Rozsudok – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. jún 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122203731
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2122203731.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu:

KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811
05 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, IČO: 37 928 422, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811
02Bratislava,protižalovanému:A.,podnikajúcipodobchodnýmmenom:MiroslavSopinskýSOPINSKÝ,
IČO: 17 699 029, s miestom podnikania: M.Bela 2308/12, 920 01 Hlohovec, s ukončenou podnikateľskou
činnosťou ku dňu 25.3.2022, právne zastúpený JUDr. Milan Szőllőssy, advokát, Mlynská č. 28, 040 01
Košice, o zaplatenie 31.841,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.6.2022 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 31.841,96 eur spolu s úrokom z omeškania
špecifikovaným v petite žaloby ako aj náhradu trov konania a to titulom náhrady vyplateného poistného
plnenia. V žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla. Dňa 22.4.2006 došlo ku škodovej udalosti, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla
Žalovaného, ktorú Žalobca eviduje pod č. PQ.9. V zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
poskytol žalobca za žalovaného poškodenému z poistnej udalosti náhradu škody v sume 203.240,87
eur. V zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného. V

zmysle uvedeného ustanovenia si žalobca uplatnil u žalovaného sumu 31.841,96 eur ako nárok na
náhradu poistného plnenia, nakoľko žalovaný v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s
platením poistného. Žalovaný však náhradu poistného plnenia žalobcovi neposkytol, a to ani sčasti.
Na základe vyššie uvedeného má žalobca ako poistiteľ právo na náhradu poistného plnenia vo výške
31.841,96 eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.8.2022 (č.l. 37 spisu) uviedol, že jednou z podmienok

vzniku nároku uplatneného žalobcom v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. je, že poistník
musí byť v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného. S poukazom na § 8 ods. 2
cit. zákona majú splatnosť poistného upravovať všeobecné poistné podmienky. Žalobca síce v žalobe
tvrdí, že žalovaný bol v čase poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného, nepredložil však žiadneďalšie skutkové tvrdenia a ani listiny, z ktorých by vyplývalo ako bola dojednaná splatnosť poistného so
žalovaným.Žalobcataknepreukázal,akoboladojednanásplatnosťpoistnéhoačibolžalovanýskutočne
ku dňu poistnej udalosti v omeškaní so splatnosťou poistného.

Ďalej uviedol, že titulom škody bola vyplatená len náhrada v sume 131.230,10 eur a ďalšie sumy
boli vyplatené z iných titulov ako náhrada trov konania (odmena advokáta, súdny poplatok), úroky z
omeškania. Za plnenia z iných právnych dôvodov žalovaný nezodpovedá.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania v časti nároku 26.246,02 eur ako časti nároku vyplateného
plnenia poškodenej dňa 29.3.2019 v sume 175.261,14 eur. Žalovaný svoj nárok mohol uplatniť hneď po

vyplatení uvedenej sumy, kedy začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 29.3.2022,
pričom žaloba bola podaná až dňa 10.6.2022.
V závere žalovaný poukázal na neprimeranosť žiadaného nároku, ktorý je pre žalovaného likvidačný.
Súd by mal zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku škody, výšku vyplatenej sumy a najmä
zárobkové, majetkové, osobné pomery žalovaného (nález IV. ÚS 377/2018).

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.11.2022 (č.l. 55 spisu) uviedol, že žalovaný vo svojej procesnej obrane
síce správne poukazuje na trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle ust. § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001
Z.z. avšak na plynutie predmetnej premlčacej lehoty sa vzťahuje ust. § 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákon
č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii. Na vylúčenie akýchkoľvek pochybností výkladu uvedeného

predpisu poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.9.2021, sp. zn.
2Obdo/1/2021:
„V rozhodovanej veci bolo uznesenie odvolacieho súdu doručené žalovanému v súlade s ust. § 110
ods. 1 prvá veta C. s. p. dňa 13. marca 2020, ako to vyplýva z doručenky pripojenej na č. l. 224 spisu.
Posledný deň lehoty na podanie dovolania pre žalovaného v predmetnom spore by tak bol v súlade s

ust. § 427 ods. 1 C. s. p., v spojení s ust. § 121 ods. 3 C. s. p., deň 13. máj 2020. 17.1. Žalovaný však
podal dovolanie osobne na súde až dňa 30. júna 2020 o 14:15 hod. (pečiatka podateľne na č. l. 241
spisu), tvrdiac, že v súlade s ust. § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony, do 30. apríla lehota na podanie dovolania neplynula. S uvedeným tvrdením sa

však dovolací súd nestotožňuje. Od momentu účinnosti zákona č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, dňa 27. marca 2020 sa prerušuje plynutie lehoty v konkrétnom
prípade. Plynutie prerušenej lehoty bude pokračovať po 30. apríli 2020, t. j. od 01. mája 2020. 17.2.
V tomto prípade začala žalovanému 2-mesačná lehota na podanie dovolania plynúť dňom doručenia

uznesenia odvolacieho súdu, teda 13. marca 2020 a v zmysle ust. § 427 ods. 1 C. s. p. by uplynula
dňa 13. mája 2021, teda o 61 dní. Nakoľko dňa 27. mája 2020 (teda po 14. dňoch od začiatku plynutia
lehoty) došlo k jej zákonnému prerušeniu a opätovne začala plynúť až dňom 01. mája 2020, koniec jej
plynutia (61. deň od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu) dopadá na deň 15. júna 2020, ktorý bol
pre žalovaného posledným dňom na podanie dovolania.“

Vo vzťahu k omeškaniu uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu č. 6801030987 so
začiatkom poistenia dňa 31.12.2005 na dobu neurčitú s ročným poistným 2.319 Sk platené štvrťročne
platbami vo výške 580 Sk (19,25 eur) so splatnosťou v termínoch 31.12.2005, 31.3.2006, 30.0.2006 a
30.9.2006, tak ako to vyplýva z poistky priloženej k žalobe. V čase dopravnej nehody (dňa 20.4.2006)
bol žalovaný povinný zaplatiť poistné za obdobie od 31.3.2006 do 29.6.2006 zaplatením sumy 19,25

eur najneskôr dňa 31.3.2006, pričom ako vyplýva z inkasného účtu túto platbu zrealizoval až 2 dni po
poistnej udalosti, dňa 24.4.2006.
Vo vzťahu k tomu, že regresný nárok žalobcu sa má vzťahovať výslovne k plneniu vo výške 131.230,10
euruviedol,žeuplatnenásumavočižalovanémupredstavuje24,26%zvyplatenejsumy131.230,10eur.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
poistkou, žiadosťou žalovaného, výpisom z inkasného účtu, oznámeniami o poistnom plnení, výpismi
z banky o poistnom plnení, výzvami na zaplatenie náhrady poistného plnenia ako i s celým obsahom
spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

5. Advokát žalobcu v konaní uviedol, že je nesporné, že žalobca ako poisťovateľ plnil z poistnej zmluvy
podľa zákona o PZP uzatvorenej so žalovaným. Nakoľko žalovaný bol v čase výskytu poistnej udalosti,
z ktorej žalobca poskytol poistné plnenie v omeškaní s úhradou poistného, žalobcovi vznikol v zmysle §
12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP nárok na náhradu uhradeného poistného plnenia od žalovaného a to aždo výšky poskytnutého plnenia. Žalobca požaduje úhradu iba vo výške 20 % z poskytnutých poistných
plnení pričom uvedené percento resp. vo všeobecnosti rozsah požadovanej náhrady je limitovaný len
maximálnou výškou vyplateného poistného plnenia. Samotné rozhodnutie v akej časti žalobca požaduje

náhradu je na rozhodnutí žalobcu.
6. Na otázku súdu z akého dôvodu nepredložil žalobca v konaní poistnú zmluvu uzavretú so
žalovaným,keďžeodpočiatkujezostranyžalovanéhospochybnenéomeškaniesúhradoupoistného,t.j.
spochybnený tvrdený čas splatnosti, advokát žalobcu odpovedal, že poistnú zmluvu nepredložil žalobca
z dôvodu, že táto malo byť uzavretá ešte v roku 2005 a nevie ju dohľadať. Žalobca má za to, že splatnosť

vyplýva, je dostatočne preukázaná z predloženej „poistky“ (č.l. 78) ako písomného potvrdenia o uzavretí
písomnej zmluvy v zmysle § 791 ods. 2 OZ, pričom toto potvrdenie obsahuje všetky základné náležitosti
príslušnej poistnej zmluvy vrátane výšky poistného, predmetu poistenia, doby poistenia ako aj splatnosti
poistného.Ideojednostrannýúkon,potvrdenievydanézostranyžalobcunazákladeobsahuuzatvorenej
poistnej zmluvy. Ďalej poukázal aj na vyjadrenie samotného žalovaného zo dňa 26.5.2009 (č.l. 79) v
písomnej„Žiadostioprekvalifikovaniepoistnejudalosti“,vktorejsámžalovanýuvádza„Vzhľadomktomu

že som bol v omeškaní s platením povinného zmluvného poistenia žiada poisťovňa odo mňa vyplatiť
časť poistného plnenia...“ Teda sám žalovaný v minulosti priznal omeškanie.

7. Advokát žalovaného v konaní uviedol, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že splatnosť
poistného nastala práve ku dňu 31.3.2006, nakoľko ustanovenie § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001

Z.z. odkazuje na to, že splatnosť poistného má byť dohodnutá, určená vo všeobecných poistných
podmienkach. Zo strany žalobcu, na ktorom je dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonných
podmienok pre uplatnenie nároku, nebola doteraz predložená ani poistná zmluva ani všeobecné poistné
podmienky, ktoré by preukazovali splatnosť poistného práve a iba ku dňu 31.3.2006. Žalovanému sa
poistná zmluva nezachovala. Žalovaný nepopiera uzavretie poistnej zmluvy so žalobcom, potvrdzuje,

že ročné poistné bolo dohodnuté v celkovej výške 76,98 eur, ktoré sa malo platiť v štyroch štvrťročných
splátkach po 19,25 eur. Popiera však tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa dostal s platbou štvrťročnej
splátky do omeškanie a preto žalobcovi nevznikol ani regresný nárok, ktorý si uplatňuje v časti v
tomto súdnom konaní. Na otázku súdu, ktorý deň toho ktorého štvrťroku sa malo uhrádzať v splátkach
poistné, či napríklad prvý, posledný deň alebo v priebehu advokát odpovedal, že túto skutočnosť by

mal preukázať žalobca. Žalobca v konaní nepredložil poistnú zmluvu, v ktorej by boli jednoznačne
zadefinované poistné podmienky a to aj splatnosť jednotlivých platieb poistného. Aj keď v žalobe uviedol,
že ako dôkaz predkladá poistnú zmluvu, tak ju v konaní nepredložil.
K „poistke“ uviedol, že ide o jednostranné potvrdenie žalobcu, v ktorom sú uvedené údaje, avšak
nejde o obojstranný právny úkon poistnej zmluvy s priloženými poistnými podmienkami, ktorými mala

byť najmä zmluvnými stranami dohodnutá splatnosť poistného odsúhlasená žalovaným. K žiadosti
žalovaného zo dňa 26.5.2009 uviedol, že ide o reakciu žalovaného na predchádzajúci list resp. výzvu
poisťovne, v ktorom poisťovňa uviedla, že žalovaný bol v omeškaní. Žalovaný potom vo svojej žiadosti
len reprodukuje obsah tejto výzvy poisťovne. Žiadosť nemá účinky nerozporovania skutkových tvrdení
žalobcu v tomto konaní, nakoľko bola vyhotovená ešte v roku 2009, teda ďaleko pred začatím tohto

súdneho konania.

8. Žalovaný A. v konaní nepoprel, že so žalobcom uzavrel poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo
povinné zmluvné poistenie motocyklu zn. G.. Taktiež nepoprel, že predmetným motocyklom bola v apríli
2006 spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej vodič B., ktorému požičal motocykel spôsobil dopravnú

nehodu, pri ktorej došlo k vážnym zraneniam spolujazdkyne Lucii Cepkovej. Vzhľadom na odstup času
už poistnú zmluvu nemá k dispozícii. Je pravdou, že bolo dohodnuté ročné poistné vo výške 76,98 eur s
tým, že sa má uhrádzať štvrťročne. Na otázku súdu, aby sa vyjadril ku ktorému dátumu mali dohodnutú
splatnosť štvrťročného poistenia odpovedal, že k tomu sa vyjadriť vzhľadom na odstup času nevie.
Nepoprel, že poistné za obdobie 31.3.2006 - 29.6.2006 uhradil dňa 24.4.2006. Podľa jeho názoru ho

uhradil riadne a včas. Bolo uhradené v štvrťroku, za ktoré sa malo platiť. Či mu bola „poistka“ zo strany
žalobcu vydaná sa nevedel vyjadriť.

9. Z poistky zo dňa 31.1.2006 (č.l. 78) súd zistil, že žalobca adresoval, vydal žalovanému písomné
podanie označené ako „Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

poistka číslo: X XXX XXX XXX“ ako potvrdenie o uzavretí poistno-zmluvného vzťahu podľa návrhu
poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX s účinnosťou od 18.11.2005. V poistke je okrem iného uvedené:
„poistník A., začiatok poistenia 31.12.2005, že ide ročné poistné vo výške 2.319 Sk, splátka prvéhopoistného za obdobie od 31.12.2005 do 31.3.2006 je vo výške 580 Sk, splatnosť poistného 31.12., 31.3.,
30.6., 30.9..

10. Zo žiadosti zo dňa 26.5.2009 (č.l. 79) súd zistil, že žalovaný adresoval žalobcovi písomnú žiadosť
o prekvalifikovanie poistnej udalosti, v ktorej okrem iného uviedol, že „Vzhľadom k tomu, že som bol v
omeškaní s platením povinného zmluvného poistenia žiada poisťovňa odo mňa vyplatiť časť poistného
plnenia vo výške 544.669 Sk a tiež sumu 67.394 Sk.“

11. Z výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy zo dňa 9.6.2022 (č.l. 3 spisu) súd zistil, že pri poistníkovi
žalovanom je uvedené ročné poistné vo výške 76,98 eur, lehotné poistné vo výške 19,25 eur, platenie
štvrťročne, za obdobie 31.3.2006 - 29.6.2006 zaplatené poistné dňa 24.4.2006.

12. Z oznámenia o poistnom plnení (č.l. 7,8 spisu) súd zistil, že žalobca oznamuje poškodenej
sumu poistného plnenia ktorú jej vypláca. Z výpočtu výšky plnenia (rub č.l. 7 spisu) súd zistil, že z

plnenia 175.261,14 eur predstavuje istina sumu 131.230,10 eur, zvyšok úroky z omeškania. Ďalej bolo
poukázanépoistnéplneniepredstavujúcenáhradutrovkonaniavovýške26.789,81eurasúdnypoplatok
1.189 eur. Z pripojených výpisov z banky súd zistil, že toto poistné plnenie bolo poškodenej zaplatené.
Suma 175.261,14 bola zaplatená dňa 29.3.2019.

13. Z výziev na zaplatenie náhrady poistného plnenia (č.l. 10,11,12) súd zistil, že žalobca vyzval
žalovaného na náhradu poistného plnenia vyplateného poškodenej. Zo sumy vyplateného poistného
131.230,10 eur si žalobca uplatnil proti žalovanému náhradu vo výške 26.246,02 eur, zo sumy 26.789,81
eur náhradu 5.357,96 eur, zo sumy 1.189,92 eur náhradu 237,98 eur, čo spolu predstavuje sumu
31.603,98 eur.

14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

16. Podľa § 1 písm. a) zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo

k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.

17. Podľa § 8 písm. a) cit. zákona lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch
na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku
práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.

18. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tento zákon upravuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie
zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

19. Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy.

20. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného

predpisu obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa
osobitného predpisu alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových vozidlách,
ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v obdobnom preukaze.

21. Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky. Všeobecné

poistné podmienky musia obsahovať najmenej podmienky podľa § 4, 5, 7 až 12 a § 15.22. Podľa § 8 ods. 2 cit. zákona poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie
obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné
poistné podmienky.

23. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) cit. zákona poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného
plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného,

24. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

25. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

26. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené

alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

27. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
Podľa§791ods.2Občianskehozákonníkapoistiteľvydátomu,ktosnímpoistnúzmluvuuzavrel,poistku

ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá
poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba
podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ
požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.

28. Podľa § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné
prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

29. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

30. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

31. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

32. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

33. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na

všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta

tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.34. Ako prvé súd posúdil žalovaným vznesenú námietku premlčania časti nároku vo výške 26.246,02
eur vyplateného plnenia poškodenej dňa 29.3.2019 v sume 175.261,14 eur (č.l. 9 spisu). Žalovaný
svoj nárok mohol uplatniť hneď po vyplatení uvedenej sumy, kedy začala plynúť v zmysle § 101

Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia lehota. Žalobca uviedol, že táto lehota spočívala v
dôsledku mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii. Súd sa s týmto názorom stotožňuje. V zmysle zák. č. 62/2020 Z.z. došlo k
spočívaniu, neplynutiu premlčacej lehoty v termíne od 27.3.2020 - 30.4.2020 a od 19.1.2021 - 28.2.2021,
t.j. spolu v dĺžke 76 dní. V danom prípade tak posledný deň premlčacej lehoty pripadol na deň 13.6.2022.

Žaloba bola podaná dňa 10.6.2022, teda ešte pred márnym uplynutím trojročnej premlčacej lehoty.
Časť nároku žalobcu voči ktorému vzniesol žalovaný námietku premlčania tak nie je premlčaný a súd
vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Aj v prípade ak by bol vyhodnotený vzájomný vzťah strán ako
obchodnoprávny, tak by bol nárok uplatnený žalobou včas, nakoľko v takom prípade by bola premlčacia
lehota v zmysle § 397 Obch. zák. štvorročná a uplynula by ešte neskôr.

35. Žalovaný v konaní namietol svoje omeškanie z platením poistného a tým splnenie zákonnej
podmienky v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. na uplatnenie náhrady voči nemu zo
strany žalobcu.

36. Medzi stranami nie je sporné, že boli v minulosti vo vzájomnom zmluvnom vzťahu, že žalobca ako

poisťovňa a žalovaný ako poistník uzatvorili zmluvu o povinnom zmluvnom poistení na motocykel zn.
Honda, ktorým dňa 22.4.2006 bola spôsobená dopravná nehoda, poistná udalosť, na základe ktorej
žalobca ako poisťovňa plnil za žalovaného ako poistníka náhradu škody poškodeným. Medzi stranami
však zostalo sporné, či žalobca má právo na regresný nárok voči žalovanému ako poistenému alebo
nie, nakoľko žalovaný sa v konaní bráni tým, že s úhradou poistného nebol v omeškaní a preto žalobcovi

nevznikol nárok na zaplatenie časti poistného plnenia v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z.

37. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní jednoznačne a bez pochybností nepreukázal, že sa
žalovaný dostal do omeškania s platením poistného, nepreukázal jednoznačne dohodnutú splatnosť
poistného za druhý štvrťrok roku 2006, za obdobie od 31.3.2006 - 29.6.2006. Nie je sporné, že žalovaný

lehotné štvrťročné poistné vo výške 19,25 eur uhradil žalobcovi dňa 24.4.2006 t.j. v danom štvrťroku,
avšak nie je preukázané, že by ho uhradili neskoro, nie včas. Vzhľadom na právnu obranu žalovaného,
ktorý rozporoval tvrdenia žalobcu o dátume splatnosti štvrťročného poistného, ktoré malo byť podľa
jeho tvrdení splatné v tomto štvrťroku dňa 31.3.2006, bolo potrebné, aby žalobca v konaní toto svoje
tvrdenie jednoznačne a bez pochybností preukázal. Najhodnovernejším dôkazom splatnosti poistného

by bola poistná zmluva, prípadne k nej pripojené všeobecné poistné podmienky, ktoré by jednoznačne
preukazovali vzájomnú dohodu strán o dátume splatnosti, toho ktorého štvrťročného poistného. Žalobca
však v konaní sám priznal, že vzhľadom na odstup času od uzatvorenia zmluvy v roku 2006 nevie súdu
poistnú zmluvu uzavretú so žalovaným predložiť, nevie ju dohľadať. Uvedené je podľa názoru súdu
výslovne len a len na ťarchu žalobcu, iba ktorého v konaní zaťažuje dôkazné bremeno jednoznačne a

bez pochybností preukázať splatnosť poistného ako jednu zo zmluvných dojednaní a tým preukázať, že
sa žalovaný s jeho úhradou dostal skutočne do omeškania. Žalobca dôkazné bremeno svojho tvrdenia o
omeškaní žalovaného v konaní neuniesol a musí si byť vedomý potom svojej zodpovednosti za výsledok
konania. Ide zjavne o administratívnu nedbalosť, nedostatočné nadstavenie archivovania poistných
zmlúv zo strany žalobcu, za čo sám musí niesť aj procesné dôsledky neunesenia dôkazného bremena.

Splatnosť poistného nie je možné určiť ani v zmysle § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka nakoľko nie
je splnený predpoklad, že poistné nebolo zmluvnými stranami „dohodnuté inak“. Žalovaný tvrdil, že na
splatnosti poistného sa so žalovaným dohodol inak, avšak žalobca nepreukázal ako konkrétne „inak“ sa
so žalovaným na platení poistného dohodli, t.j. ktorý konkrétny deň malo byť štvrťročné poistné splatné.
Žalovaný tvrdil, že poistné uhradil v danom štvrťroku a tým ho uhradil včas. V štvrťroku od 31.3.2006 -

29.6.2006 žalovaný uhradil poistné dňa 24.4.2006 (č.l. 3 spisu). Žalovaný tak de facto tvrdil, že splatnosť
poistného bola dohodnutá kedykoľvek v priebehu štvrťroka. Tvrdenie žalobcu o tom, že poistné malo
byť splatné (iba a výlučne) prvý deň toho ktorého štvrťroku zostala nepreukázaná.

38. Žalobca na podporu svojich tvrdení o splatnosti predložil listinný dôkaz - písomnú „poistku“ (č.l. 78

spisu). Podľa súdu však poistka nie je dôkazom, ktorý by tvrdenia žalobcu o splatnosti jednoznačne a
dostatočne hodnoverne preukazoval. Poistka je v zmysle § 791 Občianskeho zákonníka výlučne iba
jednostranným úkon žalobcu, ktorý slúži/l predovšetkým najmä v minulosti tomu, že v prípade vzniku
poistnej udalosti poisťovňa žiadala od toho kto s ňou uzavrel poistenie ju predložiť, aby nedochádzalok duplicitnému plneniu. Nejde však o doklad, o ktorý môže opierať svoje nároky osoba oprávnená na
poistné plnenie, preto v dnešnej dobe už je aj tento inštitút prekonaný, neposilňuje žiadnym spôsobom
postavenie osoby oprávnenej na poistné plnenie v prípade sporu o obsah poistno-právneho vzťahu t.j.

poistnej zmluvy, ktorá je v časti dátumu splatnosti v danom prípade zo strany žalovaného rozporovaná,
namietaná. Údaj o dátume splatnosti uvedený v poistke sa nemusí zhodovať s údajom a obsahom
samotnej poistnej zmluvy. Aby to bolo jednoznačne preukázané bolo nutné predložiť súdu ako je už
vyššie uvedené samotnú poistnú zmluvu resp. všeobecné poistné podmienky, ktoré by obsahovali
jednoznačnú dohodu oboch zmluvných strán o splatnosti o presnom dátume splatnosti.

39. Žalobca na podporu svojich tvrdení o splatnosti predložil aj listinný dôkaz -žiadosť žalovaného zo
dňa 26.5.2009 (č.l. 79) o prekvalifikovanie poistnej udalosti, v ktorej podľa tvrdenia žalobcu sa má sám
žalovaný priznávať k omeškaniu, má potvrdzovať omeškanie, čo je v rozpore s jeho argumentáciou,
právnou obranou z konania. Žalovaný k tomu uviedol, že ide o jeho reakciu na predchádzajúci list
resp. výzvu poisťovne, v ktorom poisťovňa uviedla, že žalovaný bol v omeškaní. Žalovaný potom vo

svojej následnej písomnej žiadosti len reprodukuje obsah tejto výzvy poisťovne. Súd má zo žiadosti
preukázane, že žalovaný v nej okrem iného uviedol, že „Vzhľadom k tomu, že som bol v omeškaní
s platením povinného zmluvného poistenia žiada poisťovňa odo mňa vyplatiť časť poistného plnenia
vo výške 544.669 Sk a tiež sumu 67.394 Sk.“ Na základe citovaného vyjadrenia nie je možné vylúčiť
výklad a vysvetlenie žalovaného, že ide v danom čase z jeho strany len o prevzatie predchádzajúcich

tvrdení žalobcu, ktoré v súčasnosti žalovaný v súdnom spore jednoznačne popiera a namieta. Výkladom
citovaného textu je možné sa práve naopak prikloniť k vysvetleniu žalovaného, lebo z neho vyplýva nie
to, že sa žalovaný priznáva, potvrdzuje svoje omeškanie, ale vo vzťahu k omeškaniu iba uvádza, že ide
o dôvod, pre ktorý poisťovňa od neho žiada vyplatiť časť poistného plnenia. Opäť tak nejde o dôkaz,
ktorý by jednoznačne preukazoval omeškanie žalovaného.

40. Nakoľko v konaní nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že žalovaný bol v čase
poistnej udalosti, z ktorej žalobca poskytol poistné plnenie v omeškaní s úhradou poistného, žalobcovi
nevznikol v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. č. 381/2001 Z.z. (regresný) nárok na náhradu
uhradeného poistného plnenia od žalovaného preto súd pokladá žalobu za nedôvodnú a zamietol ju.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (trovy
právneho zastúpenia), uložil žalobcovi povinnosť ich žalovanému zaplatiť s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“