Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/202/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122203731
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2122203731.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu

JUDr. Andrei Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.
s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, právne
zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, IČO: 37 928 422, Dvorákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti
žalovanému: A. S., narodený X.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX G., podnikajúci pod obchodným
menom: A. S. SOPINSKÝ, IČO: 17 699 029, s miestom podnikania: M. Bela 2308/12, 920 01 Hlohovec,
s ukončenou podnikateľskou činnosťou ku dňu 25.3.2022, právne zastúpený: JUDr. Milan Szollossy,
advokát, Mlynská č. 28, 040 01 Košice, o zaplatenie 31.841,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/21/2022-80 zo dňa 9. júna 2023

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/21/2022-80 zo dňa 9. júna 2023
p o t v r d z u j e .
II. Krajský súd v Bratislave žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

. Okresný súd Trnava (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 36Cb/21/2022-80 vydaným dňa
9. júna 2023 (ďalej aj napadnutý rozsudok), žalobu zamietol (1) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu (2).

2. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
10.06.2022 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
istinu vo výške 31.841,96 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite žaloby ako aj náhradu
trov konania a to titulom náhrady vyplateného poistného plnenia. Žalobca a žalovaný uzavreli Poistnú
zmluvu č. 6801030987 (ďalej len poistná zmluva), predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP). Dňa 22.04.2006 došlo ku

škodovej udalosti, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovaného, ktorú žalobca evidoval pod
č. PU 8001199599. V zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len zákon o PZP) poskytol žalobca za žalovaného poškodenému z poistnej udalosti náhradu škody v
sume 203.240,87 eur. V zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP má poisťovateľ proti poistníkovi
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením

poistného. V zmysle uvedeného ustanovenia si žalobca uplatnil u žalovaného sumu 31.841,96 eur
ako nárok na náhradu poistného plnenia, nakoľko žalovaný v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v
omeškaní s platením poistného. Žalovaný však náhradu poistného plnenia žalobcovi neposkytol, a to
ani sčasti.3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.08.2022 uviedol, že jednou z podmienok vzniku nároku
uplatneného žalobcom v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP je, že poistník musí byť v čase
vzniku poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného. S poukazom na § 8 ods. 2 zákona o

PZP majú splatnosť poistného upravovať všeobecné poistné podmienky. Žalobca síce v žalobe tvrdil,
že žalovaný bol v čase poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného, nepredložil však žiadne
ďalšie skutkové tvrdenia a ani listiny, z ktorých by vyplývalo ako bola dojednaná splatnosť poistného a
žalobca tak nepreukázal, ako bola dojednaná splatnosť poistného a či bol žalovaný skutočne ku dňu
poistnej udalosti v omeškaní so splatnosťou poistného. Ďalej uviedol, že titulom škody bola vyplatená

len náhrada v sume 131.230,10 eur a ďalšie sumy boli vyplatené z iných titulov ako náhrada trov
konania (odmena advokáta, súdny poplatok), úroky z omeškania. Za plnenia z iných právnych dôvodov
žalovaný nezodpovedal. Žalovaný vzniesol námietku premlčania v časti nároku 26.246,02 eur ako časti
nároku vyplateného plnenia poškodenej dňa 29.03.2019 v sume 175.261,14 eur. Žalovaný svoj nárok
mohol uplatniť hneď po vyplatení uvedenej sumy, kedy začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá
uplynula dňa 29.03.2022, pričom žaloba bola podaná až dňa 10.06.2022. V závere žalovaný poukázal

na neprimeranosť žiadaného nároku, ktorý by bol pre neho likvidačný. Súd by mal zohľadniť okolnosti,
za ktorých došlo ku vzniku škody, výšku vyplatenej sumy a najmä zárobkové, majetkové, osobné pomery
žalovaného (nález IV. ÚS 377/2018).

4. Žalobcavovyjadrenízodňa30.11.2022uviedol,žežalovanývosvojejprocesnejobranesícesprávne

poukázal na trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle ust. § 12 ods. 4 zákona o PZP, avšak na plynutie
predmetnej premlčacej lehoty sa vzťahuje ust. § 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o
niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID - 19 a v justícii. Na vylúčenie akýchkoľvek pochybností výkladu uvedeného predpisu poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.09.2021, sp. zn. 2Obdo/1/2021: „V

rozhodovanej veci bolo uznesenie odvolacieho súdu doručené žalovanému v súlade s ust. § 110 ods. 1
prvá veta C. s. p. dňa 13. marca 2020, ako to vyplýva z doručenky pripojenej na č. l. 224 spisu. Posledný
deň lehoty na podanie dovolania pre žalovaného v predmetnom spore by tak bol v súlade s ust. § 427
ods. 1 C. s. p., v spojení s ust. § 121 ods. 3 C. s. p., deň 13. máj 2020. 17.1. Žalovaný však podal
dovolanie osobne na súde až dňa 30. júna 2020 o 14:15 hod. (pečiatka podateľne na č. l. 241 spisu),

tvrdiac, že v súlade s ust. § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony, do 30. apríla lehota na podanie dovolania neplynula. S uvedeným tvrdením sa
však dovolací súd nestotožňuje. Od momentu účinnosti zákona č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, dňa 27. marca 2020 sa prerušuje plynutie lehoty v konkrétnom
prípade. Plynutie prerušenej lehoty bude pokračovať po 30. apríli 2020, t. j. od 01. mája 2020. 17.2.
V tomto prípade začala žalovanému 2- mesačná lehota na podanie dovolania plynúť dňom doručenia
uznesenia odvolacieho súdu, teda 13. marca 2020 a v zmysle ust. § 427 ods. 1 C. s. p. by uplynula
dňa 13. mája 2021, teda o 61 dní. Nakoľko dňa 27. mája 2020 (teda po 14. dňoch od začiatku plynutia

lehoty) došlo k jej zákonnému prerušeniu a opätovne začala plynúť až dňom 01. mája 2020, koniec jej
plynutia (61. deň od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu) dopadá na deň 15. júna 2020, ktorý bol
pre žalovaného posledným dňom na podanie dovolania.“

5. Vo vzťahu k omeškaniu uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu č. 6801030987 so

začiatkom poistenia dňa 31.12.2005 na dobu neurčitú s ročným poistným 2.319 Sk platené štvrťročne
platbami vo výške 580 Sk (19,25 eur) so splatnosťou v termínoch 31.12.2005, 31.3.2006, 30.0.2006 a
30.9.2006, tak ako to vyplývalo z poistky priloženej k žalobe. V čase dopravnej nehody (dňa 22.04.2006)
bol žalovaný povinný zaplatiť poistné za obdobie od 31.03.2006 do 29.06.2006 zaplatením sumy 19,25
eur najneskôr dňa 31.03.2006, pričom ako vyplýva z inkasného účtu túto platbu zrealizoval až 2 dni

po poistnej udalosti, dňa 24.04.2006. Vo vzťahu k tomu, že regresný nárok žalobcu sa má vzťahovať
výslovne k plneniu vo výške 131.230,10 eur uviedol, že uplatnená suma voči žalovanému predstavovala
24,26 % z vyplatenej sumy 131.230,10 eur.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi a to poistkou, žiadosťou žalovaného, výpisom z inkasného účtu, oznámeniami o poistnom
plnení, výpismi z banky o poistnom plnení, výzvami na zaplatenie náhrady poistného plnenia ako i s
celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.7. Advokát žalobcu pokladal za nesporné, že žalobca ako poisťovateľ plnil z poistnej zmluvy podľa
zákona o PZP uzatvorenej so žalovaným. Nakoľko žalovaný bol v čase poistnej udalosti, z ktorej žalobca
poskytol poistné plnenie v omeškaní s úhradou poistného, žalobcovi vznikol v zmysle § 12 ods. 1

písm. f) zákona o PZP nárok na náhradu uhradeného poistného plnenia od žalovaného a to až do
výšky poskytnutého plnenia. Žalobca požadoval úhradu iba vo výške 20 % z poskytnutých poistných
plnení, pričom uvedené percento, resp. vo všeobecnosti rozsah požadovanej náhrady je limitovaný len
maximálnou výškou vyplateného poistného plnenia. Samotné rozhodnutie v akej časti žalobca požaduje
náhradu je na rozhodnutí žalobcu.

8. Na otázku súdu prvej inštancie z akého dôvodu nepredložil žalobca v konaní poistnú zmluvu uzavretú
so žalovaným, keďže od počiatku bolo zo strany žalovaného spochybnené omeškanie s úhradou
poistného, t. j. spochybnený tvrdený čas splatnosti, advokát žalobcu odpovedal, že poistnú zmluvu
nepredložil žalobca z dôvodu, že táto malo byť uzavretá ešte v roku 2005 a nevedel ju dohľadať.
Žalobca mal za to, že splatnosť vyplývala a bola dostatočne preukázaná z predloženej „poistky“ ako

písomného potvrdenia o uzavretí písomnej zmluvy v zmysle § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ),
pričom toto potvrdenie obsahovalo všetky základné náležitosti príslušnej poistnej zmluvy vrátane výšky
poistného, predmetu poistenia, doby poistenia ako aj splatnosti poistného. Išlo o jednostranný úkon,
potvrdenie vydané zo strany žalobcu na základe obsahu uzatvorenej poistnej zmluvy. Ďalej poukázal
aj na vyjadrenie samotného žalovaného zo dňa 26.05.2009 v písomnej „Žiadosti o prekvalifikovanie

poistnej udalosti“, v ktorej sám žalovaný uviedol: „Vzhľadom k tomu, že som bol v omeškaní s platením
povinného zmluvného poistenia žiada poisťovňa odo mňa vyplatiť časť poistného plnenia...“ Teda sám
žalovaný v minulosti priznal omeškanie.
9. Advokát žalovaného uviedol, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že splatnosť poistného nastala
práve ku dňu 31.03.2006, nakoľko ustanovenie § 8 ods. 2 zákona o PZP odkazuje na to, že splatnosť

poistného má byť dohodnutá, určená vo všeobecných poistných podmienkach. Zo strany žalobcu,
na ktorom bolo dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie
nároku, nebola doteraz predložená ani poistná zmluva ani všeobecné poistné podmienky, ktoré by
preukazovali splatnosť poistného práve a iba ku dňu 31.03.2006. Žalovanému sa poistná zmluva
nezachovala.Žalovanýnepopieraluzavretiepoistnejzmluvysožalobcom,potvrdil,žeročnépoistnébolo

dohodnuté v celkovej výške 76,98 eur, ktoré sa malo platiť v štyroch štvrťročných splátkach po 19,25
eur. Popieral však tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa dostal s platbou štvrťročnej splátky do omeškanie
a preto žalobcovi nevznikol ani regresný nárok, ktorý si uplatnil v časti v tomto súdnom konaní. Na
otázku súdu prvej inštancie, ktorý deň toho ktorého štvrťroku sa malo uhrádzať v splátkach poistné, či
napríklad prvý, posledný deň alebo v priebehu advokát odpovedal, že túto skutočnosť by mal preukázať

žalobca. Žalobca v konaní nepredložil poistnú zmluvu, v ktorej by boli jednoznačne zadefinované
poistné podmienky a to aj splatnosť jednotlivých platieb poistného. Aj keď v žalobe uviedol, že ako
dôkaz predkladá poistnú zmluvu, tak ju v konaní nepredložil. K „poistke“ uviedol, že ide o jednostranné
potvrdenie žalobcu, v ktorom boli uvedené údaje, avšak nešlo o obojstranný právny úkon poistnej zmluvy
s priloženými poistnými podmienkami, ktorými mala byť najmä zmluvnými stranami dohodnutá splatnosť

poistného odsúhlasená žalovaným. K žiadosti žalovaného zo dňa 26.05.2009 uviedol, že išlo o reakciu
žalovaného na predchádzajúci list, resp. výzvu poisťovne, v ktorom poisťovňa uviedla, že žalovaný bol
v omeškaní. Žalovaný potom vo svojej žiadosti len reprodukoval obsah tejto výzvy poisťovne. Žiadosť
nemala účinky nerozporovania skutkových tvrdení žalobcu v tomto konaní, nakoľko bola vyhotovená
ešte v roku 2009, teda ďaleko pred začatím tohto súdneho konania.

10. Žalovaný A. S. v konaní nepoprel, že so žalobcom uzavrel poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo
povinné zmluvné poistenie motocyklu zn. Honda. Taktiež nepoprel, že predmetným motocyklom bola
v apríli 2006 spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej vodič B. T., ktorému požičal motocykel spôsobil
dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k vážnym zraneniam spolujazdkyne P. T.. Vzhľadom na odstup času

už poistnú zmluvu nemal k dispozícii. Bolo dohodnuté ročné poistné vo výške 76,98 eur s tým, že sa
malo uhrádzať štvrťročne. Vzhľadom na odstup času nevedel uviesť, ku ktorému dátumu mali dohodnutú
splatnosť štvrťročného poistenia. Nepoprel, že poistné za obdobie 31.03.2006 - 29.06.2006 uhradil dňa
24.04.2006. Podľa jeho názoru ho uhradil riadne a včas. Bolo uhradené v štvrťroku, za ktoré sa malo
platiť. Či mu bola „poistka“ zo strany žalobcu vydaná sa nevedel vyjadriť.

11. Z poistky zo dňa 31.01.2006 súd prvej inštancie zistil, že žalobca adresoval, vydal žalovanému
písomné podanie označené ako „Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, poistka číslo: X XXX XXX XXX“ ako potvrdenie o uzavretí poistno-zmluvného vzťahu podľa
návrhu poistnej zmluvy číslo 1079008911 s účinnosťou od 18.11.2005. V poistke bolo okrem inéhouvedené: „poistník A. S., začiatok poistenia 31.12.2005, že ide ročné poistné vo výške 2.319 Sk, splátka
prvého poistného za obdobie od 31.12.2005 do 31.03.2006 bola vo výške 580 Sk, splatnosť poistného
31.12., 31.3., 30.6., 30.9..

12. Zo žiadosti zo dňa 26.05.2009 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný adresoval žalobcovi písomnú
žiadosť o prekvalifikovanie poistnej udalosti, v ktorej okrem iného uviedol, že „Vzhľadom k tomu, že
som bol v omeškaní s platením povinného zmluvného poistenia žiada poisťovňa odo mňa vyplatiť časť
poistného plnenia vo výške 544.669 Sk a tiež sumu 67.394 Sk.“
13. Z výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy zo dňa 09.06.2022 vyplývalo, že pri poistníkovi žalovanom

bolo uvedené ročné poistné vo výške 76,98 eur, lehotné poistné vo výške 19,25 eur, platenie štvrťročne,
za obdobie 31.03.2006 - 29.06.2006 zaplatené poistné dňa 24.04.2006.
14. Z oznámenia o poistnom plnení súd prvej inštancie zistil, že žalobca oznámil poškodenej sumu
poistného plnenia, ktorú jej vyplácal. Z výpočtu výšky plnenia bolo zrejmé, že z plnenia 175.261,14 eur
predstavovala istina sumu 131.230,10 eur, zvyšok úroky z omeškania. Ďalej bolo poukázané poistné
plnenie predstavujúce náhradu trov konania vo výške 26.789,81 eur a súdny poplatok 1.189 eur.

Z pripojených výpisov z banky vyplývalo, že toto poistné plnenie bolo poškodenej zaplatené. Suma
175.261,14 bola zaplatená dňa 29.03.2019.
15. Z výziev na zaplatenie náhrady poistného plnenia súd prvej inštancie zistil, že žalobca vyzval
žalovaného na náhradu poistného plnenia vyplateného poškodenej. Zo sumy vyplateného poistného
131.230,10 eur si žalobca uplatnil proti žalovanému náhradu vo výške 26.246,02 eur, zo sumy 26.789,81

eur náhradu 5.357,96 eur, zo sumy 1.189,92 eur náhradu 237,98 eur, čo spolu predstavovalo sumu
31.603,98 eur.
16. Súd prvej inštancie po citácii zákonných ustanovení zákona o PZP (§ 1 ods. 1, ods. 2, § 6 ods. 1, ods.
2, § 8 ods. 2, § 12 ods. 1 písm. f/), Občianskeho zákonníka (§ 101, § 788 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 791 ods.
1, ods. 2, § 796 ods. 2), § 397 Obchodného zákonníka, § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., Civilného

sporového poriadku (čl. 8, § 185 ods. 1, § 191 ods. 1, § 217 ods. 1 veta prvá) konštatoval, že navrhovanie
dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť
od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka
s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré
vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom

postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným
bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z
navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie
skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

17. Ako prvé súd prvej inštancie posúdil žalovaným vznesenú námietku premlčania časti nároku
vo výške 26.246,02 eur vyplateného plnenia poškodenej dňa 29.03.2019 v sume 175.261,14 eur.
Žalobca svoj nárok mohol uplatniť hneď po vyplatení uvedenej sumy, kedy začala plynúť v zmysle
§ 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia lehota. Žalobca uviedol, že táto lehota spočívala
v dôsledku mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby

COVID-19 a v justícii. Súd prvej inštancie sa s týmto názorom stotožnil. V zmysle zák. č. 62/2020
Z. z., došlo k spočívaniu, neplynutiu premlčacej lehoty v termíne od 27.03.2020 - 30.04.2020 a od
19.01.2021 - 28.02.2021, t. j. spolu v dĺžke 76 dní. V danom prípade tak posledný deň premlčacej lehoty
pripadol na deň 13.06.2022. Žaloba bola podaná dňa 10.06.2022, teda ešte pred márnym uplynutím
trojročnej premlčacej lehoty. Časť nároku žalobcu, voči ktorému vzniesol žalovaný námietku premlčania

taknebolpremlčanýapretovyhodnotiltútonámietkuakonedôvodnú.Ajvprípadeakbybolvyhodnotený
vzájomný vzťah strán ako obchodnoprávny, tak by bol nárok uplatnený žalobou včas, nakoľko v takom
prípade by bola premlčacia lehota v zmysle § 397 Obchodného zákonníka štvorročná a uplynula by
ešte neskôr.
18. Žalovaný v konaní namietol svoje omeškanie z platením poistného a tým splnenie zákonnej

podmienky v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP na uplatnenie náhrady voči nemu zo strany
žalobcu.
19. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že boli v minulosti vo vzájomnom zmluvnom vzťahu, že žalobca
ako poisťovňa a žalovaný ako poistník uzatvorili zmluvu o povinnom zmluvnom poistení na motocykel
zn. Honda, ktorým dňa 22.04.2006 bola spôsobená dopravná nehoda, poistná udalosť, na základe ktorej

žalobca ako poisťovňa plnil za žalovaného ako poistníka náhradu škody poškodeným. Medzi stranami
však zostalo sporné, či žalobca mal právo na regresný nárok voči žalovanému ako poistenému alebo
nie, nakoľko žalovaný sa v konaní bránil tým, že s úhradou poistného nebol v omeškaní a preto žalobcovi
nevznikol nárok na zaplatenie časti poistného plnenia v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP.20. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní jednoznačne a bez pochybností
nepreukázal, že sa žalovaný dostal do omeškania s platením poistného, nepreukázal jednoznačne
dohodnutú splatnosť poistného za druhý štvrťrok roku 2006, za obdobie od 31.03.2006 - 29.06.2006.

Nebolo sporné, že žalovaný lehotné štvrťročné poistné vo výške 19,25 eur uhradil žalobcovi dňa
24.04.2006, t. j. v danom štvrťroku, avšak nebolo preukázané, že by ho uhradil neskoro, nie včas.
Vzhľadom na právnu obranu žalovaného, ktorý rozporoval tvrdenia žalobcu o dátume splatnosti
štvrťročného poistného, ktoré malo byť podľa jeho tvrdení splatné v tomto štvrťroku dňa 31.03.2006,
bolo potrebné, aby žalobca v konaní toto svoje tvrdenie jednoznačne a bez pochybností preukázal.

Najhodnovernejším dôkazom splatnosti poistného by bola poistná zmluva, prípadne k nej pripojené
všeobecné poistné podmienky, ktoré by jednoznačne preukazovali vzájomnú dohodu strán o dátume
splatnosti, toho ktorého štvrťročného poistného. Žalobca však v konaní sám priznal, že vzhľadom
na odstup času od uzatvorenia poistnej zmluvy v roku 2006 nevie túto poistnú zmluvu uzavretú so
žalovaným predložiť, nevie ju dohľadať. Uvedené bolo výslovne len a len na ťarchu žalobcu, iba ktorého
v konaní zaťažuje dôkazné bremeno jednoznačne a bez pochybností preukázať splatnosť poistného

ako jednu zo zmluvných dojednaní a tým preukázať, že sa žalovaný s jeho úhradou dostal skutočne
do omeškania. Žalobca dôkazné bremeno svojho tvrdenia o omeškaní žalovaného v konaní neuniesol
a musel si byť vedomý potom svojej zodpovednosti za výsledok konania. Išlo zjavne o administratívnu
nedbalosť, nedostatočné nadstavenie archivovania poistných zmlúv zo strany žalobcu, za čo sám musel
niesť aj procesné dôsledky neunesenia dôkazného bremena.

21. Splatnosť poistného nebolo možné určiť ani v zmysle § 796 ods. 2 OZ, nakoľko nebol splnený
predpoklad, že poistné nebolo zmluvnými stranami „dohodnuté inak“. Žalobca tvrdil, že na splatnosti
poistného sa so žalovaným dohodol inak, avšak žalobca nepreukázal ako konkrétne „inak“ sa so
žalovaným na platení poistného dohodli, t. j. ktorý konkrétny deň malo byť štvrťročné poistné splatné.
Žalovaný tvrdil, že poistné uhradil v danom štvrťroku a tým ho uhradil včas. V štvrťroku od 31.03.2006 -

29.06.2006 žalovaný uhradil poistné dňa 24.04.2006. Žalovaný tak de facto tvrdil, že splatnosť poistného
bola dohodnutá kedykoľvek v priebehu štvrťroka. Tvrdenie žalobcu o tom, že poistné malo byť splatné
(iba a výlučne) prvý deň toho ktorého štvrťroku zostala nepreukázaná.
22. Žalobca na podporu svojich tvrdení o splatnosti predložil listinný dôkaz - písomnú „poistku“. Podľa
súdu prvej inštancie však poistka nebola dôkazom, ktorý by tvrdenia žalobcu o splatnosti jednoznačne

a dostatočne hodnoverne preukazoval. Poistka je v zmysle § 791 Občianskeho zákonníka výlučne iba
jednostranným úkon žalobcu, ktorý slúži/l predovšetkým najmä v minulosti tomu, že v prípade vzniku
poistnej udalosti poisťovňa žiadala od toho kto s ňou uzavrel poistenie ju predložiť, aby nedochádzalo k
duplicitnému plneniu. Nejde však o doklad, o ktorý by mohla opierať svoje nároky osoba oprávnená na
poistné plnenie, preto v dnešnej dobe už je aj tento inštitút prekonaný, neposilňuje žiadnym spôsobom

postavenie osoby oprávnenej na poistné plnenie v prípade sporu o obsah poistno-právneho vzťahu, t. j.
poistnej zmluvy, ktorá je v časti dátumu splatnosti v danom prípade zo strany žalovaného rozporovaná,
namietaná. Údaj o dátume splatnosti uvedený v poistke sa nemusí zhodovať s údajom a obsahom
samotnej poistnej zmluvy. Aby to bolo jednoznačne preukázané bolo nutné predložiť samotnú poistnú
zmluvu,resp.všeobecnépoistnépodmienky,ktorébyobsahovalijednoznačnúdohoduobochzmluvných

strán o splatnosti o presnom dátume splatnosti.
23.Žalobcanapodporusvojichtvrdeníosplatnostipredložilajlistinnýdôkaz-žiadosťžalovanéhozodňa
26.05.2009 o prekvalifikovanie poistnej udalosti, v ktorej podľa tvrdenia žalobcu sa mal sám žalovaný
priznávať k omeškaniu, mala potvrdzovať omeškanie, čo bolo v rozpore s jeho argumentáciou, právnou
obranou z konania. Žalovaný k tomu uviedol, že išlo o jeho reakciu na predchádzajúci list, resp. výzvu

poisťovne, v ktorom poisťovňa uviedla, že žalovaný bol v omeškaní. Žalovaný potom vo svojej následnej
písomnej žiadosti len reprodukoval obsah tejto výzvy poisťovne. Súd prvej inštancie mal zo žiadosti
preukázane, že žalovaný v nej okrem iného uviedol, že „Vzhľadom k tomu, že som bol v omeškaní s
platením povinného zmluvného poistenia žiada poisťovňa odo mňa vyplatiť časť poistného plnenia vo
výške544.669Skatiežsumu67.394Sk.“Nazákladecitovanéhovyjadrenianebolomožnévylúčiťvýklad

a vysvetlenie žalovaného, že išlo v danom čase z jeho strany len o prevzatie predchádzajúcich tvrdení
žalobcu, ktoré v súčasnosti žalovaný v súdnom spore jednoznačne popieral a namietal. Výkladom
citovaného textu bolo možné sa práve naopak prikloniť k vysvetleniu žalovaného, lebo z neho vyplývalo
nie to, že sa žalovaný priznával, potvrdzoval svoje omeškanie, ale vo vzťahu k omeškaniu iba uvádzal,
že ide o dôvod, pre ktorý poisťovňa od neho žiada vyplatiť časť poistného plnenia. Opäť tak nešlo o

dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval omeškanie žalovaného.
24. Nakoľko v konaní nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že žalovaný bol v čase
poistnej udalosti, z ktorej žalobca poskytol poistné plnenie v omeškaní s úhradou poistného, žalobcovinevznikol v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP, (regresný) nárok na náhradu uhradeného
poistného plnenia od žalovaného preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.
25. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom
rozsahu (trovy právneho zastúpenia), uložil žalobcovi povinnosť ich žalovanému zaplatiť s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
26. Voči napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie zo dňa 06.07.2023 a navrhol

odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Žalobca mal za to, že konanie pred súdom prvej inštancie malo inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na
základevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(§365ods.1písm.f/CSP),napadnuté
rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
27. S postupom a záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasil, nakoľko v konaní predložil o.

i. aj poistku k predmetnej poistnej zmluve, v ktorej bola jednoznačne uvedená splatnosť jednotlivých
štvrťročných splátok poistného, a to vždy k dátumu začiatku toho ktorého kalendárneho štvrťroka (k
31.12, 31.03., 30.06., 30.09), kde z uvedeného logicky aj gramaticky vyplývalo, že poistné (minimálne
následné, nie prvé) muselo byť uhradené vždy najneskôr k prvému dňu daného obdobia, keďže v
opačnom prípade by išlo v danom čase o prevádzku nepoisteného vozidla. Podľa žalobcu žalovaný

poistku ako takú a skutočnosti v nej uvedené relevantne nepoprel. Tiež mal za nesporné, že
splátky poistného boli dohodnuté štvrťročne a splátku za štvrťrok 31.03.2006 žalovaný uhradil až dňa
24.04.2006, t. j. dva dni po dopravnej nehode (poistnej udalosti), od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok
v konaní. Zároveň s ohľadom na list žalovaného zo dňa 26.05.2009 bolo preukázané, že žalovaný si bol
vedomý svojho omeškania s úhradou poistného. Popieranie omeškania s úhradou poistného žalovaným

nebolo v zmysle § 151 ods. 2 CSP účinné.
28. Žalobca mal za to, že z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že obrana žalovaného bola účelová,
tento si bol vedomý svojho omeškania s úhradou poistného a potom, ak súd prvej inštancie skutkový
stav vyhodnotil tak, že žalobca údajne neuniesol dôkazné bremeno, dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. V konaní žalobcom predložená vydaná poistka spolu s

ostatnými dôkazmi dokladala jeho tvrdenia.
29. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 22.09.2023 a navrhol
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho
konania v plnom rozsahu.
30. Žalovaný nesúhlasil s podaným odvolaním žalobcu a zotrval na postoji, že žalobca v konaní

neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia jednej zo zákonných podmienok na uplatnenie
nároku podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP. Tou nepreukázanou zákonnou podmienkou bola
skutočnosť, či bol poistník v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného. Splnenie
tejto zákonnej podmienky nadväzuje na preukázanie skutočnosti, ako bola v poistnej zmluve dojednaná
splatnosť poistného. Žalovaný v konaní jasne poukazoval na ustanovenie § 8 ods. 2 zákona o PZP,

podľa ktorého majú splatnosť poistného upravovať všeobecné poistné podmienky. Žalobca síce v žalobe
tvrdil, že žalovaný bol v čase poistnej udalosti s omeškaním splatením poistného, nepredložil však k
tomu žiadne ďalšie skutkové tvrdenie a ani z ním predložených listín nevyplývalo, ako bola dojednaná
splatnosť poistného so žalovaným, ktorá mala byť upravená vo všeobecných poistných podmienkach.
31.Žalovanýužvkonanípoukázalnato,žežalobcom,naktorombolodôkaznébremenonapreukázanie

splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie nároku, nebola predložená ani poistná zmluva ani
všeobecné poistné podmienky, ktoré by podľa zákona o PZP mali preukazovať konkrétnu splatnosť
poistného práve a iba ku dňu 31.03.2006. Žalovanému sa poistná zmluva nezachovala. Žalovaný
pritom v konaní rozhodne poprel, že by sa mal dostať do omeškania so splatnosťou predmetnej
štvrťročnej splátky poistného. Poistka je jednostranne vystaveným dokladom zo strany žalobcu, v

ktorom sú síce uvedené údaje, avšak nejde o obojstranný právny úkon poistnej zmluvy s priloženými
poistnými podmienkami, ktorými mala byť zmluvnými stranami dohodnutá a vzájomne odsúhlasená
splatnosť poistného. List žalovaného zo dňa 26.05.2009 bol len jeho reakciu na predchádzajúci list, resp.
výzvu poisťovne, v ktorom poisťovňa uviedla, že žalovaný bol v omeškaní. Žalovaný potom vo svojom
podaní len reprodukoval obsah tejto výzvy poisťovne. Táto žiadosť nemohla mať účinky nerozporovania

skutkových tvrdení žalobcu v tomto konaní, nakoľko bola vyhotovená ešte v roku 2009, teda ďaleko
pred začatím predmetného súdneho sporu. Žalovaný zdôrazňoval, že poistné za obdobie 31.03.2006 -
29.06.2006 uhradil dňa 24.04.2006, teda podľa neho riadne a včas, nakoľko úhrada bola realizovaná v
štvrťroku, za ktorý sa mala táto splátka uhradiť.32. Aj z uvedeného bolo zrejmé, že žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne splatnosti
predmetnej splátky poistného účinne a v súlade s § 151 ods. 2 CSP, nakoľko uviedol vlastné tvrdenia
ohľadne tejto spornej otázky. Preto bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu predložiť poistnú zmluvu so

všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré jediné mohli preukázať konkrétnu splatnosť štvrťročnej
splátky poistného. Za vyššie uvedených okolností súd prvej inštancie nemal inú možnosť, ako žalobu
zamietnuť, a to práve v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcu na preukázanie jednej z
rozhodujúcich zákonných podmienok pre vznik nároku uplatneného žalobcom v konaní.
33. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

34. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a
§ 380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania (termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s §
219 ods. 1, ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave) a po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné, nie je možné mu vyhovieť a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a

preto ho potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
35. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

36. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
37. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.
38. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v

súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
39. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.

40. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., tento zákon upravuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie
zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
41.Podľa§1ods.2zákonač.381/2001Z.z.,aktentozákonneustanovujeinak,vzťahujúsanapoistenie
zodpovednosti osobitné predpisy.

42. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa
osobitného predpisu obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla
podľa osobitného predpisu alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových
vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v obdobnom preukaze.
43. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné

podmienky. Všeobecné poistné podmienky musia obsahovať najmenej podmienky podľa § 4, 5, 7 až
12 a § 15.
44. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok,
prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného
určujú všeobecné poistné podmienky.

45.Podľa§12ods.1písm.f)zákonač.381/2001Z.z.,poisťovateľmáprotipoistníkovinároknanáhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.
46. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
47. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pripredčasnom ukončení poistenia.
48. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené

alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
49. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

50. Podľa § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel,

poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky,
vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ
trebapodľapoistnýchpodmienokpoistkupredložiťnauplatnenieprávanapoistnéplnenie,môžepoistiteľ
požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.
51. Podľa § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné
prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

52. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
53. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
54. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

55. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
56. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie námietky žalovaného sa z veľkej časti zhodujú s jeho
skutkovými tvrdeniami, ktoré uvádzal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Predmetom sporu
je nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie istiny 31 841,96 eur s príslušenstvom titulom regresného
nároku, keďže ako poisťovateľ z dôvodu poistnej udalosti vyplatil poškodenému poistné plnenie (celkovo

203.240,87 eur) z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovaného, nakoľko mal
za to, že v čase poistnej udalosti bol žalovaný ako poistník v omeškaní s platením poistného za obdobie
druhého štvrťroka roku 2006, ktoré malo byť uhradené do 31.03.2006, avšak žalovaný ho uhradil až dňa
24.04.2006 dva dni po poistnej udalosti.
57. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu

stotožňuje (body 19 - 25 tohto rozsudku), a po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým
rozsudkom, odvolaním žalobcu a vyjadrením žalovaného musí konštatovať, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť
jehodôvodov,naktoréodkazuje.Súdprvejinštanciesprávnezistilskutkovýstav,vrozsahudostatočnom
na riadne posúdenie sporu, napadnutý rozsudok odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2

CSP, pričom sa presvedčivo, jasne a logicky vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre
rozhodnutie vo veci samej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu
prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané
dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej
inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil

žiadne také vady procesného charakteru (žalobcom uvádzaný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1
písm. d/ CSP), ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku, odvolacím súdom
nebolo zistené žiadne znemožnenie uplatnenia procesných práv žalobcu v konaní pred súdom prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho postupu konajúceho súdu. Procesným pochybením súdu by bol taký
postup konajúceho súdu, ktorým by bolo znemožnené konajúcej strane sporu (žalobcovi) navrhovať

alebo predkladať dôkazy. Takéhoto pochybenia sa súd prvej inštancie v konaní nedopustil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto v odôvodnení tohto
rozsudku sa len obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2
CSP).

58. Zároveň však odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalobcu uvádza k žalobcom
uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že citovaný odvolací dôvod je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.

Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd v prejednávanej
veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku vo vzťahu
k odvolaním napadnutým výrokom (zamietnutie žaloby a priznanie nároku na náhradu trov konania
žalovanému) nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a §193 CSP,
alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

58. Súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu vyplývajúceho z posúdenia
nároku žalobcu, aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy, tieto aj správne interpretoval, a svoje
rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomných súvislostiach tak, ako to prikazuje § 191 CSP. Dal odpoveď na tie otázky

sporových strán, ktoré mali pre spor podstatný význam, prípadne dostatočne objasňovali skutkový a
právny základ rozhodnutia. Zistenia súdu prvej inštancie mali vecné a logické zakotvenie vo vykonaných
dôkazoch, a prijaté skutkové a právne závery boli odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou
súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich
rovnosti v uplatnení práva, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho

rozhodnutia. Preto odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci. Dokazovanie je časť občianskeho
súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci (§ 187 ods.
1, 2 CSP). Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to,
či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebne´ a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz

na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v civilnom sporovom konaní nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú
v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 CSP), a nie strán sporu. Hodnotením
dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy konajúci súd hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

59. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci §
365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych
skutkových záverov vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny
predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom v konaní súdu prvej inštancie zistená.

60. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu,

ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v
podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, žedokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom

zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne

nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.

61. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady

potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,

ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
zo dňa 09.06.2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod
č. 20/2020).

62. V predmetnom konaní bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že ním uplatnený nárok je dôvodný z

hľadiska porušenia povinnosti žalovaného ako poistníka v dojednanej výške (580 Sk - 19,25 eur) a
včas uhradiť poistné za druhý štvrťrok 2006. Žalobca považoval uhradenie tohto poistného žalovaným
za oneskorené, nakoľko posudzované poistné malo byť podľa neho uhradené do 31.03.2006, avšak
žalovanýhouhradilažpopoistnejudalostidňa24.04.2006.Žalobcapritomtosvojomtvrdenívychádzalz
v konaní ním predloženej poistky, ktorá aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je určujúcim dokladom pre

jednoznačné preukázanie termínu splatnosti poistného. Poistka predstavuje jednostranné potvrdenie
vydané poisťovňou (žalobcom) o tom, že uzatvorila určitú poistnú zmluvu s poistníkom. Hodnoverným
a určujúcim dokladom preukazujúcim splatnosť poistného je iba poistná zmluva ako dvojstranný právny
úkon, ktorý hovorí o dojednanom poistnom a termínoch jeho splatnosti alebo sú to všeobecné poistné
podmienky, tvoriace súčasť dojednanej poistnej zmluvy. Tieto doklady (poistná zmluva, všeobecné

poistnépodmienky)nebolivkonanípredloženéažalovaný(poistník)poprelsvojeoneskoreniesúhradou
poistného za druhý štvrťrok 2006, ktoré v priebehu tohto štvrťroka v dojednanej výške uhradil. Žalobcu,
ktoréhozaťažovalodôkaznébremenoohľadompreukázaniatejskutočnosti,ktorútvrdil,atooneskorenie
uhradenia daného poistenia žalovaným však túto skutočnosť, pre posúdenie jeho nároku jednoznačne
hodnoverne nepreukázal. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. Obsah

poistky predloženej v konaní žalobcom, ktorá ako jediný dôkaz hovoriaci o termíne splatnosti poistného
nemusela identicky stanovovať splatnosť poistného, ktorá bola dojednaná stranami sporu v uzatvorenej
Poistnej zmluve, resp. stanovená vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré boli jej súčasťou. V
týchto dokladoch (poistná zmluva, všeobecné poistné podmienky), ktoré sú pre zistenie dojednaného
termínu splatnosti poistného plnenia v splátkach za kalendárny rok rozhodujúce, mohla byť stanovená

doba splatnosti tohto poistného odlišne ako v predloženej poistke a potom nemusela zodpovedať
skutočnosti, ktorá bola medzi stranami sporu dojednaná v Poistnej zmluve alebo vo všeobecných
poistných podmienkach. Tieto doklady neboli v konaní predložené ani jednou stranou sporu, nakoľko
nimi už nedisponovali.
63. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny,

riadne a dôsledne odôvodnený potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Prijatý záver súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsudku vychádzal z v spore riadne vykonaného dokazovania, ktoré bolo uskutočnené
v potrebnom rozsahu pre náležité posúdenie sporu, pričom súd prvej inštancie vyvodil správny právny
záver o nedôvodnosti podanej žaloby a uplatneného nároku žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno
svojich tvrdení.

64. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalovanému, ktorý bol plne úspešný v odvolacom konani´ priznal
na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke voči žalobcovi s ty´m, zˇe v súlade s § 262ods. 2 CSP o vy´sˇke tejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti tohto rozsudku
samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.

65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).