Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123376662
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123376662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcu: Mesto Prešov,
Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, proti žalovanému: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D.
A. XX, XXX XX E., zast.: Mgr. Peter Troščák, advokát so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, o zaplatenie
1 514,94 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
29Csp/124/2023-202 zo dňa 24.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu,
o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 514,94 EUR
s príslušenstvom titulom zmluvy o nájme pozemku č. XX/XXXX zo dňa 02.10.2020

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 514,94 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 973,04 EUR od 22.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 434,71 EUR od 16.01.2021 do zaplatenia a
zo sumy 107,19 EUR od 16.01.2022 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

3. Vec právne posúdil podľa ust. § 58 ods. 1 až 5, § 139 ods. 1 až 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)v znení účinnom k 01.10.2019, § 3 ods. 2, § 39, §
451 ods. 1 a 2, § 454, § 465, § 458 ods. 1, § 663, § 664, § 671 ods. 1 a 2, § 667 od. 1 a 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z., § 262 ods. 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný na pozemku vo vlastníctve Mesta Prešov, konkrétne

F. XXXX vedenej na LV č. XXXX k. ú. mesta E. umiestnil stavbu betónovej spevnenej plochy o celkovej
výmere 56,10 m2 bez stavebného povolenia a súhlasu žalobcu ako vlastníka pozemku. Uvedená stavba
spevnenej betónovej plochy až do uzatvorenia zmluvy o nájme č. XX/XXXX mala teda charakter tzv.
neoprávnenej stavby, a preto konanie žalobcu, ktorý sa domáha vydania bezdôvodného obohateniaza užívanie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve umiestnením stavby vo vlastníctve žalovaného nebolo
možné posúdiť ako konanie, ktoré odporuje ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu
nebolo možné uvažovať ani o výkone práva žalobcu v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka, ak

za účelom majetkovoprávneho usporiadania pozemku v jeho vlastníctve pod stavbou vo vlastníctve
žalovaného došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme č. XX/XXXX. Žalobca totižto na základe podnetu
po vykonanej obhliadke zistil ešte v roku 2017, že žalovaný ako stavebník zrealizoval predmetnú
betónovú spevnenú plochu na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Dňa 19.10.2018 adresoval žalovaný
žalobcovi žiadosť o dodatočné povolenie uvedenej stavby, v ktorom bolo zistené, že uvedená stavba

betónovej plochy zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcu v celkovej výmere 56,10 m2, čo
sporné medzi stranami sporu nebolo. Stavebný úrad dňa 08.10.2020 s dátumom právoplatnosti
06.10.2020 vydal dodatočné povolenie dočasnej stavby predmetnej spevnenej betónovej plochy a
dňa 11.05.2021 s dátumom právoplatnosti 02.06.2021 kolaudačné rozhodnutie s tým, že dočasná
spevnená betónová plocha sa povoľuje na dobu neurčitú, a to na základe nájomnej zmluvy č. XX/
XXXX. Naopak, prvoinštančnému súdu sa konanie žalovaného javilo ako účelové, kedy po vydaní

rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby spevnenej betónovej plochy umiestnenej na pozemku
vo vlastníctve žalobcu, vydaní kolaudačného rozhodnutia na uvedenú stavbu a následne po vydaní
kolaudačného rozhodnutia k stavbe rodinného domu uvedenú zmluvu o nájme vypovedal bez toho,
aby v prospech žalobcu zrealizoval akúkoľvek úhradu nájomného, resp. bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu umiestnením stavby v jeho vlastníctve. Argumentáciu

žalovaného o neplatnosti nájomnej zmluvy pre rozpor s ust. § 37 Občianskeho zákonníka posúdil za
rovnako nedôvodnú. Aj v prípade záveru o neplatnosti zmluvy o nájme by žalobcovi za rozhodné obdobie
vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
za užívanie jeho pozemku umiestnením stavby spevnenej betónovej plochy vo vlastníctve žalovaného.

5. Predmetom konania v zmysle vyššie uvedenej zmluvy o nájme je bezdôvodné obohatenie za užívanie
predmetnej nehnuteľnosti 2 roky pred účinnosťou zmluvy o nájme (06.10.2020), teda za obdobie od
06.10.2018 do 05.10.2020, ako aj alikvotná časť nájmu za rok 2020, od 06.10.2020 do 31.12.2020; a
nájom za obdobie od 01.01.2021 do účinnosti výpovede, teda do 01.04.2022. V zmysle predloženej
nájomnej zmluvy bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nájmu reprezentovaný dohodnutou

výškou nájomného v sume 434,71 EUR pri výmere pozemku vo vlastníctve žalobcu zastavaného
stavbou spevnenej betónovej plochy vo vlastníctve žalovaného v rozsahu 56,10 m2, čo predstavuje
sumu 7,748 EUR/ m2 ročne. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na predložené odborné stanovisko, ktorým
bola určená hodnota nájmu za obdobie roku 2023, toto súd prvej inštancie nepovažoval za relevantný
dôkaz, ktorým žalovaný chcel preukázať výšku obvyklého nájomného pozemku vo vlastníctve žalobcu

za predchádzajúce obdobie rokov 2018 až 2022. Súčasne doplnil, že ak by aj súd vychádzal zo záverov
uvedeného odborného stanoviska, potom sumu dohodnutého ročného nájmu, resp. nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia v rozsahu cca 7,75 EUR/m2 nie je možné považovať za sumu odporujúcu
ust. § 3 Občianskeho zákonníka, teda za neprimerane vysokú oproti sume obvyklého nájomného. Na
základe vyššie uvedených skutočností, preto súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu na zaplatenie

bezdôvodného obohatenia za 2 roky spätne od účinnosti zmluvy o nájme č. XX/XXXX (zmluva účinná
06.10.2020) od 06.10.2018 vo výške 2 x 434,71 EUR; ďalej na úhradu alikvotnej časti nájmu za obdobie
od 06.10.2020 do 31.12.2020 (87 dní) vo výške 103,62 EUR; na úhradu nájomného za rok 2021 vo
výške 434,71 EUR a alikvotnej časti nájomného za obdobie do účinnosti výpovede v roku 2022, teda do
31.03.2022 za 90 dní vo výške 107,19 EUR. Zároveň vyhovel žalobe o zaplatenie úroku z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia a alikvotnej časti nájmu za rok 2020 od
22.10.2020 do zaplatenia; zo sumy nájomného za rok 2021 od 16.01.2021 do zaplatenia a z alikvotnej
časti nájomného za rok 2022 zo sumy 107,19 EUR od 16.01.2022 do zaplatenia.

6. Vo vzťahu k započítacej námietke žalovaného voči nároku uplatnenému žalobcom, súd prvej inštancie

uviedol, že umiestnením spevnenej betónovej plochy na pozemku žalobcu, ako aj vybudovania
odvodňovacieho žľabu došlo k zhodnoteniu pozemku minimálne vo výške 2 500 EUR investíciami,
ktorými sa žalovaný na ich výstavbe podieľal. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného G.
A. H. bola určená všeobecná hodnota spevnenej betónovej plochy na pozemku s parcelným č. XXXX,
ako aj odvodňovacieho betónového žľabu na sumu 12 100,- EUR. Pokiaľ žalovaný stavbu predmetnej

spevnenej betónovej plochy umiestnil bez právneho dôvodu na pozemku vo vlastníctve žalobcu, nie je
možné uvažovať o zhodnotení tohto pozemku, keďže žalovaný touto stavbou absolútne vylúčil žalobcu
ako vlastníka pozemku z výkonu jeho vlastníckych práv, teda práva predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Okrem iného, uvedená stavba spevnenej betónovejplochy má charakter tzv. neoprávnenej stavby, pokiaľ žalovaný vo vzťahu k pozemku, na ktorom je
uvedená stavba umiestnená nedisponuje akýmkoľvek vecným, resp. obligačným právom.

7. Za rovnako nedôvodnú považoval súd prvej inštancie aj započítaciu námietku žalovaného v súvislosti
s jeho nákladmi na vybudovanie odvodňovacieho žľabu, ktorý bol podmienkou vydania dodatočného
stavebného povolenia predmetnej stavby spevnenej betónovej plochy. Žalobca ešte v roku 2017 zistil,
že žalovaný zrealizovaním betónovej spevnenej plochy pred jeho rodinným domom zmenil odtokové
pomery v území, kedy z jestvujúceho otvoreného rigola obloženého betónovými kockami v tvare

lichobežníka tieto odstránil a do rigola osadil PVC rúru o priemere 20 cm, ktorú zasypal a následne
zabetónoval. Nad PVC rúru osadil dažďový odtokový žľab, ktorý zachytáva povrchovú dažďovú vodu
zo spevnenej betónovej plochy, ktorú zrealizoval. Zrealizovaním týchto stavebných úprav však dažďová
voda z povrchu miestnej komunikácie už nie je odvádzaná do jestvujúceho rigola, ale na susedné
pozemky, čím bola spôsobené škody na vedľajších pozemkoch. Pokiaľ žalovaný bez právneho dôvodu
z jestvujúceho otvoreného rigola odstránil betónové kocky, ktoré mu vlastnícky nepatrili a PVC rúrou s

ďalšímistavebnýmiúpravamizmenilodtokovépomerynadanomúzemítým,žedažďovávodazpovrchu
miestnejkomunikácieužnemohlabyťodvádzanádorigolu,ktorývzmyslevyššiecitovanejVyhláškytvorí
cestný pozemok miestnej komunikácie, potom bez právneho dôvodu zasiahol do vlastníctva žalobcu.
Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Preto, ak bola žalovanému uložená povinnosť na urobenie
nápravy spôsobom opätovného sfunkčnenia existujúceho rigolu, nemohlo dôjsť na strane žalobcu k

vzniku bezdôvodného obohatenia zhodnotením jeho pozemku. V zmysle vyššie uvedeného súd prvej
inštancie posúdil započítaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným

uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc porušenie
práva na spravodlivý proces z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, inú vadu konania,
nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové zistenia, nedostatočne zistený skutkový stav

veci a nesprávne právne posúdenie veci. Namietal, že od počiatku konania navrhoval výsluch strán
a svedkov, čo mu zo strany prvoinštančného súdu nebolo umožnené. Poukázal na okolnosti uzatvorenia
zmluvy č. XX/XXXX s Mestom Prešov (nátlak zo strany žalobcu pod hrozbou, že mu nebude vydané
kolaudačné rozhodnutie. Mal za to, že žalobca sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného, pretože
práve žalovaný investoval zo svojich finančných prostriedkov do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu,

čím zvýšil hodnotu tejto nehnuteľnosti, pričom žalobca od neho ešte požaduje úhradu nájomného. Do
predmetnej nehnuteľnosti investoval sumu 7 500,- až 10 000,- EUR. Žalovaný mal vedomosť, že aj
ostatní jeho susedia si spevnili betónové plochy pre vjazd z miestnej komunikácie k rodinným domom,
pričom ide o tú istú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, avšak za užívanie pozemku neuhrádzajú
žiadne nájomné a so žalobcom nemajú uzatvorené žiadne zmluvy o nájme pozemku. Podľa žalovaného

ide o zjavné nerovnaké zaobchádzanie a nerovnaký prístup zo strany žalobcu, kedy iba od určitej
skupiny občanov sa vyžaduje uhrádzanie nájomného a od druhej skupiny sa uhrádzanie nájomného
nevyžaduje. Takýto postup žalobcu považoval za rozporný s ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Navrhol
započítanie svojej pohľadávky (minimálne v sume 2 500,- EUR) voči pohľadávke žalobcu, v dôsledku
čoho zanikne pohľadávku žalobcu v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že spevnená plocha aj

výmena žľabu so všetkým prácami bola dodatočne schválená a skolaudovaná, z čoho podľa žalovaného
vyplýva, že existoval súhlas žalobcu s takouto investíciou. Naďalej má záujem o odkúpenie spevnenej
betónovej plochy slúžiacej ako vjazd z miestnej komunikácie k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného
a tiež plochy slúžiacej ako parkovacie miesto, no je zo strany žalobcu ignorovaný, pričom žalobca
navyše žalovaného šikanuje svojou neopodstatnenou žalobou. Predmetnú zmluvu o nájme považuje

za neplatnú, samotní pracovníci žalobcu mu diktovali, čo má napísať do žiadosti a iných podaní
adresovaných žalobcovi. Uvádzal, že ju uzatváral neslobodne a pod psychickým nátlakom zo strany
žalobcu. Výšku nájomné považuje za úžernícku, túto si navyše určil svojvoľne žalobca bez toho, aby
maloktomuakýkoľvekpodkladvpodobeznaleckéhoposudkualeboodbornéhovyjadrenia.Poukázalna
odborné stanovisko, ktoré v priebehu tohto konania predložil, a ktoré preukazuje, že žalobcom uplatnený

nárok je oveľa vyššej hodnoty ako je hodnota poskytovaného plnenia zo strany žalobcu. Aj v tomto
ohľade vidí značný rozpor s dobrými mravmi, keďže žalobca od neho požaduje značne vyššie nájomné
za užívanie pozemku, kde reálna hodnota takéhoto užívania je viac ako 4-násobne nižšia s poukazom
na odborné stanovisko č. XXX/XXXX, ktoré si zabezpečil žalobca. Namietal nepreskúmanie splneniatechnických noriem pôvodného DG žľabu, ktorého zmenou mal žalovaný zmeniť odtokové pomery tak,
že ich zhoršil, čo však v konaní nebolo preukázané. Mal za to, že odtokové pomery nikdy nezhoršil,
práveže svojim konaním a investíciou vykonal to, čo by inak mal vykonávať vlastník pozemku, ak sa

o neho riadne stará. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, eventuálne napadnutý
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na rozhodnutie Stavebného úradu zo dňa
17.03.2015 o umiestnení stavby rodinného domu a následné stavebné povolenie zo dňa 09.01.2015

na stavbu rodinného domu pre žalovaného. Stavebný úrad na základe písomného podnetu vykonal
na stavbe rodinného domu štátny stavebný dohľad, kde na tvári miesta zistil, že žalovaný zrealizoval
betónovú spevnenú plochu bez povolenia stavebného úradu a bez písomného súhlasu vlastníka
pozemku a príslušného cestného orgánu, čím zmenil odtokové pomery v území. Stavebný úrad preto
listom zo dňa 15.03.2017 vyzval žalovaného na urobenie nápravy, aby v lehote 20 kalendárnych dní dal
do pôvodného stavu v pôvodnej trase, t.j. odstránil z jestvujúceho rigola PVC rúru, spätne osadil, resp.

odložil rigol betónovými kockami, vrátane oceľovej mreže, ktorou bol otvorený rigol prekrytý. Žalovaný
však predmetnú výzvu nerešpektoval, podal návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu
rodinného domu. V priebehu kolaudačného konania stavebný úrad konštatoval, že na stavbu rodinného
domu je možné vydať kolaudačné rozhodnutie, ale až po vydaní rozhodnutia o dodatočnom povolení
stavby betónovej plochy. Žalovaný si následne podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby – spevnenej

betónovej plochy. Schválenie dodatočného povolenia stavby bolo podmienené majetkovoprávnym
vysporiadanímpozemkuvovlastníctvežalobcupodstavboubetónovejplochy.Dňa24.01.2019žalovaný
adresoval Mestskému úradu v Prešove žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy na prenájom pozemku
vo vlastníctve žalobcu za účelom majetkovoprávneho usporiadania pod časťou spevnenej betónovej
plochy, ktorá slúži ako vjazd z miestnej komunikácie k rodinnému domu, ktorý je vo vlastníctve

žalovaného. Žalobca uvedenú žiadosť spracoval a pristúpil k uzavretiu nájomnej zmluvy č. XX/XXX,
ktorá bola dňa 02.10.2020 medzi stranami slobodne, vážne, zrozumiteľne a nie v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok uzatvorená, čo zmluvné strany deklaroval svojimi podpismi. Dňa 12.03.2019
bolo Stavebným úradom vydané stanovisko, ktorým sa Výzva na urobenie nápravy zo dňa 15.03.2017
zrušila a povolila sa spevnená (betónová) plocha zatrubnenie 20 cm priekopy a zriadenie žľabu

na odvedenie dažďovej vody zo spevnenej plochy do priekopy. Nájomné v zmienenej zmluve bolo
dohodnuté vo výške 434,71 EUR ročne. Žalovaný neuhradil nájomné od roku 2020, čím mu voči
žalobcovi vznikol dlh vo výške 1 514,96 EUR. Mal za to, že žalovaný postavil spevnenú betónovú plochu
vo svoj vlastný prospech a nie v prospech žalobcu, k zhodnoteniu majetku žalobcu žalovaným nedošlo,
práve naopak, konaním žalovaného došlo k znehodnoteniu majetku žalobcu zmenou odtokových

pomerov v území. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, preto ho navrhol potvrdiť.

11. K vyjadreniu žalobcu replika žalovaného v súdom stanovenej lehote ani do skončení odvolacieho
konania odvolaciemu súdu nebola zaslaná.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke dňa 30.05.2025 a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietanou nepreskúmateľnosťou a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na

zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).15.Kodvolacejnámietke,žerozsudoktrpínedostatkomriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniapodľa
ust.§365ods.1CSPpísm.b),pričomjenedostatočneodôvodnený,nezrozumiteľnýanepreskúmateľný,

odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne
požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno konštatovať, že tento súd vydal rozhodnutie,
ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho
dôvodu nedošlo. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa strana žalobcu
domáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné prostriedky označila, riadne sa zaoberal vyjadreniami
žalovanej strany a prostriedkami jej procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové
tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových
okolnostípreukázanéboliaktorénie.Odvolacísúdvtomtopoukazujenaskutočnosť,žedoodôvodnenia

súduprvejinštanciejepotrebnézahrnúťibarozhodnéskutkovéokolnostitak,abyrozsudokneobsahoval
nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej
situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie
úvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
má logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má riadne

uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd
podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd
prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkových
zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

16. K námietke inej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie
predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods.
2 CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné

pod ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto odvolacia
námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebola
odvolacím súdom zistená iná vada v konaní, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, pričom túto odvolateľ v podanom odvolaní ani nijako bližšie nekonkretizoval. Zostala teda iba v
podobe všeobecne formulovaného odvolacieho dôvodu, ktorý nebolo možné bližšie odvolacím súdom

preskúmať.

17. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP
písm. f) odvolací súd poznamenáva, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd

uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene
neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti
a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia

námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise
vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto
samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného
rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

18. K námietke, že zistený skutkový stav neobstojí z dôvodu prípustnosti ďalších prostriedkov procesnej
obrany a procesného útoku ktoré neboli uplatnené podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. g) odvolací súd
poznamenáva, že táto spočíva v nesprávnosti pri aplikácii iných spôsobov vytvárania skutkových zistení.
Okrem dokazovania súd buduje skutkový základ veci aj zohľadnením notoriet; zohľadnením rozhodnutí,ktorými je viazaný; úvahami o skutočnostiach, patriacich do právomoci iných orgánov; osvojením si
zhodných tvrdení strán; „znespornením“ skutkových tvrdení strany v dôsledku ich nepopretia alebo
nekvalifikovaného popretia protistranou. Pochybenie súdu môže spočívať v samotnej aplikácii toho

ktorého postupu, keď neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu alebo bol aplikovaný nesprávne,
alebo sú nesprávne takto vyvodené skutkové zistenia, alebo závery. Príkladom môže byť vyvodenie
zjavne nesprávneho záveru o skutočnosti, ktorá nepatrí do právomoci súdu v zmysle ust. § 194 ods.
1CSP, vysporiadanie sa s nepopretým alebo nekvalifikovane popretým skutkovým tvrdením strany
so zákonným dôsledkom takéhoto stavu v zmysle ust. § 151CSP, a tým vyvodenie nesprávneho

záveru o nespornosti/spornosti skutkového tvrdenia. Naplnenie ani tejto odvolacej námietke odvolací
súd nevzhliadol, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebola odvolacím
súdom zistená akákoľvek nesprávnosť pri aplikácii iných spôsobov vytvárania skutkových zistení.
Nesprávne vytvorenie konkrétneho skutkového zistenia odvolateľ v podanom odvolaní ani nijako bližšie
nekonkretizoval či neidentifikoval. Táto odvolacia námietka zostala teda iba v podobe všeobecne
formulovaného odvolacieho dôvodu, ktorý nebolo možné bližšie odvolacím súdom preskúmať.

19. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu
tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd
za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade

súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým
je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako
ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v
rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

20. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 514,94 EUR
s príslušenstvom dôvodiac, že so žalovaným dňa 02.10.2020 uzatvoril Zmluvu o nájme pozemku
č. XX/XXXX. Nájomné strany sporu ustálili na sumu 434,71 EUR na rok. Žalovaný sa v Nájomnej
zmluve súčasne zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu za užívanie nehnuteľnosti, ktorú užíval bez

právneho dôvodu, a to za obdobie 2 rokov spätne do doby nadobudnutia účinnosti Zmluvy o nájme
pozemku + alikvotnú časť nájomného za rok 2020. Žalovaný však nájomné, ani bezdôvodné obohatenie
žalobcovi neuhradil, uvádza, že predmetná Nájomná zmluva bola uzavretá v tiesni, a preto je neplatná.
K 01.04.2022 došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy na základe výpovede zaslanej žalovaným dňa
27.12.2021.

21.Pojem„tieseň“definovalÚstavnýsúdSRvrozhodnutísp.zn.I.ÚS154/2008ZSPč.47/2010vsúlade
so svojou ustálenou judikatúrou aj judikatúrou všeobecných súdov ako „taký hospodárky, sociálny
a psychický stav, ktorý na konajúceho dolieha takým spôsobom a takou závažnosťou, že urobí právny
úkon, ktorý by inak neurobil alebo u dvojstranných konaní by úkon neuzavrel. Tieseň musí mať základ

vobjektívneexistujúcomapôsobiacomstave,musípreňubyťdanýobjektívnydôvod asúčasnesamusí
stať aj pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná vo svoj neprospech. Tieseň
pritom nemožno chápať ako jednorazový akt, ale aj v širších súvislostiach ako dlhodobý proces, ktorého
výsledkom bolo to, že fyzická osoba urobila ako vlastník úkon, ktorý by inak v právnom štáte neurobila.
Tak ako požiadavku „tiesne“ treba aj požiadavku „nápadne nevýhodných podmienok“ posudzovať vždy

v konkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti. Táto požiadavka môže byť splnená aj
v prípade, ak kúpna cena zodpovedala dobovým cenovým predpisom.“

22. Pri konaní v tiesni ide o vadu v pohnútke právneho úkonu, ktorou je tieseň. V tomto prípade
neprejavuje konajúci úplne slobodnú vôľu, nekoná však pod vplyvom fyzického donútenia ani pod

vplyvom bezprávnej vyhrážky, a preto právny úkon nie je absolútne neplatný. (rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22 Cdo/752/1999).23. Nápadne nevýhodné podmienky spolu s tiesňou teda umožňujú oprávnenej osobe odstúpiť od
zmluvy, nerobí to však (samo o sebe) bez ďalšieho zmluvu neplatnou. Zmluva uzavretá v tiesni za
nápadne nevýhodných podmienok môže byť podľa okolností prípadu kvalifikovaná ako neplatná len

vtedy, ak odporuje, resp. prieči sa dobrým mravom napríklad tam, kde vzájomne poskytnuté plnenia
sú v hrubom a vzájomnom nepomere a i z iného dôvodu odporuje všeobecne uznávaným pravidlám
správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku.
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30 Cdo 2503/2008).

24. V súlade s vyššie uvedenou ustálenou judikatúrou odvolací súd konštatuje, že bolo na žalovanom
ako na osobe, ktorá opakovane deklarovala, že predmetnú Nájomnú zmluvu č. XX/XXXX so žalobcom
uzavrela v tiesni, aby tieto skutočnosti preukázala, eventuálne navrhovala vykonanie dôkazov, ktoré by
ním tvrdené skutočnosti potvrdili. Pokiaľ žalobca navrhoval vyžiadať administratívny spis od Stavebného
úradu, či vykonať výsluch svedkov, (zamestnancov Stavebného úradu, príbuzných žalovaného),
odvolací súd má za to, že aj keby súd vyhovel návrhom žalovaného a spomínané dôkazy by vykonal,

skutočnosti získané vykonaným dokazovaním by súdu neumožňovali prijať záver o tom, že žalovaný
Nájomnú zmluvu č. XX/XXXX so žalobcom uzavrel v tieni a za nápadne nevýhodných podmienok.
V tomto ohľade prvoinštančný súd postupoval správne, zákonné a v súlade so zásadou hospodárnosti
konania vyplývajúcou z čl. 8 a čl. 17 Základných princípov CSP, keď vyššie uvedené dôkazy, navrhované
žalovaným, nevykonal.

25. V nadväznosti na uvedené odvolací súd sa odvoláva na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 1765/2021 z 02.11.2021, v ktorom ústavný súd konštatoval: „Soud není povinen provést
všechny navržené důkazy, avšak musí o vznesených návrzích rozhodnout, a pokud důkazním návrhům
účastníků nevyhoví, pak musí vyložit, z jakých důvodů (v zásadě jen pro irelevantnost, nevěrohodnost či

nadbytečnost) je neprovedl, resp. nepřevzal pro základ svých skutkových zjištění. Opačným postupem
poruší základní právo účastníka řízení na soudní ochranu podle čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv
a svobod.“

26. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností(§365ods.1písm.e)CSP),odvolacísúd poznamenáva,
že skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nepostačuje sama o sebe
na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná
rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I ÚS 204/2010) rešpektuje názor,
podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva,

že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán
vrátane ich dôvodov a námietok. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dokazovanie je procesný
postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd
stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza a ktorý následne aplikuje

aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré
objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať súladne s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svojnárokalebosabrániprotijehouplatneniu,prípadneštádiasamotnéhocivilnéhoprocesu.Predmetnú
odvolaciu námietku žalovaného odvolací súd posúdil ako nedôvodnú, keďže súd prvej inštancie
rozhodoval na základe dôkazmi overeného skutkového stavu. Výsluch žalovaným navrhovaných
svedkov, či vyžiadanie spomínaného administratívneho spisu nebolo potrebné na zistenie skutkového

stavuveci,keďžeskutkovýstavboldostatočnepreukázanýinýmivykonanýmidôkazmiaprípadnéďalšie
zistenia by neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia prvoinštančného, či odvolacieho súdu.27. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že Nájomná zmluva č. XX/XXXX bola
uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, o dôvodnosti a výške pohľadávky žalobcu
vyplývajúc z tejto zmluvy nemožno mať pochybností. Z čl. III. bod 2 Nájomnej zmluvy č. XX/XXXX

vyplýva, že celková suma nájomného je vo výške 434,71 EUR ročne, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť
vždy do 15.1. bežného roka na účet žalobcu. V čl. III. bod III. predmetnej Zmluvy sa žalovaný súčasne
zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu za užívanie nehnuteľnosti, ktorú užíval bez právneho dôvodu, a to
za obdobie 2 roky spätne do doby nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy + alikvotnú časť nájomného za
rok 2020 do 15 dní od účinnosti tejto zmluvy na účet žalobcu. Žalovaný mal žalovanému do skončenia

Nájomnej zmluvy uhradiť sumu 869,42 EUR ako nájomné za 2 roky spätne od účinnosti Zmluvy o nájme
č. XX/XXXX (t. j. od 06.10.2018), sumu 103,62 EUR ako alikvotnú časť nájmu za obdobie od 06.10.2020
do 21.12.2020, ďalej sumu 434,71 EUR ako nájomné za rok 2021, a sumu 107,19 EUR ako alikvotnú
časťnájomnéhozaobdobiedoúčinnostivýpovedevroku2022,t.j.do31.03.2022,celkovoteda1514,94
EUR.

28. Žalovaný v odvolaní tiež namietal nerovnaké zaobchádzanie a nerovnaký prístup k občanom zo
strany žalobcu, pričom takéto konanie považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust.
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

29. Prvý predpoklad výkonu práva je jeho existencia. Bez existencie subjektívneho práva nemôžeme

hovoriť o výkone práva, ale o protiprávnom úkone. Z uvedeného vyplýva, že aj § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa môže vzťahovať len na výkon existujúcich práv.

30. Z hľadiska druhého predpokladu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje, že zákonný rámec
výkonu práva nespĺňa taký výkon, ktorý bez právneho dôvodu zasahuje do práv a oprávnených záujmov

iných alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v
súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná vzhľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý
(t. j. nesmie ísť o tzv. šikanózny výkon práva) a musí byť v súlade s dobrými mravmi. V prípade
realizácie práva vo vzájomnom strete s iným právom, výkon práva musí byť realizovaný v súlade s
kolíznymi normami obsiahnutými v občianskom práve, alebo ak takýchto kolíznych noriem niet, v súlade

so zásadami občianskeho práva.

31. Právo a povinnosť ako spoločenská kategória sa realizuje v spoločenskom živote, a preto voľnosť
výkonu práva je obmedzená rovnakou možnosťou výkonu práva ostatnými subjektmi práva. Výkon
práva, ktorý zasahuje bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných, je prejavom

šikanózneho výkonu práva, t.j. ide o výkon práva realizovaného nie za účelom dosiahnutia určitého,
napríklad ekonomického cieľa, ale v úmysle poškodenia (tzv. dolus coloratus) iného subjektu. Takýto
výkon práva je v rozpore s absolútnym zákazom vyjadreným v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka

32. Rovnako v rozpore s absolútnym zákazom je výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, za výkon

ktorého (konanie contra bonos mores), či už formou právneho úkonu alebo faktickým správaním,
rozumieme také konanie, ktoré sa nachádza v elementárnom rozpore s názorom a mienkou prevažnej
väčšiny spoločnosti o otázke, aký by mal byť výkon tohto práva, aby dodržiaval a zachovával morálne
a etické zásady spoločnosti. Ide najmä o rešpektovanie hodnôt ako slušnosť, poctivosť, morálka a pod.
Dobré mravy preto predstavujú určitý materiálny korektív, ktorý je potrebné uplatniť v prípade, ak právne

predpisy jeho uplatnenie pripúšťajú, najmä z dôvodu, že do obsahu právnych predpisov nie je možné
zapracovať všetky situácie, ktoré život prinesie.

33.Nedodržaniepodmienokvýkonuprávauvedenýchv§3ods.1Občianskehozákonníkaaprekročenie
zákonného rámca výkonu práva predstavuje exces, ktorého následkom je, že takýto výkon práva

nemôže požívať právnu ochranu. Vybočenie z rámca zákonných podmienok výkonu práva má za
následok, že na inak zákonný výkon práva sa uplatňuje celý rad sankcií. Sankcie, ktoré je možné uplatniť
na výkon práva v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sú upravené v rôznych ustanoveniach
Občianskeho zákonníka, keďže § 3 Občianskeho zákonníka predstavuje tzv. imperfektnú normu. Vo
všeobecnosti sa dôsledky porušenia dobrých mravov môžu prejaviť v absolútnej neplatnosti právneho

úkonu, v odňatí oprávnenia súdom, v zrušení právneho vzťahu, subjektívneho práva, v odopretí súhlasu
so vznikom právneho vzťahu, ak je takýto súhlas potrebný, alebo v konečnom dôsledku vo vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom. Osobitnou sankciou
v prípade výkonu práva v rozpore s podmienkami uvedenými v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníkaje odopretie právnej ochrany, čiže nebude možné takýto výkon procesnými prostriedkami vymáhať.
Neposkytnutie právnej ochrany však nemá za následok zmenu alebo zánik tohto práva, len zánik
ochrany. Je zrejmé, že v prípade, ak by výkon práva bol realizovaný právnym úkonom, takýto úkon by

bol neplatný.

34. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nestačí akýkoľvek
rozpor s dobrými mravmi, alebo akýkoľvek zásah do subjektívnych práv, ktorý nie je celkom v súlade
s dobrými mravmi, ale tento zásah musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej

spoločnosti, aj vzhľadom na verejnú mienku, neakceptovateľná. To len potvrdzuje, že v demokratickej
spoločnosti platia písané právne normy a nepísané pravidlá správania sa sú len výnimočným inštitútom,
ktorým písané právo dáva náležitú vážnosť. Táto vážnosť je vyjadrená v ustanoveniach Občianskeho
zákonníka, najmä v § 3 v spojitosti s § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

35. Vo vzťahu k uvedenej námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že je to práve žalovaný, ktorého
konanie sa javí byť v rozpore s dobrými mravmi, alebo ako konštatoval súd prvej inštancie v bode
64 napadnutého rozsudku ako účelové, keďže žalobca bez vedomia a súhlasu žalobcu ako vlastníka
nehnuteľnosti svojvoľne pristúpil k stavebným úpravám, keď spevnil betónovú plochu umiestnenú na

pozemku, ktorého vlastníkom je žalobca. Až potom, čo bol žalovaný na túto skutočnosť upozornený
žalobcom a vyzvaný na odstránenie PVC rúry z jestvujúceho rigola a uviedol jestvujúci rigol do
pôvodného stavu v pôvodnej trase, žalovaný adresoval žalobcovi žiadosť o dodatočné povolenie
stavby, t. j. spevnenej plochy – vjazd na pozemok. Podmienkou rozhodnutia o dodatočnom povolení
dočasnej stavby spevnenej betónovej plochy pred rodinným domom žalovaného a následne vydanie

kolaudačného rozhodnutia vo vzťahu k spomínanej stavbe bolo vyporiadanie majetkovoprávnych
vzťahov medzi stranami sporu, keďže žalovaný, ako odvolací súd uviedol už vyššie, svojvoľne, bez
vedomia a súhlasu žalobcu zasiahol do vlastníctva žalobcu tým, že vykonal stavebné úpravy na
pozemku, ktorého vlastníkom je žalobca. Požiadavka odstránenia protiprávneho stavu, a to už buď
odstránením PVC rúry z jestvujúceho rigola a uvedením jestvujúceho rigolu do pôvodného stavu

v pôvodnej trase, alebo uzavretím zmluvy o budúcej zmluve k zriadeniu vecného bremena pre
spomínanú stavu, či uzavretie zmluvy o nájme na pozemok vo vlastníctve žalobcu, na ktorom žalovaný
vykonal stavebné úpravy nemôže byť za žiadnych okolností považovaná za konanie vyvolávajúce, či
pôsobiace tieseň zo strany žalobcu vo vzťahu k osobe žalovaného. Zámerom žalobcu bolo dať súladu
faktický stav s právnym (spevnenie betónovej plochy umiestnenej na pozemku, ktorý vlastní žalobca,

a to bez jeho vedomia a súhlasu). Preto, pokiaľ si žalovaný zvolil jednu z ponúkaných možností, a to
uzavretienájomnejzmluvysožalobcom,urobiltakdobrovoľne,vedomeasjasnýmzámerom,dodatočne
„odobriť“ ním vykonané spevnenie betónovej plochy umiestnenej na pozemku žalobcu. Uvedené
potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný bezprostredne potom, čo bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom
povolení stavby spomínanej spevnenej betónovej plochy a vydaní kolaudačného rozhodnutia na

uvedenú stavbu, uvedenú zmluvu o nájme vypovedal, a to bez toho, aby žalobcovi uhradil akékoľvek
nájomné, či bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu umiestnením stavby
v jeho vlastníctve.

36. Pokiaľ žalovaný poukazuje na postoj žalobcu k ďalším osobám (jeho susedom), ktorých výsluch

v konaní navrhoval, odvolací súd má za to, že akékoľvek zistenia by výsluch týchto osôb priniesol,
nevyvrátilo by to a ani nezmenilo skutočnosti, ktoré boli preukázané doposiaľ vykonaným dokazovaním
(konanie žalovaného, ktorým sa odvolací súd zaoberal vyššie) a v konečnom dôsledku by tieto
ďalšie zistenia neboli spôsobilé ani privodiť zmenu právneho posúdenia predmetnej veci. Uvedené
platí aj pre prípadné posúdenie, či konanie žalovaného spôsobilo odtokové pomery v danej lokalite

alebo nie. V predmetnom konaní bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
žalovaný vykonal stavebné úpravy na pozemku, ktorého vlastníkom je žalobca, a to bez jeho vedomia
a súhlasu. Následne, v snahe získať rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení spomínanej
stavby a kolaudačné rozhodnutie na uvedenú stavbu si slobodne zvolil možnosť uzatvoriť so žalobcu
zmluvu o nájme (namiesto ponúkaného odstránenia PVC rúry z jestvujúceho rigola a uvedením

jestvujúceho rigolu do pôvodného stavu v pôvodnej trase alebo možnosti uzavrieť zmluvy o budúcej
zmluve k zriadeniu vecného bremena pre spomínanú stavbu), pričom akonáhle vyššie uvedené
rozhodnutia obdŕžal, vypovedal zmluvu o nájme, a to všetko bez toho, aby v prospech žalobcu vykonalakúkoľvek úhradu na nájomnom či bezdôvodnom obohatení za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu
umiestnením stavby v jeho vlastníctve.

37. Odvolací súd sa prikláňa k názoru, že spevnením betónovej plochy nedošlo k zhodnoteniu majetku
žalobcu a že by vykonanie tejto stavby bolo v záujme žalobcu. Bol to práve žalovaný, ktorý na spevnení
danej betónovej plochy mal záujem a v ktorého prospech spomínané spevnenie bolo vykonané,
keďže je to práve žalovaný (aj jeho rodina a blízky), ktorý predmetnú spevnenú betónovú plochu
využíva. Odvolací súd osobitne zohľadnil postoj žalovaného k žalobcovi a jeho konanie súvisiace so

spevnením spomínanej betónovej plochy, k čomu sa odvolací súd podrobne vyjadril už vyššie. Vo
svetle uvedených záverov tak žalovaným uplatnenú započítaciu pohľadávku odvolací súd posúdil ako
nedôvodnú. V prípade, že žalovaný trvá na tom, že žalobca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, má
možnosť iniciovať súdne konanie, v rámci ktorého sa bude domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

38. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ďalšími odvolacími námietkami, ktoré neboli spôsobilé
privodiť zmenu rozhodnutia vo vzťahu k odvolateľovi.

39. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné, a preto napadnutý
rozsudok spolu so súvisiacim výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil postupom podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP.

40.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1CSPvspojenís§262ods.1

CSPa§255ods.1CSPtak,žeúspešnémužalobcovipriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonania
proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nevidel dôvod pre aplikáciu výnimočného
ustanovenia § 257 CSP.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).