhovateľky rástla
intenzita agresivity povinného, čo vyústilo do fyzického násilia, ktoré prekročilo všetky doterajšie prejavy
jeho správania a opodstatnene vyvolalo u navrhovateľky strach o život. Povinný má dlhodobo kolísavé
psychické prejavy – strieda obdobia pokoja s epizódami nekontrolovanej agresivity, čo bolo jedným z
dôvodov podania návrhu na rozvod manželstva po 21 rokoch.
Vyššie uvedené skutočnosti dostatočným spôsobom potvrdzujú, že zo strany povinného je dôvodná
obava, že jeho konaním bude naďalej ohrozovaná telesná aj duševná integrita navrhovateľky, a preto je
nevyhnutné dočasne upraviť právne vzťahy medzi stranami práve nariadením neodkladného opatrenia.
3. Navrhovateľka k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila fotodokumentáciu;
Potvrdenie o oznámení Okresného riaditeľstva policajného zboru zo dňa 23.4.2025; Záznam
o zhodnotení zdravotného stavu; Potvrdenie Okresného riaditeľstva policajného zboru o vykázaní zo
spoločného obydlia zo dňa 23.4.2025 a list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec E..
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby:
- nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia (písm. e))
- sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená (písm. h))
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (2).
8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne
súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (3).
9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).
10. Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
11. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak
bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
14. Podľa § 337 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa
neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych
následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje (1). Súd vo výroku uznesenia
podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj
nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia (2). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší
rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane (3).
15. Podľa § 27a ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom policajt je oprávnený vykázať z bytu
alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného
okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať
útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä
vzhľadomnapredchádzajúcetakétoútoky;súčasťouvykázaniazospoločnéhoobydliajeajzákazvstupuvykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo
spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. (1) Počas vykázania zo spoločného obydlia
je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. (2)
16. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti).
Vkonaníonariadeníneodkladnéhoopatreniaspočívapovinnosťtvrdenianajehonavrhovateľovi,pričom
splnenie tejto povinnosti predpokladá to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného
významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, taktiež však
dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a f/ Civilného sporového poriadku je
eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s
jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne
nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo
vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobcovi alebo ohrozenie jej telesnej alebo duševnej
integrity. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby /
svedka/ a podobne. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného žalobcu. (doc. JUDr. Marek Števček, PhD.
a kolektív autorov, Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, C.H.BECK)
17. V danej veci súd posúdil návrh v celom rozsahu ako dôvodný, keď navrhovateľka listinnými
dôkazmi dostatočne osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá je
nevyhnutná, navrhovateľka žije v dome spolu s bývalým manželom ( obaja sú podieloví spoluvlastníci
v BSM v podiele 1-ica), v rodinnom dome žije i matka povinného, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti v 1 -ici. Povinný sa voči navrhovateľke vyjadruje vulgárne, v domácnosti sa opakovane
objavujú konflikty, povinný sa voči navrhovateľke prejavuje i fyzickou agresiou. Posledný násilný incident
je zo dňa 23.4.2025, kedy povinný kuchynským nožom silou udrel navrhovateľku do oblasti väzov
(fotodokumentácia predložená navrhovateľkou a Záznam o zhodnotení zdravotného stavu). Povinný
bol vykázaný zo spoločného obydlia a zároveň mu bol uložený zákaz priblíženia k navrhovateľke na
vzdialenosť 50 metrov, platný do 7. mája 2025. ( Potvrdenie Okresného riaditeľstva policajného zboru
v Trnave o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 23.4.2025).
18. Vychádzajúc z popísaného stavu je predpoklad, že povinný bude pokračovať v konaní, ktorým
neoprávnene zasahuje do osobnostných práv navrhovateľky, čím je osvedčené nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Za danej situácie je namieste úprava pomerov účastníkov.
Súd má násilie povinného voči navrhovateľke za osvedčené predloženým Potvrdením o vykázaní zo
spoločného obydlia zo dňa 23.4.2025 ako i Záznamom o zhodnotení zdravotného stavu z uvedeného
dňa, ktoré dostatočne osvedčujú dôvodné podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke, keďže
vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce útoky očakáva
útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. Pre
potreby vydania neodkladného opatrenia je dostatočne osvedčené, že povinný je dôvodne podozrivý znásilia voči navrhovateľke. Civilný sporový poriadok pritom nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo
frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo
osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou.
Za danej situácie je namieste úprava pomerov účastníkov, aby nateraz bola uložená povinnému
povinnosť nevstupovať do miesta bydliska navrhovateľky.
19. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke súd vychádzal z § 11 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“
Neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku súd vydá, ak bola
osvedčená čo i len možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa neodkladného
opatrenia. Súd mal možnosť ohrozenia telesnej a duševnej integrity navrhovateľky konaním povinného
za dostatočne osvedčenú predloženými listinnými dôkazmi (Potvrdením o vykázaní zo spoločného
obydlia OOPZ Trnava zo dňa 23.4.2025 ako i Záznamu o zhodnotení zdravotného stavu zo dňa
23.4.2025). Z uvedeného mal súd za osvedčené tvrdenia navrhovateľky o obave z priblíženia sa
povinného k jej osobe, pretože jej hrozí narušenie jeho telesnej a duševnej integrity.
Súd mal za to, že navrhovateľka má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako
aj súkromia a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho
správania zo strany povinného, jeho priblíženie, za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje,
z povinného má strach, má obavy o svoje zdravie a život, uvedené je dostačujúce na to, aby súd
vydal zákaz priblíženia. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku vyžaduje na
nariadenietohtoneodkladnéhoopatreniatotižiba„možnosťohrozeniaintegrity“,zvýrazňujúcsubjektivitu
vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia.
20. Súd vzhľadom na uvedené návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel.
21. Zároveň súd poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP povinného o možnosti podať žalobu vo veci
samej a o právnych následkoch s tým spojených.
22. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a navrhovateľke, ktorá mala vo veci úspech, priznal proti povinnému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. S poukazom na § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.