Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-4Csp/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122418681
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:6122418681.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPopradsudkyňouJUDr.ErikouBorovskouvsporežalobcu:BENCONTCOLLECTION,a.s.,
sosídlomVajnorská100/A,83104Bratislava–NovéMesto,IČO:47967692,právnezast.:právnezast.:
KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D. E., o zaplatenie 2.149,89 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 09.09.2022 podala 365. bank a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava – Staré mesto,
IČO: 31 340 890 (ďalej už len „banka“) na Okresný súd Banská Bystrica ako súd kauzálne príslušný na
konanie podľa zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej už len „Zákon o upomínacom konaní“ a „upomínací súd“) návrh na vydanie
platobnéhorozkazu,ktorýmnavrhla,abyupomínacísúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťjej 2.149,89

eur, zmluvné úroky v kapitalizovanej sume 665,98 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
2.149,89 eur od 22.06.2021 do zaplatenia, a náhradu trov konania.

2. Žalobu zástupca banky odôvodil tak, že dňa 14.11.2016 banka pod pôvodným obchodným
menom Poštová banka a.s. uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere č. 1658310755. Na základe
tejto zmluvy o úvere banka poskytla žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v zmysle § 1 ods. 2

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
(ďalej už „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) vo výške 3.000 eur. Žalovaná úver načerpala dňa
14.11.2016. Banka pri poskytovaní tohto úveru žalovanej postupovala s odbornou starostlivosťou a pred
uzavretím zmluvy o úvere si splnila všetky zákonné povinnosti, ktoré jej ukladal Zákon o spotrebiteľských
úveroch a súvisiace právne predpisy (Zákon o bankách, Občiansky zákonníka, Obchodný zákonníka,
a pod). Žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala. Banka upozornila žalovanú na omeškanie so
splácaním úveru a upozornila ju na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaná

úver naďalej nesplácala, banka ku dňu 21.06.2021 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a požiadala
žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Poukázal na ust. § 1 písm. a) v spojení s § 8
písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podľa ktorého
premlčacie lehoty sa predlžili o 76 dní (o 35 dní za obdobie od 27.03.2020 do 30.04.2020 a o 41 dní
za obdobie od 19.01.2021 do 28.02.2021). Žalovaná uhradila do zosplatnenia celého úveru celkom

3.072,36 eur, z čoho na istinu pripadlo 850,11 eur, na úroky 2.026,05 eur a na poplatky a poistné 196,20
eur. Istina úverovej pohľadávky tak predstavuje 2.149,89 eur (3.000 eur – 850,11 eur = 2.149,89 eur).
Celkové úroky, ktoré žalovaná mala zaplatiť, predstavujú 2.692,03 eur (celkové náklady 6.037,63 eur –istina 3.000 eur – poistné 345,60 eur = 2.692,03 eur) . Žalovaná na úrokoch zaplatila len 2.026,05 eur.
Nezaplatené úroky tak predstavujú 665,98 eur (2.692,03 eur – 2.026,05 eur = 665,98 eur). Nárok na
zmluvné úroky zástupca žalobkyne dôvodil poukazom na judikatúru v otázke práva veriteľa na zmluvné

úroky vo výške, akú by pri riadnom plnení dlžníka zaplatil ako cenu peňazí ( rozsudky NS SR vo veciach
sp. zn. 5Cdo 42/2020 , sp. zn. 2Cdo 115/2019, sp. zn. 6CDo 113/2018).Žalobou si banka ďalej uplatnila
aj nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 27 eur, predstavujúcich
náklady na upomienky a zosplatňujúce výzvy zasielané žalovanej. Tiež nárok na úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy nevrátenej istiny úveru 2. 149,89 eur, nie zo sumy úrokov a poplatkov.

3. Spolu so žalobou zástupca banky predložil súdu listiny: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá
pôžička“, „Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička “, informáciu
o RPMN, „Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery“, Všeobecné obchodné podmienky“, aktuálny
stav úveru ku dňu 30.06.2022 vygenerovaný bankovým systémom, „Upozornenie - Výzva na splatenie
dlžnej časti úveru“ zo dňa 24.05.2021, „ Výzva na úhradu dlžnej sumy „zo dňa 21.06.2021„ , podacie

poštové hárky, doručenku, sadzobník poplatkov banky.

4. Písomným podaním zo dňa 17.10.2022 zástupca banky na výzvu upomínacieho súdu zobral žalobu
sčasti, a to ohľadne nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky späť a trval na
vydaní platobného rozkazu iba vo v zvyšnej časti.

5. Dňa 27.10.2022 upomínací súd vydal platobný rozkaz č.k. 27Up 1256/2022, ktorým žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť peňažné plnenia podľa žalobného návrhu v jeho úprave podaním zo dňa 17.10.2022.
Tento platobný rozkaz sa upomínaciemu súdu nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk tak, ako to
predpokladá Zákona o upomínacom konaní. Žalovaná písomnosti upomínacieho súdu doručované jej

opakovane na adresu trvalého pobytu C. XX/XX, XXX XX D. E., v odbernej lehote neprevzala. Podľa
šetrenia polície žalovaná sa v tom čase zdržiavala s celou rodinou v Írsku. Adresu skutočného pobytu
žalovanej v Írsku sa upomínaciemu súdu nepodarilo zistiť. Dňa 06.02.2024 upomínací súd na návrh
žalobkyne na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového
poriadku vec podľa § 10 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní postúpil tunajšiemu súdu na ďalšie

konanie.

6. Podaním zo dňa 08.02.2023 tunajší súd zástupcovi banky oznámil, že na základe tvrdení
a predložených dôkazov predbežne nepovažuje za preukázané splnenie povinnosti banky preskúmať
pred uzatvorením zmluvy o úvere schopnosť žalovanej spotrebiteľský úver splácať v zmysle § 7

zákona č. 129/2010 Z.z., a tiež nepovažuje za preukázané ani splnenie všetkých zákonných podmienok
pre predčasné zosplatnenie celého spotrebiteľského úveru dohodnutého v splátkach v zmysle § 565
v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

7. Podaním zo dňa 27.02.2023 zástupca žalobkyne súdu oznámil, že na podanej žalobe trvá v celom

rozsahu. Poprel, že by banka nesplnila všetky zákonné podmienky pre platné vyhlásenie predčasnej
splatnostiúveru.Poukázalnalistinypredloženéspolusožalobou,ato„Upozornenie-Výzvanasplatenie
dlžnej časti úveru „ datovanú dňom 24.05.2021, a „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ datovanú dňom
21.06.2021 s tvrdením, že obe tieto listiny sa dostali do dispozičnej sféry žalovanej. Podľa pripojeného
poštového podacieho hárku listina zo dňa 24.05.2021 bola bankou odoslaná žalovanej na adresu C. XX/

XX, D. E., pod č. zásielky RF498165152SK dňa 25.05.2021, a podľa údajov vo verejnom internetovom
registri Slovenskej pošty a.s. www.tandt.posta.sk zásielka bola žalovanej doručená dňa 27.05.2021.
Podľaďalšiehopripojenéhopoštovéhopodaciehohárkulistinazodňa 21.06.2021bolabankouodoslaná
žalovanej na adresu C. XX/XX, D. E., pod č. zásielky OA208517462Sk dňa 22.06.2021, a podľa údajov
vo verejnom registri Slovenskej pošty a.s. www.tandt.posta.sk žalovanej bola doručená dňa 24.06.2021.

Ku dňu predčasného zosplatnenia úveru ,t.j. ku dňu 21.06.2021, žalovaná bola v omeškaní so splátkou
za mesiac február 2021 splatnou dňa 25.02.2021, za mesiac marec 2021 splatnou dňa 25.03.2021,
za mesiac apríl 2021 splatnou dňa 25.04.2021, a za mesiac máj 2021 splatnou dňa 25.05.2021. Ku
dňu zosplatnenia celého úveru tak žalovaná bola v omeškaní viac ako tri mesiace so splátkou splatnou
dňa 25.02.2021 (3 mesiace a 21 dní). Zástupca žalobkyne tiež poprel, že by banka pred poskytnutím

úveru bola porušila povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a schopnosť žalovanej splácať
úver, teda tzv. bonitu žalovanej, nebola preskúmala s odbornou starostlivosťou. Dal do pozornosti,
že podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
teda k 14.11.2016, hrubým porušením povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 tohto zákona bolo možnérozumieť výlučne posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver bez akýchkoľvek údajoch o jeho
príjmoch, výdajoch a rodinnom stave, alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra vedeného na účely tohto posudzovania schopnosti spotrebiteľa úver splácať. V prejednávanej

veci banka preskúmala bonitu žalovanej prostredníctvom oboch spôsobov. Vychádzajúc zo žiadosti
o úver zo dňa 10.11.2016 banka zistila zamestnanie a čistý príjem žalovanej 600 eur mesačne, ktorý
overila z externého nezávislého zdroja (v Sociálnej poisťovni). Zo žiadosti banka ďalej
zistila, že žalovaná je slobodná, má jedno vyživované dieťa, druh bývania a dosiahnuté vzdelanie.
Banka mala ďalej k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch žalovanej zo spoločného

úverového bankového registra (SRBI). Dal do pozornosti niektoré rozhodnutia vnútroštátnych súdov,
ako aj Súdneho dvora EÚ.

8. Uznesením zo dňa 26.04.2023 č.k. 4Csp 9/2023-157 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového
poriadku vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.
Uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami, a následne ani platobný rozkaz vydaný tunajším súdom zo

dňa 11.08.2023 č.k. 4Csp 9/2023-170, sa tunajšiemu súdu nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných
rúk. Podľa zistení súdu z údajov v súdnom registri a cestou polície žalovaná aj v tom čase bola stále
prihlásenáktrvalémupobytunaadreseD.E.,C.XX/XX,dlhodobosavšakdržiavalavÍrsku,podľazistení
súdu na adrese 14 A. F., N39T627, Longford. Súdu sa však ani na túto adresu v zahraničí nepodarilo
žalobu žalovanej doručiť do vlastných rúk. Preto súd dňa 13.06.2024 postupom podľa § 116 ods. 2

Civilného sporového poriadku zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke
súdu. Nakoľko žalovaná si v zákonnej lehote 15 dní žalobu s prílohami na súde neprevzala, uplynutím
tejto lehoty, t,j, dňom 28.06.2024, súd žalobu považoval za riadne doručenú žalovanej. Právoplatným
uznesením zo dňa 11.07.2024 č.k. KK-4Csp 9/2023-206 súd následne zrušil platobný rozkaz zo dňa
11.08.2023 v celom rozsahu.

9. Písomným podaním zo dňa 20.08.2024 zástupca banky doplnil žalobu vo vzťahu k správnosti
výpočtu RPMN na predmetný úver tak, uviedol, že aktuálna rozhodovacia prax rešpektuje , že veritelia
mali až do momentu prijatia opatrenia NBS č. 5/2020 účinného od 01.01.2022 nejednotné postupy
pri výpočte RPMN, čo nemôže ísť na ťarchu žalobkyne (rozsudok KS Žilina zo dňa 31.05.2022 sp. zn.

11Co Csp 38/2021, rozsudok KS Prešov zo dňa 28.01.2021 sp.zn. 23Co Csp 23/2020). Práve z dôvodu
absencie jednoznačného usmernenia žalobkyňa v záujme transparentnosti a opatrnosti započítala do
RPMN aj dobrovoľné poistné, hoci jej to ust. § 2 písm. g) a ust. § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
neukladali. Ak by poistné nebolo započítané do výslednej hodnoty RPMN, výsledná hodnota RPMN by
bola nižšia ako najvyššia prípustná hodnota odplaty. V prípade spornosti vo vzťahu k správnosti výpočtu

RPMN navrhol , aby súd požiadal NBS o odborné vyjadrenie k postupu veriteľov pri výpočte RPMN
v čase uzatvárania zmluvy o úvere a k správnosti výpočtu RPMN v prejednávanej veci.

10. Uznesením zo dňa 13.01.2023 č.k. KK-4Csp 9/2023-247 súd na návrh zástupcu banky pripustil,
aby z konania na strane žalobkyne banka vystúpila a na jej miesto vstúpila spoločnosť BENCONT

COLLECTION, a.s. Vajnorská 100/A, 031 04 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 47 967 692 (ďalej už len
žalobkyňa“). Návrh zástupca banky odôvodnil zmluvou o postúpení žalovanej úverovej pohľadávky
voči žalovanej bankou na túto spoločnosť zo dňa 01.10.2024. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
21.02.2025.

11. Súd spor prejednal na pojednávaní konanom dňa 20.05.2025 v neprítomnosti oboch sporových
strán, ktoré boli na toto pojednávanie riadne a včas predvolané. Zástupca žalobkyne svoju neúčasť
ospravedlnil podaním zo dňa 12.05.2025 pracovnou zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania.
Vyslovil súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Žalovaná si poštovú
zásielku súdu v odbernej lehote nevyzdvihla, svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania

nepožiadala. Dňa 20.05.2025 súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej
legitimácie žalobkyne v konaní v celom rozsahu zamietol. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:

12. Žalovaná nepoprela, a súd na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti
o skutočnostiach, že 365. bank a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava – Staré mesto,

IČO: 31 340 890 (do 02.07.2021 obchodné meno Poštová banka a.s., ďalej už len „banka“)
a žalovaná dňa 14.11.2016 uzavreli zmluvu o úvere evidovanú bankou pod č.1658310755 (ďalej už
len „zmluva o úvere“), na základe ktorej banka poskytla žalovanej bezúčelový úver vo výške 3.000
eur, ktorý žalovaná načerpala dňa 14.11.2016. Tieto skutočnosti vyplývajú zo zmluvnej dokumentáciepredloženej žalobkyňou v spore, a to z listiny označenej ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá
pôžička“ (čl.36-39spisu),„Formulárpreštandardnéinformácieospotrebiteľskomúveredobrá
pôžička“ (čl. 40 – 42 spisu) a informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (čl.42 spisu). Podľa tejto

zmluvnej dokumentácie sa jednalo o úver s nasledujúcimi parametrami: výška úveru 3.000 eur, celková
čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť 6.037,63 eur, počet mesačných splátok 96, splatnosť mesačnej splátky
vždy k 15. dňu v mesiaci, termín prvej mesačnej splátky 25.12.2016, výška mesačnej splátky 62,90 eur,
z toho 59,30 eur výška mesačnej anuitnej splátky a 3,60 eur mesačné náklady spojené s poistením,
výška poslednej splátky 62,13 eur, z toho 58,53 eur výška mesačnej anuitnej splátky a 3,60 eur mesačné

náklady spojené s poistením, fixná ročná úroková sadzba 17,90 %, RPMN 21,80 %, priemerná RPMN na
trhu 10,10%, odplata za poskytnutie úveru 19,34 %, najvyššia prípustná hodnota odplaty 20,20%, termín
konečnej splatnosti úveru 25.11.2024. Čerpanie úveru v dojednanej výške 3.000 eur bolo uskutočnené
dňa 14.11.2016 ( čl.11 spisu) .

13. Žalovaná nepoprela, a súd nemal dôvodné pochybnosti ani o skutočnosti, že žalovaná povinnosť

platiť banke v zmluve o úvere dojednané splátky riadne a včas porušila. Podľa aktuálneho stavu úveru ku
dňu 30.06.2022 vygenerovaného z bankového informačného systému (čl. 10-11 spisu), ktorý žalovaná
nijako nespochybnila, žalovaná za obdobie počnúc splatnosťou prvej splátky splatnej dňa 25.12.2016
až do 18.01.2021 zaplatila celkom 3.072,36 eur. Z toho banka započítala na istinu 850,11 eur, na úroky
2.026,05 eur a na poplatky a poistné 196,20 eur.

14. Z listinydatovanejdňom24.05.2021označenejako„Upozornenie–Výzvanasplateniedlžnejčasti
úveru“ (čl. 35 spisu), pripojeného poštového hárku (čl.134-141 spisu) a údajov zistených z internetového
portálu Slovenskej pošty www.tandt.posta.sk (čl.147 spisu) vyplýva, že banka týmto listom žalovanej
oznámila, že ku dňu 24.05.2021 eviduje na zmluve o úvere nedoplatok na splátkach úveru vo výške

284,74 eur, pozostávajúci z omeškaných splátok vo výške 266,74 eur (4 mesačné splátky po 62,90 eur
a časť 5. splátky), poplatkov 18 eur a poistné 0. Listom banka žalovanú vyzvala na zaplatenie tohto
nedoplatku do 15 dní od doručenia listu a upozornila ju, že ak v stanovenej lehote nedôjde k úhrade
nedoplatku, banka je oprávnená celý úver zosplatniť. List bol žalovanej doručený dňa 27.05.2021.

15. Z listiny datovanej dňom 21.06.2021 označenej ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy “ (čl. 44 spisu),
poštovej doručenky (čl. 42 spisu), poštového podacieho hárku (čl. 142 – 145 spisu), poštovej doručenky
(čl. 42spisu) a údajov zistených z internetového portálu Slovenskej pošty www.tandt.posta.sk (čl. 148
spisu) vyplýva, že týmto listom banka žalovanej oznámila, že v dôsledku podstatného porušenia zmluvy
o úvere jej úverový záväzok sa stáva predčasne splatným a vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy

2.343, 41 eur, pozostávajúcej z dlžnej istiny 2.149,89 eur, úrokov 166,52 eur, poplatkov za upomienky
27 eur a poistného 0 eur, do 10 kalendárnych dní od doručenia listu. List bol žalovanej doručený dňa
24.06.2021.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere,

tzn. ku dňu 14.11.2016 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvyo úvere, tzn. k 14.11.2016 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej

veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov

úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

21. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

22. Vychádzajúc z cit. ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nie je
osobitným zmluvným typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom,
Občianskym zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná
zmluva, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ

a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je
spotrebiteľ.

23. Medzi stranami nebolo sporné, a súd nemal dôvodné pochybnosti o tom, že zmluva o úvere
v prejednávanej veci má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a že žalovaná má v právnom vzťahu

založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa. Záver, že žalovaná zmluvu o úvere uzavrela
ako spotrebiteľ, teda že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, zhodne vyplýva z označenia a obsahu všetkých zmluvných dokumentov,
predovšetkým zo samotného označenia zmluvy ako zmluvy o „spotrebiteľskom“ úvere, označenia
druhu úveru ako bezúčelový „spotrebiteľský„ úver, označenia žalovanej v zmluve údajmi fyzickej

osoby – nepodnikateľa. Súd poukazuje tiež na právnu argumentáciu zástupcu žalobkyne v spore
ustanoveniami spotrebiteľského práva, podľa ktorej zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 1 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch ( ďalej ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ďalšie) Nie
pochýb, že banka pri poskytovaní úveru konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

24. Jedným z druhov spotrebiteľských zmlúv sú zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské úvery
v čase uzavretia zmluvy o úvere v danej veci upravoval špeciálny zákon, a to Zákon o spotrebiteľských
úveroch, ktorý vo vzťahu k Občianskemu zákonníku má postavenie lex špecialis. Súd zastáva názor,
že úver poskytnutý žalovanej na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere v danej veci má charakter
spotrebiteľského úveru tak, ako ho definuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, a

spotrebiteľská zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

25. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere v prejednávanej veci uzavrela na strane veriteľa banka. Zaplatenia
pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa však žalobou v jej konečnej úprave

uznesením súdu zo dňa 13.01.2013 č.k. KK-4Csp 9/2023-247 nedomáha banka, ale žalobkyňa, a
to s tvrdením, že úverová pohľadávka jej bola bankou postúpená na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok označenej ako „ Zmluva o postúpení pohľadávok č. II/2024 „ zo dňa 01.10.2024 , vrátane
jej príloh (čl.228 a nasl. spisu). V prejednávanej veci ide teda o nárok žalobkyne ako postupníka,
ktorý má hmotnoprávny základ v pôvodnom zmluvnom právnom vzťahu medzi bankou ako právnym

predchodcom žalobkyne a žalovanou. Bolo preto na žalobkyni, ktorá nie je pôvodným veriteľom, ktorý
zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalovanou uzavrel, aby preukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu
v spore.

26. Aktívnou vecnou aktívnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva,

z ktorého žalobcovi vyplýva uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie aktívnej vecnej legitimácie (ako aj pasívnej vecnej
legitimácie) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010). V sporoch s ochranou slabšej strany, ktorýmje aj spotrebiteľský spor, súd aktívnu vecnú legitimáciu skúma z úradnej povinnosti (ex offo), pričom
dôkazné bremeno zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové
tvrdenia veriteľa (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa 27.10.2021, uverejnený

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č.2/2022 pod R 6/2022, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp 52/2020 zo dňa 11.05.2021, a pod. ). Zásadnou otázkou, ktorú
súd v rámci skúmania aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v konaní v prejednávanej veci riešil, bola
otázka, či boli splnené všetky zákonné podmienky pre postúpenie úverovej pohľadávky bankou na
žalobkyňu ako nebankový subjekt. (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

14CoCsp 52/2020 zo dňa 11.05.2021).

27. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29. Podľa§525ods.1Občianskehozákonníkapostúpiťnemožnopohľadávku,ktorázanikánajneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

30. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

31. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o doplnení a o zmene

niektorých zákonov (ďalej už len „Zákon o bankách“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu

klienta.

32. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva.

33. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34. Postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení uzavretej podľa cit. § 524 a nasl.
Občianskehozákonníkaspočívavtom,žedoexistujúcehozáväzkunamiestodoterajšiehoveriteľavstúpi
nový veriteľ, tzn., v existujúcom záväzkovom vzťahu dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena
sa nedotýka práv a povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto na platnosť zmluvy

o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Cit. všeobecné ustanovenia § 524 ods. 1 a § 525
ods. 1 Občianskeho zákonníka pre postúpenie pohľadávky vyžadujú vždy písomnú formu. Súčasne tiež
stanovujú, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Vychádzajúc z cit. ust. § 525
ods.2Občianskehozákonníkaosobitnépredpisymôžuupravovaťpostúpeniepohľadávokvšpecifických
prípadoch odlišne od tejto všeobecnej občianskoprávnej úpravy, resp. upravovať osobitné podmienky,

ktorých splnenie je na platné postúpenie pohľadávky v špecifických prípadoch potrebné. Takýmto
osobitnýmpredpisomjeo.i.ajZákonobankách,ktorývcit.ust.§92ods.8upravujeosobitnépodmienky,
za ktorých možno postúpiť peňažnú pohľadávku patriacu banke, teda tzv. bankovú pohľadávku, buď inej
banke alebo inému subjektu, ktorý nie je bankou. Z tohto ustanovenia je možné vyvodiť, že spôsobilým
predmetom postúpenia pohľadávky bankou na iný subjekt môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,

ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky, a skutočnosti, že klient
banky je napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpokladysúzákonnýmipredpokladmipreplatnépostúpeniepohľadávkybankynainýsubjektamusia
byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky, ktoré je v rozpore s cit.ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je v rozpore so zákonom, a podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatné. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky v rozpore so
zákonom je vylúčené (zakázané).

35. Na podporu tohto právneho záveru súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn 7Cdo 26/2017
zo dňa 28.03.2018, ktorý sa zaoberá právnou otázkou výkladu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
a významom doň vnesených podmienok, a podľa ktorého: „...4. Rozborom ustanovenia § 92 ods. 8
bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do času uzavretia zmluvy úverovej

veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo žiadnej zmeny (odhliadnuc od prečíslovania
k 1. januáru 2009 pôvodného odseku 7 na odsek 8, v tejto súv. por. čl. III bod 46 a čl. XI zákona
č. 552/2008 Z. z.) treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno,
resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako
v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá
veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení

a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých
prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi,
aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo
i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje
úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku

postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením
oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8 bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu
postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva
splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom

trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. celok).“Porovnaj tiež napr. uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo
75/2020 zo dňa 27.10.2022.

36. Ďalej napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3CoCsp 23/2021 zo dňa 16.02.2022,
podľa ktorého: „...29. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a

viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt,
ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa
spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým
subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od
dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách… 35. Špecifické

pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý
nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na
ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový
subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery.
Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho

zo zmluvných podmienok banky.“ (porovnaj tiež ďalej napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
9CoCsp 50/2021 zo dňa 15.02.2022).

37. Banka má teda nepochybne právo postúpiť zmluvou o postúpení aj celú úverovú pohľadávku
na iný subjekt. Pre takýto postup však musia byť kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky

upravené cit. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, vrátane podmienky, že postupovaná pohľadávka banky je
v čase postúpenia splatnou. Podmienky zosplatnenie spotrebiteľského úveru dohodnutého v splátkach
upravujú cit. ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa týchto ustanovení veriteľ môže
uplatniť právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky zo zmluvy o úvere pre nezaplatenie niektorej splátky
vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky zo strany spotrebiteľa. Toto právo pritom môže uplatniť iba za podmienky, že
spotrebiteľ bol naň upozornený aspoň v lehote 15 dní.

38. V prejedávanej veci žalobkyňa preukázala, že listom zo dňa 24.05.2021, doručeným žalovanej dňa
27.05.2021, označeným ako „Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“, banka upozornila

žalovanú, že ku dňu 24.05.2021 eviduje na zmluve o úvere nedoplatok na splátkach úveru vo výške
284,74 eur, pozostávajúci z omeškaných splátok vo výške 266,74 eur (4 mesačné splátky po 62,90 eur
a časť 5. splátky), poplatkov 18 eur a poistné 0, vyzvala žalovanú na zaplatenie tohto nedoplatku do 15
dní od doručenia listu, a upozornila ju, že ak v stanovenej lehote nedôjde k úhrade nedoplatku, bankaje oprávnená celý úver zosplatniť. Tiež preukázala, že následne listom zo dňa 21.06.2021, doručeným
žalovanej dňa 24.06.2021, označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy “, banka žalovanej oznámila,
že v dôsledku podstatného porušenia zmluvy o úvere jej úverový záväzok sa stáva predčasne splatným

a vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 2.343, 41 eur, pozostávajúcej z dlžnej sitiny 2.149,89
eur, úrokov 166,52 eur, poplatkov za upomienky 27 eur a poistného 0 eur, do 10 kalendárnych dní od
doručenia listu. Ani jeden z týchto listov však neobsahuje konkretizáciu splátky, ktorej nezaplatenie bolo
určujúce pre využitie oprávnenia veriteľa predčasne zosplatniť celý úver, a pre ktorú veriteľ aj celý úver
predčasne zosplatnil. Preto súdu neostávalo nič iné, iba skonštatovať neplatnosť uvedených právnych

úkonov veriteľa pre ich neurčitosť (§ 37 Občianskeho zákonníka) a predčasnému zosplatneniu úveru
nepriznať právne účinky. Podľa vcelku ustálenej judikatúry platné upozornenie a predčasné zosplatnenie
celého úveru obsahujúce konkretizáciu splátky sú nevyhnutnými podmienkami platného postúpenia
pohľadávky bankou na iný subjekt. V prípade, ak tieto právne úkony preukázateľne konkretizáciu splátky
neobsahujú, nemôže byť platná zmluva o postúpení pohľadávky, z ktorej žalobkyňa vyvodzuje svoju
aktívnu vecnú legitimáciu. K tomu súd nižšie udáva:

39. Podľa judikatúry súdov vyšších autorít, ak Občiansky zákonníka v cit ust. § 53 ods. 9 hovorí
o možnosti uplatnenia práva podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí byť
vždy zrejmé, o ktorú konkrétnu splátku sa jedná. Len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola

dodržaná zákonom stanovená lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Podľa
cit.§ 565 Občianskeho zákonníka vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je právom (nie povinnosťou)
veriteľa (,,môže veriteľ žiadať“). Veriteľ tak môže učiniť pre ktorúkoľvek omeškanú splátku, a to aj jedinú
omeškanú splátku (samozrejme za splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok). Závažný
dôsledok, ktorý tak môže veriteľ dosiahnuť pre nezaplatenie čo i len jednej splátky, podmieňuje nutnosť

náležitého zadefinovania tej konkrétnej splátky, od ktorej včasného nesplnenia sa zosplatnenie celého
úveru má odvíjať. Zadefinovanie konkrétnej splátky je dôležité tiež z dôvodu , že účelom ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka je o.i. aj poskytnutie možnosti spotrebiteľovi odvrátiť dôsledok vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru zaplatením splátky, pre ktorú k takémuto mimoriadnemu úkonu zo strany
veriteľa môže dôjsť. A tiež aj z hľadiska časovej limitácie možnosti využitia oprávnenia veriteľa podľa

cit. § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšej splátky. Veriteľ si totiž má právo vybrať,
pre nezaplatenie ktorej splátky bude požadovať úhradu celého úveru. Tento výber je však spojený
s povinnosťou dodržať zákonnú lehotu uvedenú v § 565 Občianskeho zákonníka. Napokon, vymedzenie
nesplnenej splátky je významné tiež vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho
zákonníka (porovnaj napr. uznesenie NS SR zo dňa 24.01.2024 sp. zn. 7Cdo 268/2022 publikované

v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR R 29/2023). Z uvedených dôvodov podľa ustálenej
judikatúry ak upozornenie veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevymedzuje splátku,
ktorej nezaplatenie je určujúce pre využitie oprávnenia zosplatniť úver, nie je možný iný záver, než
konštatovanie neplatnosti daného právneho úkonu pre jeho neurčitosť. Obdobne je potrebné aplikovať
aj na nadväzujúci právny úkon, a to samotné uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Bez

konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia zákonom určených podmienok. Právne úkony nekonkretizujúce splátku sú
nedostatočne určité a sankcionované neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

40. Na podporu tohto právneho záveru súd dáva pozornosti napr. závery konštatované NS SR

v uznesení sp.zn. 5Cdo 2/203 zo dňa 25.01.2024: „ ...14.2...V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde
k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre
platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh...“. Ďalej tiež napr. závery
vyslovené NS SR v uznesení sp.zn. 5Cdo 197/2022 zo dňa 26.06.2024 : „ ...12.2... V prípade, ak

zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť
celý dlh.12.3. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej

doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru
(porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v
situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj
dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľoznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený“. Tiež uznesenie NS SR sp.zn.
6Cdo 15/2023 zo dňa 25.09.2024 , podľa ktorého: „...19...Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú

veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou
predchodkyňoužalobkyneSlovenskousporiteľnoua.s.akopostupcomažalobkyňouakopostupníkomv
zmysle§39vspojenís§525ods.2Občianskehozákonníkazdôvodunesplneniazákonnýchpodmienok

postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá
veta zákona o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne v spore“. (porovnaj tiež ďalej napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
20CoCsp25/2024zodňa29.05.2025,rozsudokKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.10CoCsp14/2024zodňa
27.02.2025, a pod.. Tu súd len dodáva, že rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo 123/2022 zo dňa 30.01.2024
síce túto otázku rieši odlišne, v kontexte vyššie uvedených rozhodnutí NS SR však ide o ojedinelé

rozhodnutie, na ktoré nenadväzujú žiadne ďalšie rozhodnutia NS SR. Preto súd mal za to, že v tejto
otázke možno hovoriť o ustálenej praxi najvyšších súdnych autorít.

41. V prejednávanej veci súd zastáva názor, že žalobkyňa nepreukázala splnenie ani druhej
zákonnej podmienky, a to písomnej výzvy banky adresovanej veriteľovi v zmysle cit. ust. § 98 ods.

2 Zákona o bankách. Vyhotovenia a doručenie takejto písomnej výzvy banky v zmysle § 92 ods.
8 Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zmluvou zo dňa 01.10.2024 žalobkyňa v konaní
netvrdila, a súd vykonaným dokazovaním nezistil, a podľa judikatúry za takúto písomnú výzvu nemožno
považovať právny úkon , ktorým si veriteľ uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka( v danej
veci teda písomné podanie zo dňa 21.06.2021). Navyše , obsah tohto písomného podania banky vo

veci predčasného zosplatnenia celého úveru zo dňa 21.6.2021 nemôže z vyššie uvedených dôvodov
obstáť ani z materiálneho hľadiska.

42. Ust. § 92 ods. 8 vyžaduje, aby banka pred zamýšľaným postúpením pohľadávky inému subjektu,
ktorého výber spotrebiteľ nemôže nijako ovplyvniť, dala tento svoj zamýšľaný postup na vedomie

spotrebiteľovi,atopísomnouvýzvounaplneniesupozornením,žeajnapriektejtovýzvebudespotrebiteľ
viac ako 90 kalendárnych dní s plnením čo i len časti svojho záväzku voči banke v omeškaní, musí si byť
spotrebiteľvedomýamusípočítaťstým,žebankaajbezjehosúhlasumôžesvojupohľadávkuvočinemu
postúpiť inému, aj nebankovému subjektu. Tzn., subjektu, voči ktorému už spotrebiteľ nebude požívať
ochranuvzmysleochranysvojichcitlivýchúdajovtvoriacichpredmetbankovéhotajomstva,vymožiteľnej

národnou bankou. Inými slovami povedané, v záujme ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany vo vzťahu
s bankou, a to v záujme ochrany jeho citlivých údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva, pred
ich sprístupnením tretím osobám nebankového charakteru, ktorých postupy sú z hľadiska nakladania
a spracovanie s týmito údajmi nekontrolovateľné, a nevymožiteľné Národnou bankou Slovenska, dal
zákonodarca v cit. § 92 ods. 8 Zákona o bankách spotrebiteľovi možnosť rozhodnúť sa, či aj napriek

písomnej výzve banky na plnenie podstúpi riziko, aby jeho údaje boli sprístupnené nebankovému
subjektu, ak po výzve nebude viac ako 90 kalendárnych dní banke plniť. Teda, aby sa rozhodol, či
nakladanie s jeho údajmi už nebude kontrolované národnou bankou a príde tak o ochranu nakladania
s jeho údajmi tvoriacimi predmet bankového tajomstva. Písomná výzva banky v zmysle cit. § 92 ods. 8
Zákona o bankách je tak faktickým právnym úkonom, ktorý je ďalšou nevyhnutnou podmienkou platného

postúpenia pohľadávky bankou na iný subjekt. V prípade, ak takýto právny úkon nebol preukázateľne
vykonaný a doručený spotrebiteľovi, nemôže byť platná zmluva o postúpení pohľadávky, z ktorej
žalobkyňa vyvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Výzva pritom musí byť kvalifikovaná. Aj keď Zákon
o bankách neustanovuje žiadne obsahové náležitosti takejto písomnej výzvy, z obsahu a zmyslu ust. §
92 ods. 8 nepochybne vyplýva, že nestačí akúkoľvek výzvy banky na zaplatenie. Výzvou banka musí

jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní, a jednak ho upozorniť, že po
márnom uplynutí tejto lehoty banka bude oprávnená postúpiť pohľadávku na iný subjekt, hoc nebankový
subjekt, bez súhlasu dlžníka.

43. Na podporu uvedených právnych záverov súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp. zn.

2Cdo 266/2020 zo dňa 31.03.2022, podľa ktorého: „...27. Z uvedeného je tak zrejmý reťazec úkonov,
ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná
výzva banky klientovi, že je v omeškaní s o splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č. l. 18 a 19 spisu) síce sekundárnevyplýva, že žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac
ako 3 mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru. Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú

písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz
spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej
splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách...“ .Na toto rozhodnutie
nadväzuje uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 75/2020 zo dňa 27.10.2022. V najnovšom uznesení sp. zn.
9Cdo 90/2023 zo dňa 30.10.2024 sa NS SR odklonil od svojho predchádzajúceho rozhodnutia sp. zn.

9Cdo 165/2022 z 27.09.2023, keď skonštatoval, že: „...3.0 Vec prejednávajúci senát poznajúc vlastnú
rozhodovaciu činnosť si je vedomý rozhodnutia z 27. septembra 2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022, v ktorom
dospel k čiastočne iným právnym záverom, keď skonštatoval, že nie je možné považovať za správny
právny názor odvolacieho súdu, že vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí banka klienta
informovaťomožnostipostúpiťpohľadávkunatretiuosobu,pričomvýzvouvzmysle§92ods.8zákonao
bankách môže byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal

objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu
(§ 45 ods. 1 OZ). Vznikla preto otázka povinnosti vec predložiť na rozhodnutie veľkému senátu v zmysle
§ 48 ods. 1 CSP. Dovolací súd napokon dospel k záveru, že táto povinnosť mu v danej veci nevznikla,
poukazujúc pritom na dôležité rozdielne skutkové i právne okolnosti prejednávaných sporov. 30.1. V
konaní sp. zn. 9Cdo/165/2022 bolo rozhodujúce posúdenie, či vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o

bankách musí banka klienta informovať o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu osobu, keď dovolateľ
namietal, že postupca (banka) nebol v prípade splnenia zákonných podmienok povinný upozorňovať a
informovať dlžníka na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnený
postúpiť pohľadávku na inú osobu, nakoľko zo znenia ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách mu takáto
povinnosťakobankeaninevyplýva.Dovolacísúdvtomtorozhodnutíuzavrel,žeakbankaklienta/dlžníka

písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť
považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne
možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného
záväzku, pričom z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ
pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna

špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. V tomto konaní teda nebolo sporné, že dlžník bol v
omeškaní s konkrétne špecifikovanou časťou pohľadávky voči banke. 30.2. Na rozdiel od toho v konaní
sp. zn. 9Cdo/90/2023 bolo rozhodujúcou skutkovou okolnosťou to, že žalobkyňou predložené výzvy
na zaplatenie pohľadávky banky voči žalovanému boli posúdené ako neplatný právny úkon, nakoľko
neboli splnené podmienky zosplatnenia úveru, preto ani špecifikované sumy záväzku dlžníka voči banke

nezodpovedali skutočnosti, a teda obsah výzvy neobstál predovšetkým z materiálneho hľadiska.“.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd zmluvu o postúpení bankovej pohľadávky zo dňa
01.10.2024, od ktorej žalobkyňa odvodzovala v prejednávanej veci svoju vecnú aktívnu legitimáciu,
nemohol považovať za platnú, a v dôsledku tohto ani vecnú aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní za

preukázanú . Preto súd žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne zamietol.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zásada
úspechu v konaní). Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu. Preto je prislúcha právo na
náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Keďže žalovaná si nárok na náhradu trov v konaní

neuplatnila a zo spisu je žiadne trovy nevyplývajú, súd je žiadnu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti výrokom I. – II. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie.